Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202948
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1619202948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom
Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matka - C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX,
F., prechodne bytom G. XXXX/XX, B., a otec - G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X,
B. H., zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka, so sídlom Račianska
13152/69B, Bratislava, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, o zmenu úpravy styku otca
s maloletou, uloženie informačnej povinnosti a uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní rodičov proti

rozsudku Okresného súdu Malacky z 15. októbra 2024 č. k. 9P/253/2019-1015 v spojení s opravným
uznesením z 30. októbra 2024 č. k. 9P/253/2019-1044, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku
I. p o t v r d z u j e s tým, že v časti miesta odovzdania maloletej ho m e n í tak, že otec si
maloletú v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a matka je povinná dieťa na styk riadne
pripraviť a otcovi v určenom čase v mieste jej bydliska odovzdať. Otec je povinný maloletú po skončení
styku v určenom čase matke v mieste jeho bydliska odovzdať.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., IV., VIII. a IX, ako aj v závislých výrokoch
V., VI. a VII. p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I.
upravil styk otca s mal. A. nasledovne: každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu vždy
od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 25.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod. a

dňa 26.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok dňa 23.12. od 9:00 hod. do 18:00
hod. a dňa 24.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletú v určenom čase prevezme v
mieste bydliska matky a v určenom čase maloletú v mieste bydliska matky odovzdá a matka je povinná
maloletú na styk s otcom pripraviť, maloletú otcovi odovzdať a umožniť tak riadny výkon jeho práv;
výrokom II. matke uložil písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o tom, kedy a u akého
lekára absolvovala vyšetrenia, o zmene jej detského lekára alebo iných lekárov, o aktivitách maloletej
v školskom zariadení, výchovno-vzdelávacích výsledkoch, ak nie sú pre otca dostupné z aplikácie

EduPage a prípadných výchovných problémoch maloletej, o záujmovej činnosti maloletej, o vycestovaní
maloletej do zahraničia a o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska (dlhšie ako 3 dni),
a to všetko vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku; výrokom III. návrh matky na
uloženie výchovného opatrenia zamietol; výrokom IV. matke uložil zaplatiť otcovi náhradu trov konaniavo výške 382,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom V. matke uložil zaplatiť trovy štátu
vo výške 215,37 eur na účet Okresného súdu Malacky do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom
VI. otcovi uložil zaplatiť trovy štátu vo výške 365,38 eur na účet Okresného súdu Malacky do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; výrokom VII. rozhodol, že vo zvyšnej časti trov konania žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu; výrokom VIII. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.
30Pc/30/2018-143 zo dňa 4.9.2018 vo výroku o úprave styku otca s maloletou a výrokom IX. rozhodol,
že rozsudok je vo výroku I. vykonateľný doručením.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení čl. 5, § 24 ods. 5 a 6, § 25 ods. 1., 2. a 3, § 28 ods.

1 a 2, § 36 ods. 1 a 43 ods. 1 Zákona o rodine, čl. 3 a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods.
2 Charty základných práv Európskej únie a § 233 CSP, keď dospel na základe vykonaného dokazovania
k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený styk otca s maloletou, došlo k
takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou,
a to najmä s ohľadom na aktuálny vek maloletej, ktorá je už dieťaťom mladšieho školského veku.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že aktuálna úprava styku je nevyhovujúca a podľa názoru

súdu nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej. Napriek záverom písomného znaleckého posudku
PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. č. 03/2023 zo dňa 26.04.2023 (bod 31. odôvodnenia) už pri svojom
prvom výsluchu na pojednávaní znalkyňa, hoci poukazovala na krehký emocionálny stav maloletej a
potrebu citlivého prístupu, potvrdila, že rodičia môžu pracovať na osamostatňovaní maloletej od matky
a na tom, aby maloletá trávila čas s otcom aj v neprítomnosti matky. Podľa doplnenia k znaleckému

posudku č. 03/2023 zo dňa 19.03.2024, kedy bola maloletá znalkyňou opäť vyšetrená, z pohľadu
psychického stavu maloletej možno badať posun, keď znalkyňa už konštatuje u maloletej pozitívne
prežívanie a dobrú adaptačnú schopnosť namiesto vnútorného napätia a emocionálnej preťaženosti
(ako bolo konštatované pri prvom vyšetrení maloletej znalkyňou). Znalkyňa zároveň uvádza, že maloletá
má pozitívny vzťah nie len k matke, ale aj k otcovi (uvedené konštatuje v znaleckom posudku aj v jeho

doplnení), i keď prirodzene najbližšou vzťahovou osobou je pre maloletú matka. Maloletá je vo veku,
kedy je schopná vzdialiť sa od matky (nepotrebuje byť neustále v jej prítomnosti), je to dieťa mladšieho
školského veku. Znalkyňa síce konštatuje, že maloletá naďalej profituje z prítomnosti matky pri styku,
pri otcovi sa necíti emocionálne bezpečne a sama sa nevie otcovi priblížiť, no pri výsluchu k doplneniu
znaleckého posudku opäť pripustila a korigovala svoje závery v tom zmysle, že za podpory rodičov styk

s otcom bez matky by mala maloletá zvládnuť, pričom apelovala na postupnosť krokov. Uvádzala, že ak
sa maloletá na styk zo strany rodičov (oboch) pripraví, bude vedieť, čo ju čaká, približný program a pod.,
bude sa cítiť bezpečne. Rozhodnutie súdu nie je rozhodnutie znalca, súd musí zohľadniť komplexne
všetky výsledky dokazovania, vychádzať z celého obsahu spisu, zohľadniť pri svojom rozhodovaní
širšie spektrum otázok a vec aj po právnej stránke správne posúdiť a musí vyvážiť práva účastníkov

konania a hľadať spravodlivú rovnováhu medzi právami rodičov a právami maloletého dieťaťa tak,
aby prijal rozhodnutie zohľadňujúce v prvom rade najlepší záujem maloletého dieťaťa. Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Znalecký posudok je jedným z
dôkazov, ktorý tiež podlieha hodnoteniu súdu. Čo sa týka znaleckého posudku znalkyne PhDr. Aleny

Kopányiovej, PhD., vrátane jeho doplnenia, súd konštatoval, že formálne posudok má predpísané
náležitosti, znalkyňa zodpovedala na súdom položené otázky. Neuvedenie, aký je vzťah rodičov k
maloletej, priamo v odpovediach na položené otázky, vysvetlila znalkyňa ako technickú chybu, čo súd
akceptoval, keďže v obsahu posudku odpoveď obsiahnutá bola. Pri výsluchu znalkyňa svoje závery
z pohľadu možnosti styku otca s maloletou aj v neprítomnosti matky do istej miery korigovala, a túto

možnosťpripustilastým,žeuviedlarodičom„návod“akopostupovať.Záveryznaleckéhodokazovaniaje
teda potrebné interpretovať nielen s ohľadom na písomne vyhotovený znalecký posudok a jeho písomné
doplnenie, ale aj skutočnosti, ktoré súdu a účastníkom bližšie ozrejmila znalkyňa na pojednávaní pri
svojom výsluchu. Súd konštatoval, že pri vyhotovení písomného znaleckého posudku znalkyňa do istej
miery nekriticky preberala niektoré tvrdenia matky a to, že dochádzalo k násiliu, „ktorého svedkom bola

a je aj maloletá“. Znalkyňa pri výsluchu k uvedenému objasňovala, že vychádzala z obsahu spisu a z
tvrdenírodičov,súdbolvšaktohtonázoru,ževspiseneboldostatočnýpodkladnato,abyznalkyňamohla
uvedené prezentovať, resp. prevziať z tvrdení matky ako fakt. Z matkou uvádzaného násilného konania
otca súd mal síce za preukázané, že otec sa dopustil priestupku voči matke (bod 35. odôvodnenia),
nemožno však opomenúť kontext, za ktorého k uvedenému došlo, a že išlo o bezprostrednú reakciu na

to, keď matka nožom prerezávala pneumatiku na otcovom aute, čo je zachytené aj na videonahrávke
(č. l. 693) a čo pri výpovedi na správnom orgáne aj potvrdila. Hoci súd každý jeden prejav násilia zo
strany otca, či matky, či ktorejkoľvek inej osoby odsudzuje, súd nemal dôvod na základe uvedeného
konania otca, a ani na základe toho, že došlo k fyzickej potýčke medzi ním a p. G. (čo otec nepoprel),dospieť k záveru, že by otec bol pre maloletú ohrozujúci, prípadne, že by bolo dôvodné bez ďalšieho
považovať otca za osobu agresívnu so sklonom k násiliu a nebezpečnú pre maloletú. Súd na základe
toho, čo je obsahom spisu, konštatoval, že v ostatnom skutočnosti ohľadom násilného správania otca,

či sexuálneho zneužívania maloletej zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení matky. Aj lekárske
správy doložené matkou treba interpretovať s ohľadom na skutočnosť, že vychádzajú zo subjektívnych
tvrdení matky a popisu jej prežívania konkrétnych situácií, ktoré matka sama lekárom (psychológom,
psychiatrom) uvádzala. Zároveň sama matka vo svojom podaní (bod 14. odôvodnenia) pripustila, že
to, že boli vystavené správaniu otca, ktoré je nebezpečné, nátlakové a podľa matky má črty rodovo

podmieneného násilia, preukázané nebolo. Čo sa týka matkou tvrdenej agresivity a násilníckej povahy
otca, takéto hodnotenie povahy a osobnej charakteristiky otca je v rozpore s výsledkami znaleckého
dokazovania a nemá v ňom oporu, keď znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. mimo iné uvádza (bod
30. odôvodnenia), že u otca „nezistil žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali pre prítomnosť agresivity,
ako stabilného a významne prevládajúceho rysu osobnosti“ a násilné správanie vyhodnotil u otca
„v nízkom pásme rizikovosti“. Aj znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová, PhD. v posudku konštatuje, že

otec je „zodpovedný voči úlohám a ľuďom, je pohotový sa správať podľa požiadaviek a noriem“ a v
rámci výsluchu uviedla, že charakteristiky otca nebránia tomu, aby sa rozšíril kontakt s maloletou, otec
nezlyháva v sociálnych situáciách (má bývanie a má prácu), a nie je dôvod, prečo by nevedel plniť
svoju rodičovskú rolu. Vo vzťahu k tvrdeniam matky o domácom násilí až týraní, ktorého mala byť
svedkom aj maloletá, súd podotkol, že nie je vyšetrovacím orgánom trestných činov či priestupkov. Je

zároveň do istej miery zarážajúce, že ak sa matka cíti dlhodobo ako obeť domáceho násilia, ako je
možné, že opakovane strávila s otcom aj niekoľko dní s prespatím na chate, či v stane na festivaloch
(takýto rozsah styku z rozsudku nikde nevyplýva), či z akého dôvodu ako miesto realizácie styku
preferuje práve svoju domácnosť, kde je sama s maloletou a otcom (podľa matky agresorom). Matka
mimo iné vo svojich vyjadreniach uvádzala, že cieľom otca je vymazať matku, odviesť maloletú do

Srbska, k čomu robí všetky kroky. Súdu naozaj nie je zrejmé, aké kroky má matka na mysli, keďže otec
nežiada prezverenie maloletej a chce len rozšírenie styku na úroveň, ktorá je stále stykom pomerne
úzkym. Matka zároveň namietala, že otec ju a jej domácnosť neustále kontroluje. Aj z toho pohľadu
sa matke môže uľaviť, ak styk nebude prebiehať prioritne v jej domácnosti a za jej prítomnosti ako
doteraz. Zo spisu zároveň vyplýva, že matka viaceré situácie opisuje súdu odlišne od iných a pre súd

objektívnejšíchpozorovateľov,akojekolíznyopatrovník(správaÚPSVaRzpohovorusmaloletouzodňa
26.04.2021 bod 48. odôvodnenia), či policajná hliadka (záznam mestskej polície zo dňa 16.06.2018 bod
34. odôvodnenia). Súd nemal dôvod sa domnievať, že tieto osoby by v rozpore so svojimi povinnosťami,
ako im vyplývajú z právnych predpisov, úmyselne opisovali udalosti v neprospech matky a v prospech
otca. Kolízny opatrovník dbá v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa a súd nemal dôvod sa domnievať,

že tomu nie je aj v tomto prípade. Súd za dôveryhodnejšie opísanie situácií považoval teda jednoznačne
popísanie pre súd objektívnejšími pozorovateľmi, ktorý nemajú dôvod (na rozdiel od matky) konať inak.
Súd bol ďalej názoru, že znalkyňa sa v písomnom vyhotovení znaleckého posudku nevysporiadala s
tým, že ak dochádza ku konfliktom medzi rodičmi (ktoré bývajú často vyhrotené, čo je z obsahu spisu
jednoznačne preukázané), či takéto konflikty nie sú v končenom dôsledku väčšou záťažou pre maloletú,

ako keby mala priestor tráviť čas len s otcom. Prítomnosť oboch rodičov pri styku je podľa názoru
súdu zdrojom zbytočných, častých a niekedy veľmi vyhrotených konfliktov zaťažujúcich maloletú. Aj ku
konfliktu s prerezaním pneumatík matkou a následným kopancom otca (bod 35. odôvodnenia) došlo
v dôsledku toho, že rodičia trávili styk spoločne a dôvodom konfliktu bola banalita - neupratanie chaty
otcom. Pri výsluchu znalkyňa potvrdila, že konflikty predstavujú pre maloletú záťaž. Možno teda dospieť

k záveru, že konštatovanie znalkyne o pozitívach prítomnosti matky pri styku z pohľadu prežívania
maloletej platí za predpokladu, že rodičia nevstupujú do konfliktov. Konflikty u rodičov aj v prítomnosti
maloletej však nie sú pri rodičoch ničím výnimočným, skôr naopak. Súd musel vziať do úvahy tiež postoj
matky (ktorý podľa názoru súdu nebol pri znaleckom dokazovaní zohľadnený, je však úlohou súdu, aby
ho zohľadnil), ktorá je dlhodobo nastavená proti rozširovaniu styku maloletej s otcom, dokonca navrhuje

jeho zúženie. Matka aj po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia psychológie sexuality
naďalej otvárala otázku možného sexuálneho zneužívania maloletej a aj s ohľadom na tento jej postoj
nemožno očakávať, že matka by nejakými postupnými krokmi chcela napomáhať tomu, aby sa styk
rozširoval a vzťah otca a maloletej napredoval. Naopak je zrejmé, že matka postupným krokom (na
ktoré rodičov nabádala pri výsluchu aj znalkyňa), nie je otvorená a chce styk ako je v súčasnosti za

prítomnosti matky, zakonzervovať a nechať jeho priebeh plne vo svojej moci a pod svojou kontrolou
a monitorovaním. Matka síce otcovi určitý priestor vytvára, ten však súd z pohľadu práv otca, ako aj
samotnej maloletej A. nepovažuje za dostatočný na to, aby sa ich vzťah zo súčasného stavu mohol
posunúť. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania, ako aj ostatných vykonaných dôkazov súdkonštatoval, že z dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať
záver, že otec je pre maloletú ohrozujúci/nebezpečný a z toho dôvodu by bola prítomnosť matky, či inej
osoby pri styku nevyhnutná. Takéto závery prijať nemožno. Obavy matky ohľadom možného sexuálneho

zneužívania maloletej boli vykonaným znaleckým dokazovaním (bod 30. odôvodnenia) dostatočne
rozptýlene a nepotvrdili sa. Trestné oznámenie v tejto veci bolo odmietnuté (bod 37. odôvodnenia).
Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. nezistil tak deviantné, ako aj nedeviantné motivačné činitele,
ktoré by vyvolávali podozrenie rizika neadaptívneho sexuálneho správania vo vzťahu k maloletým
objektom a neistil u otca ani narušenie väčšinového hodnotového systému. Osobnosť otca podľa znalca

nie je možné charakterizovať ako disociálnu, rysy antisociálnosti nie sú u otca neprítomné, nezistil
znaky závislosti, resp. abúzu alkoholu, ani znaky závislosti, resp. abúzu od iných psychoaktívnych látok.
Čo sa týka znaleckého posudku znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., k tomu súd uviedol, že
súdnym znalcom predložený znalecký posudok má požadované náležitosti, znalec riadne zodpovedal
na všetky súdom položené otázky, odpovede znalca na položené otázky sú zrozumiteľné, úplné a
vzájomne si neodporujúce a podložené obsahom zvyšných častí posudku, pričom súd nezistil nesúlad

záverov znaleckého posudku s ostatnými súdom vykonanými dôkazmi. Znalecký posudok preto súd
považovalzapresvedčivý,zrozumiteľnýazáveryznaleckéhoposudkuzanáležitealogickyodôvodnené.
Podstatné pre posúdenie možnosti realizácie styku maloletej s otcom v predmetnej veci bolo pre súd
najmä vyhodnotenie vzájomného vzťahu maloletej a otca a možného rizika/ohrozenia pre maloletú, ak
by sa styk realizoval v neprítomnosti matky. Znaleckým dokazovaním mal súd za preukázané, že vzťah

maloletej k otcovi, ako aj vzťah otca k maloletej je pozitívny, riziko s ohľadom na osobnostné črty otca
spočívajúce v jeho agresivite, či násilníckej povahe nebolo preukázané, obavy ohľadom sexuálneho
zneužívania s ohľadom na znalecké dokazovanie rovnako nie sú na mieste, znalec nezistil ani okolnosti
svedčiace pre požívanie alkoholu v nadmernej miere, či pre požívanie iných omamných látok. Jediným
faktorom brániacim súdu v širšej úprave styku v rozsahu ako sa domáhal otec, teda štandardný styk

s prespatím, bolo nastavenie/prežívanie maloletej. Aj znalkyňa posúdila vec v prvom rade s ohľadom
na prežívanie a vyjadrenia maloletej, zároveň však znalkyňa videla sama priestor na posun a postupné
kroky, ktoré by vzťah maloletej a otca posilňovali a umožnili postupne širší styk. Čo sa týka názoru a
prežívania maloletej, ktorá verbalizuje želanie, že chce prítomnosť matky pri styku, súd podotkol, že
súd na názor maloletého dieťaťa síce prihliada, čo ale neznamená, že za každých okolností rozhoduje

podľa názoru/želania dieťaťa, ale podľa toho čo je v kontexte všetkých posudzovaných skutočností v
jeho najlepšom záujme. V uvedenom prípade treba názor maloletej vnímať aj ako prirodzený dôsledok
toho, ako rodičia doposiaľ realizovali styk otca s maloletou a aký bol priebeh styku a aký je vzájomný
vzťahrodičov,vktoromprevládavzájomnánedôvera.Maloletánemádostatočnúskúsenosťsrealizáciou
styku v neprítomnosti matky a dostatok takých zážitkov s otcom (za čo nesie zodpovednosť aj otec),

ktoré by jej umožňovali vyjadriť sa inak a nepochybne vníma postoj matky vo vzťahu k realizácii styku
s otcom, keď matka nie je rozširovaniu styku s otcom podporná (hoci výslovne manipulácia zo strany
matky znaleckým dokazovaním zistená nebola). Je potrebné prihliadať na rozumovú a vôľovú vyspelosť
maloletej, keď maloletá nedokáže napr. uvažovať tým spôsobom a sama zohľadniť skutočnosť, že ak
bude pri styku len s otcom, bude menej vystavovaná konfliktom rodičov, ako je tomu v súčasnosti. Z

rozhovorov s maloletou, hoci vyjadrovala svoj postoj mať pri styku s otcom aj matku, nemal súd na
základe čoho vyvodiť, že maloletá by mala mať skutočne odôvodnené obavy byť s otcom sama, rovnako
na doložených fotografiách (bod 50. odôvodnenia) nebadať, že by maloletá mala z otca strach, okrem
toho aj matka sporadicky umožnila maloletej a otcovi ísť bez nej na ihrisko (hoci v blízkosti domu), a toto
leto maloletá strávila sama s otcom celý deň na oslave jej narodenín, ktoré otec pre maloletú na svojej

záhrade zorganizoval, pričom matka neuvádzala, že by maloletá mala z oslavy negatívny zážitok v tom
zmysle, že by sa jej s otcom a jeho rodinou na oslave nepáčilo. Súd považoval za nešťastné, že napriek
tomu, že v súčasnom rozsudku nikde nie je stanovené, že styk má prebiehať v mieste bydliska, resp.
domácnosti matky, bol prevažne práve takto realizovaný. Matka opakovane otcovi vyčíta, že je pasívny a
okrem varenia styk prespí, je na telefóne, či styk v celom rozsahu nevyužíva/odchádza skôr. Neaktivita,

resp. nedostatočná aktivita otca vyplynula tiež z vyjadrení maloletej pri znaleckom dokazovaní (napr.
str. 11 Doplnku k ZP, č. l. 823), kde maloletá opisuje, čo robí, keď otec zaspí, ako aj z rozhovoru
maloletej na súde. Súd mal teda za preukázané, že otec sa maloletej naplno nevenuje a nevyužíva v
maximálnej možnej miere možnosť rozvíjania jeho vzťahu s maloletou - spoločnou hrou a pre maloletú
atraktívnymi činnosťami, ako by bolo logické očakávať. Styk otca s maloletou je aktuálne pomerne úzky,

preto je skutočne chybou, ak ho otec naplno nevyužíva. Nie je teda namieste vytýkať výlučne matke,
že postoj maloletej je v dôsledku jej pôsobenia, keď otec tiež nesie zodpovednosť za trávenie času s
maloletou,ktorýmákdispozícii.Najednejstranemožnootcovivytknúť,aksadieťaťunevenujeajvrámci
aktuálnych možností styku naplno, čím sám nenapomáha tomu, aby ich vzťah napredoval (čo vytklaotcovi aj znalkyňa), na druhú stranu je súd presvedčený, že práve styk v neprítomnosti matky bude otca
prirodzene nútiť k väčšej aktivite, kedy sa bude musieť sám postarať o celý program maloletej v priebehu
styku. Bude v značnej miere na otcovi, ako to uchopí, a či maloletú presvedčí, že byť s „tatom“ je fajn, a

to aj bez maminy. Súd je presvedčený, že treba dať otcovi a maloletej priestor, aby svoj vzťah posunuli,
pretože to ako aktuálne styk prebieha, rozvoj ich vzťahu brzdí. Súd je toho názoru že práve realizovanie
styku v domácnosti matky a za prítomnosti matky tlmí otcovu aktivitu v ponímaní kvalitnejšieho trávenia
času s maloletou (čo je samozrejme aj chybou otca). Aj súčasný rozsudok umožňuje otcovi byť aktívnejší
a netráviť čas prevažne v domácnosti matky a aj za prítomnosti matky otec mohol tráviť čas s maloletou

rozmanitejšímiaktivitami,kčomuvšaknedochádzalo,čosalogickyodraziloajnavyjadreniachmaloletej.
Súd preto apeluje na otca, aby svoj čas s maloletou skutočne využíval na rozvíjanie ich vzájomného
vzťahu (nie na konflikty s matkou). To či maloletá bude k otcovi chodiť rada a bude sa na čas trávený
s otcom tešiť, je vo veľkej miere práve v rukách otca. Matka zase nemôže opomínať, že nie je jediným
výlučným rodičom maloletej, ale že maloletá je ich spoločným dieťaťom a otec je zo zákona nositeľom
rovnakých rodičovských práv a povinností ako matka a nemožno jeho postavenie zredukovať len na

styk niekoľko hodín do mesiaca za prítomnosti matky (navyše styk, na ktorý matka neustále dohliada,
monitorujeahodnotí).Úlohoumatkybudemaloletúnastyksotcompripraviť,atopredovšetkýmvzmysle
psychologickej prípravy (pozitívneho naladenia) a neprenášať do vzťahu dieťa a otec neprimerane svoje
vlastné negatívne emócie a nastavenie voči otcovi. Maloletá musí cítiť, že sama matka je so stykom
maloletej s otcom uzrozumená a chce maloletej styk s otcom dopriať, pretože dieťa veľmi citlivo vníma

citové rozpoloženie matky, tón jej hlasu a celú aj neverbálnu komunikáciu rodičov a reaguje na to. Súd
vyjadril presvedčenie, že ak matka splní túto svoju úlohu, maloletá za podpory oboch svojich rodičov styk
otca v neprítomnosti matky zvládne. Súd je presvedčený, že maloletá v prípade správneho prístupu
oboch rodičov bude vedieť styk s otcom bez prítomnosti matky akceptovať (čo vyplynulo aj z výsluchu
znalkyne), tak ako sa napr. stalo nedávno na oslave jej narodenín, pričom sama znalkyňa hodnotila

takto strávený čas s otcom pozitívne. Súd bol zároveň toho názoru, že pre maloletú je určite väčšou
záťažou, ak je prítomná pri vyhrotených situáciách, ku ktorým medzi rodičmi dochádza, o čom svedčia
aj dôkazy v spise, ako styk s otcom bez prítomnosti matky, pri ktorom rodičia nebudú dochádzať do
vzájomných interakcií. Aj priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch znepriatelených rodičov
nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len jednému z rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie

neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Ak rodičom
záleží na ich maloletej dcére, budú sa aj pri preberaní a odovzdávaní maloletej správať tak, aby maloletá
nebola svedkom ich konfliktov a neprimeraného správania a odovzdávanie bude prebiehať v pokojnej
atmosfére (uvedené je v rukách rodičov). Súd nevyhovel návrhu otca v tom smere, že by upravil styk v
rozsahu ako navrhoval, a teda aj s prespatím, a to vzhľadom k presvedčeniu, že z pohľadu prežívania

maloletej je najprv potrebné, aby si maloletá navykla na priebeh styku s otcom mimo domácnosti matky
v jej neprítomnosti, následne maloletá za podpory rodičov podľa názoru súdu sama prirodzene by mala
dospieť k tomu, že nebude mať problém s prespatím u otca, či so spoločnou dovolenkou s otcom (záleží
to však na postoji rodičov a kvalite času stráveného s otcom). Znalkyňa apelovala na postupnosť krokov,
s čím sa súd stotožnil, preto nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu. Otec sám bude vidieť aj podľa

reakcií maloletej, či a kedy už bude naklonená tomu, aby v domácnosti otca aj prespávala. Vyvíjanie
nátlaku na maloletú v tomto smere však môže mať úplne opačný efekt, čo si musí otec uvedomiť. Preto
je potrebné pristupovať zo stany rodičov k maloletej empaticky. Styk počas pracovného týždňa nebol
upravený, keďže otec žiadal úpravu len víkendov. Súd tiež neupravil osobitne styk cez prázdniny, a to
s ohľadom na skutočnosť, že styk je upravený bez prespatia a dlhší pobyt u otca zatiaľ nie je aktuálny.

Súd však upravil styk počas Vianoc, aby mal otec garantované, že bude mať tieto pre množstvo rodín
najsviatočnejšie dni v roku možnosť trávenia času s maloletou. Teda inak v rámci prázdnin, ak sa rodičia
nedohodnú odlišne, bude prebiehať bežný styk otca s maloletou, každý druhý víkend. Súd po posúdení
všetkých rozhodných skutočností nezistil v konaní dostatočné dôvody, pre ktoré by nebolo možné
otcovi umožniť styk s maloletou v neprítomnosti matky. Súd je presvedčený, že nová úprava styku,

hoci nezodpovedá ani predstavám matky ani predstavám otca, zodpovedá pre súd prvoradému kritériu,
najlepšiemu záujmu maloletej tým, že vytvára väčší priestor na rozvoj vzťahu s otcom a posilňovanie
ich vzájomných väzieb a zároveň nekladie neprimerané nároky na maloletú, k čomu by mohlo dôjsť v
prípade, ak by maloletá bola za súčasnej situácie a ňou vyjadreného postoja nútená k prespávaniu v
domácnosti otca.

3. S ohľadom na konfliktnosť vzťahov medzi rodičmi, narušenú komunikáciu, keď matka, či už v
potrebnom rozsahu alebo včas, neposkytuje otcovi všetky podstatné informácie, prípadne ich poskytuje
len sporadicky, súd považoval za dôvodné vyhovieť návrhu otca vo vzťahu k informačnej povinnosti.
Skutočnosť, že by matka otca na pravidelnej báze informovala, preukázaná nebola. Súd nemal zapreukázané, že matka informácie otcovi v dostatočnej miere poskytuje, matka uvádzala, že otec sa jej
môže pýtať. Informačnú povinnosť upravil súd tak, aby táto nebola šikanózna. Poskytovanie informácií
v rozsahu ako súd matke uložil, súd považuje za dostatočné a primerané a nebude nijako nad rámec

toho, čo je bežné, matku zaťažovať. Súd podotkol, že písomne zahŕňa aj elektronické prostriedky, t.
j. napr. mailom. Komunikácia rodičov nie je optimálna, preto je namieste aj z pohľadu predchádzania
konfliktom a iným nedorozumeniam zabezpečiť, aby matka otca na pravidelnej báze informovala. Zákon
o rodine súdu ukladá, aby dbal na právo toho rodiča, ktorému nie je maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie o maloletom dieťati
domáhať na súde (§ 24 ods. 6 Zákona o rodine). Súd v súvislosti s uložením informačnej povinnosti
poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/194/2019 z 28.04.2020, podľa
ktorého: „Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti
o záležitostiach dieťaťa, keďže v určitých prípadoch môže mať zatajenie niektorých informácií pre dieťa
veľmi nepriaznivé následky. Táto vzájomná rodičovská povinnosť by nemala byť podceňovaná a v

prípade, ak ju rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti neplní dobrovoľne, má mu
byť v zásade uložená súdom, pokiaľ sa takejto úpravy druhý rodič domáha. Rodičia sa majú zásadne
dobrovoľne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, z uvedeného dôvodu
je absolútne irelevantná argumentácia matky o šikanovaní jej osoby, keď jej súd uložil informačnú
povinnosť svojím rozhodnutím, keďže túto povinnosť si mala plniť aj dobrovoľne a rovnako neobstoja jej

argumenty, že otec si môže zisťovať všetky skutočnosti ohľadne maloletého dieťaťa sám u lekára, cez
mobilnú aplikáciu ohľadne školských výsledkov a podobne. Nemožno poprieť, že každý rodič si môže
určité skutočnosti o svojom dieťati zistiť, avšak zmyslom a účelom uvedeného ustanovenia § 24
ods. 6 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k plneniu rodičovských
práv a povinností aj týmto spôsobom, keďže informačná povinnosť v rodinách, ktoré nie sú rozvrátené,

samozrejme funguje na báze dobrovoľnosti a zjavne to nikto nepovažuje za šikanu.“
4. Návrh matky na uloženia výchovného opatrenia otcovi súd považoval za nedôvodný, rodičia už
aj počas konania absolvovali výchovné opatrenie, ktorého účel sa nenaplnil, rovnako absolvoval
poradenstvo na ÚPSVaR na dobrovoľnej báze. Je evidentné aj z tohto návrhu matky, že matka vidí chybu
len na strane otca, ktorý by sa mal podľa matky napraviť, súd je však presvedčený, že za kvalitu, resp.

nekvalitu ich vzájomných vzťahov a neschopnosť dohodnúť sa na rodičovských právach a povinnostiach
k maloletej nesú obaja svoj podiel viny. Obaja rodičia dostali návod aj od znalkyne, ako majú postupovať
pri rozširovaná styku a už je len na ich samoregulácii a sebareflexii, či a do akej miery sa dokážu
vyvarovať zbytočným konfliktom a situáciám, ktoré zaťažujú maloletú. Matka zároveň musí tiež prijať,
že ani jej správanie a reakcie nemožno označiť za každej situácie za optimálne, či primerané, o čom

svedčia aj otcom doložené videá, či správa ÚPSVaR z pohovoru s maloletou.
5. Počas konania vznikli trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním znalkyňou PhDr. Alenou
Kopányiovou, PhD., ktoré súd dal rodičom uhradiť rovným dielom, keďže dokazovanie bolo vykonané
v dôsledku tvrdení uvádzaných obomi rodičmi a v záujme ich maloletého dieťaťa. Trovy štátu spolu
predstavujú sumu 580,75 eur a pozostávajú zo sumy 116,74 eur (trovy štátu na základe uznesenia

č. k. 9P/253/2019-646 zo dňa 08.06.2023 za znalečné nekryté preddavkom) + 76,60 eur (trovy štátu
na základe uznesenia č. k. 9P/253/2019-780 zo dňa 29.09.2023 za výsluch znalkyne) + 301,54 eur
(trovy štátu na základe uznesenia č. k. 9P/253/2019-831 zo dňa 27.03.2024, a to 151,54 eur znalečné
za doplnenie znaleckého posudku nekryté preddavkom + 150 eur nezaplatený preddavok otcom) +
85,87 eur (trovy štátu na základe uznesenia č. k. 9P/253/2019-949 zo dňa 24.09.2024 za výsluch

znalkyne). Matke bola uložená povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 215,37 eur, čo tvorí 1 výšky
znalečného nekrytého preddavkom 58,37 eur, 1 trov za výsluch znalkyne 38,30 eur + 42,93 eur
+ 1 výšky znalečného za doplnenie znaleckého dokazovania nekrytého preddavkom 75,77 eur.
Otcovi bola uložená povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 365,38 eur, čo tvorí 1 výšky znalečného
nekrytého preddavkom 58,37 eur, 1 trov za výsluch znalkyne 38,30 eur + 42,94 eur (rozdiel spôsobený

zaokrúhľovaním) + 1 výšky znalečného za doplnenie znaleckého dokazovania nekrytého preddavkom
75,77 eur + neuhradený preddavok otca 150 eur.
6. Súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania
priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, priznal otcovi nárok na náhradu
trov za znalecké dokazovanie znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. z odvetvia psychológia

sexuality, ktoré bolo nariadené z dôvodu tvrdení matky, ktorým naznačovala sexuálne zneužívanie
maloletej otcom. Bolo síce v záujme ochrany maloletej potrebné vec preveriť, avšak vzhľadom na
charakter tohto dokazovania, ktoré musel otec podstúpiť, súd považoval za spravodlivé, aby trovy tohto
dokazovania znášala matka, keďže bolo vykonané najmä s ohľadom na ňou produkované podozrenia. Spoukazomnauznesenieč.k.9P/253/2019-393zodňa19.12.2021auznesenieč.k.9P/253/2019-456zo
dňa 11.04.2022 trovy konania za znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychológie sexuality, ktoré
otcovi vznikli, predstavujú sumu 382,46 eur (400 eur zložený preddavok - 17,54 eur vrátený preplatok).

7. V ostatnej časti trov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď nebol dôvod rozhodnúť o týchto trovách
iným spôsobom.
8. Súd vyhovel návrhu otca na predbežnú vykonateľnosti rozsudku jeho doručením, avšak len vo vzťahu
k výroku I. rozsudku, t. j. vo veci úpravy styku. Otec svoj návrh odôvodnil najmä dĺžkou konania. Rovnako

matka navrhla, aby bol rozsudok predbežne vykonateľný, pokiaľ bude v znení jej návrhu. Matka zároveň
uviedla, že vo vzťahu k návrhu otca na predbežnú vykonateľnosť nie je dôvod na bezodkladnú úpravu,
maloletá by nemala dostatočnú adaptačnú dobu, aby bolo okamžite menené, na čo je zvyknutá a proti
jej vôli a záverom znaleckého posudku. Súd dospel k záveru, že nariadenie predbežnej vykonateľnosti
úpravy styku je namieste. Možno uzavrieť, že čas, ktorý dieťa a rodič nemajú možnosť stráviť spolu -
nemožno v zásade nahradiť a je v záujme maloletej, aby sa k realizácii styku v neprítomnosti matky

pristúpilo okamžite. Ak by súd nevyslovil predbežnú vykonateľnosť, je daná hrozba ťažko nahraditeľnej
ujmy na strane otca i maloletej, keďže čas, ktorý by uplynul do právoplatného skončenia konania nebude
možné vrátiť a okamžiky, ktoré by otec mohol stráviť s maloletou a maloletá s otcom (bez zasahovania
zo strany matky), sa neskôr nahradiť už nedajú. Súd bol toho názoru, že už teraz je potrebné postupnými
krokmi pracovať na tom, aby bol vytvorený priestor do budúcna na aspoň taký styk, ako sa otec domáhal.

Vo vzťahu k ostatným výrokom rozsudku nebolo namieste vyslovovať ich predbežnú vykonateľnosť
doručením.
9. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý
navrholrozsudokvnapadnutomvýrokuzmeniťaupraviťjehostyksmaloletoukaždýnepárnykalendárny
týždeň v roku od piatka 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., ako aj počas Vianočných a Veľkonočných

sviatkov a školských prázdnin s tým, že miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa bude na adrese Mlynské
Nivy 5/A, Bratislava, Central Bus Station. Poukázal na záverečné vyjadrenie prokurátorky Okresnej
prokuratúry Malacky, ktorá s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania uviedla, že otec má
vytvorené materiálne podmienky na to, aby maloletá mohla u neho prespať a navrhla upraviť styk
otca s maloletou každý druhý víkend od piatka 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. Kolízny opatrovník

navrhol styk realizovať cca pol roka bez prespatia a následne s prespatím. Matka nerešpektuje
a nemieni rešpektovať rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 30Pc/30/2018-143 zo dňa 4.9.2018
a súd musel pristúpiť k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Namietol, že znalecký posudok znalkyne PhDr.
Aleny Kopányiovej, PhD. Č. 3/2023 zo dňa 26.4.2023 bol vypracovaný bez skúmania interakcie otca
s maloletou. Bol vypracovaný doplnok k znaleckému posudku č. 3/2023 zo dňa 19.3.2024, z ktorého

vyplýva, že maloletá má dobrú schopnosť adaptácie, psychický stav a jej prežívanie je pozitívne,
ustupuje jej plachosť, vzťah k obom rodičom je pozitívny, oboch vníma ako rovnocenné vzťahové osoby
a stretávanie s otcom je súčasťou jej života a jej rozvoja s primárnou vzťahovou osobou. Na pojednávaní
dňa 12.9.2024 znalkyňa uviedla, že maloletá je aktuálne schopná vzdialiť sa od matky, ak jej bude
vysvetlené, čo a kde ide robiť v rámci styku. Súhlasil so záverom súdu, že od posledného rozhodnutia

došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o úprave styku. Poukázal na to, že
aj v rámci pohovoru sa maloletá vo svojej podstate vyjadrila vo vzťahu k otcovi pozitívne, pričom si je
potrebné uvedomiť, že maloletá chtiac nechtiac preberá postoje a názory matky, ktorá je jej primárnou
vzťahovou osobou. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že otec nesie zodpovednosť za nedostatok zážitkov
s maloletou. Otec si nemal ako vytvoriť zážitky s maloletou, pretože matka trvala na tom, aby sa styk

realizoval v jej domácnosti. Súd uviedol, že styk otca s maloletou je založený na trávení spoločného
času, spoločných aktivitách, ale samotná úprava styku na tento názor vôbec nereflektuje a samotná
úprava styku otcovi značne obmedzuje jeho rodičovské práva, ale aj záujem maloletej. Rodičovské
práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení obidvoch rodičov, a preto je potrebné pri úprave
styku vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného

času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Namietol, že súd vôbec neupravil styk
otca počas prázdnin. Súd vôbec nereflektoval na názor prokuratúry, že nebolo preukázané naplnenie
hmotnoprávnychpodmienoknaobmedzenierodičovskýchprávotca.Nebolopreukázané,žebymaloletá
vo veku 9 rokov nebola schopná realizovať styk s otcom s prespatím cez víkend. Súd pri rozhodovaní
nevzal do úvahy, že maloletá od škôlky chodí do škôl v prírode, kde prespáva v cudzom prostredí bez

matky a v roku 2024 bola maloletá na dovolenke v Chorvátsku bez matky. Na základe vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že otec by nemal dostatočné rodičovské zručnosti, rovnako aj súd
konštatoval, že vo svojej podstate je otec spôsobilým rodičom. Súdom upravený styk v sebe zahŕňa aj
akcept cestovania maloletej. Okres finančného zaťaženia otca je cestovanie aj stratou času a maloletédieťa je vystavené zvýšenému nebezpečenstvu. Preto navrhol ako miesto preberania a odovzdania
maloletej Autobusovú stanicu Nivy v Bratislave. Upraviť styk s prespatím počas prázdnin a sviatkov
žiadal otec aj z dôvodu, že dieťa má právo aj na svoju bližšiu rodinu ako sú súrodenci, bratranci,

babka a vzdialenejšia rodina. Len samotný formálny, ničím nepodložený nesúhlas matky nemôže byť
prekážkou pre rozšírenie styku. Poukázal na psychologické výskumy, ktoré vyzdvihujú pevný vzájomný
vzťah medzi otcom a dcérou.
10. Proti výrokom I., II., IV., VIII. a IX. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie
matka maloletej, ktorá navrhla výrok I. zmeniť a styk upraviť len v jej prítomnosti, výrok II. zmeniť a návrh

otca zamietnuť, výrok IV. zmeniť a otcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať, alternatívne rozsudok
v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietla, že súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletou v rozpore s prejaveným
názorom maloletej, ktorá má záujem stretávať sa s otcom za jej prítomnosti a v jej domácnosti, teda za
podmienok, ako doteraz. Matka nevie posúdiť, aké otázky boli maloletej položené, ale je evidentné, že
maloletá mala záujem o zachovanie obvyklého stretávania sa s otcom, vzhľadom na potrebu zachovania

jej istoty, že jej nič nehrozí. Súd rozhodol tak, ako maloletá nechcela. Aktuálne súd prehliadol všetky
neistoty maloletej a vystavil ju novej situácii, ktorá jej v čase pohovoru nebola vysvetlená, a to bez
ohľadu na prežité, správanie a prejavy otca. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,
že výpoveď maloletej vo vzťahu k otcovi, trávenia času s ním, bola kritická. Súd rozhodol o mieste,
rozsahu, času stretávania bez ohľadu na prejavenú vôľu maloletej. Mal. A. je opätovne traumatizovaná.

Súd sa nevenoval vyhodnoteniu vôle maloletej, jej rozumovej a vekovej vyspelosti a schopnosti chápať
vzniknutú situáciu. Argumentácia súdu, že maloletá nemala možnosť vyjadriť sa inak, lebo stretávanie
sa s otcom bez prítomnosti matky nepoznala, je chybná, pretože súd rieši následok. Znalec odôvodnil,
prečo maloletá necíti potrebu byť s otcom bez prítomnosti matky. Otec nevytvoril podmienky (svojim
správaním), aby vzťah naplnený dôverou, istotou, podporou medzi maloletou a ním vôbec vznikol.

Je v hrubom rozpore so záujmami maloletej, že súd prvej inštancie sledoval výlučne práva otca
a maloletú priamo vystavil konaniu otca, ktoré sama súdna znalkyňa neodporúčala. Je zarážajúce, že
súd nezohľadnil vo vzťahu k maloletej dva znalecké posudky a rovnako neakceptoval psychologické
vykreslenie osoby otca a osoby matky. Namietla uloženie informačnej povinnosti, keď i s prihliadnutím na
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR by uloženie informačnej povinnosti nemalo byť prostriedkom

našikanovaniepreferenčnéhorodiča.Poukázalanato,žeotecvočinejpáchaadministratívnyteroraona
mu bude musieť oznamovať príchody a odchody maloletej, kde sa zdržuje, ako dlho a ďalšie. Uvedená
informačná povinnosť presahuje mieru informácií, ktoré by mal druhý rodič vedieť o maloletej, či matke.
K uloženej povinnosti nahradiť otcovi trovy konania uviedla, že v konaní bolo potrebné vzhľadom na
správanie otca, ku ktorému sa aj priznal, preskúmať úmysel jeho konania. Nesúhlasila so záverom súdu,

že pokiaľ sa nepreukázala trestnosť, či potenciálna trestnosť konania otca je spravodlivé, aby náklady
spojené s daným znaleckým posudkom znášala matka. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie bolo
potrebnéprezisteniezameraniaotca,ktorýsapriznalkukonaniuvovzťahukmaloletej,ktorévykazovalo
správanie vymykajúce sa bežnému štandardu z dôvodu sexuálnej nezrelosti. Záver súdu, v zmysle
ktorého bola otcovi spôsobená ujma, považovala za nekorektný. Bola toho názoru, že zistenia súdneho

znalca boli pre rozhodovanie súdu dôležité. Sám znalec zadefinoval u otca anomáliu, ktorú podrobne
opísal a vysvetlil. Rozhodnutie o predčasnej vykonateľnosti rozsudku považovala za prejav záujmu súdu
prvej inštancie vyhovieť otcovi v tom, aby sa mohol stretávať s maloletou bez prítomnosti matky a na
inom mieste ako v bydlisku matky. Bola toho názoru, že existujú iné prostriedky, ktoré mohol súd využiť
na dosiahnutie postupnej separácie maloletej. Maloletá bude vystavená stavu, ktorý neodporúča súdny

znalec z oblasti detskej psychológie.
11. K odvolania rodičov sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Napadnutý rozsudok vychádza zo správnych
skutkových zistení, správneho právneho posúdenia veci a je riadne odôvodnený, pričom nová úprava
styku otca s maloletou je v súlade s najlepším záujmom ako prvoradým kritériom v posudzovanej veci.

12. K odvolania rodičov sa písomne vyjadril opatrovník maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Styk otca s maloletou je potrebné rozširovať postupne, aby mala
maloletá vytvorený dostatočný priestor na prispôsobenie novej situácii. Zo žiadneho dôkazu vykonaného
v konaní nevyplýva, že by sa mal. A. otca bála. Poukázal na to, že želanie dieťaťa nie je vždy v súlade
s jeho najlepším záujmom.

13. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na priebeh stykov podľa novej úpravy a pripojil
fotografie. Trval na uložení informačnej povinnosti, pretože ho matka neinformovala, že bola s dcérou
na dovolenke v Egypte.14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že
odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a §
66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,
či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo
svojej podstate vecne správny.

15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola úprava styku otca s mal. A., uloženie
informačnej povinnosti matke a uloženie výchovného opatrenia otcovi. Rozsudkom napadnutým
odvolaním v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie súd prvej inštancie výrokom I. upravil

styk otca s mal. A. nasledovne: každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu vždy od 9:00
hod. do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 25.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 26.12.
od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok dňa 23.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod. a dňa
24.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prebratia dieťaťa je bydlisko matky;
výrokom II. matke uložil písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o tom, kedy a u akého

lekára absolvovala vyšetrenia, o zmene jej detského lekára alebo iných lekárov, o aktivitách maloletej
v školskom zariadení, výchovno-vzdelávacích výsledkoch, ak nie sú pre otca dostupné z aplikácie
EduPage a prípadných výchovných problémoch maloletej, o záujmovej činnosti maloletej, o vycestovaní
maloletej do zahraničia a o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska (dlhšie ako 3 dni),
a to všetko vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku; výrokom III. návrh matky na

uloženie výchovného opatrenia zamietol; výrokom IV. matke uložil zaplatiť otcovi náhradu trov konania
vo výške 382,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom V. matke uložil zaplatiť trovy štátu
vo výške 215,37 eur na účet Okresného súdu Malacky do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom
VI. otcovi uložil zaplatiť trovy štátu vo výške 365,38 eur na účet Okresného súdu Malacky do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; výrokom VII. rozhodol, že vo zvyšnej časti trov konania žiaden z účastníkov

nemá nárok na ich náhradu; výrokom VIII. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.
30Pc/30/2018-143 zo dňa 4.9.2018 vo výroku o úprave styku otca s maloletou a výrokom IX. Rozhodol,
že rozsudok je vo výroku I. vykonateľný doručením.
16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
vo výrokoch I. (úprava styku), II. (informačná povinnosť matky), IV. (uloženie povinnosti matke nahradiť

trovy konania otcovi) a IX. (predbežná vykonateľnosť rozsudku), ako aj závislých výrokoch V. až VIII.
(náhrada trov konania a zmena rozsudku o predchádzajúcej úprave styku).
17. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne

posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo
právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

18. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v

súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení
dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými
závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, pričom je samozrejmé, že odvolatelia nemusia súhlasiť so všetkými
skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.20. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a

zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

23. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

24. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,

aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

28. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

29. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

30. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom, pričom sa predpokladá, že ich vykonávajú
v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl.
51 ods. 1 Ústavy SR, ale to aj predpokladá. Pritom Zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu
rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine).
Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s
prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV.ÚS/367/2008).

31. Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie
je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vovzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva
postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide
o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napr. Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko,

rozsudok zo 06.07.2010, bod 131).

32. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatuje, že existuje široký konsenzus i v
rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim
hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane

vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže
ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných
prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v
záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v
stabilnomprostredíarodičomnemôžebyťpodľačl.8dohovoruumožnenéuplatňovaťopatrenia,ktoréby
mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej

moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná
pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na
jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8. 7. 2003,
bod 66).

33. Princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda
východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácie jednotlivých ustanovení Zákona o rodine v konaní
o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom.

34. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na použití § 24 ods. 5 a 6, ako aj § 25 ods. 1 a 2 Zákona

o rodine a citované ustanovenia vyložil v súlade s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a Dohovorom a právach dieťaťa.

35. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie nevychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania, keď
súd znalecký posudok PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. č. 3/2023, ako aj jeho doplnok (ako aj znalecký

posudok RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD.) riadne vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a rovnako takto pristupoval i k prezentovanému názoru
maloletej, ktorý súd je povinný pri rozhodovaní zohľadniť, ide však len o dielčie dôkazy, ktoré hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

36.Súdprvejinštancieuvedenýmspôsobompostupovalavodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedol,
ako vykonané dôkazy vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V odôvodnení dostatočne
zrozumiteľne s poukazom na najlepší záujem maloletej odôvodnil rozsah úpravy styku otca s mal. A.,

pričom sa vysporiadal s uplatnenými námietkami zo strany rodičov. Súd prvej inštancie sa v odôvodní
napadnutého rozsudku zrozumiteľne vysporiadal aj s tým, prečo nepovažoval v preskúmavanej veci za
dôvodné nariadiť tzv. adaptačnú fázu styku. Odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie
napadnutého rozsudku bez potreby opakovania ním použitých dôvodov.

37. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažoval za spravodlivé, aby náklady
v súvislosti s realizáciou styku (ako aj časovú náročnosť) znášal výlučne otec maloletej, ale považoval
za spravodlivé, aby sa na nich podieľali rodičia v rovnakej miere. Preto určil ako miesto odovzdania
dieťaťa bydlisko odovzdávajúceho rodiča.

38. Odvolací súd nepovažoval za vhodné určiť ako miesto odovzdania dieťaťa v zmysle návrhu otca
Autobusovú stanicu Nivy v Bratislave, pretože by mohli vzniknúť problémy v prípade núteného výkonu
rozhodnutia. Je daná samozrejme možnosť, aby sa rodičia dohodli a miesto odovzdania dieťaťa určili
podľa aktuálnych okolností.

39. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky týkajúcich sa uloženia informačnej povinnosti ohľadom
maloletej odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia § 24 ods. 6 Zákona o rodine vyplýva, že povinnosťou
rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je poskytovanie informácii o tomto
dieťati rodičovi, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Dôvodom je najmärešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ale tiež právo
a zároveň povinnosť toho rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby
si plnil svoje rodičovské práva a povinnosti, ktorých nie je zbavený. Otec sa v konaní domáhal uloženia

informačnej povinnosti matke v súlade s ustanovením § 24 ods. 6 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie
správne s poukazom na uvedenú zákonnú úpravu zaviazal matku touto povinnosť majúc za to, že matka
otca nedostatočne informuje. Odvolací súd poukazuje na to, že pre riadnu ochranu záujmov maloletého
dieťaťa je nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, keďže
v určitých prípadoch môže mať zatajenie niektorých informácii pre dieťa veľmi nepriaznivé následky.

Rodičia sa majú v zásade dobrovoľne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa.
Podľa odvolacieho súdu súdom prvej inštancie stanovená frekvencia plnenia uloženej povinnosti na
mesačnej báze, ako aj jej rozsah sú primerané, pre matku nie sú nijako zaťažujúce.

40. Za správne považoval odvolací súd, keď súd prvej inštancie v zmysle § 55 CMP priznal
otcovi proti matke náhradu trov konania za znalecké dokazovanie znalcom RNDr. Mgr. Dušanom

Kešickým,PhD.,keďpredmetnédokazovaniebolonariadenézdôvodutvrdenímatky,ktoránaznačovala
sexuálne zneužívanie maloletej otcom. Súd v záujme maloletej musel uvedené tvrdenia preveriť,
ale s prihliadnutím k charakteru dokazovania a jeho výsledkom odvolací súd považoval zhodne
s prvoinštančným súdom za spravodlivé, aby matka otcovi nahradila trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti
s týmto dokazovaním.

41. Za správny považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia jeho predbežnej
vykonateľnosti, pričom v podrobnostiach odvolací poukazuje na jeho odôvodnenie v tejto časti.

42. Súd prvej inštancie správne výrokom VIII. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Malacky z 4.

septembra 2018 č. k. 30Pc/30/2018-143 vo výroku o úprave styku otca s maloletou.

43. Správne súd prvej inštancie rozhodol i o nároku na náhradu trov konania štátu (výroky V. a VI.),
ako aj o náhrade trov konania účastníkov vo zvyšnej časti, keď podľa § 52 CMP žiadnemu z účastníkov
nárok na ich náhradu nepriznal.

44. Z vyššie uvedených odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch
I., II., IV., V., VI., VII., VIII. a IX. potvrdil s tým, že vo výroku I. zmenil miesto odovzdania maloletej.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a

§ 52 CMP.

46. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).