Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200503
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6718200503.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX D., E. XX/XX, proti žalovanému Stredná odborná škola, so sídlom
966 81 Žarnovica, Bystrická 4, IČO: 00 891 827, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Renátou
Matejovou,advokátskakancelária97401BanskáBystrica,Čs.armády25,IČO:37956612,ozaplatenie
3.615,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
14Cpr/1/2018-365 zo dňa 07. marca 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšujúcej časti zamietol (výrok
II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e.
II. Vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 205,26 eur s tam uvedeným
príslušenstvom zastavil, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 205,26 eur s tam uvedeným
príslušenstvom zastavil (výrok I.), žalobu vo zvyšujúcej časti zamietol (výrok II.)a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v tam uvedenej výške a lehote uvedenej okresným
súdom (výrok III.).
2. Okresný súd zastavil z časti konanie, a to o zaplatenie spolu sumy 205,26 eur s príslušenstvom
s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP, vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou
a s poukazom na ust. § 146 ods. 1 CSP potom, čo žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy č. 9/2009 zo dňa 24. 08. 2009, ostatne na základe dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 31. 08. 2011. Žalovaný síce v pozícii zamestnávateľa mal za to, že pracovný pomer
žalobkyne u neho skončil uplynutím doby určitej ku ňu 31. 07. 2012, avšak Okresný súd Žiar nad
Hronom vo veci rozhodol (sp. zn. 4CPr/3/2012), že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného dňa 31.
07. 2012 neskončil a ku dňu 19. 10. 2012 trvá. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného
v konaní vedenom pod sp. zn. 17CoPr/4/2014 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil.
Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 10. 02. 2015. V súdenej veci bola predmetom sporu
náhrada mzdy za obdobie od 01. 01. 2015 do 16. 03. 2015 a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku
za celý rok 2014 a pomernú časť roka 2015. V súdenej veci došlo k skončeniu pracovného pomeru
žalobkyňou u žalovaného na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca, ktorédala žalovaná ako žalobkyňa ako zamestnankyňa žalovanému ako zamestnávateľovi, pričom medzi
stranami nebolo sporné, že žalobkyni skončil pracovný pomer u žalovaného dňa 16. 03. 2015. Žalovaný
síce na súde namietal neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak v konaní
pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 4CPr/3/2015 rozsudkom zo dňa 19. 05. 2015 bolo
rozhodnuté tak, že žaloba zamestnávateľa o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomerubolazamietnutáarozsudoknadobudolprávoplatnosť17.10.2015.Medzistranamitedanedošlo
k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, pracovný pomer žalobkyňou u žalovaného trval do 16.
03. 2015, teda i v posudzovanom období. Nakoľko v žalovanom období žalovaný nevyplácal žalobkyni
mzdu, za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 142 ods. 3 Zákonníka práce, by žalobkyni
prináležala náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku, keďže z tohto zákonného ustanovenia
vyplýva, že ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,
ako sú uvedené v ods. 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku. Ďalej okresný súd v konaní zistil, že počas posudzovaného obdobia, teda od 01. 01. 2015
do 16. 03. 2015 žalovaná mala uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom SOŠ
gastronómie a cestovného ruchu Nitra na základe dohody o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka
práce. Dohodou síce nedošlo k založeniu pracovného pomeru popri pracovnom pomere, ktorý žalobkyni
trval u žalovaného, len k vzniku ďalšieho pracovnoprávneho vzťahu. Žalobkyňa však u nového
zamestnávateľa plnila pracovné úlohy takmer každý pracovný deň. Z jej charakteru činnosti, resp.
práce, ktorú žalobkyňa vykonávala u tohto ďalšieho zamestnávateľa vyplývalo, že žalobkyňa pri plnení
takejto pracovnej úlohy vyučovacieho procesu objektívne nemohla vykonávať prácu pre žalovaného ako
zamestnávateľa, a to už aj vzhľadom na miesto výkonu práce žalobkyne podľa dohody o vykonaní práce,
ktorým bola Nitra a miestom výkonu práce, ktoré žalobkyňa mala podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej
so žalovaným. Žalobkyňa teda objektívne nemohla vykonávať prácu pre žalovaného a plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, a to ani v prípade, ak by neexistovali prekážky v práci
na strane žalovaného. Podľa dohody o vykonaní práce žalobkyňa síce u ďalšieho zamestnávateľa
v posudzovanom období nepracovala na plný pracovný úväzok, ale keďže jej pracovná doba sa časovo
nevyhnutne prekrývala s pracovnou dobou podľa pracovnej zmluvy u žalovaného, z týchto dôvodov
nemohla vykonávať prácu pre žalovaného a vznikla tak prekážka v práci na jej strane vykonávať prácu
u žalovaného. Priznanie náhrady mzdy v takomto prípade by tak podľa názoru okresného súdu bolo
v rozpore s dobrými mravmi ((v zmysle čl. 2 Zákonníka práce). Okresný súd preto nárok žalobkyne na
náhradu mzdy z dôvodov prekážok v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka
práce nepriznal. Tento nárok na náhradu mzdy nepriznal včítane nároku na náhradu mzdy pri PN
žalobkyne, keď v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa počas PN vykonávala prácu pre ďalšieho
zamestnávateľa (v čase od 03. 03. 2015 do 15. 03. 2015). Okresný súd tiež mal preukázané, že žalovaný
vyzval žalobkyňu na nástup do práce výzvou zo dňa 18. 02. 2015, ktorou ju žalovaný vyzval na nástup
do práce najneskôr dňa 03. 03. 2015 a na plnenie pracovných povinností a žalobkyňa síce dňa 03.
03. 2015 nastúpila na PN, ktorá trvala do 15. 03. 2015, avšak ani táto práceneschopnosť žalobkyni
nebola prekážkou, aby nastúpila na výkon práce dňa 03. 03. 2015 u žalovaného, keďže z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žeipočastrvaniatejtoPNžalobkyňavykonávalaprácufyzickouprítomnosťouna
pracovisku v rozsahu niekoľkých hodín u ďalšieho zamestnávateľa, a to SOŠ gastronómia cestovného
ruchu Nitra. Nárok na náhradu mzdy žalobkyni teda okresný súd pri PN žalobkyne nepriznal, keď mal
preukázané, že žalobkyňa počas PN vykonávala prácu pre ďalšieho zamestnávateľa. Žalobu žalobkyne
ohľadom tohto nároku v čiastke 1.607,93 eur s príslušenstvom zamietol.
4. Žalobkyňa si v konaní uplatnila i ďalší nárok, a to nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku
za rok 2014 a pomernú časť roka 2015 v čiastke 1.802,15 eur, pričom súd včítane príslušenstva tento
nárok žalobkyni taktiež nepriznal s poukazom na ust. § 101 a nasl. Zákonníka práce, ktoré ustanovujú
podmienky vzniku nároku na dovolenku, a z ktorých ustanovení vyplýva, že základným predpokladom
vzniku nároku na dovolenku je výkon práce, teda odpracovanie určitého času. V roku 2015 do 16. 03.
2015 žalobkyňa prácu u žalovaného nevykonávala z dôvodov prekážok na jej strane, ktoré prevážili
prekážky na strane zamestnávateľa a preto podľa názoru okresného súdu nebol žiadny dôvod na to,
aby žalobkyni priznal i nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 a časť roka 2015
a žalobu aj v tejto časti zamietol.
5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal úspech žalovaný
a preto žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.6. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 142 ods. 1, 2, 3. § 134 ods. 1, 2, 3, § 100, § 144a ods.
1, § 103 ods. 3, § 111 ods. 1, § 116 ods. 1, 2, 3, § 101, § 102 Zákonníka práce a o nároku na náhradu
trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
7. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a o jej odvolaní rozhodol krajský súd
v Banskej Bystrici rozsudkom vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 16CoPr/2/2020 dňa 08. 10. 2020,
ktorým krajský súd vo veci samej, vo výroku ktorým okresný súd žalobu zamietol a v časti o nároku na
náhradu mzdy a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil a vo zvyšku ponechal rozsudok okresného
súdu nedotknutý.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9Cdo/127/2022 zo dňa 22. 06. 2023 vyššie
uvedený rozsudok krajského súdu vo výrokoch II. a IV., teda vo výroku, ktorým krajský súd žalobu
zamietol v časti o nároku na náhradu mzdy a vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) a vo výroku
o náhrade trov odvolacieho konania (výrok IV.) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Uvedeným uznesením Najvyššieho súdu SR, teda, nebol zrušený výrok III. krajského súdu, ktorým
krajský súd rozsudok okresného súdu vo zvyšku ponechal nedotknutým.
9. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR zaujal názor (viď bod 81.1.2., že „skutočnosť, že
zamestnanec v období, počas ktorého si uplatňuje náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka
práce, má dohodnutý iný pracovný pomer, resp. iný pracovnoprávny vzťah“) sama o sebe nespôsobuje
prekážku na strane zamestnanca, pre ktorú zamestnancovi nemožno priznať náhradu mzdy pre
prekážku na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Rozhodujúce je, či
zamestnávateľ vyzval zamestnanca na opätovný nástup do práce a či je zamestnanec pripravený,
ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Na druhej strane, medzi dôležité osobné
prekážky, ktoré objektívne bránia zamestnancovi vo výkone práce podľa pracovnej zmluvy a po dobu
trvania ktorých zamestnancovi neprislúcha nárok na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce,
nepochybne patrí situácia, kedy je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného. Dovolací súd
podporne poukázal na závery rozsudku z 27. 01. 2022 sp. zn. 5Cdo/225/2018.
10. Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR žalobkyni a žalovanému a vrátení veci krajskému súdu,
Krajský súd v Banskej Bystrici vyzval žalobkyňu a žalovaného o oznámenie, či nie je možné mimosúdne
vyriešenie sporu medzi stranami, vzhľadom na stanovisko Najvyššieho súdu SR uvedené v bode
81.1. a 81.2. Žalovaný podaním z 25. 09. 2023 odvolaciemu súdu uviedol, že súhlasí s mimosúdnym
vyriešením sporu. Po vytýčení termínu pojednávania dňa 237. 09. 2023 na deň 26. 10. 2023 žalobkyňa
oznámila súdu podaním, ktoré došlo krajskému súdu dňa 28. 09. 2023, že súhlasí s možnosťou
mimosúdneho vyriešenia sporu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žiadal žalobkyňu a žalovaného do
termínu pojednávania 26. 10. 2023 zaslať odvolaciemu súdu dohodu o mimosúdnom ukončení sporu.
Žalobkyňa dňa 24. 10. 2023 doručila dohodu o mimosúdnom ukončení sporu zo dňa 15. 10. 2023,
v ktorej uviedla, že akceptuje návrh žalovaného zo dňa 13. 10. 2023 v rozsahu: suma na výplatu
žalobcovi: 3 308,71 eur + 2.301,00 eur (úroky z omeškania) + 649,00 eur (trovy súdneho konania)
= 6.258,71 eur s termínom úhrady 25. 10. 2023. Dodala, že zostala nedoriešená suma náhrady trov
právneho zastúpenia v dovolacom konaní. Následne žalobkyňa doručila krajskému súdu dňa 25. 10.
2023 písomný súhlas žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania pred Najvyšším súdom SR zo
dňa 24. 10. 2023, v ktorom, okrem iného uviedla, že žalovaný do tohto momentu neuhradil zo svojho
záväzku nič. Pokiaľ žalovaný splní svoj záväzok v zmysle priloženej Dohody, budú jej nároky voči nemu
splnené.„Dohodaospornýchpracovnoprávnychnárokochuzavretávzmysleust. §32zák.č.311/20001
Z. z. Zákonníka práce“, uzavretá medzi zmluvnými stranami 24. 10. 2023 podpísaná len zo strany
žalobkyne, sa nachádza na č. l. 918 a 919 spisu. Krajský súd odvolanie odročil na termín 23. 11. 2023
s tým, že vyzve žalobkyňu na oznámenie, či vzhľadom na uzavretie mimosúdnej dohody berie žalobu
späť. Žalobkyňa zo dňa 10. 11. 2023 predložila odvolaciemu súdu „Návrh na schválenie zmieru pred
súdom“, ktorým navrhla, aby súd schválil zmier v znení:
„I. Strany sa dohodli na usporiadaní medzi žalobcom a žalovaným nasledovne: Žalovaný sa zaväzuje
zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 3 .308,71 eur a úroky z omeškania v sume 2.301,00 eur a sumu
649,00 eur ako náhradu trov súdneho konania pred súdom na I. a II. stupni s termínom úhrady zadaným
na deň 25. 10. 2023.
II. Finančné plnenia sa zaväzuje žalovaný zaplatiť žalobkyni najneskôr do 25. 10. 2023 na bankový účet
žalobkyne.Strany sa dohodli na náhrade trov dovolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky zn.
6Cdo/127/2022, pričom sa žalovaný zaväzuje uhradiť (v zmysle Uznesenia NS SR zn. 9Cdo/127/2022
na účet advokátskej kancelárie: Návrat & partners, s. r . o., Bratislava, IBAN na úhradu: F. XXXX XXXX
XXXX XXXXX XXXX v sume 509,64 eur v lehote do 5 dní od uzavretia tejto dohody dňa 24. 10. 2023.
Schválením zmieru sporových strán tu konajúcim súdom žalobkyňa považuje svoje práva, pohľadávky
voči žalovanému uplatnené v tomto súdnom konaní za urovnané a vysporiadané, tento súdny spor za
ukončený“.
11. V poznámke žalobkyňa súdu oznámila, že žalovaný zaplatil dňa 25. 10. 2023 na účet žalobkyne
náhradu mzdy v sume 3 308,71 eur, úroky z omeškania v sume 2.301,- eur a 649,- eur ako náhradu
trov súdneho konania pred súdom na I. a II. stupni a v dohodnutej lehote 5 dní uhradil trovy dovolacieho
konania v sume 509,64 eur na účet advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobkyňu.
12. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok
okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd žalobu vo zvyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a vo
výroku o náhrade trov konania (výrok III.) potvrdil, žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal a vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 205,26 eur s tam
uvedeným príslušenstvom zastavil, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutým.
13. Okresný súd žalobu žalobkyne ohľadom ňou uplatnených práv na náhradu mzdy zamietol (okrem
časti výroku, ktorým konanie zastavil), keď mal za to, že žalobkyni nepatrí náhrada mzdy za ňou uvedené
obdobie od 01. 01. 2015 do 16. 03. 2015 z dôvodu, že žalobkyňa od 01. 01. 2015 do 16. 03. 2016
nevykonávala žiadnu prácu, od 03. 03. 2015 do 16. 03. 2015 bola PN, dňa 01. 01. 2015 nastúpila na
výkon práce u SOŠ Nitra, kde bola prijatá na zastupovanie pedagogického zamestnanca počas jeho
PN. Vykonávala prácu učiteľky, ale aj ďalšie administratívne práce a do práce chodila i počas PN.
Krajský súd v Banskej Bystrici síce rozsudok okresného súdu v tejto veci ako vecne správny potvrdil
v napadnutých výrokoch, avšak Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením sp. zn. 9Cdo/127/2022 zo
dňa 22. 06. 2023 rozsudok krajského súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom Najvyšší súd v bode 81.1. a v bode 81.2. skonštatoval,
že skutočnosť, že zamestnanec v období, počas ktorého si uplatňuje náhradu mzdy podľa § 142 ods.
3 Zákonníka práce, má dohodnutý iný pracovný pomer (resp. iný pracovnoprávny vzťah) sama o sebe
nespôsobuje prekážku na strane zamestnanca, pre ktorú zamestnancom nemožno priznať náhradu
mzdy pre prekážku na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Rozhodujúce
je, či zamestnávateľ vyzval na opätovný nástup do práce a či je zamestnanec pripravený, ochotný
a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Podľa bodu 81.2. na druhej strane Najvyšší súd
skonštatoval, že medzi dôležité osobné prekážky, ktoré objektívne bránia zamestnancovi vo výkone
práce podľa pracovnej zmluvy a po dobu trvania ktorých zamestnancovi neprislúcha nárok na náhradu
mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce nepochybne patrí situácia, kedy je zamestnanec uznaný za
dočasne práceneschopného. Inými slovami Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí nespochybnil nárok
žalobkyne na náhradu mzdy za obdobie od 01. 01. 2015 do 03. 03. 2015 za splnenia podmienky,
že či zamestnávateľ vyzval žalobkyňu na opätovný nástup do práce a že je žalobkyňa pripravená,
ochotná a schopná vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Pokiaľ ide o náhradu mzdy počas
práceneschopnosti žalobkyne, podľa názoru Najvyššieho súdu SR žalobkyni náhrada za toto obdobie,
teda od 03. 03. 2015 do 16. 03. 2015 nepatrí, ide o objektívnu prekážku, ktorá zamestnancovi bráni vo
výkone práce podľa pracovnej zmluvy.
14. Žalobkyňa síce v konaní predložila odvolaciemu súdu „Dohodu o mimosúdnom ukončení sporu zo
dňa 15. 10. 2023“, ako aj „Dohodu o sporných pracovných nárokoch...“ zo dňa 24. 10. 2023 podpísané
len žalobkyňou, z ktorých ale vyplýva, že žalovaný všetky finančné nároky voči žalobkyni uznal a uhradil
(viď poznámku žalobkyne v „Návrhu na schválenie zmieru pred súdom“ zo dňa 09. 11. 2023“),
v dôsledku ktorej skutočnosti žalobe žalobkyne nebolo možné vyhovieť, pretože priznaním nároku
žalobkyni, ktorý bol v konaní uznaný a uhradený odvolacím súdom by mohlo dôjsť k duplicitnej úhrade
nárokovžalobkyne.Žalobkyňavovecinevykonalažiadnyprocesnýúkonsmerujúcikzastaveniukonania
(žalobu nevzala späť) a odvolaciemu súdu preto nezostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu
vnapadnutýchvýrokochakovecnesprávnypotvrdiť,hocizinýchdôvodovnežakouviedolvnapadnutom
rozhodnutí okresný súd.15. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania krajský súd potvrdil ako vecne správny,
ako výrok, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej
inštancie v celom rozsahu úspešný a preto okresný súd správne uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
16. Žalovanému odvolací súd ako síce úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
17. Vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 205,26 eur s tam uvedeným
príslušenstvom konanie zastavil, odvolací súd ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže
odvolaním tento výrok nebol napadnutý.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.