Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200637
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200637.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov Mgr.
Aleny Čakváriovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, A. B., narodený XX.XX.XXXX a A. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová,

s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, Dolné Dubové a otca: D. H. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. XXX/XX, J., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so
sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/29/2025-79 zo dňa 27.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v utorok od 08:00 hod. do 16:00 hod.
s tým, že otec si maloleté deti prevezme o 08:00 hod. v mieste bydliska matky a matka si maloleté deti
po skončení styku prevezme o 16:00 hod. v mieste bydliska otca.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do

nedele do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v sobotu o 09:00 hod. v mieste bydliska
matky a matka si maloleté deti po skončení styku prevezme v nedeľu o 16:00 hod. v mieste bydliska otca.

Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

Rodičia sú povinní si navzájom oznámiť skutočnosti podstatné pre uskutočnenie styku otca s maloletými

deťmi, a to bezodkladne po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvedeli.

II. Neodkladné opatrenie bude trvať do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v konaní vo veci samej
o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi
umožnil stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v utorok od 08.00 hod. do 16.00 hod. a každý

nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a
odovzdania maloletých detí je bydlisko otca (výrok I.) a vo zvyšku návrh otca zamietol (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329
ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, §
360 ods. 1, § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), čl. 3

Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia
požadovaného otcom.3. V odôvodnení uviedol, že otec sa domáhal do rozhodnutia vo veci samej nariadiť matke povinnosť
vrátiť maloleté deti do miesta obvyklého pobytu do J. a upraviť styk s maloletými deťmi tak, že otec je

oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v utorok od 08:00 hod. do 16:00 hod. a
od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 08:00 hod. do štvrtka
do 16:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko otca v J.. Svoj návrh
odôvodnil tým, že do 06.02.2025 žil s matkou a maloletými deťmi v spoločnej domácnosti v J.. Napriek
občasným konfliktom sa situácia v rodine stabilizovala a posledné obdobie vnímal ako harmonické. Bez

predchádzajúcehoupozorneniavšakmatkavuvedenýdeňopustilaspoločnúdomácnosťapresťahovala
sa s deťmi najskôr k rodičom do G. a následne plánuje trvalé bývanie v G.. Otec nebol o tejto zmene
informovaný, ani neudelil súhlas so sťahovaním maloletých detí mimo J.. Bez jeho vedomia matka
odhlásila maloletú A. z MŠ v J. a prihlásila ju do MŠ v G.. V prihláške uviedla nepravdivé informácie
o nemožnosti získať súhlas otca. Zmenila aj trvalý pobyt maloletých detí bez jeho vedomia. Otec s
takýmto postupom nesúhlasí. Otec je presvedčený, že deti majú mať rovnocenný kontakt s oboma

rodičmi. Navrhuje dočasne rozšírený styk s deťmi a neskôr striedavú starostlivosť. Vychovával deti od
narodenia, zúčastňoval sa na každodennej starostlivosti, najmä počas rizikového tehotenstva matky
a po narodení mladšej dcéry. Má flexibilné zamestnanie a vie zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti
vrátane prenocovania. Starší syn z predchádzajúceho vzťahu je v jeho striedavej starostlivosti od 2
rokov. Od odsťahovania matky je kontakt otca s deťmi výrazne obmedzený – len každý druhý víkend

bez prespania a jeden pracovný deň každé dva týždne. Matka nesúhlasí s prenocovaním maloletých
detí u otca a deťom poskytuje nepravdivé informácie o otcovi, čím narúša ich vzťah. Matka tvrdí,
že sa sťahuje kvôli lepšiemu bývaniu a pomoci rodičov, avšak otec jej ponúkol niekoľko možností
bývania v J., vrátane zakúpenia alebo prenájmu väčšieho bytu na svoje náklady. Matka tieto ponuky
bezdôvodne odmietla. Otec preto žiadal, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa upraví

jeho pravidelný a rozšírený kontakt s deťmi vrátane prespávania a preberanie detí bude prebiehať
v J.. Zároveň žiadal, aby sa zabránilo ďalšiemu jednostrannému rozhodovaniu matky v otázkach
miesta pobytu detí a ich vzdelávania, ktoré majú byť spoločným rozhodnutím rodičov ako zákonných
zástupcov. Na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu elektronickú komunikáciu medzi rodičmi,
rozhodnutie riaditeľky Základnej školy s materskou školou v G. zo dňa 19.02.2025 o tom, že maloletá

A. B. sa od 01.03.2025 prijíma prestupom na predprimárne vzdelávanie na danej škole, odvolanie
otca proti rozhodnutiu riaditeľky, emailovú komunikáciu s riaditeľkou materskej školy v J.. Poukázal na
konanie vo veci samej pod sp. zn. 28P/30/2025 o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom. Matka v konaní navrhuje zverenie všetkých maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi žiada

uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumami 450,- eur na maloletú A., 300,- eur na
maloletého A. a 250,- eur na maloletú A.. Styk otca s maloletými deťmi navrhuje upraviť tak, že otec bude
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku vždy od soboty od
8:30 hod. do 16:30 hod., a každý utorok v čase od 7:30 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti
prevezme a odovzdá vždy v mieste bydliska matky. Otec vo veci samej navrhuje zverenie maloletých

detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s určením vyživovacej povinnosti na maloleté
deti zo strany otca. Toto konanie vo veci samej zatiaľ nie je právoplatne skončené. V konaní pod sp.
zn. 28P/33/2025 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloleté deti
ponechal v osobnej starostlivosti matky a rozhodol, že otec je oprávnený na styk s maloletými deťmi
každýnepárnykalendárnytýždeňvrokuvždyvsobotuod9:00hoddo16:30hod.asmaloletýmideťmiA.

a A. každý utorok v čase od 8:00 hod. do 16:30 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá
vždy v mieste bydliska matky. Otec informoval súd prvej inštancie o priebehu styku s maloletými deťmi.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Poučil o
účele neodkladného opatrenia. Vychádzal najmä z toho, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti,

matka presťahovala deti bez súhlasu druhého rodiča, teda otca a závažne tak zasiahla do výkonu
jeho rodičovských práv. Rodičia neuzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi a matka
umožňuje otcovi styk s maloletými deťmi len za podmienok, ktoré určí ona. Mal za to, že je potrebné
určiť presný režim stretávania sa otca s maloletými deťmi v dostatočnom rozsahu. Z vyjadrení obidvoch
rodičov mal za preukázané, že bez autoritatívneho zásahu zo strany súdu dôjde k poškodeniu väzieb

medzi maloletými deťmi a otcom a kontakt otca s deťmi zostane naďalej realizovaný podľa rozhodnutí
zo strany matky. Argumenty matky o dojčení najmladšej dcéry, vzhľadom na jej vek, nepovažoval
súd prvej inštancie za relevantné, nakoľko to nemôže byť u takmer 2- ročného dieťaťa prekážkou
stretávania s otcom. Dvojročné dieťa už nie je výživou odkázané výlučne na matku a stravovaniedieťaťu dokáže zabezpečiť aj otec. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu v plnom rozsahu, nakoľko
rozsah styku ako ho navrhol otec, prekračuje rámec neodkladného opatrenia. Miestom odovzdávania
maloletých detí je bydlisko otca, teda mesto J., v ktorom mali maloleté deti bydlisko až do ich

presťahovania na základe svojvoľného a jednostranného rozhodnutia matky. V časti návrhu na uloženie
povinnosti matke vrátiť maloleté deti do miesta obvyklého pobytu do J., návrh otca zamietol, a to z
dôvodu, že otec ani v rovine osvedčenia nepreukázal opodstatnenosť návrhu v tejto časti, teda že je
tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by vyžadovalo dočasne upraviť pomery ním
navrhovaným neodkladným opatrením, teda uložením povinnosti matke vrátiť maloleté deti do miesta

obvyklého pobytu do J..

5. Proti výroku I. uznesenia podala v zákonnej lehote odvolanie matka, na základe odvolacích
dôvodov, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň súd prvej inštancie nesprávne
a neúplne zistil skutočný stav veci. Žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I.

zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by uložil otcovi oprávnenie stretávať sa s maloletými
deťmi každý týždeň v utorok od 8:00 do 16:00 hod. a každý nepárny týždeň od sobotu od 9:00 do
nedele do 16:00, s výnimkou maloletej A., s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je
bydlisko matky. Poukázala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, právne
predpisy SR a súvisiaci záujem maloletých detí. Uviedla, že je absolútne neakceptovateľné, aby bol

rodič akýmkoľvek spôsobom penalizovaný za to, že sa z takéhoto prostredia rozhodol odísť, najmä, ak
konal v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň podotkla, že sa odsťahovala do dostupnej vzdialenosti od
bydliska otca, kedy nemožno hovoriť o vzdialenosti, ktorá by znemožňovala budovanie si vzťahov medzi
otcom a maloletými deťmi. Otec je plne mobilný, aktívnym vodičom, má k dispozícii firemné vozidlo
a firemné pohonné hmoty, pričom nie je na rodičovskej dovolenke a nemá v starostlivosti deti útleho

veku a prakticky nie je ničím obmedzovaný vo vyzdvihnutí si maloletých detí z jej domácnosti. Súd prvej
inštancie sa rozhodol ju penalizovať za to, že sa rozhodla toxický vzťah s otcom ukončiť a odsťahovať sa
na také miesto, kde bude mať k dispozícii pomoc od blízkych, pokojné prostredie na výchovu detí, a to
napriek tomu, že takto konala v najlepšom záujme maloletých detí. Maloletá A. veľmi zle znáša odlúčenie
od matky, je úzkostná už niekoľko dní pred pobytom u otca, má zlé sny, často plače a opakuje, že u otca

nechce byť, zvlášť dôrazne odmieta kúpanie sa v prítomnosti otca, nechce, aby sa na ňu otec pozeral.
Matkanazákladevyššieuvedenejtraumatizujúcejreakciedcérynavrhuje,abysaprespávanievbydlisku
otca netýkalo maloletej A. až do času, kým sa jej psychický stav nezlepší. U menších detí aktuálne
matka nevie predpokladať dopady nočného odlúčenia, ale u maloletej A. si je istá, že to nie je aktuálne
v najlepšom záujme maloletej. Poukázala na prevyšovanie záujmu otca nad záujmom maloletých detí

z dôvodu preberania maloletých detí u otca v J..

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že považuje určený rozsah styku za minimálny. Naďalej
však trvá na záujme o pravidelný a širší kontakt so všetkými deťmi, ideálne v porovnateľnom rozsahu,
aký majú s matkou. Odmieta tvrdenie matky, že súdne rozhodnutie nerešpektuje najlepší záujem detí.

Záujem detí spočíva v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi, bez ohľadu na rozpad partnerského
vzťahu. Návrh matky, aby sa stretával len s dvoma deťmi, považuje za nevhodný. Všetky tri deti sú si
veľmi blízke, majú silné súrodenecké puto a oddeľovanie by im mohlo škodiť. Žiadny odborník doteraz
u maloletej A. nediagnostikoval psychickú poruchu. Jej prejavy nepokoja sa objavili len pri konfliktných
odovzdaniach medzi ním a matkou. Keď bola maloletá A. odovzdaná pokojne, napr. cez starých rodičov

alebo škôlku, prebehlo všetko bez problémov. Matke viackrát ponúkal možnosti, ako s deťmi zostať
bývať v J. – vrátane kúpy bytu do ich vlastníctva. Všetky ponuky odmietla. Odsťahovanie z J. bolo jej
rozhodnutím a viedlo k tomu, že deti musia pravidelne cestovať. Napriek tomu sa snaží byť flexibilný
a ochotne za maloletými deťmi dochádzal aj mimo J.. Styk prebiehal bez problémov – deti u neho
prespali, cítili sa dobre, absolvovali bežné aktivity. V utorky boli deti matkou odovzdávané cez starých

rodičov, pričom aj v tomto režime všetko prebiehalo pokojne. Ak je cestovanie v utorky pre deti náročné,
navrhol ich prebrať už v pondelok, čím by sa znížila záťaž a zabezpečil prirodzenejší režim. Na záver
opätovne vyjadril vôľu o aktívnu účasť na výchove detí. Má s nimi vybudovaný pevný vzťah, je schopný
im zabezpečiť všetku potrebnú starostlivosť. Preto navrhol, aby odvolaním napadnuté uznesenie bolo v
celom rozsahu potvrdené, prípadne mierne upravené tak, aby styk prebiehal každý týždeň od pondelka

12:00 hod. do utorka 16:00 hod. a každý nepárny víkend od soboty 9:00 hod. do nedele 16:00 hod., s
miestom odovzdania v mieste jeho bydliska.7. V rámci odvolacieho konania matka doplnila svoje odvolanie a upravila petit navrhovaného znenia
dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súhlasila s rozsahom určeným súdom prvej inštancie,
ale trvala na striedaní sa v preberaní a odovzdávaní maloletých detí. Potvrdila, že stretávanie sa

otca s deťmi prebieha v rozsahu upravenom neodkladným opatrením. Poprela akékoľvek negatívne
ovplyvňovanie detí voči ich otcovi, ktorého rovnocennú úlohu rodiča uznáva a nemieni nijak brániť
v udržiavaní jeho pravidelného styku s deťmi. Svoje rozhodnutie odsťahovať sa s deťmi do G. odôvodnila
osobnými,sociálnymiaekonomickýmidôvodmi.Povinnosťzabezpečiťstykrodičasdeťmijeobojstranná
a nie je možné prenášať celú zodpovednosť a záťaž spojenú s realizáciou styku na jedného rodiča.

Vdanomprípadesanavyšejednáobežnedostupnúvzdialenosť.Odovzdávaniedetívutorokjevzáujme
maloletých detí, keď po jej odchode do práce tieto sú v starostlivosti starých rodičov, s ktorými sa cítia
komfortne a v bezpečí. Matka nie je aktívnym vodičom a ich premiestňovanie vozidlom matkou nie je
v záujme bezpečnosti maloletých detí. Neochota otca prispôsobiť sa, sa prejavila aj vtedy, keď priniesla
deti na styk v sobotu skôr, pričom otec čakal až na 09:00 hod., dovtedy matka čakala spolu s deťmi
pred vchodovými dverami, čo považuje za schválnosť. Poukázala na nedostatočné rodičovské zručnosti

otca a na citové rozpoloženie maloletých detí, na ktoré otec v dostatočnej miere nereflektuje. Navrhla
preberanie detí v mieste svojho bydliska, alternatívne ich preberanie na začiatku styku v mieste jej
bydliska a po skončení styku ich preberanie v mieste bydliska otca.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na

prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu,
ktorá spočíva v zmene miesta prevzatia maloletých detí na styk s otcom, v určení povinností rodičom
v súvislosti s realizovaním styku a trvania neodkladného opatrenia (§ 388 CSP).

9. Predmetom konania je návrh otca na dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi, a to do
právoplatnosti rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči určeniu miesta

prevzatia a odovzdania maloletých detí otcom na začiatku styku, keď navrhuje ich prevzatie
a odovzdanie v mieste jej bydliska, alternatívne ich prevzatie na začiatku styku každý utorok o 08:00
hod. a každý nepárny týždeň v sobotu o 09:00 hod. v mieste bydliska matky a po skončení styku v utorok
o 16:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu o 16:00 hod. v mieste bydliska otca.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.18. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie
dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho

dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je
dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

21. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu

podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa).

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musel konštatovať, že matka presťahovaním
maloletýchdetízmiestaichobvyklého,hocnietakvzdialenéhopobytu,neprihliadalanaprvoradýzáujem
maloletých detí, keďže presťahovanie zrealizovala bez súhlasu ich otca. Nespochybniteľné ústavné
právo matky na slobodu pohybu neobsahuje jej právo svojvoľne a samostatne rozhodovať o pobyte
maloletýchdetí.Jepravdou,žebydliskárodičovniesúvtakejvzdialenosti,ktorábyotcoviznemožňovala

realizovaťstyksdeťmi,alevsúvislostisichneoprávnenýmpresťahovanímajmatkauskutočňovala(opäť
svojvoľne) výber predškolského zariadenia, teda aj takéto premiestnenie predstavuje zmenu obvyklého
pobytu maloletých detí, ktorá vyžaduje dohodu rodičov, resp. nahradenie súhlasu jedného z rodičov
súdom.

24. Presťahovaním maloletých detí do G. matkou bolo fakticky obmedzené právo otca a detí na
pravidelný a rovnocenný kontakt. Pokiaľ matka svojvoľne určovala podmienky styku, správne súd
prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie o dočasnej úprave styku otca s deťmi, a to v rozsahu,
ktorý je spôsobilý zabezpečiť udržiavanie vzájomnej citovej väzby a výchovný vplyv otca na deti do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Sporným zostáva miesto prevzatia a odovzdania detí

na stretnutia s otcom. Súd prvej inštancie určil toto miesto „bydliskom otca“, keďže z tohto miesta boli
deti matkou svojvoľne a jednostranne presťahované.

25. S poukazom na súdnu prax je potrebné dať za pravdu súdu prvej inštancie, že všeobecné súdy sú
povinnézohľadniťneoprávnenépremiestneniemaloletéhodieťaťabezsúhlasudruhéhorodičapriurčení

miesta prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa. Rozhodovanie súdu je však vždy determinované
najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Je vecou všeobecných súdov, aby aj pri rozhodovaní o úprave
styku dieťaťa s druhým rodičom, zohľadnili všetky okolnosti konkrétneho prípadu a z nich vyplývajúcizáujem dieťaťa, ktorý musí byť vždy prioritným hľadiskom. (napríklad uznesenie ÚS ČR sp. zn. I.ÚS
53/25, nález sp. zn. IV.ÚS 147/23)

26. Odvolací súd v tomto smere zohľadnil nízky vek maloletých detí a skutočnosť, že matka nie je
zručná vo vedení motorového vozidla, pričom presun troch detí v tak útlom veku vlakmi je časovo
a logisticky náročný. Pokiaľ nedôjde k zmene a rodičia budú žiť v iných mestách, tak čas presunu
od jedného rodiča k druhému sa stane pravidelnou súčasťou ich života a je vhodné, aby deti,
zabezpečovanietejto,pravdažemenejkomfortnejsúčastioddelenéhospolužitiarodičov,zdieľalisobomi

rodičmi, ktorí zároveň nesú spoločnú zodpovednosť za bezpečie svojich detí a túto by nemali, pokiaľ to
nie je nevyhnutné, prenášať na iné osoby (starí rodičia). V prejednávanej veci nenastali také závažné
okolnosti (znemožnenie styku neoprávneným konaním matky), pre ktoré by bolo podľa odvolacieho súdu
nevyhnutné penalizovať matku, a to na úkor prvoradého záujmu maloletých detí. Tak ako je uvedené
vyššie, spôsob presťahovania detí matkou nemožno schvaľovať, ale zohľadňujúc bezpečie a pohodlie
maloletých detí sa javí v danom prípade ako vhodné rovnomerné zaťaženie rodičov pri zabezpečovaní

presunu detí.

27. Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v časti prevzatia maloletých detí na
začiatku styku (§ 388 CSP) a zároveň rozhodol o povinnostiach rodičov, jednak matky deti na styk
s otcom riadne pripraviť a oboch rodičov sa navzájom informovať o skutočnostiach podstatných pre

uskutočnenie styku, a to bezodkladne po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvedeli.

28. Odvolací súd tiež nevzhliadol potrebu rozšíriť rozsah styku (od pondelka), keď tento je nateraz
spôsobilý zabezpečiť účel neodkladného opatrenia, t.j. udržiavanie citových väzieb a výchovného vplyvu
otca na maloleté deti. V každom prípade sa jedná o úpravu, ktorej dočasnosť odvolací súd vyjadril vo

výroku II. tohto uznesenia, a to vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností.

29. Vzhľadom na odvolaciu námietku matky vo vzťahu k miestu prevzatia a odovzdania maloletých
detí, ďalšie námietky matky k rodičovským zručnostiam otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie za

nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných,
ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

30. Napriek vzájomným výčitkám sa z obsahu spisu nejaví, že by rodičia svoj vzájomný konflikt už
neboli schopní oddeliť od ich rodičovskej roly a nemohli tak dospieť k rodičovskej dohode, a to bez

potreby autoritatívneho zásahu súdu. Obaja si musia uvedomiť, že ich rozhodnutie pokračovať vo
vzájomnom obviňovaní v pretrvávajúcich súdnych konaniach by malo očakávateľný nepriaznivý dopad
na celkový vývin detí. Odvolací súd preto apeluje na rodičov, aby s poskytnutou súčinnosťou súdu
vyvinuli maximálnu snahu o uzatvorenie rodičovskej dohody o úprave práv a povinností ku svojim deťom.

31. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v súlade
s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

34. Podľa § 322 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).