Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121207148
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121207148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej:
A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, C., o zaplatenie 2.453,74 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 4. júla 2024 č.k. 7Csp/15/2021-268
– proti výrokom II. a III., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. m e n í tak, že

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.153 eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 1.153 eur od 16.4.2024 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie
sumy207eurzastavil;výrokomII.uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu2.453,74eura,úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.557,19 eura od 28.11.2020 do 18.1.2021, úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 2.555,19 eura od 19.1.2021 do 4.2.2021, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.553,19 eura od 5.2.2021 do 17.3.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.551,19 eura od 18.3.2021 do 3.5.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.549,19 eura
od 4.5.2021 do 17.5.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.547,19 eura od 18.5.2021
do 17.4.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.478,19 eura od 18.4.2023 do 14.9.2023,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.409,19 eura od 15.9.2023 do 13.12.2023, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.340,19 eura od 14.12.2023 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že
o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 497 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 11.1.2021
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.670,74 eura s príslušenstvom a náhradu trov
konania z titulu úveru. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 24.4.2017 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu

č. 4704043744, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 4.000 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške 69 eur, a to
až do zaplatenia celkovej sumy úveru vo výške 5.796 eur. Žalovaná vykonala úhrady len v rozsahu
2.630 eur, dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala.
Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, na základe čoho žalobca dňa 12.11.2020

pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru v
lehote 15 dní od spísania výzvy, pričom táto lehota uplynula dňa 27.11.2020. Žalovaná dlžnú sumu v
danej lehote nezaplatila, a preto žalobca vyzval žalovanú predžalobnou výzvou zo dňa 1.12.2020 na
úhradu dlžnej čiastky v celkovej výške 2.744,74 eura (istina úveru, poplatky, zákonný úrok z omeškania
a zmluvný úrok). Žalovaná na predžalobnú výzvu nereagovala. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania
žaloby predstavuje sumu vo výške 2.670,74 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2.555,19 eura a

riadneho úroku vo výške 115,55 eura. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.557,19 eura od 28.11.2020 do zaplatenia, t.j. od prvého dňa omeškania s plnením peňažného
dlhu.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom z 7.10.2020 č.k. 7Csp/15/2021-150

tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 10 eur zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.660,74 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.557,19 eura od 28.11.2020 do
18.1.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.555,19 eura od 19.1.2021 do 4.2.2021, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.553,19 eura od 5.2.2021 do 17.3.2021, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.551,19 eura od 18.3.2021 do 3.5.2021, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 2.549,19 eura od 4.5.2021 do 17.5.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.547,19 eura od 18.5.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Na základe odvolania žalovanej proti predmetnému rozsudku odvolací súd uznesením č.k.

11CoCsp/5/2023 - 179 z 9.1.2024 odvolanie žalovanej proti zastavujúcemu výroku odmietol a vo zvyšnej
časti (vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom ďalšieho konania tak zostala
istina vo výške 2.660,74 eura s príslušenstvom (žalovaná suma 2.670,74 eura – 10 eur).

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 4704043744
z 24.4.2017, splátkovým kalendárom, úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu celého
úveru zo dňa 12.11.2020, výpisom čerpania splátok a úhrad žalovanej, interným dokumentom o
posúdení bonity, úverovou správu z registrov dlžníkov, výpisom z bankového účtu, predžalobnou výzvou
na zaplatenie dlhu z 1.12.2020, písomnými vyjadreniami žalobcu, písomnými vyjadreniami žalovanej.

7. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Medzi sporovými stranami bol uzavretý záväzkový
vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva je pritom nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou s poukazom na § 52 OZ, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a žalovaná

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj s poukazom
skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť jej obsah. Zároveň sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z
pohľadu náležitostí vyžadovaných zákonom, ktoré sú uvedené v § 9 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy. Súd pritom zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti
vrátane tých /§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)/, ktorých neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie
spôsobuje, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd nezistil ani inú skutočnosť
v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ, ktorá by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

8. K žalovanou popieranému splneniu povinnosti žalobcu v zmysle § 7 ZoSÚ, súd prvej inštancie
uviedol, že mal z predložených listinných dôkazov (interný dokument o posúdení bonity, úverová
správa z registrov dlžníkov, výpis z bankového účtu, výplatné pásky) dostatočne preukázané, že
žalobca si svoju povinnosť podľa citovaného zákona splnil. Žalovaná v zmluve o spotrebiteľskom úvereč.4704043744 z 24.4.2017 v bode 26. uviedla, že jej čistý mesačný príjem je 2.100 eur. Uvedenú
skutočnosť preukazuje výpis z bankového účtu žalovanej (č.l. 207), podľa ktorého bola dňa 21.4.2017
pripísaná na účet žalovanej, vedený v F. F., G., platba vo výške 2.136,28 eura od platiteľa schambeck

slovakia s.r.o., s ktorým bola žalovaná v obchodnoprávnom vzťahu na základe žalobcom doloženej
zmluvy o spolupráci z 21.7.2016. V bode 20. zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaná uviedla, že je
zamestnaná ako zamestnanec u zamestnávateľa EURO-DISKONT, s.r.o. Senica od januára 2013 (bod.
21. a 24. zmluvy). Túto skutočnosť žalobca preukázal pracovnou zmluvou zo dňa 17.1.2013 (č.l. 204).
Po preskúmaní interného výpisu žalobcu, úverovej správy žalobcu, výpisu z bankového účtu žalovanej

a výplatných pások žalovanej bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať predmetný
spotrebiteľský úver. Podľa doloženej tabuľky výpočtu príjmov a výdavkov žalovanej zahŕňajúcich príjem
doložený výplatnými páskami vo výške 1.200 eur, životné minimum vo výške 198,09 eura, výdavky na
domácnosť vo výške 90 eur, splátky iných úverov v celkovej výške 419,40 eura a splátky predmetného
úveru vo výške 69 eur, zostáva žalovanej na živobytie suma 546,51 eura.

9.Kargumentomžalovanejohľadomrevolvingovéhoúveru,ktorýbolsúčasťouzmluvyospotrebiteľskom
úvere súd prvej inštancie uviedol, že revolvingový úver, ktorý žalovaná podpísala spolu s predmetnou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, žalovaná nečerpala. Žalovaná si zamieňa túto revolvingovú zmluvu so
zmluvou č. 6412042511, ktorá bola v exekučnom konaní vymožená a žalobca ju eviduje ako doplatenú, o

čom doložil žalobca súdu vyúčtovanie z exekučného konania k zmluve. Žalovaná uzavrela so žalobcom
viacero zmluvných vzťahov, ktoré žalobca ako dôkaz predložil súdu. Úver týkajúci sa Tesco karty,
ktorý spomína vo svojej výpovedi žalovaná, nesúvisí s týmto konaním, a preto bol podľa názoru súdu
irelevantný. Zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, je výlučne zmluva č. 4704043744, na ktorej
žalobca eviduje nedoplatok a porušenie povinnosti zo strany žalovanej.

10. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú nesprávnu hodnotu RPMN, údaj z internetovej kalkulačky nie
je podľa názoru súdu dostatočným dôkazom nesprávnosti výpočtu RPMN, ako uviedol žalobca, tieto
kalkulačky obsahujú políčka na základné údaje bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifík jednotlivých
poskytnutých úverov, na základe čoho vznikajú odchýlky. Žalovaná nepreukázala, že by výpočet RPMN

v danom prípade bol nesprávny. Súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrice
v uznesení sp. zn. 17Co/133/2019 zo dňa 29.7.2020, podľa ktorého „(...) jednotná kalkulačka na výpočet
RPMN neexistuje, každá kalkulačka RPMN na interne obsahuje odchýlky a z tohto dôvodu sa môžu
vypočítané hodnoty RPMN mierne líšiť.“ Súd prvej inštancie považoval hodnotu RPMN uvedenú v
úverovej zmluve vo výške 12,0 % p.a. v porovnaní s hodnotou RPMN, vypočítanou podľa vzorca pre

výpočet RPMN (obsiahnutého v prílohe 2 ZoSÚ, použijúc pritom interaktívnu kalkulačku pre výpočet
RPMN na oficiálnej stránke Ministerstva financií SR FINinfo) vo výške 11,24 % p.a. za akceptovateľnú
odchýlku, a preto dospel k záveru, že hodnota RPMN vo výške 12,0 % nie je v zmluve o úvere uvedená
nesprávne. Úver tak nemožno v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov.

11. Súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu
a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti: medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 24.4.2017
uzatvorená Úverová zmluva č. 4704043744 v zmysle § 497 až 507 ObZ a príslušných ustanovení ZoSÚ.
Na základe takto uzatvorenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
4.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 69 eur, a to až do zaplatenia

celkovej sumy úveru vo výške 5.796 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných
povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Žalobca preto úver dňa 12.11.2020 zosplatnil. Žalovaná
zaplatila riadne iba 38 splátok úveru, 39. splátku zaplatila iba vo výške 8 eur. Žalobca listinnými dôkazmi
preukázal, že žalovaná uhradila do podania žaloby sumu 2.630 eur, čo potvrdila aj sama žalovaná.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanej pohľadávku vo výške 2.670,74 eura, ktorá pozostáva

z nesplatenej istiny splátok 39.-42. v sume 173,21 eura, z riadneho úroku splátok 39.-42. v sume 115,55
eura a zo zosplatnenej istiny splátok 43.-84. v sume 2.381,98 eura.

12. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.4.2024 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške
207 eur späť, nakoľko žalovaná po podaní žaloby uhradila dňa 17.4.2023 sumu 69 eur, dňa 14.9.2023

sumu 69 eur a dňa 13.12.2023 sumu 69 eur. Súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy 207 eur zastavil
v zmysle ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemal preukázané, že by žalovaná zaplatila žalobcovi svoj dlh,
a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi, po čiastočnom späťvzatí žaloby (207 eur), sumu
2.453,74 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z.

14. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP,
vecne plným procesným úspechom žalobcu.

15. Proti tomuto rozsudku podala včas v rozsahu výrokov II. a III. odvolanie žalovaná s návrhom na jeho
zmenu tak, že odvolací súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.153 eur, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietne a žalovanej prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolanie
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Dôvodila, že žalobca predložil výpisy z účtu žalobkyne
v F. F. G. a listinu označenú ako „ÚVĚROVÁ ZPRÁVA“ na preukázanie posudzovania bonity žalovanej,
z ktorej však nevyplýva, že by žalobca zistené informácie aj s odbornou starostlivosťou akokoľvek

analyzoval, posudzoval a že by vôbec prihliadal na údaje zo všetkých príslušných databáz a registrov
za účelom posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca nepreukázal, že
za účelom posudzovania bonity od žalovanej vyžiadal dostatočné doklady preukazujúce jej výdavky.
Z tabuľky výpočtu príjmov a výdavkov žalovanej zahŕňajúcich príjem doložený výplatnými páskami vo
výške 1.200 eur, životné minimum vo výške 198,09 eura, výdavky na domácnosť vo výške 90 eur, splátky

iných úverov v celkovej výške 419,40 eura a splátky predmetného úveru vo výške 69 eur, by žalovanej
malo ostať na živobytie suma 546,51 eura Žalobca nezisťoval, či na strane žalovanej neexistujú žiadne
iné relevantné výdavky, týkajúce sa priamo jej osoby (teda nie len domácnosti, napr. strava). Spotrebiteľ
je síce povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto
povinnosťnezbavujeveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné

informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu,
príp. nezaopatrené deti). ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j.

vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j.
„s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“, je potrebné
vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od
veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných
informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj

preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov
tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Žalobca ako veriteľ vyššie uvedeným
spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez riadnych údajov o jej
výdavkoch a bez dokladov o nich, a najmä bez prihliadnutia, analýzy a posúdenia výsledkov z príslušnej
databázy a registra údajov o spotrebiteľoch - chýbali konkrétne tvrdenia žalobcu v tom smere ako

posúdil a vyhodnotil /i keď nedostatočne/ získané podklady konkrétne vo vzťahu k žalovanej, keď súd
nemôže vyvodzovať chýbajúce tvrdenia z listinných dôkazov. Žalovaná mala za to, že žalobca ako veriteľ
hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď posudzoval schopnosť
žalovanej splácať úver bez riadnych údajov o jej výdavkoch a bez dokladov o nich, a preto sa úver
považuje v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Mal za to, že bonitu overil pred uzatvorením úverového vzťahu dostatočne a v súlade s
ustanovením § 7 ZoSÚ a súdu ju preukázal listinnými dôkazmi.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1

písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu (§ 384ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. podľa §
388 CSP zmeniť.

18. Keďže zastavujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti právoplatný a nebol preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného

dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu
domáhajúceho sa zaplatenia sumy 2.453,74 eura s príslušenstvom (po čiastočnom späťvzatí žaloby)
vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobca splnil svoju povinnosť v zmysle § 7 ZoSÚ, čo mal z
predložených listinných dôkazov (interný dokument o posúdení bonity, úverová správa z registrov
dlžníkov, výpis z bankového účtu za účelom preukázania výdavkov a príjmu, výplatné pásky) dostatočne
preukázané.

20. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj nesprávne
právne posúdenie súdom prvej inštancie v otázke splnenia si povinnosti žalobcom podľa ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ, t.j. posúdenia úverovej bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou.

21. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pretože považoval za potrebné zopakovať
dokazovanie najmä listinami predloženými žalobcom za účelom posúdenia bonity žalovanej pred
poskytnutím úveru.

22. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca a žalovaná dňa 24.4.2017 uzavreli zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 4704043744, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške
4.000 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške 69
eur, a to až do zaplatenia celkovej sumy úveru vo výške 5.796 eur, termín konečnej splatnosti bol
15.4.2024. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, a preto žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a to ku dňu 12.11.2020, o čom bola žalovaná informovaná listom

označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila, a preto žalobca
predžalobnou výzvou z 1.12.2020 vyzval žalovanú na splnenie povinnosti do 7 dní od odoslania
výzvy s upozornením na možnosť podania žaloby na súd. Do dňa podania žaloby žalovaná uspokojila
pohľadávku žalobcu vo výške 2.630 eur; po podaní žaloby (do termínu konečnej splatnosti úveru)
uhradila ďalších 217 eur, celkovo zaplatila 2.847 eur. Z interného prehľadu žalobcu o bonite žalovanej

(č.l. 62) vyplýva špecifikácia úveru (hotovostný úver vo výške 4.000 eur poskytnutý na základe zmluvy
č. 4704043744 zo dňa 24.4.2017), špecifikácia klienta - žalovanej: rodinný stav - rozvedená, druh
bývania - vlastný dom/byt, počet detí - 1, zdroj príjmu - zamestnanec, výška príjmu - 2.100 eur, príjem
partnera - 0 eur, splátky iným spoločnostiam uvedeným v žiadosti - 230 eur; verifikácia klient – hovor
neprebehol, verifikácia zamestnávateľa – hovor neprebehol; dokumentácia – klientka doložila pracovné

zmluvy, faktúry a obraty na účte s viditeľným príjmom a výdajom, dokumenty v prílohe, výpočet MLS:
príjem klienta zo žiadosti 2.100 eur, životné minimum dospelých členov domácnosti 80 eur, životné
minimum na 1 vyživované dieťa 75 eur, výdaje na domácnosť 90 eur, splátka iným spoločnostiam z NRKI
303 eur, splátky v HC 93 eur, výška splátky schváleného úveru 69 eur, zostávajúce MLS 1390 eur.
Z úverovej správy (č.l. 62) vyplýva 3 existujúce splátkové úvery žalovanej a 2 kreditné karty. Z následne

predložených listín preukazujúcich skúmanie bonity žalovanej (po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu) /č.l. 197 a nasl./ vyplýva, že klient nedokladal dokumenty overujúce príjem, výška minimálneho
príjmu v Soc. poisťovni neoverená s poznámkou „nevím, z čeho sa spočítal příjem“; výpočet MLS –
detail výpočtu: príjem klienta zo žiadosti 1.200 eur, životné minimum žiadateľa 198,09 eura, splátky HC
a iným spoločnostiam: 234 eur, 64 eur, 71 eur, 16 eur, 12 eur, 22,4 eura; zostávajúci MLS klienta 546,51

eura. Z úverovej správy (č.l. 215) vyplývajú 3 existujúce splátkové úvery žalovanej, 1 nesplátkový a 2
kreditné karty. Zmluvy na č.l. 198- 215 sú neúplné, jednou z nich by podľa označenia mala byť pracovná
zmluva, kde mal byť dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú do 17.1.2014, ďalšia neúplná pracovná
zmluva z 28.8.2014 na dobu neurčitú mala žalovaná uzavrieť so spol. EURO-DISKONT Slovakia, s.r.o.
na dobu neurčitú, mzdové náležitosti z tejto zmluvy nie je možné zistiť. Bola tiež predložená neúplná

zmluva z 21.7.2016 s nevedno akým predmetom, uzatvorená medzi spol. schambeck slovakia, s.r.o.
a žalovanou ako živnostníčkou.23. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobca neskúmal pred poskytnutím úveru jej bonitu, nevypýtali
si od nej žiadne doklady a povedali jej, že nemusí nič dokladať. Taktiež uviedla, že si je vedomá, že
žalobcovi dlží sumu zvyšnej istiny poskytnutého úveru a je ochotná túto sumu zaplatiť v dvoch splátkach,

resp. je schopná uhradiť dlžnú sumu do 60-tich dní. Poukázala na to, že sa presťahovala do domu, kde
platínájomné698eurmesačne.Jezamestnanáakoopatrovateľkasčistýmpríjmom1.050eurmesačne,
k čomu predložila výplatnú pásku za marec 2025. Má priateľa, ktorý pracuje v Chorvátsku, momentálne
je na Slovensku, o jeho príjme nemá vedomosť. Úspory nemá žiadne a taktiež nemá ani žiadne ďalšie
úvery. Spolu s ňou býva v domácnosti jej mal. 3-ročný vnuk, ktorý jej bol zverený do náhradnej osobnej

starostlivosti. Jej mesačné výdavky sú celkovo okolo 400-500 eur. Z ÚPSVaR dostáva na mal. vnuka
190 eur ako náhradné výživné, pretože jeho rodičia výživné neplatia.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

27. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri

poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery
a. spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b. s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

28. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Podľa § 7 ods. 18 ZoSÚ, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania

spotrebiteľských úverov.

30. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

31. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

32. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri
výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané

a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa a
ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety
je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých
zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať

s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.

33. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

34. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18, podľa
ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti

stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu

spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

35. Aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C-449/13 plynie, že veriteľ musí v každom prípade a

vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné
na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených
informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku
úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú
situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii

záujemcu o úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však
nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

36. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Táto zákonná podmienka je premietnutá v ust. § 7

ods. 1 ZoSÚ, pričom s „odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ je potrebné vykladať tak, že pre naplnenie tohto zákonného znenia predmetného ustanovenia
nepostačuje len uvedenie údajov v podobe výšky príjmov a výdavkov zo strany spotrebiteľa, ale od
veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.

37. Cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ
vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkamispotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
takáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.Informácieprerozhodnutieveriteľaotom,čizmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej

finančnej situácii. Z dikcie zákona posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver logicky vyplýva, že posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a samozrejme nevyhnutných mesačných
výdavkochžiadateľa.Spotrebiteľjepovinnýposkytnúťveriteľovinajehožiadosťúplné,presnéapravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza
iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Cieľom
zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky

riadne splácať. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

38. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany

sporu, teda aj bez popretia skutkových tvrdení, je povinný skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či
veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorú skutočnosť žalovaná v súdenej
veci aj namietala.

39. Na základe zopakovaného dokazovania v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej

inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom skúmania úverovej bonity žalovanej
žalobcom a následne dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať predmetný
spotrebiteľský úver. Na to, aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom
konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu

pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky
porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone
práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči
spotrebiteľoviuplatňovanávsúladesozákonom.Vzmysle§7ods.16aods.17ZoSÚježalobcapovinný
preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou,

najmä, že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovanej splácať úver. Posudzovanie bonity je
proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii
konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne, a ktorého
vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

40. Žalobca v súdenej veci nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej
splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že tieto sú
rozporné, keďže podľa interného dokladu (nedatovaného) na č.l. 62 žalobca považoval ako pravidelný
čistý mesačný príjem žalovanej sumu 2.100 eur, pričom z predložených výpisov z účtu (č.l. 67, 207,
218) vyplýva len bezhotovostný vklad dňa 21.4.2017 vo výške 2.136,28 eura (od schambeck slovak)

a platba z 13.1.2017 (č.l. 139) v sume 1.200 eur (označená ako úhrada faktúry od schambeck slovak).
Interný doklad žalobcu (č.l. 197) zasa vychádza z príjmu žalovanej 1.200 eur, pričom tu sám žalobca
uvádza, že nevie z čoho sa počítal príjem. Z týchto dokladov teda vôbec nie je možné ustáliť čistý
mesačný príjem žalovanej vo výške 2.100 eur, tak ako je to uvedené v zmluve (bod 26 zmluvy), ale
ani príjem 1.200 eur ako je uvedený v nedatovanom internom doklade na č.l. 197. Ďalšie rozpory sú

aj v nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej, keď podľa interného dokladu
(č.l. 62) zobral žalobca v tomto smere do úvahy sumu životného minima 80 eur, sumu životného minima
na 1 vyživované dieťa 75 eur a výdavky na domácnosť 90 eur. Žalobcom uvedené sumy však zjavne
nezodpovedajú ani sumám životného minima, keďže v čase uzavretia zmluvy predstavovalo životnéminimumnaplnoletúfyzickúosobubolovovýške198,09euramesačne,avovýške90,42euramesačne,
ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. Dokonca ani súčet súm uvedených
v internom doklade na č.l. 62 nedosahuje výšku životného minima na plnoletú osobu a neplnoleté

dieťa. Navyše je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb nemožno stotožňovať so životným minimom. Veriteľ je totiž povinný skúmať reálne náklady
žiadateľa o úver, čo vyplýva z ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ, ktoré výslovne ustanovuje, že veriteľ je povinný
použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa. Posledná veta odseku 27 síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je
nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem
spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa
o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov. Citované zákonné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak
tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad

nesprávnosti takého údaju). Zároveň je potrebné konštatovať, že v čase uzatvárania zmluvy (24.4.2017)
ešte nebolo účinné opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (účinné
1.1.2018), ktoré však nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie
informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť

výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo vyššej). Taktiež aj pokiaľ ide o ďalší interný
doklad (č.l. 197), ktorým chcel žalobca preukázať skúmanie bonity žalovanej, tu žalobca síce aplikoval
životné minimum žiadateľa v správnej výške 198,09 eura, avšak nezisťoval žiadne iné reálne náklady
žalovanej (s výnimkou splátok existujúcich úverov), pričom s ohľadom na vyššie uvedený výklad, takýto
postup veriteľa nemôže za žiadnych okolností obstáť. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje,

že žalobca posudzoval bonitu žalovanej bez overenia elementárnych vstupných údajov o príjme a
nákladoch žiadateľa o úver (žalovanej), čo nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou.
Žalobcanepreukázal,ževeriteľpostupovalvsúlades§7ods.1ZoSÚ,pričomnaopakodvolacísúdmalz
predložených listinných dôkazov preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť

právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade
išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou, keďže veriteľ
posudzoval bonitu bez overenia príjmu žalovanej (čo napokon aj sám uvádza v internom doklade na č.l.
197), pričom § 7 ods. 27 ZoSÚ výslovne stanovuje, že informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré

sú nezávislé od spotrebiteľa. Zároveň žalobca posudzoval bonitu žalovanej aj bez údajov o reálnych
nákladoch na základné životné potreby žalovanej. Žalobca teda postupoval v rozpore s § 7 ods. 20 písm.
b) v spojení s ods. 27 ZoSÚ, a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú, tretiu a štvrtú vetu
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

41. Uvedené porušenie ustanovení ZoSÚ však nemá za následok zánik práva veriteľa požadovať
vrátenie istiny úveru, ktorú spotrebiteľovi poskytol. Ak aj žalobcovi nevzniklo právo požadovať od
žalovanej jednorazové splatenie úveru, žalovaná má naďalej právnu povinnosť splatiť žalobcovi istinu
úveru,pričomakovyplývazobsahuspisukonečnásplatnosťposkytnutéhoúverunastaladňa15.4.2024.
Zoskutkovýchzistenínespornevyplynulo,žežalobcaposkytolžalovanejúvervovýške4.000eur,pričom

do termínu konečnej splatnosti žalovaná celkovo uhradila žalobcovi na poskytnutý úver sumu 2.847 eur.
Žalovaná je tak povinná žalobcovi zaplatiť sumu 1.153 eur, čo predstavuje zvyšok istiny poskytnutého
(bezúročného a bezpoplatkového) úveru. Zároveň niet pochýb o tom, že žalovaná sa dostala s plnením
tohto peňažného dlhu do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po termíne konečnej splatnosti úveru,
t.j. od 16.4.2024. Žalobcovi preto vznikol v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka aj nárok na
zaplatenieúrokuzomeškaniazdlžnejsumyistiny1.153eurvovýške9,50%ročne(t.j.základnáúroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 4,50 % /
od 20.9.2023 do 11.6.2024/ + päť percentuálnych bodov) od 16.4.2024 do zaplatenia.

42. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.153 eur spolu s úrokom s omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.153 eur od 16.4.2024 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol, a tos poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa skúmať
bonitu žalovanej.

43. S poukazom na výšku uloženej peňažnej povinnosti a žiadosť žalovanej, odvolací súd v súlade s §
232 ods. 3 CSP určil žalovanej lehotu na plnenie do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, keď považoval za
dôvodné určiť dlhšiu lehotu splatnosti s ohľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej.

44. O nároku na náhradu trov celého konania (t.j. prvoinštančného aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol

podľa§255ods.2a§262ods.1CSPvspojenís§396ods.2CSPtak,žežiadnejzostránprávonáhradu
trov konania nepriznal. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej zaplatenia sumy istiny 2.670,74 eura,
pričom úspech mal v časti o zaplatenie 1.370 eur (1.153 eur priznaná istina + 217 eur, v ktorej časti
zastavenie konania zavinila žalovaná úhradami po začatí konania, teda úspech sa v tejto časti pričítal
žalobcovi). Úspech žalobcu tak predstavuje 51,30 % a vo zvyšku je úspešná žalovaná (48,70 %), na
základe čoho možno uzavrieť, že pomer úspechu strán v konaní bol takmer rovnaký.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do

konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.