Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124351870
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124351870.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobkyne A. B.,

C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX F. F., právne zast. Advokátska kancelária Patajová
Pataj, s.r.o., IČO: 36 867 519, so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľkou
JUDr.KatarínouPatajovou,advokátkou,protižalovanému1/E.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomH.X,XXXXX
F. F., o žalobe žalovaného 1/ o obnovu konania Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21C/31/2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalovaného 1/ o obnovu konania Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21C/31/2022
z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na úvod súd poznamenáva, že pokiaľ ide o označenie strán sporu v konaní o žalobe na obnovu
konania, súd zachoval ich procesné postavenie z pôvodného konania (viď napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 50bdo 2/2012 zo dna 13. januára 2012, resp. R V/1968).

2. Žalovaný 1/ (v žalobe označený nesprávne ako žalobca) sa žalobou o obnovu konania doručenou

súdu dňa 22.7.2024, domáhal proti žalobkyni (v žalobe označenej nesprávne ako žalovaná) obnovy
konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 21C/31/2022, v ktorom bolo
vydané uznesenie súdu sp. zn. 21C/31/2022 zo dňa 27.6.2024 o schválení zmieru, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.7.2024.

3. Žalobu na obnovu konania skutkovo odôvodnil žalovaný 1/ dôvodom vyplývajúcimi z § 397 písm.
a) CSP, v zmysle ktorého je žaloba na obnovu konania prípustná z dôvodu, že sú tu skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu
na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

4. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe nových dôkazov odstupuje od zmieru uzavretého na
súdnom pojednávaní dňa 27.6.2024 v znení: "Pozemok parc. číslo I. XXXX/X J. výmere 40 m2, druh
pozemku záhrady, zapísaný na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálny

odbor pre okres a obec F. F., kat. územie K. patrí v podiele 2/3 k celku do dedičstva po poručiteľoch E.
D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a L. D., C. M., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX." Žiadal
pokračovať v súdnom konaní. Poukázal na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného
viacprávakosámmá(nemoplusiurisadaliumtransferrepotest,quamipsehabet)amalzato,ženebolomožné uzavrieť zmier o tom, či časť alebo celá novovzniknutá, vyššie špecifikovaná parc. KN C XXXX/
X patrí do dedičstva po poručiteľoch (rodičoch) žalobkyne, keď ju tí nikdy nevlastnili. Katastrálny odbor
Okresného úradu Banská Bystrica disponuje štyrmi mapami daného územia Pod dúbravou, Podlavice

Banská Bystrica, ktoré získal 10.7.2024, ktoré chronologicky na seba v priebehu času nadväzujú a to
1/ pozemková mapa označená č. l, ktorá platila 1932-1939 (do vytvorenia PKV vložiek), 2/ katastrálna
mapa (pozemkovo-knižná) označená č. 2, ktorá platila 1939-1964 do platnosti zákona č.22/1964 Zb., 3/
katastrálna mapa označená č. 3, ktorá platila 1964-1980 (v čase podpisu zmluvy 1969) a 4/ katastrálna
mapa označená č. 4, ktorá platila 1980-1999 vytvorené nové technické mapovanie do ROEP (zväčšenie

- parcela 1325 ). K uvedeným mapám žalovaný 1/ uviedol, že do roku 1939 tak, ako je zakreslené v
mape č. 1, parcela 170/4 z PKV XXX neexistovala. Do roku 1964, ako je zakreslené v mape č.2, je
parcela 170/4 z PKV XXX nejednoznačne označená v priestore, kde sú červenou označené parcely bez
čísiel (je zrušená a preškrtnutá parcela 170/3, označenie 170/4 je cez čiaru hranice parcely, označenie
174 cez čiaru parcely - úplne iné umiestnenie a tvary parciel ako po ROEP 2000). V roku 1969, v čase
podpisukúpnejzmluvyplatilakatastrálnamapač.3,podľaktorejbolakúpnazmluvaR114/69pripravená,

na ktorej je zreteľne zakreslená parcela 170/4 umiestnená pri parcele 170/1 (v súčasnosti parcela KN
C 1325). Právni predchodcovia žalobkyne, kúpili v roku 1969 práve túto časť zemského povrchu. Aj
v katastrálnej mape č. 4, vytvorenej po THM, v roku 1980, je v parcele 1325 zákres 170/4 presne na
mieste, kde sa parcela 170/4 z mapy č. 3 nachádzala. Táto mapa platila až do ROEP v k.ú. K.. Do roku
1999 sa teda parcela XXX/X, ktorú kúpili v roku 1969 rodičia žalobkyne nachádzala inde ako parcela KN

C XXXX/X. Identifikáciu uvedených parciel K2-136/2022, bez spätnej grafickej identifikácie, považoval
za nesprávnu, rovnako ako ROEP vykonaný v k.ú. K.. S poukazom na to, že rodičia žalobkyne nikdy
nevlastnili parc. KN C 1365/3, táto nemôže byť zaradená ani do dedičstva po nich, ako poručiteľoch.

5. Na výzvu súdu, žalovaný 1/ podanú žalobu doplnil a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie o schválení

zmieru zrušil a konanie sp. zn. 21C/31/2022 obnovil. Nad rámec uvedených skutkových tvrdení doplnil,
že dňa 10.8.2024 odstúpil od zmieru, ktorý uzavrel a to z dôvodov, ktoré už uviedol v žalobe. Mal za
to, že parc. KN E č. XXX/X, ktorú kúpili v roku 1969 rodičia žalobkyne, nie je identická s parc. č. KN
C XXXX/X o výmere 40m2. Mal za to, že súd mal zabezpečiť spätnú grafickú identifikáciu uvedených
parciel, čo neurobil, hoci tento dôkaz navrhoval na súdnom pojednávaní dňa 27.6.2024 a aj vo vyjadrení

k identifikácii parciel K2-50/2024 zo dňa 8.4.2024. Súd sa v priebehu konania sp. zn. 21C/31/2022,
nedostatočne dôkladne oboznámil so skutočným stavom veci a schválil zmier. Uzatvorenie zmieru,
na pojednávaní dňa 27.6.2024, mu pripadalo ako najrýchlejšie doriešenie sporu, no po zisteniach z
máp katastra získaných až 10.7.2024, ktoré v doterajšom konaní neboli predložené a ktoré objasňujú
skutočný stav veci, nemôže byť podiel 2/3 k parc. N. I. XXXX/X o výmere 40 m2, zaradený do dedičstva

po poručiteľoch žalobkyne. Uzatvorený zmier je v rozpore s hmotným právom. Preto žiadal pokračovať
v pôvodnom súdnom konaní.

6. Žalovaný 1/ navrhol vydať aj neodkladné opatrenie, z ktorého by vyplývalo, že parc. KN C XXXX/X,
nemôže byť zaradená do dedičstva po poručiteľoch, ktoré súd uznesením sp. zn. 7C/53/2024 zo dňa

20.8.2024, právoplatným dňa 21.9.2024, zamietol.

7. K žalobe žalovaný 1/ pripojil listinné dôkazy a to 2 ks kópie z pozemkovoknižnej mapy vyhotovené
dňa 10.7.2024 a 2 ks kópie z katastrálnej mapy vyhotovené dňa 10.7.2024, odstúpenie od uzatvoreného
zmieru zo dňa 10.8.2024 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 21C/31/2022 zo dňa

27.6.2024 o schválení zmieru.

8. Žalobkyňa sa k podanej žalobe vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa jej názoru nebol
daný žiadny dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP. Mala za to, že skutočnosti, ktoré
označil žalovaný za "nové" a štyri predložené mapy, neboli žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré

by odôvodňovali povolenie obnovy konania. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Cdo 18/2010 uviedla, že je možné analogicky konštatovať, že nový dôkaz je spôsobilým dôvodom
obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť
pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená

len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. Predpokladom
obnovy konania je, aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania existovali, nemohol účastník
bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom
mu uloženú povinnosť prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivoa úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Žalovaný v konaní sp. zn. 21C/31/2022 vo svojich
vyjadreniach (písomných ústnych) opakovane tvrdil a zotrvával na tom, že pozemok v súčasnosti
vedený ako pare N. I. XXXX/X o výmere 40 m2, druh pozemku záhrady, zapísaný na LV XXXX,

vedenom Okresným úradom B. Bystrica, odb. katastrálnym pre okres, obec F. F., k.ú. K., nie je totožný s
pozemkovo knižnou parcelou 170/4. Išlo o jeho procesnú obranu v pôvodnom konaní. Mapy predložené
žalovaným v pôvodnom konaní, dňa 8.4.2024 k jeho podaniu s názvom "Vyjadrenie k identifikácii
parciel K2- 50/2024", sú totožné s tými, ktoré predložil k žalobe o obnovu konania ako Prílohy č. 2
a 3. Konkrétne, mapa "Zväčšený výrez mapky pred vyhotovením nového mapovania THM v 1980" je

zhodná s prílohou č. 3 žaloby "1964 1980" a mapa označená ako "Zväčšený výrez mapky priloženej k
ROEP 2000", je zhodná s prílohou č. 2 žaloby označenej ako "1939-1964". Nejde teda o žiadne nové
dôkazy. Z predložených máp, podľa názoru žalobkyne vyplýva existencia parcely v tvare a umiestnení
a označení č. 170/4, totožnej s parc. neskôr označenou KN-C 1365/3. Súd sa v pôvodnom konaní
zaoberal všetkými tvrdeniami strán. Totožnosť parciel bola v pôvodnom konaní súdom zistená na
základe viacerých dôkazov. Bola potvrdená samotnou kúpnou zmluvou zo dna 8 9.2015 aj Oznámením

z OÚ B. Bystrica odb. katastrálny zo dňa 23.6 2023, z ktorého vyplýva, že žalovaný ako kupujúci
nadobudol parcelu 1170/4 vo výmere 40 m2, v tom čase vedenú na LV XXXX pre k. ú. K. a následne
zápisom na LV Č. XXXX v časti titul nadobudnutia, kde je uvedená "Kúpna zmluva V5000/2015 zo
dňa 25.9.2015 (pare. reg. E 170/4) -čz 603/2015". Rovnako bola parcela opakovane identifikovaná v
niekoľkých Vyjadreniach OÚ B. Bystrica, odb. katastrálny, na dožiadanie súdu (Identifikácia parciel) a to

v Oznámení "Identifikácia parciel K2-136/2023 Čiastočná" zo dňa 6.6.2023, v Oznámení "Identifikácia
parciel K2-50/2O24 Čiastočná" zo dňa 13.3.2024, v odpovedi Okresného úradu B. Bystrica, kat. odbor
na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie pri tvorbe parciel z KN-C na KN-E v katastri Banská
Bystrica-Podlavice,zodňa11.1.2022.OÚB.Bystricaodb.katastrálnym,akojedinýorgánštátnejsprávy
príslušný na úseku katastra, pri identifikácii parciel vychádzal z máp, ktoré predložil žalovaný ako "nové"

a dal súdu stanovisko o tom, že parcely sú totožné. Žalobca v pôvodnom konaní opakovane uvádzal
tvrdenia o neidentickosti parciel a mapy ním predložené, mohol predložiť a aj predložil v pôvodnom
konaní. Súd mal preukázanú identitu parciel vyjadreniami a úkonmi okresného úradu odb. katastrálneho
a stavom zápisov v katastri nehnuteľností. Samotná nespokojnosť žalovaného s tým, ako bol vykonaný
ROEP v r. 2000 pre k.ú. K. nemôže byť konvalidovaná obnoveným súdnym konaním. Žalobu na obnovu

konania žiadala zamietnuť.

9. Žalovaný v replike trval na svojich doterajších vyjadreniach. Ďalej trval na tom, že štátny orgán
uznal nekvalitnú (chybnú) ROEP a priznal vlastníctvo A. O., súd odobril dedičstvo A. J., štátny orgán
odobril kúpnu zmluvu na E. G.. Všetci títo vlastníci platili poplatky a dane za tento majetok, čím ich

štát podviedol a bezdôvodne sa obohatil. Jemu vznikla škoda za kúpu pozemku. Žalobkyňa za tento
pozemok neplatila žiadne dane ani poplatky za ostatných 50 rokov. K mapám, ktoré predložil, nemal
prístup.Katasternehnuteľností,knimvšakprístupmalavydalnepravdivúidentifikáciu.Predmetnémapy
nemal predkladať on, ale ich mal zabezpečiť súd v pôvodnom konaní a mal zabezpečiť aj spätnú grafickú
identifikáciu pre objasnenie skutkového stavu. Na podanej žalobe trval.

10. Žalobkyňa v duplike rovnako trvala na svojej argumentácii a na tom, že žalovaný uvedené dôkazy
predložil už v pôvodnom konaní, dňa 8.4.2024, keď sa vyjadroval k identifikácii parciel tak, ako to
už uviedla. Identifikáciu parciel považovala za správnu. Ak žalovaný tvrdil, že OÚ B. Bystrica, odb.
katastrálny, "disponuje štyrmi mapami daného územia" a "on ich získal 10.7.2024", potom odhliadnuc

od skutočnosti, že žalovaný mal predmetné mapy už v čase pôvodného konania, je zrejmé, že OÚ B.
Bystrica, odb. katastrálny, pri svojich odpovediach na výzvu súdu na identifikáciu parciel, vychádzal z
tých istých máp, ktoré v súčasnom konaní predložil žalovaný ako nové. Trvala na tom, že nie je daný
žiadnyrelevantnýdôvodanidôkaznaspochybnenieúdajovposkytnutýchOkresnýmúradomB.Bystrica,
odb. katastrálnym, súdu.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

12. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v prítomnosti obidvoch sporových strán.

13. Žalovaný v konaní na podanej žalobe trval. Nesúhlasil s identifikáciou parciel tak, ako ju v pôvodnom
konaní vykonal kataster, keď vyslovil identickosť sporných parciel. Až po uzavretí zmieru sa dozvedel
o tom, aké podklady mal kataster k dispozícii a na základe čoho identifikáciu parciel vyhotovil. Z týchto
dokladov považoval za jasné, že nejde o identické parcely. Mapy, ktoré predložil k tejto žalobe nemalk dispozícii v pôvodnom konaní, ani mapu z roku 1983. Keby si súd túto mapu súd vyžiadal alebo by
urobil spätnú grafickú identifikáciu, ktorú navrhoval, zistil by, že nejde o totožné parcely. So žalobkyňou
sa chcel dohodnúť už v roku 2019, kedy boli dohodnutí na zámene pozemkov. Vtedy netvrdila, že je to

jej parcela. Časom nastali zmeny v jej živote a už sa dohodnúť nechcela. Ďalej, počas konania uviedol,
že už v pôvodnom konaní, kým nedospeli k zmieru, tvrdil a trval na tom, že nejde o identické parcely.
Mapy v danom čase nemal on, ale mala ich Slovenská republika, resp. úrad Slovenskej republiky a
to okresný úrad, katastrálny odbor a mal ich posúdiť spolu v súvislosti aj s kúpnou zmluvou. Bol toho
názoru, že kataster vyhotovil identifikáciu parciel zle, keďže nejde o identické parcely a preto považoval

podanú žalobu za dôvodnú. Dôveroval štátu, že vykoná správne posúdenie identifikácie parciel. Až
potom ako zmier uzavrel vznikli nové informácie. Zmier v pôvodnom konaní uzatvoril z toho dôvodu, že
chcel vyjsť v ústrety žalobkyni. Chcel to už mať urovnané, ukončené a vychádzal z toho, že si následne
zamenia pozemky, keďže ide o viac sporných spoločných pozemkov, ktoré žalobkyňa dlhodobo užíva
nad rámec svojho podielu. To chcel urovnať už v roku 2019 aj s ďalšími susedmi, keďže tam je viac
takých spoločných pozemkov. Chce sa v zásade iba dostať ku svojmu domu. On nie je proti žalobkyni,

iba proti úradom Slovenskej republiky, ktoré rozhodujú nesprávne. Potvrdil, že v čase uzatvorenia zmieru
vedel o identifikácii parciel tak ako bola vykonaná katastrom a už v danom čase ju napadol a považoval
za nesprávnu. Listiny, ktoré predložil do tohto konania, si z katastra nevyžiadal skôr z dôvodu, že až
na súde sa dozvedel, že 2/3-tiny sporného pozemku majú patriť právnym predchodcom žalobkyne, z
čoho následne vznikne ďalší súdny spor, ktorý je úplne zbytočný. Jednoducho to chcel mať takýmto

spôsobom vyriešené vrátane aj tej zámeny pozemkov, o ktorú sa snažil už od roku 2019. V celom
pôvodnom konaní požadoval spätnú grafickú identifikáciu parciel. V danom čase mal iba mapy, ktoré
mu kataster poskytol. Až 10.7.2024 si vyžiadal na katastri mapy chronologicky, pričom z mapy z roku
1982 vidno, že nejde o identické parcely. Z uvedenej mapy vidno, že parcela 170/4 mala iné umiestnenie
ako parcela po ROEP, tiež označená ako 170/4. Je presvedčený o tom, že Slovenská republika v tomto

smere nekonala správne. Preto, pokiaľ je on nepravým vlastníkom, je to z toho dôvodu, že ho Slovenská
republika podviedla a že v rokoch 2000 až 2015, bol vlastníkom niekto iný. Poukázal však na to, že
žalobkyňa mala 40 rokov možnosť to dať do poriadku a neurobila to. Následne až z geometrického
plánu, ktorý dali vyhotoviť k zámene pozemkov usúdila, že je to vlastne jej. Chyby v evidencii vlastníctva
boli už od čias socializmu a následne aj ROEP bol celý urobený zle. Jemu však ide len o usporiadanie

tejto spornej záležitosti.

14. Právny zástupca žalobkyne v konaní trval na tom, že nie sú naplnené zákonné dôvody na obnovu
konania podľa § 397 CSP. Trval na tom, že mapy, ktoré predložil žalovaný k žalobe sú identické s tými,
ktoré predkladal už v pôvodnom konaní, v rámci vyjadrenia zo dňa 7.4.2024. Skutočnosť, že žalovaný

nesúhlasí so závermi katastra o identifikácii parciel, nie je dôvodom na obnovu konania. Podanú žalobu
žiadal zamietnuť. Ďalej v konaní uviedol, že pôvodná žaloba bola podaná už v roku 2022 a už od
vtedy žalovaný 1/ vedel, čo žalobkyňa žiada. Už v pôvodnom konaní sa nachádzali listiny a vyjadrenia
katastra,zktorýchvyplývalo,žechyboukatastradošloknesprávnemuzápisuspornejparcely,odktorého
si žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo. Žalovaný rovnakú argumentáciu, ktorú uvádza v tomto

konaní, uvádzal už aj v pôvodnom konaní, kde jeho obrana spočívala práve v tvrdení, že nejde o totožné
parcely. Boli zhotovené identifikácie parciel v roku 2023 a 2024, pričom súd musel z týchto identifikácií
vychádzať, čo sudkyňa v pôvodnom konaní sporovým stranám aj uviedla. Žalovaný sa písomne vyjadril
k identifikácii parciel a predložil tie isté mapy, ktoré predkladal v tomto konaní. Nešlo tak o nové dôkazy.
Potvrdil snahu žalovaného o dohodu, avšak k dohode nedošlo práve preto, že žalobkyňa mala za to, že

žalovaný nebol pravým vlastníkom spornej parcely a preto platne nemohol ani darovať alebo zameniť
túto spornú parcelu, nakoľko každý ďalší vlastník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť od nevlastníka, by
nebol jej vlastníkom v zmysle zásady nemo plus iuris.

15. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že už uviedol všetko. Už je to rozhodnuté. Považoval za smiešne

akým spôsobom koná Slovenská republika.

16. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči mal za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo
preukázané, že nie je daný zákonný dôvod obnovy konania a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

17. Súd právne posúdil vec podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania žaloby na povolenie
obnovy konania.18. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), proti
právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie

19. Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier

schvaľoval, to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

20. Podľa § 148 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzatvorenie zmieru,
sa má súd vždy pokúsiť. (2) Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje, neschváli h, ak je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

21. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

22. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

23. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

24. Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého
sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové
dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo

c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

25. Podľa § 412 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh
odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je
dotknuté.

26. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou
(č.l. 2-3), 2 ks kópie z pozemkovoknižnej mapy vyhotovené dňa 10.7.2024 a 2 ks kópie z katastrálnej
mapy vyhotovené dňa 10.7.2024 (č.l. 4-7), doplnením žaloby (č.l. 15-17), odstúpenie od uzatvoreného
zmieru zo dňa 10.8.2024 (č.l. 19), uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 21C/31/2022 zo

dňa 27.6.2024 o schválení zmieru (č.l. 20), vyjadrením žalobkyne k žalobe (č.l. 48-49), splnomocnením
pre právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 7.10.2024 (č.l. 41), replikou žalovaného (č.l. 56), duplikou
žalobkyne (č.l. 61-62), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Súd vykonal
dokazovanie aj listinami z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 21C/31/2022. Z
uvedenýchlistinnýchdôkazov,zprednesovnapojednávaní,akoajzobsahuceléhospisovéhomateriálu,
súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

32. Súd predovšetkým uvádza, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je prípustnosť podania
žaloby na obnovu konania obmedzená. Narušenie princípu právnej istoty strán sporu, je preto vyvážené

sprísnenými podmienkami prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Predpokladom toho,
aby súd pripustil obnovenie konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých
zákonných podmienok upravených v ustanoveniach § 397 až 408 CSP. Dôvody obnovy konania sú v
ustanovení § 397 CSP upravené taxatívne, pričom z dôvodu už spomenutého prelomenia zásady res
iudicataatýmnarušeniaprincípuprávnejistotystránsporu,niejeprípustnýširokývýkladtýchtodôvodov.

Naopak, pre účely pripustenia opätovného zisťovania skutkového stavu veci, je žiadúci reštriktívny
výklad zákonných dôvodov povolenia obnovy konania.

33. Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu súdu o schválení
zmieru uzatvoreného medzi sporovými stranami. Podstata zmieru sporových strán uzatvoreného počas

súdneho konania spočíva v tom, že sporové strany uzatvorili dohodu o predmete sporu, t.j. nastal zhodný
prejav ich vôle, ktorým vylúčili autoritatívny rozsudok súdu a nahradili ho vzájomnou dohodu o predmete
sporu. Vec sama je tak konzumovaná dohodou strán, ktorá nahrádza meritórne rozhodnutie súdu.
Súd je v zásade povinný dohodu strán sporu rešpektovať a uzatvorený zmier neschváli iba v takom
prípade, ak by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uzatvorenie zmieru je podľa

§ 148 CSP prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom schválenia zmieru je súlad
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je tak vykonať dokazovanie iba v takom
rozsahu, či uzatvorený zmier je alebo nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov,
alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby by si vyžadovalo
autoritatívne rozhodnutie súdu (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5MCdo/11/20209).

Žaloba na obnovu konania je teda prípustná proti právoplatnému uzneseniu o schválení súdneho zmieru
iba vtedy, ak možno zákonné dôvody jej prípustnosti uvedené v § 397 CSP, vzťahovať na predpoklady,
za ktorých sa zmier schvaľoval, t.j. na náležitosti prejavu vôle sporových strán (vôľa musí byť daná,
slobodná, vážna a určitá) a na súlad dohody strán s právnymi predpismi. Súd v konaní o povolenie
obnovy konania skúma formálne otázky prípustnosti povolenia obnovy konania a existenciu zákonných

dôvodov prípustnosti povolenia obnovy konania.

34. Konanie o povolenie obnovy konania má dve fázy. V prvej fáze sa súd zaoberá len formálnymi
otázkami prípustnosti povolenia obnovy konania. Súd skúma splnenie procesných podmienok pre
povolenie obnovy konania, t.j. či žaloba na obnovu konania bola podaná včas, či ju podala oprávnená

osoba, či smeruje voči rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť žalobou na obnovu konania, teda či je
prípustná, ďalej či ide o dôvod podľa § 129 CSP a či nie je zjavne nedôvodná, t.j. či je daný niektorý
z taxatívne uvedených zákonných dôvodov prípustnosti obnovy konania. Až v druhej fáze, po povolení
obnovy konania, súd skúma, či je žaloba na obnovu konania dôvodná aj z materiálnej stránky.

35. Súd v prvej fáze konania o povolení obnovy konania zistil, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou, bola podaná voči rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť žalobou na obnovu konania, bola
dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba obsahovala aj predpísané
zákonné náležitosti. Pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, súd preskúmaním vecizistil, že žaloba na obnovu konania bola podaná na súde dňa 22.7.2024. Uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 21C/31/2022 zo dňa 27.6.2024, nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2024. O
dôvode na obnovu konania, za ktorý žalovaný považuje nové dôkazy v podobe 2 pozemkovoknižných

a 2 katastrálnych máp, o ktorých sa mal žalovaný dozvedieť dňa 10.7.2024, kedy mu boli vyhotovené.
Preto, žaloba na obnovu konania, podaná na súd dňa 22.7.2024, bola podaná včas, v subjektívnej
lehote, ktorá plynula v rámci lehoty objektívnej.

36. Súd pristúpil k skúmaniu dôvodov prípustnosti povolenia obnovy konania, pričom vychádzal zo

skutkových tvrdení žalovaného v žalobe.

37. Súd, pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 397 CSP, ktorý taxatívne upravuje dôvody obnovy konania,
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 161/2012, v ktorom ústavný súd
konštatoval: "Ako na to správne poukazuje krajský súd, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho
opravného prostriedku predstavuje zásah do právnej istoty, keďže umožňuje znovu konať a rozhodovať

vo veciach, ktoré už boli právoplatne rozsúdené. Je preto namieste doslovná (skôr reštriktívna) aplikácia
príslušných ustanovení pri výklade prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania."

38. V konaní bolo sporné, či bol daný dôvod obnovy konania. Sporné bolo, či sú, alebo nie sú 2 ks kópie
z pozemkovoknižnej mapy vyhotovené dňa 10.7.2024 a 2 ks kópie z katastrálnej mapy vyhotovené dňa

10.7.2024, takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala povolenie obnovy konania.

39. Zo skutkových tvrdení žalovaného tak vyplývali tvrdenia o dôvode na povolenie obnovy konania
podľa § 397 písm. a) CSP.

40. Súd k sporným otázkam uvádza, že v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 397 písm.
a) CSP, od ktorého žalovaný odvodzuje svoju žalobu, je proti právoplatnému rozsudku prípustná žaloba
na obnovu konania z nasledovných dôvodov. Podľa písmena a) ide o prípady, ak sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal
žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť

pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tu ide o prípady, keď sa ten, kto žalobu podáva, až po
právoplatnom skončení pôvodného konania dozvedel o rozhodujúcich skutočnostiach, rozhodnutiach
alebo dôkazoch týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré síce objektívne existovali už
v čase pôvodného konania, ale bez svojho zavinenia o nich v tomto čase nevedel. Aby bola obnova
konania prípustná, musí ísť teda vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali už počas pôvodného

konania, t.j. do vyhlásenia rozsudku (viď napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 6Obo 57/2009, resp. sp. zn. 4Cdo
18/2010,čiÚstavnýsúdSRsp.zn.I.ÚS204/2015)atietoskutočnostiadôkazysatýkalistránpôvodného
konania a (kumulatívne) predmetu pôvodného konania. Súd pre úplnosť poznamenáva, že môže ísť aj
o neskôr vydané rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak, čo je
konštatované aj judikátom R 2/1983, avšak podľa tohto judikátu: "...musí ísť o prípad, v ktorom bol súd

pri pôvodnom rozhodovaní viazaný rozhodnutím iného orgánu (§135 ods. 1) alebo o prípad, v ktorom
súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia vydaného skôr príslušným orgánom (§135 ods. 2).
Tak isto môže byť dôvodom obnovy konania rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke, ak
išlo o prípad, v ktorom súd sám v súlade s ustanovením § 135 ods. 2 vyriešil predbežnú otázku, pretože
vychádzal zo zistenia, že o tejto otázke príslušný orgán dosiaľ nerozhodol, ak sa potom zistí, že tento

príslušný orgán svojím kedykoľvek vydaným rozhodnutím vyriešil uvedenú otázku odchylne." Ďalším
predpokladom uplatnenia tohto zákonného dôvodu obnovy konania je aj to, že pre toho, kto žalobu na
obnovu konania podáva, môžu takéto rozhodnutia a dôkazy privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
pričom pre záver, či môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, postačuje aj pravdepodobnosť tohto
záveru.

41.Povykonanomdokazovanísúdzistil,žepokiaľideodvekópiezpozemkovoknižnejmapyvyhotovené
dňa 10.7.2024, označené žalovaným 1/ ako "mapa 1" a "mapa 2", tak "mapa 2" sa ako listinný dôkaz
nachádzalaužajvsúdnomspisezpôvodnéhokonania,sp.zn.21C/31/2022,atonač.l.139(predložená
žalobkyňou) aj č.l. 262-162 rub (predložená žalovaným 1/) uvedeného spisu. Pokiaľ ide o ďalšie dve

kópie z katastrálnej mapy vyhotovené dňa 10.7.2024 označené žalovaným 1/ ako "mapa 3" a "mapa 4",
tak aj "mapa 3" sa ako listinný dôkaz nachádzala už aj v súdnom spise z pôvodného konania a to na č.l.
120 a č.l. 261-261 rub súdneho spisu sp. zn. 21C/31/2022 (kde boli predložené žalovaným 1/). V prípade
týchto listín, ktoré žalovaný 1/ považoval za podstatné a rozhodujúce aj z hľadiska rozhodného obdobiapre posúdenie veci, tak bolo zrejmé, že sa o nich žalovaný 1/ nedozvedel až po skončení pôvodného
konania. Sám ich totiž predložil a použil ako dôkaz už v pôvodnom konaní. Súd v pôvodnom konaní a
rovnako aj sporové strany už o dôkazoch mali vedomosť a mohli z nich vychádzať, čo už pri uzatvorení

zmieru stranami, ako aj súd pri schválení uzatvoreného zmieru. Nebola teda splnená podmienka, že
tieto dôkazy žalovaný 1/ nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní. Naopak, bolo preukázané,
že ich použil. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 21C/31/2022.

42. Čo sa týka dôkazov označených ako "mapa 1" a "mapa 4", aj tieto dôkazy mohol žalovaný 1/ reálne
použiť už v pôvodnom konaní. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by
nemohol,bezsvojejviny,uvedenédôkazypoužiťužvpôvodnomkonaní.Keďžalovanýuvádzal,žeažpo
skončení pôvodného konania požiadal OÚ Banská Bystrica, katastrálny odbor o uvedené listiny, potom
išlo o dôvod subjektívneho charakteru na strane žalovaného. V zmysle prejednacej zásady sporového
súdneho konania, sú sporové strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany

riadne a včas. Mapy, o ktoré žalovaný požiadal OÚ Banská Bystrica, katastrálny odbor dňa 10.7.2024,
ako také, nesporne existovali v rámci evidencie katastra nehnuteľností už od roku 1932, ku ktorému sa
vzťahovalanajstaršiaznich.Žalovanému1/taknebránilžiadnyobjektívnydôvodnato,abyonepožiadal
na OÚ Banská Bystrica, katastrálny odbor už v priebehu pôvodného konania (a nie až bezprostredne po
jeho skončení) tak, aby ich v pôvodnom konaní mohol predložil ako dôkaz. V rámci pôvodného konania

pritom sám žalovaný 1/ dlhodobo uvádzal, že identifikáciu parciel, nachádzajúcu sa v spise z pôvodného
konania, považoval za nesprávnu. Žalovaný tak nepoužil uvedené dôkazy v pôvodnom konaní z vlastnej
viny (nie bez vlastnej viny), keď si ich jednoducho z OÚ, kat. odboru vyžiadal až po skončení súdneho
konania, dňa 10.7.2024. Vo vzťahu k predloženým dôkazom v konaní o obnovu konania, tak ani jeden
z predložených dôkazov, nebol takým dôkazom, ktorý by žalovaný bez svojej viny nemohol predložiť už

v pôvodnom konaní. Nebola tak splnená zákonná podmienka, že by žalovaný 1/ tieto dôkazy nemohol,
bez svojej viny, použiť už v pôvodnom konaní. Pokiaľ ide o dôkaz označený ako "mapa 1", súd dodáva,
že predmetná mapa je z obdobia od 1932 do 1939, ako to tvrdil žalovaný 1/. Je na nej zakreslená parc.
č. 170, v danom čase v celosti. Aj v prípade, ak by išlo o tzv. nový dôkaz vo veci (čo súd netvrdí), išlo
by o dôkaz, pri ktorom nebolo ani pravdepodobné, že by mohol privodiť žalovanému 1/ priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, keď na identifikáciu parciel P. XXX/X a CKN XXXX/X, k.ú. K. (na č.l. 235 spisu sp.
zn. 21C/31/2024) by uvedená mapa nemala rozhodujúci vplyv. Ani táto podmienka prípustnosti žaloby
na obnovu konania a prelomenia právnej zásady právnej istoty strán sporu, by nebola splnená. Rovnaký
záver súd uvádza aj pokiaľ ide o dôkaz označený žalovaným 1/ ako "mapa 4", na ktorej pozemok, v
súčasnosti vedený ako pare č. CKN XXXX/X - záhrady o výmere 40 m2, zapísaný na LV XXXX, pre

kú. Podlavice, nie je ani zakreslený. Ani pri tomto dôkaze sa tak nejavilo ani ako pravdepodobné, že by
mohol privodiť žalovanému 1/ priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

43. Zákonný dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP tak, s poukazom na zistené
skutočnosti, nebol daný.

44. Vo vzťahu k zmieru súd dodáva, že zmier bol sporovými stranami uzatvorený a súdom schválený na
základe skutkového stavu veci, daného v čase schvaľovania zmieru a vyplývajúceho okrem zhodného
prejavu vôle sporových strán aj z listinného dôkazu a to z už uvedenej, vykonanej identifikácie sporných
parciel so záverom o ich zhodnosti. Okrem iných listinných dôkazov, sa v súdnom spise z pôvodného

konania, nachádzali už aj dôkazy predložené žalovaným 1/ v konaní o obnove konania ako "nové
dôkazy" a to "mapa 2" a "mapa 3". Zo skutkového stavu pôvodného konania bolo nepochybné, že
žalovaný už v danom čase považoval identifikáciu parciel vykonanú Okresným úradom Banská Bystrica,
zo dňa 13.3.2024 za nesprávnu, čo uviedol aj vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa
8.4.2024 a na preukázanie čoho predložil mapu časti k.ú. K. z času pred vyhotovením mapovania

THM v roku 1980 spolu s vysvetlivkami (zhodná s "mapou 3") a mapu časti k.ú. K. priloženej k ROEP
v roku 2000 spolu s vysvetlivkami (zhodná s "mapou 2"). Ak žalovaný 1/ nesúhlasil s identifikáciou
parciel katastrom, potom nemal uzatvoriť zmier, ktorý z tejto identifikácie vychádzal. Pokiaľ tento zmier
žalovaný 1/ uzatvoril, bol to prejav jeho slobodnej vôle. Opak preukázaný nebol. Súd v pôvodnom konaní
následne, stranami uzatvorený zmier schválil, keď zákon nevylučuje schválenie zmieru a ten nebol ani v

rozpore s právnymi predpismi. Teda, za daného skutkového stavu veci a a za danej dôkaznej situácie v
pôvodnom konaní, bol uzatvorený zmier medzi sporovými stranami. Za tohto skutkového stavu veci, sa
žalovaný 1/ slobodne rozhodol uzatvoriť zmier so žalobkyňou. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané
z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 21C/31/2022, ako aj z tvrdení žalovaného1/ v konaní o žalobe na obnovu konania.. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd tvrdenia
žalovaného 1/ v konaní o povolenie obnovy konania, o tom, že dôveroval štátu, že vykoná správne
posúdenie identifikácie parciel a že až po tom ako zmier uzavrel vznikli nové informácie, súd považoval

za účelové a nepravdivé. Zhoda vôle strán na uzatvorení zmieru v pôvodnom konaní bola daná a bola
nesporná. Žalovaný 1/ ju ani v konaní o obnovu konania nerozporoval. Zmier nebol uzatvorený ani v
rozpore so zákonom ani z dôkazmi, ktoré sa nachádzali v spise z pôvodného konania.

45. Súd pre úplnosť dodáva, že obnova konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za

podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom
konaní zistený úplne alebo správne, neslúži na nápravu prípadných pochybení pri právnom posudzovaní
veci alebo pochybení procesnej povahy v pôvodnom konaní, ak by také existovali. Na nápravu takých
pochybeníslúžiainéopravnéprostriedky(viďrozhodnutieNajvyššiehosúduSRpub1ikovanévčasopise
Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). S poukazom na skutočnosť, že žalovaný uzatvorenie zmieru z hľadiska
prejavu vôle nerozporoval a úlohou súdu v konaní o žalobe o obnovu konania nebolo preverovanie

správnosti procesného postupu súdu v pôvodnom konaní, sa súd procesným postupom uzatvorenia
zmieru nezaoberal. Nešlo ani o zákonný dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania.

46. Napokon, pokiaľ ide tvrdenia žalovaného 1/, že v pôvodnom konaní navrhoval vykonanie dôkazu
spätnou grafickou identifikáciou sporných pozemkov, žalovaný uvedenú argumentáciu neuvádzal v

súvislosti s ďalším dôvodom na obnovu konania, podľa § 397 písm. b) CSP. Súd však pre úplnosť
uvádza, že podľa uvedeného ustanovenia je obnova konania prípustná vtedy, ak možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Pri tomto dôvode obnovy konania ide v zásade o také dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané
napríklad z rôznych technických príčin, alebo pre stratu listiny, avšak v danom čase o nich strana

sporu mala vedomosť a navrhla ich vykonať. V prejednávanom prípade však navrhovaný dôkaz bolo
možné vykonať. Neexistoval žiadny objektívny dôvod na nevykonanie tohto dôkazu v prípade, ak by
súd v konaní pokračoval a o veci meritórne rozhodoval rozsudkom, v ktorom by sa vysporiadal buď
s vykonaním tohto dôkazu, alebo s dôvodom, pre ktorý by ho nevykonal. V prejednávanej veci, však
uvedený dôkaz nebol vykonaný z dôvodu, že sporové strany uzatvorením zmieru prejavili vôľu, ktorou

vylúčili autoritatívny rozsudok súdu vo veci samej a nahradili ho vzájomnou dohodu o predmete sporu.
Teda, aj v prípade ak by žalovaný 1/ z dôvodu nevykonania tohto dôkazu navrhoval obnovu konania (čo
skutkovo netvrdil), ani tento dôvod na obnovu konania by nebol daný.

47. Nakoľko súd po vykonanom dokazovaní nezistil dôvod obnovy podľa § 397 písm. a) ani podľa písm.

b) CSP, dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná nedôvodne a preto žalobu, ako
zamietol.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t.j. pomerne podľa pomeru úspechu
strán sporu. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej súd priznal náhradu trov

konanie v rozsahu 100%. V súlade s st. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.