Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203767
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125203767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti

o maloletého A. A., nar. X. XX. XXXX a maloletú B. A., nar. X. X. XXXX, obidve maloleté deti trvalé
bydliskoC.,C.D.X,občanovSlovenskejrepubliky,zastúpenýchkolíznymopatrovníkom-Úradompráce,
sociálnychvecíarodinyŽilina,pracoviskomBytča,detimatkyB.B.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalébydlisko
C., C. D. X, občianky Slovenskej republiky a otca F. A., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko C., C. D. X,
G. H. I., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na pojednávaní konanom na
Okresnom súde Žilina dňa 4. 6. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j enasledovnú

r o d i č o v s k ú d o h o d u,

uzavretú medzi rodičmi maloletých detí (výroky I. až IV. tohto rozsudku):

I. Súd maloletého A. A., nar. X. XX. XXXX a maloletú B. A., nar. X. X. XXXX, z v e r u j e do osobnej

starostlivosti matky B. B. E., nar. XX. XX. XXXX.
II. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec F. A., nar. XX. XX. XXXX, sa z a v ä z u j eprispievať na výživu maloletého A. A. sumou 150
EUR mesačne, od 1. 5. 2025, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. Otec F. A., nar. XX. XX. XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej B. A. sumou 150
EUR mesačne, od 1. 5. 2025, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

V.Súd,nazákladedohodyrodičov, neupravuje stykotcaF.A.smaloletýmA.A. amaloletouB.A..

VI. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 7. 4. 2025, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 8. 4. 2025, sa matka
domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletým deťom.

2. Navrhovateľka – matka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nie sú manželia. Z ich

družského vzťahu sa im narodili dve maloleté deti: maloletý A. A. a maloletá B. A.. Bývali v spoločnej
domácnosti. Potom sa rozišli a otec maloletých detí jej prispieval na výživu maloletých detí 200
EUR mesačne. Na Okresnom súde Žilina podala už v roku 2024 návrh na úpravu práv a povinností
k maloletým deťom, avšak konanie bolo zastavené – vzala návrh v celom rozsahu späť. Suma výživného100 EUR mesačne (pre jedno dieťa) nepostačuje na výživu maloletých detí, Preto podala návrh na
zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a na určenie povinnosti prispievať na výživu
každého maloletého dieťaťa sumou 200 EUR mesačne, zo strany otca, od 1. 4. 2025.

3. Rodičia predložili súdu písomnú rodičovskú dohodu, o úprave práv a povinností k maloletým deťom,
ktorú navrhli schváliť.

4. Otec sa k návrhu písomne vyjadril tak, že nemôže žiadať deti do osobnej starostlivosti, pretože

nemá dostavaný rodinný dom a navrhol výživné pre každé dieťa v sume 100 EUR mesačne. Kolízny
opatrovník sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

5. Otec sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil, požiadal o vykonanie pojednávania
v jeho neprítomnosti. (úradný záznam z č. l. 82). Účastníci konania navrhli vykonať pojednávanie
v neprítomnosti otca maloletých detí.

6. Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie uskutoční v neprítomnosti otca, keďže predmetom konania
bol návrh na schválenie písomnej rodičovskej dohody.

7. Matka na pojednávaní poukázala na skutočnosti, uvedené v písomnom návrhu.

Uviedla, že s otcom maloletých detí nie sú manželia, bývali v spoločnej domácnosti do marca 2025.
Zo spoločnej domácnosti odišiel otec mal. detí, mali nedorozumenia a rozpory. Z tých istých dôvodov
podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom aj v marci 2024, potom návrh zobrala
späť a konanie bolo zastavené. Myslela si, že budú bývať spolu, ale nepodarilo sa to. Má ešte dve

maloleté deti a jedno plnoleté dieťa, plnoletá dcéra študuje na strednej škole. Výživné pre plnoletú dcéru
je určené 180,- EUR mesačne. Dve maloleté deti: H. E. a H. E. - na staršieho syna je určené výživné
180,- EUR mesačne a na mladšieho 170,- EUR mesačne. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý. Má
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 281 EUR, miera poklesu zárobkovej činnosti je 45 %, poberá
rodičovský príspevok a 5 prídavkov na deti, čo je spolu asi 750,- EUR. Iný príjem nemá. Pred nástupom

na materskú dovolenku bola zamestnaná ako operátor výroby s čistým mesačným príjmom cca 800,-
EUR. Naposledy pracovala v roku 2019, pracovný pomer netrvá. Býva v rodinnom dome, aj so všetkými
deťmi, ktorý patrí do jej výlučného vlastníctva, nikto iný tam nebýva. Celkové výdavky na bývanie za
ňu a za deti sú mesačne asi 200,- EUR. Jej osobné výdavky, okrem výdavkov na deti a na bývanie,
sú mesačne asi 250,- EUR. Má jeden spotrebný úver v celkovej výške 1.000,- EUR a mesačná splátka

je 80,- EUR, iné úvery nemá.

K výdavkom spojeným s výchovou a výživou mal. A. uviedla nasledovné skutočnosti:

Maloletý A. navštevuje materskú školu, poplatok v škôlke platí 20,- EUR a stravu 30,- EUR, strava doma

asi 100,- EUR, oblečenie 50,- EUR, hygienické a iné základné potreby 20,- EUR, voľnočasové aktivity,
hračky 20,- EUR, lieky na bežné ochorenia, vitamíny 10,- EUR. A. má problémy s rečou, navštevuje
špeciálnu pedagogičku, cestovné výdavky s tým spojené, sú mesačne asi 50,- EUR. Iné výdavky so A.
nemá. Záujmy mal. A. nemá, ktoré by platila. Celkové mesačné výdavky na maloletého syna A. sú
priemerne asi 250,- EUR.

K výdavkom spojeným s výchovou a výživou mal. B. uviedla nasledovné skutočnosti:

O B. sa stará osobne, výdavky na stravu sú mesačne asi 100,- EUR, oblečenie 50,- EUR, hygienické
a iné základné potreby 50,- EUR - vrátane plienok, lieky na bežné ochorenia 10,- EUR, voľnočasové

aktivity, hračky 20,- EUR. Iné výdavky s mal. B. nemá. Celkové mesačné výdavky na ňu sú asi 250,-
EUR mesačne.

Otec sa s deťmi stretáva. Bývajú v rodinných domoch vedľa seba, takže si deti bráva, keď je doma,
pretože pracuje v zahraničí. Priemerne mesačne ich má u seba asi 5 dní, ale u otca neprespávajú.

Keď budú väčšie, tak budú aj prespávať. Otec zatiaľ deťom nič nekupuje. Je živnostník v oblasti
stavebníctva, a to od mája 2025 v Nemecku. Nevie, aký je jeho príjem z podnikania v Nemecku.
Predtým robil vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy v pracovnom pomere a jeho čistý mesačný
príjem bol podľa pracovnej zmluvy - minimálna mzda. Zarobil v čistom mesačne asi 1 500,- EUR, ajs cestovnými náhradami. Nevedela uviesť, koľko reálne zarobil. Otec má ešte dve staršie plnoleté deti,
ktoré už pracujú, takže inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je plne invalidný, poberá invalidný dôchodok,
je vlastníkom rodinného domu, kde býva on, nikto iný a vlastní motorku. O inom majetku nevie. Ako

vodičkamiónupracovalasidodecembra2024,bolskončenýpracovnýpomerzostranyzamestnávateľa,
potom bol otec detí nezamestnaný až do februára 2025. Keď treba, tak otec detí jej dá peniaze aj mimo
výživného, asi 100-150,- EUR na každé dieťa mesačne. V minulosti osobitné výdavky na maloleté deti
hradil otec celé a v súčasnosti budú hradiť mimoriadne odôvodnené výdavky na každé dieťa - každý
v 1 -ci. Otec ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh na výživnom nemal.

8.Kolíznaopatrovníčkanavrhlaschváliťrodičovskúdohodu.Vstarostlivostiomaloletédetinebolizistené
nedostatky.

9. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Z rodných listov maloletých detí mal súd preukázané, že ich otcom je F. A., nar. XX. XX. XXXX a matkou
B. B. E., nar. XX. XX. XXXX.

Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI vyplýva, že:

- matka poberá invalidný dôchodok v roku 2025 v sume 281,80 EUR,
- otec poberá invalidný dôchodok v sume 486,70 EUR,
- otec bol zamestnaný v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti SPEDITTION ZAVŘEL, s.r.o. od
13. 3. 2023 do 10. 1. 2025 a od 13. 2. 2025 v obchodnej spoločnosti RP-ŠPED SLOVAKIA, s.r.o., so
sídlom v Bytči.

Z lustrácie v ŽIVNOSTENSKOM REGISTRI mal súd preukázané, že vykonáva živnosť od 1. 8. 2024.

Zo správ z ÚPSVaR Žilina, pracovisko Bytča vyplýva, že:

- matka poberá na dve maloleté deti prídavok na dieťa v celkovej sume 120 EUR + prídavok na ďalšie
deti (spolu 300 EUR mesačne) a rodičovský príspevok v sume 351 EUR v roku 2025 a v sume 345,20
EUR v roku 2024,
- otec nepoberá štátne sociálne dávky.

Otec vo vyhlásení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch uviedol, že je invalidný, má
stredné odborné vzdelanie strojárskeho zamerania, vlastní rozostavaný rodinný dom a motocykel,
doterajší príjem sa pohyboval od 500 do 800 EUR mesačne – z pracovného pomeru ako vodič, jeho
výdavky sú cca 630 EUR mesačne a spláca hypotekárny úver 400 EUR. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá.

Matka vo vyhlásení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch uviedla, že je rozvedená, je
čiastočne invalidná, má druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, vlastní dve motorové vozidlá, rodinný
dom a pozemky, je na rodičovskej dovolenke, má ešte 3 maloleté deti z prvého manželstva, uviedla
svoje výdavky aj výdavky pre maloleté deti, školské výdavky platí otec.

Z predloženej rodičovskej dohody zo dňa 18. 4. 2025 vyplýva, že rodičia sa dohodli tak, že maloleté deti
budúzverenédoosobnejstarostlivostimatkyaotecsazaviazalprispievaťnavýživukaždéhomaloletého
dieťaťa v sume 150 EUR mesačne od 1. 5. 2025. Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletými deťmi
nebude upravený.

Z daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2024 vyplýva, že úhrn príjmov od všetkých
zamestnávateľov mal v roku 2024 v sume 11 724,95 EUR, úhrn povinného poistného 1 219,19 EUR
a základ dane 10 505,76 EUR.

Zomzdovéholistuotcazaobdobieodfebruára2024dojanuára2025bolajehomzdacca800EURnetto.

Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine mal súd preukázané, že matka býva s maloletými deťmi
v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Maloletý A. navštevuje škôlku, o maloletú B. sa matka staráosobne. Otec pracuje v zahraničí. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené nedostatky. Maloleté deti
sa vyjadrili v zásade tak, že chcú byť zverené matke.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P 151 2024 mal súd preukázané, že matka podala návrh na
úpravu práv a povinností k maloletým deťom v septembri 2024, konanie bolo zastavené, pretože matka
vzala návrh v celom rozsahu späť a v ďalšom konaní nebolo potrebné pokračovať.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení

neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí

styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh

niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4
sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1 Zákonaorodine dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku – zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

11. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky a oboznámením
obsahu listinných dôkazov.

12. Predmetomkonaniabolorozhodnúťonávrhumatkynaúpravuprávapovinnostíkmaloletýmdeťom,
osobitne o tom, komu budú zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať
ich majetok, výška výživného povinného otca a úprava styku otca s maloletými deťmi. Súd rozhodoval
o predloženej rodičovskej dohode, či je v záujme maloletých detí.

Východiskovým princípom, ktorý platí v režime mimosporových konaní je ochrana verejného záujmu,
práv garantovaných zákonom a to s dôrazom na dobré mravy. To sa prejavuje a malo by sa prejavovať
v rešpektovaní prioritného kritéria, ktorým je kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, úzko súvisiaceho aj s
realizáciu tzv. participačných práv dieťaťa a v bezprostrednej nadväznosti na zachovanie spravodlivého

konania.

V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti k maloletým
deťom.

Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, je až druhoradým riešením. Pokiaľ
nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy
však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

V konkrétnom prípade sa rodičia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodli.

Judikatúra súdov vrátane Ústavného súdu SR zdôrazňuje základnú premisu, že sú to primárne rodičia,
ktorí rozhodujú o osude svojich detí a že ingerencia štátu by mala nastúpiť iba v tých prípadoch, kedy
je to skutočne nevyhnutné a mala by byť primeraná sledovanému účelu.

Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia a nežijú
v spoločnej domácnosti.

O výkone rodičovských práv a povinností uzavreli rodičovskú dohodu, preto súd na pojednávaní,
po zistení pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí, zameral dokazovanie najmä na
skutočnosť, či je uzavretá rodičovská dohoda v najlepšom záujme maloletých detí.Predmetom rodičovskej dohody, ktorú súd posudzoval, bolo zverenie maloletých detí, ich zastupovanie
a správa majetku, výška výživného a prípadný nedoplatok na výživnom.

Rodičia sa dohodli na tom, že nebude upravený styk otca s maloletými deťmi. Bývajú ako bezprostrední
susedia a otec pracuje v zahraničí.

Úprava styku otca s maloletými deťmi (alebo aj neúprava), nemôže byť podľa názoru súdu predmetom

rodičovskej dohody, ktorú by súd schvaľoval/ neschvaľoval. Predmetom rodičovskej dohody, ktorú súd
schválil, boli len výroky I. až IV. tohto rozsudku.

V tejto súvislosti súd poukazuje na doktrinálny výklad tejto otázky: odborná publikácia - Bekova edícia,
komentované zákony, C. J., Zákon o rodine – komentár z roku 2011, s. číslo 133:

„Zákon pri dohode o úprave stretávania, na rozdiel od rodičovskej dohody o výkone rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode, neumožňuje explicitne súdu rozhodnúť, či dohodu rodičov o styku
s dieťaťom schváli alebo neschváli. Z výslovného znenia vyplýva, že ak sa rodičia na styku dohodnú,
stane sa takáto dohoda súčasťou rozhodnutia.“

Súd sa s takýmto výkladom ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine a ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona
o rodine o schvaľovaní rodičovských dohôd stotožnil a vzťahuje sa aj na situáciu, keď súd upravuje
práva a povinnosti rodičov formou rodičovskej dohody, ktorí spolu nežijú (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).
Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rodičia maloletých detí nie sú manželia. Bývajú v rodinných domoch, ktoré sú v ich vlastníctve, ako
bezprostrední susedia. Nebývajú teda v spoločnej domácnosti. Obidvaja sú invalidní dôchodcovia.
Matka sa o maloleté deti stará, maloletý A. navštevuje škôlku o maloletú B. sa matka osobne stará.

Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok cca 281 EUR mesačne, rodičovský príspevok cca 352 EUR
– spolu 633 EUR a poberá prídavky na 5 detí v sume 300 EUR. Iný príjem nemá. Otec poberá invalidný
dôchodok v sume cca 486 EUR a jeho čistý mesačný príjem do januára 2025 bol cca 800 EUR netto –
spolu 1 286 EUR mesačne. V súčasnosti podniká ako živnostník v zahraničí. Otec spláca hypotekárny
úver, matka úver 80 EUR mesačne. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý, nemajú také záujmy, ktoré

by musela matka platiť. Matka uviedla, že keď treba, tak otec jej dá peniaze aj mimo výživného – asi
100-150,- EUR na každé dieťa mesačne. V minulosti výnimočné výdavky na mal. deti hradil otec celé
a v súčasnosti mimoriadne odôvodnené výdavky na každé dieťa sa dohodli tak, že ich budú hradiť
v 1 -ci.

15. Súd pri rozhodovaní o predloženej rodičovskej dohode vychádzal z príjmu matky v sume cca 633
EUR a otca 1 286 EUR mesačne. Každý z nich je invalidný a vlastní rodinný dom, kde býva. U matky
súd prihliadol na to, že poberá na každé dieťa prídavok v sume 60 EUR, avšak túto sumu nezahrnul
do jej príjmu.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe
na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú
predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len
vyplácanérodinnéprídavky(rodinnédávky,vyrovnávaciedávkyaleboichdoplatok), môžusčastiuhradiť
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí

preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).
16. O maloleté deti sa stará matka, čo je forma vyživovacej povinnosti. Otec sa s deťmi stretáva, keď
je na Slovensku (niekoľko dní v mesiaci). Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, matka má spolu 5
vyživovacích povinností.

17. Súd vychádzal z nasledovných odôvodnených výdavkov pre maloleté detí:Maloletý A.: poplatok v škôlke 20,- EUR a strava 30,- EUR, strava doma 100,- EUR, oblečenie 40,-
EUR, hygienické a iné základné potreby 15,- EUR, voľnočasové aktivity, hračky 15,- EUR, lieky na bežné
ochorenia, vitamíny 5,- EUR, cestovné k špeciálnej pedagogičke 50 EUR, spolu cca 275 EUR mesačne.

Maloletá B.: výdavky na stravu sú mesačne asi 120,- EUR (vyšší výdavok, pretože sa nestravuje
v škôlke) oblečenie 40,- EUR, hygienické a iné základné potreby 60,- EUR - vrátane plienok, lieky na
bežné ochorenia 5,- EUR, voľnočasové aktivity, hračky 15,- EUR, spolu cca 240 EUR mesačne.

Súd odôvodnené výdavky pre maloleté deti určil na základe výpovede matky, listinných dôkazov, po ich
korekcii s porovnaním bežných výdavkov detí v tomto veku, takéhoto zdravotného stavu a záujmov,
známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných
skúseností. Nie je možné exaktne tieto výdavky zistiť a uplatniť. Do značnej miery sa v týchto konaniach
uplatní úvaha súdu.

18. Súd zobral do úvahy pri určovaní výšky výživného aj to, že:

- matka poberá na každé dieťa prídavok 60 EUR,
- otec jej prispieva finančne na každé dieťa mesačne aj nad rámec výživného,
- mimoriadne výdavky pre maloleté deti budú rodičia hradiť v jednej polovici.

19. Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní predovšetkým finančným plnením
(výživným), vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou o deti.

20. Súd rodičovskú dohodu schválil, pretože je v záujme maloletých detí. Ich zverením do osobnej

starostlivosti matke bude zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného prostredia.

21. O maloleté deti sa matka kontinuálne stará, prirodzene citovo a svojimi, najmä biologickými
potrebami, sú naviazané na matku. V tomto smere sa aj deti vyjadrili, že chcú byť zverené matke.
Otec aj kolízna opatrovníčka s takouto úpravou súhlasili. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené

nedostatky. Preto súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.

Otec bude rozvíjať vzťah s maloletými deťmi najmä prostredníctvom styku s nimi, aj keď výslovne
neupraveným.

22. Otec pracuje v zahraničí a keď sa vráti na Slovensko, s maloletými deťmi sa stretáva. Matka v styku
otca s deťmi nebráni. Nebolo preto potrebné výslovne upraviť styk otca s maloletými deťmi, na tom sa
rodičia vedia dohodnúť.

23. Dohodnuté výživné zodpovedá zákonným kritériám, schopnostiam, možnostiam a majetkovým

pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí tak, ako je uvedené v predchádzajúcej
časti odôvodnenia tohto rozsudku.

24. Podľa vyjadrenia matky, otec ku dňu schválenia rodičovskej dohody, nedoplatok na výživnom pre
maloleté deti nemal.

25. Obidvaja rodičia majú vo vzťahu k maloletým deťom rovnaké práva a povinnosti, preto ich každý
z nich zastupuje maloleté deti a spravuje ich majetok.

26. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov
konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Účastníci ani nežiadali nahradiť trovy konania.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP.

27. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).

Predbežná vykonateľnosť výroku o výživnom vyplýva priamo zo zákona.

Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov bola zavedená do CMP s prihliadnutím na funkcie
vyživovacej povinnosti, smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych
vzťahoch.

28. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie
(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť

vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať
exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento

zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol
primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté

dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv
a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.

Proti výroku o schválení dohody rodičov, odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP).