Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010907
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2115010907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného
zákona v znení účinnom do 30.04.2022 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.04.2024, č.
k. 7T/73/2015-696, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.06.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v C.,
bytom D. E. XXXX/XX, C.,

o d s u d z u j e

podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestného zákona“) s použitím
§ 36 písm. j), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 12.04.2024, č. k. 7T/73/2015-696 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
v znení účinnom do 30.04.2022 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že od presne nezisteného dňa v septembri 2013 do 09:50 hod. 19.02.2014 prechovával v byte

na F. G. H. X I. C., v modrej plastovej nádobe s nápisom „GTI energy line“ marihuanu (konope), ktorú
si postupne zadovažoval v presne nezistených dňoch v tomto období od neznámych osôb v Trnave,
Hlohovci, Leopoldove, Špačinciach, Merašiciach, Ružindole a Bielom Kostole, následne 19.02.2014 o
09:50 hod. v tomto byte na základe predchádzajúcej výzvy a poučení dobrovoľne vydal podľa § 89ods. 1 Trestného poriadku členom hliadky Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave sedem plastových vreciek s obsahom sušeného konope, vykonaným
expertíznym skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava bolo

zistené, že v plastových vreckách sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 6 430 mg s priemernou
koncentráciou účinnej látky 9,6 % hmotnostného THC, obsahujúce 617 mg THC, v hodnote najmenej
102,88 eura, čo zodpovedá najmenej 21 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastliny rodu
Cannabis sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, pričom bolo preukázané, že

v uvedenom období sušené konope (marihuanu) predával C. J., K. L., E. M., A. N., O. P., C. O. a O.
B. za cenu 10,- eur za gram.

Za to obžalovaného odsúdil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022
s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 46 Trestného
zákona a s prihliadnutím na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest

odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil. Podľa § 51 ods. 2
Trestného zákona uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní
4 roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. k)

Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť
strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Zároveň podľa § 76 ods.
1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného
zákona uložil obžalovanému povinnosť po právoplatnosti rozsudku dostaviť sa do dvoch pracovných

dní k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci
uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie
aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta
bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný
úradník vopred informovaný.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej
len „prokurátorka“) podala odvolanie v neprospech obžalovaného voči výroku o treste napadnutého
rozsudku.
Prokurátorka v písomne podanom odvolaní uviedla, že s výrokom o treste sa nestotožňuje, nakoľko

súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, v dôsledku
čoho je výrok o treste nezákonný. Konštatovala, že neprimeraná a obžalovaným nezavinená dĺžka
trestného konania v trvaní skoro 9 rokov je skutočne porušením práva obžalovaného na spravodlivý
proces a môže byť považovaná za okolnosť odôvodňujúcu použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu. V predmetnej trestnej veci sa na ukladanie trestu obžalovanému

za inkriminovaný trestný čin vzťahuje limit vyplývajúci z ustanovenia § 39 ods. 3 psím. c) Trestného
zákona, v zmysle ktorého za trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov, nie je
možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov. Súd sa však pri ukladaní trestu
uvedeným zákonným obmedzením neriadil a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere
3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky, teda trest mimo zákonom

ustanovenú trestnú sadzbu. Podľa jej názoru ani nesprávny odkaz na čl. 6 Dohovoru vo výroku o treste
nemôže odôvodniť rozhodovanie súdu o treste v rozpore so znením Trestného zákona, o to viac, keď
čl. 6 Dohovoru – právo na spravodlivý proces, sa týka procesného postupu súdu a orgánov činných
v trestnom konaní a nie hmotnoprávnych otázok. Trestná politika štátu, a to aj pokiaľ ide o určovanie
výmery trestov za spáchané trestné činy je v autonómnej dispozícii zákonodarného zboru toho ktorého

štátu, ktorá musí spĺňať všetky štandardy nielen Dohovoru, ale aj iných medzinárodných predpisov
týkajúcich sa ľudských práv.
Na záver prokurátorka uviedla, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody obžalovanému z dôvodu okolností prípadu – časové hľadisko, v dôsledku čoho
bolo možné obžalovanému znížiť trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného

zákona, to znamená, že súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Preto
navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozsudkom rozhodol.Obžalovaný odvolanie nepodal ani sa k podanému odvolaniu prokurátorky písomne nevyjadril.

Za účelom prejednania odvolania prokurátorky nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) termín verejného zasadnutia na 10.06.2025, na ktorý sa dostavili prokurátorka a obhajkyňa
obžalovaného, pričom verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 ods. 7
Trestného poriadku, keď obžalovaný žiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku
o treste a obžalovanému uložiť trest prísnejší v súlade so zákonom. Obhajkyňa obžalovaného
uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný, keď okresný
súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre výrok o vine aj treste a rozhodnutie
o uložení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby je dôvodné. Preto navrhla odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že

odvolanie prokurátorky je dôvodné, pretože po preskúmaní veci je možné považovať postup okresného
súdu v podobe uloženia podmienečného trestu obžalovanému v napadnutom rozsudku za nezákonný (v
čase rozhodovania okresného súdu), pričom bolo tiež po účinnosti novely Trestného zákona nevyhnutné
prehodnotiť trest obžalovaného tak, aby bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona
účinného od 06.08.2024, nakoľko tento je pre obžalovaného priaznivejší.

V danej súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že v období od spáchania predmetného trestného
činu do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie v čase rozhodovania okresného súdu, došlo k
zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z.
účinnej od 06.08.2024.
Akceptujúc ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje

a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,
ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie, odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste nastal stav, pre ktoré táto zmena Trestného

zákona znamená priaznivejšie postavenie páchateľa, resp. páchateľov. V danom prípade teda bolo
potrebné ukladať obžalovanému trest podľa znenia Trestného zákona po prijatí novely (účinnej od
06.08.2024) a použiť v prospech obžalovaného benefit v podobe zákonného zníženia trestnej sadzby
stíhaného obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.

2 písm. c) Trestného zákona účinného do 30.04.2022, nakoľko stíhaný skutok po účinnosti novely
Trestného zákona napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý
stanovuje pre obžalovaného priaznivejší trest a to v rozsahu 7 rokov až 15 rokov, oproti pôvodnej trestnej
sadzbe, ktorá bola v rozpätí od 10 rokov do 15 rokov.

Podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „ Trestného zákona“) kto
neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou
látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok
až päť rokov.

Podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)predieťamladšieakopätnásťrokovvmalommnožstvealeboprostredníctvomtakéhotodieťaťa,alebo
b) vo väčšom množstve.

Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,

c) a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,

d) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo
e) v značnom množstve.

Po preskúmaní zákonnosti výroku o treste sa krajský súd stotožnil s argumentáciou prokurátorky
v tom smere, že u obžalovaného je potrené aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko uvedené ustanovenie upravuje podmienky pre mimoriadne zníženie trestu v prípade, že súd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa ustálenej súdnej praxe dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného
k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne aneprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá
môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods.
1 Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

zákonom (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod číslom 10 v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011).
S poukazom na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR krajský súd uvádza, že vzhľadom na
skutočnosť, že od spáchania skutku až do rozhodnutia na krajskom súde ubehlo cez 11 rokov (súdne
konanie trvalo viac ako 10 rokov), pričom je možné túto dĺžku konania vyhodnotiť ako neprimerane dlhú

dobu, bolo potom nevyhnutné zohľadniť túto okolnosť pri výmere trestu.
Obžalovanému bola priznaná poľahčujúca okolnosť a to, že viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život, pričom v odpise registra trestov nemá žiadny záznam (nemá evidované ani priestupky)
a tak ukladanie nepodmienečného trestu by bolo v tomto čase pre obžalovaného trestom neprimerane
prísnym. Vzhľadom tak na uvedené skutočnosti mal krajský súd za to, že obžalovanému je potrebné
ukladať trest podmienečný vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 2 roky akceptujúc ustanovenie § 39

ods. 3 písm. d) Trestného zákona, kedy pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,

jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom
rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Na základe odvolania prokurátorky potom krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uvedené pochybenie
okresného súdu (pokiaľ ide o nesprávnu aplikáciu Dohovoru, ako i fakt, že neskorší Trestný zákon účinný
od06.08.2024jepreobžalovanéhopriaznivejší-zhľadiskatrestnejsadzbyakoizásadukladaniasankcií
podľa § 2 ods.1 Trestného zákona), napravil tak, že obžalovanému na základe § 322 ods. 3 Trestného

poriadku a zároveň podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s poukazom na § 36
písm. j), § 38 ods. 2 a § 39 ods. 1 Trestného zákona, uložil trest zákonný, spravodlivý, ktorý zodpovedá
požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.