Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 27, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Cpr/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722203166
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6722203166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci
žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XX, XXX XX E., zast. BUZINGER & PARTNERS s.r.o.,
Advokátska kancelária, Námestie Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 47253401 proti žalovanej:
Stomila s. r. o., Slávikova 777/83, 962 61 Dobrá Niva, IČO: 44275480, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, náhradu škody a nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru, tatko

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e ,že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobkyni žalovanou
dňa 14. 06. 2022, je neplatné.

Súd návrh žalobkyne, že jej pracovný pomer u žalovanej trvá, z a m i e t a .

II. Žalovaná je p o v i n n á žalobkyni zaplatiť z titulu náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru sumu 929,01 Eur mesačne brutto počnúc dňom 14. 09. 2022 až do právoplatnosti

tohto rozhodnutia v lehote 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

V prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadom požadovanej náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy z dôvodu prekážky v práci na jej strane

za deň 13. 06. 2022 v sume 42,89 Eur brutto v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd žalobu žalobkyne v časti, v ktorej od žalovanej požadovala zaplatenie jednorazovej odmeny v
sume 350,-- Eur, z a m i e t a .

IV. Súd žalobu žalobkyne, v ktorej sa domáhala od žalovanej náhrady škody v sume 900,-- Eur z titulu
úhrady odmeny právnemu zástupcovi za poskytnutie právnej pomoci, z a m i e t a .

V. Súd u r č u j e , že nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej
zamestnávala, pracovný pomer žalobkyne u žalovanej končí dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť z titulu súdneho poplatku zo vzájomnej žaloby sumu 99,50 Eur
pripojeným príkazom k úhrade v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 05. 08. 2022 domáhala:I. Určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané žalovanou dňa 14. 06. 2022,
je neplatné.
II.Uloženiapovinnostižalovanejposkytnúťjejnáhradumzdyvsumepriemernéhozárobkuzaobdobieod

13. 06. 2022 do doby, kým jej žalovaná umožní pokračovať v práci alebo do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
III. Uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej jednorazovú odmenu v sume 350,-- Eur, na ktorú žalobkyni
vznikol nárok v súlade s uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 777 zo dňa 17. 12. 2021 z titulu
jednorazového finančného príspevku zdravotníckym pracovníkom.

IV.Uložiťpovinnosťžalovanejzaplatiťjejnáhraduškodyvsume900,--Eurztituluúhradyodmenysvojmu
právnemu zástupcovi za poskytnutie právnej pomoci pri ochrane svojich práv a záujmov v príčinnej
súvislosti s protiprávnym postupom žalovanej (neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru).
V. Ďalej sa domáhala uložiť povinnosť žalovanej vydať jej antikorovú čajovú lyžičku a elektronický
preukaz zdravotníckeho pracovníka.

2. V tejto časti súd vylúčil túto žalobu na samostatné konanie.
3. Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Bola však ochotná uzatvoriť so žalobkyňou
mimosúdnu dohodu. Táto ju však podmieňovala uzatvorením dohody o všetkých nárokoch, vrátane
nároku pod bodom V.
4. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, ich zástupcov, korešpondenciou strán, pracovnou

zmluvou, zmenou pracovnej zmluvy, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 14. 06. 2022,
žiadosťou o pridelenie práce zo dňa 13. 06. 2022, potvrdením o príjme a zamestnaní zo dňa 20. 06.
2020, rozhodnutím IBP Banská Bystrica OPPV-KON/2022-6024 a zistil tento skutkový stav:
5. Podľa tvrdenia žalobkyne táto uzatvorila so žalovanou pracovnú zmluvu dňa 01. 02. 2017
s dojednaným pracovným zaradením zdravotná sestra. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú

do 31. 01. 2018. Dňa 15. 01. 2018 sa zmenil na základe ich dohody na dobu neurčitú.
6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bola v období od 22. 09. 2021 do 05. 06. 2022 práceneschopná. Dňa
05. 06. 2022 SMS správou oznámila žalovanej, že od 06. 06. 2022 má ukončenú práceneschopnosť
a požiadala ju, či si môže na pondelok 06. 06. 2022 vziať dovolenku. Konateľka žalovanej s týmto
súhlasila a žiadala ju, aby sa v utorok popoludní 07. 06. 2022 zastavila na pracovisku. Dňa 07. 06. jej

navrhla skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu, že si medzitým už našla za ňu náhradu.
Návrh dohody mala pripraviť konateľka žalovanej a do tej doby si mohla čerpať dovolenku. Vo štvrtok
09. 06. jej oznámila, že doklady má pripravené a mala si ich vyzdvihnúť o 16. hodine. Toto nestihla
a nasledujúci deň v piatok 10. 06. jej konateľka predložila návrh dohody, v ktorej jej ponúkla odstupné
vo výške mesačnej mzdy. Dátum uzatvorenia dohody určila spätne dňa 07. 06. 2022. Keďže s týmto

nesúhlasila, dňa 12. 06. 2022 jej prostredníctvom SMS správy oznámila, že v pondelok 13. 06. 2022
chce riadne nastúpiť do práce. V ten istý deň jej konateľka žalovanej oznámila, že na deň 06. 06. 2022
má neplatené voľno. Dovolenku čerpať nemôže a v dňoch 07., 08., 09. a 10. 06. 2022 má absenciu, čo
je dôvodom na okamžité ukončenie pracovného pomeru. Oznámila jej, že do práce nemá prísť.
7. Žalobkyňa dňa 13. 06. 2022 e-mailom a následne doporučenou zásielkou požiadala žalovanú

o pridelenie práce v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce s tým, že jej oznámila, že trvá
na tom, aby ju naďalej zamestnávala. Dňa 14. 06. 2022 jej žalovaná zabránila v prístupe na pracovisko
a predložila jej na podpis dokument o skončení pracovného pomeru. Neumožnila jej však sa s jeho
obsahom riadne oboznámiť a nedala jej ho k dispozícii. Preto ho odmietla podpísať. Oznámila jej, že
týmto momentom považuje jej pracovný pomer za ukončený, s čím však ona vyjadrila nesúhlas.

8. Dňa 29. 06. 2022 ju vyzvala na odstránenie nezákonného stavu a následne dňa 11. 07. 2022 jej
žalovaná zaslala potvrdenie o zamestnaní, o zdaniteľných príjmoch za rok 2021 a výplatné pásky za
mesiace september 2021 až máj 2022.
9. Keďže nemala k dispozícii okamžité skončenie pracovného pomeru, na výzvu jej právneho zástupcu
jej žalovaná zaslala jeho kópiu dňa 05. 08. 2022.

10. Podľa tvrdenia žalobkyne okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu, že v ňom
deklarovanýskutkovýstavvkontextepredchádzajúcehodejaneobstojí.Jejneprítomnosťvprácivdňoch
06. až 10. 06. 2022 sa uskutočnila s vedomím a súhlasom žalovanej, ktorá jej poskytla pracovné voľno
a v nasledujúce dni jej zakázala prístup do práce. Jej neprítomnosť na pracovisku ako nedovolenú
začala konateľka žalovanej označovať až po tom, čo jej odmietla podpísať antidatovaný návrh dohody

o skončení pracovného pomeru dňa 10. 06. 2022. Z uvedených dôvodov mala za to, že neporušila
pracovnú disciplínu a už vôbec nie závažným spôsobom. Poukázala aj na svoju korešpondenciu so
žalovanou, SMS správu zo dňa 08. 06. 2022, v ktorej sa chcela uistiť, že dostane „výpoveď dohodou,čerpádovolenkuaostatnédoriešia,keďbudepripravenávýpoveď.“Anivnasledujúcejkomunikáciisňou
zo dňa 09. 06. 2022 čerpanie dovolenky konateľka žalovanej nepoprela.
11. Pokiaľ sa v žalobe domáhala náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, jej

výšku nešpecifikovala. Špecifikovala ju až podaním nazvaným „Zmena a doplnenie žalobného návrhu“
zo dňa 02. 10. 2023. V tomto uviedla, že žiada poskytnúť náhradu mzdy za deň 13. 06. 2022 v sume
42,89 Eur s úrokom z omeškania 5,50 % od 01. 08. 2022 až do zaplatenia a v sume 929,-- Eur mesačne
od 14. 06. 2022 do doby umožnenia pokračovania v práci, tiež spolu s úrokom z omeškania 5,50 %
rodne od 01. 08. 2022 až do zaplatenia. Nároku sa domáhala v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 v spojení

s § 134 Zákonníka práce ako aj ustanovením § 142 ods. 3 Zákonníka práce.
12. Pri výpočte výšky náhrady mzdy vychádzala z pravdepodobného mesačného zárobku v rozhodnom
období, t. j . v prvom kvartáli roku 2022, z mesačnej mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve vo výške
915,-- Eur a počtu hodín, ktoré by pravdepodobne odpracovala v rozhodnom období. Priemerný počet
pracovných hodín 173,28 za 1 mesiac vynásobila pravdepodobným hodinovým zárobkom 5,36 Eur
a pravdepodobný mesačný zárobok potom predstavoval žalovanú sumu 929,01 Eur mesačne.

13. Súd považoval podanie žalobkyne v časti požadovanej náhrady vo výške priemerného mesačného
zárobku za upresnenie už podaného žalobného návrhu. V časti, v ktorej požadovala úrok z omeškania
z tejto sumy ako aj z ďalších súm uvedených pod bodom III. a IV. žalobného petitu, sa jednalo z jej strany
o rozšírenie žaloby. V tejto časti súd rozšírenie žaloby v súlade s ustanovením § 143 CSP nepripustil.
Krozšíreniužalobydošlopodanímzodňa2.10.2023,t.j.3dnipreddruhýmpojednávaníma14mesiacov

po podaní žaloby. Jej opis bol druhej strane doručený deň pred pojednávaním.
14. Súd pripustil rozšírenie žaloby ohľadom žalobného petitu, v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia,
že jej pracovný pomer trvá, keď aj žalovaná vzniesla vzájomný žalobný návrh, že pracovný pomer
žalobkyne skončil z dôvodu, že nemožno na nej spravodlivo požadovať , aby ďalej trval.
15. Vo vzťahu k III. žalobnému petitu si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy

350,-- Eur ako jednorazovej odmeny, na ktorú ako zdravotnícky pracovník mala nárok v súlade
s uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 777 zo dňa 17. 12. 2021 a ktorá mala jej byť žalovanou
vyplatená už v januári 2022. Nespochybňovala, že žalovaná si svoju zákonnú povinnosť požiadať
o vyplatenie tohto príspevku pre jej osobu nesplnila, keď ju nenahlásila ako svoju zamestnankyňu do
systému odmeňovania určeného na zber dát za poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vytvoreného

Národným centrom zdravotníckych informácií v termíne do 20. 12. 2021. Z uvedených dôvodov tento
jej nárok predstavuje majetkovú ujmu – ušlý zisk.
16. Vo vzťahu k IV. nároku, tohto sa domáhala ako náhradu skutočnej škody, ktorá jej vznikla z titulu
úhrady odmeny svojmu právnemu zástupcovi za poskytnutie právnej pomoci v príčinnej súvislosti
s protiprávnym postupom žalovanej, ktorý bol predmetom tohto sporu. Ako dôkaz o vzniku tejto škody

doložila zálohovú faktúru zo dňa 16. 06. 2022 a 01. 07. 2022 vystavenú dodávateľom Buzinger &
Partners s.r.o. za právne služby (preddavok), množstvo 5, jednotková cena 150,-- Eur, cena bez DPH
750,-- Eur (str. 42 spisu) ako aj transakciu UniCredit Bank zo dňa 20. 06. 2022, ako potvrdením o úhrade
žalovanej sumy.
17. Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že k daniu okamžitého skončenia

pracovného pomeru pristúpila pri splnení všetkých podmienok upravených v ustanovení § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, keďže žalobkyňa závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu
neospravedlnenou a nedôvodnou neprítomnosťou na pracovisku a s tým spojeným neplnením si
pracovných povinností v dobe od 07. 06. do 10. 06. 2022. Toto ukončenie pracovného pomeru bolo dané
v zákonom stanovenej lehote a v písomnej forme a bolo jej doručované 14. 06. 2022 na pracovisku za

prítomnosti dvoch svedkýň, ktoré potvrdili písomne, že ho odmietla prevziať. S jeho obsahom sa však
riadne oboznámila. Poukázala na to, že samotná žalobkyňa uviedla, že už dňa 30. 06. 2020 jej tvrdila,
že chce odísť do Levíc, má priateľa a bude sa tam sťahovať. V lete 2020 čerpala 2 dni dovolenky, hoci
na to nemala nárok. Prisľúbila jej však, že si to nahradí. K tomuto však nedošlo, nakoľko 22. 09. 2021
nastúpila na PN, ktorá trvala do 05. 06. 2022. Ešte v novembri 2021 jej uviedla, že sa už presťahovala

a že ukončí pracovný pomer koncom roka. Viac sa však neozvala.
18. Až večer dňa 05. 06. 2022 (v nedeľu) jej o 19.30 h zaslala SMS správu, že ukončila PN a že sa
zastaví v utorok so žiadosťou ,či si môže zobrať dovolenku v pondelok. S týmto súhlasila a oznámila jej,
že sa môže zastaviť v utorok poobede. V pondelok však zistila, že na dovolenku žalobkyňa nemá nárok,
čo jej oznámila v utorok, keď sa u nej zastavila okolo 17. hodiny. Dohodli sa z jej podnetu na ukončení

pracovného pomeru dohodou. Na jej otázku, či dostane nejaké odstupné, jej povedala, že si to musí
overiť u ekonómky a pripraví doklady. Mala sa zastaviť vo štvrtok, čo neurobila. Prišla v piatok a prefotila
si návrh dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že sa ozve. V nedeľu 12. 06. 2022 jej SMS
správou oznámila, že trvá na pracovnom pomere a žiada ju, ako má postupovať v pondelok. Následne jejpretooznámila13.06.2022,ževykazujeabsenciuažedoprácenemáprísť.Dňa13.06.2022žalobkyňa
do práce nenastúpila. V tento deň o 14.40 h bola z e-mailovej adresy A. jej zaslaný e-mail, z obsahu
ktorého bola reprodukovaná žiadosť žalobkyne o pridelenie práce, na ktorú adresu jej oznámila, že môže

prísť. Dňa 14. 06. 2022 žalobkyňa prišla do práce o 7. hodine, kde jej za prítomnosti dvoch svedkýň
predložila dokument týkajúci sa okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tento odmietla prevziať,
boli jej odovzdané všetky osobné veci, ktoré sa v tej dobe nachádzali na pracovisku.
19. Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa bola počal PN od 12. 11. 2021 zamestnaná
v spoločnosti F. & A. A. G. B., kde sa zamestnala aj od 24. 06. 2022, pričom od 28. 06. 2022 je opätovne

práceneschopná.
20. Považovala za nedôvodnú žalobu v časti, v ktorej žalobkyňa požadovala jednorazovú odmenu
v sume 350,-- Eur. Mala za to, že uznesenie vlády je druhom správneho organizačného aktu a nejedná
sa o všeobecne záväzný právny predpis. Ani z obsahu materiálu k návrhu uznesenia vlády, ani zo
žiadneho záväzného právneho predpisu nevyplývala povinnosť žalovanej ako zamestnávateľa zapojiť
sa do systému odmeňovania a žalobkyni nevyplývala ani právna nárokovateľnosť voči zamestnávateľovi

k tomuto príspevku.
21. Neopodstatnený a nedôvodný charakter mal podľa žalovanej aj žalobkyňou tvrdený a bez bližšieho
zdôvodnenia uplatnený nárok z titulu náhrady škody vo výške 900,-- Eur. Nebola naplnená skutková
podstata nároku na náhradu škody v zmysle zákonníka práce. Jedná sa zo strany žalobkyne o pos tup
vykonaný za účelom obídenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

22. Na pojednávaní dňa 17. 05. 2023 zástupca žalobkyne uviedol, že nie je pravdou, že by s návrhom
na skončenie pracovného pomeru mala prísť žalobkyňa. Návrh dohody o skončení pracovného pomeru
vypracovala mzdová účtovníčka žalovanej. Pri nároku č. IV. na náhradu škody predstavujúcu náklady na
trovy právneho zastúpenia vychádzali z judikatúry Ústavného súdu /konkrétne z nálezu III.ÚS 754/16/,
podľa ktorej sa jedná o samostatnú pohľadávku, ktorú nemožno vyčíslovať v rámci trov konania, keďže

sa v tej dobe žiadne neviedlo. Zisťuje sa len, o akú sumu sa zmenšil majetok žalobkyne a neposudzuje
sa ich účelnosť. Úkony v súvislosti s touto sumou sú zjavne primerané a účelné.
23. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v priebehu PN jej konateľka žalovanej oznámila, že má za
ňu náhradu a že keď jej skončí PN, dohodnú sa na ďalšom postupe. Aj počas PN za ňou chodila po
skončení ambulantných hodín a konateľka jej navrhla, aby skončili pracovný pomer dohodou. Keď už

bol vypracovaný návrh dohody o skončení pracovného pomeru, vo štvrtok 09.06.22 ju požiadala, aby
jej poslala návrh na preštudovanie. Keďže jej to bolo odmietnuté, dohodli sa, že príde na druhý deň.
Po jeho preštudovaní ju zarazil dátum skončenia pracovného pomeru 07. 06. 2022 a tiež to, že boli
dohodnuté, že jej vyplatí dvojmesačnú odmenu a pandemický príspevok, ale v dohode nič nebolo. Keď
žiadala 13. 06. 2022 o umožnenie nástupu do práce, bolo jej povedané, že nemá nárok na dovolenku

a má evidovanú absenciu a že bude ukončený pracovný pomer buď dohodou alebo má výpoveď. Dňa
14. 06. 2022, keď jej bolo odovzdávané skončenie pracovného pomeru, sedela tam aj doktorka H. C. I.
D.. Konateľka žalovanej jej dala do ruky papier, aby si ho preštudovala a podpísala. Ona si ho čítala, ale
nerozumela, čo sa deje, bola v šoku. Jednalo sa o výpoveď kvôli absencii v práci, s čím však nesúhlasila.
Z týchto dôvodov to nepodpísala. Žiadala, že príde do práce, ale bolo jej oznámené, že nie, že má

výpoveď, tak odišla.
24. Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov právneho zastúpenia uviedla, že oslovila právnika a dohodli
sa, že ju bude zastupovať. Radila sa s viacerými právnikmi, aj s právnym zástupcom, ktorý ju zastupuje
v konaní ako postupovať, keď jej bolo zakázané prísť do práce. S právnym zástupcom zastupujúcim ju
v tomto konaní sa stretla v júni 2022 v Leviciach, Na tomto stretnutí nebola podpísaná plná moc. Musela

zaplatiť za služby, nepamätala si za aké. Bola jej predložená faktúra, ktorú uhrádzala..
25. Konateľka žalovanej J. I. uviedla, že pracuje ako zubná lekárka a žalobkyňa pracovala ako jej
zdravotná sestra. Po nástupne na PN sa zastavila u nej v novembri 2021. Vyjadrila sa, že je už čiastočne
presťahovaná a že keď ukončí PN, tak sa dohodnú na skončení pracovného pomeru. V tej dobe mala
uzatvorenú pracovnú zmluvu s dôchodkyňou na zastupovanie žalobkyne počas jej PN. Ďalej popísala

stretnutia so žalobkyňou v období od 06. 06. 2022 zhodne s jej písomným vyjadrením k žalobe.
26. Na pojednávaní dňa 06. 10. 2023 zástupca žalovanej nespochybnil správnosť výpočtu výšky
pravdepodobného mesačného zárobku, z ktorého si žalobkyňa odvodzovala svoj nárok na náhradu
mzdy. Uviedol, že tento nárok patrí žalobkyni odo dňa doručenia opisu žaloby, t. j. od 13. 09. 2022
až do rozhodnutia súdu. Podanie žalobkyne zo dňa 13. 06. 2022, ktorým žiadala o pridelenie práce,

bolo dané žalovanej ešte pred okamžitým skončením pracovného pomeru. Vznik nároku na náhradu
mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru možno potom ustáliť až okamihom doručenia
žaloby žalovanej alebo doručením podania zo dňa 11. 04. 2023, v ktorom oznámila, že trvá na ďalšom
zamestnaní.27. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce žiadal, aby súd rozhodol, že nie je možné od
žalovanej ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala a rozhodol,
že jej pracovný pomer skončil. Poukázal na okolnosti daného prípadu, keď z výpovede samotnej

žalobkyne vyplýva, že už nie je daná dôvera v ich vzájomnom vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ.
Obzvlášť, ak sa jedná o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, kde hrá rolu aj ochrana pacienta vo
vzťahu zubára a sestričky.
28. Žalobkyňa je už od 24. 06. 2022 zamestnaná v inej oblasti než zdravotníctvo. Poukázal na správu
sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva, že miesto terajšieho výkonu práce žalobkyne nie je vo E. C. G. B..

Aj v tomto novom zamestnaní je od 06. 12. 2022 na PN. Od dania skončenia pracovného pomeru
žalovaná zmenila vybavenie ambulancie, sú nové štandardy, nové postupy a aj z tohto dôvodu nemožno
spravodlivo na nej požadovať, aby naďalej zamestnávala žalobkyňu. Tejto postačuje len jedna zdravotná
sestra, ktorá sa tam v súčasnej dobe aj nachádza. Poukázal tiež aj na zdravotné problémy konateľky
žalovanej, ktorá je už v dôchodkovom veku.
29. Žalobkyňa sa domáhala žalobou pod bodom I žalobného petitu určenia, že okamžité skončenie

pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané žalovanou dňa 14. 06. 2022, je neplatné .
30. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol
31. Dôvodom, pre ktorý bolo dané žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 14. 06. 2022
bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, jej neospravedlnená absencia na pracovisku v dňoch od

07. 06. 2022 do 14. 06. 2022 /fakticky do 10. 06. 2022/. Ďalej v ňom bolo uvedené „že po skončení PN
síce do práce dňa 06. 06. 2022 nenastúpila, ale zamestnávateľ v tento deň jej eviduje ospravedlnenú
neprítomnosť v práci. V tento deň jej však bolo oznámené, že nárok na dovolenku v roku 2022 jej
nevznikol, a preto ju nemôže čerpať. Vzhľadom na to, že s uzatvorením dohody o skončení pracovného
pomeru nesúhlasila, bolo jej povinnosťou naďalej vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, keďže jej

pracovný pomer naďalej trval. Odo dňa 07. 06. zamestnávateľ nedisponuje žiadnym dokumentom, ktorý
by preukazoval prekážku v práci na jej strane.“
32. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom, ktorý má za následok
skončeniu pracovného pomeru okamihom jeho doručenia druhej strane. Zákon vyžaduje pre jeho
platnosť písomnú formu. Zo znenia ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že sa jedná sa

o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru z taxatívne uvedených dôvodov. Takýto dôvod sa
môže uplatniť len v prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca
po uplatnení výpovede z tohto dôvodu ešte zamestnával počas výpovednej doby. Zamestnávateľ
v prípade sporu je potom povinný preukázať, že sa zamestnanec dopustil závažného porušenia
pracovnej disciplíny a to takej intenzity, aby mohla byť naplnená skutková podstata § 68 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce.
33. Nebolo sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovované v písomnej forme a
bolo žalobkyni doručované na pracovisku za prítomnosti svedkýň K. E. H. a L. D. D. dňa 14. 06. 2022.
Žalobkyňa sa oboznámila s jeho obsahom, mala vedomosť o dôvode, pre ktorý je bolo dané /tento jej
žalovaná oznámila už dva dni predtým mejlom/. Skutočnosť, že tento právny úkon nepodpísala, alebo

odmietla prevziať, nemá za následok, že by jej nebol riadne doručený, keďže sa dostal do jej dispozičnej
sféry.
34. Súd skúmal či došlo zo strany žalobkyne k tvrdenému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny,
ktorý bol ako dôvod uvedený pre jej okamžité skončenie jej pracovného pomeru.
35. V konaní mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne bol uzatvorený na dobu neurčitú,

pričom po skončení dlhodobej PN dňa 05. 06. 2022 prostredníctvom e-mailovej komunikácie si táto
vyžiadala od žalovanej na deň 06. 06. 2022 čerpanie dovolenky, čo jej bolo umožnené. V tento deň
žalovaná ani netvrdila, že by žalobkyni vykázala neospravedlnenú absenciu.
36. Sporná bola otázka, či aj v dňoch 07. až 10. 06. 2022 jej neprítomnosť na pracovisku a absencia
výkonu práce pre žalovanú, mohla byť posudzovaná ako neospravedlnená absencia a porušenie

povinností upravených v § 81 Zákonníka práce.
37. Zhodné skutkové tvrdenia oboch strán v ich písomných vyjadreniach ako aj výpovediach preukazujú,
že v čase dlhodobej PN žalobkyne žalovaná uzatvorila s inou osobou dohodu o vykonaní prác,ktorá vykonávala v čase neprítomnosti žalobkyne jej pracovnú náplň ako zdravotná sestra v zubnej
ambulancii.
38. Rovnako bolo preukázané a to aj mejlovou korešpondenciou strán, že v dňoch 07. až 10. 06.

2022 sa strany dojednávali o tom, že ukončia pracovný pomer dohodou (bez ohľadu na to, z koho
podnetu). V tomto období nebolo hodnoverne preukázané tvrdenie žalovanej, že by oznámila žalobkyni,
že nemá nárok na čerpanie dovolenky, alebo že by trvala na tom, aby do spísania dohody o skončení
pracovnéhopomeruvykonávalapreňusvojepracovnépovinnostiuvedenévpracovnejzmluve.Naopak,
z ich korešpondencie pripojenej v spise vyplýva, že pokiaľ sa chcela stretnúť so žalobkyňou, bolo

to po pracovnej dobe alebo v popoludňajších hodinách a to výlučne pre upresnenie obsahu dohody
o skončení pracovného pomeru a akceptovala, že v tomto období pre ňu žiadnu prácu nevykonávala.
Neprítomnosť žalobkyne na pracovisku začala považovať za neospravedlnenú až potom, čo nedošlo
k dohode o skončení pracovného pomeru s ňou.
39. Súd z uvedených dôvodov nepovažoval neprítomnosť žalobkyne v práci v období od 06. 06. do
10. 06. 2022 ako neospravedlnenú absenciu , bez ohľadu na to, či mala žalobkyňa možnosť čerpať

dovolenku, alebo nie. Nebol potom preukázaný zákonný dôvod pre skončenie pracovného pomeru
žalobkyne okamžitým skončením v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
40.Súdpretožalobevčasti,vktorejsažalobkyňadomáhalaurčenia,žeokamžitéskončeniepracovného
pomeru jej bolo dané neplatne, vyhovel.
41. Ďalej sa súd zaoberal nárokom žalobkyne uvedeným pod bodom II., ktorý pozostával z dvoch

nárokov tak, ako boli špecifikované v podaní zo dňa 02. 10. 2023.
42. Pokiaľ žalobkyňa požadovala náhradu mzdy z titulu prekážky na strane zamestnávateľa za deň
13. 06. 2022 v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce a náhrady mzdy z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 134
Zákonníka práce, žalovaná nenamietala spôsob výpočtu ani výšku jej pravdepodobného mesačného

zárobku na sumou 929,01 Eur.
43. Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre
iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
44. Súd mal za preukázané, že dňa 12. 06. 2022 žalovaná žalobkyni výslovne zakázala výkon práce

dňa 13.06.22 /viď č. l. 20 spisu – mejlová korešpondencia strán/ a teda vznikol jej nárok na náhradu
mzdy v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce v žalovanej výške za tento deň. Z uvedených
dôvodov súd v tejto časti žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
45. Čo sa týka nároku žalobkyne na náhradu mzdy za obdobie od 14. 06. 2022, tento nárok žalobkyne
čo do základu a výšky náhrady vypočítanej za jeden kalendárny mesiac bol dôvodný. Sporná medzi

stranami bola otázka obdobia trvania tohto nároku.
46. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,

môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného

predpisu.
(4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa
jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.
(5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.47.Žalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodanímzodňa02.10.2023rozšírilažalobný
petit č. I. o určenie, že jej pracovný pomer trvá.
48. Zástupca žalovanej žiadal určiť v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že pracovný

pomer žalobkyne netrvá, nakoľko nemožno od žalovanej ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby ju naďalej zamestnával.
49. Z citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že základným predpokladom
uplatnenia nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa na náhradu
mzdy je oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej

zamestnával.Takýtoprávnyúkonjejednostrannýmprávnymúkonom,ktorýsícenevyžadujepreplatnosť
písomnú formu, ale dôkazné bremeno na preukázaní jeho existencie je na strane zamestnanca, ktorý
sa domáha tohto nároku.
50. V súvislosti s uvedeným bol sporný medzi stranami počiatok vzniku tohto nároku, keď žalobkyňa
žiadala priznať náhradu mzdy odo dňa 14. 06. 2022, keďže už pri doručovaní okamžitého skončenia
pracovného pomeru uviedla, že jej pracovný pomer trvá. Túto skutočnosť však konateľka žalovanej

poprela a žalobkyňa svoje tvrdenie nepreukázala.
51. Právny zástupca žalovanej poukázal na súdnu prax, podľa ktorej je možno uvažovať o počiatku
vzniku tohto nároku až od doručenia podania zo dňa 11. 04. 2023 /ktoré bolo doručené 12. 04. 2023, č.
l. 172 spisu/, v ktorom žalobkyňa oznámila, že trvá na ďalšom zamestnaní alebo od okamihu doručenia
žaloby žalovanej, t. j. 14. 09. 2022 (str. 67 spisu).

52. Súd sa stotožnil s vyjadrením zástupcu žalovanej, že podanie zo dňa 13. 06. 2022 obsahujúce
oznámenie žalobkyne, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, bez ohľadu na to, kedy bolo doručené.,
nemožno považovať za taký prejav vôle na strane žalobkyne, ktorý by mal za následok nárok v zmysle
§ 79 Zákonníka práce, keďže bol vykonaný v čase ešte pred daním neplatného skočenia pracovného
pomeru okamžitým skončením.

53. Z obsahu žaloby vyplýva (napr. str. 9 žaloby ako aj obsahu žalobného petitu), že žalobkyňa trvala na
ďalšom zamestnávaní u žalovanej a žiadala poskytnúť náhradu mzdy až do doby, kedy jej táto umožní
pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
54. Z uvedených dôvodov súd považoval vznik nároku žalobkyne v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce
za deň doručenia jej opisu žaloby žalovanej, t. j. 14. 09. 2022

55. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovanej , ako aj rozšírenému žalobnému petitu I. žalobkyňou sa
súd ďalej zaoberal otázkou, či možno za danej situácie a zisteného skutkového stavu od žalovanej
spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. Posúdenie tejto otázky má zároveň vplyv
aj na dĺžku trvania nároku žalobkyne na náhradu mzdy v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka
práce.

56. Zástupca žalovanej poukázal na osobu konateľky žalovanej (dôchodkový vek, zlý zdravotný stav),
zlé vzťahy, ktoré v súvislosti so vznikom sporu medzi stranami vznikli, ako aj okolnosti vzniku sporu
a okolnosti tomu predchádzajúce (dlhodobá PN, skutočnosť, že sa žalobkyňa presťahovala mimo miesta
výkonu práce, ako aj ďalšie argumenty uvedené už v bode 28 odôvodnenia tohto rozhodnutia).
57. Zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 06. 10. 2023 poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu v konaní 6Cdo/157/2010 a Ústavného súdu SR I.ÚS 331/2019, podľa ktorého podľa novej právnej
úpravy Zákonníka práce nemožno uplatniť moderačné právo súdu pri náhrade mzdy prevyšujúcu 12
mesiacov, resp. len celkom výnimočne, ak by priznanie tejto náhrady bolo v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle článku 2 Zákonníka práce, keď podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo potrebné skúmať,
či sa zamestnanec zamestnal.

58. Súd k tomuto poznamenáva, že žalovaná sa v priebehu celého konania nedomáhala, aby súd jej
povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížil, prípadne náhradu mzdy
za čas presahujúci 12 mesiacov vôbec nepriznal v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce.
Z týchto dôvodov sa súd aplikáciou moderačného práva vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy nad dobu
12 mesiacov nezaoberal.

59. Zástupca žalovanej na poslednom pojednávaní vzniesol vzájomný návrh, ktorým si uplatnil v zmysle
ustanovenia § 79 ods. 1 nárok, aby súd rozhodol, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobkyňu naďalej zamestnávala.
60. Posúdiť možnosť uplatnenia tejto výnimky bolo na úvahe súdu.
61. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ani výkon práva žalobkyne ako zamestnankyne, ktoré jej

vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti
so znením článku 2 Zákonníka práce, keď nikto nesmie práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu.62. Súd prihliadol na okolnosti prípadu, na tú skutočnosť, že žalobkyňa ako zdravotná sestra zubnej
ambulancie bola na dlhodobej PN, počas ktorej sa zamestnala u iného zamestnávateľa mimo miesta
výkonu práce u žalovanej. Po skončení PN mienila nesporne uzatvoriť so žalovanou dohodu

o skončení pracovného pomeru. K jej uzatvoreniu nedošlo výlučne z dôvodu, že žalovaná do dohody
nezahrnula ňou požadovaný nárok na 2-mesačné odstupné a nárok na vyplatenie 350,-- Eur (ktoré
žalovalapodbodomIII.tejtožaloby).Prisplnenítýchtopodmienok všakmienilaukončiťpracovnýpomer.
63. Súd potom vyhodnotil jej tvrdenie v priebehu tohto sporu, že má záujem zotrvať v pracovnom pomere
so žalovanou len ako účelové.

64. Ani žalovaná nepostupovala voči žalobkyni korektne, keď po tom, čo nedošlo ku vzájomnej dohode
o skončení pracovného pomeru jej dala neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru a neumožnila
jej vstup na pracovisko dňa 13. 06. 2022. Dostatočnou sankciou za to je podľa názoru súdu priznanie
jej nároku na náhradu mzdy z týchto dôvodov za obdobie a vo výške, tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
65. Spôsob rozhodnutia o nárokoch strán súd považoval za spravodlivé vyriešenie sporu vzhľadom

k okolnostiam daného prípadu popísaných vyššie. Priznaná suma náhrady mzdy žalobkyni z dôvodu
neplatného skončenia pracovného pomeru pritom vysoko prevyšuje náhradu ňou požadovanú pre účely
uzatvorenia dohody o skončení jej pracovného pomeru.
66. Z uvedených dôvodov súd považoval priznanie náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce
z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru do právoplatného rozhodnutia súdu, t. j. do skončenia

trvania jej pracovného pomeru, za sumu primeranú, keď nemožno spravodlivo požadovať na žalovanej,
aby naďalej žalobkyňu zamestnávala.
67. V konaní nebolo sporné, že v súčasnej dobe má žalovaná zamestnankyňu v pracovnej pozícii
žalobkyneaďalšiunepotrebuje.Žalobkyňajezamestnanáuinéhozamestnávateľa,mimomiestavýkonu
práce u žalovanej. Je nesporné tiež, že v dôsledku pracovnoprávneho sporu ich vzťahy sú narušené

a narušená je aj medzi nimi dôvera. Súd sa tiež stotožnil s názorom zástupcu žalovanej, že za danej
situácie by ďalšie, čo i len krátkodobé zotrvanie v pracovnom pomere mohlo negatívne vplývať aj na
samotných pacientov žalovanej.
68. Súd na okraj poznamenáva, že v čase rozhodovania súdu uplynula už aj doba 12 mesiacov, podľa
ktorej v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce prináležala žalobkyni ako zamestnankyni plná náhrada

mzdy.
69. Z uvedených dôvodov preto súd vzájomnému návrhu žalovanej, ktorým sa domáhala určenia, že nie
je možné na nej spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobkyne a určenie, že pracovný pomer
žalobkyne skončil, vyhovel. Z rovnakých dôvodov súd návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia,
že jej pracovný pomer trvá, zamietol.

70. Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku pod bodom III., t. j. zaplatenia jednorazovej odmeny
v sume 350,-- Eur ako ušlého zisku.
71. Žalobkyňa tvrdila, že sa jedná o občianskoprávny nárok. Poukazovala tiež na ustanovenie § 217
Zákonníka práce.
72. Podľa § 217 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú

škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú
škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a
rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie
pozostalým nepatrí.
(2) Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

73. Zákonník práce vychádza v ustanovení § 217 ods. 1 zo zásady náhrady skutočnej škody.
74. Zástupca žalobkyne mal za to, že žalobkyni vznikla škoda predstavujúca ušlý zisk.
75. Podľa § 442 ods. 1 O. z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
76. Podstatou ušlého zisku podľa citovaného ustanovenia je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca
v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré

sa dalo očakávať pri pravidelnom chode veci.
77. Súd považoval nárok žalobkyne za inú škodu, t. j. ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodenej nedôjde
v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať.
78. Každopádne pre úspešnosť takejto žaloby je potrebné preukázať, že došlo u žalovanej k porušeniu
právnej povinnosti, či už zo zmluvy alebo vyplývajúcej zo zákona a v príčinnej súvislosti s týmto

porušením k vzniku ujmy na jej strane žalobkyne.
79. Podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá
vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom
pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.80. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú
zamestnancovi protiprávnym konaním, pričom citované ustanovenie obsahuje dve skutkové podstaty
a to v prvom rade o porušenie právnej povinnosti a druhom rade o úmyselné konanie proti dobrým

mravom.
81. Konateľka žalovaného uviedla, že v prvom covidovom období sa poskytovali žalované finančné
prostriedky podľa odpracovanej doby zdravotníckych zamestnancov. V danom prípade sa jednalo druhé
covidové obdobie, v ktorom bola žalobkyňa od septembra PN. Z týchto dôvodov na jej osobu tento
príspevok nežiadala. Ďalej uviedla, že bolo potrebné o tento príspevok žiadať koncom roka v krátkom

časovom úseku Na evidenciu žiadateľov boli iba dva dni. Bolo to v decembri, keď mali veľa práce.
Nejednalo sa z jej strany o žiadny zámer, aby sa to žalobkyni nevyplatilo.
82. Zástupca žalovanej predložil na poslednom pojednávaní metodický pokyn Ministerstva zdravotníctva
SR, z ktorého vyplýva, že na svojej webovej stránke ministerstvo zverejnilo oznam o možnosti prihlásiť
sa prostredníctvom informačného systému zdravotníckych indikátorov národného centra zdravotníckych
informácií v termíne do 20. 12. 2021. Ďalej sa v tomto metodickom pokyne citujú tie isté podmienky,

ktoré pripojila žalobkyňa k žalobe. Tento dokument, na ktorý poukazovala žalobkyňa, bol podľa neho len
metodický iniciatívny materiál vypracovaný ministerstvom zdravotníctva, keď o tento príspevok sa mohli
uchádzať zamestnávatelia, ktorí to uznali za vhodné.
83. Zástupca žalobkyne nepoprel, že žalovaná nepožiadala o vyplatenie tejto sumy, ani že tak
neurobila s úmyslom žalobkyňu poškodiť. Predložil návrh uznesenia vlády k návrhu na poskytovanie

jednorazového finančného príspevku zdravotníckym pracovníkom s tým, že vláda vzala na vedomie
tento materiál, ktorý pripojil k spisu a súhlasí so spôsobom a postupom poskytnutia jednorazového
finančného príspevku. V tomto pripojenom materiáli nazvanom Poskytnutie jednorazového finančného
príspevku, ktorý schválila vláda, poukázal na zhrnutie podmienok poskytnutia jednorazového príspevku,
kdepodbodom2jeuvedené,žezamestnávateľdosystémuodmeňovanianahlásivstanovenomtermíne

počet všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí spĺňajú podmienky uvedené pod bodom 2 tohto
dokumentu. Tiež poukázal na bod 5, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca,
že nárok má len jedenkrát vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi.
84. Pripojil tiež verejný prísľub Úradu vlády Slovenskej republiky (str. 209 spisu), podľa ktorého
zdravotníci dostanú jednorazovú odmenu 350,-- Eur.

85. Súd sa stotožnil s názorom zástupcu žalovanej, že z predložených materiálov nevyplýva
zákonná povinnosť žalovanej požiadať o jednorazový finančný príspevok, keď samotné Ministerstvo
zdravotníctva SR zverejnilo na svojej webovej stránke oznam o možnosti (nie povinnosti) prihlásiť sa
prostredníctvom ich systému a požiadať o tento príspevok pre svojich zamestnancov. Citovaný bod 2
a bod 5 podmienok poskytnutia tohto príspevku len určuje postup zamestnávateľov pri uplatnení tohto

nároku, ale nepredstavuje zákonom stanovenú povinnosť vo vzťahu k nim.
86. Súd tiež uvádza, že je logické. že takýto príspevok by mali dostať len tí zdravotnícky zamestnanci,
ktorí aj v skutočnosti vykonávali prácu v zdravotníctve v čase covidu, z ktorého dôvodu tejto mimoriadnej
situácie vláda príspevok odsúhlasila. Pokiaľ však bola v tej dobe žalovaná na dlhodobej PN, nemožno
kvalifikovať nepožiadanie o tento príspevok zo strany žalovanej ani ako úmyselné konanie proti dobrým

mravom.
87. Z uvedených dôvodov súd v tejto časti žalobu zamietol ako bezdôvodnú.
88. Čo sa týka nároku žalobkyne uplatneného pod bodom IV. na náhradu škody, ktorá jej vznikla
v súvislosti s úhradou sumy 900,-- Eur za právne služby, súd aj v tejto časti žalobu rovnako v plnom
rozsahu zamietol ako bezdôvodnú a to z nasledujúcich dôvodov:

89. Úspešnosť žaloby rovnako ako u predchádzajúceho nároku predpokladá na strane žalobkyne
preukázať, že došlo u žalovanej k porušeniu právnej povinnosti, či už zo zmluvy alebo vyplývajúcej zo
zákona a v príčinnej súvislosti s tým k vzniku škody na jej strane.
90. Podľa tvrdenia žalobkyne predmetná škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru v súvislosti s čím bolo z jej strany potrebné sa radiť s viacerými právnikmi, vrátane

právneho zástupcu v tomto spore. Ako dôkaz pripojila zálohové faktúry zo dňa 16. 06. 2022 a 01. 07.
2022, potvrdenie o úhrade zo dňa 20. 06. 2022, e-mail právneho zástupcu JUDr. Martina Buzingera
zo dňa 29. 06. 2022 adresovaný žalovanej nazvaný Výzva na bezodkladné odstránenie nezákonného
stavu, e-mail zo dňa 01. 07. 2022 so žiadosťou o zaslanie fotokópie dokumentu o skončení pracovného
pomeru, e-mail zo dňa 18. 07. 2022 urgencia zaslania okamžitého skončenia pracovného pomeru.

91. Vo všeobecnosti súdna prax akceptuje úkon právnej pomoci predžalobnú výzvu ako príslušenstvo
pohľadávky v zmysle § 121 O. z. uplatnenú v základnom konaní popri uplatnenej pohľadávke. Žalobkyňa
zastúpená zástupcom – advokátom si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 900,-- Eur ako nárok na
náhradu škody s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu III.ÚS 754/2016. Na tejto právnej kvalifikáciitrvala aj po tom, čo právny zástupca žalovanej argumentoval, že takýto nárok si mohla uplatniť len ako
príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 O. z.
92. Žalobkyňa však nepreukázala ani samotnú existenciu škody ako ujmy v jej majetkovej sfére, keď

nepreukázala, že sumu 900 Eur aj uhradila .
93. Doklad pripojený k žalobe nazvaný „ detaily transakcií UniCredit Bank zo dňa 20. 06. 2022“, kde je
uvedené suma zaúčtovaná, túto skutočnosť nepreukazujú. Nie je z neho zrejmé, komu táto suma mala
byť uhradená, za čo, chýba variabilný, špecifický symbol a nie je tam ani uvedené číslo účtu, ktoré je na
pripojených zálohových faktúrach, vedeného v Tatra banke a. s. na právneho zástupcu žalobkyne. Nie

je z neho ani zrejmé, že vôbec táto suma odišla na účet dodávateľa uvedeného v zálohovej faktúre.
94. Zo samotnej faktúry vôbec nevyplýva, za aké právne služby bola táto faktúra vystavená. Uvedené
množstvo5,tietoneidentifikuje.Absentujeajdohodaoplnomocenstve,ktorúanipodľatvrdeniasamotnej
žalobkyne nepodpísala. Pokiaľ jej zástupca argumentoval tým, že sa jednalo o 5 úkonov – e-mailových
správ, ako dôkaz doložil len 3. Z toho 2 sa netýkali právnej pomoci ale len výzvy na zaslanie dokumentu
okamžitého skončenia pracovného pomeru. E-mejl zo dňa 29.06.22 by mohol byť považovaný za

predžalobnú upomienku, ale žalobkyňa nepreukázala výšku náhrady za tento úkon právnej pomoci /
ani jej úhradu/.
95. K argumentácii žalobkyne nálezom Ústavného súdu SR III.ÚS 754/2016 súd uvádza, že tento sa
týka úplne iného konania a iného nároku – nároku na náhradu škody voči štátu podľa špeciálnej právnej
úpravy zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom je nárok na náhradu trov obhajoby v trestnom konaní priamo

zakotvený v tejto špeciálnej právnej úprave /viď jeho ust.§18/. Žalobkyňa, respektíve jej právny zástupca
z neho necitoval argumentáciu Ústavného súdu, ale len názor Krajského súdu Bratislava, ktorý je navyše
vo vzťahu aj k danému predmetu sporu ojedinelý, nesprávny a vyvrátený viacerými rozhodnutiami NS
SR. Jedná sa o názor okresného súdu, ktorý krajský súd považoval za správny o tom, že u vynaložených
nákladov na obhajobu v trestnom konaní, nie je potrebné posudzovať ich výšku alebo účelnosť, ale

len, o čo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia
a to bez ohľadu na to, či predstavovali zmluvnú odmenu advokáta alebo nie. Posúdenie tejto otázky ani
nebolo predmetom konania pred Ústavným súdom v danej veci.

96. Žalobkyňa z uvedených dôvodov nepreukázala zákonom predpokladané predpoklady pre

vznik jej nároku na náhradu škody, existenciu škody, príčinnú súvislosť s jej prípadným vznikom s
protiprávnym konaním žalovanej, a preto súd jej žalobu zamietol v tejto časti ako bezdôvodnú.
97. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 odst.2 CSP, keďže obe strany boli
úspešné len čiastočne. Žalobkyňa bola úspešná v časti žalobného petitu I. a v časti, v ktorej žiadala
určiť, že trvá jej pracovný pomer u žalovanej, jej žaloba bola zamietnutá. V časti žalobného petitu II. bola

čiastočne úspešná pri požadovanom nároku na náhradu mzdy, čo sa týka rozsahu obdobia a úspešná
v časti požadovanej náhrady mzdy pre prekážku na strane žalovanej. U nárokov pod bodom III. a IV.
nebola úspešná v plnom rozsahu. Žalovaná bola úspešná v plnom rozsahu v časti svojho vzájomného
návrhu.
98. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanej súd rozhodol vzhľadom k ňou vznesenému

vzájomnému návrhu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a), položky 1b zákona o súdnych poplatkoch
71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).