Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201047
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123201047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcov: 1/ Peter Jarkovský - CORYN, so sídlom
Jesenná 8502/8, 080 05 Prešov, IČO: 32925042, 2/ BENC, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov,
IČO: 36 506 451, 3/ PONECO, s.r.o., so sídlom Jesenná 12, 080 05 Prešov, IČO: 36 707 996, 4/ CORS,
spol. s r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 467 057, 5/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX A., všetci zastúpení: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO:
37941623, proti žalovaným: 1/ Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 5043/2, 080 01
Prešov, IČO: 37870475, právne zastúpený: D. B. E., zamestnankyňa Správy a údržby ciest Prešovského

samosprávneho kraja, F. G. XXX/XX, XXX XX A., 2/ Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 2907/73, 080 01
Prešov, IČO: 00327646, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, IČO: 35519193, o náhradu za vecné bremeno, o odvolaní žalobcu 5/ a žalovaného 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16C/14/2023-135 z 24.9.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom 5/ a žalovaným 1/ vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené (výrok I.) do sumy 3.738,08 eur a v prevyšujúcej časti, t. j. nad sumu 3.738,08 eur mení
rozsudok a žalobu zamieta.

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom 5/ a žalovaným 1/ vo výroku o zamietnutí žaloby (výrok
II.) vo vzťahu k parcele KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217 m2.

Žalobca 5/ a žalovaný 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania.

Sudca B. D. C., A. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 16C/14/2023 Okresného
súdu Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5/ 3.812,40 eur
s prísl., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému 2/
náhradu trov konania voči žalobcom 2/, 3/ a 4/ nepriznal. Určil, že žalovaný 2/ má voči žalobcom 1/ a 5/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Určil, že žalobca 5/ má voči žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia boli v rozhodnom období vlastníkmi nehnuteľností evidovaných

na Katastrálnom úrade A., Správa katastra A., nachádzajúcich sa v k. ú. G., na ktorých sa nachádza
inžinierska stavba - cesta III. triedy č. XXXXXX A. - C. - H., ktorej súčasťou je aj priľahlý chodník.
Žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G., zapísaných na LV č. XXXX, ktoré
boli vytvorené Geometrickým pánom č. XXX/XXXX, overený Správou katastra A., pod č. XXXX/XX, zpôvodnej parcely KN-C č. XXXX/X - zastavané plchy a nádvoria o výmere 2935 m2, pričom túto parcelu
nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod
č. I. XXXX/XX, dňa 17.4.2007, jedná sa o tieto parcely:

- C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2,
- C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2,
- C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2,
- C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2,
- C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2.

3. Žalobca 2/ bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú
nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod
č. I. XXXX/XX, dňa 2.9.2009, a to parcely: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2.

4. Žalobca 3/ bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú

nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod
č. I. XXXX/XX, a to parcely: C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2.

5. Žalobca 4/ bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú
nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č.

I. XXXX/XX, dňa 3.9.2006, a to parcely: C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2.

6. Žalobca 5/ bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú
nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č.
I. XXXX/XX, dňa 3.9.2009, a to parcely: C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2.

7. Žalobca 5/ bol spolu s pôvodným žalobcom 6/ podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu po 1, nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXX, ktorú nadobudli
do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. I. XXXX/
XX, dňa 5.8.1998, a to parcely: C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2.

8. Inžinierska stavba cesty III. triedy č. XXXXXX spolu s chodníkom bola postavená aj na pozemku vo
vlastníctve žalobcov, na základe stavebného povolenia č. j. C.. XXXX/XX-XX, vydaného dňa 14.3.1983
Okresným národným výborom - odborom dopravy v A.. Tomuto stavebnému povoleniu predchádzalo
územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982, č. výst. XXX/XX-XX.

9. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. J./XXXX, ktorým bolo povolené užívanie
cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe ciest a Správe mestských
komunikácií A..

10. Žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavby cesty II. triedy č. XXXXXX A. - C. - H. na
základe zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách, na ktorého s účinnosťou od 1.1.2004
prešlo vlastníctvo k cestám II. a III. triedy.

11. Keďže vlastníctvo k chodníku, ktorý sa nachádza na parcele C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 101 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcu 1/ a čiastočne sa nachádza aj na parcele
C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcov 5/
a 6/ je sporné - obidvaja žalovaní tvrdia, že nie sú jeho vlastníkmi (viď konanie vedené na OS PO sp.
zn. 14C/75/2012), preto žalobcovia žiadajú náhradu od oboch žalovaných.

12. Pozemná komunikácia - cesta III. triedy spolu s priľahlým chodníkom bola postavená na pozemkoch
žalobcov, v súlade so zákonom vzniklo na pozemkoch žalobcov vo verejnom záujme vecné bremeno v
zmysle§4ods.1zákonač.66/2009Z.z.Kniektorýmpozemkombolonanávrhžalovanéhoz29.10.2010
aj zapísané vecné bremeno, a to na LV č. XXX K. XXXX v časti C: Ťarchy, a to cit.: ,,L. XXXX/XX -
Vecné bremeno podľa § 34 a následne zákona č. 162/1995 v znení neskorších predpisov v súlade a

ustanov. Zák. č. 66/2009, § 4, ktorého obsahom je držba a užívanie nehn. parc. č. XXXX/XX pod stavbou,
vrátane práva uskutočňovať stavbu alebo zmenu stavby, a to v prospech: Prešovský samosprávny kraj,
Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, správca: Správa a údržba ciest PSK, Jesenná 14,
080 05 Prešov, IČO: 37936859“.13. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z LV č. XXXX pre k. ú. G., obec A., okres A. (nachádzajúci sa
na č. l. 14 spisu) ako aj z listov LV. č. XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX, XXX všetky nachádzajúce sa v k. ú.

G., obce A., okres A.. Rozhodnutím Národného výboru v A., odbor výstavby a územného plánovania č.
výst. XXX/XX-XX zo dňa 24.8.1982 došlo k územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby M. A. - I., A. na
C. A. (č. l. 25 a nasl. spisu). Rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor dopravy v A. N. B. C..
XXXX/XX-XX zo dňa 14.3.1983 bolo vydané stavebné povolenie na predmetnú stavbu. Obvodný úrad
v A. rozhodnutím č. J./XXXX zo dňa 12.2.1992 vydal kolaudačné rozhodnutie k vyššie uvedenej stavbe.

14. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca M. D. I. o všeobecnej hodnote vecného bremena -
cestanaparceláchKNč.XXXX/X,KNč.XXXX/X,KNč.XXXX/X,KNč.XXXX/XX,KNč.XXXX/XX,KNč.
XXXX/X, KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/XX, KN č. XXXX/XX, KN č. XXXX/XX, KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/
XX a KN č. XXXX/XX v k. ú. G. v období od 1.7.2009 do 11.7.2012, vyplynulo, že všeobecná hodnota
vecného bremena na vyššie uvedených parcelách v období od 1.7.2009 do 11.7.2012 predstavuje

zaokrúhlene sumu 135.800,- eur.

15. Na základe dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu
v Správe slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj bola uzavretá dohoda medzi SR
zastúpenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR a Prešovským samosprávnym krajom

vyššie uvedená dohoda v zmysle zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon
v znení neskorších predpisov), pričom táto dohoda bola podpísaná 29.12.2003 a vyplýva z nej, že
v súvislosti s prechodom vlastníckych práv cestám II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva
Prešovského samosprávneho kraja prechádzajú veci, ktoré do dňa prechodu podľa tejto dohody slúžili
vnútorným organizačným jednotkách Slovenskej správy ciest uvedeným v čl. 4 tejto dohody (čl. 2

dohody).

16. Následne dňa 3.7.2012 došlo k podpisu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemnej
komunikácii č. L./ medzi prevodcom Prešovským samosprávnym krajom a nadobúdateľom Národnou
diaľničnou spoločnosťou a.s., pričom z tejto zmluvy vyplynulo, že prevodca je vlastníkom pozemnej

komunikácie M. A. - I., A. C., pričom prevodca previedol vlastnícke právo k dotknutej pozemnej
komunikácii na nadobúdateľa za celkovú kúpnu cenu 1,- eur bez DPH, pričom táto kúpna cena bola
určená dohodou zmluvných strán.

17. V danom prípade už neprichádza do úvahy možnosť poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi

pozemku pod stavbou náhradný pozemok v zmysle citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.,
nakoľkoakovyplynulozdokazovanianapojednávaní2.11.2017,právnyzástupcažalovaného2/uviedol,
že takýto výkon práva považuje za v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa žalobcovia domáhajú
náhrady za vecné bremeno za obdobia rokov 2009 až 2012, pričom v rokoch 2014, resp. 2015, boli tieto
pozemky odpredané Národnej diaľničnej spoločnosti, pričom toto tvrdenie žalobcami nebolo popreté s

dôvetkom žalobcov, že išlo o náhradu do budúcna, resp. táto kúpna cena predstavovala náhradu do
budúcna, pričom v tomto spore sa domáha jednorazovej náhrady za špecifikované obdobie od rokov
2009 do 2012. Je teda zrejmé, že žalobcovia už v súčasnosti nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a
preto postup podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je možné vzhľadom na scudzenie pozemkov
realizovať.

18. Žalobcovia nepredložili žiadnu ponuku realitných kancelárií, ktorá by aspoň približne kopírovala
pozemky („znehodnotené“ zastavaním cestným telesom), ktoré nadobudli žalobcovia, teda je otázne,
aká je reálna cena - hodnota obmedzenie, takýchto cestným telesom zastavaných pozemkov,
zdôrazňujúc a rešpektujúc pritom zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní takýchto zmlúv.

Nebolo teda preukázané, pričom toto bremeno zaťažuje žalujúcu stranu, že by realitné kancelárie mali
v ponuke na predaj/prenájom pozemky zastavané napr. cestným telesom, teda len ťažko možno hovoriť
o trhových cenách za náhradu užívania takýchto nehnuteľností, keď ani samotný trh takéto ponuky
negeneruje.

19. Podľa názoru súdu preto uvedené obmedzenie pozemku stavbou mohlo a malo byť zohľadnené v
kúpnejcene,zaakúuvedenépozemkynadobúdaližalobcovia,tedaakékoľvekčoilenpotenciálnevecné
bremeno - iné obmedzenie bolo odrazené v kúpnej cene. Je potrebné poukázať aj na fakt, že žalobcovia
vstúpili do práv jeho právnych predchodcov, pričom v danom prípade ide o vecné právo (vlastník jev medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním, § 123 OZ), pričom nadobúdateľ nemohol predpokladať, že výkon jeho vlastníckeho
práva bude väčší, ako bol jeho právneho predchodcu.

20. Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca uvedené pozemky scudzil zmluvami v prospech
kupujúceho - Národná diaľničná spoločnosť, preto je možné prijať záver, že zisk z predaja predmetných
nehnuteľností - pozemkov nahrádza zhodnotenie finančných prostriedkov, napr. prostredníctvom úroku
v peňažnom ústave.

21.Žalobabolanasúdpodaná29.6.2009,tedavčas,pričomobmedzeniežalovanéhozačaloúčinnosťou
zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 1.7.2009 a skončilo 11.7.2012, kedy došlo k prevodu komunikácie
zo žalovaného 1/ na Národnú diaľničnú spoločnosť. Obmedzenie teda trvalo 3 roky a 11 dní, čo pri
aplikácii znaleckého posudku č. XXX/XXXX predstavuje náhradu vo výške 11,37 eur/m2 ročne vo vzťahu
k parcelám KN-C č. XXXX/XX, k. ú. G., (cesta) s výmerou 108,5 m2 prislúchajúcou v rozhodnom období

žalobcovi 5/ a KN-C č. XXXX/XX, k. ú. G., (chodník) s výmerou 37 m2 prislúchajúcou v rozhodnom
období žalobcovi 5/.

22. Súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, kde ide o znalecký posudok M. I., v ktorom
bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena, pričom znalecké posudky Technickej univerzity v

Košiciach, či už ZP č. XX alebo XX, kde ide o znalecké organizácie, tieto stanovili ešte vyššiu všeobecnú
hodnotu vecného bremena ako bola ustálená v ZP M. I. a zároveň deklarovali nedostatky v znaleckom
posudku M. O.. Žalovaný napokon ani nežiadal vyhotovenie znaleckého posudku znaleckým ústavom,
preto súd považoval takto určenú výšku za ustálenú.

23. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi 5/ oproti žalovanému 1/ vo vzťahu k parcele KN-C
č. XXXX/XX, k. ú. G., (cesta) s výmerou 108,5 m2 prislúchajúcou v rozhodnom období žalobcovi 5/,
celkovo sumu 3.812,40 eur (108,5 m2 x 11,37 m2/ročne x 3 roky = 3.700,90 eur + 108,5m2 x 11,37eur/
m2/ročne x 11 dní x 3 roky = 111,50 eur).

24. Súd nepriznal žalobcovi 5/, rešpektujúc rozhodnutia vyšších súdnych autorít o ustálení
jednorázovosti náhrady, odplatu za zriadenie vecného bremena za obdobie 20 rokov, ako to v svojom
podaníz22.5.2023požadovalžalobca5/,nakoľkobolobezrozporu,žežalobca5/bolreálneobmedzený
na svojich právach od 1.7.2009 (účinnosť zákona č. 66/2009 Z. z.) do 11.7.2012 (prevod vlastníctva
na NDS), čo je matematicky vyjadrené v ods. č. 97 tohto rozsudku. Obmedzenie vlastníckeho práva

obdobím jemne presahujúcim 3 roky nemôže v zmysle princípu spravodlivosti zakladať nárok na
jednorazovú náhradu za obdobie 20 rokov, zvlášť za situácie, že po 3 rokoch a 11 dňoch od vzniku
zákonné vecného bremena došlo k predaju spornej nehnuteľnosti tretej osobe. Náhrada za vecné
bremeno v trvaní 20 rokov sa svoju výškou blíži k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, čo by za
predpokladu už vyplatenej kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti znamenalo de facto dvojnásobnú

náhradu za jednu a tú istú nehnuteľnosť. Za zmienku stojí aj fakt, samotný právny zástupca žalobcu 5/
na ostatnom pojednávaní uviedol, že súd je v paradoxnej situácii, kde k vyporiadaniu došlo po 3 rokoch,
avšak náhrada jednorazová sa žiada za obdobie 20-tich rokov. Uviedol, že právny názor o jednorazovej
náhrade sa môže javiť v takýchto konkrétnych prípadoch až ako nefér. Súd prvej inštancie mal teda za to,
že spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedá priznanie náhrady len za čas skutočného/reálneho

obmedzeniapredchádzajúcehovlastníctva,všetkosohľadomnarealizovanýprevodvlastníckehopráva,
pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

25. Čo sa týka náhrady za pozemok KN-C č. XXXX/XX, k. ú. G., (chodník) s výmerou 37 m2
prislúchajúcou v rozhodnom období žalobcovi 5/, súd žalobu vo vzťahu k žalovaným zamietol, nakoľko

ako vyplýva z právoplatne skončeného konania tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 14C/75/2012,
pozemky pod chodníkom neboli nikdy vo vlastníctve žalovaného, a teda neexistuje pasívna vecná
legitimácia žalovaného. Ustanovenia § 78 a 79 zákona č. 50/1976 Zb. účinné v čase podania návrhu
na vydanie kolaudačného rozhodnutia, t. j. 17.9.1991 nijakým spôsobom nezakladajú záver o tom,
že vlastníkom sporného chodníka mala byť okresná správa ciest a následne potom v rozhodnom

období žalovaný 1/. Pokiaľ by mal byť vlastníkom cesty a chodníka iba jediný subjekt, tak by stavba
bola samozrejme odovzdaná do užívania iba jednému subjektu, keďže však bola odovzdaná aj do
Správy mestských komunikácií A. je nesporné, že užívateľom a následne aj vlastníkom stavby nebola
iba Okresná správa ciest A. a následne na základe delimitácie žalovaný 1/. Žalobca argumentovalaj tou skutočnosťou, že mesto Prešov, ako sa samo vyjadrilo, nebolo v rozhodnom období a ani
teraz nie je vlastníkom predmetného chodníka, čo ale samo o sebe nepreukazuje skutočnosť, že
vlastníkom bol práve žalovaný. V súvislosti s preukázaním pasívnej legitimácie na žalovanej strane,

t. j. vlastníctva predmetného chodníka v rozhodnom období, súd akcentuje skutočnosť, že povinnosť
tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť v tomto ohľade zaťažuje samotného žalobcu, nie žalovaného, pričom
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom
predmetného chodníka. Treba zdôrazniť aj dohodu o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a
povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj zo

dňa 29.12.2003, z ktorej jednoznačne vyplýva, že táto dohoda sa uzatvára v súvislosti s prechodom
vlastníckych práv k cestám II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva Prešovského samosprávneho
kraja, z čoho vyplýva, že prechod sa týkal ciest II. a III. triedy, nie vlastníctva k chodníkom.

26. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania po 17.9.2014, t. j. po výzve doručení zmeny
žaloby žalovanému 1/ s finančným vyčíslením (§ 563 Občianskeho zákonníka). Súd preto priznal

žalobcovi 5/ oproti žalovanému 1/ aj úrok z omeškania, vo výške stanovenej vykonávacím predpisom,
t. j. 8,05 % ročne z priznanej sumy od 18.9.2014 (právny vzťah vznikol do 31.1.2013).

27. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

28. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca 5/ a žalovaný 1/.

29. Žalobca 5/ podal odvolanie pokiaľ ide o náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva zákonným
vecným bremenom zriadeným zákonom č. 66/2009 Z. z., ktoré vzniklo v prospech žalovaného 1/
k parcele KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 217 m2.

30. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Poukázal na to, že súd prvej inštancie za uvedené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu

priznal žalobcovi náhradu s prihliadnutím na dĺžku tohto obmedzenia, a to od 1.7.2009 do 11.7.2012.
S týmto právnym názorom nemožno súhlasiť, nakoľko je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej žalobcovi 5/ za obmedzenie jeho vlastníckeho práva zákonným
vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. patrí jednorazová náhrada, ktorá sa v dôsledku
neobmedzeného charakteru obmedzenia vlastníckeho práva vypočíta ako 20-násobok ročnej odplaty

za zriadenie vecného bremena. Súd prvej inštancie však priznal žalobcovi náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva len za 3 roky a 11 dní napriek tomu, že predmetná náhrada sa poskytuje vo výške
20-násobku ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena.

32. Žalobca 5/ v množstve súdnych konaní argumentoval tým, že náhrada za zákonné vecné bremeno

podľazákonač.66/2009bymalabyťpovažovanázaopakovanú,avšakjehoargumentáciajeodmietaná.
Na základe súčasne platného právneho názoru je možné ustáliť, že aj náhrada za zákonné vecné
bremeno v trvaní 3 roky a 11 dní musí byť v rovnakej sume ako náhrada za to isté vecné bremeno
v trvaní 20 a viac rokov, a teda jednorazová.

33. Je zrejmé, že v konkrétnostiach prejednávanej veci by bolo ideálnejšie pokiaľ by v súčasnosti platný
právny názor najvyšších súdnych inštancií preferoval opakovanú náhradu za vecné bremeno, ktorá by
sa priznávala s prihliadnutím na skutočnú dĺžku jeho trvania. Tento právny názor je však odmietaný.

34. Právny názor súdu prvej inštancie popiera ustálenú súdnu prax o jednorázovosti náhrady vo výške

20-násobku ročnej odplaty za vecné bremeno, pretože je jediná možnosť ako by sa žalobca mohol
dopracovať k takejto náhrade je v prípade, ak by žalobca podal žalobu do 3 rokov od účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z. a medzi stranami by nedošlo k majetkovoprávnemu vyporiadaniu, pričom súd by o žalobe
rozhodol až po 20-tich rokoch od jej podania.

35. Neobstojí ani ďalší argument súdu prvej inštancie, že došlo k predaju spornej nehnuteľnosti.
Neexistuje dôvod, pre ktorý by táto skutočnosť mala byť pri priznávaní náhrady za zákonné vecné
bremenoakýmkoľvekspôsobomrelevantná,pretožeideookolnosťabsolútnenesúvisiacusvecou,ktorá
nemá vplyv na priznanie náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno.36. S poukazom na znenie zákona č. 66/2009 Z. z. je vo všeobecnosti nepopierateľné, že medzi
povinným a oprávneným z vecného bremena musí dôjsť k finálnemu majetkovoprávnemu vyporiadaniu.

To znamená, že oprávnený od povinného zaťažený pozemok kúpi, zamení za iný, či si ho nechá
vyvlastniť. Táto skutočnosť sama o sebe znamená, že povinný sa jedného dňa dopracuje buď jeho
hodnote vo forme peňazí, alebo získa porovnateľný pozemok zámenou, alebo získa hodnotu pozemku
v peniazoch vo vyvlastňovacom konaní. To znamená, že povinný sa dopracuje k získaniu protihodnoty
za svoj zaťažený pozemok, a to bez ohľadu na to, či mu bola vyplatená náhrada za obmedzenie

vlastníckeho práva.

37. Nemožno tvrdiť, že predajom nehnuteľnosti a priznaním náhrady za zriadenie vecného bremena by
došlo k dvojnásobnej náhrade za jednu a tú istú nehnuteľnosť. Nedá sa stotožniť pojem náhrada za
zákonom zriadené vecné bremeno s kúpnou cenou.

38. Je nevyhnutné jednoznačne diferencovať medzi inštitútom náhrady za zariadenie zákonného
vecného bremena a samotným finálnym majetkovým vyporiadaním. Nemožno si myslieť, že povinný
z vecného bremena by svoj zaťažený pozemok predal oprávnenému za akúsi symbolickú cenu preto,
že už dostal náhradu za zriadenie vecného bremena. Nemožno tiež si myslieť, že povinný z vecného
bremena by zaťažený pozemok zamenil s oprávneným za pozemok, ktorý by nemal totožnú hodnotu ako

ten jeho len kvôli tomu, že mu bola poskytnutá náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno. Získanie
náhrady za vecné bremeno by taktiež nebolo rozhodujúce ani vo vyvlastňovacom konaní, kde náhrada
za vyvlastnenie by nemohla byť ponížená o poskytnutú náhradu za vecné bremeno v zmysle zákona
č. 66/2009 Z. z. Tieto inštitúty spolu nesúvisia, v dôsledku čoho je argumentácia súdu prvej inštancie
nesprávna a s vecou nesúvisiaca.

39. Nakoľko najvyššie súdne autority argumentáciu o opakovanej náhrade dlhodobo odmietajú
a zastavajú názor o jednorázovosti náhrady, bolo potrebné zo strany právneho zástupcu žalobcu 5/
upozorniťsúdnaskutočnosť,žepokiaľnebolnajvyššímisúdnymiautoritamiprekonanýazmenenýnázor
o jednorázovosti náhrady, a to bez akéhokoľvek ohľadu na dobu trvania obmedzenia vlastníckych práv,

potom aj v prejednávanej veci je namieste postupovať v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít
a priznať žalobcovi jednorázovú náhradu za obmedzenie vo výške 20-násobku ročnej odplaty za vecné
bremeno.

40. Na základe toho žalobca 5/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a priznal žalobcovi náhradu za
obmedzenie jeho vlastníckeho práva k parcele KN-C č. XXXX/XX, k. ú. G., vo výške 20-násobku ročnej
náhrady za zákonné vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z.

41. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 5/ 3.812,40 eur

s prísl.

42. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j., že konanie má inú, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm.

h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

43. Poukázal na to, že konanie vo veci začalo 29.6.2012, pričom žalobcovia si uplatňovali
nárok za zákonom zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu na pozemkoch zastavaných
verejnoprospešnými stavbami (cestou III. triedy a chodníkom). V žalobe nebolo uvedené aká je výška

nároku. Tú si žalobcovia vyčíslili podaním z 25.10.2012 a následne zmenili návrhom na zmenu žaloby
doručeným súdu 6.6.2013, ktorá bola žalovanému 1/ doručená 17.9.2014.

44. V zmysle navrhovaného petitu v časti povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 5/ náhradu za
vecné bremeno na spoluvlastníckom podiele na podiele vo veľkosti 1 na novovytvorenej parcele KN-

C č. XXXX/XX, pod ktorou sa nachádzala pozemná komunikácia, žiadal žaloba 5/ priznať náhradu vo
výške 3.665,13 eur s prísl. Túto sumu žiadal priznať ako opakovanú náhradu, nakoľko v tom čase ešte
nebola ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít o jednorázovom charaktere náhrady za právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.45. Žalovaný 1/ v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nad sumu 3.665,13 eur, na ktorú však
súd neprihliadol a sa s ňou riadne nevyporiadal, nakoľko priznal žalobcovi 5/ náhradu vo výške 3.812,40

eur.

46. Žalovaný 1/ namietal aj vyčíslenie výšky nároku pokiaľ súd vychádzal zo znaleckého posudku
M. I., ktorého podklady k výpočtu žalovaný 1/ spochybňoval. Treba poukázať na skutočnosť, že
určenie primeranej náhrady za užívanie pozemkov pod verejnoprospešnou stavbou sa nedá porovnať

s podnikateľskými zmluvami určenými na prenájom, a preto nie je možné z nich vyvodiť skutočnú
jednorázovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Pri
uplatňovaní výšky nároku žalobcu 5/ sa súd nevyporiadal s tvrdením žalovaného 1/ v časti zohľadnenie
skutočnosti, že žalobca 5/ chcel byť obmedzený na svojich vlastníckych právach pozemkom, keď vedel
v akom stave ich nakupuje. Žalovaný 1/ za najpresnejší považoval znalecký posudok M. O., ktorý bol
ustanovený nariadením súdu, avšak súd prvej inštancie presvedčivo nevysvetlil, prečo nepostupoval

podľa tohto posudku.

47. Tiež treba upriamiť pozornosť na to, že je na mieste uplatniť princíp dobrých mravov v otázke výšky
náhrady, ako aj rôznosť názorov súdov Slovenskej republiky vo veci obmedzenia vlastníckeho práva
k pozemkom, na ktorých boli postavené štátne stavby a odovzdané samosprávnym krajom a obciam.

48. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu voči žalovanému 1/ v celom
rozsahu zamietol.

49. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších

stanoviskách.

50. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu 5/ nie je dôvodné a odvolanie
žalovaného 1/ je len čiastočne dôvodné.

51. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého
správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne, v prevažujúcej miere, rozhodol. Skutkové zistenia
súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad
v zistené skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič

sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho
posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené vady konania, ktoré by mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci čo do jej základu.

52. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu 5/ a žalovaného 1/ v odvolacom konaní bol preskúmavaný

výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj výrok o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcom 5/ a žalovaným 1/ ohľadom parcely KN-C č. XXXX/
XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217 m2, k. ú. G., vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom 5/ a žalovaným 1/, a preto ostatné výroku napadnutého rozsudku,
ktoré odvolaním týchto sporových strán napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli

a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 267 ods. 2 CSP).

53. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

54. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

55. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s

vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

56. Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane nákladyna jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

57. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

58. Podľa § 151p ods. 3 OZ, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

59. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím

umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

60. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou

vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

61. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.

62. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca 5/ s pôvodným žalobcom 6/ bol

podielovým spoluvlastníckom predmetnej nehnuteľnosti – parcely KN-C č. XXXX/XX, zapísanej na LV
XXX, k. ú. G., ktorú nadobudol do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej bol
povolený vklad vlastníckeho práva 5.8.1998 pod sp. zn. I., pričom pôvodne táto parcela mala výmeru
291 m2. V súčasnosti treba vychádzať z výmery 108,5 m2 vo vzťahu k predmetnej parcela, ktorá pripadá
na žalobcu 5/, ako to správne zistil súd prvej inštancie.

63. Ako správne zistil súd prvej inštancie, obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu 5/ na tejto parcele
žalovaným 1/ v dôsledku umiestnenia cestnej komunikácie začalo 1.7.2009, teda účinnosťou zákona č.
66/2009 Z. z., a skončilo 11.7.2012, kedy došlo k prevodu komunikácie zo žalovaného 1/ na Národnú
diaľničnú spoločnosť. Na základe toho správne ustálil súd prvej inštancie dobu obmedzenia žalobcu 5/

žalovaným 1/ na 3 roky a 11 dní.

64. Nemožno mať pochybnosti ani o správnosti náhrady za toto obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu
5/ vecným bremenom, teda cestnou komunikáciou v rozhodnom období, pričom táto hodnota bola
ustálenáznaleckýmposudkomM.I.,okvalitektoréhonemáaniodvolacísúdpochybnosti.Správnepreto

bola ustálená náhrada vo výške 11,37 eur ročne za 1 m2 takto užívanej parcely. V tejto súvislosti treba
konštatovať, že nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného 1/ spočívajúcou v tom, že
znalecký posudok M. I. nie je spoľahlivým podkladom pre ustálenie náhrady za vecné bremeno, nakoľko
žalovaný 1/ neprodukoval také dôkazy, ktoré by tento znalecký posudok vyvrátili a predovšetkým na
ostatnom pojednávaní vo veci 10.9.2024 (č.l. 132 a nasl. spisu) nemal žalovaný 1/ žiadne návrhy na

doplnenie dokazovania, ktoré by mohli smerovať k iným záverom o náhrade za vecné bremeno, než
ktoré by plynuli zo znaleckého posudku znalca M. I..65. Treba súhlasiť aj so závermi súdu prvej inštancie spočívajúcimi v tom, že obmedzenie vlastníckeho
práva žalobcu 5/ vo vzťahu k parcele KN-C č. XXXX/XX, k. ú. G., umiestnením cestného telesa bolo po
dobu, po ktorú toto cestné teleso bolo vo vlastníctve žalovaného 1/ pomerne krátke (3 roky a 11 dní,

ako to správne zistil súd prvej inštancie), pričom vo všeobecnosti náhrada za obmedzenie vlastníckeho
práva vlastníka nehnuteľnosti vecným bremenom by mala predstavovať jednorázovú náhradu vo výške
20-násobku tohto ročného obmedzenia. So zreteľom na túto okolnosť, teda z hľadiska krátkosti času,
po ktorý nehnuteľnosť vlastnícky patriacu žalobcovi 5/ užíval žalovaný 1/ nie je na mieste, aby bola
žalobcovi 5/ poskytnutá náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva predmetným vecným bremenom až

za obdobie 20 rokov, teda vo výške 20-násobku ročnej náhrady. Následne po prevode tejto nehnuteľnosti
na Národnú diaľničnú spoločnosť žalovaný uzavrel s týmto subjektom nájomnú zmluvu č. XXXXX/
X/XXXX/G., na základe ktorej dostával žalovaný 5/ nájomné za túto parcelu. Ako správne zistené
dokazovaním na súde prvej inštancie, predmetná parcela bola prevedená vlastnícky kúpnou zmluvou
z 20.12.2012 na Národnú diaľničnú spoločnosť, ako to vyplýva z LV XXXX, k. ú. G., takže žalobca 5/
dostal v tejto súvislosti aj ďalšie plnenie v podobe kúpenej ceny za predmetnú parcelu, čo taktiež je

potrebné zobrať do úvahy v tom zmysle, že obmedzenie žalovaného 5/ zákonným vecným bremenom
nebolo tak dlhodobého a závažného charakteru, aby odôvodňovalo odškodnenie v rozsahu 20 násobku
ročného odškodnenia za výhody, ktoré užívanie tejto parcely prinášalo žalovanému 1/ (Príloha č. 3
vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ).

66. Táto okolnosť je v podstate aj v súlade s názorom právneho zástupcu žalobcu 5/ prezentovaným
v priebehu prvoinštančného konania.

67. Do úvahy v tomto smere treba brať aj okolnosť, že samotný žalobca 5/, keď kupoval predmetnú
nehnuteľnosť v roku 1998, bol si vedomý toho, že ide o nehnuteľnosť, ktorá je pokrytá cestným telesom

– stavbou a bol si vedomý toho, že nutne k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva dôjde.

68. Tieto okolnosti zvažoval aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v inej veci, keď v rozhodnutí
sp. zn. 4014/12 z 2.7.2019 konštatoval, že uplatňovanie špekulatívnych občianskoprávnych nárokov bez
legitímnej nádeje na úspech v zmysle článku 1, protokolu č. 1, nemôže požívať ochranu v zmysle týchto

právnych predpisov a aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch, ktorá bola využitá
súdom prvej inštancie v tejto veci, bola Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu označená ako
aplikácia, ktorá je plne namieste.

69.Ajvprejednávanejveci,ktorájepredmetomtohtoodvolaciehokonania,sasúdprvejinštancieodvolal

na princíp rozumného usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami a na princíp spravodlivosti,
teda vlastne na kontext uplatnenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci v otázke
náhrady za vecné bremeno, pričom konštatoval, že odškodnenie v rozsahu presahujúcom skutočnú
dobu obmedzenia žalobcu 5/ v užívaní predmetnej nehnuteľnosti by nebolo spravodlivé s čím súhlasí
aj odvolací súd.

70. Naviac, so zreteľom na to, že v prejednávanej veci došlo k prevodu cestného telesa zo žalovaného
1/ na Národnú diaľničnú spoločnosť v zmysle vyššie uvedeného a následne pozemku zo žalobcu 5/
vlastnícky na Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., je potrebné vo veci vychádzať aj z vyhlášky č.
492/2004 Z. z., v ktorej v zmysle prílohy č. 3 sa zisťuje hodnota výhody pri právach časovo obmedzených

počtom rokov, počas ktorých má právo trvať najviac 20-timi rokmi. Vo vzťahu k žalovanému 1/ možno
konštatovať, že išlo o časovo obmedzené užívanie predmetnej nehnuteľnosti práve po dobu zistenú
súdom prvej inštancie, nakoľko došlo k spomínanému prevodu tejto nehnuteľnosti – cestného telesa na
Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s..

71. Správne preto uvažoval súd prvej inštancie pokiaľ priznal žalobcovi 5/ nárok na jednorázovú náhradu
za vecné bremeno vo vzťahu k parcele E. XXXX/XX, k. ú. G., za 3 roky a 11 dní, avšak dopustil sa
pochybenia pri výpočte tejto náhrady, nakoľko správne ustálil náhradu za 3 roky vo výške 3.700,90 eur,
avšak za ďalších 11 dní užívania tejto nehnuteľnosti žalovaným 1/ patrí náhrada vo výške 37,18 eur. Totiž
ročná náhrada predstavuje sumu 1.233,65 eur a za 11 dní pri uvažovanom počte 365 dní v roku je táto

náhrada 37,18 eur a nie 111,50 eur ako to vypočítal súd prvej inštancie, ktorý náhradu za 11 dní vynásobil
ďalšími 3 rokmi, čo nie je namieste. Preto skutočná náhrada, ktorá patrí žalobcovi 5/ predstavuje sumu
3.700,90 eur + 37,18 eur, čo predstavuje sumu 3.738,08 eur.72. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného 1/ spočívajúcou v tom, že nároky žalobcu
5/ uplatňované v tomto konaní nad sumu 3.665,13 eur sú premlčané, nakoľko žalovaný 5/ si svoje nároky
z hľadiska veci samej uplatnil včas a pokiaľ upresnil tieto nároky v konkrétnej výške v priebehu konania,

nemožno tento postup žalobcu 5/ spochybniť námietkou premlčania a je potrebné konštatovať, že tieto
nároky nie sú premlčané.

73. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené do sumy 3.738,08 eur a zmenil rozsudok jeho

vyhovujúcej časti nad sumu 3.738,08 eur tak, že v tejto ďalšej časti žalobu zamietol, vzhľadom na
výpočet, ktorý bol čiastočne chybne urobený súdom prvej inštancie, a to postupom podľa § 388 CSP.

74. Zároveň odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcom 5/ a žalovaným 1/ vo vzťahu k parcele E. XXXX/XX, k.
ú. G., nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto kontexte v zmysle vyššie uvedeného správne

a aj podľa názoru odvolacieho súdu vyššia náhrada za predmetné vecné bremeno žalobcovi 5/ nepatrí.

75. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa
ktorého náhrada trov nebola priznaná žiadnej zo sporových strán, nakoľko každá zo sporových strán
mala vo veci samej úspech len čiastočný a v štádiu odvolacieho konania nebola reálne úspešná žiadna

zo sporových strán, ktorej odvolania boli predmetom tohto odvolacieho konania.

76. Podaním z 19.5.2025 vzniesol žalobca 1/ námietku zaujatosti sudcu súdu prvej inštancie B. D. C.,
A. s poukazom na skutočnosť, že 12.5.2025 na Generálnej prokuratúre SR podal Podnet o podozrení
zo spáchania trestného činu, zneužívania právomoci verejného činiteľa sudcom B. D. C., A.. Poukázal

na úmyselné konanie tohto sudcu vo veci 8C/161/2011 Okresného súdu Prešov, nakoľko s cieľom
poškodiť žalobcu a zvýhodniť žalovaného sudca opätovne vedome nerešpektoval záväzné pokyny
odvolacieho súdu, čo je jednoznačným zneužitím právomoci verejného činiteľa, teda konaním v zmysle
§ 326 Trestného zákona, a preto aj v prejednávanej veci sp. zn. 16C/14/2023 Okresného súdu Prešov
je tento sudcu voči žalovanému 1/ očividne zaujatý. Tento sudca s pravdepodobnosťou hraničiacou

s istotou bude sa snažiť žalobcovi 1/ jeho konanie – podanie podnetu na generálnej prokuratúre
SR voči úmyselnému a nezákonnému konaniu sudcu oplatiť. Žalobca 1/ sa o dôvodoch vznesenej
námietky zaujatosti dozvedel 12.5.2025, kedy jeho právny zástupca ho informoval o tom, že jeho podnet
adresovaný Generálnej prokuratúre SR na konanie sudcu B. D. C., PhD. vyvolá u konajúceho sudcu
osobnú nevraživosť.

77. Sudca B. D. C., A. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že v minulosti sa žalobca 1/
v iných konaniach, v ktorých sudca rozhodoval, verbálne vyjadroval, že jeho rozhodnutia ako sudcu
sú svojvoľné, odôvodnenie nedôstojné, sudca si určité veci pletie a z toho dôvodu podal podnety na
začatie disciplinárneho stíhania ministrovi spravodlivosti, ako aj predsedníčke Najvyššieho súdu SR.

Namietal, že je neprípustné, aby sudcovia boli zlomyseľní a závistliví a rozhodovali ako sa im chce,
pričom zaujatý mal byť z dôvodu, že žalobca 1/ podal z dôvodu nekonania na jeho osobu niekoľko
sťažností. Žalobca mal preto zásadnú pochybnosť o nestrannosti sudcu, ktorý prejednáva jeho sporovú
vec, pričom konštatoval, že si ako sudca ešte neuvedomil, že je sudcom a nie hovorcom Krajského
súdu v Prešove. Dôvodil, že zákonný sudca má voči žalobcovi 1/ nepriateľský vzťah a rozhoduje tak,

ako by Ústavu SR ani judikatúru, okrem nadpisu, vôbec nečítal. Konštatoval, že vzhľadom na ustálenú
judikatúru je aj útočná kritika strany sporu na konajúceho sudcu alebo podnet na začatie disciplinárneho
konania voči sudcovi dôvodom vzbudzujúcim pochybnosť o nezaujatosti sudcu.

78. Na základe uvedeného treba konštatovať, že napriek invektívam žalobcu sa v minulosti sudca

vždy snažil rozhodovať nielen zákonne, ale aj spravodlivo, pričom verbálne ataky vnímal len ako istú
formu neokrôchanosti, absenciu taktu a slušného správania. Podanie trestného oznámenia na jeho
rozhodovaciu činnosť žalobcom 1/, však považuje sudca za značný zásah do jeho osobnej integrity.
Po bezdôvodnom podaní trestného oznámenia voči jeho osobe bola prekročená únosná miera kritiky
a došlo k zásadnému zníženiu jeho schopnosti a nadhľadu rozhodovať veci žalobcu nestranne a zaujato.

Vo veci sa po podaní trestného oznámenia žalobcu 1/ cíti jednoznačne zaujatý a žiada, aby bol z konania
vylúčený, prípadne aj v konaniach, s ktorým je žalobca 1/ personálne prepojený.79. Podľa ust. § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

80. Podľa ust. § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

81.Podľaust.§52ods.1CSP,stranamáprávozdôvodovuvedenýchv§49uplatniťnámietkuzaujatosti.

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

82. Podľa ust. § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku
zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

83. Podľa ust. § 53 ods. 2 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

84. Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd v zmysle § 54 ods. 2 CSP preskúmal vec z hľadiska

aspektov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a zistil, že na vylúčenie
zákonného sudcu nie sú splnené zákonné podmienky.

85. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi. Týmto sa rozumie sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie v súlade s platným

rozvrhom práce príslušného súdu. Tak, ako účastníci nemajú právo vyberať si sudcu zodpovedajúceho
ich predstavám, nemá ani sudca právo vyberať si vec, ktorú bude rozhodovať. Sudca, ktorému bola vec
pridelená, je povinný v nej konať až do jej právoplatného vybavenia.

86. Sudcu však možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu buď na návrh strany (§ 52 CSP),

alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 CSP). Obsahom práva na prejednanie
sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a
vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného
práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý
návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení
sudcu podľa § 49 ods. 1 CSP predstavuje výnimku z citovaného ústavného článku, treba trvať na tom,
že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania prideleného sporu možno skutočne iba výnimočne a z
naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato
a spravodlivo.

87. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu, že možno mať
pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť nestranný vo
vzťahu k účastníkom, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom meritórnom ukončení konania.
Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k účastníkom alebo ich zástupcom priateľský

alebo nepriateľský pomer k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem na určitom ukončení veci
a podobne. Musí však ísť o okolnosti vyvolávajúce dôvodnú obavu, že by sudca nemohol objektívne a
spravodlivo vec posúdiť.

88. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu

danú ustanoveniami CSP, ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
a Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia
rozhodovaciapraxnajvyššiehosúdu.ESĽPpririešeníotázkynestrannosti,nezaujatostivychádzaztoho,že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho
charakteru.

89. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu
prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z
prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej
nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt c/a Dánsko).
Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt (subjektívny názor) alebo pocit namietajúceho, ale existencia

objektívnych skutočností so zreteľom, na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (théorie des apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca
je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán a podľa ktorej tiež
spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že má byť vykonávaná.

90. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych organizačných a

procesných prejavov sudcu a jeho vzťahu k prejednávaniu sporu, k stranám, k ich zástupcom, aj osobám
zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného
sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku
nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.

91. V prejednávanej veci vyvodzuje žalobca 1/ zaujatosť sudcu B. D. C., A. z okolnosti, že podal na
tohto sudcu Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podanie označené ako Podnet o podozrení
zo spáchania trestného činu, zneužívania právomoci verejného činiteľa, v ktorom má za to, že

konaním tohto sudcu vo veci 8C/161/2011 Okresného súdu Prešov a nerešpektovaním právneho názoru
odvolacieho súdu v tejto veci vysloveným v uznesení sp. zn. 9Co/40/2023 mohlo dôjsť ku konaniu,
ktoré je v rozpore s § 326 Trestného zákona, nakoľko sudca vedome nedodržuje jednoznačné a jasne
formulované príkazy vyššieho – nadriadeného súdu. Žalobca 1/ je toho názoru, že takéto podanie na
Generálnu prokuratúru SR vzbudí v konajúcom sudcovi snahu po tzv. „odplate“.

92. V tejto súvislosti treba konštatovať, že napriek vyjadreniu konajúceho sudcu B. D. C., A., musí sa
subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za
objektívne nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či
reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že

sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, disponuje. Sudca môže byť vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci alebo sporovým stranám,
prípadne ich zástupcom, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej
povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.

93. Pri týchto úvahách treba v zásade vychádzať zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho,
že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon.

94. Táto objektívna nestrannosť sudcu je širšia a právne významnejšia ako deklarovaný subjektívny
postoj zainteresovaného sudcu, spočívajúci v tvrdení, že pokiaľ došlo k prekročeniu únosnej miery kritiky

a zásadnému zníženiu jeho schopnosti a nadhľadu rozhodovať vo veci žalobcu nestranne a nezaujato,
cíti sa byť vo veci zaujatý.

95. Treba totiž konštatovať, že podanie trestného oznámenia alebo podnetu o podozrení zo spáchania
trestného činu je právom každého občana zahŕňajúcim možnosť obrátiť sa na príslušné orgány (v danom

prípade Generálnu prokuratúru SR) pokiaľ občan (sporová strana v súdnom konaní) sa domnieva, že
k takémuto porušeniu zákona vedúcemu eventuálne k trestnej zodpovednosti aj v skutočnosti došlo.

96. Treba vychádzať z toho, že sudca ako ústavný činiteľ disponuje jednak zákonnou mierou ochrany
vyplývajúcou zo zákona č. 385/2000 Z. z. o súdoch a sudcoch, ako aj z ďalších predpisov, z hľadiska

objektívnych záruk výkonu jeho funkcie a zároveň z predpokladu, že sudca ako osobnosť vykonávajúca
ústavnú funkciu musí disponovať takými psychologickými predpokladmi, ktoré ho nediskvalifikujú
z ďalšej práce len preto, že určitý občan (sporová strana v konaní) obrátil sa na iné orgány legálnym
spôsobom za účelom preskúmania okolností týkajúcich sa práce sudcu. Pokiaľ si je sudca vedomýsvojhočestnéhoanezaujatéhokonaniavoveciach,nemôžeanipodnet,ktorýpodalvprejednávanejveci
na Generálnu prokuratúru SR žalobca 1/, znamenať okolnosť, ktorá by mala vzbudzovať v konajúcom
sudcovi negatívne pocity alebo zaujatosť vo vzťahu k takejto sporovej strane. Z takéhoto predpokladu

čestného a nezaujatého konania vychádza pri posudzovaní okolnosti danej námietky zaujatosti
i samotného podnetu o podozrení zo spáchania trestného činu, zneužívania právomoci verejného
činiteľa konajúcim sudcom aj nadriadený súd – Krajský súd v Prešove.

97. Za týchto okolností je potom nepochybné, že je potrebné vyžadovať značnú mieru odolnosti

sudcu, ktorý sa vie vyporiadať aj s takýmito podaniami a podnetmi, aké v prejednávanej veci generálnej
prokuratúre adresoval žalobca 1/ a nemá to mať za následok, práve z dôvodov profesionality,
vyvolávanie negatívnych pocitov v sudcovi vo vzťahu k zainteresovanej sporovej strane.

98. Nadriadený súd – Krajský súd v Prešove je toho názoru, že samotný sudca B. D. C., A. poukázal
na to, že žalobca 1/ v iných konaniach sa obrátil s podnetmi na začatie disciplinárneho stíhania na

ministra spravodlivosti SR a taktiež aj na predsedníčku Najvyššieho súdu SR, pričom konajúci sudca
tieto podania nehodnotil ako okolnosti, ktoré by mali byť dôvodom pre jeho zaujatosť a následné
vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veciach týkajúcich sa žalobcu 1/, pričom je zrejmé a známe
z rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu (Krajského súdu v Prešove), že žalobca
1/ má takýchto vecí na Okresnom súde Prešov viacero. Nie je preto zrejmé, prečo podnet adresovaný

inému oprávnenému orgánu, teda podnet, ktorý bol dôvodom na podanie námietky zaujatosti zo strany
žalobcu 1/ i vyjadrenia vo veci zo strany konajúceho sudcu, by mal znamenať odlišné právne, či
psychologické dôsledky a vzbudzovať zaujatosť konajúceho sudcu, pokiaľ sa tak nestalo na základe
iných podnetov a návrhov na disciplinárne konanie vo vzťahu ku konajúcemu sudcovi, pretože aj tieto
podania mohli mať za následok spôsobenie ujmy v podobe potencionálneho disciplinárneho stíhania.

Naviac, samotný sudca konštatuje, že vo veciach postupoval nezaujato, spravodlivo a zákonne, pričom
túto okolnosť treba vykladať aj v tom zmysle, že nie je dôvod, aby podaniu, ktoré je v súčasnosti
dôvodom námietky zaujatosti, mal byť prisudzovaný oveľa zásadnejší význam vedúci až k záveru
o zaujatosti konajúceho sudcu a k jeho vylúčeniu z konania. Ako bolo vyššie uvedené, samotný sudca
nespochybňujesvojunezaujatosťvpredchádzajúcichkonaniachavjehorozhodovacejčinnostitýkajúcej

sa žalobcu 1/ a z tohto predpokladu vychádza aj nadriadený súd pri úvahách o predmetnej námietke
zaujatosti.

99. Ďalej treba konštatovať, že podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu sporovou stranou
alebo jej zástupcom vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod, pre ktorý by sudca mal byť vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci, pretože každý prípad je potrebné posudzovať individuálne
a zisťovať, či existuje zákonný dôvod na vylúčenie sudcu v zmysle § 49 ods. 1 CSP.

100. Námietka zaujatosti uplatnená sporovou stranou voči sudcovi, ktorý prejednáva a rozhoduje vec,
nemôže sa zakladať na hypotézach, domnienkach alebo subjektívnych pocitoch strany, pretože potom

by sa mohlo stať, že sporová strana by účelovo podávala trestné oznámenie na konajúceho sudcu alebo
sudcov za účelom dosiahnutia jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci s kalkuláciou, že
týmto postupom dosiahne to, že jej vec prejedná a rozhodne iný sudca (alebo sudcovia), ktorý podľa
jeho subjektívneho názoru sa javí vhodnejší. Práve osobnosť sudcu musí byť zárukou spravodlivého,
nestranného a objektívneho súdneho konania.

101. Inak by podanie trestného oznámenia na sudcu mohlo byť nástrojom na marenie stability
a efektívnosti fungovania súdneho systému, čo nie je možné akceptovať.

102. Preto nadriadený súd – Krajský súd v Prešove rozhodol, že sudca JUDr. Michal Drimák, PhD. nie

je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

103. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).