Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424210446
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424210446.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: K.. Q. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Ľ..
Š. XXX/XX, H., zastúpená zákonnou zástupkyňou: K.. H. Z., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Ľ.. Š. XXX/XX, H.,
zastúpená spoločnosťou Miroslava Kušnírová & Partners s.r.o., so sídlom Štefánikova 14, Bratislava,
IČO: 54 296 498, proti žalovanému: K.. K. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. R.K. I. XXX/XX, D., zastúpený

spoločnosťou LOVÁSZ LEGAL s. r. o., so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 54 626 048, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 04.decembra 2024, č.k. 27C/88/2024-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd
vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania podobizne
žalobkyne, osobných údajov žalobkyne, zdravotného stavu žalobkyne a informácií o prebiehajúcich
súdnych konaniach týkajúcich sa žalobkyne, ako aj všetkých informácií týkajúcich sa súkromia

žalobkyne, a to najmä na sociálnej sieti Instagram spolu s odstránením Instagramových príspevkov
žalovaného na profile V.. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods.1, ods. 2 písm.
d), § 326, § 328 ods. 1, § 329 ods.2, ods.3, § 330 ods. 2, § 339 ods. 1 C.s.p., v spojení s čl. 19 ods. 1 a 2
Ústavy SR, čl. 26 ods. 1, 2 veta prvá a ods. 4 Ústavy SR, § 11, § 12, § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka,
§ 28 ods.2, § 31 ods. 1,2 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrhu nie možné vyhovieť. Konštatoval,
že maloletá žalobkyňa zastúpená svojou matkou sa domáhala ochrany pred neoprávnenými zásahmi

zo strany žalovaného - jej otca, do jej práva na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka),
ktorými malo dôjsť v dôsledku jeho špecifikovaných príspevkov - videí zverejnených na sociálnej sieti
Instagram. S ohľadom na predmet prejedávanej veci súd považoval za prípustné zastúpenie žalobkyne
v konaní jej matkou ako zákonnou zástupkyňou (§ 68 ods. 1 C.s.p.; § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka;
§ 31 ods. 1 zákona o rodine). V danej veci nejde o prípad kolízie medzi maloletou s jej matkou v
zmysle § 31 ods. 2 zákona o rodine, kedy by bolo potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Všeobecne

je záujem maloletej, aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv a ten
sleduje aj predmetný návrh podaný na účel jej ochrany. (podobne napr. uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6Co/152/2019 zo dňa 19.07.2019). Mal za to, že v rámci potreby osvedčenia
danosti nároku a jeho trvania (ako jedného z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia)
bolo úlohou žalobkyne, aby predovšetkým vymedzila a špecifikovala konkrétne neoprávnené zásahy
zo strany žalovaného spôsobilé zasiahnuť do jej osobnosti. Nedostatočne žalobkyňa v návrhu na

tento účel "len" poukazovala na úplný prepis zverejnených video-príspevkov žalovaného všeobecne
s tvrdením, že šírením informácii o nej dochádza k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Podľanej žalovaný svojimi príspevkami už vyše roka zverejňuje na sociálnych sieťach informácie o rodinnej
situácii, jej zdravotnom stave a bežnom živote a očierňuje jej matku uvádzaním nepravdivých tvrdení,
s ktorými má byť často konfrontovaná. Nedala k tomu súhlas a zverejnené informácie žalovaným sa

výrazným spôsobom dotýkajú jej života, keď sa informácie o nej sprístupňujú aj osobám, s ktorými
žalobkyňa prichádza do každodenného kontaktu, v dôsledku čoho došlo k závažnému neoprávnenému
zásahu do jej ľudskej dôstojnosti, jej cti a bola závažným spôsobom znížená jej vážnosť v spoločnosti.
Dospel k záveru, že uvedené nezodpovedá potrebe riadneho opísania závažného neoprávneného
zásahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou špeciálneho inštitútu neodkladného opatrenia

(navyše konzumujúceho vec samú v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p.). Žalobkyňa nijako v návrhu ani
neosvedčovala neprimeranosť a nezákonnosť konania žalovaného. Z obsahu daných príspevkov je
zrejmé, že žalovaný predovšetkým informuje o priebehu konaní a sporoch s matkou žalovanej (jeho
bývalou manželkou), pričom spomína tiež samotnú maloletú ("dcérka"). Pokiaľ má v tomto ohľade
dochádzať k nejakému neoprávnenému excesu, bolo na žalobkyni, aby konkrétne vymedzila, ktoré
zverejnené informácie považuje za neoprávnený zásah spôsobilý zasiahnuť do jej osobnostných práv

(fyzickej, psychickej či morálnej integrity), tiež riadne špecifikovať zodpovedajúcu ujmu a jej intenzitu. K
tomu v jej návrhu nedošlo a žalobkyňa tak neosvedčila existenciu závažného neoprávneného zásahu.
Žalovaný ako otec má právo na primerané zverejňovanie informácii o svojom rodinnom živote a dcére.
Akékoľvek použitie informácií zo súkromného života dcéry nemožno automaticky označiť za rozporné s
jej osobnostnými záujmami. Pokiaľ v návrhu len vo všeobecnosti typovo uvádzala, že takýmito zásahmi

majú byť informácie: "osobné údaje, fotografie, zdravotný stav, ako aj informácie o prebiehajúcich
súdnych konaniach", takémuto širokému vymedzeniu nemožno priznať úspech. Poukázal na to, že z
obsahupríspevkov(dotknutýchakoajvšetkýchšpecifikovanýchvnávrhu)vyplýva,žepoužitéinformácie
o maloletej majú povahu doplnkových resp. sprievodných informácii popri informáciách o tvrdenom
neoprávnenom konaní jej matky, ktoré sú zjavným účelom zverejnených príspevkov. To platí aj vo

vzťahu k vzájomným súdnym konaniam rodičov a trestnému oznámeniu matky o podozrení sexuálneho
zneužívania otcom či informáciám o zdravotnom stave. Aj v týchto žalovaný primárne informuje o konaní
matky ako účelovom postupe (pri nerešpektovaní jeho určeného styku s maloletou, žiadanej prehliadke
maloletej u lekárky, podaní trestného oznámenia) so snahou o jeho poškodenie a celkovo majú charakter
jeho obrany. Žalovaným uvádzaný rozsah zverejnených údajov o maloletej sa javí ako nevyhnutný

rozsah pre vytvorenie kontextu opísaného postupu matky. Žalovaný samostatne cielene neprezentuje
údaje o žalobkyni, nevyjadruje sa o nej negatívnym spôsobom, nesústreďuje sa na odhaľovanie jej
osobných údajov a zdravotného stavu. Všeobecne nemožno zo strany žalovaného voči žalobkyni badať
žiaden zlý úmysel, snahu o nejaké očierňovanie žalobkyne či necitlivý prístup. Nebolo osvedčené,
že dané príspevky by boli spôsobilé narušiť alebo ohroziť osobnostné práva maloletej žalobkyne do

takej miery, aby bol potrebný neodkladný navrhovaný súdny zásah do slobody prejavu žalovaného. Za
nepostačujúce a nepodložené považoval tiež tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k ujme na osobnostných
právach. Žalobkyňa relevantne nerozvíjala jej tvrdenia o spôsobenej ujme, resp. vôbec to, aká ujma a
zneváženie by jej malo hroziť. Za takúto ujmu nemožno považovať samotné zverejnenie príspevkov,
ktoré ako poukazuje žalobkyňa vytvára "digitálnu stopu". To by totiž neprípustne zahŕňalo vlastne

zverejnenie akejkoľvek informácie (rodiča o svojom dieťati) vo verejnom priestore. Dôvodným v tomto
ohľade nemôže byť len žalobkyňou opakovane poukazovaná verejná povaha príspevkov, a teda, že k
nej (ako len všeobecne uvádza) majú prístup aj osoby, s ktorými je v kontakte - napr. osoby v materskej
škole a jej kamaráti. Keď teda tvrdí, že dané zverejňovanie príspevkov žalovaného je "spôsobilé privodiť
jej ujmu na právach, a to zásah práva na ochranu občianskej cti, súkromia, mena, ľudskej dôstojnosti

a prejavov osobnej povahy", nijako nevysvetlila (tú významnú okolnosť), aký vážny dosah majú alebo
objektívne môžu mať jednotlivé konkrétne vyjadrenia žalovaného resp. prípadné nepriaznivé dôsledky
na jej osobnú integritu. Dôvodnými v danom prípade zastúpenia matkou nemôžu byť bez ďalšieho
ani tvrdenia o nesúhlase žalobkyne (aktuálne vo veku 5 rokov) so zverejnením, keď tieto možno v
kontexte vzťahov rodičov vnímať ako účelové vyjadrenia matky vo svoj prospech. V danom prípade

nebola splnená ani podmienka osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V návrhu
žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov zdôvodňovala tým, že ako maloletá požíva zvýšenú
právnu ochranu, poukazujúc všeobecne na najlepší záujem dieťaťa. Tieto skutočnosti však bez iných
významných okolností nemôžu mať relevanciu. Prijatie tejto argumentácie by viedlo k absurdnému
dôsledku, kedy by podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia akýmkoľvek maloletým

znamenalo vždy automatický záver o potrebe okamžitej úpravy pomerov strán. Pokiaľ v ďalšom svojom
vyjadrení k bezprostrednej hrozbe dopĺňala, že bez zásahu súdu bude žalovaný naďalej zverejňovať
príspevky, čo sám avizuje, ani to nemá opodstatnenie, keďže žalobkyňa neosvedčila neoprávnenosť
tvrdených zásahov. Pri skúmaní neodkladnosti je nutné dať do pozornosti aj veľký časový odstupod zverejnenia predmetných príspevkov od podania samotného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia - príspevky označené v návrhu boli zverejnené v rozmedzí od 03.07.2023 do 02.09.2024.
Žalobkyňa neosvedčila naliehavosť na zásahu súdu formou výnimočného prostriedku neodkladného

opatrenia,netvrdilahrozbuvážnejčinenahraditeľnejhrozby.Vtomohľadesaobmedzilalenopätovnena
verejnú povahu príspevkov a skutočnosť, že ide o maloletú osobu. Navrhované neodkladné opatrenie by
predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného, keď žalobkyňa neosvedčila, že bez navrhovanej
úpravy pomerov by jej hrozila ťažko napraviteľná, či vôbec nejaká zodpovedajúca ujma. Nariadenie
daného neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti odstránenia špecifikovaných príspevkov (II.

výrok petitu) a zdržania sa určených informácii o maloletej (I. výrok petitu), by bolo v rozpore s princípom
proporcionality. Čo sa týka samotného zdržovacieho nároku široko koncipovaného na informácie
všeobecne zverejňovania podobizne žalobkyne, jej osobných údajov, zdravotného stavu a informácií
o prebiehajúcich súdnych konaniach týkajúcich sa žalobkyne, ako aj všetkých informácií týkajúcich sa
súkromia žalobkyne, a to najmä na sociálnej sieti Instagram), mal za to, že je zjavne neprimeraným.
Vyhovenie návrhu v tejto časti by neprípustne znamenalo uloženie zákazu žalovanému ako otcovi

žalobkyne verejne šíriť akékoľvek informácie týkajúce sa súkromia svojej dcéry, aj tie ktoré sú kladné,
resp. ktoré sa nedotýkajú žiadneho negatívneho prvku v jej súkromnom živote. Vzhľadom na všetko
vyššie uvedené dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného
opatrenia, a preto návrh žalobkyne v zmysle § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol v zmysle § 257 C.s.p.. Žalovaný mal v konaní pre zamietnutie návrhu úspech (§ 255 ods.

1 C.s.p.), avšak náhradu trov konania mu súd nepriznal pre existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Súd prihliadal na skutočnosť, že v prípade žalobkyne ide o maloletú osobu, dcéru úspešného
žalovaného, za ktorú podala návrh jej matka. S ohľadom na dané skutkové okolnosti a vzťah medzi
zástupkyňou žalobkyne a žalovaným nemožno na maloletú žalobkyňu prenášať negatívne majetkové
dôsledky podaného návrhu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala
jej návrhu vyhovieť. Uviedla, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zrejmé, že
žalovaný zverejňuje množstvo príspevkov na jeho Instagramovom profile, ktoré tvoria informácie zo

súkromia žalobkyne. Žalovaný zverejňuje jej fotografie, informácie o zdravotnom stave, o podozrení na
sexuálne zneužívanie, ako aj o prebiehajúcich súdnych konaniach. Zverejňovanie takýchto informácií
je jednoznačne spôsobilé ohroziť alebo porušiť integritu žalobkyne. Žalobkyňa nevykonáva žiadnu
oficiálnu funkciu, nie je osobou verejného záujmu a fotografie a príspevky na Instagramovom profile
sa týkajú výlučne jej súkromného života. Ide o detaily jej súkromného života a jej osoby. Je teda

zrejmé, že nejde o príspevky o žalobkyni, pri ktorých by bol daný legitímny záujem. Verejnosť nemá
čo vedieť aké súdne konania medzi sebou majú rodičia žalobkyne, nemá čo vedieť o jej zdravotnom
stave - to že musela navštíviť gynekológa z dôvodu možného sexuálneho zneužívania ako ani nemá
čo vedieť o akú konkrétnu osobu ide. Z príspevkov žalovaného je zrejmé, že jeho dcéra sa volá Q.
N.. Taktiež je zrejmé ako vyzerá, nakoľko na svojom profile má žalovaný zverejnené jej fotografie.

Taktiež je z jeho príspevkov zrejmé akých lekárov maloletá navštevuje, čo s nimi bolo riešené, nakoľko
žalovaného príspevky obsahujú mená lekárov a podrobné prepisy rozhovorov. Taktiež je zrejmé, že
matka žalobkyne a žalovaný majú medzi sebou niekoľko prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich
sa zverenia maloletej do starostlivosti a úpravy styku žalovaného s maloletou. Žalovaný o žalobkyni
zverejňuje taktiež údaje o tom, že mala byť sexuálne zneužívaná inou maloletou osobou. Ide o tak

citlivé informácie týkajúce sa výlučne súkromného života žalobkyne, že takéto informácie nemajú čo
robiť v online svete. Z označených príspevkov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé,
že tieto údaje žalovaný zverejňuje. Argumentovala, že žalobkyňa nikdy na ich zverejňovanie nedala
súhlas. Ide o informácie týkajúce sa výlučne súkromia žalobkyne a teda ich zverejňovanie nie je ani vo
verejnom záujme. Žalobkyňa nie je ani verejne známou, resp. činnou osobou, preto nie je povinná strpieť

zverejňovanie svojho mena a priezviska, fotografií, zdravotného stavu, ako ani zverejňovania súdnych
konaní, ktorých je účastníkom. Je nepochopiteľné, že zo strany súdu neboli ochránené základné osobné
údaje a informácie týkajúce sa výlučne súkromia žalobkyne. Samotné zverejnenie osobných údajov
žalobkyne bez jej súhlasu, ako aj zverejnenie fotografií bez jej súhlasu, rozoberanie jej zdravotného
stavu pred širokou verejnosť, jej návštevy lekárov (pediatra, psychológa, GYNEKOLÓGA!) je bez jej

súhlasu zásahom do jej práva na súkromie. Prezentovanie súdnych konaní, ktoré sú medzi žalovaným
a matkou žalobkyne, predmetom ktorých je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k žalobkyni,
je zásahom do jej práva na ochranu osobnosti. Každý jeden sledovateľ Instagramového účtu vie ako
žalobkyňa vyzerá, ako sa volá, koľko má rokov, kto sú jej rodičia (nakoľko uvádza vo svojich príspevkochmeno a priezvisko matky, pracovné pozície rodičov matky, teda starých rodičov žalobkyne). Sledovatelia
žalovaného do podrobnosti vedia priebeh súdnych konaní, nakoľko žalovaný ich podrobne o tom
informuje. Žalobkyňa je maloleté dieťa, o ktorom žalovaný zverejňuje veľmi citlivé údaje bez ohľadu na

to, či je to voči nej zo strany žalovaného myslené dobré alebo zlé. Žalovaný nemusí mať zlý úmysel voči
žalobkyni, ale zverejňovaním týchto informácií jej spôsobuje ujmu. Sprístupnenie informácií o súkromí
alebo osobných údajov, fotografií je možné len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe
predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Žalobkyňa nikdy na sprístupnenie osobných
údajov, fotografií nikdy nedala súhlas a taktiež nejde o údaje, ktorých sprístupnenie umožňuje osobitný

zákon. Preto by malo byť primárne vecou súdu zasiahnuť voči takémuto konaniu žalovaného a ochrániť
žalobkynu pred ďalšími zásahmi do jej práva na súkromie. Ide o maloleté dieťa vo veku 5 rokov, o
ktorej cca 18 tisíc sledovateľov žalovaného si vie prečítať podrobné informácie o súdnych konaniach,
o sexuálnom zneužívaní inou maloletou osobou. Žalobkyňa je presne identifikovateľná, nakoľko na
profile žalovaného sa nachádzajú jej osobné údaje, niekoľko fotografií. Je nesporné, že digitálna stopa
predstavuje trvalú a nezmazateľnú súčasť našej online existencie. Je preto potrebné myslieť na to, že

všetko čo sa na internete zverejní, tak aj ostane. Samotné zverejnenie informácií o trestných konaniach
týkajúcich sa sexuálneho zneužívania maloletej, zverejňovanie fotografií, údajov o zdravotnom stave,
prepis rozhovorov s pediatrom, psychológom žalobkyne, e-mailovú komunikáciu týkajúcu sa žalobkyne
sú tak citlivými údajmi, že nemajú čo robiť bez súhlasu žalobkyne na internete. Samotné zverejnenie
takýchto osobných a citlivých údajov je zásahom do osobnostných práv žalobkyne a má závažný dosah

a nepriaznivé dôsledky na jej osobnú integritu. Zároveň poukazovala na článok 16 Dohovoru o právach
dieťaťa, ktorý poskytuje dieťaťu ochranu pred svojvoľným zasahovaním do jeho súkromia bez ohľadu na
to, odkiaľ tieto zásahy pochádzajú. Dieťa má právo na ochranu pred zásahmi do svojho súkromia, aj v
prípade, že ich vykonávajú jeho zákonní zástupcovia alebo osoby, ktorým patrí výkon rodičovských práv
apovinností.Podochranouzáujmovmaloletéhodieťaťajenepochybnemožnérozumieťajjehoprávona

informačné sebaurčenie, čiže slobodné rozhodovanie maloletého aké informácie zo svojho súkromného
života bude zdieľať vo verejnom priestore, a teda aj na sociálnych sieťach. Toto právo dieťaťa mu patrí
aj napriek skutočnosti, že ešte nie je vo veku, kedy je schopné samostatne rozhodovať o tom, aké
informácie zo svojho súkromia bude s verejnosťou zdieľať. Práve z tohto dôvodu je žiaduce, aby rodičia
dbali na ochranu maloletého dieťaťa a jeho záujmov. Nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby

boloporušovanéaohrozovanéjehoprávonaochranusúkromiaaleajprávoslobodnesarozhodovaťaké
informácie bude zdieľať s verejnosťou v online priestore. Naopak, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa
samo rozhodlo aké informácie o svojej osobe bude zdieľať v online priestore. Je povinnosťou každého
rodiča chrániť záujmy svojho dieťaťa. Už samotným zverejnením uvedených informácií o žalobkyni
došlo k ujme na jej osobnostných právach. Ide o zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore

s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom, keď bez jej súhlasu boli zverejnené osobné údaje,
fotografie, informácie o jej zdravotnom stave a informácie o súdnych konaniach, ktorých je účastníkom
vo verejnom priestore. Tieto informácie boli poskytnuté v rozpore s Občianskym zákonníkom, pretože
tu nešlo o žiadnu z výnimiek, ktoré uvádza zákon (t.j. zákonné licencie). Už len samotným zverejnením
takýchto informácií došlo k porušeniu zákona a následnej ujme. Žalobkyni stále vzniká ujma, nakoľko

široká verejnosť si môže vypočuť informácie o jej súkromnom živote. Žalobkyňa už prišla o niekoľko
kamarátok, nakoľko ich rodičia si pozreli žalovaným zverejňované informácie a nechcú, aby sa ich deti
naďalej "kamarátili" so žalobkyňou. Informácie, ktoré o žalobkyni kolujú na Instagrame majú dopad aj na
jej ďalší život. Informácie, ktoré Žalovaný uvádza, vrátane fotografií si hocikto môže stiahnuť. Žalovaný
má otvorený profil a každý má prístup k informáciám a fotografiám týkajúcim sa výlučne súkromia

žalobkyne. Žalobkyni bezprostredne hrozí ujma ohrozujúca ju v tom, že bez zásahu súdu bude žalovaný
aj ďalej vážne poškodzovať osobnostné práva žalobkyne. Sám žalovaný vo svojich príspevkoch (aj
po podaní návrhu) uvádza, že "ho nikto nezastaví a bude pokračovať v tom aj ďalej". A preto je
potrebná bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu, nakoľko žalobkyni už bola spôsobená
ujma a aj naďalej jej bezprostredne hrozí. Samotný zdržovací výrok je koncipovaný dostatočne určito

a nie je zjavne neprimeraným. Žalobkyňa sa domáha presne vymedzenej ochrany svojich práv a to
z dôvodu, aby nedochádzalo k ďalšiemu zverejňovaniu jej podobizne, osobných údajov, zdravotného
stavu a informácií týkajúcich sa súkromia žalobkyne, a to najmä na sociálnej sieti Instagram. Žalobkyňa
presne vymedzila aké údaje o nej nemajú byť ďalej zverejňované. Ide o údaje, ktoré sú jej osobnými
údajmi a informáciami výlučne týkajúcich sa jej súkromného života. Žalobkyňa sa nedomáhala uloženia

povinnosti zdržať sa šírenia akýchkoľvek informácií. Nie je zrejmé, prečo by žalovaný mal na sociálnych
sieťach zverejňovať súkromie a život svojej dcéry. Ak sa rozhodol žalovaný verejne prezentovať, nech
prezentuje seba, nie žalobkyňu. Prečo by žalobkyňa mala znášať takýto zásah do svojich osobnostných
práv. Žalobkyňa na to nikdy nedala súhlas a zároveň nejde ani o prípad zákonnej licencie. Čo viac akoosobné údaje, fotografie, zdravotný stav a informácie o prebiehajúcich súdnych konaniach majú byť
chránené.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že fotografia maloletej žalobkyne
sa vyskytuje celkovo v dvoch príspevkoch z celkových 39 príspevkov. Krstné meno žalobkyne je
zmienené vo videonahrávkach päťkrát, o čom svedčí aj rozsiahly písomný prepis Profilu, inkorporovaný
do textovej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výskyt podobizne a krstného mena
žalobkyne je preto na Profile marginálny a netvorí jeho podstatný obsah. Zdôraznil, že Profil nebol

založený s cieľom difamácie maloletej žalobkyne, ani neobsahuje príspevky z rodinného života
žalovaného, resp. žalobkyne ako jeho dcéry. Profil má slúžiť verejnosti a jeho primárnym zámerom je
prostredníctvom vlastnej skúsenosti žalovaného poskytnúť rodičom v obdobnej životnej situácii rady,
ako najlepšie a efektívne postupovať pred súdmi a aké zákonné nástroje uplatniť pri zabezpečení práv
a právom chránených záujmov rodiča. V zmysle uvedených skutočností sú preto meno a fotografia
maloletej žalovanej zverejnené v nevyhnutnej miere, na pochopenie základných súvislostí (v súlade

s názorom súdu prvej inštancie). Preskúmaním Profilu je možné dospieť k jednoznačnému záveru,
že sa jedná o faktické zhrnutie skutkového stavu súdneho konania a prezentácia vydaných súdnych
rozhodnutí. Žalovaný nikdy nehovorí o vlastných pocitoch a názoroch, ale opisuje kroky účastníkov
konania a číta pasáže z vydaných súdnych rozhodnutí. Žalovaný navyše vydané súdne rozhodnutia ani
nekomentuje, nevyjadruje vlastný názor na výsledok súdnych konaní, nakoľko všetky rozhodnutia súdov

rešpektuje. Žalovaný zverejňuje textové časti rozhodnutí súdov tak, že osobné údaje sú vyčiernené. V
podstate prezentované súdne rozhodnutia v podobe, ako ich ukazuje na Profile žalovaný, sa dajú ľahko
dohľadať cez akýkoľvek portál slúžiaci na vyhľadávanie súdnych rozhodnutí (otvorenesudy, judikaty.info,
beck online, epi). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je koncipovaný tak, že pri vyhovení
návrhu by musel žalovaný zmazať celý obsah Profilu. Takýto zásah do práv žalovaného by bol značne

neproporcionálny, keďže podstatná časť príspevkov opisuje rozhodovaciu činnosť súdov a aktuálny stav
konania o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, bez uvedenia mena žalovanej alebo jej matky.
Vyhovenie návrhu žalobkyne by preto znamenalo zásah do práva žalovaného slobodne sa vyjadrovať.
Pokiaľ ide o údajnú stratu kamarátov, tieto skutočnosti žalobkyňa nijak neosvedčila. Žalobkyňa
taktiež neosvedčila žiadnu šikanu alebo diskrimináciu v škôlke alebo v okruhu známych, v dôsledku

čoho nebolo osvedčené na účely neodkladného opatrenia, že by žalobkyňa bola ukracovaná, resp.
akokoľvek postihovaná obsahom Profilu. K bezodkladnej potrebe upraviť pomery strán neodkladným
opatrením uviedol, že medzi zverejnením prvého príspevku na Profile (3.7.2023) a podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia (31.10.2024) je rozdiel skoro jeden a pol roka. Takýto časový
rámec medzi údajným zásahom do osobnostných práv a domáhaním sa neodkladnej úpravy pomerov

sa javí ako objektívne dlhý na to, aby bolo vôbec možné uvažovať o potrebe bezodkladného zásahu
súdu. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o jej nevedomosti o obsahu Profilu, nakoľko matka maloletej
žalobkyne na takmer totožnom skutkovom základe podávala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia dňa 19.01.2024 (sp. zn. tunajšieho súdu, 51Cos/1/2024). Mal za to, že predmetná situácia
nie je dostatočne naliehavá na to, aby bolo možné odôvodniť vydanie neodkladného opatrenia, ktorého

výrok by bol rovnaký ako výrok rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to, že jeho činnosť na sociálnej
sieti je vecná a žiadnym spôsobom nezasahuje do osobnosti maloletej a už vôbec nespĺňa atribúty
tak závažného konania, ktoré by odôvodňovalo nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa celkom zjavne neproporcionálne žiada zmazanie celého obsahu profilu bez relevantného
skúmania obsahu jednotlivých príspevkov. Hlbšou a dôkladnou analýzou profiluje možné zistiť, že

značnáčasťpríspevkovmáedukačnýcharakter,scieľomrozšíriťpovedomieorodinnoprávnychsporoch
fakticky, bez akéhokoľvek negatívneho podtextu. Na profile a v jednotlivých príspevkoch sa taktiež
nachádzajú motivačné slová v rámci jednotlivých videí, bez akejkoľvek zmienky o súdnom spore alebo
žalobkyni. V zmysle uvedených skutočností sa javí návrh ako neproporcionálny. Argumentoval, že
len samotné zverejnenie fotografií a citácií zo súdnych rozhodnutí týkajúcich sa sporu medzi rodičmi

ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu nepredstavujú zjavný a nepochybný zásah
do osobnostných práv žalobkyne. Zverejnené príspevky v podstatnej časti obsahujú iba množstvo
konkrétnych skutkových tvrdení ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, a ani čiastočne
sanejednáonegatívnehodnoteniežalobkynealebonepravdivéhohodnotiacehoúsudku.Vnamietaných
príspevkoch sú účastníci konania označené iba bežnými výrazovými prostriedkami hodnotiacimi ich

konanie, a to najmä v súvislosti s podaním návrhov na nariadenia neodkladného opatrenia a trestných
oznámení na žalovaného. K týmto skutočnostiam, ktorých zverejnenie mimochodom žalobkyňa vytýka,
sa vôbec nevyjadrila z obsahového hľadiska a nijak nepoprela ich pravdivosť. Z týchto dôvodov nie
je možné dospieť k záveru, že bol osvedčený zásah do jej osobnostných práv. Namietal spôsobilosťmaloletej podať návrh na neodkladné opatrenie. Mal za to, že všetky videá citované v návrhu matky
na vydanie neodkladného opatrenia sú založené na pravde a žiadnym spôsobom nezasahujú do
práv, či už matky alebo maloletej. Žalovaný sa zdržiava akýchkoľvek hodnotiacich úsudkov, či iného

svojvoľného komentovania, či už maloletej alebo jej matky. Videá stručne, jasne a vecne reflektujú
priebeh súdneho sporu, ktorý je vedený medzi matkou a otcom o úpravu rodičovských práva povinností.
Tieto konania svojou povahou sú civilné konania, ktoré sú verejné a napriek ich špecifickosti, ktorú je
možné vidieť v skutočnosti, že sa týkajú súkromných vzťahov dvoch ľudí a ich detí, zákonodarca nevidel
potrebu vylúčiť verejnosť z týchto konaní. Aj z uvedeného môžeme vyvodiť, že informovanie o priebehu

konania nie je žiadnym zákonným ustanovením výslovne zakázané a ani nijak obmedzené. Žalovaný
fakticky, bez akýchkoľvek subjektívnych názorov, bez hodnotiacich úsudkov a bez útoku na osobu
kohokoľvek, opisuje priebeh súdneho konania a cituje pasáže zo súdnych rozhodnutí. Prezentovanie
faktov v žiadnom prípade nemôže znamenať zásah do osobnostných práv. Uviedol, že udelenie súhlasu
maloletej nie je s ohľadom na jej vek možné požadovať. Aj pokiaľ, by maloletá prejavila či už súhlasný
alebo odmietavý postoj, tento nemôže byť braný ako určujúci s ohľadom na jej rozumovú vyspelosť.

Jedná sa o maloleté dieťa, ktoré v čase začatia zverejňovania informácii o priebehu súdneho konania
malo len niečo viac ako tri roky. Nie je možné požadovať od dieťaťa v tak mladom veku, aby rozumelo
konceptu sociálnych sietí a je priam až absurdné, aby argumentácia bola založená na súhlase tak
malého dieťaťa. A contrario, pokiaľ by takýto súhlas bol výslovne daný, došlo by k spochybňovaniu
relevantnosti tohto súhlasu s ohľadom na vek maloletej. Na základe týchto skutočností považujeme za

dostatočne odôvodnený záver, že súhlas maloletej vzhľadom na danú problematiku nie je v tomto konaní
určujúcim faktorom. Zverejňovanie predmetných príspevkov na instagramovom profile nie je nástrojom
poškodzovania maloletej ani matky maloletej. Je nástrojom šírenia osvety o realite rodinnoprávnych
súdnych sporov. Žalovaný prostredníctvom svojho instagramového profilu dodáva nádej a poskytuje
podporu mnohým rodičom, ktorí sa ocitli v situácii, kedy im je znemožnené stretávať sa so svojimi deťmi.

Niekedyajnapriektomu,žedisponujúniekoľkýmisúdnymirozhodnutiami,ktoréimtotoprávopriznávajú.
Žalovaný sa v predmetných príspevkoch nevyjadruje bližšie k zdravotnému stavu maloletej tak ako
to naznačuje návrh. Ani jedno z citovaných videí matkou neobsahuje bližšie hodnotenia zdravotného
stavu maloletej, rovnako nie sú zverejňované osobné údaje maloletej, ktoré by mohli byť akokoľvek
zneužité. Žalovaný vo svojich príspevkoch neuvádza adresu trvalého bydliska maloletej (donedávna

ani on sám ju nepoznal), neuvádza rodné číslo a ani dátum narodenia maloletej. Skutočnosť, že
na danom instagramovom profile sú v rámci videí zverejnené fotografie maloletej, nie je spôsobilá
žiadnym spôsobom zasiahnuť do jej osobnosti. V dnešnej dobe je už častou praxou, že rodičia
zverejňujú fotografie so svojimi deťmi na sociálnych sieťach. Záverom dodal, že súslednosť uvedených
krokov nasvedčuje tomu, že skutočným zámerom predmetného sporu nie je ochrana osobnosti, ale

útok rezidenčného rodiča (matky) na osobnú integritu a slobodu prejavu žalovaného prostredníctvom
maloletého dieťaťa. S ohľadom na vyššie uvedené navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

4.Odvolacísúdpreskúmal napadnutéuzneseniesúduprvejinštancie vmedziach uplatnenýchdôvodov
podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Medzi základné hodnoty ľudskej osobnosti nepochybne patria i ľudská dôstojnosť a osobná česť.
Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana Občianskymzákonníkom. Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí
každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku
život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej

ľudskej bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred
jej ponižovaním. Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej
osoby, ktorú požíva pre svoje správanie, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá
ovplyvňujejejpostavenieauplatnenievspoločnosti.Rovnakojevšakchránenéprávonasúkromnýživot,
ktorý zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života v intímnej a rodinnej

sfére, no tiež vnútorného myšlienkového a citového života, resp. prežívania. Takto chápané právo na
súkromiespočívavprávefyzickejosobysamostatnesarozhodnúťpodľavlastnéhouváženia,čiavakom
rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie
práva na ochranu súkromia ide v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí
fyzickejosoby,ivprípadeneoprávnenéhorozširovaniatýchtopoznatkovavedomostí.Akdôjdekzásahu
do práva na súkromný život, nie je potrebné, aby tento zásah mal súčasne i difamujúci charakter.

Rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa zdravotného stavu osoby spadá nepochybne pod právo na
súkromný život. Zdravie (ako najdôležitejšia hodnota) a zdravotný stav človeka sú neoddeliteľne späté
s jeho telesnou a duševnou integritou, preto rozhodovanie o nich je možné zahrnúť do najintímnejšej
sféry súkromia osoby.

8. Ochrana prejavov osobnej povahy je súčasťou práva na súkromie. Podľa § 12 ods. 1 Obč. zák. je na
vyhotovenie ako i na použitie písomností osobnej povahy a obrazovej snímky fyzickej osoby potrebný
jej súhlas, ktorý vylučuje protiprávnosť zásahu do jej osobnostných práv. Súhlas s vyhotovením však
v sebe nezahŕňa aj súhlas s použitím a naopak. V prípade verejného použitia prejavu osobnej povahy
bez privolania dotknutej osoby sa nevyžuje pre vznik neoprávneného zásahu, aby bolo difamačné.

Vyhotovenie fotografie bez súhlasu dotknutej osoby, rovnako ako jej následné použitie, je tak protiprávne
bez ďalšieho a nelegitimizuje ho ani účel a spôsob použitia. Z hľadiska neoprávneného zásahu nie je
podstatnýanispôsob,akoboliobrazovésnímkyzískané,čisúinformáciezosúkromnéhoživotapravdivé
alebo nepravdivé.

9. Ústavný súd SR v náleze sp.zn. III. ÚS 110/2020 vyslovil, že otázkou verejného záujmu sú
nepochybne aj rodinnoprávne témy týkajúce sa maloletých detí, zvlášť ak ide o podozrenia z
nerešpektovania právoplatného rozhodnutia súdu a porušovania práv rodičov na styk s vlastnými deťmi.
V tejto súvislosti tiež konštatoval, že niet pochýb, že ochrana súkromného života mladistvého, ktorý sa
stal obeťou sporu o jeho zverenie do starostlivosti a sám verejne nevystupoval, si zasluhuje osobitnú

ochranu z dôvodu jeho zraniteľného postavenia (pozri Kurier Zeitungsverlag und Druckerei GmbH v.
Rakusko (2) a Krone Verlag GmbH v. Rakúsko, sťažnosť č. 3401/07, rozhodnutie z 19. 6. 2012). 29. Pri
posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti

10. V preskúmavanej veci sa maloletá žalobkyňa domáha ochrany pred neoprávneným zásahom zo

strany žalovaného do jej osobnostných práv. Namietala zverejňovanie jej fotografií, osobných údajov,
informácií o prebiehajúcich súdnych konaniach jej rodičov v instagramových príspevkoch žalovaného
na jeho profile V., s poukazom na to, že na ich zverejňovanie nedala súhlas. V tejto súvislosti namietala
porušenie jej práva na súkromie. Poukazovala na to, že žalovaný zverejňuje jej fotografie, informácie o
zdravotnom stave, o tom, akých lekárov navštevuje (pediater, psychológ, gynekológ) a za akým účelom,

informácie o podozrení na sexuálne zneužívanie, ako aj o prebiehajúcich súdnych konaniach medzi jej
rodičmi týkajúcich sa úpravy ich práv a povinností k nej. Uviedla, že nie je osobou verejného záujmu,
nedala súhlas na uverejňovanie fotografií a informácií z jej súkromného života žalovaným na jeho
instagramovomprofile.Zverejňovanietakýchtoinformáciíjejednoznačnespôsobiléohroziťaleboporušiť
integritu žalobkyne, pretože ide o citlivé informácie týkajúce sa výlučne jej súkromného života.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.12. V danom prípade majú právo udeľovať súhlas na zverejňovanie podobizne maloletej žalobkyne a
informáciízjejsúkromnéhoživotaobajarodičiaakojejzákonnízástupcovia.Jenepochybné,žeudelenie
súhlasu v takomto prípade nie je bežnou záležitosťou týkajúcou sa uspokojovania každodenných

potrieb maloletej, a preto pokiaľ sa rodičia maloletej žalobkyne nevedia dohodnúť o tejto podstatnej
záležitosti súvisiacej s výkonom ich rodičovských práv, je potrebné, aby o udelení súhlasu a jeho
rozsahu rozhodol na návrh niektorého z rodičov súd v Civilnom mimosporovom konaní so zreteľom na
najlepší záujem žalobkyne ako maloletého dieťaťa. Odvolací súd zastáva názor, že súdu konajúcemu
v tomto Civilnom sporovom konaní neprináleží vyriešiť si túto otázku spadajúcu do rodinnoprávnej

agendy ani ako predbežnú. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažuje za osvedčené, že fotografie
a príspevky žalovaného týkajúce sa maloletej žalobkyne boli zverejňované bez jej kvalifikovaného
súhlasu.Žalobkyňatakneosvedčila,žekuverejňovaniujejpodobizníainformáciízjejsúkromiajejotcom
ako zákonným zástupcom došlo bez jej súhlasu, a preto nemožno považovať za spoľahlivo osvedčené
ani to, že došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv.

13. Pokiaľ ide o vecnú argumentáciu žalobkyne, odvolací súd považoval za opodstatnené jej tvrdenie,
že na základe uverejnených fotografií a obsahu príspevkov je objektívne identifikovateľná. Odvolací súd
sa rovnako stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že príspevky uverejňované žalovaným obsahujú aj
dôverné,vysokocitlivéaintímneinformácietýkajúcesa dôvodov,prektoréžalobkyňa navštívila lekárov
(pediater, gynekológ) či psychológa, ako aj chúlostivé informácie o podozrení jej matky na jej sexuálne

zneužívanie. Podľa názoru odvolacieho súdu až takéto intímne detaily týkajúce sa zdravia žalobkyne
nebolo nevyhnutne potrebné zverejniť, pokiaľ žalovaný chcel verejne prezentovať spoločensky prínosnú
tému.

14. Pokiaľ teda ide o informácie týkajúce sa lekárskych a psychologických vyšetrení maloletej a

informácie o tvrdeniach jej matky o jej údajnom sexuálnom zneužití, možno konštatovať, že tieto by
ju mohli v budúcnosti vystaviť posmechu, zahanbeniu a poníženiu a negatívne ovplyvniť jej zdravý
duševnýafyzickývývoj.Vtomtosmeresavšakodvolacísúdstotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,
že žalobkyňou požadovaný zákaz zverejňovania akýchkoľvek informácií o jej zdravotnom stave je
neprimeraný, pokiaľ by sa mal týkať napr. aj informovania rodiča o bežných detských ochoreniach

ako napr. v danom prípade o zapálených očiach. Je potrebné vziať na zreteľ, že nie je neobvyklé, že
rodičia na sociálnych sieťach takéto informácie o ochoreniach svojich detí bežne zdieľajú, pričom v
prípade žalovaného nejde o cielené prezentovanie a odhaľovanie zdravotného stavu žalobkyne ako na
to poukázal i konajúci súd. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovažoval za opodstatnené uložiť
žalovanému absolútny zákaz informovania o zdravotnom stave žalobkyne tak výnimočným nástrojom

súdnej ochrany akým je neodkladné opatrenie.

15. Ostatné informácie zo súkromného života žalobkyne, vrátane informácií o prebiehajúcich súdnych
konaniach medzi jej rodičmi, zhodne so súdom prvej inštancie považuje aj odvolací súd za nevyhnutne
potrebné pre dosiahnutie účelu, pre ktorý žalovaný založil svoj instagramový profil. Prvoradým účelom

verejnej prezentácie informácií z rodinného života žalovaným totiž bolo na základe vlastných osobných
skúseností s porušovaním jeho rodičovských práv slúžiť verejnosti poskytnutím rady rodičom v
obdobnej životnej situácii ako najlepšie a efektívne postupovať pred súdmi a aké zákonné nástroje
uplatniť pri zabezpečení práv a právom chránených záujmov rodiča. Ako na to správne poukázal
súd prvej inštancie, informácie týkajúce sa súkromia maloletej boli len doplnkové, resp. sprievodné v

kontexte informácií týkajúcich sa porušovania rodičovských práv žalovaného konaním matky žalobkyne
a žalovaný primárne informuje o priebehu konaní a sporoch s matkou žalobkyne. Z uvedeného vyplýva,
že odkrývanie súkromia žalobkyne tak nebolo samoúčelné.

16. Fotografie zobrazujúce žalobkyňu neboli žalovaným uverejňované nad mieru akou obvykle

prezentujú iní rodičia svoje deti na sociálnych sieťach, čomu v dnešnej digitálnej spoločnosti
nemožno zabrániť. Správne konštatoval i súd prvej inštancie, že zo strany žalovaného ide o primerané
zverejňovanie fotografií a informácií o súkromnom živote jeho dcéry a nejde o cielené prezentovanie
údajov o dcére. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že nedošlo zo
strany žalovaného v tomto ohľade k žiadnemu excesu. Odvolací súd považoval za potrebné vziať na

zreteľ i to, že žalovaný nie je aktívnym zverejňovateľom súkromia a fotografií žalobkyne, jeho profil
nie na to primárne zameraný. Žalovaný nadmerne nezdieľa informácie zo súkromia žalobkyne tak, že
by bolo možné usudzovať na jeho rizikové správanie v online priestore spôsobilé ohroziť bezpečnosť
žalobkyne. Vzhľadom na ich obsah, rozsah a účel nemožno usudzovať na ich prípadné zneužitie vonline priestore. Navyše by bolo neprimeraným zásahom do práv žalovaného ako rodiča zakázať mu
uverejňovaťakékoľvekinformácietýkajúcesasúkromiažalobkyneafotografiesmaloletoudcérou,ktorej
život je súčasťou jeho súkromného života.

17. Odvolací súd dal za pravdu žalovanému, že informovanie o priebehu súdnych sporov je vecné,
príspevky sú založené na objektívnych faktoch, žalovaný sa zdržiava akýchkoľvek difamačných,
útočnýchčiosočujúcichhodnotiacichúsudkov,čisvojvoľnéhokomentovaniamaloletejčimatky.Rovnako
sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že videá stručne, jasne a vecne reflektujú

priebeh súdneho sporu, ktorý je vedený medzi ním a matkou o úpravu rodičovských práv a povinností,
tieto konania svojou povahou sú civilné konania, ktoré sú verejné. Žalovaný nie je v tomto smere viazaný
zákonom stanovenou povinnosťou mlčanlivosti.

18. So zreteľom na uvedené nemožno spoľahlivo usudzovať na bezprostredné ohrozenie zdravého
duševného a telesného vývoja maloletej žalobkyne pokiaľ ide o uverejňovanie jej fotografií a informácií

o prebiehajúcich súdnych konaniach či z jej súkromia. V posudzovanej veci nemožno prijať záver, že by
zo strany žalovaného išlo o podceňovanie rizík spojených s uverejňovaním podobizní jeho dcéry a jej
súkromia, alebo o neuvážené správanie sa v online priestore na sociálnych sieťach, ktoré by zakladalo
dôvod pre mimoriadnu reguláciu zo strany súdnej moci vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.
Je na zodpovednosti rodičov za riadny zdravý psychický a fyzický vývoj detí rozumne a zodpovedne

využívať online priestor na prezentovanie svojho súkromného a rodinného života.

19. Tak širokým vymedzením zákazu uverejňovania informácií o žalobkyni jej otcom a jej podobizní, ako
aj odstránením celých príspevkoch, teda de facto celého instagramového profilu, by nebola zachovaná
primeranosť (proporcionalita) a došlo by tým k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného.

Preventívny (kvázicenzúrny) zásah do slobody prejavu spočívajúci v zákaze určitým spôsobom sa
vyjadrovať, môže byť len krajným prostriedkom ochrany osobnostných práv, a preto absolútny zákaz
vyjadrovania sa prichádza do úvahy len v závažných prípadoch, v ktorých iný prostriedok by nebol
spôsobilý nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi ochranou práva na slobodu prejavu a ochranou práva na
súkromie. Správne preto súd prvej inštancie zohľadnil aj princíp proporcionality a uzavrel, že absolútny

zákaz informovania o rodinnom živote s maloletou dcérou by bol v danom prípade zjavne neprimeraný
a v konečnom dôsledku by tak predstavoval značne represívny zásah štátnej moci do ústavou
garantovaného práva na slobodu prejavu a práva na informácie.

20. V prípade vyhovenia žalobnému petitu na odstránenie jednotlivých príspevkov by musel žalovaný

zmazať celý obsah profilu, hoci značná časť príspevkov má edukačný charakter, s cieľom rozšíriť
povedomie o rodinnoprávnych sporoch na základe objektívnych faktov, bez akéhokoľvek negatívneho
hodnotenia.

21. Agenda rodinnoprávnych sporov, zvlášť ak dochádza k porušovaniu rodičovských práv niektorého

z rodičov, patrí medzi záležitosti verejného záujmu. V danom prípade je zjavné, že zverejňovanie
príspevkov žalovaným na jeho instagramovom profile nie je nástrojom poškodzovania maloletej, ale
prostriedkomšíreniaosvetyorealiterodinnoprávnychsúdnychsporov.Žalovanýprostredníctvomsvojho
instagramového profilu dodáva nádej a poskytuje podporu mnohým rodičom, ktorí sa ocitli v situácii,
kedy im je znemožnené stretávať sa so svojimi deťmi. Zverejnenie podobizní a príspevkov dotýkajúcich

sa súkromia žalovanej bolo žalovaným v podstatnej časti realizované v rámci ústavou garantovanej
slobody prejavu.

22. Po vecnom a právnom posúdení veci odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie
k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie žalobkyňou

požadovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol zhodne so súdom prvej inštancie v zmysle § 257
C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech (§ 255 ods. 1 C.s.p.), avšak náhradu trov

odvolacieho konania mu odvolací súd nepriznal pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
tak, ako bolo konštatované súdom prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).