Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823201882
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:7823201882.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX C. XXX, právne zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, so sídlom Hviezdoslavova
č. 4, Rožňava, proti žalovanému: J-STAV spol. s r. o., IČO: 31 588 468, so sídlom Lučenská 90/1221,
990 01 Veľký Krtíš, právne zast. JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš,

o určenie, že úraz je pracovným úrazom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 5Cpr/4/2023 zo dňa 24. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. – o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. – o povinnosti žalobcu zaplatiť svedkovi D. E. svedočné,

z r u š u j e.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, o nároku
žalobcu o určenie, že úraz je pracovným úrazom rozhodol tak, že:

„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 24.10.2024.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť svedkovi D. E., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, G. E.,
svedočné v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení
výšky svedočného.“

2. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, že úraz, ktorý žalobca utrpel

počas pracovnej doby na pracovisku, je pracovným úrazom, ale že šlo o osobný konflikt medzi dvomi
zamestnancami. Zároveň okresný súd zamietol návrh žalovaného zo dňa 24.10.2024 na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní z dôvodu, že súd v trestnom konaní nemá
právomoc rozhodnúť o tom, či úraz žalobcu je alebo nie je pracovným úrazom, ale len o tom, či skutok,
ktorého následkom bol úraz žalobcu je trestným činom a kto ho spáchal. O trovách konania okresný súd
rozhodol vzhľadom na úspech žalovaného v súlade s § 255 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok). Z rovnakých dôvodov rozhodol o svedočnom svedka D. E..3. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch III. a IV. podal odvolanie žalobca. O trovách konania
navrhol rozhodnúť s poukazom na ustanovenie § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto
dôvody videl v tom, že okresný súd neposudzoval konanie zamestnávateľa, t. j. žalovaného, za ktorého

konal H. I., ktorý pri úraze žalobcu neprivolal sanitku a do lekárskej správy o úraze, pri ošetrovaní vo G.
J. K. L., J. B. G. G. E., vedome uviedol nepravdivú skutočnosť, že žalobca zle skočil na ľavú nohu. Ďalej
poukázal na podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, pričom podnetom
na začatie súdneho konania z dôvodu zjavného sporu medzi zamestnancom a zamestnávateľom došlo
v dôsledku odpovede príslušného inšpektorátu práce. Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je

podľa žalobcu zranenie, ktoré utrpel počas sporného úrazu. Podľa názoru žalobcu je potrebné vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávnenej strany, pričom nepriznanie práva na náhradu trov
konania by pre žalovaného nebolo žiadnym citeľným zásahom do jeho majetkovej sféry. Podľa názoru
žalobcu splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP by príslušné súdy mali skúmať ex
offo, teda bez návrhu strany sporu, zvlášť vzhľadom na ten fakt, že od nadobudnutia účinnosti CSP súd

rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
III. a IV. žalobca považuje za nedostatočne odôvodnený a preto navrhol napadnutý výrok III. zmeniť a
žalovanému náhradu trov konania nepriznať, výrok IV. zrušiť, resp. oba výroky zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie
a považuje ho za vyčerpávajúce v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Žalobca uznal, že úraz, ktorý
utrpel na pracovisku, nie je pracovným úrazom, pričom okresný súd neriešil následok konfliktu medzi
dvomi fyzickými osobami, čo je predmetom konania orgánov činných v trestnom konaní. Rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za presvedčivý, a preto navrhol, aby tento rozsudok v odvolaním napadnutých

výrokoch bol potvrdený ako vecne správny a žalovanému bola priznaná aj náhrada trov odvolacieho
konania.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania do (§ 379 CSP),
viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
vo výroku III. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku IV. rozsudok okresného
súdu zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
S prihliadnutím na neúspech žalobcu konaní a procesný úspech žalovaného rozhodol o náhrade trov
konania (výrok III.) tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100
%, v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Keďže žalobca úspech vo veci nemal, okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému.

11. Žalobca až v odvolacom konaní poukázal na potrebu rozhodnúť o náhrade trov konania v súlade s
§ 257 CSP pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady
zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodnéosobitného zreteľa, čo znamená, že súd nemusí zaviazal neúspešnú stranu sporu na náhradu trov
konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane. Aplikácia tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam

konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Strane konania, ktorá mala v konaní
úspech, nemožno s odvolaním sa na § 257 CSP nepriznať náhradu trov konania len na základe
všeobecného záveru hodnotiaceho dopadu rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 preto vyžaduje kumulatívne splnenie

dvoch podmienok, a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, t. j. nielen strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení
zaťažovalapovinnosťnahradiťtrovykonania,aleajtejstrany,ktorejmajetkovásférabybolavýnimočným
nepriznaním náhrady trov dotknutá a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na
súde a ich postoj v konaní.

14. O nepriznaní náhrady trov konania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd
rozhodnúť jednak na základe uvedenia dôvodov hodných osobitného zreteľa stranou konania, ako aj
rozhodnúť ex offo v rámci sudcovskej úvahy. V každom jednom prípade však je potrebné prihliadať
na všeobecné pravidlo, že nepriznanie neúspešnému účastníkovi sa pripúšťa len ako výnimka zo

všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

15. Žalobca v priebehu konania neupriamil pozornosť na existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by výnimočne súd v prípade neúspechu nemal priznať náhradu trov konania úspešnej
strane. Pokiaľ okresný súd nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa ani ex offo,

správne rozhodol o náhrade trov konania podľa zásady úspechu, teda v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

16. Žalobca až v priebehu odvolacieho konania upriamil pozornosť na dôvody, ktoré podľa jeho názoru
by mali byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania
žalovanému.Odvolacísúdsavšaksjehonázoromnestotožňuje.Žalobaourčenie,žeúrazjepracovným

úrazom, nie je žiadnou výnimočnou žalobou, kde výnimočnosť by bola daná rozhodovaním o tomto
konkrétnom druhu nároku. Samotný priebeh vzniku úrazu žalobcu a následné konanie žalovaného (s
poukazom na uvedenie nepravdivej informácie pri ošetrovaní žalobcu v nemocnici, že zle skočil na
ľavú nohu) nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ako ani vzájomné správanie sa zamestnanca,
ktorý úraz žalobcovi spôsobil (I. I.), ani jeho správanie po spornom úraze, keď z miesta nehodového

deja bez poskytnutia akejkoľvek prvej pomoci odišiel. Uvádzané okolnosti vo vzťahu k žalovanému, ako
zamestnávateľovi žalobcu, vzhľadom na to, že žaloba o určenie, že úraz je pracovným úrazom bola
zamietnutá, preto nemôžu mať vplyv na posudzovanie okolností - ako dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Žalobca síce v odvolaní všeobecne poukazoval na to, že súd pri úvahe, či ide o výnimočný
prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností

konkrétnej veci, avšak žiadne konkrétne okolnosti neuviedol. Ani sociálna situácia žalobcu, kedy žalobca
len odkázal na to, že je dôchodcom a predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa
02.05.2024 o zvýšení dôchodku, neodôvodňuje výnimočnosť prípadu a existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Ani podanie žaloby z dôvodu, že podnet na začatie súdneho konania žalobcovi dával
aj príslušný inšpektorát práce, touto okolnosťou nie. Žalobca v konaní totiž bol právne zastúpený, a preto

museli mu byť zrejmé všetky dôsledky podania žaloby, a to aj pre prípad neúspechu v konaní. Nič na
tom nemenia ani zranenia žalobcu spôsobené pri úraze, prípadne ich následky, pričom nároky z toho
vzniknuté si môže uplatniť voči škodcovi. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je ani poukaz na
tú skutočnosť, že na rozdiel od žalobcu by žalovaný neutrpel žiadnu majetkovú, prípadne inú ujmu v
prípade nepriznania náhrady trov konania.

17. Nedostatok iniciatívy žalobcu pri preukazovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v priebehu
konania nemôže žalobca nahrádzať zdôvodnením, že všeobecný súd mal tieto dôvody skúmať ex offo,
pokiaľ žalobca na ne pozornosť neupriamil. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za
nepresvedčivé, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku III. o náhrade trov
konania. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaním rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

18. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu voči rozsudku okresného súdu vo výroku IV., ktorým žalobca bol
zaviazaný na povinnosť zaplatiť svedkovi D. E. svedočné, odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil v
zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

19. V čase rozhodovania okresný súd správne rozhodol v súlade s § 258 ods. 1 CSP, podľa ktorého
svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových preukázaných a
uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom, keďže svedok D. E. si náhradu svedočného uplatnil
pri podaní výpovede na pojednávaní dňa 24. októbra 2024, teda na pojednávaní, na ktorom bolo zároveň
vo veci samej rozhodnuté.

20.Vzmysle§258ods.3CSPnáhradapodľaodsekov1a2sauplatňujepripodanívýpovede,najneskôr
však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

21. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že svedok, pokiaľ si uplatní náhradu na svedočné, teda náhradu

účelne vynaložených hotových preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom,
musí v tejto lehote (do desiatich dní od podania výpovede) svedočné nielen uplatniť, ale ho aj preukázať,
pričom účelnosť týchto výdavkov následne by posúdil súd. Po uplynutí tejto lehoty dochádza k preklúzii,
t. j. zániku práva na svedočné. Nakoľko síce svedok D. E. si uplatnil svedočné na pojednávaní dňa 24.
októbra 2024, avšak do 10 dní od podania jeho výpovede svedočné nepreukázal, došlo k preklúzii jeho

práva, t. j. k zániku práva na svedočné. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku IV. o
svedočnom, vzhľadom na to, že v tejto časti nejde o rozhodnutie vo veci samej, a dôvody, pre ktoré takto
bolo rozhodnuté, zanikli, zrušil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP. (ustanovenia

o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na §
255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), pričom
priznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniažalovanémuakoúspešnejstranevodvolacomkonaní
proti žalobcovi ako neúspešnej strane. Ani v odvolacom konaní odvolací súd nemal preukázané, že by
na strane žalobcu existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov odvolacieho

konania nemala byť priznaná žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.