Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205832
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124205832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. B. XXXX/X, D., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Tomáš
Sninčák, PhD., LLM, advokát so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti osobe povinnej platiť výživné: C.
B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní osoby
povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17Pc/29/2024-86 zo dňa 03.03.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu
povinnosť na osobu oprávnenú na výživné od 01.09.2024 na sumu 255,- eur mesačne s tým, že osoba
povinná platiť výživné je povinná výživné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám osoby
oprávnenej na výživné (ďalej aj „oprávnená“), (I. výrok). Zročné výživné za obdobie od 01.09.2024 do
28.02.2025 v sume 690,- eur povolil osobe povinnej platiť výživné (ďalej aj „povinný“) v splátkach po 20,-
eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku

s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenie (II. výrok). Vo
zvyšku návrh zamietol (III. výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/172/2017
– 627 zo dňa 12.03.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/55/2020 – 796
zo dňa 16.12.2020 v časti určenia výživného na v tom čase maloletú A. (IV. výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods.

3, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
a mal za to, že existencia trvania vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenej nebola medzi
účastníkmi konania sporná, pretože oprávnená v čase podania návrhu bola prijatá na denné štúdium
na vysokej škole, ktoré aktuálne navštevuje v rámci 1. ročníka študijného programu žurnalistika, teda
sa plnohodnotne pripravuje na výkon budúceho povolania a v súvislosti so štúdiom vysokej školy má
zvýšené výdavky so štúdiom, s nákupom alebo fotením študijnej literatúry a materiálov, so študentskými

preukazmi a pod.. Tiež došlo k zvýšeniu výdavkov na základné životné komodity, ako oblečenie a stravu
v súvislosti s jej fyzickým rozvojom, ako aj v súvislosti s trávením voľného času a pestovaním záľub.
Prvoinštančný súd ustálil podstatné okolnosti odôvodňujúce zmenu výšky výživného s poukazom na
zásadnú zmenu na strane oprávnenej, a to štúdiom na vysokej škole v porovnaní s predchádzajúcouúpravou, kedy bola žiačkou 1. ročníka bilingválneho gymnázia a mala takmer 15 rokov, pričom zmenili
sa aj zárobkové možnosti oboch rodičov, konkrétne u otca, ktorý poberal príjem ako vodič F. vo výške
884,- eur + čiastočný invalidný dôchodok vo výške 230,- eur, jeho manželka mala príjem vo výške 994,-

eur, teda celkove sa zmenili pomery zvýšením príjmu povinného zo zamestnania v priemere o 250,-
eur a o 90,- eur na invalidnom dôchodku, k zvýšeniu príjmu došlo aj u manželky povinného cca o 200,-
eur. Matka oprávnenej bola bez stáleho príjmu a poberala iba prídavok na dieťa, výživné na v tom
čase maloletú oprávnenú vo výške 99,58 eura mesačne a pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 416,-
eur mesačne v roku 2019. Nastala taktiež zmena v počte vyživovacích povinností povinného, ktorému

zanikla vyživovacia povinnosť k najstaršej dcére G.. Rodičia oprávnenej nikdy neboli manželmi a nežili
v spoločnej domácnosti a oprávnená sa s povinným prvý krát stretla na pojednávaní v novembri 2024,
teda sa spolu nekontaktovali, povinný prispieval iba formou výživného vo výške 130,- eur do konca
roku 2024 a následne od januára 2025 sumou 160,- eur. Oprávnená žije v D. v 1-izbovom byte so
svojou matkou, pričom výživné vo výške 130,- eur je nepostačujúce, ani len na jej náklady na stravu.
Oprávnenou deklarované výdavky nepovažoval prvoinštančný súd za neprimerané a ustálil ich vo výške

cca 600,- eur, okrem ktorých uhrádza jednorazové náklady s nástupom na vysokú školu, a to titulom
zápisného vo výške 30,33 eura, prihlášky na štúdium 78,- eur (3 x prihláška na VŠ), výmena batérie
v starom počítači 50,- eur, ISIC karta 15,- eur, preukaz v knižnici 5,- eur, oblečenie 120,- eur (kabát +
elegantné nohavice do školy). Príjem povinného ustálil vo výške cca 1 520,- eur (1 200,- eur + 320,- eur),
keďže jeho priemerná mesačná mzda za 12 mesiacov (august 2023 až júl 2024) bola vo výške 1 184,-

eur a s poukazom na metodiku pre výpočet výživného MS SR (tzv. tabuľkové výživné) stanovil zvýšené
výživné povinnému 17 % z ustáleného príjmu 1 500,- eur, t. j. na sumu 255,- eur, pričom na ďalšie 2 deti
povinného by podľa tabuľkového výživného malo toto predstavovať 2 x 15 % z čistého príjmu povinného,
súhrnne spolu 47 % z jeho čistého príjmu, čo je horná hranica stanovenia výživného na všetky výživou
oprávnené deti, čo by sa mohlo javiť ako príliš vysoké, avšak daný percentuálny rozsah u oprávnenej

(17%zcelkovéhopríjmu)nekorigovalsmeromdolu,keďžepovinnýdoposiaľnajejvýživuneprispeliným
spôsobom, preto výživné stanovil tak, aby z neho bolo možné uhrádzať aj prípadné mimoriadne výdavky,
ktoré nie je možné započítať do bežného výživného v mesiaci, ale v bežnom živote je potrebné s nimi
počítať. Poukázal tiež, že oprávnenou pomerne vysoko vyčíslené mimoriadne výdavky, ktoré sa vyskytli
v nedávnej dobe, sú uhrádzané iba jej matkou, prípadne za pomoci starej matky z matkinej strany.

Sohľadomnaďalšiedvemladšiedetipovinnéhosamápodieľaťajdruhýrodič(t.j.manželkapovinného),
a teda pri odpočítaní výživného na oprávnenú vo výške 255,- eur a rovnako výživného na dve mladšie
deti cca 2 x 225,- eur (2 x 15 % z čistého príjmu) a povinným deklarovaných výdavkov cca 400,- eur, mu
zostane dostatočná rezerva (cca 400,- eur) aj na jeho osobné potreby. Pokiaľ ide o matku oprávnenej,
ustálil,žebybolaschopnádosahovaťpríjemminimálnevovýškecca1000,-euraž1100,-eurmesačne,

pričom neprihliadol pri konštatovaní potencionálneho príjmu na jej príjem za máj 2024 vo výške 3 800,-
eur, pretože išlo o vyplatenie odstupného, avšak v jednotlivých mesiacoch september až november
2023, ako aj marec a apríl 2024 bol preukázaný príjem matky oprávnenej (od 949,97 eura do 1 124,26
eura) a okrem toho poberá pozostalostnú rentu aktuálne vo výške 574,- eur, teda možný potencionálny
príjem matky oprávnenej ustálil vo výške cca 1 574,- eur, z ktorého podľa metodiky MS SR by pri

jednej vyživovacej povinnosti malo výživné predstavovať 26 % z potencionálneho príjmu, a teda podiel
na výživnom oprávnenej by u matky mal predstavovať cca 390,- eur. Spolu s výživným od povinného
dospel k súhrnu výživného pre oprávnenú vo výške 645,- eur, ktorá by pokryla deklarované výdavky
oprávnenej (600,- eur) a tiež by sa mohla vytvoriť aj rezerva na mimoriadne výdavky. Konštatoval aj
možnú príležitostnú brigádnickú činnosť oprávnenej na zlepšenie finančných možností vzhľadom na

vyučovanie len 3 dni v týždni, a ak by sa jej matka zamestnala a dosiahla by potencionálny príjem
+ výživné od povinného, boli by zabezpečené všetky výdavky oprávnenej, vrátane mimoriadnych.
Aj za predpokladu brigádnickej činnosti oprávnenej, by daný príjem bol len prilepšením si finančnej
situácie a daným príjmom nie je možné nahradiť vyživovaciu povinnosť povinného, pretože oprávnená
je nezaopatrenou osobou pripravujúcou sa sústavne na povolanie, preto akýkoľvek zárobok vykazuje

iba charakter príležitostnej práce a nemožno ho považovať za príjem nahrádzajúci výživné zo strany
povinného rodiča. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálil od 01.09.2024, t. j. od jej nástupu na
vysokú školu, pričom vo zvyšnej časti návrh oprávnenej na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol (III.
výrok). Za obdobie od 01.09.2024 do 28.02.2025 vyčíslil povinnému nedoplatok na zvýšenom výživnom
vo výške 690,- eur (4 x 125,- eur), ako nedoplatok za mesiace september 2024 až február 2025, keďže

povinný uhrádzal do decembra 2024 výživné vo výške 130,- eur a následne od januára 2025 sumu 160,-
eur, ktorý nedoplatok spolu vo výške 690,- eur mu povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade omeškania. Zároveň zmenil predchádzajúci
rozsudok o úprave vyživovacej povinnosti na oprávnenú.3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, keďže nezistil dôvod osobitného zreteľa a nemal za
preukázané dôvody, ani oprávnenou tvrdené skutočnosti ohľadne zbavovania sa majetku povinným,

resp. vzdania sa výhodného zamestnania, ktoré zistenia by boli dôvodom pre priznanie náhrady trov
konania oprávnenej podľa úpravy v § 55 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal povinný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, eventuálne ho zmenil

tak, že vyživovaciu povinnosť na oprávnenú od 01.09.2024 zníži na sumu 205,- eur mesačne.

5.Namietalnesprávneposúdenieskutkovéhostavuanesprávneprávneposúdenieveciprvoinštančným
súdom, ktorý podporne vychádzal z Metodiky MS SR pre výpočet výživného rodičov k maloletým deťom,
ktoré má odporúčací charakter a nedá sa vždy použiť, preto sa mal súd ku každému prípadu venovať
individuálne. Konštatoval zvýšenie výdavkov nielen na oprávnenú, ale aj na ostatné dve deti, ku ktorým

má vyživovaciu povinnosť, preto žiadal zohľadniť všetky tri deti rovnako, keďže aj tieto majú zvýšené
náklady ohľadom ich veku na bežné potreby, navyše obaja majú doporučenú ortopedickú obuv, výdavky
na školské a mimoškolské aktivity. Podľa tabuľky Metodiky MS SR je percentuálny rozsah vyživovacích
povinností v úhrne 47 % vysoký, vo vzťahu k oprávnenej je to v rozsahu 17 % z jeho celkového príjmu, čo
je neadekvátne vysoké a pre neho likvidačné, v prípade dlhodobej práceneschopnosti by to nedokázal

platiť, pričom spolu jeho príjem činí 1 500,- eur, výdavky doložil v spise cca vo výške 660,- eur, ku
ktorému, ak pripočíta výživné vo výške 255,- eur + 2 x 225,- eur, súhrn 1 365,- eur, mu zostane suma
135,- eur, ktorá nepredstavuje ani výšku životného minima pre dospelú osobu aktuálne vo výške 273,99
eura.

6. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, pretože tvrdenie povinného považovala za účelové a nezakladajúce sa na pravde, nakoľko
sa vždy bránil plateniu výživného a opakovane podával návrhy na jeho zníženie, dokonca v minulosti
došlo k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti, kedy aj napriek skutočnosti, že je druhým najstarším jeho
dieťaťom, tak jej platil najnižšie výživné. Tvrdenie povinného o jeho celkových výdavkoch vo výške

1 365,- eur považuje za vytrhnuté z kontextu odôvodnenia rozsudku (vrátane duplicitne započítanej
vyživovacej povinnosti), keďže duplicitne započítal do svojich výdavkov výživné pre svoje dve ostatné
deti, a ak by bolo jeho účelové tvrdenie pravdivé, bola by na mieste otázka, prečo si nenašiel výhodnejšie
zamestnanie. Príjem uvádzaný povinným vo výške 1 500, - eur a jeho výdavky uvádzané v celkovej
sume 660,- eur obsahovali tiež výdavky na jeho osobné potreby ako aj na dcéru H. a syna C., pričom na

týchto výdavkoch ďalších detí povinného sa podieľa aj jeho manželka. Poukázala na žiaden záujem o ňu
zo strany povinného, ktorý jej existenciu ignoroval. Jej matka si aktuálne hľadá prácu, ich dlh na nájom
za byt stúpa, a teda pokrytie jej základných potrieb v kontexte aktuálnych ekonomických podmienok je
čoraz komplikovanejšie.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65
a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštanšného

súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo všetkých napadnutých výrokoch vecne
správne. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky povinného a dospel k záveru,
že tieto nie sú opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu v uvedených výrokoch.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pre konštatovanie podstatnej zmeny pomerov na

strane oprávnenej, ale aj povinného, dospel k záveru o dôvodnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti
na oprávnenú, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/172/2017
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/55/2020 vo výške 130,- eur mesačne
s účinnosťou od 07.11.2017. V tom čase oprávnená navštevovala 1. ročník gymnázia a aktuálne je užžiačkou 1. ročníka vysokej školy od septembra 2024. Povinný má aktuálne tri vyživovacie povinnosti,
keďže mu zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej G., ktorá ukončila vysokú školu a zamestnala
sa, a okrem oprávnenej má vyživovaciu povinnosť k maloletému C., nar. XX.XX.XXXX a H., nar.

XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie ustálil príjem povinného vo výške 1 520,- eur, ktorý pozostáva nielen
z príjmu zo zamestnania vo výške cca 1 200,- eur, ale aj z invalidného dôchodku aktuálne poberaného
povinným vo výške 320,- eur. U oprávnenej uzavrel odôvodnené potreby vo výške cca 600,- eur, na
ktorých sa má podieľať nielen povinný, ale aj jej matka, ktorá poberá aktuálne pozostalostnú rentu vo
výše 574,- eur, ale je schopná dosiahnuť potencionálny príjem vo výške 1 574,- eur s prihliadnutím na

jej zárobok, ktorý dosahovala, a ktorý by mohla dosahovať cca vo výške 1 000,- až 1 100, eur. Tiež súd
prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že povinný má síce ďalšie dve vyživovacie povinnosti, avšak
na ich výžive sa podieľa aj jeho manželka a pri stanovení zvýšenia vyživovacej povinnosti tiež prihliadol
na tzv. tabuľkové výživné (Metodiku MS SR), podľa ktorej zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného vo
výške 17 % z čistého príjmu povinného, ktorý percentuálny rozsah nekorigoval smerom dolu, vzhľadom
na povinným neprispievanie na výživu oprávnenej doteraz žiadnym iným spôsobom, okrem platenia

výživného.

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

13. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

14. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného
bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k

rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

15. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších

zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným

majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri
určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ
sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí
skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).16. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

17. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.
Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena
pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena

tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o
výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu

pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu
pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

19. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový

základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

20. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

22. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

23. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom

dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces

dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

25. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými prvoinštančným súdom v napadnutom

rozhodnutí, a to nielen o konštatovaní podstatnej zmeny pomerov, konkrétne v bode 22 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ale aj s ďalšími dôvodmi vyjadrenými v bodoch 27 až 34 odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, a taktiež plne s týmito dôvodmi súhlasí, pretože podstatná zmena pomerov
u oprávnenej jednoznačne preukázaná bola, a to nielen s pribúdajúcim vekom, ale aj v súvislosti
so štúdiom, keďže ukončila nielen stredoškolské štúdium, ale aktuálne navštevuje vysokoškolské

štúdium, a to mimo miesta svojho bydliska, s čím má nepochybne zvýšené výdavky nielen na základné
potreby, ale aj na študijné, ako aj na cestovanie a pod., a správne bola zistená podstatné zmena
pomerov aj u povinného v súvislosti so zvýšením jeho príjmu, aktuálne na sumu spolu 1 520,-
eur mesačne. Tvrdenia povinného uvedené v odvolaní nemajú žiadnu relevanciu pre spochybneniesprávnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd nepopiera zvýšenie
výdavkov aj na ostatné dve deti povinného, avšak na týchto výdavkoch sa okrem neho podieľa aj jeho
manželka, a navyše povinnému odpadla jedna vyživovacia povinnosť k plnoletej a aktuálne zamestnanej

dcére, čo predstavuje ďalšiu podstatnú zmenu pomerov a dôvodnosť zvýšenia jeho vyživovacej
povinnosti. Odvolací súd vôbec nesúhlasí s argumentáciou povinného o neadekvátnom a príliš vysokom
percentuálnom rozsahu výživného k oprávnenej vo výške 17 %, ktorý vyplýva z tabuľkového výživného,
majúceho síce odporúčací charakter, keďže suma 255,- eur, na ktorú mu bola zvýšená vyživovacia
povinnosť, s istotou zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného a vôbec to nie je vysoká suma

na zabezpečenie časti odôvodnených potrieb oprávnenej, vyjadrených prvoinštančným súdom vo výške
cca 600,- eur mesačne, bez mimoriadnych výdavkov. Povinným v súhrne vyjadrené výdaje vrátane
výživného vo výške 1 365,- eur boli pre odvolací súd nepreskúmateľné, daný súhrn nezodpovedá
jednotlivým položkovým sumám uvedeným povinným v odvolaní a rovnako je nepravdivý jeho argument
o tom, že mu na živobytie zostane suma 135,- eur, nepredstavujúca ani životné minimum, ktoré je
aktuálne vo výške 273,99 eura. Povinný si má uvedomiť, že na výdavkoch jeho domácnosti a na

vyživovacej povinnosti ďalších dvoch detí sa podieľa aj spolužijúca osoba, teda manželka a vyživovacia
povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami povinného rodiča, ktorý je povinný si tieto
vhodným spôsobom skorigovať, pretože dieťa je do dosiahnutia ukončenia štúdia, a teda nadobudnutia
schopnosti sa samostatne živiť, odkázané výlučne na výživu zo strany svojich rodičov a nemožno od
neho požadovať, aby si svoje potreby hradil príležitostnou brigádnickou činnosťou, ktorá síce nie je

vylúčená, ale ako správne súd prvej inštancie uviedol, išlo by iba o príležitostný príjem pre zlepšenie
finančnej situácie oprávnenej, ktorú prácu od nej nemožno požadovať, pretože študuje dennou formou
na vysokej škole.
26. Keďže odvolacie námietky povinného nemali žiadnu relevanciu pre spochybnenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol zrozumiteľný, obsahoval všetky náležitosti a dal odpovede

na všetky podstatné argumenty účastníkov konania, odvolací súd ho ako vecne správny podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vo výrokoch I., II., IV. a V., okrem výroku III., ktorým bolo rozhodnuté
v neprospech oprávnenej, teda v prospech povinného, ktorý sa do daného výroku neodvolal a navyše
nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, čo vylučovalo dôvodnosť odvolania do zamietajúceho výroku.

27. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).

28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP,

a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).