Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010159
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010159.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci odsúdeného A. B., na. 15.01.2000 v C., D., občan
D., trvale bytom E. D. F. XX, E., D. G. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica
nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 09. júla 2025 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 9Pp/21/2025 zo dňa 18.03.2025 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa
návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu
rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/17/2023 zo dňa 18.05.2023 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/17/2023 zo dňa 18.05.2023 bol A. B. odsúdený pre
zločin prevádzačstva formou spolupáchateľstva podľa § 20
k § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a iné na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na
výkon ktorého nastúpil dňa 18.05.2023, a ktorý má predpokladane

(po započítaní doby väzby od 13.06.2022 do 18.05.2023) vykonať dňa 13.06.2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Pp/21/2025 zo dňa 18.03.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol výrokom I. odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr.
por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Zároveň mu bola výrokom II. podľa §
68 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí
ihneď po jeho vyhlásení. Sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil, pričom v prípade odsúdeného
namietal najmä nesplnenie materiálnych podmienok týkajúcich sa plnenia si povinností a správanie
sa v rámci výkonu trestu odňatia slobody a prognózy vedenia riadneho života na slobode po jeho

prepustení. Opierajúc sa o hodnotenie vypracované riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody
bol toho názoru, že postoj odsúdeného sa javí ako čiastočne kritický, pričom resocializačná prognóza
po prepustení odsúdeného z výkonu trestu je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného
rizika recidívy trestnej činnosti. Podľa prokurátora s tým odporučaním sa súd však pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení neriadil, a to aj napriek tomu, že odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený
spĺňa podmienky a či odporúča podmienečné prepustenie je pre súd prvoradé ohľadne toho, ako

rozhodneosamotnomnávrhunapodmienečnéprepustenie.Pritomzobsahuhodnoteniaústavujepodľa
prokurátora zrejmé, že u odsúdeného sa počas výkonu väzby vyskytli dva nedostatky, a následne ponástupe do výkonu trestu odňatia slobody boli zistené dve porušenia, za čo boli prijaté zo strany ústavu
potrebné opatrenia. Ústav popísal správanie odsúdeného ako kolísavé, striedajú sa u neho obdobia,
kedy si svoje povinnosti plní s obdobiami, kedy sa dopúšťa porušení povinností. Ďalej prokurátor uviedol,

že zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba v tom, že odsúdený bude za dobré správanie,
resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky
prepustený
na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (po uplynutí zákonom stanovenej doby
výkonu trestu odňatia slobody) a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody má podľa prokurátora význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie
okolnostijeodôvodnenýpredpoklad,žeodsúdenýbudeviesťnasloboderiadnyživotasvojimsprávaním
sa viac nedostane do kolízie so zákonom. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil
a uložil okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu

rozhodnutia o sťažnosti krajský súd neobdržal písomné vyjadrenie odsúdeného k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,

krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe
opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o
návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí.
Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd

konštatuje, že prokurátor
v dôvodoch sťažnosti ani nenamietala existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného

účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonomstanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej
miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné

pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného
činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca
pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby

odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za
potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u
osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje
do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia
slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti

existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj
na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o
podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok,
ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo

výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený A. B. spĺňal zákonné podmienky pre podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žeokresný
súddospelkzáveru,ževykonalzákonompožadovanúpomernúčasťuloženéhoúhrnnéhotrestuodňatia

slobody a počas jeho doterajšieho výkonu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v napadnutom uznesení je daná
dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.

K otázke posúdenia preukázania polepšenia sa odsúdeného krajský súd považuje

za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej
osobnosti, ktorý sa však navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností
vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide
o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj

v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností
sú síce neopomenuteľnými, ale ani nie jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho
polepšenie.

V súvislosti so záverom okresného súdu o preukázaní polepšenia odsúdeného došlo podľa názoru

krajského súdu k nedostatočnému vyhodnoteniu zistených nedostatkov odsúdeného počas aktuálneho
výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v
zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného. Z hľadiska preukázania
polepšenia sa preto podľa názoru krajského súdu vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu
trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody

dopustil viacerých porušení ústavného poriadku v podobe porušenia interných predpisov, ktoré boli
vyriešené pohovormi alebo prijatím potrebných opatrení aj vo forme dvoch disciplinárnych trestov, ktoré
má aktuálne zahľadené. Doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno preto hodnotiť len
ako „podpriemerný“. Rozhodnou skutočnosťou je však to, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej
trestnej činnosti, pričom formálne svoje konanie ľutuje, priznáva sa k trestnej činnosti (konkr. k trestnému

činu prevádzačstva) a proklamuje záujem
o riadny spôsob života, avšak na druhej strane u neho zľahčuje drogovú trestnú činnosť pre jeho etnický
pôvod (konkr. arabský pôvod a s ním spojené tradície). Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho
postoj“ nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne konaniea jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Krajský
súd ma za to, že kritický postoj k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných
predpokladov, na základe čoho možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ

vykonal, má naňho prevýchovný vplyv. Odsúdený síce navonok prezentuje „kritický“ postoj, svoju trestnú
činnosť do istej miery neospravedlňuje, avšak tento jeho postoj považuje krajský súd za účelový a nie
celkom úprimný, ktorého cieľom má byť len navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné
prepustenie. Navyše program zaobchádzania odsúdený plní len čiastočne v časti edukácia z dôvodu
nielen jeho čiastočne kritického postoju k spáchanej trestnej činnosti, ale predovšetkým z dôvodu

opakujúcich sa porušení povinností v ústave na výkon trestu. Uvedené tak svedčí o tom, že aktuálny
výkon trestu odňatia slobody nemá na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv a tento voči odsúdenému
neplní svoj účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Napokon ústav na výkon trestu
odňatia slobody ani neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Preto podľa názoru krajského
súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal dostatočné
polepšenie.

Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je možné
posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného v budúcnosti v zmysle
§ 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa nepreukáže skutočné polepšenie
odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že

u odsúdeného je možné očakávať v budúcnosti vedenie riadneho života. V prejednávanom prípade sú
pochybnosti o pozitívnej prognóze vedenia riadneho života odsúdeným založené
na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich z hodnotenia ústavu, na ktoré krajský súd poukázal vyššie.

Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa

odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu
dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v
budúcnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá

zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám
vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného
okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre
správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobnosť odsúdeného, jeho chovanie vo
výkone trestu a stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich vysokých rizík u odsúdeného,
možno očakávať vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Je potrebné zdôrazniť, že riziko
recidívy sa nedá vylúčiť absolútne nikdy, potrebné je však posúdiť jeho mieru vzhľadom na okolnosti
prípadu a osobnosť odsúdeného.

V prejednávanom prípade je odsúdený vo výkone trestu okrem zločinu prevádzačstva aj
za závažnú drogovú trestnú činnosť, a rizikové faktory, ktoré vyplynuli z celkového dokazovania pred
okresným súdom nedávajú doposiaľ žiadnu, resp. ani minimálnu záruku
v tom, že u odsúdeného nedôjde po podmienečnom prepustení k opätovnému zlyhaniu a nedopustí sa
už viac trestnej činnosti či iného, hoci i menej závažného protispoločenského konania.

Účelomtrestujeokreminéhoiochranaspoločnostipredpáchateľomtrestnejčinnostiatrestmáodrádzať
ajostatnýchčlenovspoločnostiodpáchaniatrestnýchčinov.Jevzáujmedovŕšenianápravyodsúdeného
a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený i naďalej vykonával.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli kumulatívne
splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.

2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie
zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.