Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522010168
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7522010168.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov Ing.
JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Stanislava Sojku PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna
2024, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice sp. zn. K3-5T/34/2022 zo dňa 15.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K3-5T/34/2022 zo dňa 15.11.2023 bol obžalovaný A. B.

uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
dňa 05.06.2021 v čase okolo 17.00 hod. na poľnej ceste pri rieke Olšava v katastri obce C. D. na mieste
verejnosti prístupnom po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte s poškodeným D. E. vytiahol
legálne držanú krátku guľovú zbraň zn. F. XX, výrobné číslo: G. XXX, z ktorej vystrelil 6 - krát smerom
na pneumatiky vozidla zn. H. I. J., bez evidenčného čísla, čiernej farby, ktoré v tom čase riadil D. E.,

pričom došlo k poškodeniu ľavej prednej a ľavej zadnej pneumatiky vozidla, čím takto poškodenému D.
E. bola spôsobená škoda vo výške 258,- €.

Za to bol obžalovanému podľa § 364 ods. 2, Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie čo do výroku o vine a
treste.Vpísomnýchdôvodochpodanéhoodvolaniaodôvodnenéhoprostredníctvomobhajcuobžalovaný

uviedol, že rozsudok mestského súdu považuje za nezákonný, a to z dôvodu, že mestský súd riadne
nevyhodnotil všetky okolnosti veci, resp. na vec prihliadal jednostranne, a preto doslova odignoroval
dôkazy svedčiace o tom, že jeho konanie bolo nutnou obranou, o čom je presvedčený.

Prvýkrát vystrelil v momente, keď stál pred autom poškodeného vo vzdialenosti asi tri až štyri metre
a vzal spred auta bicykel svojho syna. Vtedy zbadal ako poškodený zaradil rýchlosť a pohol sa

smerom k nemu. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-KE-EXP 2021/1518
kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, v ktorom sa uvádza poloha strelca prijednotlivých výstreloch, pričom na strane šesť sa konkrétne uvádza nasledovné: „Možné smery streľby
na prednú ľavú pneumatiku s diskom (poloha strelca v stoji, os kolesa rovnobežná s osou vozidla) sú
z ľavej strany vozidla, strelec za predným ľavým kolesom, smer streľby zozadu dopredu, vzdialenosť

ústia zbrane od pneumatiky 0,5m, poloha pneumatiky v čase výstrelu, viď fotografiu obr. č. 7, resp.
z ľavej strany vozidla, strelec pred predným ľavým kolesom, smer streľby spredu dozadu, vzdialenosť
ústia zbrane od pneumatiky minimálne 0,9m, poloha pneumatiky v čase výstrelu, viď fotografiu obr. č. 8.“
Z uvedeného je zrejmé, kde stál a čo robil v momente začiatku streľby, pričom poškodený od počiatku
menil a prispôsoboval svoje výpovede, ako mu to práve vyhovovalo.

Tieto skutočnosti mestský súd absolútne odignoroval, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia úplne
vynechal závery znalcov o tom, že možná poloha strelca bola pred predným ľavým kolesom, teda sa
s danou alternatívou vo svojom odôvodnení logicky a ani nijako inak nevysporiadal, a to aj napriek tomu,
že existovali dve možné alternatívy priebehu skutkového deja.

Keďžepoškodenýnasmerovalsvojevozidloakozbraňnaosobuobžalovaného,potomnáslednástreľba,
ktorá začala v danom momente, bola len reakciou na konanie poškodeného. Takýto priebeh skutkového
deja nevylučuje ani znalecký posudok, dokladá ho aj synov zničený bicykel a výpoveď manželky
obžalovaného. O opačnom priebehu svedčí len výpoveď poškodeného a výpoveď svedka B. K.. Tieto
výpovede ale považuje za nepravdivé, čo je aj objektívne dokázateľné.

Ďalej obžalovaný uviedol, že potom ako poškodený zistil, že ho obžalovaný natáča, tak sa z idúceho
auta načiahol, aby obžalovaného udrel, avšak to nestihol, pretože ustúpil krok vzad. Uvedenú situáciu
stihol napokon aj odfotil. Následne poškodený zastavil auto, rozbehol sa smerom k nemu, pričom sa
nezastavil ani na jeho výzvy, aby odišiel a ani na krik manželky obžalovaného.

Na podklade vyššie uvedeného je preto toho názoru, že po celý čas len reagoval na konanie
poškodeného, a keď došiel poškodený k nemu, tak ho odsotil skôr a nečakal, kým ho poškodený udrie,
čo chcel aj zjavne urobiť. Následne poškodený vstal, opäť sa zahnal po jeho osobe, a preto jeho
reakcia bola rovnaká. Do poškodeného drgol, na čo poškodený spadol opäť na zem, keďže navyše bol

opitý. Poškodený až následne odišiel k svojmu autu a on išiel po synov bicykel. Keď stál pred autom
poškodeného, vo vzdialenosti asi 3 až 4 metre a držal v rukách synov bicykel, ktorý zdvihol zo zeme,
tak vtedy poškodený naštartoval auto a smeroval ním na jeho osobu a až v tej dobe natiahol zbraň
a inštinktívne vystrelil smerom ku kolesu auta a odskočil.

Obžalovaný ďalej poukázal aj na výpoveď svedka B. K., ktorý uviedol, že nevidel ako obžalovaný sotil
poškodeného, ale videl ako sa rukami rozháňajú a následne poškodený spadol. Svedok taktiež uviedol,
žeprvývýstrelpočul,keďpoškodenýsosvedkomobchádzaliodobžalovanéhoaďalších5až6ránpočul
až po tom, ako obžalovaný napadol poškodeného, ktorý sa plazil späť k autu, čo ale nekorešponduje
zo závermi znaleckého posudku, z ktorého je zistiteľné, že v prípade prvej alternatívy (strelec stojí za

predným ľavým kolesom, smer streľby zozadu dopredu, vzdialenosť ústia zbrane od pneumatiky 0,5m),
preto je vylúčené, aby poškodený a svedok hovorili pravdu. Ak by stál strelec pri aute za zadným ľavým
kolesom, tak by sa celý incident musel odohrať inak, a teda by nebolo možné, aby poškodený po štyroch
utekal k autu, tak ako to sám aj uviedol, alebo aby obžalovaný napadol poškodeného a ten sa plazil
späť k autu, ako to uviedol svedok. Uvedené akcentuje aj vyjadrenie znalcov o polohe strelca pri streľbe

na zadnú pneumatiku na strane 11 znaleckého posudku, kde je uvedené, že pravdepodobné stanovište
strelca v čase výstrelov na zadné koleso, zadnú ľavú pneumatiku označené B a D (poloha strelca
v stoji, os kolesa rovnobežná s osou vozidla) vedľa vozidla vľavo, strelec medzi predným ľavým kolesom
a zadným ľavým kolesom.

Napokon aj súd prvého stupňa pripustil, že z vykonaného dokazovania vyplynuli dve verzie, kedy mal
obžalovaný prvýkrát strieľať na predné kolesá. Už len táto samotná skutočnosť v spojitosti s jeho
obhajobou, výpoveďou manželky obžalovaného a v spojitosti s demolovaným bicyklom, dorovnáva
možné scenáre deja a v sume dôkazov a logiky preferuje danú alternatívu, a teda že od počiatku hovorí
pravdu.

V prípade druhej alternatívy (strelec pred predným ľavým kolesom, smer streľby spredu dozadu,
vzdialenosť ústia zbrane od pneumatiky minimálne 0,9m je vylúčené, aby poškodený a svedok tvrdilipravdu, pretože je zrejmé, že obžalovaný musel stáť v čase streľby aspoň meter pred autom, čo
kategoricky neguje výpovede poškodeného a svedka.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto považuje tvrdenia poškodeného, že obžalovaný strieľal skôr ako
k nemu poškodený prišiel, za nelogické. Skutočnosť, že nemohol strieľať skôr ako k nemu poškodený
prišiel, potvrdzujú dôkazy, ktoré vo veci už doposiaľ boli vykonané. Zhodnou skutočnosťou je, že padlo
6 výstrelov, 1 do predného a 5 do zadného kolesa. Nie je preto reálne, aby poškodený vystúpil z auta
a išiel niekoľko metrov smerom k obžalovanému, a keď začal strieľať, tak sa mal poškodený plaziť

naspäť. Uvedené úplne vyvracia znalecký posudok, pretože vo chvíli streľby mal obžalovaný stáť pri
aute vo vzdialenosti cca jedného metra alebo pred autom. Ak stál obžalovaný vedľa auta, tak nemohol
ísť poškodený smerom k obžalovanému niekoľko metrov a už vôbec nie sa plaziť po vyhrážkach naspäť.

Na podklade vyššie uvedeného preto podľa jeho názoru zostal sporným priebeh skutkového deja, ktorý
nebol riadne ustálený, čo si uvedomoval aj mestský súd, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

z vykonaného dokazovania vyplynuli dve verzie, teda pripustil alternatívu, že poškodený sediac v aute
možnolennechcelzmiestaodísť,alemožnochcelďalejútočiťnaobžalovaného,chcelhoprejsťaublížiť
mu autom, ako so zbraňou, čo v danom momente takto vnímal obžalovaný.

Obžalovaný v ďalšom poukázal, že obrana je právom občana, ktorému je dovolené brániť sa aj v

situácii, keď sa útoku nie je možné vyhnúť, alebo keď nie je možné sa dovolať pomoci ďalších osôb.
(R 18/1996) Preto sa nestotožňuje so záverom mestského súdu o tom, že sa jedná o extenzívny
exces z nutnej obrany a že sa jedná o „neprimeranosť obrany voči útoku, najmä jeho spôsobu,
miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa na osobu útočníka (poškodeného) alebo na osobu obrancu
(obžalovaného)“.

Zo zákonného vymedzenia nutnej obrany a tiež z jej zákonných podmienok vyplýva jediné relevantné
obmedzenie pri konaní v nutnej obrane, a to že obrana nesmie byt' celkom zjavne neprimeraná útoku.
Taktiež mestský súd uviedol, že sa jednalo o neprimeranosť obrany voči útoku, avšak nie o celkom
zjavnú neprimeranosť útoku.

Záverom obžalovaný poukázal, že vyzýval poškodeného, aby odišli, ale bol to práve poškodený so
svedkom, kto zastavil s autom bez značiek pri obžalovanom a jeho rodine, a to manželke a troch deťoch,
ktoré boli za ním. Od uvedeného incidentu stretol viackrát poškodeného, ktorý sa mu aj pred deťmi
vyhrážal, že ho zbije a v jednom prípade navyše mu ukázal, ako ho podreže.

Keďže je toho názoru, že útok poškodeného smeroval voči jeho osobe v snahe ublížiť mu, teda útok
smeroval voči životu a zdraviu, pričom on pri obrane poškodil len majetok, a preto nemohlo ísť o exces.
Nie je dôležité, koľkokrát vystrelil, ale dôležité je to, že sa týmto spôsobom bránil. Medzi prvým a
posledným výstrelom neprešlo viac ako päť sekúnd, pričom iniciatíva vychádzala od poškodeného ako

útočníka, ktorý na jeho osobu zaútočil ako prvý. Tak doktrína, ako aj judikatúra sa zhodujú na tom, že
sa nevyžaduje subsidiarita a pri existujúcej hrozbe sa nemusí čakať na to, kým útočník udrie ako prvý.
Zároveň strieľal uvážene, kým to bolo relatívne bezpečné, pretože strieľal na krátku vzdialenosť, kým
mal pred sebou pneumatiky auta. Auto sa po prvej strele na chvíľu zastavilo, pretože sa pod nim vzpriečil
synov bicykel, a preto stihol viackrát streliť do zadného kolesa. Strieľal uvážene, pričom ak by tomu tak

nebolo, tak je nemysliteľné, aby všetky rany smerovali na kolesá.

Taktiež záver o tom, že útok zo strany poškodeného skončil, nemá podľa jeho názoru vo vykonanom
dokazovaní svoj nespochybniteľný podklad, preto nemôže byť relevantným záverom, z ktorého by súd
pri posudzovaní konania o nutnej obrane mohol vychádzať.

Nestotožňuje sa preto s názorom mestského súdu, že v danom prípade išlo o extenzívny exces z nutnej
obrany. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že mestský súd nevzhliadol na poľahčujúcu okolnosť
podľa ustanovenia § 36 písm. i) Tr. zák., ktoré považuje konanie v extenzívnom excese za poľahčujúcu
okolnosť.

Mestský súd kladie na jeho osobu neprimerane prísne nároky, pokiaľ sa týka jeho konania, keďže
ignoruje to, že bol v strese zo vzniknutej situácie, pretože sa na mieste nachádzala aj jeho rodina, pričomna jeho osobu útočil opitý muž, ktorý sa ho snažil prejsť autom, a preto sa snažil ho znehybniť streľbou
na pneumatiky.

Taktiež obrana bola v bezprostrednej časovej a miestnej súvislosti s útokom, rádovo dĺžka streľby trvala
od prvého po posledný výstrel päť sekúnd, a teda je presvedčený, že súd pri posudzovaní veci ex post
nezohľadnil to, aká bola reálna situácia ex ante, a tiež nezohľadnil subjektívne hľadisko, ako sa situácia
javila jemu ako obrancovi počas daného incidentu, keď bol napadnutý.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To 66/2006 zo dňa 22.04.2008:
„Za tejto situácie Najvyšší súd SR poukazuje na ustálenú judikatúru (R 36/1991), z ktorej vyplýva, že
ak nemožno celkom bezpečne zistiť vykonanými dôkazmi skutočnosť, či útok zo strany poškodeného
skončil alebo pokračoval ďalej, je nevyhnutné vychádzať zo zásady in dubio pro reo a z hľadiska
skončenia, či neskončenia útoku na záujem chránený Trestným zákonom urobiť záver, že útok v čase
činu obžalovaného, ktorý sa mu bránil, trval.“

Poukazujúc na vyššie uvedené preto obžalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Popreskúmanínapadnutéhorozsudkuakonaniamupredchádzajúcehoajodvolacísúddospelkzáveru,

že mestský súd rozhodol predčasne, keď výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil jednostranne,
a to v neprospech obžalovaného a vôbec sa nezaoberal eventualitou, tak ako na to podrobne poukázal
obžalovaný v rámci svojej obhajoby pred mestským súdom, ale predovšetkým v písomných dôvodoch
odvolania.

Vzhľadom na obhajobu obžalovaného, aj keď zákon za súhlasu strán trestného konania umožňuje ako
dôkazprečítaťvkonaníznaleckýposudokajehozávery,alevterazposudzovanomprípadeodvolacísúd
dospel k záveru, že práve vzhľadom na obhajobné tvrdenia obžalovaného bude potrebné tento dôkaz
vykonať aj výsluchom osôb, ktoré vypracovali za ústav znalecký posudok, ktorých mená sú uvedené na
strane trinásť tohto posudku (strana 105 vyšetrovacieho spisu). Odvolací súd pritom považuje za nutné

poukázať, že v prípade ak osoby uvedené v znaleckom posudku ústavu nie sú zároveň osoby zapísané
v zozname znalcov, potom bude potrebné, aby tieto osoby predpísaným spôsobom zložili sľub.

Navyše odvolací súd považuje za nutné poukázať, že na č.l. 6 vyšetrovacieho spisu je založené
uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému, ktoré bolo vydané Okresným riaditeľstvom PZ

v Košiciach-okolie Odboru poriadkovej polície Čaňa dňa 6.12.2021 pod sp. zn. ČVS:ORP-362/ČA-
KS-2021, ktorému predchádza uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci pod tou istou spisovou
značkou vydané dňa 22.7.2021.

Napriek tomu z uznesenia o pribratí znaleckého ústavu, č.l. 95 je zrejmé, že znalecký ústav bol pribratý

do konania vo veci trestného stíhania, ktorá bola vedená na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach-okolie
Odboru poriadkovej polície Čaňa pod sp. zn. ČVS:ORP-322/ČA-KS-2021, a to pre skutkový dej, ako je
to uvedené na strane 95 p.v. vyšetrovacieho spisu, na ktorú skutočnosť v dôvodoch odvolania poukazuje
obžalovaný.

Rovnako táto skutočnosť vyplýva z dôvodov uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach-okolie
Odboru poriadkovej polície Čaňa zo dňa 6.12.2021 pod sp. zn. ČVS:ORP-362/ČA-KS-2021 (č.l.
71), z ktorého je zrejmé, že trestné stíhanie vo veci bolo začaté na podklade trestného oznámenia
obžalovaného, ktoré evidentne urobil hneď po skutku, a to dňa 5.6.2021. Poškodený trestné oznámenie
urobil až s odstupom času, a to dňa 23.6.2021.

Odvolací súd preto dáva do pozornosti mestskému súdu genézu celého prípadu, kde z obsahu trestného
spisu je nepochybné, že bol to práve obžalovaný, ktorý ako prvý podal trestné oznámenie, a to z dôvodu
konania poškodeného, ktoré posudzoval ako slovný a fyzický útok na jeho osobu na mieste prístupnomverejnosti, navyše poškodený mal obžalovaného ohroziť na živote, resp. zdraví tým, že ním vedené
vozidlo nasmeroval na obžalovaného, ktorý uskočil a poškodený s vozidlom mal prejsť cez detský
bicykel patriaci synovi obžalovaného. Takéto konanie poškodeného v konečnom dôsledku malo byť

postúpené na prejednanie ako priestupok. V záujme zistenia objektívneho skutkového stavu, preto bude
nevyhnutné, aby bol vykonaný dôkaz obsahom priestupkového spisu ohľadne inkriminovaného konania
zo strany poškodeného.

Odvolací súd v ďalšom považuje za nutné uviesť, že mestský súd vinu obžalovaného v podstate založil

na výpovedí poškodeného a svedka B. K., napriek tomu, že obhajobu obžalovaného potvrdzovala
manželka obžalovaného. V dôvodoch napadnutého rozsudku mestský súd pri hodnotení dôkazov
v dostatočnej miere neuviedol, z akých dôvodov neuveril tejto výpovedí, čo je v rozpore s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. por.

Navyše z obsahu znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu ČES: PPZ-KEU-KE-

EXP 2021/1518 vyplývajú najmenej dve alternatívy o priebehu skutkového deja a napriek tomu mestský
súd verziu deja podľa obhajoby obžalovaného, ktorú potvrdzovala jeho manželka, nezobral do úvahy
pri hodnotení dôkaznej situácie a v dôvodoch svojho rozhodnutia s touto verziou svedčiacou v jeho
prospech sa nijako nevysporiadal.

Pri hodnotení dôkaznej situácie mestský súd sa napokon ani nijakým spôsobom nevysporiadal
s obhajobou obžalovaného ohľadne pohnútky jeho konania.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného posúdil ako dôvodné,
napadnutý rozsudok mestského súdu ako predčasný, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci

zrušil a prikázal mu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Úlohou mestského súdu preto bude
kontradiktórnym spôsobom konania vykonať dôkazy, ako to vyššie uvádza odvolací súd a v prípade, že
strany trestného konania budú navrhovať vykonanie aj ďalších doposiaľ nevykonaných dôkazov, bude
potrebné zákonným spôsobom rozhodnúť, či tieto budú vykonané, resp. ich vykonanie bude odmietnuté
a toto bude potrebné v dôvodoch rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodniť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.