Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205166
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124205166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. D. C., E. F. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach
nad Bebravou, ul. Novomeského 1322/16, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, IČO: 00166481, o náhradu škody,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.159,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne z tejto sumy od 28.03.2024 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou zo dňa 17.04.2024 domáha rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 2.159,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy
od 28.03.2024 do zaplatenia. Právnym titulom žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu je zodpovednosť
žalovanej na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená vedením trestného stíhania voči žalobcovi,
ktoré nebolo skončené odsúdením žalobcu za stíhaný trestný čin.

1.2 Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, odbor

kriminálnej polície Trenčín uznesením ČVS:KRP-83/1-VYS-TN-2017 zo dňa 7.11.2017 podľa § 199
ods.1 Tr. por. začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods.1 Tr. por. stíhal žalobcu pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm.c), písm.d), ods.2 písm.e) Tr. zák. Žalobca si
proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal. Následne prokurátorka Krajskej prokuratúry
Trenčín podala na žalobcu pod sp. zn. 1Kv 82/17/3300-25 dňa 27.6.2018 obžalobu. Okresný súd
Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/34/2018-943 zo dňa 20.6.2022 žalobcu oslobodil podľa § 285

písm.a) Tr. por. spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, pričom proti tomuto rozsudku
podala prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.
23To/82/2022-1052 zo dňa 12.12.2022 podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky zamietol, pretože
je nedôvodné. Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/34/2018-943 zo dňa
20.6.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne uznesením sp. zn. 23To/82/2022-1052 zo
dňa 12.12.2022 nadobudli právoplatnosť dňa 12.12.2022.

1.3 V tomto trestnom konaní žalobca vyhľadal právnu službu, pričom si ako obvinený zvolil za
obhajcu advokáta A. G. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16. V príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím a následným nezákonným postupom žalobcovi vznikla škoda vo
výške 2.159,30 eur, ktorá predstavuje vynaložené náklady na obhajobu advokátom A. G. vzniknutév predmetnom trestnom konaní. O predbežné prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal žalovanú žiadosťou zo dňa 2.2.2024.
Generálna prokuratúra SR listom VI/4 Gc 20/24/1000-4 zo dňa 26.3.2024 žalobcovi oznámila, že jeho

nárok nebude ani čiastočne uspokojený, nakoľko neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie
nároku na náhradu škody uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca je presvedčený, že spĺňa všetky zákonné podmienky pre uplatnenie
ako aj pre priznanie práva na náhradu škody. Plne odkazuje na rozsudok veľkého senátu NS SR
sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022 a jednoznačne vyargumentovaný právny názor o neprijatí

doslovného výkladu § 6 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípadoch oslobodenia žalobcu spod obžaloby
v trestnom konaní, keďže takýto výklad uprednostňuje formalizmus pred účelom a teologickým cieľom
dotknutej regulácie. Okrem toho dôvodom vynesenia oslobodzujúceho rozsudku bol v tejto trestnej veci
nezákonný postup príslušníkov policajných hliadok pri zaistení omamnej látky, pri ktorom žalobca vôbec
nebol prítomný, a o ktorom sa vzhľadom na následné zadržanie a v príčinnej súvislosti s ním vzniknutú
objektívnu nemožnosť informovať sa na spôsob zásahu od spoluobvinených, ktorí pri zásahu prítomní

boli, dozvedel až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

1.4 K doručenej žalobe žalobca pripojil aj uznesenie KR PZ Trenčín OKP ČVS:KRP-83/1-VYS-TN-2017
z 7.11.2017, obžalobu Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Kv 82/17/3300-25 z 22.6.2018, rozsudok
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/34/2018 z 20.6.2022, uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 23To/82/2022 z 12.12.2022, vyúčtovanie odmeny advokáta s prílohami, žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku z 2.2.2024, doklady o úhrade odmeny advokáta, písomné oznámenie
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky SR o neuspokojení nároku sp. zn. VI/4 Gc 20/24/1000-4
z 26.3.2024.

2.1 Žalovanej, ktorá je v konaní zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, bola žaloba
spolu s prílohami doručená dňa 20.05.2024. K žalobe sa písomne žalovaná vyjadrila v podaní zo dňa
28.05.2024. V ňom najmä opísala priebeh trestného stíhania žalobcu a uviedla aj to, že je potrebné
poukázať na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré jasne podmieňuje možnosť priznať
nárok na náhradu škody, iba v prípade ak sa poškodená osoba bránila a podala proti nezákonnému

rozhodnutiu aj riadny opravný prostriedok. Čo však v tomto prípade žalobca nespravil. Po zákonnom
poučení nepodal riadny opravný prostriedok (sťažnosť voči uzneseniu). Žalovaná je toho názoru, že
nepodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia je takou zákonnou prekážkou, ktorá ex lege
neumožňuje nárok na náhradu škody priznať zákonným spôsobom. Podmienku nepodania sťažnosti
proti uzneseniu možno odpustiť ako zákonnú podmienku iba v prípade osobitého zreteľa, v danom

prípade takýto stav však nenastal. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca nepodal, a
tým predĺžil celé trestné konanie a doviedol až do štádia súdneho procesu. V tejto súvislosti poukázala
žalovaná na rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9C/13/2016 zo dňa 16.01.2017, rozsudok
Okresného súdu Bratislava I z 21.03.2016 sp.zn. 23C/4/2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave z 23.01.2018 sp.zn. 8Co/348/2016, rozsudok Okresného súdu Košice I z 29.03.2019

sp. zn. 42C/47/2018 a napokon aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01.04.2020 sp. zn. IV.
ÚS 100/2019. Vo vzťahu na žalobcom uvádzaný rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.10.2022 sp.zn. 1 VCdo/2/2022, poukázala na novšie uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30.03.2023 sp.zn. 7 Cdo/78/2022. Preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

2.2 Vo vzťahu k výške žalovanej sumy žalovaná namietla, že v prípade časti trov konania vo výške 240
eur, ktoré uhradila H. I., je žaloba nedôvodná. Žalobcovi totiž v tomto rozsahu škoda nevznikla, nakoľko
nedošlo k úbytku na jeho majetku v tejto hodnote.

3.1 Na vyjadrenie žalovanej k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 21.06.2024. V nej uviedol
najmä to, že nie je sporné, že žalobca proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia sťažnosť
nepodal. Na rozdiel od uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 Najvyšší súd SR ako dovolací súd vo
veľkom senáte rozsudkom sp. zn. 1VCdo/2/2022 zjednocuje rozdielnu súdnu prax NS SR vzťahujúcu
sa k interpretácii ustanovenia § 6 ods.2 veta prvá zák. č. 514/20023 Z.z., pričom z dôvodov, ktoré

podrobne vysvetľuje, uprednostnil vo svojom rozhodnutí výklad e ratione legis tohto ustanovenia pred
jeho doslovným gramatickým výkladom s tým, že dôsledkom tejto interpretácie je záver, že splnenie
podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z. sa nevyžaduje,
ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený. Okrem toho z príloh pripojených k žalobebezpečne vyplýva, že k oslobodeniu žalobcu spod obžalobypodľa § 285 písm.a) Tr. por. došlo v trestnom
konaní z dôvodu závažných pochybení príslušníkov PZ pri vykonávaní kontroly motorového vozidla,
následnom vydaní omamnej a psychotropnej látky, ktorá sa vo vozidle nachádzala a zadržaní členov

osádky motorového vozidla. Z dokazovania v trestnom konaní je evidentné aj to, že pri týchto úkonoch
žalobca prítomný nebol, keďže z vozidla vystúpil ešte pred jeho kontrolou a v čase do uplynutia lehoty na
podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia ani preukázateľne o závažných pochybeniach v
postupe členov zasahujúcich hliadok PZ nemohol vedieť a nemohol teda vedieť o skutočnostiach, ktoré
by podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia odôvodňovali, a ktoré v konečnom dôsledku

viedli k vydaniu oslobodzujúceho rozsudku.

3.2 Na doručenú repliku žalobcu žalovaná písomne nereagovala.

4.1 Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil dve pojednávania, na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej, ktorí sa na pojednávania riadne dostavili. Na vykonaných

pojednávaniachsúdvypočulžalobcuaoboznámilsaslistinnýmidôkazmi,atoč.l.6rozsudokOkresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T/34/2018, č.l. 25 uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia, č.l. 27 obžaloba, č.l. 33 uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/82/2022, č.l.
36 vyúčtovanie odmeny advokáta, č.l. 38 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, č.l. 40-43 kópie
pokladničných dokladov, č.l. 44 oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o predbežnom

prerokovaní nároku, čestné prehlásenie H. I. na č.l. 67 a výpis z bankového účtu Reifeisen bank na
č.l. 69 až 71.

4.2 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe v plnom
rozsahu. Čo sa týka námietok žalovanej, poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax a tieto považuje za

nedôvodné.

4.3 Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na doterajších
vyjadreniach. Dôvodom pre postoj GP SR je tá skutočnosť, že v danom prípade nebola splnená
hmotnoprávna podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorou je tá skutočnosť, že žalobca,

v tom čase obvinený, nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a neurobil tak ani
jeho ustanovený obhajca. Žalovaná má za to, že v danom prípade neboli splnené dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepodanie tohto opravného prostriedku. Poukazuje na označené rozhodnutie
NSSR 7Cdo/78/2022, ktoré prešlo aj testom ústavnosti a to rozhodnutím ÚS SR I. ÚS/29/2024 zo dňa
18.01.2024. Čo sa týka rozhodnutia veľkého senátu NS SR, s týmto sa žalovaná nestotožňuje, pretože

bolo spochybnené postupom senátu NS SR, ktorý rozhodol následne v rozpore s týmto rozhodnutím. Čo
sa týka výšky žalovanej sumy, žalovaná rozporuje nárok na sumu 240 eur, nakoľko túto sumu v rámci
trov obhajoby nezaplatil žalobca, ale iná osoba.

4.4 Žalobca vypovedal tak, že si nepamätá z akého dôvodu nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení

obvinenia, nebol pri úkone prítomný. Čo sa týka úhrady trov obhajoby obhajcovi, išlo o platby v hotovosti,
ktoré platil on osobne. Čo sa týka spornej platby zaplatenej z účtu jeho priateľky H. I., táto platba bola
realizovaná z ich spoločného účtu, ktorý majú približne od roku 2019. Zosobášení nie sú, partnermi sú
asi už 7 rokov. Vtedy jej povedal, že treba obhajcovi zaplatiť sumu asi 300-400 eur, čo urobila. N tento
ich spoločný účet chodia peniaze na úhradu nákladov domácnosti, na sporenie a pod. On disponentom

na účte zatiaľ nie je. Peniaze, ktoré zarobí, sú uhradené faktúry z jeho podnikania z viacerých firiem.

5.1 Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli, resp. predložili súdu sporové strany. Po vykonanom
dokazovaní súd zistil tento, pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

5.2 Medzi stranami nie je sporný rozsah úkonov právnej služby - obhajoby, ani uplatnená výška za
jednotlivé úkony právnej služby v rámci obhajoby v predmetnom trestnom konaní. Takisto nebol sporný
ani priebeh trestného stíhania žalobcu ako obvineného, resp. spoluobvineného.

5.3 Skutkový stav tak ako ho opísal žalobca v žalobe nebol počas konania žalovanou rozporovaný,

a preto čo sa týka dokazovania súd nemusel vykonávať dôkazy týkajúce sa nesporných podstatných
skutkových okolností. Z nich vyplýva najmä to, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bánovciach nad Bebravou dňa 07.11.2017 uznesením ČVS: ORP-245/VYS-BN-2017 podľa § 199
odsek 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci zločinu nedovolenej výroby omamných apsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Následne vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície, Krajského
riaditeľstva PZ v Trenčíne pod ČVS:KRP-83/1-VYS-TN-2017 zo dňa 07.11.2017 podľa §199 odsek 1

Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vzniesol
obvineniežalobcovivtomčasemladistvémuvzniesolobvineniepreobzvlášťzávažnýzločinnedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona vo forme pomoci
podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Žalobca ako obvinený a ani jeho ustanovený obhajca

nepodali sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Následne prokurátorka Krajskej
prokuratúry Trenčín dňa 27.06.2018 podala obžalobu na J. F., K. L., I. M., A. N. a žalobcu pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného
zákona, u žalobcu pre účastníctvo k tomuto obzvlášť závažnému zločinu vo forme pomoci podľa § 21
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona. Okresný súd Bánovce nad Bebravou dňa 20.06.2022 rozsudkom

sp. zn. 1T/34/2018 podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaných spod obžaloby
prokurátorky, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní, vrátane žalobcu,
stíhaní. Proti rozsudku bolo zo strany krajskej prokuratúry podané odvolanie v neprospech všetkých
obžalovaných, pričom senát Krajského súdu Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.12.2022
uznesením sp.zn. 23To 82/2022 odvolanie prokurátorky zamietol ako nedôvodné.

5.4 V rámci úkonov právnej služby – obhajoby žalobcu si obhajca vyúčtoval celkovú odmenu vrátane
režijného paušálu, cestovného a náhrady za stratu času v sume 2.159,30 eur. Z tejto sumy bola časť vo
výške 240 eur zaplatená bezhotovostne z bankového účtu patriaceho partnerke žalobcu, a to H. I. dňa
29.06.2022. Vo zvyšnej časti išlo o platby žalobcu v hotovosti.

5.5 Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu v rámci predbežného prerokovania nároku listom zo
dňa 26.03.2024 oznámila žalobcovi, že jeho nárok neupokojí v žiadnej časti, a to z dôvodu, na ktorom
spočíva podstata procesnej argumentácie žalovanej aj v tomto spore (súd poukazuje na bod 2.1 tohto
odôvodnenia). Vo vzťahu k úkonom právnej služby v rámci obhajoby žalobcu uviedla, že sú uplatnené

v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

5.6 Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že H. I., ktorá je majiteľkou účtu, z ktorého bola uhradená časť trov
obhajoby v sume 240 eur, je partnerka žalobcu už 7 rokov. Platbu uskutočnila na jeho pokyn, pričom na
jej účet sú zasielané aj peniaze od jeho obchodných partnerov v rámci jeho podnikania, čo vyplýva aj

z listinných dôkazov na č.l. 69 až 71. Peniaze na účte H. I. slúžia aj na úhradu nákladov ich spoločnej
domácnosti, na sporenie a pod.

6.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

6.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

6.3 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho

sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

6.4Podľa§3ods.1,ods.2 zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ďalej aj ako „zák.č. 514/2003 Z.z.“ štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej

časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.

6.5 Podľa § 4 ods.1 písm.f/ zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní,6.6 Podľa § 5 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

6.7 Podľa § 6 ods.1, ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1

možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

6.8 Podľa § 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

6.9 Podľa § 16 ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

6.10 Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

7.1 Po zistení podstatného skutkového stavu, na ktorý súd aplikoval vyššie citované ustanovenia
právnych predpisov, súd vec právne posúdil nasledovne:

7.2 Pred samotným posúdením dôvodnosti žaloby žalobcu súd skúmal, či si žalobca splnil povinnosť
vopred predbežne prerokovať svoj nárok na náhradu škody podľa § 15 ods.1 zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že
tomu tak bolo. Preto sa môže podľa § 16 ods.4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci domáhať uspokojenia nároku na súde.

7.3 Pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá je
objektívnou zodpovednosťou, v danom prípade musí byť splnená podmienka existencie nezákonného
rozhodnutia. V prvom rade musí byť nevyhnutne preukázaná existencia rozhodnutia, ktoré je nezákonné

a takéto rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Existencia nezákonného
rozhodnutia nebola medzi stranami sporu sporná, avšak žalovaná sa bránila tvrdením, že právo na
náhraduškodyspôsobenejtýmtonezákonnýmrozhodnutímsižalobcanemôžeuplatniť,pretoženepodal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, teda nepodal sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia. Súd sa preto zaoberal v prvom rade touto okolnosťou, resp. dôvodnosťou obrany

žalovanej v tejto časti.

7.4 Na úvod je potrebné uviesť, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009
sa konštatuje: "Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym činezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým
extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k
oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z

toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na
náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Pokiaľ teda trestné konanie
nepovedie k odsúdeniu, bude spravidla možné konštatovať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo

nezákonným rozhodnutím z hľadiska posudzovania zodpovednosti za škodu spôsobenú trestným
konaním obvinenému. Podľa neho každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne
stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na
nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné
trestnéstíhanievýraznezasahujedosúkromnéhoaosobnéhoživotajednotlivca,jehoctiadobrejpovesti
a to tým skôr, ak sa jedná o obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim

rozsudkom, resp. zastavením trestného stíhania.“ Konajúcemu súdu aktuálne nie je známy judikatúrny
odklon, resp. posun od týchto záverov, a preto uzatvára, že k nezákonnému rozhodnutiu v danom
prípadedošlo.Žalobcabolvobdobíod07.11.2017do12.12.2022trestnestíhaný,pričomžiadnejtrestnej
činnosti sa nedopustil a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť ani začaté.

7.5 K samotnej obrane žalovanej týkajúcej sa uplatnenia § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 súd uvádza,
že sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom
v rozsudku sp.zn. 1VCdo/2/2022 z 24.10.2022 vydanom vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia,
podľa ktorého „Splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.“ Toto rozhodnutie
bolo publikované aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2022 pod poradovým číslom 58.

7.6 Ak žalovaná poukazovala na iné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky tak konajúci súd uvádza, že
táto judikatúra (rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9C/13/2016, rozsudok Okresného súdu

Bratislava I z sp.zn. 23C/4/2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/348/2016, rozsudok
Okresného súdu Košice I z sp. zn. 42C/47/2018 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
01.04.2020 sp. zn. IV. ÚS 100/2019) je jednak z väčšej časti už neaktuálna, pretože bola vydaná skôr
ako rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. 1VCdo/2/2022, resp. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/78/2022 je „iba“ senátnym rozhodnutím, nepublikovaným v

Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR. Je objektívne zrejmé, že záverom veľkého senátu
občianskoprávneho kolégia, ktoré sú aj argumentačne presvedčivejšie, je potrebné prikladať väčšiu
mieru faktickej záväznosti, ako iba senátnemu rozhodnutiu. Nakoniec aj iný senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 2Cdo/146/2022 z 24.01.2024 prijal rovnaký záver ako veľký
senát v uvádzanom rozsudku. Na tomto mieste je potrebné takisto poukázať aj na § 48 ods.3 Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty
najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od
právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie
a rozhodnutie veľkému senátu.

7.7 S argumentom žalovanej, že žalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a tým
predĺžil celé trestné konanie a doviedol ho až do štádia súdneho procesu, sa súd nestotožňuje. OČTK
sú v každom štádiu trestného stíhania povinné vyhodnocovať dôvodnosť trestného stíhania obvinenej
osoby. Nemožno tak súhlasiť s implicitným záverom žalovanej o tom, že nepodanie sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, by mohlo mať taký faktický následok, že by viedlo prokurátora, resp.

prokurátorku k podaniu obžaloby aj vtedy, ak by dôvodnosť trestného stíhania nebola daná.

7.8 Súd považuje za potrebné zvýrazniť aj tú skutočnosť, že uznesenie, ktorým bolo osobe vznesené
obvinenie, ktoré sa následne v trestnom konaní nepotvrdilo odsúdením takejto osoby, je nezákonným
rozhodnutím sui generis, teda osobitnej povahy. Preto nie je náležité (rozumné a spravodlivé) na neho

automaticky aplikovať zákonnú podmienku podľa § 6 ods.2 zákona č. 514/2003, a to nutnosť využitia
práva podať riadny opravný prostriedok proti nezákonnému rozhodnutiu. Častokrát sa v skutočnosti
jedná o nepreukázanie dôvodného podozrenia o spáchaní trestného činu konkrétnou osobou v ďalšom
štádiu trestného konania, a to niekedy až v súdnom konaní. V čase vznesenia obvinenia takétopodozrenie existovalo a tomu zodpovedalo aj „nezákonné rozhodnutie“. „Nezákonným“ je takýto typ
uznesenia (teda zákonným spôsobom vznesené obvinenie osobe podozrivej zo spáchania trestného
činu, neskôr nepreukázané) iba podľa súdnej judikatúry, ku ktorému časom dospela. Osobitná povaha

tohto uznesenia je zjavná a nemožno ju stotožňovať so situáciou, kedy je vydané takpovediac
„jednorázové“ nezákonné rozhodnutie.

7.9 Vo vzťahu k obrane žalovanej, ktorá spočívala v argumentácii, že v prípade časti trov konania
vo výške 240 eur, ktoré uhradila H. I. a žalobcovi tak v tomto rozsahu škoda nevznikla, súd uvádza,

že ja takisto nedôvodná. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca s uvedenou osobou
žili a doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti ako partneri. Základným znakom zákonného pojmu
"domácnosť" (§ 115 OZ) je, že ide o spotrebné spoločenstvo. O spotrebné spoločenstvo ide vtedy,
keď určité osoby hospodária spoločne so svojimi príjmami, pričom sa nevyžaduje, aby tieto osoby
boli v príbuzenskom či inom podobnom vzťahu. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že
v období, kedy bola táto časť trov obhajoby obhajcovi vyplatená, tak príjem z podnikania žalobcu, mu

bol poukazovaný na predmetný účet H. I., s ktorou tvorili spotrebné (majetkové) spoločenstvo. Suma
240 eur tak predstavuje zmenšenie majetku žalobcu. Vysporiadanie tejto sumy peňazí medzi členmi
spotrebného spoločenstva je pre súd irelevantné. Obrana žalovanej je tak aj v tejto časti nedôvodná.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a priznal mu právo

na náhradu škody proti žalovanej v ním uplatnenej výške. Podľa § 16 ods.4 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína

príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo ak
súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Listom zo dňa 26.03.2024 oznámila žalovaná žalobcovi, že jeho
nárok neuspokojí ani čiastočne, preto sa od tohto dňa dostala do omeškania s povinnosťou zaplatiť
s priznanou pohľadávkou aj úrok z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo
výške 1,50 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo žalovanej sumy
odo dňa 28.03.2024, pričom žalovaná v tejto časti uplatnený nárok nijak nerozporovala.

9. Súd lehotu na plnenie pre žalovanú určil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods.

3 Civilného sporového poriadku vzhľadom na žiadosť žalovanej, s ktorou žalobca neprejavil nesúhlas
a vzhľadom na to, že táto lehota na plnenie nepredstavuje prihliadnuc na jej dĺžku výrazné obmedzenie
práva žalobcu na náhradu škody.

10.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

10.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

10.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca
bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd náhradu trov konania priznal proti žalovanej v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.