Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210688
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7119210688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXXXXX XXXXX C., D., E. XXXXX, C. F. G., zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU
JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice, proti
žalovanému: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, D., zastúpenému JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom,
so sídlom Szakkayho 1, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 28. mája 2024 č.k. 15C/28/2019-510

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovne:
I. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - 3-izbového bytu č. X s príslušenstvom o
výmere 80,07 m2, na X. poschodí, vo vchode X bytového domu - obytný dom I. X so súpisným číslom
XXXX, stojaci na parcele registra „C“, parcelné číslo 3129, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
241 m2, v podiele 1/1, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,

na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške podielu 1003/10000, pozemku parcely
registra „C“, parcelné číslo 3129, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241 m2, v podiele 1003/10000,
všetky nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území J., obec D. - C.
K., okres D. L.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
v žalobe bližšie špecifikovaných (ďalej aj predmetná nehnuteľnosť alebo predmetný byt), aktuálne
evidovaných vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý je v pomere k žalobcovi strýkom. Žalobca
skutkovo tvrdil, že minimálne do marca 2014 bol evidovaným výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, ktoré nadobudol ešte v novembri 2011 od svojej matky na základe darovacej zmluvy.
Podľa jeho vedomostí v predmetnom byte bývala a aj býva jeho stará matka G. H., ktorá v čase, keď bol
na návšteve na území Slovenskej republiky, keďže dlhodobo žije v zahraničí, konkrétne v apríli 2012,

táto vyvolala konflikt ohľadom vlastníctva bytu a naliehala na žalobcu, aby došlo k prevodu vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti na jej osobu. Na základe týchto skutočností žalobca dňa 24.4.2012 s ňou
uzatvoril darovaciu zmluvu spísanú v štyroch rovnopisoch na dvoch stranách, ktorú tiež podpísal, svoj
podpis dal úradne osvedčiť u notára H. L. D., a ku ktorej zmluve bola vyhotovená osvedčovacia doložkapravosti podpisu zo dňa 24.4.2012 pod poradovým číslom M. XXXXXX/XXXX. Súčasne bol podaný
návrh na vklad vlastníckeho práva do KN, ktorý Správa katastra dňa 22.5.2012 svojim rozhodnutím
zamietla z dôvodu, že darovacia zmluva z 24.4.2012 nespĺňala zákonné náležitosti najmä podľa § 5

zákona o vlastníctve bytov. Voči tomuto rozhodnutiu G. H. podala odvolanie, o ktorom Krajský súd
v Košiciach pod sp.zn. 5Sp/18/2012 rozhodol tak, že rozhodnutie Správy katastra Košice potvrdil.
Zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam zistil až v priebehu roku 2018, keď v tom čase už bol evidovaný
ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti žalovaný a tiež, že k bytu je zriadené vecné bremeno
v prospech G. H.. Následne začal preverovať rozhodné skutočnosti, keď zistil, že dňa 14.3.2014

bol rozhodnutím zo dňa 13.3.2014 č. N. XXXX/XX Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom
povolený vklad vlastníckeho práva v prospech starej matky žalobcu, na základe tejto darovacej zmluvy,
ohľadne ktorej návrh na vklad podala dňa 20.2.2014 sama G. H.. Darovaciu zmluvu z 24.4.2012 však
žalobca považoval za neplatnú z dôvodu jej falšovania za bližšej argumentácie podanej v žalobe.
Súd poukázal tiež na stanovisko žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil, pretože darovaciu zmluvu
z 24.4.2012 nepovažoval za neplatnú a ktorý sa obhajoval tým, že svoje vlastnícke právo nadobudol

legitímnym spôsobom, a to titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol do KN povolený pod sp,zn. N./
XXXX z 23.7.2014.

3. Súd vo veci rozhodol prvým v poradí rozsudkom dňa 20.10.2022, ktorý bol zrušený uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.2.2024, na základe čoho potom súd viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu vec opätovne skutkovo a právne posúdil, doplnil dokazovanie a po právnom posúdení
veci podľa článku 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, § 132 ods. 1 a 2, § 126 ods. 1, § 34 a § 37 ods. 1
OZ zhodnotil, že predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - 3-izbového bytu č. X s príslušenstvom o výmere 80,07 m2 na X. poschodí vo
vchode X bytového domu - obytný dom - I. O. X so súpisným č. XXXX stojaci na parcele registra C, parc.

č. 3129, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241 m2 v podiele 1/1 a podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ako aj jeho
právny predchodca, nadobudli vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na základe neplatných
právnych úkonov, ktorými došlo k strate vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca
bol minimálne do marca 2014 evidovaným výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností,

pričom uvedené nehnuteľnosti nadobudol v novembri 2001 od svojej matky H. C. na základe darovacej
zmluvy zo dňa 15.10.2001. Žalobca bol v apríli 2012 na návšteve na území Slovenskej republiky, v
tom čase stará mama žalobcu G. H. vyvolala konflikt ohľadom vlastníctva predmetných nehnuteľností
a naliehala na žalobcu, aby došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností na ňu. Na žalobcu súčasne
naliehal aj žalovaný, t.j. strýko žalobcu, pričom sa žalobcovi vyhrážal, že do doby, kým vlastníctvo k

nehnuteľnostiam neprevedie, tak späť do C. F. G. neodcestuje. Na základe týchto skutočností žalobca
dňa 24.4.2012 uzatvoril so starou mamou G. H. darovaciu zmluvu spísanú v 4 rovnopisoch na dvoch
stranách. Podpis žalobcu bol na darovacej zmluve úradne osvedčený u notárky H. L. G. D.. K tejto
darovacej zmluve bola vyhotovená osvedčovacia doložka o právoplatnosti podpisu zo dňa 24.4.2012
pod poradovým č. M. XXXXXX/XXXX. Správa katastra vydala dňa 22.5.2012 rozhodnutie, ktorým návrh

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietla z dôvodu, že darovacia zmluva zo dňa
24.4.2012 nespĺňala zákonné náležitosti. Žalobca o týchto skutočnostiach nevedel, keďže bol v tom čase
už v C. F. G.. Tam bol kontaktovaný telefonicky zo strany starej mamy G. H., že je potrebné podpísať
darovacie zmluvy, ktoré mu pošle, aby bol prepis kompletný. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca
darovaciu zmluvu zo dňa 24.4.2012 nepodpisoval na základe vlastného rozhodnutia, ale na základe

tlaku starej mamy a vyhrážok žalovaného, tak na dodatočnú žiadosť starej mamy nereagoval. Zmenu
vlastníctva k nehnuteľnostiam žalobca zistil až v priebehu roka 2018, kedy zistil, že ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti je evidovaný žalovaný, t.j. jeho strýko a súčasne k nehnuteľnostiam je zriadené vecné
bremeno v prospech starej matky žalobcu. Žalobca podpisoval darovaciu zmluvu len dňa 24.4.2012 v 4
exemplároch na dvoch stranách. Inú darovaciu zmluvu ani inú zmluvu žalobca nepodpisoval. Žalobca

darovaciu zmluvu, ktorá bola predmetom vkladového konania na základe návrhu G. H. zo dňa 20.2.2024
pod č. N. XXXX/XX nepodpisoval. Darovacia zmluva je datovaná dňa 24.4.2012, t.j. rovnaký deň, ako
bola pôvodná darovacia zmluva, ktorej vklad bol zamietnutý. Súčasne táto darovacia zmluva je spísaná
na troch stranách, nie dvoch stranách, pričom obsah druhej strany tejto darovacej zmluvy obsahuje
skutočnosti, ktoré v pôvodnej darovacej zmluve zo dňa 24.4.2012 chýbali a pre ktorých absenciu bol

vklad vlastníckeho práva v roku 2012 zamietnutý. Práve táto darovacia zmluva obsahuje rovnakú
osvedčovaciudoložkunotáraopravostipodpisužalobcuakotomubolopridarovacejzmluve,ktorejvklad
bol zamietnutý. Na oboch týchto darovacích zmluvách má osvedčovacia doložka rovnaké poradové
číslo M. XXXXXX/XXXX, čo spochybňuje pravosť exempláru darovacej zmluvy na troch stranách.Je vylúčené, aby dve rôzne znenia darovacích zmlúv, i keď datované v rovnaký deň, mali rovnakú
osvedčovaciu doložku o pravosti podpisu. Súd si vyžiadal zo správy katastra obidve darovacie zmluvy,
pričom je vidieť, kde boli v spise previazané. Je teda zrejmé, že darovacia zmluva z roku 2012 pozostáva

z dvoch listov a je k nej pripojený tretí list, t.j. osvedčenie o pravosti podpisu notárky H. L. D.. Darovacia
zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v roku 2014, sa nachádza na troch listoch,
to znamená po prvom liste nasledoval druhý list, ktorý nebol súčasťou predchádzajúcej zmluvy, tretia
strana a na štvrtej strane je osvedčenie o pravosti podpisu osvedčené notárkou H. L. G. D.. Toto číslo
osvedčeného podpisu a celá strana je na obidvoch darovacích zmluvách totožná. Je však vylúčené,

čo uviedla notárka H. L. D. vo výpovedi, aby pod rovnakým overovacím číslom boli overené dve rôzne
listiny, pričom za rôzne listiny sa považuje už len to, aby listina mala viac strán alebo iný počet strán. Z
toho vyplýva, že druhá listina darovacej zmluvy nebola podpísaná žalobcom u notárky v takej podobe,
v akej bola predložená správe katastra. V danom prípade existujú dve rôzne darovacie zmluvy, pričom
prejav vôle pri každom právnom úkone sa viaže na konkrétnu zmluvu, teda nie je možné sa stotožniť
s názorom, že ak žalobca, i keď pod nátlakom starej matky, prejavil vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu v

roku 2012 a táto vôľa pretrvala aj v roku 2014, a teda že je ňou možné nahradiť prejav vôle k darovacej
zmluve, ktorá bola predložená správe katastra v roku 2014. Podľa právneho názoru súdu je darovacia
zmluva, ktorá bola predložená správe katastra v roku 2014, absolútne neplatným právnym úkonom, lebo
tu chýba prejav vôle vo vzťahu k uzavretiu tejto darovacej zmluvy. Ak je neplatná darovacia zmluva
predložená správe katastra v roku 2014, nemohla na základe neplatnej darovacej zmluvy nadobudnúť

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam G. H.. Následne žalovaný nemohol platne nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam od G. H..

4. Pokiaľ ide o návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, podľa názoru súdu nebolo účelné
vypočúvať žalovaného, pretože mal dostatok príležitostí zúčastniť sa pojednávaní a vyjadriť sa k veci.

Naviac žalovaný a G. H. boli vypočutí pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach. Nie
je ani predpoklad, aby si s odstupom 5 rokov pamätali viac. Žalovaný je doposiaľ zapísaný ako vlastník
nehnuteľností na aktuálnom liste vlastníctva a je vecne pasívne legitimovaný v spore. Návrh žalobcu
na znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie súd neakceptoval, pretože žalobca nemá k
dispozícii podpisy z roku 2012, ktoré by vedel pre účely znaleckého dokazovania predložiť. Nariadenie

znaleckého dokazovania by preto nebolo hospodárne. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 196
ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka, nejde teda o jeho povinnosť
vykonať výsluch akejkoľvek osoby, ktorú strany ako svedka navrhnú v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP,
ale súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu,
notárky a predloženými listinnými dôkazmi a následne vyhodnotil zistený skutkový stav. Argumentácia

žalobcuvžalobesmerovalakpodstatnejotázke,atootázkeplatnostiprávnehoúkonu,keďžalobcatvrdil,
že právny úkon (darovacia zmluva predložená v roku 2014 Správe katastra Košice) nebol vykonaný
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Vzhľadom k nastoleným otázkam, ktoré bolo potrebné riešiť,
nebolo potom podstatné, aká bola verbalizovaná vôľa žalobcu vo vzťahu k tretím osobám. Podstatné je,
či vôľa žalobcu pri predložení darovacej zmluvy v roku 2014 bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná.

S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, najmä s prihliadnutím na výpoveď notárky a
výpoveď žalobcu súd uzavrel, že právny úkon - darovacia zmluva predložená Správe katastra Košice
v roku 2014 nebola zo strany žalobcu urobená slobodne, vážne a zrozumiteľne a darovacia zmluva je
neplatná v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný). Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b), d), e), g) a h) CSP. Poukázal na to, že súd rozsudok zdôvodnil v zásade iba jednou
právnou skutočnosťou, resp. poukázal, že darovacia zmluva z roku 2012, ktorú podpísal spolu s G. H.,
je neplatná, keďže neobsahuje kogentné ustanovenia podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a následne dospel k záveru, že darovaciu zmluvu z roku 2014 nepodpísal tak, ako je to
uvedené v darovacej zmluve a uvedené vyhodnotil opačne ako tomu bolo v jeho rozsudku zo dňa

20.10.2022, ktorý bol zrušený odvolacím súdom. Považoval za potrebné poukázať podľa jeho názoru
na tú dôležitú skutočnosť, že predmetný byt bol majetkom jeho rodičov a do vlastníckej sféry jeho
sestry sa dostal s cieľom pomôcť jej v súvislosti s vycestovaním, resp. opustením Slovenskej republiky
a žalobcovi nevzniklo morálne právo vlastniť tento byt s prihliadnutím na to, že sa vysťahoval mimoúzemia Slovenskej republiky. Mal za to, že rozsudok z procesného hľadiska neobstojí, nakoľko konajúci
súd nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté písomným podaním zo dňa 21.5.2024 a tým mu bolo upreté
právo na spravodlivý proces. Súd nevykonal výsluch svedkov, ktorí boli navrhovaní a v odôvodnení

použil výsluch účastníkov konania, ktorý bol vykonaný v rámci prípravného konania v trestnej veci,
vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach. Okrem toho rozhodnutie súdu je arbitrárne, nakoľko
neberie do úvahy skutočnosť uvedenú v predchádzajúcej časti odvolania. Celé konanie bolo vedené
ako konanie v zásade o platnosti, resp. neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá bola predmetom vkladového
konania, avšak on nebol účastníkom týchto zmlúv, resp. zmluvy z roku 2012 a skutočnosť uvádzanú

žalobcom, t.j. že bol v pozadí podpisov týchto zmlúv je nepravdivá, pretože v tomto inkriminovanom
období dlhodobo pracoval mimo SR. Poukázal na to, že rozsudok, ktorým v zásade sa mení zápis v KN,
je čisto formalistický. Teória aj prax doteraz nedosiahla všeobecnú zhodu v otázke, že ak zákon určuje
náležitosti zmluvy normou kogentnej povahy, má byť zmluva neplatná ako celok. Tento skôr formalistický
záver prelomili viaceré rozhodnutia preferujúce voľnejší výklad, opretý o všeobecnú povahu súkromného
práva, ako aj spoločensko-hospodársku funkciu zmluvy. Zo strany žalobcu ako darcu a G. H. došlo

k prejavu vôle previesť tento byt, a to darovacou zmluvou z roku 2012 a iba skutočnosť, že zmluva
neobsahovala skutočnosti ohľadom popisu bytu, nemôžu spôsobovať jej neplatnosť. V tejto súvislosti
poukázal na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 15/2014, ktorý razí názor, že neplatnosť zmluvy má byť
výnimkou a nie zásadou. Rozhodnutie súdu je v rozpore s týmito ústavnoprávnymi zásadami, nakoľko
súd sa uspokojil iba s tým, že darovacia zmluva z roku 2012 je neplatná, nakoľko neobsahovala ostatné

náležitosti a nebola vkladu schopná. Aj napriek tomu, že prejav vôle zo strany zmluvných strán bol
slobodný a vážny, darovacia zmluva, ktorú podpísali žalobca a G. H. iba konvalidovali stav, ktorý vznikol
v súvislosti s pomocou žalobcov svojej dcére H. C.. Ako sa už zmienil, bol toho názoru, že bola porušená
ústavná zásada rovnosť zbraní v predmetnom konaní, nakoľko účastníčkou konania mala byť aj G. H.,
ktorá bola účastníčkou všetkých troch darovacích zmlúv. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť tak,

že súd žalobu zamieta.

7. Žalobca k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť, pretože je vecne správny.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností.Okremtohorozhodnutiejedostatočneapresvedčivoodôvodnenéasprávnybolajprocesný
postup súdu predchádzajúci jeho vydaniu, keď súd sa dôsledne riadil obsahom zrušujúceho uznesenia
krajského súdu. Žalovaný odvolanie odôvodňuje prevažne rovnako ako už argumentoval v doterajšom
priebehu konania, s čím sa súd aj náležite vyporiadal. Žiaden z odvolateľom uplatnených odvolacích
dôvodov nie je naplnený a odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia. Súd napadnutý rozsudok, pokiaľ žalobe vyhovel, odôvodnil tým, že žalobca,
ktorý svoje vlastnícke právo riadne nadobudol, toto následne nestratil, a to ani v dôsledku povolenia
vkladu darovacej zmluvy v prospech predchodkyne žalovaného v roku 2014, pretože vo vzťahu k tejto
zmluvebolopreukázané,žežalobcanikdyneprejavilvôľutútodruhúdarovaciuzmluvuuzatvoriť.Existujú
dve rôzne darovacie zmluvy a prejav vôle pri každom právnom úkone sa viaže na konkrétnu zmluvu.

Preto nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že už len preto, že žalobca, i keď pod nátlakom
starej matky raz prejavil vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu v roku 2012, táto pretrvala aj v roku 2014,
a teda, že je ňou možné nahradiť prejav vôle k darovacej zmluve, ktorá bola predložená správe katastra
v roku 2014. Druhá darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože tu chýba prejav
vôle žalobcu vo vzťahu k jej uzatvoreniu. V ďalšom uviedol, čo súd z vykonaných dôkazov po skutkovej

stránke zistil poukazujúc pritom na to, čo ohľadne prvej darovacej zmluvy a druhej darovacej zmluvy
z obsahu súdneho spisu vyplýva, keď v konaní nebolo sporné, že prvá zmluva v rozsahu dvoch listov
bola vyhotovená v štyroch vyhotoveniach, ktoré žalobca aj riadne podpísal na Notárskom úrade H. L. G.
D. a sporné nebolo ani to, že všetky tieto vyhotovenia si vzala obdarovaná G. H.. Zrejmé je aj to, že dve
z týchto štyroch vyhotovení boli predložené KN vo vkladovom konaní N. XXXX/XXXX. Zostávajúce dva

originály žalovaný a ani G. H. súdu na výzvu nepredložili, a to iba potvrdzuje, že zo zostávajúcich dvoch
vyhotovení prvej darovacej zmluvy vznikla pozmenením druhá darovacia zmluva o rozsahu troch listov.
G.P.N.N.Q.H.L.G.D.,rovnakéosvedčovaciečíslopravostipodpisumôžebyťpridelenéibaprezhodné
listiny a ak ide o overenie pravosti podpisu na rôznych listinách, musí byť pridelené pre podpis na každej
listine rôzne osvedčovacie číslo, pričom ak ide o listiny s rôznym počtom strán, už len preto sa považujú

za rôzne. Pokiaľ majú dve listiny rôzny počet strán, musia dostať dve čísla, lebo sú to už dve rôzne listiny.
Aj keď sa teoreticky javia, že sú dve rovnaké, ale jedna má o jednu stranu viac, to si nevedela predstaviť,
aby uvedené ušlo jej zamestnancom. Nemala žiaden dôvod pochybovať o tom, že by tieto postupy pri
overovaní podpisu žalobcu neboli dodržané. Súd prvej inštancie vychádzal zo zrušujúceho uzneseniaodvolacieho súdu a tak ako uviedol aj odvolací súd, rozlišoval dve existujúce zmluvy s preukázateľne
rôznym obsahom, s identickým dátumom, no zároveň s rovnakou osvedčovacou doložkou pravosti
podpisu žalobcu. Za danej situácie potom súd posudzoval platnosť tej darovacej zmluvy, ktorej vklad bol

správou katastra povolený, t.j. darovacej zmluvy pozostávajúcej z troch listov papiera a osvedčovacej
doložky, ktorá bola predmetom vkladového konania N./XXXX. Žalovaný v odvolaní namieta iba to, že
rozsudok je nedostatočne odôvodnený (body I. a II. odvolania), že je založený na nesprávnom právnom
posúdení veci (bod IV. a V. odvolania) a to, že súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným v podaní z 21.
mája 2024 (bod III. odvolania). Iné skutočnosti, ktoré by mali naplniť ním uplatnené odvolacie dôvody,

žalovaný v odvolaní neuplatňuje a ani neuvádza. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd rozsudok
odôvodnil iba tým, že darovacia zmluva z roku 2012 je neplatná, tento jeho názor nezodpovedá obsahu
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý svoj právny názor a dôvody jasne a presvedčivo vysvetlí
v bode 27. rozsudku. Súd totiž žalobe vyhovel preto, že žalobca svoje vlastníctvo prv nadobudnuté k bytu
nestratil ani povolením vkladu druhej darovacej zmluvy, keďže táto je absolútne neplatným právnym
úkonom,lebotuchýbaprejavvôležalobcuvovzťahukjejuzatvoreniu.Žalovanýsavodvolanízaoberáaj

otázkou, či prvá darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Túto otázku však záväzne
vyriešil Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 5Sp/18/2012. Významným je teda to, že žalobe súd
vyhovel nie preto, že prvá darovacia zmluva bola absolútne neplatná, ale preto, že absolútne neplatnou
bola druhá darovacia zmluva. Vo vzťahu k prvej darovacej zmluve je podstatné to, že návrh na jej vklad
bol právoplatne zamietnutý. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol

vo svojom podaní z 21. mája 2024, súd prvej inštancie k týmto navrhnutým dôkazom v napadnutom
rozsudku vysvetlil, prečo tieto dôkazy nevykonal (bod 28). Nesúhlasil tiež s argumentáciou odvolateľa,
že stranou v spore mala byť aj G. H., a to z toho dôvodu, že menovaná v konaní, ktorého predmetom
je určenie vlastníckeho práva, nie je za daných skutkových okolností pasívne vecne legitimovanou.
Pokiaľ sám žalovaný mal záujem na tom, aby G. H. v konaní vystupovala, mohol jej vstup do konania

v podobe intervenienta navrhnúť, čo ale neurobil. Napokon vyvrátil tiež argumentáciu odvolateľa o tom,
že žalobcovi nepatrí morálne právo vlastniť predmetný byt a k tomu uviedol, že iba to, že žalobca žije
dlhodobo v zahraničí, ho nemôže zbaviť vlastníckeho práva k bytu, akokoľvek by si to žalovaný želal.
Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania, v
rozsahu danom § 379 a § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), g) a h)
CSP, keď mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (h).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv a ani iná vada, ktorá
by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím
námietkam žalovaného dopĺňa nasledovné.

14. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkov predmetnej
nehnuteľnosti. Súd žalobe vyhovel, pretože darovaciu zmluvu, na základe ktorej mala nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetu sporu G. H. (ako predchodkyňa žalovaného), súd vyhodnotil ako absolútne
neplatná právny úkon. Uvedené bolo dôvodom, prečo následne nemohol platne nadobudnúť vlastnícke

právo k nehnuteľnosti od G. H. ani žalovaný.

15. Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolateľ podstatu odvolania založil na namietaní, že súd prvej
inštancie sa uspokojil iba s tým, že darovaciu zmluvu považoval za neplatnú pre nedostatok obligatórnej
náležitosti, pre ktorú nebola zavkladovania schopná. V kontexte uvedeného akcentoval na formalistický
prístup zo strany súdu s vyjadreným názorom, že okolnosť, že zmluva neobsahovala popis bytu, nemôže

spôsobovať neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva, pretože prejav vôle oboch jej zmluvných strán
bol jasný a zrozumiteľný, keď aj ústavný súd SR uvádza, že právny formalizmus a prehnané nároky
na formuláciu nemožno akceptovať, lebo zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu
zmluvnej voľnosti, resp. autonómnej vôle; neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.

16. Predmetnej odvolacej námietke nebolo možné pripísať relevanciu, pretože súd prvej inštancie
vyhovujúci rozsudok nezaložil na neplatnosti tej darovacej zmluvy, na základe ktorej nedošlo k zápisu
G. H. ako novej vlastníčky predmetu sporu (prvej z dvoch darovacích zmlúv, ktorá pozostávala z dvoch
strán) pre katastrálnym úradom konštatovanú absenciu podstatnej náležitosti, ale na neplatnosti tej
darovacej zmluvy, na základe ktorej bola G. H. zapísaná ako vlastníčka predmetu sporu, ktorá napriek

identickému dátumu vyhotovenia, pozostávala z iného počtu strán, a preto nebola totožná s darovacou
zmluvou, ohľadne ktorej Správa katastra návrh na vklad zamietla.

17. V konaní bol relevantným najmä záver súdu, podľa ktorého:
- v danom prípade existujú dve rôzne darovacie zmluvy (hoci obe boli dátumované ku dňu 24.4.2012),

- na oboch darovacích zmluvách má osvedčovacia doložka potvrdenie notára o pravosti podpisu s
rovnakým poradovým číslom,
- je vylúčené, aby dve rôzne znenia darovacích zmlúv, i keď dátumovaných v rovnaký deň, mali rovnakú
osvedčovaciu doložku o pravosti podpisu,
- žalobca podpísal iba darovaciu zmluvu, ohľadne ktorej návrh na vklad do KN bol Správou katastra

zamietnutý (rozhodnutím zo dňa 22.5.2012),
- žalobca podpisoval darovaciu zmluvu len 24.4.2012 v 4 exemplároch na dvoch stranách a inú zmluvu
nepodpisoval,
- darovacia zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v roku 2014, sa nachádza na
troch listoch, to znamená po prvom liste nasledoval druhý list, ktorý nebol súčasťou predchádzajúcej

zmluvy, tretia strana a na štvrtej strane je osvedčenie o pravosti podpisu osvedčené notárkou H. L. G.
D.; toto číslo osvedčeného podpisu a celá strana je na obidvoch darovacích zmluvách totožná,
- druhá listina darovacej zmluvy nebola podpísaná žalobcom u notárky v takej podobe, v akej bola
predložená správe katastra,
- darovacia zmluva, ktorá bola predložená správe katastra v roku 2014, je absolútne neplatný právny

úkon, lebo tu chýba prejav vôle k jej uzavretiu.

18. Odvolateľ súdom zistené a posúdené v odvolaní nespochybnil, hoci práve tieto závery dávali podklad
súdu na to, aby žalobe vyhovel.

19. Na uvedenom nemení nič ani odvolateľom namietané, že súd nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté
písomným podaním zo dňa 21.5.2024 a že súd použil výsluch účastníkov, ktorý bol vykonaný v trestnej
veci.

20. Medzi procesné práva strany sporu patrí nepochybne právo navrhovať vykonanie dôkazov. Význam

dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu,
ktorý rozhoduje o merite návrhu. Je totiž v právomoci súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie
skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03). Z uvedeného rezultuje, že súd v civilnom sporovom konanínie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie

sporových strán. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu.

21. Ako však súčasne vyplýva z ustálenej judikatúry vyšších autorít, na strane súdu je povinnosť
o návrhoch na vykonanie dôkazov rozhodnúť, a pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť
prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť

len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhovaný dôkaz
overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa
ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže nedisponuje vypovedacou potenciou vo väzbe
na tvrdenie a nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité
tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez
dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.

22. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd jednak ozrejmil, prečo nevyhovel
návrhom žalovaného vykonať dokazovanie, súčasne z obsahu jeho argumentácie (bod 28. odôvodnenia
rozsudku) vyplýva, že tak učinil aj z dôvodu, že navrhované dôkazy sú bez relevancie k tým podstatným
otázkam, ktoré bolo potrebné v konaní riešiť. Uvedené súčasne korešponduje so skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý súčasne odvolateľ ani nenamietal a ku ktorému súd dospel najmä
porovnaním oboch darovacích zmlúv, tiež výsluchom notárky a žalobcu.

23. Odvolateľ ďalej nedôvodne pripísal relevanciu tvrdenej okolnosti, že žalobcovi nevzniklo morálne
právo vlastniť predmetný byt s prihliadnutím najmä a to, že žalobca sa vysťahoval mimo územia

Slovenskej republiky. Otázka, či žalobca má alebo nemá morálne právo vlastniť predmetný byt, zjavne
súvisí s pohľadom na danú vec zo strany niektorých členov rodiny, žalovaného neopomínajúc; táto
otázka ale pre samotnú súdenú vec nebola podstatná.

24. Napokon odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľ mal

za to, že účastníčkou konania mala byť aj G. H., ktorá bola účastníčkou všetkých troch darovacích zmlúv.

25. Aj keď odvolateľ predmetnú námietku spojil s porušením zásady rovnosti zbraní, uvedeným
spochybnil otázku pasívnej legitimácie.

26.Vpredmetnomkonanísvedčívlastníckeprávo,určeniaktoréhosažalobcavkonanídomáha,výlučne
žalovanému, preto iba žalovaný (a nie aj iná osoba) je v konaní pasívne legitimovaný.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania
ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).