Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoPs/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824201290
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824201290.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
ačlenieksenátu–sudkýňMgr.SilvieTisovejaJUDr.MiroslavyKorbašovejvovecispôsobilostinaprávne
úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpený: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX/XX, H. A. ako procesnou opatrovníčkou, o návrhu navrhovateľa: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX/XX, H. A., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, so sídlom M. Mišíka 22, Prievidza,

oodvolaníprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.10Ps/3/2024-67zodňa01.októbra
2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.

10Ps/3/2024-67 zo dňa 01. októbra 2024 rozhodol:
I. Obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je schopný samostatne
nakladať s finančnými prostriedkami nad hodnotu 10 euro jednorazovo a nad hodnotu 50 euro mesačne,
nie je schopný samostatne nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom v akejkoľvek hodnote, nie
je schopný samostatne uzatvárať akékoľvek právne úkony, nie je schopný preberať si dôchodok, nie
je schopný samostatne konať pred finančnými inštitúciami, štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy,

orgánmi miestnej samosprávy, súdmi, notárskymi úradmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, inými
právnickými osobami a samostatne rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
II. Za hmotnoprávneho opatrovníka ustanovuje I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého právom aj povinnosťou
je starať sa o obmedzeného, preberať za neho dôchodok, zastupovať ho pred finančnými inštitúciami,
štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, orgánmi miestnej samosprávy, súdmi, notárskymi úradmi,
orgánmi činnými v trestnom konaní, inými právnickými osobami, zastupovať ho pri uzatváraní právnych

úkonov a rozhodovať o jeho zdravotnej, sociálnej starostlivosti.
III. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdom.
IV. Opatrovník je povinný predkladať súdu jedenkrát ročne správu o svojej činnosti.
V. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony A. B. (ďalej len „posudzovaný“), ktorý je jeho bratom z dôvodu, že v lekárskej

prepúšťacej správe Psychiatrickej nemocnice Profesora Matulaya v Kremnici zo dňa 24.05.2023
bolo konštatované, že menovaný trpí paranoidnou schizofréniou, poruchou psychiky a správania
zapríčinenou užívaním alkoholu, abúzus alkoholu, miernou retardáciou ľahkého stupňa s poruchami
v správaní.
1.2 Zhodnotením skutkového stavu (výsluch navrhnutého hmotnoprávneho opatrovníka, procesnej
opatrovníčky, znalecký posudok, lekárske správy) dospel súd k právnemu názoru, že obmedzenie

spôsobilosti posudzovaného na právne úkony je dôvodné. Zo záverov znaleckého posudku MUDr.
Márie Majzlanovej č. 42/2024 zo dňa 12.07.2024 vyplýva, že posudzovaný trpí psychickou poruchou- paranoidnou schizofréniou s reziduálnymi zmenami osobnosti čo je psychické ochorenie trvalého
charakteru prebiehajúce v atakách i chronicky, s príznakmi pozitívnej i negatívnej symptomatiky
a vedúce k trvalému poškodeniu psychiky v podobe postpsychotických zmien osobnosti, ktoré sú

liečbou málo ovplyvniteľné. Ide o vážne narušenie sociálneho fungovania posudzovaného, jeho
sociálnych úsudkových schopností, jeho myslenie je málo pružné, plánovanie nereálne. V stave
zhoršenia ochorenia pri vynechaní predpísanej liečby dochádza u neho k nevypočítateľnému, chorobne
motivovanému konaniu v domácom prostredí so závažným dopadom na sociabilitu a s potrebou
psychiatrickej intervencie proti jeho vôli. V jeho vnímaní znalkyňa kvalitatívne poruchy nezistila. V rámci

relapsu trpí zvukovými halucináciami, prejavuje sa u neho nevypočítateľné konanie, spôsobil v byte
požiar, konfliktné, agresívne správanie v domácom prostredí s potrebou ústavného preliečenia pre
nebezpečenstvo ohrozenia seba i okolia, zanedbávanie osobnej hygieny. Bolo zistené aj škodlivé
užívanie nikotínu a alkoholu, vystupňované v stave zhoršenia choroby. Náhľad posudzovaného na
jeho ochorenie je formálny, bez kritickosti a dostatočnej sebareflexie. Nie je schopný predvídania
poškodzovania svojho zdravia pri porušovaní liečebného režimu, t. j. nedostatočné užívanie, prípadne

manipulácia s predpísanou medikáciou. V súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, ďalej len „Občiansky zákonník“ a § 231 písm. a/ zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) súd obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu
určenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súčasne podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka mu
ustanovil za opatrovníka navrhovateľa, ktorý spĺňa predpoklady pre vykonávanie tejto funkcie a ktorý

s ustanovením súhlasil. Podľa § 274 ods. 2, § 275 CMP bol opatrovníkovi vymedzený rozsah jeho
opatrovníckych práv a povinností.
1.3 O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 58 a § 52 CMP tak, že štátu náhrada trov konania nebola
priznaná, pretože návrh navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného na právne úkony bol
podaný dôvodne.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie zo dňa 30.10.2024 prokurátor odvolávajúc sa na ust.
§ 62 ods. 1 CMP v spojení s § 365 ods. 1 písm. e/, h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“.
2.1 Uviedol, že posudzovaný nebol v súdnom konaní vypočutý a nebol ani vzhliadnutý tak, ako táto

povinnosť vyplýva súdu z ust. § 243 ods. 2 CMP, z ktorého je zrejmé, že v prípade upustenia od výsluchu
posudzovaného súd takúto osobu vzhliadne. Posudzovaný sa v čase rozhodovania súdu nachádzal
v nemocnici na psychiatrickom oddelení, kde bolo možné vzhliadnutie vykonať a na krátky čas za
týmto účelom odročiť pojednávanie. Posudzovaný sa práve z dôvodu svojej hospitalizácie nemohol
na pojednávaní zúčastniť, napriek tomu, že bol zo strany súdu predvolaný, teda súd plánoval vykonať

jeho výsluch, k čomu ale z objektívnych dôvodov nedošlo. K rýchlej a účinnej ochrane posudzovaného
a jeho záujmov by mohlo byť učinené zadosť aj v prípade odročenia pojednávania na čo najkratší
možnýčaszaúčelomjehovzhliadnutiavzdravotníckomzariadení,kdebybolazabezpečenáajprípadná
ochrana sudcovi a iným zamestnancom súdu pred možným agresívnym správaním posudzovaného.
Táto možnosť nebola zo strany súdu využitá, pričom z odôvodnenia rozsudku o obmedzení spôsobilosti

na právne úkony posudzovaného vyplýva, že súd považoval za dostatočné pre rozhodnutie vo veci
vykonané dôkazy a vzhliadnutie nevykoná, nakoľko nie je ani zabezpečená ochrana osoby sudcu,
prípadne ďalších osôb zúčastnených na vzhliadnutí. Podľa prokurátora v danej veci bolo však potrebné
prihliadať na záujem osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Jednoznačne nie je v záujme
tejto osoby, ak aj trpí trvalou duševnou chorobou (poruchou), aby v konaní o jej spôsobilosti na právne

úkony nemala možnosť byť žiadnym spôsobom účastná. Súd v danom prípade nemal osobnú vedomosť
o aktuálnom stave posudzovaného a rozhodoval o jeho právach bez akejkoľvek súčinnosti s ním, pričom
nie je ani zrejmé, či posudzovaný vedel, že sa predmetné konanie vedie. V súvislosti s uvedeným
tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoP/1/2021, ktorým zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného aj z dôvodu porušenia ust. § 243 CMP. Z uvedeného podľa

prokurátora vyplýva, že súd má obligatórnu povinnosť vypočuť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná a iba
za určitých zákonom taxatívne stanovených okolností, s ohľadom na zdravotný stav posudzovaného,
je možné od výsluchu upustiť. Zákon ale nepripúšťa možnosť, aby súd upustil od vzhliadnutia, čiže
osobného kontaktu sudcu a osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Vzhliadnutie nie je len
vyjadrenímdôstojnostičlovekaakotovyplývazrozhodnutiaNajvyššiehosúduČRsp.zn.Cpjn201/2015,

ale inštitút vzhliadnutia umožňuje súdu priamo získať skutkové zistenia a uskutočniť priamu verifikáciu
skutočného zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je teda zároveň
dôkazným prostriedkom. Právo na vzhliadnutie je tiež právom danej osoby a slúži na realizáciu ochrany
jej práv. Zákon v ust. § 243 ods. 2 veta tretia CSP pritom nepripúšťa žiadnu výnimku z povinnosti súduvzhliadnuť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, a to ani s odkazom na závažnosť zdravotného stavu,
resp. mieru jej postihnutia, ani s odkazom na hospodárnosť konania, prípadne potrebu ochrany pred
možným agresívnym správaním tejto osoby.

2.2 Podľa prokurátora okresný súd teda porušil kogentné ustanovenie zákona tým, že upustil
od vzhliadnutia osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, čím vec nesprávne právne posúdil, keď
nevykonal prokurátorom navrhovaný dôkaz vzhliadnutia posudzovanej osoby. Na základe vykonaného
dokazovania preto neúplne zistil skutočný stav veci, rozhodnutie súdu nepovažuje preto za zákonné
a dôvodné. Nadväzne na to za nedôvodné považoval aj ďalšie výroky predmetného rozsudku.

2.3 Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil
rozsudokokresnéhosúduavecvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutiesúduprvejinštancievzmysle
§ 391 ods. 1 CSP, nakoľko nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

3. Navrhovateľ, procesná opatrovníčka a posudzovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),

po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP, §
13 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP), preskúmal
napadnutérozhodnutiepriviazanostirozsahomodvolania(§65CMP),bezviazanostidôvodmiodvolania
(§ 66 CMP) s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP).

5. Okresný súd v danej veci vyhovel návrhu navrhovateľa, keď po vykonaní dokazovania zistením

duševnej choroby, ktorá je trvalého charakteru, dospel k právnemu názoru, že obmedzenie spôsobilosti
posudzovaného na právne úkony je dôvodné. V súlade s ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 231 písm. a/ CMP obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu určenom
vo výrokovej časti rozsudku. Súčasne podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka mu ustanovil za
opatrovníka navrhovateľa, ktorý spĺňa predpoklady pre vykonávanie tejto funkcie a ktorý s ustanovením

súhlasil a podľa § 274 ods. 2 a § 275 CMP bol opatrovníkovi vymedzený rozsah jeho opatrovníckych
práv a povinností.

6. Prokurátor v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal, že pokiaľ posudzovaný nebol v konaní
súdom vypočutý, nebol ani vzhliadnutý. Súd teda porušil kogentné ust. § 234 CMP a nevykonal ani

ním navrhovaný dôkaz. Na základe vykonaného dokazovania preto neúplne zistil skutočný stav veci.
Rozhodnutie súdu, ktorým obmedzil spôsobilosť na právne úkony posudzovaného nepovažuje preto za
zákonné a dôvodné.

7. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzovaný sa na pojednávanie neustanovil. Jeho

neprítomnosť ospravedlnil navrhovateľ z dôvodu hospitalizácie v Nemocnici s poliklinikou Bojnice na
psychiatrickom oddelení. Konštatoval, že zo záveru znaleckého posudku MUDr. Majzlanovej č. 42/2024
zo dňa 12.07.2024 č. III. z bodu č. 4 vyplýva, že znalkyňa neodporúčala účasť posudzovaného na
pojednávaní z dôvodu, že v súčasnosti nie je schopný vnímať priebeh súdneho pojednávania a jeho
účasť môže na neho vplývať nepriaznivo. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za nutný výsluch

posudzovaného aj s prihliadnutím na obsah znaleckého posudku, v ktorom bol podrobne zhodnotený
jeho zdravotný stav. Vzhľadom k tomu, že účastníci pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadali,
v súlade s § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti posudzovaného. Návrh prokurátora
na vzhliadnutie posudzovaného, pokiaľ nebol schopný výsluchu, súd nepovažoval za dôvodný a to
s poukazom na obsah znaleckého posudku a výpoveď navrhovateľa. Z obsahu znaleckého posudku

totiž vyplynulo, že posudzovaný trpí psychickou chorobou, ktorá má trvalý charakter. Vzhliadnutie
posudzovaného vzhľadom na jeho možnú agresivitu v domácom prostredí bez toho, aby pracovníci
súdu boli kvalifikovane chránení, nepovažoval za nevyhnutné i napriek tomu, že z ust. § 243 ods. 2
CMP vyplýva, že v prípade upustenia od výsluchu posudzovaného súd takúto osobu vzhliadne. Podľa
názoru súdu bolo potrebné poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu posudzovaného v čo najkratšom čase

pred sebapoškodzovaním, prípadne ohrozovaním okolia a jeho vzhliadnutie by tento čas predĺžilo.

8.KonanieospôsobilostinaprávneúkonyfyzickýchosôbjeupravenévDruhejčasti,tretejhlavy,druhom
diele CMP.9. Podľa 33 CMP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že
vec sa môže prejednať bez pojednávania (ods. 1). Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (ods. 2).

10. Podľa § 243 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná (ods. 1). Súd výsluch uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného

stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne
(ods. 2). Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy (ods. 3).

11. Konanie o spôsobilosti na právne úkony prebieha obligatórne s pojednávaním. Pre zameranie
dokazovania má význam aj výsluch osoby o ktorej spôsobilosti sa koná. V konaní o spôsobilosti na
právne úkony zákon v citovanom ustanovení § 243 CMP ukladá súdu obligatórnu povinnosť vypočuť

osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine jednak garantovať
tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich
uplatnení, súčasne je cieľom zistenie názoru tejto osoby priamo na základe vnemov sudcu. Rámcové
pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Je
samozrejme dôležité, aby v týchto konaniach, keď bude súd vyslúchať osoby s určitou duševnou

poruchou, trpiace schizofréniou, rôznym stupňom demencie, resp. nevnímajúce v plnej miere dianie
okolo seba, aby postup pri výsluchu, ak je ho možné uskutočniť, plne prispôsobil ochrane tejto osoby.
Ak sú tu takéto okolnosti, je povinnosťou súdu pristupovať neformálne pri jednotlivých úkonoch, čo
znamená, že sa výsluch môže uskutočniť aj mimo pojednávacej miestnosti na inom vhodnom mieste,
resp. na mieste, kde sa osoba zdržuje (napr. v ústave zdravotníckej starostlivosti, či sociálnych služieb).

Výsluch osoby aj z hľadiska formy realizácie môže sudca prispôsobiť okolnostiam na strane osoby,
o ktorej sa rozhoduje, čo nevylučuje komunikácia napr. prostredníctvom dôverníka alebo sa na miesto
ústneho prejavu využije písomný a pod. Priamy a bezprostredný kontakt sudcu a osoby, o ktorej
spôsobilostirozhoduje,môžepomôcťvyhodnotiťajnonverbálneprejavy(mimikutváre,zafarbeniehlasu,
reakciu na podnety a pod.). Ak ani pri zohľadnení neformálneho postupu pri výsluchu osoby nie je

možné reálne ho uskutočniť, súd môže od výsluchu upustiť. Pre zdôvodnenie tohto postupu je možné
vyžiadať si odborné vyjadrenie alebo vyjadrenie znalca. Okolnosťou, ktorá tento postup odôvodňuje, je
zlý zdravotný stav osoby (napr. kóma, ťažký stupeň duševného postihnutia, vrodené dlhodobé závažné
o chorenie). Jedným z dôvodov, pre ktorý možno upustiť od výsluchu, je, že by tento s ohľadom na
zdravotný stav bol na ujmu osoby. Ak súd rozhodujúci o spôsobilosti na právne úkony nevykoná výsluch,

musí v odôvodnení rozsudku náležite odôvodniť, prečo ho nebolo možné vykonať.

12. Napriek generálnemu pravidlu obsiahnutému v ods. 1 citovaného § 243 CMP, že osoba, o ktorej
spôsobilosti sa koná, má byť vypočutá, zákon pripúšťa do tohto pravidla prielom a to v ods. 2, ktoré
ukladá súdu povinnosť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadnuť. Vzhliadnutie predpokladá

osobne primárne vizuálny kontakt. Právna úprava nevymedzuje, akým spôsobom sa má vzhliadnutie
uskutočniť. Vzhliadnutie nie je len vyjadrením dôstojnosti človeka, ako to vyplýva z rozhodnutia NS
ČR sp. zn. Cpjn 201/2015, ale inštitút vzhliadnutia umožňuje súdu priamo získať skutkové zistenia
a uskutočniť priamu verifikáciu skutočného zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony sa koná, je teda zároveň dôkazným prostriedkom. Právo na vzhliadnutie je tiež právom danej

osoby a slúži na realizáciu ochrany jej práv. Zákon v citovanom ustanovení § 243 ods. 2 veta tretia CSP
pritom nepripúšťa žiadnu výnimku z povinnosti súdu vzhliadnuť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, a to
ani s odkazom na závažnosť jej zdravotného stavu, resp. mieru jej postihnutia a už vôbec nie s odkazom
na hospodárnosť konania (čl. 17 zásad CSP).

13. Odvolací súd oboznámiac sa s napadnutým rozhodnutím ako i obsahom spisu dospel k záveru,
že odvolanie prokurátora je dôvodné. Súd prvej inštancie tým, že nepostupoval v súlade s § 243
CMP a potom ako od výsluchu osoby, o ktorej spôsobilosti konal, upustil, s čím bolo pre zdravotný
stav posudzovaného možné súhlasiť, túto osobu nevzhliadol, porušil kogentné ustanovenie zákona.
Dôvody uvádzané súdom nebolo možné akceptovať pretože podľa kogentného znenia ust. § 243

CMP zákon nepripúšťa možnosť, aby súd od vzhliadnutia, čiže osobného kontaktu sudcu a osoby
o spôsobilosti ktorej sa koná upustil. Je potrebné súhlasiť s odvolaním prokurátora v tom, že
k vzhliadnutiu posudzovaného bolo možné dôjsť v zdravotníckom zariadení, v ktorom sa tento v čase
súdneho pojednávania nachádzal a to prípadným prerušením, či odročením pojednávania. Bola by takzabezpečená aj ochrana sudcovi a zamestnancom súdu. Nesprávnym postupom tak súd nevykonal
ani dôkaz navrhnutý prokurátorom. Znemožnil tiež posudzovanému, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/

CSP). Zároveň súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil keď opomenul kogentnosť citovaného
ust. § 243 ods. 2 veta tretia CMP. Uvedený nedostatok nemožno dobre napraviť až v druhoinštančnom
konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP). Pre uvedené pochybenia odvolací súd musel
preskúmavaný rozsudok zrušiť v celom rozsahu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátiť vec
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

14. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) postupovať striktne podľa § 243 CMP, následkom čoho
bude povinný vzhliadnuť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná a až následne vo veci opätovne rozhodne.
Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP vo všetkých jeho záveroch odôvodniť.
V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).