Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 25, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14P/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205107
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Lenártová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124205107.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Lenkou Lenártovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: A. B., B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E. (matka), právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
JUDr. Ladislav Ščury PhD., Mierová 1725, 022 01 Čadca a manžela: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
B. G. XXXX, XXX XX E. (otec), v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode: C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov A. B., B. C. a C. B., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX H. E., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Čadca, vo zväzku XX, B. XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom

XXX, r o z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

1. Maloletý C. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov s dňom a hodinou striedania vždy v nedeľu o 20.30 hod. Otec bude
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovať v párnom týždni roka a matka bude osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovať v nepárnom týždni roka.

2. Každý rodič je povinný v stanovenom čase prevziať dieťa v bydlisku druhého rodiča a každý z rodičov
je povinný v stanovenom čase druhému rodičovi odovzdať dieťa do osobnej starostlivosti.

3. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

4. Okrem predchádzajúcej všeobecnej úpravy striedavej osobnej starostlivosti sa rodičia maloletého

dieťaťa dohodli aj na nasledovnej špeciálnej úprave počas vianočných sviatkov (ktorá má prednosť),
nasledovne:

- v párnom kalendárnom roku odo dňa 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 19:00 hod. bude maloleté
dieťa v osobnej starostlivosti otca a odo dňa 31.12. toho roku od 09:00 hod. do 01.01. do 19:00 hod.
nasledujúceho roka bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky,
-vnepárnomkalendárnomrokuododňa24.12.od09:00hod.dodňa25.12.do19:00hod.budemaloleté

dieťa v osobnej starostlivosti matky a odo dňa 31.12. toho roku od 09:00 hod. do 01.01. do 19:00 hod.
nasledujúceho roka bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti otca.

5. Matka bude poberateľkou daňového bonusu a prídavku na maloleté dieťa.

III. Otec j e p o v i n n ý na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého C. sumou
50,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom osobne podaným na súde dňa 24.04.2024 sa navrhovateľka – manželka domáhala rozvodu
manželstva s manželom. Uviedla, že spoločnú domácnosť opustila spolu s maloletým dňa 10.11.2023.

Posledné 2 roky musela opustiť spoločnú spálňu, spávala so synom v jeho izbe. Manžel sa od nej úplne
odvrátil. Nechce s ňou komunikovať a ani intímne žiť. Manžel, keď prišiel z práce, dal si slúchadlá a k
večeru si otvoril fľašu alkoholu a popíjal. Potom šiel spať, nezaujímal sa o dianie v domácnosti, odmietal
snahu o nadviazanie komunikácie s ním. Viackrát sa snažila s manželom porozprávať a riešiť vzniknuté
problémy spoločne. Navrhla mu aj manželskú poradňu, čo odmietol s tým, že s ňou už nechce žiť. Po
odsťahovaní zo spoločnej domácnosti ju nekontaktoval, neprejavil ľútosť. Údajne má druhú partnerku,

s ktorou sa stretáva.

2. Mal. dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu
mal. C. sumou 300 eur mesačne. Navrhla aj úpravu styku.

3. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril podaním. Na pojednávaní uviedol,
že s rozvodom manželstva súhlasí. Vyslovene poprel mimomanželskú známosť. Uviedol, že fľašu s
alkoholom si vedel otvoriť, pretože to bol taký únik, skrýša pred manželkou. Ako manželka odišla z domu,
zlepšil sa mu aj zdravotný stav.

4. Na druhom informačnom stretnutí rodičov konanom dňa 22.10.2024 rodičia dospeli k čiastočnej
rodičovskej dohode, ktorú žiadali schváliť.

5. Na pojednávanie uskutočnené v tejto veci dňa 25.10.2024 sa nedostavil kolízny opatrovník, ktorý
svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Za danej situácie súd

konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimisapríjmovavýdavkovúčastníkovkonaniaarozhodolpodľanasledovnýchustanovenízákona:

7. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

8. Podľa § 23 ods. 1 – 3 Zákona o rodine:
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti

manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 24 ods. 1 a 3 – 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté

dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
-ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to
v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda

musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.

10. Podľa § 25 ods. 1 – 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

11. Podľa § 62 ods. 1 – 6 Zákona o rodine:

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.
- ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20
Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov
medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.

15. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa
má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať
zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre
vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa

snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé
podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.16. V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa.
Súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že manželia mali rozdielne
pohľady na vedenie domácnosti a financovanie, netrávili spolu čas, komunikácia viazla. Manželka

žiadala manžela, aby išli spolu do poradne, čo on omietol. Mimomanželská známosť manžela nebola
v konaní preukázaná. Manželia od novembra 2023 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú,
nehospodária spolu.

17.Tak,akojemanželstvoprisvojomvznikudobrovoľnýmaslobodnýmzväzkom,rovnakotakprisplnení

základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno
proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov.
Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie vyplynulo z prednesu manželov, pričom nie je predpoklad
zmeny ich postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

18. Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletého dieťaťa,

nakoľkoanidoterajšiasituáciamedzimanželminespĺňalapodmienkyprirodzenéhorodinnéhoprostredia
tak, ako ho súd opísal už vyššie.

Úprava rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode

19. Súd má za to, že rodičovská dohoda o úprave práv a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode
manželstva je v záujme mal. dieťaťa, preto ju súd schválil. Rodičovská dohoda odráža skutočnosť,
že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečujú obaja rodičia formou striedavej osobnej starostlivosti,

ktorá starostlivosť sa aj realizuje a maloletému vyhovuje. Rodičia si dojednali aj ustanovenia ohľadom
daňového bonusu a prídavkov na dieťa.

Úprava výživného na mal. Branislava

20. Rodičia sa však nedohodli v otázke výživného, kedy matka žiadala určiť výživné počas realizácie
striedavej osobnej starostlivosti v sume 150 eur mesačne a otec navrhoval výživné počas striedavej
osobnej starostlivosti neurčovať.

21. Mal. Branislav navštevuje 6. ročník základnej školy. Pokiaľ sa týka výdavkov maloletého na ISR
rodičia uviedli tieto výdavky - 200 eur strava, 6 eur obedy v škole, 20 eur vreckové, 10 eur lieky, 20 eur
školské potreby, 20 eur splátka za telefón, 10 eur kredit, 100 eur oblečenie a obuv a 10 eur hygienické
potreby. Bez vreckového tak výdavky na maloletého predstavujú spolu 376 eur mesačne. Matka naviac
maloletému uhrádza doučovanie zo slovenského jazyka vo výške 40 eur mesačne. Maloletý má aktuálne

obdobie prudkého rastu, je vysoký 165 centimetrov, veľkosť topánky má aktuálne č. 42. Každú sezónu
mu narastie noha o pol čísla.

22. Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka pracuje ako predavačka s príjmom cca 1.016 eur mesačne,
poberá daňový bonus a prídavky na dieťa. Medzi jej výdavky patrí za nájom 550 eur, pôžička 290 eur. K

tejto pôžičke uviedla, že je ako dlžníčka uvedená ona, ale ide o spoločnú pôžičku, kedy vždy navyšovali
užexistujúciúveradochádzalokrefinancovanietohopredchádzajúcehoúveru.Naposledytobolovroku
2023. Bolo to z dôvodov, že manžel cez zimu nechcel pracovať v dielni, kde si nerozumel s majstrom,
tak potrebovali prekonať toto obdobie, potom bolo aj covidové obdobie, kedy boli často doma. Matka má
tiež výdavky za telefón 40 eur, stravu 200 eur, hygienické potreby 40 eur, oblečenie a obuv 30 eur.

23. V minulosti chodievala so synom na výlety, čo predstavovalo výdavok 100 eur mesačne. Odkedy
jej manžel neposiela výživné, tento výdavok už nie je aktuálny, pretože si to nemôže dovoliť. Na výlet
so synom idú v prípade, ak ich zoberie známa autom. Na výlete si výdavky hradí maloletý z toho, čo
má napr. našetrené zo sviatkov, narodenín, menín. Snažia sa chodiť na návštevy aspoň k rodine, so

známou k nej na chalupu či do Žiliny do kina.

24. Otec pracuje ako šofér, jazdí len na Slovensku, príležitostne chodia do Třinca do železiarní. Pracuje
v spoločnosti Doprava a služby K & T s. r. o. Jeho príjem za obdobie 04-12/2023 bol v priemere719,40 eur a v období 01-05/2024 v priemere 735 eur. Diéty za služobné cesty do zahraničia nepoberá,
keďže spravidla pracuje na Slovensku, dostáva len stravné. Dostáva v práci aj vianočné odmeny, ktoré
dostávajú na ruku vo výške 200 až 400 eur jednorazovo. Na fuškách si vie privyrobiť niekedy aj 200 eur

mesačne, závisí to od sezóny, pretože v zime chodí odhŕňať sneh, a vtedy dostane 10 eur. Otec má
všetky oprávnenia na vedenie nákladných a špeciálnych motorových vozidiel, vie obsluhovať žeriav aj
hydraulickú ruku, je vyučený ako autoelektrikár.

25. Otec uviedol mesačné výdavky, a to na hypotéku 265 eur, stavebné sporenie 65 eur, strava 200 eur,

oblečenie a obuv 10 eur, hygiena 10 eur, mobil, Tv a internet 50 eur, pohonné hmoty 45 eur, náklady
na bývanie 150 eur. Má výdavky aj na PZP v sume 98 eur ročne a na syna prispieval výživným v sume
180 eur mesačne. Elektro bicykel, ktorý zakúpil v sume 3.200 eur, na tento mu požičal majiteľ firmy, pre
ktorú pracuje a spláca ho od 0 po 100 eur mesačne, už podľa toho, ako mu to vyjde.

26. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na

dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)
musísúdpostupovaťveľmiprísneazhodnotiťvšetkyrelevantnéskutočnosti,ktorésavkonanípreukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy,

ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda
príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce
a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

27. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich potenciálne
zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na

dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na
možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej
platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný
(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého

vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje
aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané
majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k
strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd
prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne

bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku
objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším
príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá
veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné
posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného

pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné
plnenie pracovných úloh.

28. Keďže výdavky otca prevyšujú jeho príjem, ktorý bol oficiálne oznámený zamestnávateľom, súd
dopytoval otca, z čoho tieto výdavky uhrádza, pričom otec uviedol, že mu jeho matka posiela 200 až

300 eur mesačne. Uvedené tvrdenie spochybnil právny zástupca matky, keďže podľa ich vedomostí by
matka otca mala mať dôchodok okolo 350 eur, potom by jej zostalo na život cca 50 eur. S uvedeným sa
stotožňuje aj súd, kedy nepredpokladá, že rodičia otca, ktorí majú len dôchodky (hoci otec otca poberá
výsluhový dôchodok okolo 800 eur mesačne), by boli schopní finančne mu prispievať každý mesiac
takouto sumou. Súd sa nestotožnil ani s otcom uvádzanou sumou príjmu 1.000 eur mesačne, ktorá má

pozostávať z príjmu z práce, z príspevku jeho matky/rodičov a prípadne z fušiek.

29. V konaní, v ktorom sa zvyšovalo výživné na mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX (sp. zn. 5P/23/2021) a v
ktorom otec uvádzal dokladovaný príjem 630 eur mesačne, súd vychádzal z potencionalitu príjmu otca,ktorý má oprávnenia na vedenie nákladných a špeciálnych motorových vozidiel a zo strany matky mal.
dieťaťa bola doložená ponuka z portálu Profesia, kde boli finančné možnosti vodičov z povolania od 700
do 2.000 eur, dokonca im mohli byť preplácané aj cestovné náhrady.

30. Právny zástupca matky predložil pracovné ponuky, kde bola aj ponuka na obsluhu mini žeriavu
od 1.600 eur mesačne. Otec v minulosti mohol ísť pracovať do spoločnosti Enza s príjmom 2.000 eur
mesačne.

31. V danom prípade u otca ide o muža v produktívnom veku s oprávneniami (vodičské, žeriav,
hydraulická ruka), ktoré sú na trhu práce žiadúce, nie je potom na mieste uspokojiť sa s tak nízkym
platom, ako otec oficiálne u zamestnávateľa dosahuje. Súdu sa skôr javí, že je to o pohodlnosti otca,
ktorý nechce pracovať cez víkendy, chce si odrobiť svojich 160 hodín mesačne a mať pokoj. Striedavá
osobná starostlivosť mu však dáva priestor na to, aby počas víkendov, kedy maloletý nebude v jeho
starostlivosti, si išiel privyrobiť. Ako ďalšia vhodná možnosť sa javí aj zmena práce s poukazom na

pracovné ponuky, ktoré predložil právny zástupca matky.

32. Potenciálny príjem otca súd ustálil vo výške cca 1.500 € mesačne v čistom, vychádzajúc zo
skutočnosti uvedených vyššie. Otec má na deklarované príjmy nepomerne vyššie výdavky, preto je súd
toho názoru, že otec má buď ešte iný zdroj príjmu, alebo poberá časť mzdy tzv. na čierno.

33. Nakoľko príjem otca súd ustálil vo výške cca 1.500 eur mesačne a je vyšší ako príjem matky, ktorý
je 1.016 eur, aby maloletý nepociťoval tento rozdiel v čase, keď je u matky, určil súd otcovi výživné vo
výške 50 eur mesačne, pričom uvedená suma odráža skutočnosť, že rodičia zabezpečujú starostlivosť
o maloletého v rovnakom rozsahu a maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorá je

vyššia ako životná úroveň matky. Otec príležitostne bráva maloletého na motokáry do Martina, kde jedna
jazda vychádza na 10 eur. Otec uviedol, že tam chodia spravidla 1x do mesiaca, počet jázd závisí od
toho, ako otcovi vychádzajú finančné prostriedky. Aby aj matka mohla s maloletým aktívne tráviť voľný
čas a maloletý nepociťoval rozdiel, súd určil výživné v sume 50 eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá
odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že otec má ešte vyživovaciu

povinnosť k mal. G. vo výške 180 eur mesačne. Matka bude zároveň poberateľkou daňového bonusu
a prídavku na dieťa, čo sú finančné prostriedky od štátu na mal. dieťa a tieto slúžia na uspokojenie
potrieb dieťaťa.

34. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,
na Okresnom súde Žilina.

Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k
maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

vecisatýka,čosanímsleduje,podpisaspisovúznačkutohtokonania)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko

a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.