Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333791
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123333791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného obchodnou
spoločnosťou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B., o zaplatenie
11.307,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 17Csp/52/2023-149 zo dňa 24. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/52/2023-149 zo dňa 24. apríla 2024 potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej !súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie
sumy 11.307,22 eur s príslušenstvom (výrok I.) a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu istinu 11.307,22 eur,
úrok vo výške 4.340,57 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.307,22 eur od

29.04.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.02.2017 jeho právny predchodca (D. E. E. F.) uzatvoril
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 33130047/7930, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné
obchodné podmienky pre stavebné sporenie FLEXIBIL. Na základe tejto úverovej zmluvy poskytol jeho
právny predchodca žalovanému medziúver vo výške 11.700,- eur pri úrokovej sadzbe 5,49 % ročne.
Predpokladaná dĺžka trvania medziúveru bola maximálne 99 mesiacov a končila pridelením stavebného
úveru. Finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté dňa 02.03.2017 v sume 9.953,54 eur a dňa

10.04.2017vsume1.500,-eur,pričomnamedziúverovomúčtemalžalovanýkdispozíciiešte246,46eur.
Táto skutočnosť mu bola oznámená listami označenými ako „Oznámenie o výplate“, a zároveň vyplýva
z výpisu z účtu za rok 2017. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 106,- eur
k 1. dňu v mesiaci a považovali sa za včas zaplatené pripísaním sumy na medziúverový účet najneskôr
k 16. dňu v príslušnom mesiaci. Žalovanému bol zo strany jeho právneho predchodcu poskytnutý
medziúver, ktorý mal slúžiť na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny

stavebný úver. Splátka medziúveru zaokrúhlene
vo výške 106,- eur bola v súlade s úverovou zmluvou prerozdelená nasledovne: 0,44 % z cieľovej
sumy (t. j. 51,48 eur) bolo použitých na sporenie, pričom prostriedky boli preúčtované na sporiaci účet
na účely vytvorenia kapitálu na dosporenie a pridelenie cieľovej sumy, t. j. vzniku nároku na riadnystavebný úver, 0,46 % z cieľovej sumy (t. j. 53,82 eur) bolo použitých na úhradu poplatkov súvisiacich s
medziúverom a úrokov z poskytnutého medziúveru. Ak poberateľ splnil všetky podmienky pre pridelenie
cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení,

medziúversatransformujenastavebnýúvervovýškerozdielumedzizostatkomdlžnejsumymedziúveru
a nasporenou sumou. V danom prípade bola očakávaná výška stavebného úveru 7.359,- eur. Úroková
sadzba takto pretransformovaného stavebného úveru predstavovala 6 % ročne. Žalovaný prestal
uhrádzať mesačné splátky. Podľa čl. VII ods. 3 úverovej zmluvy, ak klient nezaplatí niektorú zo splátok,
resp. niektorú zo splátok konštantného príplatku po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa

oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru. V zmysle čl. VII ods. 5 úverovej zmluvy, v prípade
žiadosti o okamžité splatenie medziúveru stavebná sporiteľňa zúčtuje dlžnú sumu na medziúverom účte
s nasporenou sumou
na sporiteľskom účte ku dňu žiadosti o okamžité splatenie. Žalovaný nesplnil svoje povinnosti z úverovej
zmluvy riadne a včas; jeho právny predchodca (postupca) opakovane vyzýval žalovaného podaním zo
dňa 28.07.2021 na zaplatenie dlžnej sumy 301,30 eur, podaním

zo dňa 28.10.2021 na zaplatenie dlžnej sumy 369,64 eur a podaním zo dňa 30.03.2022
na zaplatenie dlžnej sumy 305,64 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný napriek predchádzajúcim výzvam
poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, jeho právny predchodca požiadal žalovaného o okamžité
splatenie celého zostatku úveru dňa 28.04.2022 vo výške 11.307,02 eur. Z dôvodu predčasného
zosplatnenia úveru má žalobca nárok aj na úroky z omeškania

vo výške 5 % ročne z istiny odo dňa žiadosti o splatenie úveru do zaplatenia. V prípade riadneho plnenia
povinností by žalovaný jeho právnemu predchodcovi zaplatil úroky
v celkovej výške 7.234,47 eur (5.543,35 eur/úroky v medziúvere + 1.691,12 eur/úroky
v stavebnom úvere). Od uzavretia zmluvy do predčasného zosplatnenia úveru (28.04.2022) žalovaný
uhradil splátky celkom vo výške 6.311,28 eur. Žalovaný po predčasnom zosplatnení úveru nerealizoval

žiadne čiastočné úhrady svojho dlhu.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v spore zostal nečinný.
5. Na podklade vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k ďalej uvedeným skutkovým
zisteniam. Obchodná spoločnosť D. E. E., F. ako veriteľ uzatvorila dňa 23.02.2017 so žalovaným
zmluvuospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejveriteľposkytolžalovanémuspotrebiteľskýmedziúver

11.700,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 5,49 % ročne na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy
a vzniku nároku
na stavebný úver, ktorý môže použiť výhradne na účel: stavebné úpravy, modernizácia
aobnovabytu,rodinnéhodomu,bytovéhodomuaudržiavaciepráceuvedenévčl.2ods.1Všeobecných
obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL (ďalej len „VOP“). Žalovaný sa zaviazal platiť

mesačne veriteľovi 99 splátok po 53,82 eur, poplatok
za poskytnutie medziúveru 140,40 eur, poplatok za výpis 5 eur / rok, termín úhrady splátok 1.-16. deň
mesiaca, s tým, že počas trvania medziúveru sa zaviazal poukazovať
na medziúverový účet sumu v zmysle čl. III ods. 5 zmluvy sumu 106,- eur, predpokladaná doba
trvania medziúveru je maximálne 99 mesiacov a končí pridelením stavebného úveru. Následne po

splnení podmienok podľa VOP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému spotrebiteľský stavebný úver cieľová suma 11.700,- eur v očakávanej výške 7.359,- eur, s
fixnou úrokovou sadzbou 6 % ročne, s výškou mesačnej splátky 106,- eur, počet splátok 87, poplatok
za výpis z úverového účtu 5 eur / rok, termín úhrady splátok 1.-16. deň mesiaca.
6. Listom - výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 31.07.2019 veriteľ upozornil

žalovaného, že voči nemu eviduje nedoplatok ku dňu 31.07.2019 vo výške 221,14 eur, ktorý je potrebné
uhradiť do 16.08.2019 spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,57 eur, poplatkom za upomienku vo
výške 19,- eur a splátkou za august 2019 vo výške 57,43 eur, celkom spolu sumu 301,14 eur. Súčasne
bol žalovaný upozornený, že veriteľ môže žiadať o okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej
výške 11.086,13 eur. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Listom - výzva pred žiadosťou

o okamžité splatenie úveru zo dňa 28.07.2021 upozornil veriteľ žalovaného, že voči nemu eviduje
nedoplatok
ku dňu 28.7.2021 vo výške 221,07 eur, ktorý je potrebné uhradiť do 16.08.2021 spolu
s úrokom z omeškania vo výške 3,80 eur, poplatkom za upomienku vo výške 19,- eur
a splátkou za august 2021 vo výške 57,43 eur, celkom spolu sumu 301,30 eur. Súčasne bol žalovaný

upozornený, že veriteľ môže žiadať o okamžité splatenie zostatku úveru
v predpokladanej výške 11.126,88 eur. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Listom - výzva
predžiadosťouookamžitésplatenieúveruzodňa28.10.2021veriteľupozornilžalovaného,ževočinemu
eviduje nedoplatok ku dňu 28.10.2021 vo výške 286,82 eur, ktorý je potrebné uhradiť do 16.11.2021spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,08 eur, poplatkom za upomienku vo výške 19,- eur a splátkou za
november 2021 vo výške 58,74 eur, celkom spolu sumu 369,64 eur. Súčasne bol žalovaný upozornený,
že veriteľ môže žiadať

o okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej výške 11.223,12 eur. Žalovaný si zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Listom - výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa
30.03.2022 veriteľ upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje nedoplatok
ku dňu 30.3.2022 vo výške 225,67 eur, ktorý je potrebné uhradiť do 14.04.2022 spolu
s úrokom z omeškania vo výške 3,42 eur, poplatkom za upomienku vo výške 19,- eur

a splátkou za apríl 2022 vo výške 57,55 eur, celkom spolu sumu 305,64 eur a súčasne bol žalovaný
upozornený, že veriteľ môže žiadať o okamžité splatenie zostatku úveru
v predpokladanej výške 11.267,43 eur. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
7. Listom - žiadosť o okamžité splácanie úveru zo dňa 28.04.2022 veriteľ žalovanému oznámil, že porušil
záväzky vyplývajúce mu z úverovej zmluvy a v dôsledku nepravidelného splácania úveru, ako aj v súlade
s čl. 18 ods. 1 písm. a) VOP dňa 28.04.2022 žiada o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej

výške 11.307,02 eur. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Podľa 18 ods. ods. 1 písm. a)
VOP, počas trvania zmluvy o úvere a pred uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti úveru je stavebná
sporiteľňa oprávnená vyhlásiť celú dlžnú sumu úveru za jednorazovo splatnú a žiadať stavebného
sporiteľa o jej úhradu, ak stavebný sporiteľ nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace, pričom veriteľ je oprávnený toto právo využiť po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky stavebného sporiteľa, ak súčasne stavebného sporiteľa upozornil
na uplatnenie tohto práva v zmysle platných právnych predpisov. Podľa článku VIII. ods. 3 a 7 zmluvy,
ak klient aj napriek písomnej upomienke stavebnej sporiteľne nezaplatí niektorú zo splátok podľa článku
III. (medziúver) alebo V. (stavebný úver) tejto zmluvy resp. niektorú zo splátok konštantného príplatku
v zmysle čl. VII. tejto zmluvy

po podobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru.
V prípade uplatnenia žiadosti o okamžité splatenie stavebného úveru resp. medziúveru je dlžník povinný
vrátiť a) neuhradenú časť stavebného úveru resp. medziúveru, b) riadny úrok/zmluvný úrok z doposiaľ
neuhradenej časti úveru resp. medziúveru odo dňa žiadosti o okamžité splatenie stavebného úveru resp.
medziúveru do dňa jeho úhrady, c) úrok z omeškania vo výške uvedenej v zmluve o úvere, najviac

však vo výške v zmysle nariadenia vlády, d) ostatné príslušenstvo pohľadávky (súdne poplatky, notárske
poplatky, trovy exekútora, náklady za výkon činností, ktoré smerujú k vymáhaniu pohľadávky atď.).
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom D. E. E., F. a žalobcom ako
postupníkom dňa 22.12.2022 bola pohľadávka zo zmluvy (úver č. 33130047 uzavretej dňa 23.02.2017)
s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými postúpená na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil

postupca listom zo dňa 30.12.2022 žalovanému.
9. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 1 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 310/1992 Zb., ust. §
37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1 a 2
a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2024 (ďalej len „OZ“)
a ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 22.12.2022 uviedol,
že žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, ktorý na
neho prešiel zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2022. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 23.02.2017, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, považoval súd prvej
inštancie za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ

v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Vzhľadom
na spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu súd prvej inštancie skúmal z úradnej
povinnosti pre účely posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, či ku dňu vyhlásenia okamžitej

splatnosti predmetného úveru bol dodržaný zákonný postup podľa ust.
§ 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ pre vyhlásenie okamžitej splatnosti predmetného úveru, a to s
poukazom na ust. § 52 ods. 2 veta druhá OZ, z ktorého vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keby sa inak mali použiť
normy obchodného práva a od toho sa odvíjajúceho splnenia zákonných podmienok pre postúpenie

pohľadávky. Pre prípad, že sa jedná o pohľadávku banky, pristupujú ďalšie podmienky pre postúpenie
pohľadávky definované v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Aj keď žalovaný otázku vecnej legitimácie
žalobcu nerozporoval, súd prvej inštancie mal za to, že nebolo možné uplatniť postup podľa ust. § 151
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) o nespornosti nepopretýchskutkových tvrdení, keďže ide o spotrebiteľský spor (§ 290 - § 306 CSP), v ktorom je dôvodná zvýšená
miera ingerencie súdu s poukazom aj na ust. § 295 CSP, a teda napriek pasivite žalovaného podrobiť
skúmaniu skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa vecnej legitimácie. Takýto postup považoval za súladný

so zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Pasivita žalovaného v konaní nemôže
mať za následok (aplikáciou
§ 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca
samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/ 246/2019

zo dňa 11.06.2019). V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 vety prvej zákona
č.483/2001Z.z.predpostúpenímpohľadávkyzaťažujeveriteľa,atoajvprípade,žespotrebiteľnepoprel
s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021).
10. V posudzovanom prípade žalobca odvodzoval svoju vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení

pohľadávky uzatvorenej s bankou. Preto súd prvej inštancie skúmal, či pri postupovaní pohľadávky boli
splnené všetky zákonné predpoklady vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Podľa tohto
ustanovenia môže byť predmetom postúpenia pohľadávky len taká pohľadávka, ktorá je splatná. Na
to, aby bolo možné konštatovať riadne zosplatnenie bankovej pohľadávky, musia byť splnené zákonné
predpoklady vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Právny predchodca žalobcu bol v súlade s čl.

VIII ods. 3 úverovej zmluvy oprávnený požadovať okamžité splatenie úveru a dňa 28.04.2022 vyhlásil
okamžitú splatnosť celého zostatku úveru poskytnutého žalovanému. Z obsahu predmetnej žiadosti o
okamžité splatenie úveru však nevyplynulo splnenie podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti
predmetného úveru, teda zo žiadosti nevyplynulo, s ktorými splátkami / jednou splátkou bol žalovaný v
omeškaní so zaplatením viac ako 90 dní. Pokiaľ postupca predmetnú pohľadávku postúpil na žalobcu,

konal v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Žalobca predložil listiny označené ako
výzvy pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 31.07.2019, zo dňa zo dňa 28.07.2021, zo
dňa 28.10.2021 a zo dňa 30.03.2022 na zaplatenie dlžnej čiastky úveru špecifikovaných len dlžnou
sumou, pričom vo výzvach nebolo uvedené, ktoré záväzky - splátky žalovaný neuhradil, a teda bol s ich
zaplatením v omeškaní, pričom nebolo úlohou súdu prvej inštancie, aby si sám vytváral dedukcie o tom,

kedy mohlo dôjsť k splneniu podmienok na zosplatnenie stanovených zákonom zo strany žalovaného.
Ust. § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžadovalo výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne
doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením
na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti
dlžníka. Táto výzva musela byť dostatočne určitá, teda muselo z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej

splátky má dôjsť k predčasnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu zaslal výzvu žalovanému
opakovane, avšak jeho výzvy neobsahovali informáciu, s ktorou splátkou a za aké obdobie sa žalovaný
dostal do omeškania. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je
v prípade spotrebiteľského vzťahu
za splnenia podmienok v ust. § 53 ods. 9 OZ. Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia k hociktorej omeškanej splátke
za splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ), je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo
konkretizované,kuktorejomeškanejsplátkevyužívasvojeprávopredčasnéhozosplatneniaúveru.Preto
z jednostranného právneho úkonu veriteľa musí byť zrejmé splnenie podmienok v uvedenom ustanovení
OZ. Účelom tohto ustanovenia je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým,

ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Zo systematického zaradenia ust. § 53
ods. 9 a § 565 OZ, ako aj logického výkladu teda vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva
úkony, ktoré úkony musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto
úkonymusiabyťadresnéaurčité.Prvýmúkonomjevýzvavzmysleust.§53ods.9OZadruhýmúkonom
je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku

ktorej splátke výzva a zosplatnenie smeruje. Právny predchodca žalobcu nesplnil podmienky, za ktorých
môže následne postupovať podľa ust. § 565 OZ, t. j. nesplnil podmienky, za ktorých môže pristúpiť
k zosplatneniu celej pohľadávky žalovaného. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo platné,
účinné a v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Keďže nedošlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu potom nemohol platne postúpiť pohľadávku

vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy. Postúpenie pohľadávky bez splnenia zákonných podmienok
považoval súd prvej inštancie za konanie v rozpore so zákonom, a takýto úkon za absolútne neplatný
v zmysle ust. § 39 OZ, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu mal povinnosť prihliadať ex
offo. Vzhľadom na skutočnosť, že konečná splatnosť stavebného úveru mala nastať podľa ustanovenípredmetnej úverovej zmluvy dňa 01.09.2032 (článok V.), súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že
pohľadávka (právneho predchodcu žalobcu) voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere ku dňu
vyhlásenia rozsudku nebola splatná v celom rozsahu. V posudzovanom prípade tak neboli splnené

podmienky pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. Preto žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a teda nemohol
vstúpiť do práv veriteľa a nebol oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie žalovanej pohľadávky.
Následkom tohto bol na strane žalobcu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, čo bolo dôvodom pre
zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a čl. 17 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, a tak mu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP
vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Keďže zo spisového materiálu súd prvej inštancie
nezistil, že by žalovanému v súvislosti s konaním nejaké trovy vznikli, ich náhradu mu nepriznal.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal

žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, resp. napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Žalobca odôvodnil odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP. Tieto konkretizoval, že napadnuté rozhodnutie v rozpore s aktuálnou rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR, pričom žalobca poukázal na uznesenie spis. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa

30.01.2024. Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a listom zo
dňa 28.04.2022 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje ku dňu 28.04.2022. Postupca toto
svoje právo využil po omeškaní žalovaného s platením splátok po dobu troch mesiacov a po upozornení
žalovaného na možné uplatnenie tohto práva výzvou zo dňa zo dňa 30.03.2022. Postupca toto svoje
právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, t. j. po omeškaní s platením splátok po dobu troch mesiacov

a po upozornení žalovaného na možné uplatnenie tohto práva, v ktorom bol žalovaný taktiež vyzvaný
v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru k dobrovoľnej úhrade omeškaných splátok
a zároveň v súlade s ust. § 565 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu práva podľa ust.
§ 565 OZ predchádzala po dobu 3 mesiacov za splnenia podmienky trojmesačného omeškania, t. j.
pre nesplnenie splátky splatnej v mesiaci január 2022. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v

konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky
splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého je pred uplatnením práva podľa ust. § 565 OZ potrebné špecifikovať, pre
nesplnenie ktorej splátky je toto právo uplatnené, resp. s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal
do omeškania (či už vo výzve zo dňa 30.03.2022, t. j. vo výzve pred zosplatnením, ako ani vo výzve zo

dňa 28.04.2022, ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru), keďže to nevyplýva
zo žiadneho právneho predpisu, resp. naopak, bolo by to úplne nadbytočné, keďže v zmysle ust.
§ 565 OZ nemožno toto právo uplatniť pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá bezprostredne
predchádza uplatneniu tohto práva po dobu 3 mesiacov za splnenia podmienky v ust. § 53 ods. 9
OZ, keďže po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky toto právo zaniká. V kontexte s uvedeným

žalobca upozornil, že žalovaný bol s úhradou splátok v omeškaní viac ako tri mesiace, čo bolo v konaní
preukázanéviacerýmilistinnýmidôkazmi.Právneposúdeniesúduprvejinštanciepovažovalzavrozpore
s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, pričom rozsiahlo citoval s uznesení spis. zn.
5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 a spis. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022. Súd prvej inštancie sa
rovnako odklonil aj od rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod spis. zn. 7Cdo/347/2021, 7Cdo/268/2020,

4Cdo/201/2022, 1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021, 2Cdo/332/2021,
6Cdo/71/2022, 2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021, 2Cdo/298/2021,
4Cdo/221/2022, 6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022, 6Cdo/87/2023. Zároveň žalobca
argumentoval preferenciou výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti (uznesenie Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 4Cdo/9/2019), ktorou zásadou sa súd prvej inštancie podľa neho neriadil. Súd prvej

inštancie tak podľa žalobu vyložil predmetnú právnu normu nadmieru extenzívne contra legem. Žalobca
poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/796/2016
zo dňa 22.06.2017, v zmysle ktorého právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať
tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie
ústavného princípu trojdelenia štátne moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej

rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom. Právne takéhoto postupu
sa mal podľa žalobcu dopustiť súd prvej inštancie. Napokon žalobca na podporu svojej právnej
argumentácie poukázalna rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 6CoCsp/53/2021 zo dňa 18.01.2022, spis.
zn. 6CoCsp/80/2022 zo dňa 20.03.2023, Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 16CoCsp/2/2023 zo
dňa 14.09.2023, Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 12CoCsp/17/2022 zo dňa 05.01.2023,

Krajského súdu v Nitre spis. zn. 12CoCsp/37/2022 zo dňa 31.08.2023, Krajského súdu v Nitre spis. zn.
5CoCsp/29/2022 z 20.07.2022 a na princíp právnej istoty, z ktorého vychádzajúc je postoj všeobecných
súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez
toho, aby svoj odklon odôvodnili, prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho
právneho štátu (nález Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS/289/2017 zo dňa 21.11.2017).

14. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril, pričom neboli odvolaciemu súdu predložené ani iné
podania strán v odvolacom konaní.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobcom, v neprospech ktorého
bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a nepriznal mu proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v celom rozsahu, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
vspojenísust.§219ods.3CSProzsudoksúduprvejinštanciepodľaust.§387ods.1CSPtakvovýroku
I., ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania na súde prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o
žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Ďalej považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované
v podanom opravnom prostriedku. V rámci tejto reakcie odvolací súd
vo všeobecnosti poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v

spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP) ) s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej
inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím
dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemohol, aj

keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia
procesných podmienok.
18. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Zároveň
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
19. V kontexte so žalobcom namietaným odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 písm. b) CSP odvolací

súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR
spis. zn. IV.ÚS/252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn.
I.ÚS/50/2004 zo dňa 03.03.2004).

Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/3/1997 zo
dňa 19.03.1997 a spis. zn. II.ÚS/251/2003 zo dňa 17.12.2003). Skutočnosť, že sa žalobca s vysloveným

právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj jeho skutkovými závermi nestotožnil, nemôže teda založiť
záver o inej vade konania
[§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], či porušení práva žalobcu na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP]. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, o akom žalobcomuplatnenom nároku súd prvej inštancie konal, ako tento nárok právne kvalifikoval, na podklade akých
dôvodov žalovaný nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si proti žalovanému uplatňoval nárok - pohľadávku, ktorá mala

byť na žalobcu ako postupníka postúpená pôvodným veriteľom (bankou) ako postupcom zmluvou o
postúpení pohľadávok uzavretou dňa 21.06.2023. Žalovanú (postúpenú) pohľadávku skutkovo žalobca
vymedzil tak, že postupca uzavrel dňa 29.11.2018
so žalovaným zmluvu o úvere. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu poskytnutý úver
nesplácal riadne a včas, a preto postupca požiadal žalovaného o okamžité splatenie celého zostatku

úveru listom zo dňa 28.04.2022.
21. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie založil svoje zamietavé
rozhodnutie okrem iného aj na závere, že zo strany právneho predchodcu žalobcu (pôvodného veriteľa)
nedošlo k platnému uplatneniu práva podľa ust. § 565 OZ, teda k platnému vyhláseniu predčasnej
(mimoriadnej) splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru.
22. Žalobca v odvolaní primárne namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právny záver

súdu prvej inštancie, že podmienkou platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru podľa ust. § 565
OZ, je uvedenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej bude veriteľ oprávnený uplatniť právo podľa
ust. § 565 OZ, v predchádzajúcej výzve podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd sa však s touto časťou
odvolacej argumentácie žalobcu nestotožnil, a naopak považoval za správny vyslovený právny názor
súdu prvej inštancie.

23. Na doplnenie správnosti vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné
vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia
viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a

ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Tak tomu bolo aj v posudzovanom prípade.
24. Účelom právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 je (ako to uviedol
aj súd prvej inštancie) zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho
omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú

možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého
dlhu. Na naplnenie tohto účelu však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie
ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 OZ.
25. Výzvu veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ je tak nesporne bez najmenších pochybností potrebné
považovať za právny úkon, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku

práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Tento
právny úkon tak pre vyvolanie účinkov vyžaduje v zmysle ust. § 37 OZ určitosť a zrozumiteľnosť. Inak
povedané, z prejavu vôle veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne
zrejmé naplnenie hypotézy tejto právnej normy. Z výzvy veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ by tak malo
byť zrejmé,

že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej-ktorej individualizovanej splátky/splátok, pre ktoré
omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa ust. §
565 OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ toto
právo uplatní. Individualizácia omeškanej splátky má význam aj s ohľadom na to, že podľa ust. §
565 OZ môže pre nesplnenie niektorej splátky veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do

splatnosti nasledujúcej splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa zosplatniť celú svoju
pohľadávku stanovených v ust.
§ 53 ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky
pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto
splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak len do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí

doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa
so zaplatením tejto splátky, inak jeho právo pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky
zanikne. Možno teda zhrnúť, že z výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ musí byť zrejmé označenie konkrétnej
splátky zakladajúcej právo veriteľa na (hroziace) vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, keďže v
opačnom prípade objektívne nemôže zakladať vedomosť spotrebiteľa o dôvodnosti zosplatnenia a

reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“
nenapĺňajúcim účel predmetného zákonného ustanovenia. Len takýto právny výklad je spôsobilý
korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom a účelom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je procesný súd (ako argumentoval žalobca) ex offo vykonať „audit“ stavuprávneho vzťahu medzi stranami (veriteľom a spotrebiteľom) a vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov
veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci
právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd

poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1-450, Komentár od Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M. Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. z vydavateľstva C. H. Beck,
Praha, 2015 (str. 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu názoru.
26. Na uvedenom nemení nič ani to, že v rozhodovacej činnosti niektorých odvolacích súdov,
na ktorú poukazoval žalobca v odvolaní, bol vyslovený opačný právny názor, ako zaujal súd prvej

inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobcom označené rozhodnutia odvolacích súdov nemožno
považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, ktorého
„deficitu“ si je vedomý aj žalobca, ak v odvolaní hovorí o „rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít“.
Tieto rozhodnutia nemožno zároveň v posudzovanej veci považovať za záväzné v zmysle ust. § 193
eventuálne ust. § 455 CSP. Súd prvej inštancie svoj právny názor riadne odôvodnil a skutočnosť, že v
otázke platnosti právneho úkonu pôvodného veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), ktorým si tento

voči žalovanému uplatnil právo podľa ust. § 565 OZ (vyhlásil predčasnú splatnosť úveru), nedospel k
rovnakýmprávnymzáverom,akodospeliinéodvolaciesúdyvrozhodnutiach,naktorépoukázalžalobca,
nezakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v uvedenej ťažiskovej právnej otázke posudzovanej veci nie je rozhodovacia činnosť odvolacích
súdov ustálená, keďže existuje množstvo rozhodnutí, v ktorých odvolacie súdy vyjadrili opačný právny

názor, ako bol prezentovaný v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca (napr. rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline spis. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa 29.06.2023, spis. zn. 7CoCsp/1/2022 zo dňa 23.02.2022,
spis. zn. 8CoCsp/12/2024 zo dňa 30.05.2024, spis. zn. 9CoCsp/12/2024 zo dňa 30.04.2024, spis. zn.
11CoCsp/9/2024 zo dňa 30.04.2024). Za ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl.
2 ods. 2 CSP) nemožno považovať žalobcom akcentované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom
rozhodnutí Najvyšší súd SR posudzoval ťažiskovo otázku začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle
ust. § 103 OZ. Iba okrajovo sa vyjadril k otázke náležitostí vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom

dospel k negatívnemu záveru, ktorý založil len na prostom konštatovaní, že povinnosť označiť vo
vyhlásení predčasnej splatnosti (zosplatnení) konkrétnu splátku zákon veriteľovi neukladá a že pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ust. § 565
druhej vety OZ je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v

čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti. Najvyšší súd SR však v uvedenom rozhodnutí nijako
neposudzoval otázku náležitosti právneho úkonu veriteľa obligatórne predchádzajúceho zosplatneniu, a
to výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. Naopak Najvyšší súd SR vyslovil v uznesení spis. zn. 6Cdo/152/2022
zo dňa 13.02.2025 právny názor, s ktorým právny názor súdu prvej inštancie (rovnako právny názor
odvolacieho súdu) plne korešponduje. Iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu

SR, na ktoré žalobca odkazoval, sa bezprostredne nastolenej právnej problematiky netýkajú. Množstvo
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca v rámci odvolania, predstavujú síce
ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority, avšak nie v posudzovanej otázke, ale v otázke
začiatku plynutia premlčacej doby podľa ust. § 103 OZ u práva veriteľa na zaplatenie zostatku dlhu
(spotrebiteľa), ktorý sa stal splatným pre nesplnenie niektorej splátky využitím práva veriteľa podľa

ust. § 565 OZ. V posudzovanej veci však súd prvej inštancie vôbec nezaložil svoje rozhodnutie na
závere o premlčaní žalovaného práva. Preto aj časť odvolacej argumentácie žalobcu týkajúca začiatku
plynutia premlčacej doby bola v kontexte preskúmania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie plne
irelevantná.
27. Vzhľadom na uvedené sa potom odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom

vysloveným súdom prvej inštancie, že dotknutý právny úkon veriteľa podľa ust. § 565 OZ označený ako
„Žiadosť o okamžité splatenie úveru“ zo dňa 28.04.2022 nemožno považovať za platný právny úkon
vedúci k účinkom zosplatnenia dotknutého úveru, a to v zmysle ust.
§ 39 OZ, keďže tomuto úkonu nepredchádzala kvalifikovaná výzva veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ,
za ktorú nemožno považovať list veriteľa označený ako „Výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie

úveru“ zo dňa 30.03.2022, ktorú je potrebné z dôvodu neurčitosti považovať za neplatný právny úkon
(§ 37 ods. 1 OZ). V kontexte s uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnej výzve zo dňa
30.03.2022 pôvodný veriteľ (banka) špecifikovala peňažný záväzok žalovaného len tým, že jeho úverový
účet vykazuje ku dňu 30.03.2022 nedoplatok vo výške 225,67 eur. Z uvedenej výzvy teda vôbec nieje zrejmé, o aký konkrétny peňažný záväzok žalovaného malo ísť (suma 225,67 eur ani nezodpovedá
určitému násobku dojednanej splátky úveru), teda či išlo len o neuhradené konkrétne splátky úveru,
ich časť, alebo aj dodatočný úrok, prípadne určité poplatky či zákonné alebo zmluvné sankcie. Aj s

poukazom na tieto skutočnosti nemohol ani odvolací súd dospieť k určitosti právneho úkonu pôvodného
veriteľa - výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. Zo strany súdu prvej inštancie tak v žiadnom prípade nedošlo
k neprípustnému „dotváraniu“ práva, ako to namietal žalobca.
28. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania,
žalobca odvolanie v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom,

že považoval napadnutý rozsudok v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj
na ňom závislý výrok o nároku na náhradu trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie
námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
29. V nadväznosti na uvedené potom považoval odvolací súd odvolacie námietky žalobcu
za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP tak
vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania na súde prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a mal by tak mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP). Odvolací súd však žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania, keďže mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Práve to bol dôvod,
pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa
textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie

o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj §
262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len
pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu

(u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u
druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016
a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].