Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 3, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206955
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2617206955.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Q. Q., narodenej XX. V. XXXX, T., X. XXX/X,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kurucová, s.r.o., Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36271268, v
mene ktorej koná advokátka a konateľka Jana Kurucová, proti žalovaným 1/ P. E., V.X. Z. XXXX, Y. Y.
XX a 2/ R. E., narodenému XX. Z. XXXX, Y. Y. XX, zastúpeným advokátom JUDr. Martinom Ritomským,
Malacky, Jána Kollára 375/17, o zaplatenie 1.970 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde

Senica pod sp. zn. 5C/63/2017, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23.
novembra 2022 sp. zn. 24Co/22/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") rozsudkom z 22.
septembra 2021 č. k. 5C/63/2017-301 žalovaným 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalovaní") uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.248,46 eura s bližšie určeným príslušenstvom (výrok
I.), konanie vo zvyšku zastavil (výrok II.) a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a
nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 26,74 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením (výrok III.).

1.1. Vecne argumentoval tým, že žalobkyňa v spore jednoznačne preukázala, že je vlastníčkou bližšie
označených nehnuteľností, ktoré v prevažnom rozsahu užívajú žalovaní bez toho, aby jej platili nájom.
V predchádzajúcom súdnom konaní v podobných skutkových i právnych súvislostiach boli žalovaní
rovnakým titulom za skoršie obdobie do konca roku 2015 právoplatne zaviazaní uhradiť žalobkyni
5.028,50 eura. Žalobkyňa počas konania vzala žalobu čiastočne späť, a to v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 721,82 eura, pretože nebola v spore schopná preukázať, že žalovaní užívajú aj parcelu č. XXX -

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2, a preto súd konanie v tejto časti zastavil.
1.2. Žalovaní nepopierali užívanie rodinného domu, ale popierali užívanie celej parcely, na ktorej je dom
a drevená šopa postavený. Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi najskôr potvrdila, že predmetnú parcelu (č.
XXX/X) užíva celú, neskôr svoju výpoveď opravila tak, že z tejto parcely užíva len plochu 181,5 m2.
Potvrdila, že v drevenej šope, ktorá sa nachádza vzadu za domom mala v období od 08. 12. 2015 do 08.
12. 2017 uskladnené drevo, a to na ploche asi 3 m2. Taktiež výsluchom svedkyne Q. E., dcéry žalovanej

1/, mal súd preukázané, že rodinný dom a parcelu, na ktorej je tento dom postavený užívajú žalovaní. Čo
sa týka pozemku označenej parcely - zastavané plochy a nádvoria, už z označenia a samotnej povahy
tohto pozemku vyplýva, že jeho užívanie priamo súvisí s užívaním samotnej stavby na ňom postavenej,
v tomto prípade rodinného domu, a keďže žalovaní v období od 08. 12. 2015 do 08. 12. 2017 rodinný
dom preukázateľne užívali a aj naďalej užívajú (v spore preukázané zhodnými tvrdeniami strán), mal
súd za to, že žalovanými sú užívané aj zastavané plochy a nádvoria. Žalovaná 1/ mala pôvodne právo

bývania v predmetnom dome odvodené z titulu existencie jej manželského vzťahu s bratom žalobkyne B.
E., pôvodným vlastníkom domu. Toto jej právo rozvodom zaniklo, i keď povinnosť vypratať nehnuteľnosťuložená jej právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady zo
strany žalobkyne. Treba však zdôrazniť, že aj keď žalovaná 1/ nemá povinnosť nehnuteľnosti vypratať
až do zabezpečenia bytovej náhrady zo strany žalobkyne, to ale neznamená, že by mala do tej doby

voči žalobkyni právo na bezplatné poskytovanie bývania. Žalovaní užívajú nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu a bezodplatne. Uvedené bezodplatné užívanie nehnuteľností vykazuje znaky bezdôvodného
obohatenia.
1.3. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že výšku majetkového prospechu žalovaných vyjadruje peňažná
čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie

nehnuteľností (3Cdo/252/2007), a preto súd uložil žalovaným povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie, teda zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.248,46 eura, pričom výška tejto
sumy, resp. spôsob jej výpočtu bol určený v Znaleckom posudku č. XX/XXXX zo XX.XX.XXXX
vypracovaným znalcom Ing. Y. Y..
1.4. Žalobkyňa oprávnene žiadala aj úroky z omeškania, a preto uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ s poukazom na ustanovenie

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 CSP.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaných rozsudkom z 23. novembra
2022 sp. zn. 24Co/22/2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku

I. a vo výroku III. o náhrade trov konania a žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2.1. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovanými v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Zároveň

odkázal na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku (§
387 ods. 1 a 2 CSP).
2.2. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzali, že žalobkyňa nepreukázala rozsah užívania nehnuteľností
žalovanými v rozhodnom období, pričom tvrdili, že užívajú rodinný dom, ktorého výmera sa nerovná
výmere parcely č. XXX/X, odvolací súd uviedol, že s uvedenou námietkou sa vysporiadal súd prvej

inštancie v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom prvostupňový súd poukázal na
označenie povahy pozemku ako zastavané plochy a nádvoria a jeho užívanie priamo súvisí s užívaním
stavby rodinného domu na ňom postaveného. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou súdu prvej
inštancie stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o pozemok na ktorom je umiestnený rodinný
doms.č.XX,spôsobvyužitiapozemku,takakozapísanývkatastrinehnuteľností,jepozemok,naktorom

je dvor, ktorý nepochybne bezprostredne súvisí s užívaním rodinného domu.
2.3. Odvolatelia ďalej dôvodili, že znalecký posudok Ing. Y. z roku 2012, nie je dôkazom o cenách
v rokoch 2015-2017, je teda neaktuálny. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisu nevyplýva,
že žalovaní v priebehu konania na súde prvej inštancie nesúhlasili so znaleckým posudkom z
uvedených dôvodov. Odvolací súd sa preto zhodol s názorom súdu prvej inštancie, že prisúdená výška

bezdôvodného obohatenia vychádza zo znaleckého posudku Ing. Y. a žalovaní znalecký posudok
relevantným spôsobom nespochybnili. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa uniesla dôkazné
bremeno a preukázala výšku bezdôvodného obohatenia tým spôsobom, že predložila znalecký posudok
Ing. Y., pričom žalovaní nenavrhli žiadne dokazovanie na otázku výšky uplatneného nároku, ktoré by
bolo spôsobilé spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so

závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne zohľadnil, že aj v prípade, keď žalovaná 1/ nemá povinnosť
nehnuteľnosť vypratať až do zabezpečenia bytovej náhrady žalobkyňou, to neznamená, že by žalovaná
1/ mala právo na poskytovanie bývania bezplatne. Je nepochybné, že žalovaný 2/ nepreukázal žiaden
právny titul oprávňujúci bývanie v predmetných nehnuteľnostiach.
2.4. V neposlednom rade uviedol, že pokiaľ žalovaní tvrdili, že uplatnený nárok je v rozpore s

dobrými mravmi z dôvodu, že žalovaná 1/ počas manželstva s bratom žalobkyne investovala spoločné
prostriedky do opravy rodinného domu a závery súdu prvej inštancie o tejto otázke sú pre žalovanú
1/ príliš tvrdé, závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 32. odôvodnenia boli správne, keďže
argumentácia žalovaných nesúvisí s predmetným konaním. Odvolací súd nezistil žiaden rozpor
uplatňovaného nároku žalobkyne s dobrými mravmi, ani nemorálnosť konania žalobkyne. Pokiaľ

odvolatelia v odvolaní uviedli skutočnosti týkajúce sa veci sp. zn. 9C/55/2021, 7C/136/2006, odvolací
súd sa nimi nezaoberal, nakoľko ide o konania, ktoré sú právoplatne skončené.
2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznalv zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
voči neúspešným žalovaným.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP. Navrhli odložiť
vykonateľnosť napadnutého odvolacieho rozhodnutia, nakoľko žalovaná 1/ žije na hranici chudoby a
existuje dôvodný predpoklad, že napadnuté odvolacie rozhodnutie bude dovolacím súdom zrušené.
Ďalej navrhli zrušiť napadnuté odvolacie rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
alternatívne zmeniť napadnuté odvolacie rozhodnutie tak, že dovolací súd žalobu zamietne a žalovaným

prizná trovy konania. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP v namietali, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v konaní, že žalovaní užívali parcelu č. XXX/X v celom
rozsahu. Rovnako tak nepreukázala dôvodnosť výšky priznanej sumy. Preto odvolací súd porušil
ich právo na spravodlivý proces, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku neposkytol žalovaným
relevantnú odpoveď na uvedené výhrady.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť a priznať jej dovolacie trovy. Uviedla,
že žalovaná 1/ spočiatku sama tvrdila, že predmetnú parcelu užíva celú, až neskôr toto svoje tvrdenie
zmenila. Podstatným je, že celú parcelu užívala v sporných rokoch 2015 až 2017 a je irelevantné,
že túto parcelu v súčasnosti neužívajú celú. Pokiaľ išlo o výšku bezdôvodného obohatenia, túto
preukázala spomínaným znaleckým posudkom, pričom žalovaní tento znalecký posudok „nespochybnili,

ani nenavrhli nový ... a ani iný ... na ocenenie bezdôvodného obohatenia".

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba ako neprípustné
odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Najvyšší súd, vychádzajúc zo žalovanými uvádzanej argumentácie (bod 3), nezistil splnenie
predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého odvolacieho rozhodnutia v zmysle § 444 ods.

1 CSP; v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva
iba v prípade vyhovenia návrhu, pozn.).

7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420

a § 421 CSP.

8. V preskúmavanej veci dovolatelia odôvodňovali podané dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP tým, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v konaní, že žalovaní užívali parcelu č. XXX/X v
celom rozsahu. Rovnako tak nepreukázala dôvodnosť výšky priznanej sumy (bod 3). Preto odvolací súd

porušilichprávonaspravodlivýproces,keďvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuneposkytolžalovaným
relevantnú odpoveď na uvedené výhrady.

9. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
9.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieťnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny
názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia;
rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne
došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017).
Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaných, že v konaní došlo k nimi tvrdeným
vadám zmätočnosti.

11. Dovolací súd predovšetkým pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by
mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v
dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť
a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,

pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní v zásade nemá
možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových
zistení urobených odvolacím súdom, ani prieskumu nim vykonaného dokazovania. Inými slovami,
na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V
rámci tejto kontroly má síce dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté
rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd uvádza,
že tieto vady v prejednávanej veci nezistil.

12. K tvrdeniu dovolateľov, že odvolací súd sa nevysporiadal s ich podstatnými tvrdeniami uvedenými

v odvolaní dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným
spôsobom vyjadril ku všetkým ich relevantným výhradám, ktoré boli v rozsahu nastolenom žalovanými
v podanom dovolaní právne významné k jeho nosným dôvodom. Dovolaním napádaný rozsudok
uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, obsah odvolania ako aj vyjadrenie
protistrany i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.

Rovnako sa odvolací súd v bodoch 17 a 18 vysporiadal s námietkou žalovaných, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v konaní, že žalovaní užívali parcelu č. XXX/X v celom
rozsahu (pozri aj bod 29 odôvodnenia prvostupňového rozsudku), ako aj k skorším znaleckým
posudkom vypočítanej výške priznanej sumy. V tejto súvislosti nižšie súdy vychádzali z už skoršieho
právoplatného rozsudku prvostupňového súdu v spojení s odvolacím a dovolacím rozhodnutím

(9C/55/2011,10Co/49/2018a3Cdo/33/2020),vktoromvpodobnýchskutkovýchiprávnychsúvislostiach
boli žalovaní rovnakým titulom za skoršie obdobie do konca roku 2015 právoplatne zaviazaní uhradiť
žalobkyni 5.028,50 eura. Vo vzťahu k žalovanými v odvolaní rozporovanej výške priznanej sumy na
základe predchádzajúceho znaleckého posudku odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalovaní
uvedený znalecký posudok relevantným spôsobom v konaní nespochybnili, žalovaní v tomto ohľade

ani nenavrhli žiadne dokazovanie. Uvedené podľa názoru dovolacieho súdu vyplýva aj z pojednávania
prvostupňového súdu z 22. septembra 2021 (č. l. 296 spisu), na ktorom bol vyhlásený prvostupňový
rozsudok, keď po oboznámení (aj) znaleckého posudku prvostupňovým súdom, žalovaní nemali k
nemu žiadne pripomienky a výslovne uviedli, že žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
nemajú, uvedená výhrada nezaznela ani zo záverečného vyjadrenia žalovanej strany pred následne

vyhláseným skončením dokazovania zo strany prvostupňového súdu. Odvolacím súdom vyslovené
závery tak nemožno považovať za svojvoľné, či celkom zjavne neodôvodnené. Treba mať na pamäti,
že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovanýmrozsudkomvytváraichorganickú(kompletizujúcu)jednotu.V prípade ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,
stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne
posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolatelia preto nedôvodne argumentovali, že nedal
relevantnú odpoveď na ich odvolacie výhrady. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom
prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.

13. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne
odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,
správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne
právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP v zásade nezakladá.
Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421
ods. 1 CSP) v okolnostiach danej veci ani neprichádzalo do úvahy, keďže by bolo ex lége neprípustné

(§ 422 ods. 1 písm. a) CSP). V neposlednom rade dovolací súd opakovane uvádza, že pokiaľ žalovaní
podaným dovolaním brojili proti skutkovému stavu zistenému nižšími súdmi, ani namietaná okolnosť
nedostatočne zisteného skutkového stavu v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f)
CSP. Navyše je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zásade nepatrí ani

právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

14. Najvyšší súd preto odmietol ako neprípustné dovolanie žalovaných podľa § 447 písm. c) CSP.

15. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.