Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200134
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LLM. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Naše Farmy, a. s., so sídlom Dlhé hony 4991, 058
01 Poprad, IČO: 36 787 302, právne zastúpeného: Krechňák & Associates, s. r. o., so sídlom Panenská
8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 861 286, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 102613417/2021 zo dňa 21.12.2021 a č. 102614808/2021 zo dňa 21.12.2021, konajúc o kasačnej
sťažnostiprotirozsudkuSprávnehosúduvBanskejBystricič.k.ZA-30S/56/2022-150zodňa31.januára

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žiadnemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) konajúc o spojených veciach na základe
uznesenia č. k. ZA-30S/56/2022-139 zo dňa 09.01.2024 rozsudkom č. k. ZA-30S/56/2022-150, z 31.
januára 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102613417/2021 zo dňa 21.12.2021 a č.
102614808/2021 zo dňa 21.12.2021
2. V odôvodnení rozsudku správny súd zhrnul zistenia, pre ktoré daňové orgány konštatovali nesplnenie
podmienok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu, že žalobca nepreukázal
použitie služieb dodaných dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
DPH, teda, že došlo k následnému dodaniu týchto služieb dcérskym spoločnostiam žalobcu v rámci
poskytnutia služieb na základe zmlúv, ktoré mal žalobca uzavreté so svojimi dcérskymi spoločnosťami,

ako to tvrdil žalobca.
3. Za hlavné správny súd považoval nasledovné argumenty:
- žalobca tvrdil, že nedisponoval zamestnancami s odbornými znalosťami z energetiky, a preto nemohol
odborné pokyny a inštrukcie z oblasti energetiky vo veci koordinovania dcérskych spoločnosti zadávať
ani dodávateľovi ASTOM-4PS s.r.o.,
- vo faktúrach od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. je ohľadom poskytnutej služby len strohý text bez príloh
uvádzajúcich druh poskytnutých služieb, množstva a termínu,

- žalobca nepredložil žiaden dôkaz o vzájomnej súvislosti medzi službami prijatými od dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. a službami, ktoré poskytoval dcérskym spoločnostiam,
- predmet zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami sa nezhoduje s predmetom
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o.,- žalobca nepredložil písomné požiadavky objednávateľa (dcérskych spoločností), hoci v zmysle
uzatvorených zmlúv mali byť služby poskytnuté na základe ich požiadaviek,
- žalobca nepredložil evidenciu poskytnutých služieb, ktorú sa zaviazal viesť v zmluvách uzavretých s

dcérskymi spoločnosťami,
- žalobca nepreukázal súhlasy dcérskych spoločností na poskytnutie údajov o nich pre dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o., hoci sa v zmluve s nimi zaviazal zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám,
- z určenia paušálnej odmeny a všeobecnej fakturácie nie je zrejmé, aké konkrétne služby poskytol
žalobca dcérskym spoločnostiam, teda či ich súčasťou boli aj služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.,

- listiny predložené žalobcom (okrem iného zápisnice z koordinačných porád a e-mailová komunikácia)
nepreukazujú následné poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam,
- žalobca neobjasnil, prečo by si dcérske spoločnosti, disponujúce vlastným zodpovedným zástupcom s
odbornou spôsobilosťou na vykonávanie činnosti v oblasti energetiky, mali objednať predmetné činnosti
u žalobcu, ktorý takýmto zástupcom nedisponoval.
4. Správny súd poukázal na to, že predmet zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené so svojimi dcérskymi

spoločnosťami sa nezhoduje s predmetom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľom
ASTOM-4PS s.r.o., keďže z textu zmlúv nevyplýva prekrývanie poskytnutých služieb, teda zo samotnej
zmluvyniejetotožnosťtýchtoslužiebzrejmá.Vprípadevyhodnoteniazmlúvuzavretýchmedzižalobcom
a jeho dcérskymi spoločnosťami sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že preukazujú samotné
poskytnutie služieb žalobcom jeho dcérskym spoločnostiam v oblasti energetiky. Táto skutočnosť

preukazuje len existenciu zmluvného záväzku na ich poskytnutie.
5. Žalovaný tiež vyhodnotil zápisnice z koordinačných porád, ktoré nepreukazujú následné poskytnutie
služieb dcérskym spoločnostiam (keďže tieto porady prebiehali medzi dodávateľom ASTOM-4PS,
s.r.o. a žalobcom a za dcérske spoločnosti pri nich nebol nikto prítomný), čo rovnako platí aj o
predloženej e-mailovej komunikácii, ktorá prebiehala medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS,

s.r.o. Podľa správneho súdu nebolo možné zvrátiť v administratívnom konaní ustálený skutkový stav
len vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, ale podstatné je ich hodnotenie vo vzájomnej
súvislosti. Podstatným je záver žalovaného, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že svojim dcérskym
spoločnostiam poskytol v rámci dodaných služieb aj služby z oblasti energetiky dodané žalobcovi od
dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o..

6. Za nezodpovedajúce dôkazom považoval správny súd tvrdenie žalobcu, že služby neposkytoval
dcérskym spoločnostiam priamo, ale subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.,
atokonanímvmenedcérskychspoločností,udcérskychspoločnostíalebovichprospechafaktickýstav
si nevyžadoval na poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam žiaden ďalší osobitný úkon v podobe
odovzdania,prevzatiaslužby,nakoľkoslužbysatýkaliprevádzkysolárnychelektrárníavýrobyadodávky

elektriny, ktoré uskutočňujú dcérske spoločnosti priamo.
7. Pripomenul vyjadrenie žalobcu (k pochybnostiam správcu dane z 25.01.2021), že dodávateľ
ASTOM-4PS s.r.o. poskytoval služby formou osobných konzultácií s členmi manažmentu a
zamestnancami žalobcu, osobnou účasťou na stretnutiach manažmentu žalobcu a prostredníctvom
e-mailovej a telefonickej komunikácie s manažmentom a zamestnancami žalobcu (k čomu predložil

zápisnice z koordinačných porád, vypracované hlásenia, e-mailovú komunikáciu s manažmentom a
zamestnancami žalobcu). Z uvedeného je podľa správneho súdu zrejmé, že dodávateľ ASTOM-4PS
s.r.o. komunikoval a spolupracoval len so žalobcom a nie s jeho dcérskymi spoločnosťami, pričom
žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce priame poskytnutie služieb zo strany dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. dcérskym spoločnostiam.

8. Správny súd poukázal na to, že na tejto skutočnosti nezaložili svoje daňové rozhodnutia. Rozhodnutia
daňových orgánov vychádzali z presvedčenia, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal následné
dodanie služieb prijatých od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. a nevysvetlil, prečo si dcérske spoločnosti
tieto služby nemohli objednať priamo od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Preto za právne irelevantnú
považoval správny súd námietku, že daňové orgány dostatočne nevyhodnotili skutočnosti ohľadnom

klasifikácie kódu SK NACE a námietky žalobcu v tomto smere. Rovnako ani otázka účtovania prijatých
služieb z faktúr vystavených žalobcom pre jeho dcérske spoločnosti nebola v posudzovanej veci
rozhodujúca. 23. Taktiež aj poukaz žalobcu v bode 7.6 na skonštatované personálne prepojenie V..
I. medzi dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. a dcérskymi spoločnosťami žalobcu nie je okolnosťou, na
ktorej boli založené napadnuté rozhodnutia. Za nedôvodné považoval správny súd aj úvahy žalobcu

ohľadom nesprávnosti záverov daňových orgánov o personálnom prepojení ASTOM-4PS s.r.o. s
dcérskymi spoločnosťami žalobcu prostredníctvom V.. D. I., keďže podľa jeho názoru na tejto skutočnosti
nepriznanie odpočtu DPH v napadnutých rozhodnutiach nebolo založené.9. Správny súd za nedôvodnú považoval žalobnú námietku, že žalovaný v rozpore s § 74 ods. 3
daňového poriadku vykonal dôkaz oboznámim s e-mailom z 12.06.2020, ktorý bol súčasťou iného
administratívneho spisu (daňová kontrola u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia roku 2015),

pretože neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s ním. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že
predmetný e-mail sa v administratívnych spisoch nachádzal označený ako príloha č. 8 zažurnalizovaný
medzi úradným záznamom z 20.05.2020 a výzvou správcu dane zo dňa 07.07.2020. Je preto zrejmé,
že bol súčasťou administratívneho spisu ešte počas daňovej kontroly pred vydaním protokolu aj
prvostupňových rozhodnutí, a teda nejde o nový dôkaz, ktorý zaobstaral až žalovaný v odvolacom

konaní. Preskúmaním administratívneho spisu však správny súd zistil, žalobca nebol s obsahom tohto
dôkazu oboznámený v rámci žiadneho z vykonaných ústnych pojednávaní ani písomných podaní (ani v
listesprávcudanezodňa13.10.2020,akototvrdilžalovanývovyjadreníksprávnejžalobe)atentodôkaz
nebol uvedený ani v protokole a v prvostupňových rozhodnutiach. Týmto postupom došlo k porušeniu
procesných práv žalobcu v administratívnom konaní, keďže žalobca nevedel, že uvedený dôkaz bude
použitý v predmetnom daňovom konaní, a teda sa k nemu nemohol vyjadriť. Ide síce o e-mail, ktorý

napísal sám žalobca, avšak sa v ňom vyjadroval k inému daňovému konaniu.
10. Správny súd dospel k záveru, že riadne nevykonanie uvedeného dôkazu nemalo vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí, keďže na tomto dôkaze neboli napadnuté rozhodnutia založené. Pokiaľ
ide o prvostupňové rozhodnutia, tieto vôbec uvedený dôkaz nespomínajú. Pokiaľ ide o napadnuté
rozhodnutia, tento dôkaz nepredstavuje jeden z kľúčových argumentov, na ktorých bol založený záver

žalovaného o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Tento dôkaz
žalovaný spomína v napadnutých rozhodnutí len podporne, kde poukazuje na rozdielne vyjadrenia
žalobcu, ktorý v rámci predmetného e- mailu tvrdil, že bol konečným príjemcom služieb od dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. a nerefakturoval ich žiadnemu odberateľovi. Správny súd dodal, že ani samotný
obsah e-mailu nemôže ovplyvniť zistený skutkový stav, pretože žalobca v ňom odpovedá na otázku

správcu dane, či služby dodané od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. v roku 2015 niekomu refakturoval.
Ide o iné zdaňovacie obdobie ako je posudzované v predmetnej veci (rok 2015) týkajúce sa služieb
dodaných na základe iných faktúr (vymenovaných v predmetnom e-maile) ako v posudzovanej veci.
Preto zodpovedanie otázky (či už kladné alebo záporné) o naložení so službami prijatými žalobcom
v roku 2015 je irelevantné pre rozhodnutie vo veci. Zrušenie napadnutých rozhodnutí a následné

zopakovanie administratívneho konania, či už riadnym oboznámením žalobcu s týmto dôkazom alebo
jeho vynechaním z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, by zjavne viedlo k rovnakému výsledku.
11. Ďalej správny súd zdôraznil, že správca dane nemal dôkazné bremeno preukázať, že žalobca
službysvojimdcérskymspoločnostiamnedodal,alenaprenosdôkaznéhobremenanažalobcupostačilo
preukázať pochybnosti o týchto skutočnostiach. Vyhodnotením dôkazov a zistení v ich súhrne možno

dospieť k záveru, ktorý urobil žalovaný v napadnutých rozhodnutiach, že žalobca nepreukázal, že svojim
dcérskym spoločnostiam dodal služby, ktoré prijal od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Polemizovanie
žalobcu s jednotlivými pochybnosťami bez ich vyhodnotenia vo vzájomných súvislostiach nemôže viesť
k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal, že porušenie záväzku
mlčanlivosti správca dane ako argument nepoužil a argumentoval ním až žalovaný, nejde o nezákonný

postup. Žalovaný týmto argumentom len hodnotil obsah zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho
dcérskymi spoločnosťami (ktoré obsahovali záväzok mlčanlivosti), pričom tieto zmluvy boli ako dôkazy
riadne vykonané v daňovej kontrole (predložil ich žalobca a boli uvedené v protokole). Žalovaný ako
odvolací orgán môže vykonať aj iné právne vyhodnotenie predložených dôkazov ako správca dane.
12. K námietke žalobcu, že po výzve správcu dane zo dňa 25.01.2021 nebol opätovne vyzvaný, aby

preukázal svoje tvrdenia iným spôsobom, správny súd uviedol, že výzvou správcu dane podľa § 46
ods. 5 daňového poriadku dôjde k prechodu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. V
predmetnej veci správca dane splnil svoju povinnosť listom zo dňa 25.01.2021, v ktorom oznámil
žalobcovi svoje pochybnosti a vyzval ho na preukázanie sporných skutočností, a to dodanie služieb,
ktoré boli dodané žalobcovi dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o., dcérskym spoločnostiam žalobcu. Tým

prešlo dôkazné bremeno na žalobcu a bolo na ňom reálnosť uskutočnenia týchto obchodov preukázať.
Daňové orgány nemajú opätovnú povinnosť žalobcu vyzývať, pokiaľ majú za to, že ním predložené
dôkazy nie sú postačujúce na unesenie jeho dôkazného bremena. Takýto postup neporušuje ani zásadu
úzkej súčinnosti medzi správcom dane a daňovým subjektom zakotvenú v § 3 daňového poriadku,
keďže na prenos dôkazného bremena má daňový poriadok osobitnú úpravu § 46 ods. 5. Žalobcovi boli

v daňovej kontrole pochybnosti oznámené až dvakrát, a to okrem listu zo dňa 25.01.2021 už listom
zo dňa 30.10.2020. Žalobca nemohol mať dôvod domnievať sa, že dôkazné bremeno uniesol, nakoľko
po dourčení vyjadrenia žalobcu k listu zo dňa 25.01.2021, bol vydaný protokol, kde správca dane
skonštatoval, že z dôvodu ním uvedených pochybností žalobca nemá nárok na odpočítanie predmetnejDPH, a to ani na základe dôkazov, ktoré žalobca k svojmu vyjadreniu priložil. Aj v tomto štádiu mohol
žalobca predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napr. v rámci vyjadrenia k protokolu),
keďže ešte neboli vydané prvostupňové rozhodnutia. Preto postupom správcu dane a žalovaného

nedošlo k porušeniu zákona.
13. K odmietnutiu vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom (výsluchy svedkov V.. Y. a V.. I.) správny súd
uviedol, že podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku vedie dokazovanie správca dane, ktorý dbá o

čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní, pričom nie je viazaný iba
návrhmidaňovýchsubjektov.Vzhľadomnauvedenéustanoveniasavdaňovomkonaníuplatňujezásada
voľného hodnotenia dôkazov, v rámci ktorej správca dane rozhoduje aj o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Prípadné nevykonanie dôkazu musí správca dane presvedčivo odôvodniť. Rovnaké
zásady platia aj pre žalovaného pokiaľ vykonáva dokazovanie v odvolacom konaní (postupom podľa
§ 74 ods. 3 daňového poriadku). Preskúmaním odôvodnenia napadnutých rozhodnutí má správny

súd za to, že žalovaný postupoval v súlade s vyššie uvedeným. Nevykonanie navrhnutých dôkazov
odôvodnil žalovaný tak, že žalobca v odvolaniach (kde prvýkrát navrhol vypočutie navrhnutých svedkov)
nezdôvodnil ako sa navrhnutí svedkovia podieľali na obchodných transakciách medzi žalobcom a jeho
dcérskymi spoločnosťami. Tieto osoby sa podľa tvrdení daňového subjektu zúčastňovali koordinačných
porád za dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., zmluvné vzťahy medzi žalobcom a týmto dodávateľom však

neboli spochybnené. Výsluch ani jedného z navrhnutých svedkov by neodstránil nedostatky spočívajúce
v nepredložení dôkazov preukazujúcich použitie plnení od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. na zdaniteľné
obchody žalobcu, teda poskytnutie služieb zahŕňajúcich aj služby z oblasti energetiky pre dcérske
spoločnosti.
14. Správny súd ďalej uviedol, že dôkazné bremeno žalobcu nezahŕňa len navrhnutie dôkazu, ale aj

uvedenie, aká skutočnosť sa má navrhnutým dôkazom preukázať a ako táto skutočnosť môže prispieť
k objasneniu skutkového stavu veci, aby správca dane, resp. žalovaný, mohli posúdiť či je vykonanie
navrhnutého dôkazu potrebné. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca
navrhol vykonanie výsluchov vyššie uvedených svedkov, avšak len všeobecne uviedol, že správca dane
nevykonal dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom, keďže absentujú svedecké výpovede, ktoré sa

správca dane nepokúsil vykonať, ale snažil sa účelovo obhajovať svoje tvrdenie o nepriznaní nároku na
odpočítanie DPH a z týchto dôvodov navrhuje žalobca vykonať výsluchy svedkov V.. Y. a V.. I.. Žalobca
návrh na vykonanie týchto dôkazov riadne neodôvodnil, keďže neuviedol, aké skutočnosti relevantné
pre rozhodnutie vo veci sa majú navrhnutými dôkazmi preukázať, čo bol povinný uviesť ako nositeľ
dôkazného bremena. Žalobca návrhy na výsluch svedkov zdôvodnil až v správnych žalobách, kde

tvrdil, že žalovanému museli byť zrejmé z predložených dôkazov. Správny súd zopakoval, že dôkazné
bremeno prešlo na žalobcu, a preto sa neuplatní vyhľadávacia zásada zo strany daňových orgánov.

II. Kasačná sťažnosť

15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa(ďalej
„sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný
súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo eventuálne, aby
napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší obe rozhodnutia žalovaného a vec mu vráti
na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o náhradu trov konania.

16. Podľa sťažovateľa správny súd porušil zákon tým, že:
a) nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to v dôsledku
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť,
b) nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné

právavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,atovdôsledkuporušeniaprincípu
právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí,
c) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Sťažovateľ za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené považoval tvrdenia v napadnutom rozsudku,
nepredložil žiaden dôkaz o vzájomnej súvislosti medzi službami prijatými od dodávateľa ASTOM-4PS

s.r.o. a službami, ktoré poskytoval dcérskym spoločnostiam a že listiny ním predložené (okrem iného
zápisnice z koordinačných porád a e-mailová komunikácia) nepreukazujú následné poskytnutie služieb
dcérskym spoločnostiam. Taktiež za nepreskúmateľné považoval tvrdenie v napadnutom rozsudku, že
„žalovaný tiež vyhodnotil zápisnice z koordinačných porád, ktoré nepreukazujú následné poskytnutieslužieb dcérskym spoločnostiam (keďže tieto porady prebiehali medzi dodávateľom ASTOM-4PS, s.r.o.
a žalobcom a za dcérske spoločnosti pri nich nebol nikto prítomný), čo rovnako platí aj o predloženej e-
mailovej komunikácii, ktorá prebiehala medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS, s.r.o.“

18. Sťažovateľ poukázal na to, že v oboch žalobách podrobne na siedmich stranách vyargumentoval,
prečo listinnými dôkazmi predloženými počas daňovej kontroly a daňového konania preukázal, že v roku
2016 prijal od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. také služby, ktoré následne dodal dcérskym spoločnostiam,
a teda ktoré mali priamu a bezprostrednú súvislosť so službami dodanými sťažovateľom dcérskym
spoločnostiam. Správny súd sa s touto podrobnou argumentáciou sťažovateľa vôbec nevysporiadal.

19. Ak výrobcami a dodávateľmi elektriny boli len dcérske spoločnosti a nie aj sťažovateľ, potom
nevyhnutne výlučne dcérske spoločnosti podliehali regulácii a povinnostiam výrobcov a dodávateľov
elektriny vyplývajúcim z legislatívy v oblasti energetiky, výlučne dcérske spoločnosti mohli byť
bezprostrednými prijímateľmi služieb, ktoré sa z povahy veci musia realizovať v mieste prevádzky
solárnej elektrárne a výlučne dcérske spoločnosti (nie sťažovateľ) mohli byť v konečnom dôsledku
prijímateľmi služieb týkajúcich sa ich činnosti ako výrobcov a dodávateľov elektriny a ktoré boli

uskutočnené dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. v ich mene, v ich prevádzkach solárnych elektrární alebo
v prospech ich činnosti ako výrobcov a dodávateľov elektriny - a to vrátane takých úkonov, ktorými
boli plnené povinnosti a uplatňované práva výrobcov a dodávateľov elektriny vyplývajúce z legislatívy
v oblasti energetiky.
20. Sťažovateľ správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré preukazujú dodanie služieb dodávateľom

ASTOM-4PS s.r.o., ktorých prijímateľmi museli byť v konečnom dôsledku dcérske spoločnosti.
21. Pokiaľ ide o vykonávanie odpočtov elektromerov, sťažovateľ poukázal na to, že e- mailové správy
od ASTOM-4PS s.r.o. adresované zamestnancom sťažovateľa podľa označenia ich predmetu ako aj ich
obsahu obsahujú údaje o množstve vyrobenej elektriny na základe odpočtov elektromerov jednotlivých
solárnych elektrární dcérskych spoločností a je teda celkom evidentné, že dodávateľ ASTOM-4PS s.r.o.

skutočne vykonal odpočet elektromerov - a to v miestach prevádzky solárnych elektrární dcérskych
spoločností. Z obsahu zápisom z mesačných koordinačných porád vyplýva, že slúžili primárne na
vyhodnotenie odbornej činnosti uskutočnenej dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. v oblasti energetiky v
prospech dcérskych spoločností v uplynulom mesiaci, ako aj na schválenie harmonogramu týchto
činností pre nadchádzajúci mesiac.

22. K službe týkajúcej sa vykonávania kontroly a poradenstva a vypracovávania podkladov k fakturácii
doplatkov a krytia strát za vyrobenú elektrinu pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav
sťažovateľ uviedol, že táto bola nevyhnutne poskytovaná v prospech dcérskych spoločností, pretože
faktúry doplatkov a krytia strát za vyrobenú elektrinu z obnoviteľných zdrojov pre prevádzkovateľov
regionálnych distribučných sústav sa vystavujú v mene výrobcov elektriny, teda dcérskych spoločností,

nie sťažovateľa. Sťažovateľ predložil e-mailové správy a ich prílohy od ASTOM-4PS s.r.o. adresované
zamestnancom sťažovateľa, ktoré dodanie služieb dokazujú podľa označenia ich predmetu („podklady
k fakturacii Novy Ruskov“, „Podklady ku fakturacii krytia strat“, „Podklady ku fakturacii doplatku“ a
pod.), označenia ich prípadných príloh v hlavičke správy (názov prílohy spravidla obsahuje obchodné
meno dcérskej spoločnosti alebo jeho časť), obsahu prípadne pripojených príloh (vyplnené tabuľky

týkajúce sa podľa ich explicitného obsahu dcérskych spoločností - uvedené ich obchodné meno a
ďalšie údaje), ako aj podľa obsahu e-mailových správ. Podľa sťažovateľa sú dôkazom aj zápisy z
mesačných koordinačných porád, ktoré potvrdzujú aj pravidelné vykonávanie kontroly a poradenstva
a vypracovávanie podkladov k fakturácii doplatkov a strát za vyrobenú elektrinu pre prevádzkovateľov
regionálnych distribučných sústav.

23. Aj vypracovávanie daňových priznaní k spotrebnej dani z elektriny bola podľa sťažovateľa službou
dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. poskytovanou v prospech dcérskych spoločností, pretože povinnosť
podávať colnému úradu daňové priznania k spotrebnej dani z elektriny majú dodávatelia elektriny, teda
dcérske spoločnosti, nie sťažovateľ. Dodanie služby vyplývalo z e-mailovej komunikácie a z obsahu
zápisov z mesačných koordinačných porád predložených v daňovom konaní.

24. Pokiaľ ide o prípravu zmlúv, túto službu vykonal dodávateľ ASTOM-4PS s.r.o., pričom zmluvy súvisia
s výkonom podnikateľskej činnosti dcérskych spoločností, nie sťažovateľa. Rovnako úkony vo vzťahu
k ÚRSO a k OKTE, a.s. sú zákonné povinnosti plnené výrobcami elektriny, teda dcérske spoločnosti
a nie sťažovateľ.
25. Správny súd podľa sťažovateľa nevysvetlil, prečo uvedené listiny nepovažoval za dôkaz o vzájomnej

súvislosti medzi službami prijatými od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. a službami, ktoré poskytoval
dcérskym spoločnostiam. Správny súd nevysvetlil, prečo by absencia prítomnosti dcérskych spoločností
na koordinačných mesačných poradách mala vylučovať unesenie dôkazného bremena sťažovateľa o
dodaní služieb dcérskym spoločnostiam. Predmetom týchto porád bolo vyhodnotenie a harmonogramslužieb vykonávaných dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. priamo v mene dcérskych spoločností, u
dcérskych spoločností alebo v prospech dcérskych spoločností. na základe výsledku týchto porád mohol
sťažovateľ účinne vykonávať dojednané strategické manažérske riadenie dcérskych spoločností v danej

oblasti.Správnysúdtiežvôbecnevysvetlil,prečobyabsenciaúčastidcérskychspoločnostívpredloženej
e-mailovej komunikácii mala vylučovať unesenie dôkazného bremena sťažovateľa o dodaní služieb
dcérskymspoločnostiam,keďobsahajprílohye-mailovsabezprostrednetýkalidcérskychspoločností,a
keď tieto výstupy zaslané dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. ďalej v rámci komplexných administratívnych
služieb pre dcérske spoločnosti spracovával, finalizoval, podával alebo archivoval sťažovateľ.

26. Sťažovateľ zdôraznil, že z hľadiska materiálnej stránky posudzovanej daňovej transakcie je
rozhodujúce:
- že už v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí služieb ASTOM bolo zrejmé, že na jej základe bude
ASTOM-4PS s.r.o. realizovať (aj) subdodávky odborných služieb a činností v oblasti energetiky pre
dcérske spoločnosti (4.3.2 žalôb),
- že väčšina zo služieb poskytovaných sťažovateľovi na základe Zmluvy o poskytnutí služieb ASTOM

je z povahy veci bezprostredne viazaná na subjekt výrobcu a dodávateľa elektriny alebo miesto jeho
elektrárne - teda na dcérske spoločnosti,
- že tieto služby dodával ASTOM-4PS s.r.o. sťažovateľovi na základe zmluvy o poskytnutí služieb
ASTOM priamo v mene, u alebo v prospech (pre potreby) dcérskych spoločností - a to vrátane takých
úkonov,ktorýmiboliplnenépovinnostiauplatňovanéprávavýrobcovadodávateľovelektrinyvyplývajúce

z legislatívy v oblasti energetiky,
- že mnohé z e-mailov a dokumentov v ich prílohe, ktoré (sub)dodávateľ ASTOM-4PS s.r.o. zaslal
sťažovateľovi, sa podľa ich explicitného obsahu a označenia týkajú priamo dcérskych spoločností,
- že účelom dodania odborných služieb dcérskym spoločnostiam prostredníctvom sťažovateľa bolo
strategicky, materiálne a odborne zastrešiť činnosti dcérskych spoločností a poskytnúť im tak komplexnú

službu „z jedného miesta“ - vrátane odborných služieb v oblasti energetiky, že sťažovateľ zaplatil za
služby dodané spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a dcérske spoločnosti zaplatili za komplexné služby
sťažovateľa (nebolo v konaní sporné),
- že DPH bola priznaná a zaplatená na vstupe aj na výstupe (nebolo v konaní sporné), že aj keby
ASTOM-4PS s.r.o. poskytol služby dcérskym spoločnostiam priamo, vzniklo by právo odpočítať daň

zo služieb ASTOM-4PS s.r.o. u dcérskych spoločností namiesto u sťažovateľa (zachovaná daňová
neutralita vo vzťahu k štátnemu rozpočtu).
27. Pokiaľ správny súd a žalovaný na základe predložených dôkazov dospeli k záveru, že odborné
služby ASTOM-4PS s.r.o. boli skutočne sťažovateľovi dodané, potom nevyhnutne mali dospieť aj k
záveru, že boli skutočne dodané aj dcérskym spoločnostiam, ktorých sa výstupy od ASTOM-4PS s.r.o.

bezprostredne týkali. Z materiálneho pohľadu by nedávalo žiadny zmysel, aby „konečným“ príjemcom
takýchto služieb od ASTOM-4PS s.r.o. bol sťažovateľ, pretože jeho sa dotknuté výstupy priamo netýkali
- nebol a nie je výrobcom ani dodávateľom elektriny, a preto neboli odpočítané jeho elektromery,
nefakturoval vo svojom mene doplatky a krytia strát za vyrobenú elektrinu, nepodával vo svojom mene
daňové priznania k spotrebnej dani z elektriny, neuzatváral s distribučnými spoločnosťami zmluvy o

doplatkoch a krytí strát za vyrobenú elektrinu, nevykonával úkony vo vzťahu k ÚRSO ani OKTE, a.s.
28. Sťažovateľ za nedostatočne odôvodnený považoval záver správneho súdu ohľadom zmlúv s
dcérskymi spoločnosťami, že ich predmet sa nezhoduje s predmetom zmluvy uzatvorenej medzi
sťažovateľom a dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. Podľa jeho názoru komplexné poradenské služby,
ktoré boli predmetom zmlúv o poskytnutí odborných služieb medzi sťažovateľom ako dodávateľom

a dcérskymi spoločnosťami ako odberateľmi zahŕňali aj poradenstvo v odbornej oblasti energetiky
(prevádzkovania solárnych elektrární dcérskymi spoločnosťami). Rozsah tohto poradenstva v odbornej
oblasti energetiky podľa zmlúv o poskytnutí odborných služieb bol vymedzený skutočne široko a
demonštratívne a zahŕňal akékoľvek potrebné činnosti v odbornej oblasti energetiky, pokiaľ smerujú k
prospechu dcérskych spoločností.

29. Sťažovateľ poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí služieb s dodávateľom bolo
zrejmé, že na jej základe bude ASTOM-4PS s.r.o. realizovať (aj) subdodávky odborných služieb a
činností v oblasti energetiky pre dcérske spoločnosti a v ich prospech v zmysle zmlúv o poskytnutí
odborných služieb. Uvedené vyplývalo z toho, že zmluva o poskytnutí služieb ASTOM obsahovala
explicitné dojednanie poskytovania takých služieb, ktoré sú bezprostredne viazané na subjekt výrobcu

a dodávateľa elektriny alebo miesto jeho elektrárne, teda nie na sťažovateľa, ale na jeho dcérske
spoločnosti (napr. „služby spojené s doplňovaním údajov pre OKTE, a.s.“, „odpočty elektromerov“
a ďalšie), že predmet zmluvy o poskytnutí služieb ASTOM bol vymedzený skutočne široko a
demonštratívne a zahŕňal akékoľvek služby v odbornej oblasti energetiky podľa pokynov sťažovateľa. Ndruhej strane správny súd vôbec nevysvetlil, prečo bola chýbajúca textová zhoda predmetu dotknutých
zmlúv relevantná ako kľúčový argument pre výrok rozsudku, keď napriek nej všetky preukázané činnosti
dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. je možné aj formálne podradiť pod predmet všetkých týchto zmlúv. Už

vôbec nevysvetlil, prečo bola chýbajúca textová zhoda predmetu dotknutých zmlúv relevantná, keď pri
posudzovaní veci bolo nevyhnutné uprednostniť materiálnu (ekonomickú) stránku daňovej transakcie
pred jej formálnymi aspektami.
30. Za nedostatočne odôvodnené považoval sťažovateľ tvrdenie správneho súdu k dôvodom neuznania
práva na odpočet spočívali v tom, že sťažovateľ tvrdil, že nedisponoval zamestnancami s odbornými

znalosťami z energetiky, a preto nemohol odborné pokyny a inštrukcie z oblasti energetiky vo veci
koordinovania dcérskych spoločnosti zadávať ani dodávateľovi ASTOM-4PS s.r.o. a že sťažovateľ
neobjasnil, prečo by si dcérske spoločnosti, disponujúce vlastným zodpovedným zástupcom s odbornou
spôsobilosťou na vykonávanie činnosti v oblasti energetiky, mali objednať predmetné činnosti u
sťažovateľa, ktorý takýmto zástupcom nedisponoval.
31.Sťažovateľvysvetlil,ževrámciskupinybolopotrebnézabezpečiťkoordináciučinnostízodpovedných

zástupcov jednotlivých dcérskych spoločností. ASTOM-4PS s.r.o. zamestnával osoby s odbornými
znalosťami, ktorí efektívne koordinovali činnosť jednotlivých zodpovedných zástupcov v dcérskych
spoločnostiach a následne na základe vstupných informácií zastrešovali komunikáciu vo vzťahu k
sťažovateľovi. Zdôraznil, že podnikateľ môže mať rôzne relevantné dôvody (efektívnosť, nedostatok
času osobne zabezpečiť všetky činnosti potrebné pre chod spoločnosti, vyššiu odbornosť, kreativitu

a profesionalitu dosahovanú zamestnancami alebo pri outsourcingu a iné) prečo podniká tak, ako
podniká (či čosi vykonáva štatutárny orgán, či niečo vykonávajú zamestnanci a či služby podnikateľ
objedná u tretej osoby (outsourcing)). Domnievame sa, že správca dane nie je oprávnený hodnotiť
rozhodnutia podnikateľa, či si na nejakú potrebnú činnosť zabezpečí zamestnancov alebo použije služby
inej spoločnosti. Sťažovateľ poukázal na to, že uplatneniu odpočítania dane, a teda existencii priamej

a bezprostrednej súvislosti medzi službami prijatými na vstupe a dodanými na výstupe, nebráni, ak
bola použitá subdodávateľská štruktúra daňovej transakcie (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Sžf 25/2010).
Pokiaľ okolnosti nenasvedčujú, že by išlo o zneužitie práva, treba vychádzať z princípu, že daňový
subjekt si má právo zvoliť a určiť štruktúru daňovej transakcie (Rumana, I., Hirková, M.: Judikatúra vo
veciach daňového práva. Iura Edition, Bratislava 2013, poznámka na s. 83). Tento záver vychádza z

judikatúry SD EÚ. Podľa nej platí, že ak má platiteľ dane možnosť výberu medzi dvoma plneniami,
šiesta smernica mu neukladá vybrať si to, ktoré implikuje platbu najvyššej DPH. Naopak, platiteľ dane
má dokonca právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzil svoj daňový dlh (C-425/06 Part
Service, bod 47; C-255/02 Halifax a i., bod 73). Najvyšší súd SR explicitne potvrdil, že subdodávateľská
štruktúra daňovej transakcie je plne prípustná a nevylučuje možnosť vzniku práva odpočítať daň. V

rozsudku so sp. zn. 1Sžfk/52/2017, bod 24, uviedol: „Sťažovateľ opakovane zdôrazňuje, že dodávateľ
bol oprávnený poskytnúť plnenie aj s využitím subdodávateľa a následne vystaviť sťažovateľovi faktúru.
Toto však nespochybňujú ani správne orgány, ani krajský súd. Nepochybne dodávateľ takýchto služieb
smie sám využiť služby subdodávateľa a tak v podstate figurovať ako prostredník. Podstatné však je,
že sťažovateľa ako daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, zaťažuje dôkazné

bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že službu pre neho vykonal či jej vykonanie zabezpečil na svoju
zodpovednosť inou osobou práve ten platiteľ dane, ktorý mu vystavil faktúru, v ktorej voči nemu
uplatnil daň, bez ohľadu na to, aký spôsob realizácie si zúčastnené subjekty dohodnú, alebo dokonca
aj keby využitie subdodávateľa bolo jednostranným rozhodnutím dodávateľa.“ Žalovaný na súvisiacu
argumentáciu sťažovateľa uvedenú najmä v čl. II.12 a II.13 odvolania vo svojich rozhodnutiach vôbec

nereagoval. Túto vadu neodstránil ani správny súd v napadnutom rozsudku.
32. Sťažovateľ namietal, že chýbajúca detailná znalosť odbornej problematiky neznamená, že
osoba nevie manažérsky a strategicky riadiť iných, ktorí sa naopak špecializujú práve na detailnú
znalosť odbornej problematiky. Ak by malo byť tvrdenie správneho súdu pravdivé, potom by bolo v
praxi vylúčené, aby napr. akúkoľvek obchodnú spoločnosť pôsobiacu v ľubovoľnej odbornej oblasti

manažérsky riadila osoba, ktorá neovláda všetky odborné aspekty činnosti spoločnosti. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že opak je pravdou - manažéri spoločností takmer nikdy neovládajú a už vôbec
nevykonávajú odborné detaily činnosti spoločnosti - na to majú interných alebo externých špecialistov.
Špičkoví manažéri sú expertmi v manažovaní a sú spôsobilí zvládnuť manažovanie spoločnosti
pôsobiacej v ľubovoľnej hospodárskej oblasti. Na riešenie konkrétnych odborných otázok majú svoj tím

ľudí. Takto pôsobí v zásade každá väčšia (a spravidla aj menšia) spoločnosť. Sťažovateľ mal všetky
potrebné schopnosti a vedomosti na to, aby v súčinnosti s dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. tomuto
zadával všetky pokyny a inštrukcie potrebné na koordináciu dcérskych spoločností.33. Sťažovateľ dodal, že správny súd ničím bližšie nevysvetlil, ako dospel k záveru, že sťažovateľ
neobjasnil, prečo by si dcérske spoločnosti, disponujúce vlastným zodpovedným zástupcom s odbornou
spôsobilosťou na vykonávanie činnosti v oblasti energetiky, mali objednať predmetné činnosti u

sťažovateľa, hoci sťažovateľ túto skutočnosť vysvetlil a objasnil.
34. K spôsobu fakturácie sťažovateľ poukázal na to, že v žalobách vysvetlil, že všeobecná formulácia
na faktúrach o dodaní služieb podľa uzavretej zmluvy je v podnikateľskej praxi celkom bežná,
pričom predložil nielen faktúry, ale aj iné dôkazy jednoznačne preukazujúce, že deklarované služby
skutočnedodaldcérskymspoločnostiamprostredníctvomsubdodávateľaASTOM-4PSs.r.o.Pokiaľbyaj

všeobecná formulácia fakturácie zakladala vážne a dôvodné pochybnosti o skutočnom dodaní služieb,
potom ich sťažovateľ nepochybne vyvrátil predloženými dôkazmi. Dôkazné bremeno o vzniku práva
odpočítať daň sťažovateľ uniesol na základe predložených dôkazov dostatočne. Ak sa správca dane
a žalovaný s týmto záverom nestotožnil, mal povinnosť opačný názor doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia
sťažovateľa jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú
výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené sťažovateľom.

35. Podľa sťažovateľa správny súd nevysvetlil, prečo v dôsledku absencie písomných požiadaviek
dcérskych spoločností nepovažoval za nepreukázané, že odborné služby v oblasti energetiky prijaté
od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. následne dodal dcérskym spoločnostiam, hoci zmluvy o poskytnutí
odborných služieb v čl. I ods. 1 predpokladali nielen písomnú, ale na prvom miestne aj ústnu formu
požiadaviek dcérskych spoločností, hoci sťažovateľ predložil iné dôkazy jednoznačne preukazujúce,

že deklarované služby boli skutočne dodané dcérskym spoločnostiam - pretože výlučne dcérske
spoločnosti mohli byť v konečnom dôsledku prijímateľmi služieb týkajúcich sa ich činnosti ako výrobcov
a dodávateľov elektriny a ktoré boli uskutočnené dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. v ich mene, v ich
prevádzkach solárnych elektrární alebo v prospech ich činnosti ako výrobcov a dodávateľov elektriny -
a to vrátane takých úkonov, ktorými boli plnené povinnosti a uplatňované práva výrobcov a dodávateľov

elektriny vyplývajúce z legislatívy v oblasti energetiky (čl. 5.3 až 5.8 vyššie) a hoci podľa zákona aj
judikatúry je nevyhnutné uprednostniť materiálnu (ekonomickú) stránku daňovej transakcie pred jej
formálnymi aspektami. Správny súd tiež vôbec nevysvetlil, ako môže absencia písomných požiadaviek
dcérskych spoločností (či už sama o sebe, alebo v spojení s ostatnými výhradami vymenovanými v
bode 15 napadnutého rozsudku) jednoznačne vyvracať tvrdenia sťažovateľa a mať minimálne rovnakú

výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené sťažovateľom - keď táto
skutočnosť (sama o sebe ani v spojení s inými) nemá vôbec žiadny dopad na listinami preukázané
poskytnutie takých služieb.
36. Sťažovateľ vytýkal odôvodneniu napadnutého rozsudku, že správny súd vôbec nevysvetlil, prečo
v dôsledku absencie evidencie poskytnutých služieb a v dôsledku absencie súhlasov dcérskych

spoločností na poskytnutie údajov dodávateľovi ASTOM-4PS s.r.o. sťažovateľ nepreukázal, že odborné
služby v oblasti energetiky prijaté od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. následne dodal dcérskym
spoločnostiam, hoci existencia ani doloženie súhlasu dcérskych spoločností by faktické dodanie služieb
dcérskym spoločnostiam žiadnym spôsobom nepreukazovalo, hoci neexistencia súhlasu dcérskych
spoločností by znamenala „len“ porušenie tej-ktorej zmluvy o poskytnutí odborných služieb zo strany

sťažovateľaavznikzodpovednostnéhovzťahumedzitou-ktoroudcérskouspoločnosťouasťažovateľom
- nemala by žiadny dopad na faktické dodanie služieb dcérskym spoločnostiam, hoci sťažovateľ
predložil iné dôkazy jednoznačne preukazujúce, že deklarované služby boli skutočne dodané dcérskym
spoločnostiam - pretože výlučne dcérske spoločnosti (nie sťažovateľ) mohli byť v konečnom dôsledku
prijímateľmi služieb týkajúcich sa ich činnosti ako výrobcov a dodávateľov elektriny a ktoré boli

uskutočnené dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. v ich mene, v ich prevádzkach solárnych elektrární alebo
v prospech ich činnosti ako výrobcov a dodávateľov elektriny - a to vrátane takých úkonov, ktorými
boli plnené povinnosti a uplatňované práva výrobcov a dodávateľov elektriny vyplývajúce z legislatívy
v oblasti energetiky (čl. 5.3 až 5.8 vyššie a hoci podľa zákona aj judikatúry je nevyhnutné uprednostniť
materiálnu (ekonomickú) stránku daňovej transakcie pred jej formálnymi aspektami.

37. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že dôkazné
bremeno prešlo na sťažovateľa, a preto sa neuplatní vyhľadávacia zásada zo strany daňových orgánov
(§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). K záveru správneho súdu, že dôkazné bremeno prešlo na sťažovateľa
uviedol, že v skutočnosti odpoveďou sťažovateľa z 12.2.2021, ktorého prílohou bolo 164 strán e-
mailovej komunikácie a jej príloh a 12 zápisov z mesačných koordinačných porád, sa dôkazné bremeno

presunulo opäť na správcu dane. V čase uplatnenia návrhu sťažovateľa na výsluch dvoch svedkov (v
odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam) teda spočívalo na správcovi dane (a žalovanom), nie
na sťažovateľovi. K záveru správneho súdu, že v čase, keď dôkazné bremeno leží na sťažovateľovi
(daňovom subjekte), neuplatňuje sa vyhľadávacia zásada uviedol, že v skutočnosti tento záver z §24 ods. 2 daňového poriadku vôbec nevyplýva. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. Vyhľadávacia zásada sa teda uplatňuje aj súbežne s dôkazným bremenom

daňového subjektu. Poukázal pri tom na 22 rozsudkov Krajského súdu v Žiline.
38. Sťažovateľovi tvrdil, že z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, k akým skutočnostiam
mohli obaja navrhnutí svedkovia relevantne vypovedať. Bolo zrejmé, že svedok V. ako konateľ
(sub)dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. a súčasne predseda/člen predstavenstva dcérskych spoločností
sa môže relevantne vyjadriť k skutočnostiam namietaným správcom dane, najmä k otázkam reálneho

dodania služieb dcérskym spoločnostiam sťažovateľom, ako aj k dôvodom zvolenej štruktúry daňovej
transakcie, teda prečo ASTOM-4PS s.r.o. nedodával služby dcérskym spoločnostiam priamo, ale
prostredníctvom sťažovateľa ako ich materskej spoločnosti. Rovnako bolo zrejmé, že svedok V.,
ako zamestnanec (sub)dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. konajúci za neho najčastejšie v odborných
veciach v oblasti energetiky pri dodaní služieb sťažovateľovi (pozri dôkazy č. 21 a 22 k žalobám),
sa môže relevantne vyjadriť k skutočnostiam namietaným správcom dane, najmä k otázke reálneho

subdodávateľského dodania služieb pre dcérske spoločnosti.
39. K námietke porušenia princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí poukázal sťažovateľ
ma to, že súčasne s oboma žalobami, ktoré boli zamietnuté napadnutým rozsudkom, podal ďalších
desať všeobecných správnych žalôb proti iným súvisiacim rozhodnutiam žalovaného potvrdzujúcim
rozhodnutia správcu dane, ktorými bol sťažovateľovi rovnako vyrubený rozdiel dane v sume 1.100,-

eur v súvislosti s odpočítaním dane uplatneným sťažovateľom z prijatých faktúr od dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. Každá z podaných žalôb sa (tak, ako rozhodnutia, proti ktorým smerovali) týkala
inéhozdaňovaciehoobdobia-atojednotlivýchkalendárnychmesiacovroka2016.Vovzťahukuvšetkým
zdaňovacím obdobiam (január 2016 až december 2016) bola vedená jedna spoločná daňová kontrola a
jedno spoločné vyrubovacie konanie, ukončené vydaním dvanástich (potvrdených) rozhodnutí správcu

dane.
40. Rovnaký postup sa uplatnil aj vo vzťahu k roku 2015. Niekoľko mesiacov pred podaním správnych
žalôb proti rozhodnutiam žalovaného týkajúcich sa zdaňovacích období január až december 2016
sťažovateľ podal ďalších 12 správnych žalôb proti rozhodnutiam žalovaného týkajúcich sa zdaňovacích
období január až december 2015. Aj v týchto prípadoch išlo vyrubenie rozdielu dane v súvislosti

s odpočítaním dane uplatneným sťažovateľom z prijatých faktúr od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.
Obsah správnych žalôb aj rozhodnutí žalovaného sa takmer doslovne zhodoval s tými, ktoré sa týkali
kalendárnych mesiacov roku 2016.
41. Vo všetkých týchto 22 konaniach vydal Krajský súd v Žiline rozsudky, ktorými napadnuté rozhodnutia
žalovaného zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie. Všetkých 22 zrušujúcich rozsudkov založil na

rovnakých skutočnostiach a rovnakom odôvodnení, ktorých vybrané časti sťažovateľ citoval v kasačnej
sťažnosti.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

42.Žalovanýsavyjadrilkukasačnejsťažnostipodanímzodňa26.04.2024.Kasačnúsťažnosťpovažoval
žalovaný za nedôvodnú a navrhol, aby ju kasačný súd zamietol.
43. Žalovaný zotrval na svojom doterajšom právnom názore, že žalobou napadnuté rozhodnutia
žalovaného č. 102613417/2021 zo dňa 21.12.2021 a č. 102614808/2021 zo dňa 21.12.2021, ako
aj im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia správcu dane vychádzajú zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu, žalovaný a aj správca dane sa v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadali so
všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných
obchodovauviedlizákonnéustanovenia,nazákladektorýchdospelivdanejveciksprávnemuprávnemu
názoru. V preskúmavanom prípade daňové orgány vykonali dokazovanie, v rámci ktorého preverovali
účel použitia plnení od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. a splnenie hmotnoprávnych podmienok pre

odpočítanie dane z pridanej hodnoty zadefinovaných v ustanovení § 49 zákona o DPH, pričom
zistené skutočnosti a dôkazy jednoznačne spochybnili argumentáciu sťažovateľa (žalobcu), že plnenia
od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. dodal v rámci komplexného balíka služieb svojim dcérskym
spoločnostiam BCQ Systém, a. s., FOTOVOLTAIKA Starňa, a. s., FOTOSOLAR Tornaľa, a.s., SOLAR
IN, a. s., SOLGY, a. s. a SUPERFICIES, a. s.

44. Podstatné pre posúdenie sťažovateľom uplatneného nároku bolo preukázanie, že plnenia
fakturované spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. použil na účely svojich podnikateľských aktivít.
Sťažovateľa ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň
materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňovýsubjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov
slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania
splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane, sú pravdivé. S

poukazom na vykonané dokazovanie žalovaný sťažnostné námietky o tom, že sťažovateľ uniesol
svoje dôkazné bremeno a daňové orgány nedostatočne zistili okolnosti posudzovaných plnení
fakturovaných spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. považoval za nedôvodné. Sťažovateľ predloženými
dôkazmi nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi preverovanými fakturovanými plneniami na vstupe
a zdaniteľnými plneniami na výstupe, a teda nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane.
45. Žalovaný dodal, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sťažovateľom,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu jasne objasňuje skutkový a
právny základ rozhodnutia a správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa
s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj

odôvodnil, a ktoré žalovaný považuje za správne.
46. K sťažovateľom označeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline v právnych veciach sťažovateľa
(žalobcu), ktoré sa týkajú zdaňovacích období január 2015 až december 2015, január 2016 až máj 2016,
júl 2016 až október 2016 a december 2016 a ktorými bolo podľa tvrdenia sťažovateľa rozhodnuté v
skutkovo a právne obdobných veciach, žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutia boli vydané súdom

rovnakej inštancie, pričom správny súd nie je viazaný takýmito rozhodnutiami, resp. právnym názorom
obsiahnutým v takýchto rozhodnutiach. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 440/2023-17 zo dňa 07.09.2023, podľa ktorého: „I keď zmena
judikatúry vyvoláva konflikt medzi požiadavkou právnej istoty a požiadavkou materiálnej správnosti
súdneho rozhodnutia, v praxi súdov je možná ( IV. ÚS 610/2021 ). ESĽP formuloval všeobecný princíp,

podľa ktorého požiadavka právnej istoty (ani ochrana legitímneho očakávania) nezahŕňa právo na
ustálenújudikatúru(UnédicprotiFrancúzsku,č.20153/04).ESĽPtiežuviedol,ženázorovánejednotnosť
medzi súdmi je svojou povahou dôsledkom, ktorý je vlastný každému súdnemu systému (Zielinski a
Pradal & Gonzales a ďalší proti Francúzsku, č. 24846/94). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie
je vylúčené, aby a to i pri nezmenenej právnej úprave, bola nielen doplňovaná o nové interpretačné

závery, ale aj menená (ÚS ČR III. ÚS 117/07 ). Tento jav je do značnej miery prirodzený, pretože
odráža skutočnosť, že proces interpretácie a aplikácie práva nie je statický, ale dynamický, a súdy,
hľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie rozhodovaných prípadov, môžu neskôr dospieť k
presvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z celého radu dôvodov optimálne (stanovisko pléna
ÚS ČR z č. k. Pl. ÚS-st. 39/14 z 25. novembra 2014). Neexistuje a nemôže existovať žiadna garancia

proti zmene judikatúry ako takej. I keď nenastane zmena spoločenských pomerov, v právnej oblasti
dochádza k neustálemu vývoju a justičné orgány musia mať možnosť, ktorá plynie priamo z viazanosti
sudcu zákonom, doterajší, na základe novo získaných poznatkov nesprávny právny názor zvrátiť a či
prekonať (ÚS ČR III. ÚS 3221/11).“

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

47. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
48. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

49. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
50. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
51. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
52. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

53. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
54. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu

dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
55. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly

požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady
budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly
zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly, v zápisnici o začatí daňovej
kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet
daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

56. Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti
odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia
alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej
kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo
účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitných predpisov,

túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému
daňovému subjektu.
57. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.
58. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou

zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam

uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt

neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.
59. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.60. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu

podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
61. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1) Ak ide o daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmych rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.
62. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú

lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

63. Podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.08.2013
(ďalej aj ako „zákon o DPH“) predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
64. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá

činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania

príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

65. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,

chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
66. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

67. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.68. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

69. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
70. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná
odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú
výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom
zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

71. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v
medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.

2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
72. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

73. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia
žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie,
či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému
dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k

vyvodeným právnym záverom.
74. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č.
k. ZA-30S/56/2022-150 zo dňa 31.01.2024, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102613417/2021 zo dňa 21.12.2021 a č. 102614808/2021 zo dňa
21.12.2021. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia

správcu dne Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš. Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel
DPH rozhodnutím č. 101097081/2021 zo dňa 24.06.2021 v sume 1.100 eur za zdaňovacie obdobie jún
2016 a rozhodnutím č. 101096785/2021 zo dňa 24.06.2021 v sume 1.100 eur za zdaňovacie obdobie
november 2016.
75. Úvodom kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo

dňa 22.08.2012, podľa ktorého: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou
žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu
všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na
skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť,

pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania
uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v
tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky
meritórne prejednať.“
76. K námietke sťažovateľa ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku kasačný súd uvádza, že

s touto nie je možné sa stotožniť. V odôvodnení napadnutého rozsudku sú podrobne opísané žalobné
námietky, pričom je zrejmé, že sa správny súd nimi zaoberal a zrozumiteľne sa s nimi vysporiadal.
Rozsudok správneho súdu ako celok nemožno považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
jeho odôvodnenie obsahuje dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor súdu na žalobnénámietky a zároveň poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní.
Súd hodnotí odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu (rovnako aj správneho orgánu) len v miere
jeho potrebnej (dostatočnej) argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých

logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. I keď z
pohľadu účastníka konania by mohlo každé rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne
parametre, z aspektu nárokov na preskúmateľnosť kasačný súd napadnutý rozsudok nepovažuje za
odôvodnený spôsobom, ktorým by bol porušený § 139 ods. 2 SSP a nevzhliadol ani dôvod pre
konštatovanie, že z dôvodu nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd porušil zákon

tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dôvod kasačnej
sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP).
77. Nedostatok odôvodnenia rozsudku správneho súdu dával sťažovateľ v kasačnej sťažnosti do súvisu
s tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ v súhrne
nesúhlasil so závermi potvrdenými správnym súdom, že v daňovom konaní nepreukázal, že dodanie

služieb fakturovaných od ASTOM-4PS s.r.o. nepoužil na svoje následné zdaniteľné plnenia. Kasačný
súd hodnotí dedukciu daňových orgánov ako správnu. Vyznačuje sa správnym pomenovaní logického
súvisu s jednotlivými skutkovými zisteniami aj správne vnímaným súvisom k aplikovanej právnej úprave.
Nebolo možné prijať tvrdenia a dôkazy predložené sťažovateľom ako vierohodné preukázanie dodania
služieb dcérskym spoločnostiam v oblasti energetiky, ktoré by zároveň súviseli v priamom slede s

dodaniami od ASTOM-4PS s.r.o.
78. Správny súd akceptoval záver, ktorý prijal žalovaný a pred ním správca dane, že išlo o obchodovanie
medzi prepojenými spoločnosťami, pričom bolo spochybnené ekonomické opodstatnenie obchodu a
splnenie jednej z podmienok priznania odpočtu - že dodanie tovaru alebo služby použil na svoje
zdaniteľné plnenia. V deklarovanej schéme nebol spochybnený obsah a forma pre konanie relevantných

právnych úkonov a neboli spochybnené ani jednotlivé samostatné dodania. Správca dane dospel k
záveru, že konečným príjemcom služieb od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. bol sťažovateľ, pričom
následne prijaté služby neboli refakturované žiadnemu odberateľovi sťažovateľa.
79. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej

súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a

vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.
80. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie

nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou

na faktúre.
81. Medzi účastníkmi súdneho konania nebolo sporné, že sťažovateľ a ASTOM-4PS s.r.o. uzavreli
zmluvu o poskytovaní služieb a nebolo tiež sporné, že sťažovateľ uzavrel zmluvy (o poskytnutí
odborných služieb) so svojimi dcérskymi spoločnosťami. Žalovaný i správca dane prijali záver, že išlo
obchodovanie medzi prepojenými spoločnosťami. V deklarovanej schéme nebol spochybnený obsah

a forma pre konanie relevantných právnych úkonov a neboli spochybnené ani jednotlivé samostatné
dodania.
82. Zo zistení daňových orgánov vypláva, že sťažovateľ dcérskym spoločnostiam poskytoval
služby komplexného ekonomického a podnikateľského poradenstva, podnikateľskej administratívy a
infraštruktúry. Naproti tomu ASTOM-4PS s.r.o. pre sťažovateľa poskytoval diametrálne iné služby, a to

v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Porovnaním predmetov jednotlivých zmlúv (dodávateľskej a
odberateľských) sa ich opis neprekrýva. Nevyplýva z nich, že v nejakom rozsahu poskytoval sťažovateľ
služby svojim dcérskym spoločnostiam subdodávkou podľa zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa25.04.2013. V zmluve medzi sťažovateľom a ASTOM-4PS s.r.o. nie je dohodnuté, že dodávateľ ich
bude vykonávať pre tretie osoby cez sprostredkovateľa.
83. Zo zabezpečených dôkazov (účtovné výkazy, poznámky k účtovným závierkam a výročné správy)

vyplynulo, že medzi hlavné činnosti žalobcu nepatrí činnosť v oblasti energetiky a na tieto činnosti
žalobca zriadil dcérske spoločnosti. Z účtovníctva sťažovateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia
január 2016 až december 2016, vyplýva že sťažovateľ vystavil svojim dcérskym spoločnostiam (BCQ
Systém, a.s., FOTOVOLTAIKA Starňa, a.s., FOTOSOLAR Tornaľa, a.s., SOLAR IN, a.s., SOLGY, a.s.
a SUPERFICIES, a.s.), s ktorými mal uzatvorené zmluvy o poskytnutí odborných služieb zo dňa 05.

01. 2012 vrátane dodatkov č. 1 a 2, odberateľské faktúry, ktoré následne zaúčtoval do výnosov v
celkovej sume 756.000 eur bez DPH. Účtovanie sťažovateľa vypláva, že predmetom fakturácie boli
služby podnikateľskej administratívy. Nešlo teda o fakturovanie odborných služieb z oblasti energetiky
a poľnohospodárstva, ktoré sťažovateľ nadobudol od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Správny súd
poukázal tiež na závery daňových orgánov, že sťažovateľ nepreukázal, prečo si služby dcérske
spoločnosti nezabezpečili priamo od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., ale využili ako sprostredkovateľa

sťažovateľa, ktorý nedisponoval zamestnancami s potrebnými odbornými znalosťami vykonávať túto
činnosť.
84. Sťažovateľ vystavoval každý mesiac roku 2016 dcérskym spoločnostiam faktúry, z ktorých nie je
zrejmé, aké konkrétne služby, v akom množstve a v akej cene boli dcérskym spoločnostiam dodané.
Žalobca nepredložil správcovi dane súpis dodaných služieb, prípadne iný listinný dôkaz, ktorý by

tieto skutočnosti preukazoval. Predložené zápisy z koordinačných porád sú formulované všeobecne
a neurčito a správca dane ich nepovažoval za relevantný dôkaz. Predložené vypracované hlásenia,
vyhodnotenia, formuláre pre Colný úrad, URSO, OKTE a distribučné spoločnosti preukazujú skutočnosť,
že jednotlivé dcérske spoločnosti vykonávali dodávky energií do distribučných sústav, o ktorých správca
dane nepochyboval. Nebolo sporné, že žalobcovi bolo dodané plnenie od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.

Žalobca však nepreukázal, že v danej súvislosti došlo k dodaniu služieb pre jeho dcérske spoločnosti.
Bolo teda sporné, či a ako sťažovateľ použil plnenie na dodávky svojich tovarov alebo služieb ako platiteľ
DPH v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.
85. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet

dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49

ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
86. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 2, §
51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý

disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH
(jeiniciátoromodpočítaniaDPH)aktorýsiajtentonárokuplatnil;pretojejehopovinnosťoupreukázať,že
nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu
dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť

nárok na odpočet DPH uznaný ako „oprávnený“.
87. Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa
skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Súdny
dvor EÚ rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami
dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových

okolnostíprejednávanejveci(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciachC-285/11,C-642/11,C-610/19).
Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady
neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca
dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať

od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.
Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté
pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovaniaspochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne
obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že
predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa

31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R
39/2018).

88. K sťažovateľom sporovanej otázke dôkaznej povinnosti kasačný súd poukazuje na ustálený právny
názor opierajúci sa aj o rozhodovaciu činnosť ústavného súdu prezentovaný napríklad v rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018 alebo v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014 z 26. marca 2015, z ktorého vyplýva, že: „splnenie podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len
v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu
faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009

z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 v spojení s
§ 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno
na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a
splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a

ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktoromleží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený“.

89. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok NS SR 1Sžf/52/2016 zo dňa 28.11.2017, bod 18:
„Daňový subjekt v procese správy daní (t. j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti,
ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku), okrem iného
že vykonal ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho
práva k tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH), v rozsahu,

kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov (§ 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o
účtovníctve) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona
o DPH). Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej
správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok
preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle judikatúry Súdneho

dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť
zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto
použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.“
90. Na druhej strane však treba pripomenúť, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne
a nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek

skutočností, teda i ohľadne tých, ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Podľa Najvyššieho
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/1/2011 vo veci Iron Club: „...daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné
bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy
s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa.
Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov

znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov,
ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného
dokazovania.“ Taktiež Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžf 1/2010 (V. c/a Daňové riaditeľstvo
SR „Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích
procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií“.

91.Sťažovateľ,hocitvrdilopak,nepredložilsprávcovidanežiadnerelevantnédoklady.Nepredložildôkaz
o takej činnosti pre dcérske spoločnosti (listiny prezentujúce interakciu medzi stranami obchodu v oblasti
energetiky, dokonca ani písomnú objednávku), ktorý by osvedčil dodanie služby súvisiacej a priamo
odvodenej od pre neho dodanej služby od ASTOM-4PS s.r.o.
92. Takýmto dôkazom (bez pochybností) neboli zmluvy predložené sťažovateľom, pretože tie

potvrdzovali len existenciu zmluvného vzťahu a nie vzájomnú súvislosť z nich uskutočnených
materiálnych plnení v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Zápisy z koordinačných porád (sťažovateľ
dcérske spoločnosti) sú všeobecné, nevyplýva z nich akákoľvek ingerencia subdodávateľskej
spoločnosti do obchodu sťažovateľa s dcérskymi spoločnosťami. Hlásenia pre ÚRSO, OKTE adistribučné spoločnosti preukazujú len činnosť jednotlivých dcérskych spoločností a ich dodávky.
Nepreukazujú dodanie služieb v oblasti energetiky sťažovateľom. Nebolo preukázané, že subdodávka
sa realizovala vo forme tvrdených konzultácií na stretnutiach manažmentu sťažovateľa s dcérskymi

spoločnosťami v priestoroch sťažovateľa v Tatranskej Lomnici - nebol predložený o tom dôkaz. Ani
emailová komunikácia predložená sťažovateľom nepreukazuje použitie dodania od ASTOM-4PS s.r.o.
na ďalšie zdaniteľné plnenia sťažovateľa smerom k jeho dcérskym spoločnostiam. Z jej obsahu vyplýva
len odborná konzultácia medzi ASTOM-4PS s.r.o. a sťažovateľom. Ďalej ju však sťažovateľ nepoužil z
dôvodu, že na činnosť v oblasti energetiky nemal odborne spôsobilý personál. Subdodávku by mohol

sťažovateľ realizovať len v bezprostrednej súčinnosti s ASTOM-4PS s.r.o., čo však preukázané nebolo.
93. V konečnom dôsledku sťažovateľ neprodukoval žiadny dôkaz alebo argumentáciu osvedčujúcu
reálnosť sporného dodania tovaru a služieb ani počas súdneho konania a zotrval len na spochybňovaní
záverov daňových orgánov a svojej dôkaznej povinnosti tvrdiac, že zaťažovala daňové orgány.
94. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou týkajúcou sa správnym súdom nesprávneho posúdenia
potreby vypočuť sťažovateľom navrhnutých svedkov ako aj tvrdenia, že neprijatie návrhu nebolo zo

strany daňových orgánov riadne odôvodnené. V tejto súvislosti kasačný súd zároveň poukazuje na
to, že sa (vzhľadom na nižšie citované právne názory vyslovené Najvyšším správnym súdom SR)
nestotožnil ani s argumentáciou, na ktorú sa odvolával sťažovateľ a ktorá bola použitá v 22 rozsudkoch
Krajského súdu v Žiline, pričom za nedôvodné považoval tvrdenie o porušení princípu právnej istoty a
predvídateľnosti rozhodnutí.

95. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa
14.11.2018„Daňovýsubjektmávdaňovomkonanídvezákladnépovinnosti:povinnosťtvrdiťapovinnosť
svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).Takto si daňový subjekt

splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto

spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
96. Kasačný súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva

správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom
prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných

ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“
97. Sťažovateľ vykonanie dôkazu výsluchom svedkov navrhol až v odvolacom konaní, pričom tento
riadne neodôvodnil. Kasačný súd na základe obsahu rozhodnutí žalovaného konštatoval, že v nich

je dostatočné odôvodnenie nevykonania sťažovateľom navrhnutého dôkazu. Žalovaný konštatoval, že
sťažovateľ neuviedol, ako sa uvedené osoby podieľali na obchodných transakciách medzi sťažovateľom
a jeho dcérskymi spoločnosťami. Poukázal tiež na personálne prepojenie dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.
cez osobu Ing. Vlastimila Majerčáka, ktorý bol jej konateľom a zároveň členom štatutárnych orgánov
dcérskych spoločností sťažovateľa.

98. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa navrhovaní svedkovia zúčastňovali koordinačných porád za
dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., pričom správca dane nespochybnil zmluvné vzťahy medzi sťažovateľom
a dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. Výsluch navrhnutých svedkov by však neodstránil nedostatky
spočívajúce v nepreukázaní použitia plnení od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. na zdaniteľné obchodysťažovateľa, t. j. poskytnutie komplexných služieb zahŕňajúcich aj odborné služby v oblasti energetiky
pre dcérske spoločnosti.
99. Daňový orgán nie je povinný za daňový subjekt dôvody vykonania dôkazu vyhľadávať a už vôbec

nemožno argumentovať tým, že daňový orgán mal na to prísť na základe okolností - takúto povinnosť
daňový orgán nemá. Primárne je to daňový subjekt, ktorý je povinný odôvodniť návrh na vykonanie
dôkazu, a to predovšetkým z hľadiska ako navrhovaný dôkaz môže ovplyvniť doterajšie zistenia a
ustálený skutkový stav. Až následne je rad na daňovom orgáne, ktorý pokiaľ sa rozhodne dôkaz
nevykonať, musí (v rozhodnutí) vysvetliť dôvody, ktoré ho k takémuto procesnému postupu viedli.

Povinnosť odôvodniť nevykonanie dôkazu nepredchádza povinnosti odôvodniť návrh na jeho vykonanie.
100.Záveromkasačnýsúdkonštatuje,ženezistilžiadnenamietanéporušeniazásaddaňovéhokonania,
daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav
veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené.
Takisto správny súd sa v napadnutom rozsudku vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami

uvedenými v správnej žalobe, podrobne sa rozobral skutkovými zisteniami počas daňového konania a
správne ich po právnej stránke vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel kasačný súd
k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 461 SSP zamietol.
101. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a

žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.
102. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.