Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27C/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123350755
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:6123350755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: J. K.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, G. J., zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., IČO:
47 237 023, so sídlom Forgáchova bašta č. 7, Nové Zámky, proti žalovanej: J. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, I., zastúpená: JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 50 708
953, so sídlom Šustekova 51, Bratislava, o zaplatenie 17.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 17.000,- Eur od 01.12.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.06.2023, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 06.10.2023 domáhal zaplatenia istiny 17.000,- Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovanou uzatvoril dňa 16.11.2022 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
pri podpise zmluvy poskytol žalovanej pôžičku v sume 17.000,- Eur v hotovosti. Dohodli sa, že žalovaná
je povinná vrátiť požičanú sumu 17.000,- Eur v celosti najneskôr do 30.11.2020. Zároveň sa v zmluve
dohodli, že v prípade ak sa žalovaná dostane do omeškania so zaplatením dlhu, sa zaväzuje uhradiť

žalobcovi zákonný úrok z omeškania. Tiež sa dohodli, že v prípade ak žalovaná nesplatí celú dlžnú
čiastku v lehote splatnosti, zaplatí dohodnutý úrok v sume 500,- Eur za každý aj začatý mesiac počnúc
dňom 01.12.2022. Dňa 22.02.2023 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaslal žalovanej
predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky. Obálku si žalovaná prevzala dňa 24.02.2023. Žalovaná
na túto výzvu nereagovala a ku dňu podania žaloby neuhradila ani časť dlžnej sumy a ani dohodnutý
úrok.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o pôžičke zo dňa 16.11.2022,
predžalobná výzva zo dňa 20.02.2023, potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. o doručení zásielky.

4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 19Up/1145/2023 zo dňa
12.07.2023, voči ktorému žalovaná podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalovaná si nikdy od
žalobcu žiadne finančné prostriedky nepožičala. Žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o pôžičke
dňa 15.11.2022, predmetom ktorej mala byť peňažná pôžička vo výške 17.000,- Eur. Žalovaná však

predmetnú sumu od žalobcu nikdy neobdržala a nikdy s ňou reálne nedisponovala. Skutočným dôvodom
uzatvorenia predmetnej zmluvy bolo vytvoriť určitú záruku za nájom priestorov, ktoré boli sprístupnené
podnikateľskému subjektu - V. A. - R. v prípade, ak by predmetný podnikateľský subjekt nebol schopný
uhrádzať dohodnutý nájom. K uvedenej situácii však nikdy nedošlo, keďže uvedený podnikateľskýsubjekt svoj nájom riadne platí. Žalovaná považovala konanie žalobcu za neprípustné, pôžička nebola
nikdy reálne poskytnutá, pričom žalovaná zastávala názor, že ide o celkom zjavné zneužitie práva zo
strany žalobcu. Žalovaná navrhla zrušiť platobný rozkaz a zastaviť konanie.

5. Žalobca v replike poprel, že by zmluva o pôžičke mala byť zárukou zaplatenia za nájom. Rovnako
uviedol, že popiera, že by žalovaná nikdy sumou 17.000,- Eur nedisponovala, a že by žalovaná žalobcovi
ako podnikateľovi niekedy niečo dlhovala. Nikdy nebola so žalobcom ako podnikateľom v žiadnom
zmluvnom vzťahu, pričom žalobca nie je podnikateľom. Ak mala žalovaná na mysli záväzky žalovanej

ako podnikateľky voči spoločnosti NOVIMPEX s.r.o. sa vie vyjadriť ako konateľ spoločnosti. Žalovaná
voči tejto spoločnosti neplní svoje záväzky a stále dlhuje ako za nájomné, tak aj za náklady súvisiace
s nájmom. Žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie pôžičky, pretože ako tvrdila, mala dlhy a žalobca
vedel, že má dlh aj voči spoločnosti NOVIMPEX s.r.o., ktorej je konateľom, nie je však spoločníkom a tak
chcel, aby žalovaná tento dlh vyrovnala, pretože jeho otec, majiteľ spoločnosti si plní záväzky a trvá na
tom, že aj voči jeho spoločnosti si každý musí plniť záväzky. Žalobca odovzdal žalovanej 17.000,- Eur a

onasiosvedčilanazmluveopôžičkepodpis.Jeúplnenezmyselné,abyžalovanáakoosobapodnikajúca
a teda spôsobilá, podpísala listinu a osvedčila si na nej podpis, ak by nebola sumu 17.000,- Eur prevzala.
Žalobca je konateľom spoločnosti NOVIMPEX s.r.o., ktorá má vlastné imanie viac ako 4,5 mil. Eur a
ročný obrat viac ako 1,5 mil. Eur. Žalobca ako konateľ tejto spoločnosti rieši rôzne obchodné prípady
tejto spoločnosti a rieši aj nesplácané dlhy a pozná mechanizmus pristúpenia k dlhu a tiež mechanizmus

ručenia. V tomto prípade však nebol dôvod takýto mechanizmus použiť, pretože žalovaná bola v nájme
ako fyzická osoba - podnikateľka a teda za dlhy zodpovedá celým svojim majetkom. Teda argument
určitej záruky, ako to žalovaná uvádza v odpore, je nezmyselný a je len pokusom nezaplatiť dlh.

6. Žalovaná v duplike uviedla, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde a žalobca ich ani

nepreukázal predložením relevantných dôkazov. Aj tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení k podanému
odporu sú preukázateľne nepravdivé. Žalovaná nikdy IČO XX XXX XXX nemala, keďže ide o IČO, pod
ktorým je v živnostenskom registri vedená V. A. - R.. Aj táto skutočnosť preukazuje, že tvrdenia žalobcu
sú nepravdivé a zmätočné. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

7.1. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaná
požiadala žalobcu o požičanie peňazí na krátky čas tvrdiac, že bude schopná vrátiť tieto peniaze a
žalobca jej preto pôžičku poskytol. Pre objasnenie celej veci uviedla, že žalobca je zároveň konateľom
firmy NOVIMPEX spol. s r.o., a teda má bohaté skúsenosti s tým ako sa podnikatelia, ale aj iné osoby
správajú. Žalobca v minulosti býval v G. a bol susedom V. A.. Pán U., ktorý je stolárom mal záujem o

priestory v G. J., ale mal záujem, aby si ich prenajala V. A.. Z uvedeného dôvodu menovanej žalobca
naozaj prenajal priestory v G. J., kde bola otvorená stolárska dielňa. Po nejakom čase, keďže firma
sa rozrastala, V. A. si prenajala ďalšie priestory pre túto stolársku dielňu. Prišlo obdobie „Covidu“ a
„pocovidové“, kedy uvedené osoby začali mať problémy. Keďže žalobca vie, že v podnikaní k takýmto
problémom prichádza a dajú sa aj prekonať, tak skutočne im vychádzal v ústrety a aj on mal snahu,

aby to podnikanie pokračovalo. To, že žalovaná bola nejakou formou zainteresovaná v týchto vzťahoch
je zrejmé nielen zo zmluvy o pôžičke, ale aj z niektorých ďalších listinných dôkazov. Je to zrejmé aj z
toho, že A. V. A. založila obchodnú spoločnosť Style Gallery s.r.o., ktorá spoločnosť má sídlo v mieste
bydliska žalovanej, pričom žalovaná vykonala aj nejaké úhrady na nájomnom, t.j. zaplatila faktúry, ktoré
boli vystavené na V. A.. To, že finančné problémy tam zrejme pretrvávajú, vyplýva aj zo zbierky listín

obchodnej spoločnosti Style Gallery s.r.o., ktorá od roku 2022 nepodala daňové priznanie. Uvedené
považovala za potrebné objasniť súdu preto, že z nepochopiteľných dôvodov žalovaná popiera prevzatie
peňazí. Žalovaná sa začala brániť, že si myslela, že zaisťuje nejaké plnenie V. A., pričom zmluva o
pôžičke je koncipovaná absolútne jednoznačne a je v nej uvedená výška pôžičky 17.000,- Eur s tým,
že v čl. 2 žalovaná potvrdila prevzatie sumy, na základe čoho si išla osvedčiť aj podpis. Žalobca má

vedenéfinančnéprostriedkynaúčtochamáfinančnéprostriedkyajdoma.Bolatožalovaná,ktoráchcela
peniazevhotovosti,čímžalobcanemalproblémapeniazejejposkytol.Pokiaľprávnyzástupcažalovanej
argumentuje nejakou trestnou činnosťou, tak upozornila, že trestnej činnosti sa dopúšťajú obidvaja aktéri
a nielen jeden. Judikatúra však jednoznačne zaujala stanovisko k tomu, že ide o platné právne úkony,
napokon platnosť nespochybnila ani žalovaná. Žalobca a žalovaná pri tejto transakcií nevystupovali ako

podnikatelia, a teda aj z tohto dôvodu nebolo potrebné ďalší účtovný doklad vystavovať. navrhla, aby súd
rozhodol v súlade so žalobou a aby žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca
preukázal listinným dôkazom uzatvorenie zmluvy o pôžičke a týmto listinným dôkazom preukázal ajodovzdanie pôžičky žalovanej a tiež preukázal, že žalovaná prevzala a zaviazala sa vrátiť pôžičku.
Žalovaná svoj záväzok nesplnila a preto žalobcovi neostalo iné ako podať žalobu.

7.2. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2024 právny zástupca žalovanej mal za to, že žalobca
napriek tomu, že už v podaniach k odporu zo strany žalovanej mal vedomosť o tom, že žalovaná
popiera prevzatie peňazí resp. odovzdanie peňazí v hotovosti, dosiaľ nepredložil v tejto veci akékoľvek
dostatočné argumenty, či dôkazy preukazujúce odovzdanie týchto peňazí v hotovosti. Prednes žalobcu
pozostával z veľkého množstva tvrdení nesúvisiacich s meritom tohto konania. V tomto prípade ide o

spor medzi dvomi fyzickými osobami, pričom však žalobca uviedol nesúvisiace informácie o spoločnosti
NOVIMPEX spol. s r.o., o fyzickej osobe V. A. a o podnikateľskom subjekte V. A. - R.. Tvrdenia žalobcu
týkajúce sa pani V. A. a spoločnosti NOVIMPEX spol. s r.o. s meritom tejto veci nesúvisia a súd by ich
nemal brať do úvahy. Poukázal na skutočnosť, že peniaze žalovanej zo strany žalobcu nikdy odovzdané
neboli. Napriek tomu, že žalobca zdôraznil, že je konateľ obchodnej spoločnosti a ako taký rieši rôzne
obchodné záležitosti a má množstvo peňazí na bankovom účte aj v hotovosti, nevysvetlil prečo by

sa dopustil trestného činu, keďže odovzdávanie peňazí v hotovosti nad sumu 5.000,- Eur je trestné
a v rozpore s predpismi proti praniu špinavých peňazí a proti legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.
Žalobca ako podnikateľ a ako solventná osoba je nepochybne oboznámený s predpismi zakazujúcimi
odovzdávanie sumy vyššej než 5.000,- Eur medzi fyzickými osobami v hotovosti, aj toho, že takýmto
konaním by sa dopustil trestného činu a ohrozil by celé svoje podnikanie a svoju existenciu. Rovnako

požadovať od žalovanej, aby sumu vrátila v hotovosti a tiež sa dopustila trestného konania je v rozpore
so zákonom aj s dobrými mravmi. Považoval za nepravdepodobné a nepochopiteľné prečo by okrem
samotnej zmluvy, žalobca netrval na akomkoľvek inom dôkaze preukazujúcom odovzdanie peňazí ako
je napr. svedok, príjmový pokladničný doklad alebo akýkoľvek iný dokument. Žalovaná si zmluvu riadne
neprečítala a nebola si vedomá aké ustanovenia sú v nej uvedené a ani toho, že podľa tejto zmluvy

má dlžiť žalobcovi sumu 17.000,- Eur. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nevysvetlil hodnoverným
spôsobom svoje konanie a nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí, preto navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7.3. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2024 žalovaná uviedla, že nikdy nebývali v Nitre vedľa žalobcu.

Jej dcéra začala podnikať, pričom našla priestory vo vlastníctve žalobcu a zo začiatku za tieto priestory
aj riadne platila. Ona je v tej firme dcéry zamestnaná. Keďže išlo o postupne sa rozširujúce podnikanie,
potrebovali väčšiu halu od žalobcu. Vzhľadom na pandémiu nastali finančné problémy, teda firma V.
A. - R. sa dostala do finančnej tiesne. Z uvedeného dôvodu ich sám žalobca vyhľadal a navrhol, aby
tú zmluvu podpísala s tým, aby aj on bol takto krytý. Sumu 17.000,- Eur žalobca nikdy neodovzdal. V

tejto výške bol práve dlh aj s úrokmi, ktorý mala firma jej dcéry voči žalobcovi. Žalovaná sa podpisom
zmluvy zaviazala, že budem dohliadať, aby sa postupne splácal nájom a teda dlh voči žalobcovi. Naďalej
však pretrvávali finančné problémy, prestali vyrábať, a preto dlh nesplácali. Firma Style Gallery s.r.o.
je t.č. solventná a vie splatiť svoje dlhy. Nie je ochotná žalobcovi splácať pôžičku, ktorú v skutočnosti
neposkytol. Poukázala najmä na to, že vo výrobnej hale sa väčšinou zdržiava jej brat, pán Oravec,

ktorého žalobca vyhľadal a informoval o možnosti riešenia situácie uzatvorením zmluvy o pôžičke.
Ďalej poukázala na to, že žalobca si nárokuje dlh tak od firmy jej dcéry, ako aj nej, teda dvakrát. Na
otázku aké má žalovaná vzdelanie, uviedla, že stredné odborné bez maturity s tým, že absolvovala
rôzne rekvalifikačné kurzy. Vo firme vykonáva administratívnu prácu ako fakturáciu a ďalšie bežné
administratívne úkony.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s prednesmi a vyjadreniami
strán sporu na pojednávaní, ako aj oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (uvedené v bode 3.),
odporom žalovanej, replikou žalobcu, duplikou žalovanej, listinami predloženými na pojednávaní (č.l.
67-72) a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9.Žalobcaažalovanáuzatvorilidňa16.11.2022zmluvuopôžičkeakofyzickéosoby(č.l.7-9),nazáklade
ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej, t.j. dlžníčke bezúročnú peňažnú pôžičku
vo výške 17.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť najneskôr do 30.11.2022 v
hotovosti v mieste bydliska veriteľa alebo na účet veriteľa s tým, že v prípade nesplatenia celej dlžnej

splátky v lehote splatnosti, veriteľovi vznikne nárok na dohodnutý úrok vo výške 500,- Eur za každý aj
začatý mesiac počnúc dňom 01.12.2022. V článku 2 predmetnej zmluvy sa uvádza, že „veriteľ odovzdal
dlžníkovi poskytnutú pôžičku v hotovosti pri uzavretí zmluvy. O odovzdaní pôžičky veriteľ nevyhotovuje
osobitný doklad. Dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie sumy uvedenej v Článku 1 tejto zmluvy“.Podpis žalovanej na predmetnej zmluve je úradne osvedčená notárom. Žalobca tvrdí, že žalovaná
poskytnutú pôžičku nevrátila, a to ani po zaslaní predžalobnej výzvy, čím sa dostala do omeškania.

10. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri

nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

12. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14.Podľa§150ods.1a2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)stranymajú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

15. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

18. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Medzi stranami sporu bolo
sporné, či došlo k reálnemu poskytnutiu plnenia žalobcom na základe predmetnej zmluvy o pôžičke.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/293/2008). Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp. zn. 5Cdo/55/1998,
3Cdo/325/2009).

21. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a
včasnezaplatil.Aksútietoskutočnostipreukázané,veriteľuniesoldôkaznébremeno.Dôkaznébremenoohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka. Nároky
veriteľa zakladajúce sa na jasne prejavenej vôli zmluvných strán v písomnej zmluve o pôžičke, vrátane
prehlásenia dlžníka o prevzatí predmetu pôžičky, by mali požívať právnu ochranu. Najmä pri pôžičke

vecí a peňazí odovzdávaných v hotovosti je písomné potvrdenie dlžníka najčastejším a najjednoduchším
dôkazom, ktorý si starostlivé zmluvné strany môžu zadovážiť (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II., 2. vydanie. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2015, 2281 s.), rovnaký názor zaujal Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí pod sp.
zn. 33 Cdo 2547/2011, podobne nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2061/08, že

zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, pričom dôkazné bremeno o tom je na žalobcovi. Zmluva o pôžičke
má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k
pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané

(porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/73/2021 zo dňa 21.12.2021).

22. Ak zmluva o pôžičke obsahuje vyhlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojím
podpisom na zmluve (že ide o podpis žalovaného v konaní preukázané bolo), odporuje pravidlám
logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal,

resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke opatrená podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom.
Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to,
že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dohôd nemožno vyvrátiť na základe jeho jednoduchého popretia
zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/165/2018 zo dňa 27.05.2020 a rozsudok Najvyššieho

súd Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/276/2020 zo dňa 24.08.2022).

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 16.11.2022
zmluvu o pôžičke ako fyzické osoby. Podľa tvrdení žalobcu žalovaná ho požiadala o poskytnutie
pôžičky vzhľadom na to, že mala dlhy. Naproti tomu žalovaná tvrdila, že práve žalobca bol ten,

kto navrhol riešenie dlhov uzatvorením zmluvy o pôžičke z dôvodu záruky za nájom. Čo sa týka
širších súvislostí a okolností uzatvorenia predmetnej zmluvy súd zo zhodných tvrdení strán považoval
za nesporné, že žalobca je konateľom spoločnosti NOVIMPEX spol. s r.o. Uvedená spoločnosť
prenajala priestory pre stolársku dielňu v G. J. podnikateľskému subjektu V. A. - R.. Žalovaná je
matka pani V. A. a súčasne zamestnankyňa obchodnej spoločnosti Style Gallery s.r.o., ktorej jediným

spoločníkom a konateľom je dcéra žalovanej, t.j. pani V. A.. V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19
sa uvedený podnikateľský subjekt dostal do finančných problémov, pričom mu vznikol dlh na nájomnom
voči spoločnosti NOVIMPEX spol. s r.o.. Súd však (napriek uvedeným širším súvislostiam, ktoré s
prejednávanou vecou súvisia iba okrajovo) považuje za potrebné zdôrazniť, že tak ako už skôr uviedol,
predmetná zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi fyzickými osobami, t.j. medzi žalobcom, ktorý

nevystupoval ako konateľ spoločnosti NOVIMPEX spol. s r.o., a nekonal v jej mene, a žalovanou, ktorá
navyše nebola v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodnou spoločnosťou NOVIMPEX spol. s r.o., a
za finančné záväzky podnikateľského subjektu V. A. - R. (a obchodnej spoločnosti Style Gallery s.r.o.)
nezodpovedala (resp. nepreukázala opak). K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke navyše došlo v písomnej
forme, z ktorej jednoznačne vyplýva záväzok žalobcu poskytnúť peňažnú pôžičku vo výške 17.000,-

Eur a záväzok žalovanej túto pôžičku vrátiť najneskôr dňa 30.11.2022. V článku 2 predmetnej zmluvy je
ďalej jednoznačne uvedené, že veriteľ, t.j. žalobca odovzdal žalovanej poskytnutú pôžičku v hotovosti
pri uzavretí zmluvy, pričom osobitný doklad o odovzdaní pôžičky veriteľ nevyhotovuje. Žalovaná svojim
podpisom, ktorého pravosť bola navyše dňa 16.11.2022 osvedčená notárom, potvrdila prevzatie sumy
vo výške 17.000,- Eur. Vzhľadom na to, že žalobcom predložená zmluva o pôžičke má všetky podstatné

obsahové náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka a navyše potvrdzuje
odovzdaniepôžičkyvovýške17.000,-Eur,súdnemaldôvodneuveriťžalobcovi,žekposkytnutiupôžičky
v uvedenej výške aj skutočne došlo. Z tohto stavu nebol potrebný svedok či ďalší osobitný doklad,
preukazujúci odovzdanie pôžičky žalobcom a jej prevzatie žalovanou, pričom s prihliadnutím na to, že
nešiel o obchodnoprávny vzťah, nebol potrebný napr. účtovný či iný doklad.

24. Čo sa týka tvrdení žalovanej, že nebol jej známy obsah zmluvy a nevedela čo podpisuje, tie
súd považoval v kontexte všetkých zistených skutočností (najmä jej vzdelanie a pracovné zaradenie)
za účelové. Žalovaná pred súdom uviedla, že je zamestnaná ako administratívna pracovníčka azabezpečuje fakturáciu a ďalšie bežné administratívne úkony obchodnej spoločnosti Style Gallery, s.r.o.,
pričom absolvovala rôzne rekvalifikačné kurzy potrebné k riadnemu výkonu jej práce, preto sa ako
nepravdepodobné javí tvrdenie, že nevedela, čo podpisuje. Ide o jednoduchú zmluvu s jednoduchou

terminológiou, v ktorej v bode 6.5 účastníci prehlásili, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na
znak súhlasu ju podpísali ako prejav ich slobodnej, vážnej a určitej vôle.

25. Žalovaná tvrdenie, že žalobca v skutočnosti pôžičku neposkytol a ona zmluvu podpísala iba z dôvodu
záruky za nájom, nepreukázala a hodnoverne nevysvetlila akou zárukou mala byť zmluva o krátkodobej

pôžičke uzatvorená medzi fyzickými osobami pre obchodnú spoločnosť NOVIMPEX spol. s r.o., a prečo
práve ona ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti Style Gallery s.r.o. mala dohliadať na postupné
splácanie dlžného nájomného. Tvrdenia žalovanej v tomto smere neboli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia
žalobcu.

26. V súvislosti s argumentáciu žalovanej, že pôžička vo výške 17.000,- Eur v hotovosti ani nemohla byť

poskytnutá, keďže takýmto konaním by došlo k spáchaniu trestného činu, súd poukazuje na § 5 zákona
č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ktorý zakotvuje,
že ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4 (t.j. platby v hotovosti nad 5.000,- Eur, resp. nad 15.000,- Eur
medzi fyzickými osobami), nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala
platba v hotovosti. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ žalobca v hotovosti poskytol pôžičku v sume

17.000,- Eur, táto skutočnosť nespôsobila neplatnosť právneho úkonu, pričom porušenie citovaného
zákona o obmedzení platieb v hotovosti zaťažuje obe zmluvné strany. Tak ako súd uviedol aj vyššie,
žalovaná svojim vlastnoručným podpisom potvrdila prevzatie sumy 17.000,- Eur v hotovosti. Navyše je
potrebné poznamenať, že v zmysle bodu 4.3 zmluvy o pôžičke žalovaná mala možnosť pôžičku vrátiť
nielen v hotovosti, ale aj na účet žalobcu.

27. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobca uniesol bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke, že jej poskytol finančné
prostriedky vo výške 17.000,- Eur a že žalovaná dlh riadne a včas pôžičku najneskôr v lehote splatnosti
nevrátila (ktorú skutočnosť o nevrátení pôžičky ani samotná žalovaná nerozporovala). Naproti tomu

žalovaná dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu,
neuniesla. Z tohto dôvodu súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy
17.000,- Eur.

28. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok aj

na zákonné úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 01.12.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni
lehoty splatnosti pôžičky.

29. Súd zároveň podľa § 232 ods. 3 CSP rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť priznanú dlžnú

sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže žalovaná neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali určenie dlhšej lehoty resp. povolenie splátok.

30. Súd ďalej poznamenáva, že žalovaná na pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie výsluchom
žalobcu a svedkov (dcéry žalovanej pani V. A. a brata žalovanej pána P. U.). Súd návrhu žalovanej

nevyhovel a jej návrh na doplnenie dokazovania zamietol. V prvom rade súd poukazuje na to, že
strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by
konala starostlivo. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú
predloženévčas,aksúpredloženévlehotáchpodľa§167CSP.Akneexistujúosobitnédôvody,vzásade

platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné
(porovnaj Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadok, Števček - Ficová - Baricová - Mesiarkinová
- Bajánková - Tomašovič a kol., str. 578). Žalovaná bola súdom poučená o zásade koncentrácie konania,
t.j. o potrebe predložiť návrhy na vykonanie dokazovania v lehotách podľa § 167 CSP, žalovaná však
návrhy na doplnenie dokazovania predniesla až na pojednávaní. Vyhovenie jej návrhu by znamenalo

odročenie pojednávania, keďže žalovaná prítomnosť ňou navrhnutých svedkov nezabezpečila a súd
k ich výsluchu nemohol pristúpiť na nariadenom pojednávaní dňa 17.01.2024. Takýto postup by bol v
rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že až po
predbežnom právnom posúdení súdu zistila potrebu predložiť dôkazy, súd sa s touto jej argumentáciounemohol stotožniť, keďže mala reagovať na skutkové tvrdenia žalobcu a nie na predbežné právne
posúdenie súdu.

31. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nevyhovel návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania však bola aj
skutočnosť, že by sa týmito výsluchmi žalobcu a navrhnutých svedkov dosiahol procesný stav, kedy by
stálo proti sebe bližšie tvrdenie žalobcu a tvrdenie žalovanej, pričom k odstráneniu spornosti by nedošlo.
Výsluch navrhnutých svedkov (dcéry a brata žalovanej), ktorých dôveryhodnosť by bola prirodzene
oslabená (ide o blízke osoby žalovanej, dcéra žalovanej je v záväzkovom vzťahu so spoločnosťou, ktorej

konateľom je žalobca a brat žalovanej taktiež vykonáva pracovnú činnosť v spoločnosti dcéry žalovanej),
by len sám osebe nemohol rovnováhu v týchto názoroch prevážiť na stranu žalovanej, keďže tvrdenie
žalovanej v danej otázke žiadne iné skutkové zistenia vo veci nepotvrdzujú.

32. Ďalšie argumenty žalobcu považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanej. O výške priznaných trov rozhodne súd v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.