Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202601
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8124202601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 2907/73,
080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: ARTON
s.r.o., so sídlom Komenského 27, 010 01 Žilina, IČO: 31 595 154, právne zastúpený: Mgr. Lukáš Čuraj,
advokát, so sídlom Liptovská 2/A, 821 09 Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/41/2024-127 zo 16. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/41/2024-127 zo 16. októbra 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať časť nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie A., B. C., B. C. – pozemok parcela číslo C-KN číslo 815/1, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 9 755 m2, a to odstránením reklamnej stavby – reklamného zariadenia
o rozmeroch 5,10 m x 2,40 m v tvare „V“, na vlastné náklady v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať časť nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie A., B. C., B. C. – pozemok parcela číslo C-KN číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatná
plocha, o výmere 2 192 m2, a to odstránením reklamnej stavby – reklamného zariadenia – bigboardu,
na vlastné náklady v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal vypratať časti nehnuteľností a to
na tom základe, že strany sporu medzi sebou uzavreli Zmluvu o nájme pozemku číslo 1R/2016
zo dňa 12.9.2016, predmetom ktorej bol prenájom časti parciel vo vlastníctve žalobcu za účelom

majetkoprávneho usporiadania pozemku pod reklamným zariadením, t. j. reklamnej stavby o rozmeroch
5,10 m x 2,40 m v tvare V v lokalite Ul. Arm. Gen. Svobodu. Ďalej zmluvné strany uzavreli Zmluvu o
nájme pozemku číslo 1R/2022 zo dňa 7.11.2022, predmetom ktorej bola časť parcely vo vlastníctve
žalobcu za účelom umiestnenia reklamného zariadenia – bigboardu v lokalite ul. Košická v Prešove.V oboch prípadoch boli zmluvy uzavreté na dobu neurčitú. Listom zo dňa 8.11.2023 žalobca obe
zmluvy vypovedal a tento zmluvný vzťah zanikol uplynutím výpovednej doby 3 mesiacov a začala plynúť
prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola doručená dňa 20.11.2023

a výpovedná doba začala plynúť dňa 1.12.2023 a uplynula dňa 29.2.2024. Do dňa podania žaloby
na súd prvej inštancie žalovaný nevypratal nehnuteľnosti aj napriek skutočnosti, že došlo k ukončeniu
zmluvného vzťahu a na pozemkoch žalobcu sa reklamné stavby naďalej nachádzajú.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že žalobca ako prenajímateľ zrušil obe uzavreté

zmluvy, žalovaný však s výpoveďou zmluvy nesúhlasil a niekoľkokrát kontaktoval zodpovedných
zástupcov žalobcu, rovnako tak komunikoval aj s primátorom Mesta Prešov za účelom možnej dohody.
V prípade druhej nájomnej zmluvy číslo 1R/2022 na umiestnenie bigboardu na ulici Košická v Prešove
žalovaný v priebehu celého roka 2023 vybavoval povolenie na jeho umiestnenie, ktoré mu bolo vydané
rozhodnutím žalobcu dňa 20.9.2023 a následne po tom, ako žalovaný v mesiaci október 2023 vybudoval
reklamný bigboard, žalobca bez uvedenia dôvodu zmenil názor a dňa 8.11.2023 nájomnú zmluvu

vypovedal. Stavebné povolenie pritom bolo vydané na dobu troch rokov. Náklady na vybudovanie
takéhoto bigboardu predstavovali sumu 40.000,- eur, z toho časť nákladov si hradil sám žalovaný vo
výške 25.950,- eur, ktoré uhradil dodávateľskej firme. Žalovaný nerozumel, prečo žalobca dňa 20.9.2023
vydal stavebné povolenie a neupozornil žalovaného, že s ním mieni ukončiť nájomný vzťah, ale počkal,
kým žalovaný vybuduje reklamný bigboard a potom zmluvu vypovedal, čím žalovanému spôsobil škodu.

Pokiaľ ide o reklamnú plochu na ulici Arm. Gen. Svobodu, ide o stavbu z roku 1997, na ktorú boli vydané
dve povolenia zo dňa 30.10.1997 a 6.3.2020. Uvedená stavba je umiestnená v súlade so stavebným
povolením. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pri vypovedaní druhej nájomnej zmluvy

číslo 1R/2022 postupoval v súlade s jej ustanoveniami a nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona. V
zmysle uzavretej zmluvy mohla ktorákoľvek zmluvná strana vypovedať zmluvu bez udania dôvodu,
pričom výpovedná doba bola tri mesiace a na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný pristúpil
k vybudovaniu reklamnej plochy dva mesiace pred vypovedaním zmluvy. Poukázal na rozdiel medzi
výkonom samosprávy podľa § 4 zákona o obecnom zriadení a výkonom štátnej správy v rámci

prenesenej právomoci podľa § 5 toho istého zákona. Ak žalovaný spĺňal všetky zákonom stanovené
podmienky pre vydanie stavebného povolenia na stavbu jednostranného bigboardu, žalobca nemohol
stavebnépovoleniežalovanémunevydať.Jednouzpovinnostíobcejeprivýkonesamosprávyajochrana
majetku, či ochrana a tvorba životného prostredia, čo predstavuje aj znižovanie reklamného smogu, ku
ktorému žalobca pristúpil.

4.1. Žalobca zdôraznil, že v zmysle § 38 odsek 3 zákona číslo 201/2022 Z. z. o výstavbe, stavebný
úrad je povinný vydať rozhodnutie o povolení stavby do 15 dní od doručenia úplnej žiadosti o
vydanie rozhodnutia o povolení stavby, ak zo správy o prerokovaní nevyplývajú rozpory, inak stavebný
úrad rozhodne do 15 dní od vyriešenia rozporov. Pokiaľ teda boli formálne náležitosti na povolenie

stavby splnené, zákon nedáva inú alternatívu ako vydať rozhodnutie o povolení stavby. Žalobca teda
ako výlučný vlastník predmetného pozemku neporušil žiaden právny predpis pri tomto postupe a
rovnako ani zmluvy číslo 1R/2016 a 1R/2022 so žalovaným, keď tieto vypovedal. Za hospodárnosť a
efektívnosť nesie zodpovednosť výlučne žalovaný, ktorý mal zvážiť s odbornou starostlivosťou finančnú
hospodárnosť predmetnej stavby, ich investičnú náročnosť a možnú návratnosť v príslušnom časovom

horizonte. Nie je úlohou stavebného úradu a rovnako ani žalobcu skúmať skutočnosti ako hospodárnosť
a efektívnosť rozhodnutí vo vzťahu k stavbám, ku ktorým sa vydáva stavebné povolenie.

5. Žalovaný v následnom vyjadrení nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v rámci prenesenej právomoci
v oblasti štátnej správy v rámci stavebného konania nemohol stavebníkovi nevydať stavebné

povolenie, pokiaľ stavebník o vydanie povolenia požiadal. Tvrdil, že mu stavebný úrad nemal vydať
stavebné povolenie a upozorniť ho na plány so znižovaním vizuálneho smogu. Žalobca sa voči
žalovanému správal nehospodárne a neefektívne, keď postavenie bigboardu si vyžaduje nemalé
finančné prostriedky, rovnako tak na jeho odstránenie.

5.1. Žalovaný považoval výpoveď nájomnej zmluvy žalobcom za neplatný právny úkon, keď podľa neho
je výpoveď v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na dobré mravy. Nie je podľa
žalovaného v súlade s dobrými mravmi, ak žalobca ako prenajímateľ pozemku súhlasí s umiestnením
reklamnej stavby a o necelé dva mesiace po vydaní stavebného povolenia, zneužije právo vypovedaťzmluvu o nájme, s cieľom odstrániť riadne povolenú reklamnú stavbu bez ohľadu na to, že musel
byť uzrozumený s tým, že žalovanému spôsobí svojim konaním škodu. Žalovaný namietol nedostatok
právomoci súdu, keď podľa § 88 odsek 7 Stavebného zákona rozhoduje o podmienkach odstránenia

povolenej reklamnej stavby stavebný úrad, pričom jeho právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom
a tak je vylúčená právomoc súdu. Navrhol, aby súd žalobu zamietol, resp. konanie zastavil pre absenciu
právomoci súdu.

6. Súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu dvoch nájomných zmlúv číslo

1R/2016 a 1R/2022, v zmysle ktorých dal žalobca ako vlastník nehnuteľností žalovanému ako nájomcovi
do nájmu za odplatu nehnuteľnosti evidované na LV číslo XXXX, katastrálne územie A., B. C., B. C.,
konkrétne pozemok parcely C-KN číslo 815/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9
755 m2 a časť nehnuteľnosti evidovanej na rovnakom LV na pozemku parcela C-KN číslo 3083/17, druh
pozemku ostatná plocha o výmere 2 192 m2, za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemku pod
reklamnýmzariadenímorozmere5,10mx2,40mvtvareV(vprípadezmluvyčíslo1R/2016)azaúčelom

umiestnenia reklamného zariadenia – bigboardu na ulici Košická v Prešove (v prípade zmluvy číslo
1R/2022). Zmluva číslo 1R/2022 bola uzavretá dňa 31.10.2022 a zmluva číslo 1R/2016 dňa 12.9.2016.
Žalobca dňa 8.11.2023 vypovedal obe vyššie uvedené zmluvy, pričom trojmesačná výpovedná lehota
uplynula dňom 29.2.2024. Žalovaný nerozporoval, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uzavretých
zmlúv naďalej užíva aj napriek tomu, že tieto zmluvy zanikli uplynutím výpovednej lehoty. Súd prvej

inštancie konštatoval, že z jeho úradnej činnosti je mu známe, že samospráva vykonáva dva druhy
činností, jednak v zmysle § 4 a nasl. zákona o obecnom zriadení samostatne rozhoduje a uskutočňuje
všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu
pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická
osoba alebo fyzická osoba. Okrem toho v zmysle § 5 zákona o obecnom zriadení na obec možno

zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a
efektívnejšie, čím vykonáva úlohy štátu priamo obec. Pri vydávaní stavebného povolenia vykonáva obec
odlišné úlohy, ako pri správe majetku, napr. prenájme nehnuteľností, pričom tieto činnosti obce nie sú
navzájom prepojené. Žalovaný dôvodil tým, že žalobca vypovedal zmluvu číslo 1R/2022 tesne po tom,
čo mu bolo vydané stavebné povolenie a zrealizoval výstavbu reklamnej plochy.

7. Súd prvej inštancie v prvom rade sa zaoberal povahou strán sporu a konštatoval, že žalobca
je subjektom verejného práva, ktorý koná v zmysle § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka s
podnikateľskými subjektmi pri zabezpečovaní verejných potrieb, resp. vlastnej prevádzky. Na strane
žalovaného vystupuje podnikateľský subjekt, čo vyplýva z predmetu jeho činností.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že zmluvu 1R/2022 žalobca vypovedal viac ako rok po jej uzavretí a
žiadnym spôsobom neporušil zákon ani znenie oboch zmlúv (článok II.), ktoré ho oprávňovali vypovedať
zmluvu kedykoľvek a bez udania dôvodu. Pokiaľ ide o zmluvu číslo 1R/2016 žalovaný ani nijakým
spôsobom nerozporoval dôvod vypovedania zmluvy, ako tomu bolo pri zmluve číslo 1R/2022, no

napriek tomu uvedenú nehnuteľnosť nevypratal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca platne
vypovedal obe nájomné zmluvy, pričom žalovaný prenajaté nehnuteľnosti užíva aj napriek tomu, že tieto
zmluvy zanikli. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný tvrdil, že konaním žalobcu mu bola spôsobená
škoda, jej vznik ani konkrétnu výšku neuviedol, a teda v spore sa tohto nároku ani nedomáhal.

9. K tvrdeniu o porušení dobrých mravov žalobcom, súd prvej inštancie bol názoru, že žalovaný musel
počítať s vypovedaním zmluvy kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu s tým, že ako on, tak aj
žalobcaboloprávnenýtútozmluvuukončiťvýpoveďou.Zozmluvy1R/2022bolopreukázané,žestranyju
uzavreli na dobu neurčitú, pričom ako možnosť skončenia zmluvy si dohodli aj jej výpoveď bez uvedenia
dôvodu s výpovednou lehotou tri mesiace. Takéto ustanovenie je plne v súlade so znením zákona.

Ak žalovaný tvrdil, že žalobca porušil dobré mravy, keď svojím konaním nepredchádzal vzniku škody,
ktorá mohla vzniknúť žalovanému, mal žalovaný túto škodu v spore preukázať a uplatniť si ju. Súd
prvej inštancie dospel k názoru, že konaním žalobcu pri vypovedaní nájomných zmlúv uzavretých so
žalovaným nedošlo k porušeniu dobrých mravov.

10. Súd prvej inštancie v súvislosti s namietaným nedostatkom právomoci súdu rozhodnúť v spore
uviedol, že vlastník pozemku (žalobca) má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdom
podľa § 126 Občianskeho zákonníka, a to aj po 1.2.2015, odkedy sú všetky reklamné zariadenia
považované za reklamné stavby (§ 43 a § 142d odsek 1 Stavebného zákona). V konaní o odstráneniestavby podľa Stavebného zákona stavebný úrad určuje podmienky odstránenia stavby, tento však
nemá právomoc na riešenie otázky ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Zo žaloby a obsahu všetkých
vyjadrení žalobcu je zrejmé, že uplatňuje svoje právo na ochranu vlastníctva súdom (aj) podľa § 126

Občianskeho zákonníka, keď platnosť a účinnosť nájomnej zmluvy uplynula jej vypovedaním zo strany
žalobcu, teda žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť bez zmluvného titulu, preto dospel k záveru, že
v danej veci právomoc súdu na rozhodnutie o tomto uplatňovanom nároku je daná.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, 2, § 365 zákona

číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník alebo ObZ), upravujúcich
postavenie podnikateľov, obchodno-záväzkové vzťahy a záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného
práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a § 663, § 676 ods. 2, § 677 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka upravujúce nájomnú zmluvu ako aj § 4 ods. 1, § 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
a § 88 ods. 7 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, § 255
ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol plne úspešný, priznal proti žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, žalovaný rozsudok a postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny z
nasledujúcich dôvodov: a) neboli splnené procesné podmienky, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nemal právomoc v spore rozhodnúť. Rozhodnutia, na
ktoré súd prvej inštancie poukázal sa podľa žalovaného týkajú skutkovo odlišných vecí, keď sa tam
rozhodovalo o odstránení nepovolených „na čierno postavených“ reklamných stavieb (§ 126 ods. 2
v spojení s § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Reklamné stavby žalovaného boli zriadené na
cudzompozemkuprávom,nazákladeprávoplatnýchstavebnýchpovolenívstavebnomkonaní.Nejedná

sa o neoprávnený zásah, tak ako to predpokladá § 126 Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nie je v súlade s dobrými mravmi, ak žalobca, ako prenajímateľ
pozemku na výstavbu Bigboardu a ako účastník konania o povolení reklamnej stavby, súhlasí s
umiestnením reklamnej stavby v stavebnom konaní a následne o dva mesiace po zhotovení reklamnej

stavby vypovie zmluvu o nájme, bez ohľadu na to, že je uzrozumený, že spôsobí žalovanému škodu
(vynaložené náklady na reklamnú stavbu). K zmluve o nájme 1R/2022 uviedol, že súhlasil pri podpise
s ustanoveniami tam uvedenými aj možnosťou výpovede bez uvedenia dôvodu, ale nepredpokladal
zneužitie práva vypovedať nájomnú zmluvu žalobcom.

15.1.Žalovanýžiadal,abyodvolacísúdrozsudokzmenil,žalobuzamietolanavrhol,abymubolipriznané
trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozsudok za vecne správny,
súd prvej inštancie sa podľa žalobcu dostatočným spôsobom vysporiadal so žalovaným namietanými

skutočnosťami, pričom svoje úvahy aj riadne odôvodnil a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16.1. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že výkon práva
prenajímateľa, ktorý bol v súlade so zákonom a zmluvou, nemožno v žiadnom prípade považovať za

rozporný s dobrými mravmi.

16.2. Žalobca ďalej k tvrdenému nedostatku právomoci súdu sa vyjadril, že v danom prípade sa jedná o
súkromnoprávny spor, ktorého predmetom je ochrana vlastníckeho práva žalobcu, do ktorého žalovaný
neoprávnene zasahuje (§ 123 OZ a § 126 OZ). V danom prípade žalobca uplatnil ochranu svojho

vlastníckeho práva jednou z reinvindikačných žalôb, ktoré zákon na ochranu práv vlastníka stanovuje.

16.3. K údajnej škode, ktorá mala konaním žalobcu žalovanému vzniknúť, v tomto smere žalobca
opätovne poukázal na rozdiel medzi súkromnoprávnou sférou a verejnoprávnou sférou, ako aj na rozdielmedzi výkonom samosprávy podľa § 4 zákona o obecnom zriadení a výkonom štátnej správy v rámci
prenesenej právomoci podľa § 5 toho istého zákona.

17. Žalovaný v odvolacej replike sa vyjadril opätovne k neplatnosti výpovede nájmu v kontexte s konaním
v rozpore s dobrými mravmi a nedostatku právomoci súdu.

18. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich skorších vyjadreniach uplatnených v spore, pričom
zdôraznil, že žalobca netvrdil, aby reklamné stavby postavené na jeho pozemku, boli postavené

neoprávnené, t. j. v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, či stavebným povolením. Žalobca
celý čas tvrdil aj preukázal, že z dôvodu vypovedania nájomných zmlúv k nehnuteľnostiam v jeho
vlastníctve, zanikol žalovanému užívací/právny titul, a teda ďalšie užívanie predmetných nehnuteľností
je potrebné považovať za neoprávnené. Uvedené je plne v súlade, nie len s príslušnou právnou úpravou,
ale aj ustálenou súdnou praxou.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní poukázal:

21.1. na nedostatok právomoci súdu

21.2. na konanie žalobcu pri výpovedi nájmu, ktoré bolo podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
s právnym následkom neplatnosti právneho úkonu a v tejto súvislosti na nesprávne právne posúdenie

veci.

22. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmeno a/, f/ a h/ CSP. Odvolací
súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie,
nie sú naplnené.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, k odvolaniu žalovaného a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva, že právomoc súdu je jednou
z procesných podmienok, za ktorých súd môže konať vo veci a jej splnenie je skúmané vždy ex offo.

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú
zákonom zverené do jeho kompetencie, pričom Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov
tak, že spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje
nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu (čl. 1 CSP) a
podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú
súdy, len ak to ustanovuje zákon (§ 4 CSP). Z uvedeného ustanovenia CSP teda možno vyvodiť, že
zákonneustanovujetaxatívnyvýpočetprávnychvecí,ktorémožnopodriadiťpodpojemsúkromnoprávne
spory. Pre zodpovedanie otázky, či vec patrí do právomoci súdu je nutné predovšetkým zistiť, z ktoréhoprávneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok a tento vzťah analyzovať a následne
po právnej stránke správne vyhodnotiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento
postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods.

1 CSP), ktoré súdu umožnia, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne
kvalifikoval aj z pohľadu posúdenia rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti,
spôsobilosti byť účastníkom konania), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej.

26. V danej veci bolo podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodnuté rozsudkom

atoI.aII.výrokomožalobežalobcu,ktorousadomáhaluloženiapovinnostivyprataťčasťnehnuteľností.

27. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

28. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne posúdil žalobcom uplatnený nárok podľa
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, umožňujúceho vlastníkovi veci domáhať sa súdnej ochrany
svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, a to aj
žalobou o vypratanie nehnuteľnosti podľa Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ohľadne nedostatku
právomoci súdu prejednať nárok žalobcu uvádza, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) upravuje v § 88 osobitné postupy pri odstraňovaní
staviebzdôvodovuvedenýchvtomtoustanovení,atonariadenieodstráneniastavbystavebnýmúradom
z vlastného podnetu, ďalej postup pri odstraňovaní stavby na základe žiadosti vlastníka stavby, ako aj
mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb vlastníkom pozemku alebo stavby, prípadne osoby,
ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe, ktorý nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu

na svojom pozemku alebo na svojej stavbe, a to na základe súhlasu stavebného úradu s odstránením
reklamnejstavby.Zuvedenéhoodvolacísúdvyvodzuje,žešpeciálnaprávnaúpravaStavebnéhozákona
nevylučuje právo vlastníka pozemku (pozemkov), na ktorom síce bola s jeho súhlasom umiestnená
reklamná stavba, avšak z dôvodu platnej výpovede nájomnej zmluvy a uplynutia výpovednej lehoty
v čase podania žaloby a v súčasnej dobe pozemky užíva neoprávnene, domáhať sa ochrany svojho

vlastníckeho práva aj podľa všeobecnej právnej úpravy, obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietku žalovaného, ktorý
tvrdil,ževýpoveďnájomnejzmluvyjeneplatnýmprávnymúkonom,keďžejevrozporesdobrýmimravmi.
Podstatné v predmetnom spore je, že nájomná zmluva bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a

žalovaným ako nájomcom uzavretá na dobu neurčitú, pričom v zmysle čl. II. bod 3 písm. b) Zmluvy
č. 1R/2022 o nájme pozemku bolo možné nájomnú zmluvu vypovedať výpoveďou bez udania dôvodu
s tým, že výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede. Uvedené zmluvné ustanovenie je plne v súlade s § 677 odsek 1,
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno,

ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje
inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch
hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote. Žalobca ako vlastník predmetného nehnuteľného majetku, je
oprávnený s danými nehnuteľnosťami disponovať. Výpoveď nájmu uplatnil voči žalovanému realizujúc
dispozičné oprávnenie v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou a aj so zákonom, čo správne

konštatoval súd prvej inštancie. V uvedenom odvolací súd nenachádza rozpor s dobrými mravmi,
nakoľko ide o výkon práva prenajímateľa plne v súlade so zákonom a zmluvou. Súd prvej inštancie
správne zhodnotil, že žalovaný musel s možnosťou výpovede z nájmu vzhľadom na uzatvorenie
zmluvy na dobu neurčitú, počítať. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca porušil dobré mravy, keď svojím
konaním nepredchádzal vzniku škody, ktorá mohla a podľa tvrdení žalovaného aj vznikla žalovanému,

v spore túto škodu nepreukázal a neuplatnil si ju. V súvislosti s namietanou škodou sa odvolací súd
stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie, keď poukázal na rozdiel medzi súkromnoprávnou sférou
a verejnoprávnou sférou a v tejto súvislosti na rozdiel medzi výkonom samosprávy podľa § 4 zákona o
obecnom zriadení a výkonom štátnej správy v rámci prenesenej právomoci podľa § 5 zákona o obecnom
zriadení. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že konaním žalobcu pri

vypovedaní nájomných zmlúv uzavretých so žalovaným nedošlo k porušeniu dobrých mravov. Nájomné
zmluvy boli uzatvorené na základe dohody oboch zmluvných strán a obe strany zmluvy si museli
byť vedomé možnosti skončenia zmluvného vzťahu výpoveďou. Nemohlo tak ísť pri výpovedi zmluvy
o svojvoľný, zneužívajúci výkon práva žalobcu.30. Odvolací súd ďalej udáva, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej

inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení súdu
prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej
inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje proti výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov
zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).“ Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri
ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd
pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

31. Zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené, má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom

hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností, pravidlá logického myslenia,
ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

32.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

33. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel
a význam.

34. Odvolací súd z obsahu napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie vec správne právne

posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy.

35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania, ktorým súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti

žalovanému s poukazom na úplný úspech žalobcu v spore.

36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť

neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo
totorozhodnutievydané,dovolaniemôžepodaťajintervenient,akspolusostranou,naktorejvystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).