Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200503
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6021200503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD. LL.M. v právnej veci žalobkyne I., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom G. X. I. XX/X, XXX
XX. D. T. U., právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, AK so sídlom Námestie mieru
2, 066 01 Humenné, proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: 393399/2021 zo dňa 26. augusta 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/8/2022-87 zo dňa 17. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

II. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/8/2022-87 zo dňa 17. januára 2023 sa
zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Riaditeľ Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím číslo

317702/2021 zo dňa 2. júla 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 121 ods. 10
zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon č. 35/2019 Z. z.“) o závere z previerky spoľahlivosti vo vzťahu k príslušníčke
finančnej správy I., služobne zaradenej vo funkcii - exekútor v 3. platovej triede tak, že sa nepovažuje za
spoľahlivú podľa § 84 ods. 1 písm. b), § 84 ods. 4 písm. d) v spojení s § 84 ods. 7 zákona č. 35/2019 Z. z.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplynulo, že predmetom previerky

spoľahlivosti bolo preverenie dôvodného podozrenia zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa ako organizátor tak, že uvedený dokonaný trestný čin zosnovala
a riadila, ale ktorému vyvodeniu zodpovednosti voči jej osobe bráni zákonná prekážka, a to zastavené
trestné stíhanie „hlavného trestného činu“ skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods.
2 písm. d) Trestného zákona, lebo zanikla trestnosť činu podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona,zadokumentovanéhovuznesenívyšetrovateľaÚIS,odborinšpekčnejslužby,Východ,oddelenie
vyšetrovania Košice ČVS:UIS-59/OISV-2020 zo dňa 2. novembra 2020, ktoré zakladalo dôvodné
pochybnosti o spoľahlivosti preverovaného príslušníka.3. Žalovaný správny orgán rozhodnutím číslo: 393399/2021 zo dňa 26. augusta 2021 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 294 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z.
z. odvolaním napadnuté rozhodnutie riaditeľa Daňového úrad Prešov č. 317702/2021 zo dňa 2. júla

2021 potvrdil.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe zistených skutočností vyplývajúcich z výsledkov
vyšetrovania trestnej veci vedenej vyšetrovateľom ÚIS pod ČVS:UIS-59/OISV-2020 v spojitosti
s trestnou vecou vedenou OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS:ORP-17/2-VYS-VT-2020

existovalo oprávnené podozrenie, že odvolateľka zneužívala svoje postavenie a funkciu na získavanie
neoprávnených pôžitkov, prijímala neoprávnené platby, a teda svojím konaním v ďalšom nedáva záruku
riadneho výkonu štátnej služby.

5. Podľa záverov odvolacieho orgánu uvedených v napadnutom rozhodnutí je zrejmé, že závery z
vykonanej previerky spoľahlivosti boli príslušným útvarom riadne preukázané a zdokumentované a

boli dostatočným základom pre konštatovanie, že odvolateľka podmienku spoľahlivosti danú zákonom
nespĺňa. Daňový úrad Prešov postupoval vo vzťahu k odvolateľke zákonným spôsobom, keď právne
správne vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie splnenia podmienok spoľahlivosti u
odvolateľky ako príslušníčky finančnej správy relevantné a určujúce.

II.
Konanie na krajskom súde

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2S/8/2022-87 zo dňa 17. januára 2023 zrušil rozhodnutie
žalovaného zo dňa 26. augusta 2021 číslo: 393399/2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7.Správnysúdhneďúvodomkonštatoval,ževpodstatnejčastižalobnýchnámietokuvedenýchprakticky
v odvolaní sa snažil odpovedať aj žalovaný ako odvolací orgán spôsobom, ktorý je uvedený v rozhodnutí
žalovaného v rámci odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 26. augusta 2021 a správny
súd na tam uvedené závery poukazuje. Na doplnenie správny súd k jednotlivým žalobným dôvodom
uviedol, že podstatnou časťou žalobných námietok týkajúcich sa záveru tak rozhodnutia žalovaného,

ako aj prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobkyňa je nespôsobilá výkonu svojej funkcie vo
finančnej správe, teda o závere z previerky spoľahlivosti vo vzťahu k žalobkyni ako služobne zaradenej
vo funkcii exekútor v 3. platobnej triede, zaradenej do oddelenia daňovej exekúcie I., sa správnemu súdu
javilo ako nedostatočné, predčasné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
orgánom verejnej správy.

8. Správny súd v prvom rade poukázal na jednoduchú argumentáciu žalobkyne s dôrazom na to, že
o trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby za protiprávne konanie je oprávnený rozhodnúť na
základe vykonaného dokazovania za účasti či už obvineného alebo obžalovaného len a len súd, a nie
vyšetrovateľ. Ďalej správny súd poukázal na uznesenie Úradu inšpekčnej služby zo dňa 2. novembra

2020, ČVS: UIS-59/OISV-2020, kde podľa § 215 ods. 1 písm. h), ods. 4 Trestného poriadku s poukazom
na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného zákona trestné stíhanie za zločin krátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustila príslušníčka Finančnej správy Slovenskej
republiky I., zaradená... s tým, že v období od 22. júna 2017 do 13. novembra 2019 v Košiciach

a inde, z pozície zodpovednej osoby konajúcej za spoločnosť Paparazzi lux fashion, s.r.o., IČO: 50
961 659, Kalinčiakova 1692, Vranov nad Topľou, prikazovala personálu prevádzok danej spoločnosti,
aby predaj tovaru neevidoval v elektronickej registračnej pokladni, resp. systéme e-kasa klient. Takto
konala s úmyslom krátiť daňovú povinnosť k dani z príjmu právnických osôb a dani z pridanej hodnoty
podnikateľského subjektu Paparazzi lux fashion, s.r.o., ktorého konateľom je jej syn Bc. Samuel Pižont,

pričom vykonanou kontrolou pracovníkmi Colného úradu Košice dňa 14. novembra 2019 na predajnom
mieste Paparazzi, Hlavná 8, Košice bol za obdobie od 13. novembra 2018 do 13. novembra 2019
zistený rozdiel v denných uzávierkach tržieb medzi údajmi zaevidovanými v internej evidencii vedenej
na predajnom mieste a údajmi zaevidovanými v elektronickej registračnej pokladni, resp. v systéme e-
kasa klient vo výške 34 157,90 eur, čo malo u podnikateľského subjektu Paparazzi lux fashion, s.r.o. za

následok skrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 až november 2019
vo výške najmenej 5 681,22 eur a dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018
a 2019 vo výške najmenej 0 eur ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom Prešov,
zastavuje, lebo zanikla trestnosť činu.9. Správny súd konštatoval, že ako vyplynulo z odôvodnenia tohto rozhodnutia, trestnosť činu zanikla
na základe toho, že potom, čo došlo v priebehu vyšetrovania k úprave právnej kvalifikácie na zločin

skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a to vzhľadom
na zistenia, že k skráteniu dane v danom prípade došlo, čo bolo predmetom vyšetrovania OKP OR
PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP-17/2-VYS-VT-2020, ktorý na základe odstúpeného písomného
podnetu Colného úradu Košice zo 14. februára 2020 začal trestné stíhanie za pokračujúci zločin
skrátenia dane poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že páchateľ ako zodpovedná osoba konajúca za daňový subjekt Paparazzi lux fashion, s.r.o. v období
minimálne od 13. novembra 2018 nezabezpečil, aby všetky tržby na prevádzke na predajnom mieste
Paparazzi Košice, Hlavná č. 8, v období od 13.novembra 2018 do 07. októbra 2019 boli evidované
prostredníctvom elektronickej registračnej pokladne a od 08. októbra 2019 do 13. novembra 2019
pokladňou e-kasa klient, ukončené tak, že ukončil v rámci trestného konania vedeného na OKP OR PZ
Vranov nad Topľou o zániku trestnosti skutku účinnou ľútosťou v zmysle § 86 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona účinného od 01. januára 2020 zodpovednou osobou Samuelom Pižontom. Túto možnosť tento
využil a skrátenú daň voči daňovému úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou dňa 29. júna 2020
dodatočne uhradil v plnej výške a to platobným príkazom.

10. Správny súd poukázal na to, že v závere uvedeného uznesenia vyšetrovateľ inšpekčnej služby

konštatoval, že vykonaným vyšetrovaním bolo jednoznačne preukázané, že príslušník Finančnej správy
SR I. sa vyšetrovaného trestného činu dopustila, čo je objektivizované najmä svedeckými výpoveďami
vypočutých svedkov, bývalých zamestnancov predajne Paparazzi lux fashion, s.r.o., ako aj informáciami
z detailov k bankovému účtu spoločnosti. Vyhodnotením vykonaných dôkazov bolo zistené, že ku
kráteniu dane došlo z dôvodu neevidovania predaného tovaru, ktorý nebol blokovaný vo všeobecnosti, v

týchtoprípadochžesazákazníkpreukázalvernostnoukartičkounaposkytnutiezľavy.Podľasvedeckých
výpovedí iniciátorkou neblokovania takto predávaného tovaru mala byť práve I., čo je evidentné
tiež z komunikácie medzi menovanou a svedkyňou H. prostredníctvom neidentifikovanej internetovej
aplikácie, ktorú doložil S. R. pri oznámení na I. na Daňovom úrade Prešov dňa 01. marca 2019.

11. K vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči uvedenej I. ako účastníkovi - organizátorovi na
trestnom čine skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona však
bráni zákonná prekážka a to právoplatne zastavené trestné stíhanie hlavného trestného činu, ktorého
mala byť organizátorom. Ako už bolo opakovane spomenuté, trestné stíhanie hlavného trestného činu
bolo zastavené vyšetrovateľom OKP OR PZ Vranov nad Topľou v konaní pod ČVS: ORP-17/2-VYS-

VT-2020. Ako uviedol vyšetrovateľ, v závere uznesenia podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin krátenia dane a poistného podľa § 276
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ak
páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo ako člen zločineckej skupiny a ak
splatná daň aj jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr nasledujúci deň po

dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.

12. Z registra trestov vyplynulo, že I. nemá žiadny záznam, v minulosti bola priestupkovo riešená iba
na úseku dopravy. Rovnako nebola ani v predchádzajúcich 24 mesiacoch trestne stíhaná a zároveň ani
jej prípadné trestné stíhania ako páchateľa za obdobný čin nebolo v predchádzajúcich 24 mesiacoch

zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1, čo bolo zistené z informačného
systému „Denník vyšetrovacích spisov“. Vzhľadom na uvedené podľa § 215 ods. 1, ods. 4 Trestného
poriadku zastaví trestné stíhanie podľa odseku 1 aj oprávnený policajt, ak nebolo vznesené obvinenie,
resp. podľa § 215 ods.1 písm. h) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak zanikla
trestnosť činu.

13. S poukazom na uvedené uznesenie, ako aj na obsah svedeckých výpovedí, ktoré sú súčasťou
odôvodnenia predmetného uznesenia vyšetrovateľa, z ktorých zo 7 svedeckých výpovedí iba svedkyňa
H.. T. H. vypovedala, že v roku 2018 asi dva mesiace brigádnicky pracovala v prevádzke Paparazzi. O
prácivdanejprevádzkesadozvedelanafacebooku,kontaktovalajutelefonickypani,ktorásapredstavila

ako C., že je majiteľka. Na základe telefonátu sa dohodli na tom, že prišla do prešovskej predajne,
vysvetlila jej predavačka v rámci zaučenia, že tovar, ktorý je na predajni, tento sa predáva a neblokuje,
predajsamázapisovaťdozošitaazákazníkomnamiestopokladničnýchdokladovsavydávajúparagóny.
Predavačka, ktorá ju zaškoľovala, bola pani M.. Z uvedeného vyjadrenia svedkyne bezpochyby vyplýva,že ju zaúčala predavačka pani M., ktorá jej povedala, akým spôsobom sa zapisuje predávaný tovar,
akým spôsobom sa majú vydávať paragóny a prečo sa nemá blokovať predmetný tovar. Z uvedenej
výpovede teda nevyplýva, že touto osobou bola bez akýchkoľvek pochybností pani C., teda žalobkyňa.

14. Ako vyplynulo z ďalších výpovedí svedkýň S. I., I. C., D. Y., G. Y., V. I. a R. M., ako H. Q., správny súd
nemal jednoznačne preukázané, že dané svedecké výpovede potvrdili tú skutočnosť, žeby žalobkyňa
bola osobou, ktorá by ich bola iniciovala, alebo oboznámila s tým, že daný tovar nemajú blokovať, že
majú vydávať paragóny a nemajú vydávať bločky z e-kasy, resp. z kasy. Z odôvodnenia uvedeného

uznesenia má správny súd za to, že žalobkyni bolo kladené za vinu také porušenie povinností, ktoré
nemali súvis s jej výkonom práce na finančnej správe so sídlom vo Vranove nad Topľou, kde bola
zaradená ako exekútor 3. triedy. Na základe uvedeného uznesenia, ktoré je podľa správneho súdu
podstatou rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, správne orgány preto
vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom samotného preverenia spôsobilosti
žalobkyne. V záveroch z previerky spoľahlivosti nie sú skutočnosti, z ktorých by bolo bezpochyby

preukázané, že žalobkyňa ako exekútor 3. platovej triedy začlenená na oddelení daňovej exekúcie I.
je osoba nespôsobilá.

15. Ohľadom ďalších dôkazných postupov zo strany Daňového úradu Prešov správny súd argumentoval
poukazom hlavne na záver rozhodnutia riaditeľa Daňového úradu Prešov z 2. júla 2021, ktorý vychádzal

z toho, že príslušník finančnej správy I. sa nepovažuje za spoľahlivého podľa príslušných ustanovení
zákona č. 35/2019 Z. z. hlavne na základe výsledku odborného skúmania sp. zn.: PPZ-KÚ-AP-
EXP-2021/318-1 zo dňa 07. júna 2021, kedy jej boli počas testovania, resp. overovania pravdovravnosti
položené príslušníkmi finančnej správy 3 otázky a to:
- či riadila fyzicky prevádzky spoločnosti Paparazzi v Košiciach a Prešove,

- či inštruovala niektorú z predavačiek obchodu Paparazzi v Košiciach k tomu, aby neregistrovala tržby
cez pokladňu
- či mala akýkoľvek príjem z obchodov spoločnosti Paparazzi v Košiciach a Prešove. Na položené otázky
odpovedala jednoduchou odpoveďou nie.

16. Z uvedeného výsledku odborného skúmania preverovania príslušníka vyplýva jednoznačný záver,
že subjekt bol nepravdovravný. Uvedené závery sa javia podľa správneho súdu ako závery prijaté
predčasne, bez akýchkoľvek bližších vyhodnotení, resp. bez akýchkoľvek dodatočných otázok a
odpovedí, ktoré by bola poskytla žalobkyňa v rámci tohto testovania, resp. overovania pravdovravnosti.

17. Správny súd poukázal na význam ustanovenia § 121 ods. 8 zákona, z ktorého bezpochyby
vyplýva, že psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak
sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými
skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4
písm. d) zákona. Avšak čo sa týka samotného záznamu z výkonu previerky spoľahlivosti vykonaného

15. apríla 2021, ako aj následne závery z uvedenej previerky spoľahlivosti z 02. júla 2021 vychádzajú
podľa správneho súdu z nedostatočných dôkazov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali
tvrdenia, ktoré sú obsahom rozhodnutia riaditeľa Daňového úradu Prešov. Aj zo samotného dotazníka,
ktorý je súčasťou administratívneho spisu ako príloha č. 1 k Smernici č. 156/2019, ktorý bol vypracovaný
15. apríla 2021, na zodpovedanie 24 otázok formou áno, nie, sa zdá byť nedostatočné pre tak závažný

záver, ku ktorému došlo rozhodnutím riaditeľa Daňového úradu Prešov dňa 02. júla 2021.

18. Podľa názoru krajského súdu, ako vyplýva z III. hlavy zákona č. 35/2019 Z. z. z 05. decembra 2018,
služobná disciplína a disciplinárna právomoc je uvedená v § 121 ako Previerka spoľahlivosti. Z odseku
1 vyplýva, že previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84

ods. 4 písm. d). Z odseku 2 vyplýva bezpochyby, že podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti
sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými
príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov. Previerka spoľahlivosti pozostáva
z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom
finančnej správy. Previerka spoľahlivosti sa vykonáva, ak tak určí prezident alebo minister. Previerku

spoľahlivosti vykoná príslušník finančnej správy poverený prezidentom alebo ministrom.

19. Ďalej správny súd uviedol, že ako vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 5, podrobnosti z obsahu
dotazníka, spôsobe jeho vyplnenia a vyhodnotenia a o priebehu a spôsobe vyhodnotenia pohovoruustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. V súlade so samotnou smernicou a prílohou č.
1 bol pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy, teda žalobkyňou vykonaný a na
základe vyhodnoteného dotazníka podľa záverov vykonávajúce príslušníka finančnej správy pretrvávajú

pochybnosti o spoľahlivosti žalobkyne ako pracovníka finančnej správy. V priebehu pohovoru má
preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a následne z
pohovoru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše preverovaný príslušník finančnej správy a poverený
príslušník finančnej správy podľa odseku 4.

20. Z uvedených dôkazov, ako už správny súd uviedol vyššie, nebolo jednoznačne preukázané, že
žalobkyňa je nespoľahlivá na základe tých dôvodov, ktoré uviedol riaditeľ Daňového úradu Prešov a
ktoré boli uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného zo dňa 26. augusta 2021.

21. Správny súd v tomto kontexte poukázal na to, že zákonodarca v právnej úprave citovaných
právnych noriem, hlavne zákona č. 35/2019 Z. z. výslovne ustanovuje, že podkladom na vykonanie

samotnej previerky a postupu úradu alebo pracovníka finančnej správy vykonávajúceho túto previerku,
sú podklady, ktoré majú mať váhu takého dôkazu, ktorý nemôže byť v žiadnom prípade spochybnený.
Z uvedenej právnej úpravy síce priamo nevyplýva, žeby zákonodarca prejavil svoju vôľu vyjadrenú v
právnej norme zákona č. 35/2019 Z. z., avšak aplikovanie pre konanie o samotnom výkone takejto
previerky ustanovenia v správnom konaní nie sú, avšak touto právnou skutočnosťou sa zaoberal na

základe viacerých žalôb, ktoré boli podané v minulosti, aj Ústavný súd SR a to v náleze PL.ÚS 6/04,
keď konštatoval, že § 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. nemá za následok to, žeby spôsob konania,
teda jeho rozhodujúce časti úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený
zákonom. Spôsob jeho konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok vrátane základných pravidiel
konania uvedených v § 3 a osobitne zákon najmä v časti o vykonaní bezpečnostných previerok (stupne

previerok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor a pod.). Na rozhodovanie, ktoré
je iba časťou, resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok
vzťahuje osobitná úprava § 26 a nasledujúce.

22. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy a právneho záveru Ústavného súdu SR vysloveného

v uvedenom náleze aj senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Sž/19/2014 argumentoval
tým, že dospel k záveru, že Národný bezpečnostný úrad príslušný na konanie a rozhodnutie podľa
zákona č. 215/2004 Z. z. v prvom stupni v predmetnej veci postupom v intenciách citovaných právnych
noriem si vo veci nezadovážil dostatok relevantných skutočností pre vydanie rozhodnutia, preto
zo skutkových zistení vyvodil svoj právny záver predčasne, ktorý postup podmieňujúci zákonnosť

rozhodnutia senát najvyššieho súdu nemohol považovať za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov
výbor Národnej rady SR na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu príslušný aj na
preskúmanie rozhodnutia NBÚ v zmysle článku 3 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., pokiaľ odvolanie
žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol, nerozhodol vo veci zákonne.

23. Správny súd poukazujúc na znenie uvedeného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR
v rozhodnutí sp. zn. 6Sž/19/2014 a v zmysle názoru Ústavného súdu SR konštatoval, že neobstojí preto
tvrdenie žalovaného, že na preskúmavané konanie jednak nemôže aplikovať príslušné ustanovenia
správneho konania, podľa ktorého musí správny orgán dostatočným spôsobom postupovať v konaní v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka,

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Na základe uvedeného, aj s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý aplikoval
v rozsudku sp. zn. 6Sž/19/2014, že jedinou obranou posudzovanej osoby je vyjadriť sa k
zisteným skutočnostiam v rámci bezpečnostného pohovoru a pravdivosť svojich vyjadrení podporiťpsychofyziologickým overením pravdovravnosti. V zmysle uvedených zásad a predovšetkým zásady
materiálnej pravdy a zásady súčinnosti navrhovaná osoba má nielen právo vyjadriť sa k zisteným
skutočnostiam, ale musí jej byť umožnené realizovať jej právo navrhovať, resp. predkladať dôkazy

na podporu svojich tvrdení, keďže zákonnosť rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu v tomto
konaní bola podmienená zákonnosťou jeho postupu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je konanie,
ktorým sa vykonáva dokazovanie. Teda pokiaľ v danom prípade žalobkyňa výslovne tvrdila, že počas
previerky a počas vyplňovania dotazníka hovorila pravdu a tieto jej vyjadrenia boli spochybňované iba
vyhodnotením Dotazníka a troch položených otázok je to podľa súdu nedostatočné. Ako už súd vyššie

poukázal uznesením vyšetrovateľa, z ktorého bezpochyby nevyplýva, že by sa žalobkyňa dopustila
trestného činu, ktorý sa jej kládol v konaní vedenom Úradom inšpekčnej služby pod ČVS: UIS-59/
OISV-2020 za vinu. Na základe účinnej ľútosti jej syna bolo de facto zastavené trestné stíhanie za zločin
skrátenia dane a poistného podľa príslušných ustanovení Trestného zákona formou účastníctva tým,
že prakticky zanikla trestnosť činu na základe účinnej ľútosti jej syna, nie jej. Z uvedeného uznesenia
bezpochyby nevyplýva jednoznačne, že daného trestného činu skrátenia dane tak, ako to je formulované

v uznesení, sa bezpochyby dopustila žalobkyňa, či už ako organizátorka alebo spoluobvinená.

26. Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci správny súd preto považoval za dôvodnú
žalobnú námietku žalobkyne, ktorou namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia jednak
žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu riaditeľa Daňového úradu Prešov,

ktoré boli vydané bez dostatočného zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu. Z tých skutkových
okolností, ktoré sú uvádzané jednak v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného
bezpochyby nevyplývajú tie skutočnosti, ktoré sa kladú za vinu žalobkyni ako zamestnankyni finančnej
správy,ktorámaladefactoneuspieťvprevierkespoľahlivostivovzťahuknejakokpríslušníčkefinančnej
správy zaradenej vo funkcii exekútor v 3. platovej triede začlenenej do oddelenia daňovej exekúcie I.,

na úseku daňovej exekúcie.
27. Z uvedených dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednoznačne v neprospech žalobkyne, správny súd
mal za to, že povinnosťou štátneho orgánu, ktorému zákonodarca zveruje neobmedzenú právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, musí tento orgán prihliadať na všetky skutočnosti,
ktoré boli zistené v konaní, ktoré vyšli najavo a hodnotiť ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti,

pričom v rámci postupu žiaden dôkaz nemôže nadradiť nad ostatné tak, ako to bolo v tomto prípade. Na
základe uznesenia príslušníka inšpekčnej služby, resp. OR PZ Vranov nad Topľou dospel nadriadený
žalobkyne k záverom, ktoré neboli dostatočne preukázané v tomto správnom konaní. Vzhľadom na
uvedené nie je možné dospieť k presvedčeniu, že v danom prípade žalobkyňa na kladené otázky v rámci
previerky nehovorila pravdu len preto, že to nepotvrdilo psychofyziologické overenie pravdovravnosti,

ako už správny súd poukázal vyššie a na tri otázky odpoveďami žalobkyňa odpovedala nie.

28. Správny súd považoval preto za dôvodné tvrdenie žalobkyne, že v rámci uvedenej previerky nebola
splnená podmienka vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a to k informáciám, ktoré boli jednak z iného
trestného konania, ktoré boli vedené na OR PZ Vranov nad Topľou, ako aj k listinným dôkazom, ktoré

použil žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo forme výpovedí svedkýň, ktoré jednoznačne
vyhodnotili správne orgány výslovne v neprospech žalobkyne, pričom tieto nepreukazovali, že by
žalobkyňa sa dopustila trestného činu tak, ako jej bolo kladené za vinu v uznesení vyšetrovateľa IS.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako

aj prvostupňového správneho orgánu považuje za vydané predčasne. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe
navrhovala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, správny súd
rozsudkom podľa príslušného ustanovenia §191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalovaný ako odvolací orgán má
právozrušiťpredmetnérozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuanazákladejehopokynovuložiť

za povinnosť, aby správny orgán prvého stupňa konanie doplnil a zistil skutkový stav náležite tak, aby
bolo rozhodnutie správneho vydané v súlade so zákonom.

30. Správny súd teda na základe obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj
rozhodnutia žalovaného zistil v predmetnom konaní, že žalobkyňa bola postavená mimo službu

príslušníka finančnej správy nezákonne na základe uvedených rozhodnutí, ktoré boli vydané predčasne.

31. Správny súd tu poukazuje na stabilizovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak bol skutkový stav
v konaní nenáležite zistený a objasnený na základe vykonaných dôkazných prostriedkov, ktoré saobsahovonezhodujúsozávermisprávnychorgánov,jepotrebnévoveciopätovnerozhodnúťpotom,ako
správny orgán doplní skutkový stav a tento opätovne vyhodnotí. Správny súd dospel k opačnému záveru
ako správne orgány, preto rozhodnutie na základe podanej správnej žaloby rozhodnutie žalovaného

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Konanie na kasačnom súde

32. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť s návrhom na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť podal z dôvodu zmätočnosti konania, keďže
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne z dôvodu, že pri
rozhodovaní rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§440 ods. 1 písm. f) a g)
S.s.p.). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

33. Podľa názoru sťažovateľa je nesprávne tvrdenie krajského súdu o tom, že rozhodnutie žalovaného
akoiprvostupňovéhosprávnehoorgánusúnedostatočné,predčasnéavydanénazákladenedostatočne
zisteného skutkového stavu. Sťažovateľ taktiež namieta, že správny súd v odôvodnení rozsudku

rozporným spôsobom právne hodnotil zistený skutkový stav a jeho rozsudok je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť. Správny súd vec žalobkyne rozhodol zmätočne, keď vo vzťahu k zákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia posudzoval a vyhodnocoval také skutočnosti, ktoré pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia riaditeľa Daňového úradu Prešov neboli
vôbec rozhodujúce a týmto spôsobom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Ďalej súd vec

nesprávne posúdil.

34. Taktiež písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku správneho súdu neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie v danej veci. Nedostatočné a súčasne aj
nesprávne odôvodnenie rozsudku žalovaný namieta v časti, v ktorej správny súd vo väzbe na zákonnosť

žalobou napadnutého rozhodnutia namieta nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom samotného
preverenia spôsobilosti žalobkyne na podklade uznesenia vyšetrovateľa (a v tejto súvislosti nad
rámec posudzoval a zaoberal sa otázkou trestnoprávnej zodpovednosti žalobkyne a vyhodnocovaním
svedeckých výpovedí v rámci prebiehajúceho trestného konania), pričom prijal záver o tom, že žalobkyni
bolo kladené za vinu také porušenie povinnosti, ktoré nemalo súvis s výkonom štátnej služby vo

finančnejspráve.Krajskýsúdnesprávnevyhodnotilváhupodkladovnavykonanieprevierkyspoľahlivosti
žalobkyne.

35. Ďalej podľa názoru sťažovateľa správny súd v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom
nevysvetlil a nedal relevantné odpovede na zásadnú otázku vo veci, a síce, že na podklade akých

skutočností dospel k vyhodnoteniu, že vo veci záveru z previerky spoľahlivosti vykonanej u žalobkyne
nebol riadne zistený skutkový stav, a preto malo byť následne vydané rozhodnutie žalovaného
nezákonné. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, z rozhodnutia nie sú zrejmé dôvody jeho vydania, čo
svedčí o ľubovôli v jeho súdnom rozhodovaní. V tejto súvislosti podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že
súd dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom v rozsudku neodôvodnil, prečo považoval skutkový stav

zistenýsprávnymorgánompreúčelyvydaniarozhodnutiaozáverochzprevierkyspoľahlivostižalobkyne
za nedostatočný.
36. Sťažovateľ ďalej poukázal na tú skutočnosť, že spoľahlivosť je zákonnou požiadavkou, že správanie
príslušníka finančnej správy nezakladá pochybnosť, že bude čestne, svedomito a riadne plniť úlohy
štátnej služby a táto požiadavka ide nad rozsah správania zakladajúceho trestnú zodpovednosť osoby

za úmyselný trestný čin. Požiadavka spoľahlivosti musí byť u príslušníka finančnej správy zachovaná
počas celého trvania jeho služobného pomeru (§ 84 ods. 7 zákona č. 35/2019 Z. z.).

37. Uviedol, že skutočnosti, týkajúce sa správania a konania žalobkyne, ktoré vyplynuli z uznesenia
vyšetrovateľa ÚIS ČVS: UIS-59/OISV-2020 zo dňa 02. novembra 2020, a ktoré sa v spojitosti s

výsledkami z operatívno-pátracej činnosti vykonávanej príslušníkmi finančnej správy následne stali
predmetom previerky spoľahlivosti vykonávanej podľa zákona č. 35/2019 Z. z., boli vyhodnocované
zákonným spôsobom.38. Sťažovateľ v tejto súvislosti konštatoval, že pre prijatie záveru správneho súdu v otázke, že v
predchádzajúcom správnom konaní malo byť kladené žalobkyni porušenie povinností, ktoré nemali
súvis s výkonom štátnej služby, absentovalo zo strany správneho súdu právne prijateľné zdôvodnenie

daného názoru. Súd v odôvodnení svojho rozsudku bližšie nevysvetlil na akom právnom základe
dospel k záveru, že „vytýkané“ správanie sa žalobkyne nemalo súvis s výkonom štátnej služby.
Súd nedal v odôvodnení svojho rozsudku ani odpoveď na otázku, prečo považoval za potrebné
vyhodnocovať, či protiprávne konanie žalobkyne malo alebo nemalo súvis s výkonom štátnej služby
a ako toto vyhodnotenie skutočností malo následne vplývať a súvisieť s posudzovaním zákonnosti

napadnutého rozhodnutia sťažovateľa. Konštatácia správneho súdu sa v tejto súvislosti (pre účely
posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľa) javí ako nedôvodná a bezpredmetná.

39. Sťažovateľ následne v kasačnej sťažnosti namietal záver prijatý správnym súdom v otázke
hodnotenia podkladov na vykonanie previerky spoľahlivosti žalobkyne. Správny súd napadnutým
rozsudkom vyhodnotil, že podkladom na vykonanie samotnej previerky sú podklady, ktoré majú mať

váhu takého dôkazu, ktorý nemôže byť spochybnený. Uvedený záver súdu nemá oporu v zákone
a nezodpovedá podmienkam konania upravujúcim proces previerky spoľahlivosti v zmysle zákona č.
35/2019 Z. z. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. sú podkladom na vykonanie previerky
spoľahlivosti „najmä“ informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej
poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov. Podklad pre vykonanie

previerky spoľahlivosti nemá mať podľa zákona č. 35/2019 Z. z. charakter nespochybniteľného dôkazu,
a preto záver prijatý súdom v otázke hodnotenia podkladov pre vykonanie previerky spoľahlivosti u
žalobkynejenesprávny,chybnýaničímnepodložený,keďžezodôvodeniarozsudkuvôbecniejezrejmé,
na základe akých skutočností dospel súd k záveru, ktorým vyhodnotil váhu podkladových materiálov,
ktoré majú (mali a v prípade žalobkyne mohli) slúžiť na účely vykonania previerky spoľahlivosti.

40. Sťažovateľ v súvislosti s riešením otázky hodnotenia podkladov na vykonanie previerky spoľahlivosti
žalobkyne namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom, ktoré spočíva v tom, že správny súd
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, ktoré vo vzťahu k vyhodnoteniu
podkladov previerky spoľahlivosti nemajú žiadnu potrebnú oporu v zákonnej norme. V tejto súvislosti

sťažovateľ upriamil pozornosť na interný riadiaci akt č. 156/2019 Smernicu o vykonaní previerky
spoľahlivosti, ktorým v medziach zákona (§121 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z.) boli bližšie upravené
podrobnosti týkajúce sa základných princípov, postupov a výkonu činnosti pri vykonaní previerky
spoľahlivosti u príslušníkov finančnej správy.

41. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že súd vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď na otázku, aký
existujúci zákonný dôvod mal brániť nadriadenému vo vydaní rozhodnutia o závere z previerky
spoľahlivosti, keďže podľa názoru súdu malo byť vo vzťahu k žalobkyni v tejto otázke rozhodnuté
predčasne.Vtejtosúvislostisťažovateľuviedol,žekonanieo záverezprevierkyspoľahlivostipríslušníka
finančnej správy je osobitným typom konania s osobitným režimom právnej úpravy, ktorý je úplne

špecifický oproti bežným typom konania realizovaným správnymi orgánmi (nadriadení). Proces priebehu
previerky spoľahlivosti je striktne daný a vo vzťahu k žalobkyni boli pri jej realizácii dodržané všetky
podmienky určené zákonom č. 35/2019 Z. z.

42. Sťažovateľ kasačnou sťaženosťou namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil a vyhodnotil

proces psychofiziologického overenia pravdovravnosti žalobkyne.

43. Sťažovateľ považoval rozsudok krajského súdu taktiež za zmätočný a nepreskúmateľný, ktorý
nezodpovedá požiadavkám spravodlivého konania a rozhodovania v správnom súdnictve.

44. Sťažovateľ pokiaľ sa jedná o sťažnostný bol vyplývajúci z ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.
- nesprávne právne posúdenie veci, poukázal na skutočnosť, že aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní ako procesnoprávneho predpisu všeobecného charakteru bola v rámci konania
vedeného nadriadeným so žalobkyňou zo zákona č. 35/2019 Z. z. vylúčená.

45. Takisto podľa názoru sťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď v odôvodnení
rozsudku poukázal na nález Ústavného súdu SR (PL. ÚS 6/04) ako i na právny názor uvedený v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6S6/19/2014, ktoré sa oba týkali úplne odlišnej
veci a to vzťahu ku konaniu Národného bezpečnostného úradu riešiac bezpečnostnú spoľahlivosťtam posudzovanej (navrhovanej) osoby v súvislosti s aplikáciou Správneho poriadku. Vyššie uvedené
rozhodnutiasúdnychautorítaleniejemožnévzťahovaťaaplikovaťnavecžalobkyne,ktorejspoľahlivosť
bola posudzovaná na základe a v medziach zákona č. 35/2019 Z. z.

46. Sťažovateľ žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Konanie súdu, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie žalovaného, zásadným spôsobom ovplyvňuje a podmieňuje ďalší priebeh konania, ktoré
je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6S/14/2022 (totožnosť účastníkov konania), keďže
je dôvodom na pokračovanie vo veci žalobkyne a súvisiacom konaní, v rámci ktorého táto požadovala

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o jej prepustení zo služobného pomeru. Nastúpením
právnychúčinkovtoutokasačnousťažnosťounapadnutéhorozhodnutiakrajskéhosúdubysťažovateľovi
hrozila závažná ujma, nakoľko priebeh a výsledok s vecou bezprostredne súvisiaceho súdneho konania
o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru je podmienený (naviazaný) na výsledok tohto konania.

47. Sťažovateľka vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že súd na základe vykonaného

dokazovania a zistenia skutkového a právneho stavu veci rozhodol zákonne a správne a kasačnú
sťažnosť žalovaného považuje za nedôvodnú v celom rozsahu.

48. Uviedla, že popiera tvrdenia a konštatácie vyšetrovateľa ÚIS, ktoré si Daňový úrad Prešov osvojil vo
svojom rozhodnutí č. 317702/2021 zo dňa 02. júla 2021, pretože sú v absolútnom rozpore so zásadami

trestného práva. O trestnoprávnej zodpovednosti/vine konkrétnej osoby za protiprávne konanie je
oprávnený rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania za účasti obvineného/obžalovaného len a
len súd a nie vyšetrovateľ ÚIS. Treba zdôrazniť, že všetky dôkazy uvedené zo strany vyšetrovateľa ÚIS
a dôkazy vykonané v konaní na OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS : ORP-17/2-VYS-VT-2020 boli
vykonané v procesom štádiu trestného stíhania vo veci, obvinenie zo spáchania konkrétneho trestného

činu nebolo vznesené ani konateľovi spoločnosti ani žalobkyni, ktorá z daného dôvodu nemala a nemá
zákonnú možnosť brániť sa voči nepravdivému tvrdeniu vyšetrovateľa ÚIS, že ako organizátorka sa
mala dopustiť trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a ) Trestného zákona.

49. Podľa jej názoru vykonaný dôkaz - psychofiziologické overenie pravdovravnosti dňa 07. júna 2021 a
zistenýzávernazákladevykonanéhodokazovania,žežalobkyňabolanepravdovravná,nemožnotaktiež
považovať za relevantný nespochybniteľný dôkaz, na základe ktorého možno konštatovať a oprieť
rozhodnutie o nespoľahlivosti menovanej. Žiadny prístroj nemôže merať lož či pravdu a ani polygraf to
nedokáže, preto vyšetrenie na tomto prístroji nie je súčasťou dôkazov, ktoré je možné použiť v rámci

trestného konania ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo 33/2014 z 30. mája
2014).

50. Žalobkyňa popiera a stále bude popierať, že mala byť iniciátorka neblokovania predaného tovaru.
Tvrdenie, že je to preukázané z komunikácie medzi ňou a svedkyňou H. (dôvodne podozrivá z okrádania

spoločnosti) prostredníctvom neidentifikovanej internetovej aplikácie sa nezakladá na pravde.

IV.
Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

51. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o
rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez

nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
31. marca 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

52. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského

súdu preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa
správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzenéhorozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.

53. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov kasačný súd dospel k záveru, že námietka sťažovateľa, že správny súd vec nesprávne
právne posúdil, je dôvodná. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a
súdneho spisu ako i ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že s dôvodmi

obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nestotožňuje.

54. Kasačný súd po preskúmaní veci uvádza, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté podľa §
121 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z. tak, že žalobkyňa ako príslušníčka finančnej správy, neozbrojený
príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, vo funkcii exekútor sa nepovažuje za spoľahlivú podľa

§ 84 ods. 1 písm. b), § 84 ods. 4 písm. d) v spojení s § 84 ods. 7 zákona č. 35/2019 Z. z.

55. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na dôvody žalobkyne uvedené v kasačnej sťažnosti
proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, v ktorom žalobkyňa uvádza, že „žalobkyňa popiera
tvrdenia a konštatácie vyšetrovateľa ÚIS, ktoré si Daňový úrad Prešov osvojil vo svojom rozhodnutí

č. 317702/2021 zo dňa 02. júla 2021, pretože sú v absolútnom rozpore so zásadami trestného práva.
O trestnoprávnej zodpovednosti/vine za protiprávne konanie, je oprávnený rozhodnúť na základe
vykonaného dokazovania za účasti obvineného/obžalovaného len a len súd nie vyšetrovateľ ÚIS. Treba
zdôrazniť, že všetky dôkazy uvedené zo strany vyšetrovateľa ÚIS a dôkazy vykonané v konaní na
OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS : ORP-17/2-VYS-VT-2020 boli vykonané v procesnom štádiu

trestného stíhania vo veci, obvinenie zo spáchania konkrétneho trestného činu nebolo vznesené ani
konateľovi spoločnosti ani žalobkyni, ktorá z daného dôvodu nemala a nemá zákonnú možnosť brániť
sa voči nepravdivému tvrdeniu vyšetrovateľa ÚIS, že ako organizátorka sa mala dopustiť trestného
činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou
účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Vykonaný dôkaz - psychofyziologické overenie

pravdovravnosti dňa 07. júna 2021 a zistený záver na základe vykonaného dokazovania, že žalobkyňa
bolanepravdovravná,nemožnopovažovaťza relevantnýanespochybniteľnýdôkaz,nazákladektorého
možno konštatovať a oprieť rozhodnutie o nespoľahlivosti menovanej. Žiadny prístroj nemôže merať
lož či pravdu a ani polygraf to nedokáže, preto vyšetrenie na tomto prístroji nie je súčasťou dôkazov,
ktoré je možné použiť v rámci trestného konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo 33/2014

zo dňa 30. mája 2014). Žalobkyňa popiera a stále bude popierať, že mala byť iniciátorka neblokovania
predaného tovaru. Tvrdenie, že je to preukázané medzi ňou a svedkyňou H. (dôvodne podozrivá z
okrádania spoločnosti) prostredníctvom neidentifikovanej internetovej aplikácie sa nezakladá na pravde.
Nevie o akú komunikáciu sa jedná, keďže ju ani nevidela. Žalobkyňa synovi pomáhala v podnikaní ako
matka synovi, bez toho aby zneužívala svoje postavenie a mala z toho neoprávnený pôžitok“.

56. Podľa § 84 ods.1 písm. b) zákona č. 35/2019 Z. z., príslušníkom finančnej správy môže byť občan
starší ako 18 rokov, ktorý je spoľahlivý.

57. Podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z., za spoľahlivého sa na účely tohto zákona

nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.

58. Podľa § 84 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z., za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu
služby podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných
výhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených pôžitkov.

59.Podľa§84ods.7zákonač.35/2019Z.z.(prváveta),podmienkyuvedenévodseku1musípríslušník
finančnej správy spĺňať po celú dobu trvania služobného pomeru.

60. Podľa § 119 ods. 2 písm. l) zákona č. 35/2019 Z. z., príslušník finančnej správy je povinný podrobiť

sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovia osobitné predpisy, alebo ak tak
určí minister alebo prezident.61. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z., previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť
príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d).

62.Podľa§121ods.2zákonač.35/2019Z.z.,podkladomnavykonanieprevierkyspoľahlivostisúnajmä
informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi
finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.

63. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z., previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka

preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.

64. Podľa § 121 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z., previerka spoľahlivosti sa vykoná, ak tak určí prezident
alebo minister. Previerku spoľahlivosti vykoná príslušník finančnej správy poverený prezidentom alebo
ministrom.

65. Podľa § 121 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z., psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa
ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v
priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie
podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d.

66. Podľa § 121 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z., závery z previerky spoľahlivosti vydáva rozhodnutím
nadriadený. Závery z previerky spoľahlivosti sa založia do osobného spisu preverovaného príslušníka
finančnej správy.

67. Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, dňa

15. apríla 2021 bolo u žalobkyne ako príslušníčky finančnej správy, exekútorky, v súlade s ustanovením
§ 121 zákona č. 35/2019 Z. z. začaté vykonávanie previerky spoľahlivosti podľa § 84 citovaného zákona,
ktorú na základe oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia uvedeného v diele 2, oddiel 1 ods. 7 písm. e)
Smernice o činnosti odboru inšpekcie FR SR č. 158/2019 v znení dodatku č. 1, v súlade so Smernicou o
vykonaní previerky spoľahlivosti č. 156/2019 vykonali na základe poverenia na vykonanie spoľahlivosti

podpísaného prezidentom FR SR č. 92394/2021 zo dňa 04. marca 2021 a č. 92387/2021 zo dňa 04.
marca 2021 poverení príslušníci.

68. Kasačnému súdu je zrejmé, že predmetom previerky spoľahlivosti bolo preverenie dôvodného
podozrenia zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d)

zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa ako organizátor tak, že uvedený dokonaný trestný čin
zosnovala a riadila, ale ktorému vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči jej osobe bráni zákonná
prekážka a to zastavené trestné stíhanie „hlavného trestného činu“ skrátenia dane a poistného podľa §
276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona, lebo zanikla trestnosť činu podľa § 86 ods. 1 písm. d)

Trestného zákona zadokumentovaného v uznesení vyšetrovateľa ÚIS, odbor inšpekčnej služby Východ,
oddelenie vyšetrovania Košice ČVS:UIS-59/OISV-2020 zo dňa 02. novembra 2020, ktoré zakladalo
dôvodné pochybnosti o spoľahlivosti žalobkyne ako preverovanej príslušníčky.

69. Skrátenie dane zodpovednou osobou konajúcou za daňový subjekt Paparazzi lux fashion s.r.o., IČO:

50 961 959 bolo jednoznačne preukázané vyšetrovaním v trestnej veci vedenej OKP OR PZ Vranov
nad Topľou pod ČVS:ORP-17/2-VYS-VT-2020, a to konkrétne skrátenie dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie mesiacov november 2018 až november 2019 v celkovej sume 5 681,27 eura.
Účastníctvo žalobkyne na vyššie uvedenom dokonanom trestnom čine ako organizátor bolo preukázané
vyšetrovaním v trestnej veci vedenej vyšetrovateľom ÚIS, odbor inšpekčnej služby Východ, oddelenie

vyšetrovania Košice vedenej pod ČVS:UIS-59/OISV-2020. Vyšetrovateľ v odôvodnení uznesenia o
zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. h) a ods. 4 Trestného poriadku s poukazom
na § 86 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Trestného zákona, ČVS:UIS-59/OISV-2020 zo dňa 02. novembra
2020konštatoval:„Vykonanýmvyšetrovanímtrestnéhočinubolojednoznačnepreukázané,žepríslušník
Finančnej správy SR - žalobkyňa sa vyšetrovaného trestného činu dopustila, čo je objektivizované

najmä svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov - bývalých zamestnancov predajni Paparazzi lux
fashion, s.r.o. ako aj informáciami z detailov bankového účtu spoločnosti. Svedkovia zhodne vypovedali,
že žalobkyňa v spoločnosti zastávala riadiacu funkciu, predavačky kontrolovala, vyplácala im mzdu,
vykonávala prijímacie pohovory uchádzačiek, zabezpečovala vystavenie pracovných zmlúv a oznámenío skončení pracovného pomeru, pričom takého dokumenty spoločnosti dokonca podpisovala. Taktiež
určovala ceny tovaru, z časti zabezpečovala zásobovanie a jeho výmenu medzi predajňou v Prešove a
Košiciach, taktiež preberala tržby. Vyhodnotením vykonaných dôkazov bolo zistené, že ku kráteniu došlo

z dôvodu neevidovania predaného tovaru, ktorý nebol „blokovaný“ vo všeobecnosti v tých prípadoch, že
sa zákazník preukázal vlastnou vernostnou kartičkou na poskytnutie zľavy. Podľa svedeckých výpovedí
iniciátorkou neblokovania takto predávaného tovaru mala byť práve žalobkyňa, čo je evidentné tiež z
komunikáciemedzižalobkyňouasvedkyňouH.prostredníctvomneidentifikovanejinternetovejaplikácie,
ktorú doložil S. R. pri oznámení na žalobkyňu na Daňovom úrade Prešov zo dňa 01. marca 2019“.

70. Ako ďalej vyplynulo z rozhodnutí správnych orgánov, s odôvodneniami s ktorými sa kasačný
súd jednoznačne stotožňuje, na základe skutočností zistených inšpekčnou službou a so zreteľom na
skutočnosti, ktoré vyplývajú z výsledkov vyšetrovania v trestnej veci vedenej OKP OR PZ Vranov
nad Topľou pod č. ČVS:ORP-17/2-VYS-VT-2020 a výsledkov vyšetrovania v trestnej veci vedenej
vyšetrovateľom ÚIS pod ČVS:UIS-59/OISV-2020, existovalo dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ako

preverovaný príslušník zneužívala svoje postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených požitkov,
prijímala neoprávnené platby a nedáva tak záruku riadneho výkonu štátnej služby.

71. V tejto súvislosti podľa názoru kasačného súdu správne a v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona č. 35/2019 Z. z. bol dňa 15. apríla 2021 podľa § 121 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. v súlade s

ustanovením ods. 18 Smernice č. 156/2019 žalobkyni ako preverovanému príslušníkovi predložený na
vyplnenie Dotazník pre účely vykonania previerky spoľahlivosti č.j. 15901/2021 (ďalej len „Dotazník“),
ktorý žalobkyňa vyplnila v služobných priestoroch v zasadačke PDÚ Vranov nad Topľou za prítomnosti
poverených pracovníkov. Poverení príslušníci dňa 15. apríla 2021 vyhodnotili Dotazník so záverom,
že pretrvávajú pochybnosti o spoľahlivosti žalobkyne, pretože odpovedala na otázky vo všeobecnej aj

osobitnej časti Dotazníka v hrubom rozpore so zistenými skutočnosťami.

72. Následne, nakoľko po vyhodnotení Dotazníka pretrvávali pochybnosti o spoľahlivosti žalobkyne, bol
dňa 15. apríla 2021 podľa § 121 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. a v súlade s ustanovením ods. 22
Smernice č. 156/2019 so žalobkyňou vykonaný pohovor a o jeho priebehu spísaná Zápisnica o vykonaní

pohovoru č.j. 159027/2021, z obsahu ktorej vyplynulo, že žalobkyňa ako preverovaný príslušník u
poverených príslušníkov ani v priebehu pohovoru neodstránila ich pochybnosti o pravdovravnosti
preverovaného príslušníka a ich presvedčenie o existencii prekážky na splnenie podmienky o jej
spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. Žalobkyňa ako je zrejmé, nevyužila
svoje právo, ktoré jej vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 9 zákona č. 35/2019 Z. z. a sama nepožiadala,

aby súčasťou pohovoru bolo psychofyziologické overenie pravdovravnosti.

73. Je taktiež kasačnému súdu zrejmé, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení (§ 85 a §
121 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z. a v súlade s ods. 30 Smernice č. 156/2019 ) dňa 20. apríla
2021 poverení príslušníci za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu zaslali prezidentovi

finančnej správy Návrh na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobkyne ako
príslušníka finančnej správy. Dňa 21 apríla 2021 na základe uvedeného návrhu prezident finančnej
správy udelil písomný súhlas a určil, aby bolo vykonané psychofyziologické overenie pravdovravnosti
príslušníka finančnej správy a to žalobkyne. Dňa 04. júna 2021 bolo u žalobkyne ako preverovaného
príslušníkavykonanépsychofyziologickéoverovaniepravdovravnosti,ktorésauskutočnilonaodbornom

akreditovanom pracovisku Ministerstva vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Kriminalistický a
expertízny ústav PZ, oddelenie aplikovanej psychofyziológie, za účasti príslušníkov odboru inšpekcie FR
SR. Závery z overovania pravdovravnosti sú zhrnuté vo výsledku odborného skúmania zn. PPZ-KEU-
AP-EXP-2021/318-1 zo dňa 07. júna 2021. Z výsledku odborného skúmania preverovaného príslušníka
vyplýva jednoznačný záver, že subjekt bol nepravdovravný.

74. Kasačný súd sa v uvedenej právnej veci stotožňuje s názorom žalovaného správneho orgánu,
že previerka ako istý druh kontrolného mechanizmu v rámci služobného pomeru predstavuje podľa
dôvodovej správy k zákonu č. 35/2019 Z. z. komplexné preverenie príslušníka finančnej správy
formou Dotazníka a pohovoru po predchádzajúcich indikáciách z operatívnej alebo inej činnosti útvarov

finančnej správy a v prípade potreby aj psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Previerkou
spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy. Podkladom na vykonanie previerky
spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanejpoverenými príslušníkmi finančnej správy a z iných zdrojov. Závery z previerky spoľahlivosti môžu byť
následne dôvodom na prepustenie príslušníka zo služobného pomeru.

75. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanom prípade boli podkladom previerky u žalobkyne
skutočnosti, ktoré vyplynuli z trestného spisu vedeného v súvislosti s jej osobou vyšetrovateľom ÚIS pod
ČVS:UIS-59/OISV-2020. Skutočnosť, že trestné stíhanie za zločin skrátenia dane a poistného podľa §
276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona bolo v prípade žalobkyne zastavené z dôvodu zániku trestnosti tohto činu využitím inštitútu

účinnej ľútosti jej synom ako páchateľom „hlavného trestného činu“ (§ 86 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona), keď s poukazom na § 21 ods. 2 Trestného zákona sa na trestnú zodpovednosť žalobkyne ako
účastníčky použili ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, je pre účely hodnotenia žalobkyne
ako príslušníčky finančnej správy bezpredmetná. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá založila dôvod, že
sa na odvolateľku na účely zákona č. 35/2019 Z. z. hľadí ako nespoľahlivú, bolo samotné jej konanie,
ktorého sa dopustila mimo výkonu štátnej služby, a ktoré bolo v predmetnom trestnom konaní spoľahlivo

preukázané. Súčasne tiež výsledok vykonaného psychofyziologického overenia pravdovravnosti u
žalobkyne potvrdil jej nepravdovravnosť. Závery z vykonanej previerky spoľahlivosti boli príslušníkmi
finančnej správy riadne preukázané. Je nepochybné, že žalobkyňa podmienku spoľahlivosti v zmysle
zákona č. 35/2019 Z. z. nespĺňa.

76. V tejto súvislosti kasačný súd v súlade s názorom žalovaného konštatuje, že povaha služobného
pomeru si vyžaduje, aby štátnu službu vykonávali osoby, ktoré spĺňajú nielen kvalifikačné predpoklady a
iné zákonom stanovené predpoklady, ale aby aj ich osobnostné vlastnosti zaručovali taký výkon štátnej
služby, ktorý je v súlade s jej princípmi. Použitie prísnejších hľadísk bezúhonnosti a spoľahlivosti je
jednoznačne dôvodné a je ich potrebné chápať ako ochranu spoločnosti pred potenciálnym zneužitím

výkonu štátnej služby. Vymedzenie iných skutočností, ktoré nedávajú záruku riadneho výkonu štátnej
služby, je ustanovením umožňujúcim extenzívny výklad a môže sa týkať akýchkoľvek skutočností
súvisiacich s plnením služobných úloh ale aj s osobným životom príslušníka finančnej správy.

77. Kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1
S.s.p.). Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude preskúmať zákonnosť napadnutého uznesenia
žalovaného a rozhodnúť v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu. V novom
rozhodnutí vo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného
konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

78. Kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol, nakoľko rozsudok
krajského súdu zrušil, a teda odpadol dôvod o nej rozhodovať.

79. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.