Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/102/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200567
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200567.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so
sídlom Sasinkova 5, Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpeného Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so
sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369 a BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova
16, Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová
dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Okresný súd Trnava, so sídlom Hlavná 49, Trnava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 3678-9000/2020 zo dňa
19.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „verejný obstarávateľ“ alebo „kontrolovaný“) vyhlásil v Úradom vestníku
Európskej únie pod značkou 2019/S 211-517078 dňa 31.10.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania
č. 222/2019 dňa 04.11.2019 pod značkou 31193 – MSS verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky
na poskytnutie služieb „Zabezpečenie stravných lístkov“.

2. Žalobca dňa 25.11.2019 doručil kontrolovanému žiadosť o nápravu, ktorá bola kontrolovaným
zamietnutá. Následne žalobca dňa 09.12.2019 doručil kontrolovanému a žalovanému námietky podľa §

170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), kde namietal diskriminačný opis predmetu
zákazky, zmätočné stanovenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a porušenie princípu transparentnosti
kontrolovaným.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, námietky žalobcu podľa § 175

ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zamietol.4. Rada Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím (ďalej len „rada“) č. 3678-9000/2020 zo
dňa 19.03.2020 podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní odvolanie žalobcu zamietla
a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdila.

II.
Žaloba

5. Žalobou zo dňa 21.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.04.2020, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia rady č. 3678-9000/2020 zo dňa 19.03.2020 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 21.01.2020, ich zrušenia
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie skrytej diskriminácie pri obstarávaní predmetu zákazky
– papierové stravné lístky, keď sa do verejného obstarávania nemohli zapojiť subjekty, vrátane
žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou
elektronických stravných lístkov. Účelom verejného obstarávania bolo zabezpečenie stravovania pre
zamestnancov kontrolovaného v zmysle § 152 Zákonníka práce. Tento účel bolo možné splniť nielen

vyhlásením súťaže na užšie definovaný predmet zákazky - papierové stravné lístky, ale aj vyhlásením
súťaže na predmet zákazky, obsahujúci zabezpečenie stravovania prostredníctvom elektronických
poukážok. Kontrolovaný si vybral takú alternatívu, ktorá obmedzuje subjekty podnikajúce v oblasti
zabezpečenia stravovania v možnosti predložiť ponuku.

7. Žalobca nesúhlasil s tým, že elektronické karty nezodpovedajú potrebám kontrolovaného, keďže
sa vymykajú doterajšiemu zaužívanému, zamestnancami a sudcami kontrolovaného požadovanému a
internými aktami, vrátane kolektívnej zmluvy, upravenému spôsobu zabezpečovania stravovania. Takúto
obhajobu považoval žalobca za nedostatočnú a nepodloženú. Žalovaný sa s uvedenou argumentáciou
stotožnil a túto len nekriticky prijal. Žalobca súhlasil s tým, že papierová a elektronická poukážka nie sú

totožné a sú s nimi spojené viaceré odlišnosti, z pohľadu nediskriminácie je však podľa neho dôležité,
že obe slúžia na ten istý účel - zabezpečenie stravovania zamestnancov. Na preferenciu jednej z
foriem stravných lístkov musia byť teda dané opodstatnené dôvody, napr. nemožnosť kontrolovaného
elektronické poukazy spracovať, nedostatok akceptačných miest v okolí sídla kontrolovaného. Takéto
dôvody však kontrolovaný nepreukázal a žalovaný uvedené ani neskúmal.

8. K forme stravných lístkov, ako tento pojem používa kolektívna zmluva, žalobca uviedol, že nejde
o legislatívny pojem, keď Zákonník práce (§ 152 ods. 4) a ostatné právne predpisy používajú pojem
stravovacie poukážky. Znenie kolektívnej zmluvy je terminologicky nepresné, a preto argumentácia, že
pojem stravné lístky v zmysle kolektívnej zmluvy a ďalších interných predpisov kontrolovaného referuje

len na papierovú podobu stravovacích poukážok sa javí ako účelová. Neobstojí preto argumentácia
kontrolovaného, že na akceptovanie elektronických poukážok by bola potrebná zmena kolektívnej
zmluvy. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdenou administratívnou náročnosťou spracovania elektronických
poukážokazásadnouzmenoupravidielvinternomprostredíkontrolovaného,nakoľkoideonepodložené
tvrdenia, ktoré nemajú logický a reálny základ. Rovnako ako tvrdenie kontrolovaného, že táto zmena

by so sebou priniesla zvýšené náklady. Naopak, so zavedením elektronických poukážok by odpadla
zvýšená administratíva a náklady spojené s manuálnym vydávaním papierových stravných lístkov.
Rovnako celý proces zavedenia elektronických poukážok prebieha prostredníctvom elektronického
transakčného systému, ktorý zabezpečuje dodávateľ. Účtovanie podlieha rovnakým pravidlám.

9. Žalobca namietal nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že na trhu v čase vyhlásenia súťaže
pôsobilo dostatočné množstvo subjektov, ktoré boli spôsobilé plniť predmet zákazky. Poukázal na
rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 31/2017/ODK.2017/KH/R/2/025
zo dňa 11.09.2017, potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa
21.11.2018, ktorým bol úspešnému uchádzačovi DOXX – Stravné lístky, spol. s r.o. a spoločnostiam Up

Slovensko, s.r.o., Edenred Slovakia, s.r.o., SODEXO PASS SR, s.r.o. a VAŠA Slovensko s.r.o. uložený
zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia,
pričom rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2019. Keďže verejnásúťaž na predmet zákazky prebiehala v decembri 2019, tento zákaz mal byť podľa žalobcu zo strany
kontrolovaného zohľadnený a následne vyhodnotený aj zo strany žalovaného.

10. Žalobca ďalej uviedol, že opis predmetu zákazky má obsahovať špecifikáciu toho, čo má
predmet zákazky poskytovať (funkcia, výkon), a nie ako to má byť zabezpečené (technické riešenie).
Kontrolovaný preto postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď požiadavka na
papierovú formu stravovacích poukážok nie je analogicky požiadavkou na funkciu alebo výkon, ale na
formu – spôsob plnenia. Takáto podmienka je bezdôvodne obmedzujúca hospodársku súťaž, a teda

je diskriminačná, keďže požadovaný obsah, kvalitu aj rozsah plnenia dokážu hospodárske subjekty
poskytnúť aj inou formou, ako stanovil kontrolovaný, a to prostredníctvom elektronických stravovacích
poukážok.

11. Podľa žalobcu je rozhodnutie rady v rozpore s rozhodovacou praxou samotného žalovaného, ako aj
s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Asf 20/2008 zo dňa 05.06.2008.

12. Ďalej žalobca namietal zmätočné stanovenie kritérií na vyhodnotenie ponúk. V tejto súvislosti
uviedol, že pokiaľ kontrolovaný v súťažných podkladoch vyhradil právo zmeniť nominálnu hodnotu
stravovacích poukážok pri zachovaní celkovej výšky provízie vyjadrenej v eurách a nie v percentách,
umožnil predloženie špekulatívnych ponúk, čím okrem transparentnosti, porušil aj princíp hospodárnosti

a efektívnosti.

13. V závere žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
a nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, keď sa žalovaný nezaoberal
odôvodnením potrieb kontrolovaného, ktorými ospravedlňuje obstarávanie len papierovej formy

poukážok a diskrimináciu žalobcu.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.09.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
pokiaľ by verejný obstarávateľ nebol oprávnený stanoviť si požiadavky na predmet zákazky, zjavne by
nebol schopný dosiahnuť ani cieľ verejného obstarávania, teda realizovanie požadovaného predmetu
plnenia v určitej kvalite, rozsahu a časovom horizonte. Obmedzenie okruhu dodávateľov je dôsledkom

procesu verejného obstarávania. Vo verejnom obstarávaní je v zásade možné každú požiadavku
verejného obstarávateľa považovať do určitej miery za limitujúcu a obmedzujúcu, avšak určitá miera
obmedzenia voľnosti, ako pre verejného obstarávateľa, tak pre dodávateľa je zákonom predvídaná
a povolená. V rámci naplnenia potrieb verejného obstarávateľa nemožno jeho kompetenciu pri opise
predmetu zákazky obmedziť iba na sledovaný účel predmetu zákazky, ale je primerané a vhodné

akceptovať aj iné požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky, ktoré zodpovedajú jeho
potrebám.

15. Žalovaný mal za preukázané, že kontrolovaný svoju požiadavku na zabezpečenie stravovania
pre zamestnancov formou papierových stravných lístkov dostatočne odôvodnil, a to skutočnosťou, že

elektronické karty nezodpovedajú jeho požiadavkám a potrebám, keďže sa vymykajú doterajšiemu
zaužívanému, zamestnancami a sudcami požadovanému a internými aktami, vrátane kolektívnej
zmluvy, upravenému spôsobu zabezpečovania stravovania. Tomuto spôsobu zabezpečovania
stravovania zodpovedajú aj interné právne akty, na základe ktorých sa stravné lístky prideľujú a
účtujú v rámci mzdového a podvojného účtovníctva, čo by v prípade zavedenia elektronických kariet

predpokladalo zásadnú zmenu pravidiel v internom prostredí kontrolovaného. Preto kontrolovaným
stanovená požiadavka nie je bezdôvodná, ale naopak objektívna a logická. Nemôže byť dané za
vinu kontrolovanému, že obstarával predmet zákazky, ktorý žalobca na základe svojho vlastného
podnikateľského rozhodnutia nerealizuje, zvlášť ak je preukázané, že na trhu pôsobí dostatočné
množstvo subjektov schopných predmet zákazky realizovať. Zároveň verejnému obstarávateľovi

nevyplýva žiadna povinnosť aktívne odôvodňovať, čo ho viedlo ku stanoveniu tej ktorej požiadavky na
predmet zákazky a už vôbec nie v súťažných podkladoch. Zo zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva
tiež žiadna povinnosť prispôsobiť predmet zákazky možnostiam jednotlivých dodávateľov. Preto bližšievymedzenie požiadaviek na predmet zákazky nie je možné automaticky považovať za diskriminačné len
preto, že nimi nedisponuje výrobok niektorého z dodávateľov pôsobiacich na trhu.

16. K rozhodnutiu protimonopolného úradu, na ktoré žalobca poukázal, žalovaný uviedol, že proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 bola podaná kasačná
sťažnosť, ktorá má zo zákona odkladný účinok, a to až do rozhodnutia o podanej kasačnej sťažnosti,
a preto nemožno súhlasiť so záverom žalobcu, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol
v prejednávanej veci konečný.

17. K argumentom žalobcu o zmätočnosti stanovenia kritérií na vyhodnotenie ponúk a porušení princípu
transparentnosti poukázal žalovaný na tabuľky č. 1 a 2 v časti A.3 súťažných podkladov a dodal, že
kontrolovaný jasne uviedol, že hodnota provízie bude stále rovnaká, bez ohľadu na nominálnu hodnotu
stravného lístka. Zo súťažných podkladov tiež vyplýva, že jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk bola
celková výška provízie, ktorá je nemenná, a teda prípadná zmena nominálnej hodnoty stravných lístkov

počas platnosti zmluvy uzavretej s úspešným uchádzačom nebude mať vplyv na celkovú výšku provízie
ponúknutú úspešným uchádzačom v jeho ponuke. Preto informácie uvedené v súťažných podkladoch
neumožňovali predloženie špekulatívnych ponúk tak, ako to namietal žalobca. Kontrolovaný totiž bude
uhrádzať celkovú hodnotu provízie v takej výške, v akej ju predložil úspešný uchádzač vo svojej ponuke.

18. K rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, na ktorý žalobca vo svojej žalobe
poukázal, žalovaný uviedol, že sa na túto situáciu nevzťahuje, keďže v tomto prípade nejde
o priamu ani o nepriamu diskrimináciu, nakoľko nebolo preukázané nerovnaké zaobchádzanie
s jednotlivými záujemcami a uchádzačmi a zároveň sa nepreukázalo poškodenie hospodárskej súťaže
a konkurenčného prostredia medzi hospodárskymi subjektmi.

19. Za nedôvodnú považoval žalovaný námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako
aj námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci.

20. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 02.11.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,

že opis predmetu zákazky bol vypracovaný v súlade s § 42 zákona o verejnom obstarávaní a
prílohou č. 3 k tomuto zákonu a zohľadňoval nielen samotný účel verejného obstarávania, ale
aj zavedený systém prideľovania, evidencie a spracovania stravných lístkov v rámci nastaveného
systému spracovania miezd a účtovníctva kontrolovaného. Ďalej zohľadňoval systém príspevkov z
nákladov kontrolovaného, príspevku zo sociálneho fondu a znenie kolektívnej zmluvy. Sprostredkovanie

stravovacej služby môže mať v zmysle § 152 ods. 2 Zákonníka práce rôzny spôsob technickej
realizácie, čo zodpovedá aj rozdielnym a neporovnateľným spôsobom plnenia pri zabezpečovaní
stravovacích poukážok. Definovanie konkrétneho spôsobu ako predmetu zákazky v danom prípade bolo
v kompetencii kontrolovaného. Kontrolovaný v postavení verejného obstarávateľa musí dodržiavať aj
princíp efektívnosti a hospodárnosti, pričom jeho vyjadrením je práve zohľadnenie rôznych aspektov ako

sú uplatniteľnosť, využiteľnosť a forma implementácie predmetu zákazky v rámci interných systémov a
procesov kontrolovaného. Žalobca svoju argumentáciu zameriava výlučne na účel predmetu zákazky
bez zohľadnenia týchto ďalších skutočností a vyhodnocuje interné prostredie kontrolovaného a systém
jeho správy bez akýchkoľvek relevantných argumentov a dôkazov.

21. Zo zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva povinnosť kontrolovaného odôvodňovať nemožnosť
spracovať elektronické poukazy. Kontrolovaný mal za to, že v postupe verejného obstarávania sa
nevyskytovali prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným resp. neprehľadným. Naopak,
predmet zákazky opísal jednoznačne a v súlade s týmto opisom vyhodnocoval predložené ponuky.
Podstatou žaloby je práve skutočnosť, že opis predmetu zákazky je čitateľný, prehľadný a jednoznačný,

ale nezodpovedá predmetu podnikania žalobcu.

22. Ohľadom námietky žalobcu o zmätočnom stanovení kritérií na vyhodnotenie ponúk a porušení
princípu transparentnosti sa ďalší účastník stotožnil s vyjadrením žalovaného. Dodal, že už
jednoznačnejšie nemohol v súťažných podkladoch určiť, že kritériom na vyhodnotenie ponúk bude cena

za službu (provízia), ktorú nominálna hodnota stravného lístka nemôže v budúcnosti ovplyvniť. Pri určení
kritérií na vyhodnotenie ponúk kontrolovaný vychádzal zo zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a vyhlášky
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cenách.23. K námietke nepreskúmateľnosti ďalší účastník uviedol, že rozhodnutie žalovaného môže vychádzať
z ustálenej rozhodovacej praxe a stotožnenie sa s právnymi argumentmi uvedenými v rozhodnutí
o námietkach, nemôže spochybniť relevantnosť rozhodnutia o odvolaní. Kontrolovaný poskytol

žalovanému kolektívnu zmluvu, v ktorej je popísaný spôsob manipulácie so stravnými lístkami, čomu
zodpovedá aj nastavený systém prideľovania a účtovania stravných lístkov, čo opäť vychádza z
účtovných predpisov (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 16786/2007-31). Postupy účtovania stravných lístkov ako cenín a elektronických kariet sa
nezhodujú. Elektronické stravovacie karty nemajú charakter ceniny, a preto sa podľa povahy účtovného

prípadu a v závislosti od podmienok dohodnutých v zmluve účtujú na pohľadávkových a záväzkových
účtoch. Stravné lístky sa účtujú prostredníctvom účtu (213) ceniny. Postupy účtovania nie je potrebné
preukazovať, tieto sú dané príslušnými predpismi.

VI.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

24. Žalobca v replike zo dňa 02.10.2020 zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe. Vo vzťahu ku
skutočnosti, že proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 bola
podaná kasačná sťažnosť uviedol, že nemôže byť cieľom zákonodarcu, aby boli ustanovenia § 32 ods.

6 zákona o verejnom obstarávaní a 38 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, v znení účinnom do 31.05.2021
(ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) vykladané tak, že za konečné rozhodnutie sa
rozumievykonateľnérozhodnutie,nakoľkovcitovanýchustanoveniachsavýslovneakokonečnéuvádza

právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu.

25. Žalovaný v duplike zo dňa 20.12.2023 zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k správnej
žalobe. Dodal, že stanovisko kontrolovaného, že pri určovaní predmetu verejného obstarávania
vychádzal z potrieb jeho zamestnancov, má racionálny základ a neporušuje zákon o verejnom

obstarávaní ani Zákonník práce. Skutočnosť, že stanovené podmienky vie splniť len obmedzený okruh
hospodárskych subjektov neznamená, že tak dochádza k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania
alebo nediskriminácie.

V.
Konanie na správnom súde

26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd

v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu

a vedená pod sp. zn. BA-1S/102/2020.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie rady v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím žalovaného, vrátane konania, ktoré prechádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 15.05.2025, pretože
boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 25.03.2025
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle súdu.VII.
Relevantná právna úprava

28. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

29. Podľa § 446 ods. 2 písm. c) SSP kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti

rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho
trestania.

30. Podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o
kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej
moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt
podľa § 187 ods. 1 a 3.

31. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia

dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp
transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

32. Podľa § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní konečným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola

žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené

33. Podľa § 42 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní súťažné podklady sú písomné, grafické
alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch
verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a

na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu
výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný
postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty,
musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí
verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických

požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky musia byť určené tak, aby bol zabezpečený
rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž.

34. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ
vypracujú opis predmetu zákazky na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, ktoré môžu

zahŕňaťenvironmentálnecharakteristiky;technicképožiadavkysamusiaurčiťtak,abybolizrejmévšetky
podmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky.

35. Podľa § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú
ponuky na základe objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky, s

cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určené
kritériá musia byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž.

36. Podľa § 44 ods. 3 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní ponuky sa vyhodnocujú na základe
najnižšej ceny.

37. Podľa § 47 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže
uchádzačom povoliť predloženie variantných riešení. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania
alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú, či povoľujú
predloženie variantných riešení. Na variantné riešenia, ktoré neboli povolené, sa neprihliada. Variantné

riešenia musia súvisieť s predmetom zákazky.

38. Podľa § 169 ods. 1 písm. d/ zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončenímsúťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu
inovatívneho partnerstva (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím
zmluvy“) sa začína na základe námietok.

39. Podľa § 170 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní námietky je oprávnený podať a) uchádzač,
b) záujemca, c) účastník, d) osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli
byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo e) orgán štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v
danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie

stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie.

40. Podľa § 170 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní podaniu námietok musí predchádzať doručenie
žiadosti o nápravu kontrolovanému. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok podľa odseku
3 písm. c) až g) a na podanie námietok orgánom štátnej správy podľa odseku 1 písm. e).

41. Podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní osoba podľa odseku 1 môže pred
uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred
zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva
podať námietky proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti
o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným.

42. Podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v
podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval
podľa odseku 2, námietky zamietne.

43. Podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci
samej, pričom ak sú pre to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne
a rozhodnutie potvrdí.

44. Podľa § 152 ods. 1 prvá veta zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník
práce“) zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie
zodpovedajúcezásadámsprávnejvýživypriamonapracoviskáchalebovichblízkosti;tútopovinnosťmá
aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

45. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä
poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu
pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby

alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy
má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná
zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného
jedla.

46. Podľa § 38h ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže ak tento zákon neustanovuje inak,
úrad uloží podnikateľovi zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto
podnikateľovi uložil pokutu za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v
koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej
súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou

súťažou.

XX. Podľa § 38h ods. 4 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže doba podľa odseku 1 a 3 začína
plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku
plynutia lehoty považuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené

konanie vo veci preskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1
alebo 3.VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

48. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie rady, ktorým zamietla odvolanie
žalobcuapotvrdilaprvostupňovérozhodnutie,ktorýmžalovanýzamietolnámietkyžalobcupodanépodľa
§ 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.

49. Podstata žalobných námietok spočívala v tom, že opis predmetu zákazky kontrolovaným, ktorý

akceptuje len papierovú podobu stravovacích lístkov, mal za následok obmedzenie hospodárskej súťaže
a diskrimináciu potenciálnych záujemcov, teda aj žalobcu, ktorí boli schopní splniť účel verejného
obstarávania - zabezpečenie stravovania pre zamestnancov kontrolovaného v zmysle § 152 Zákonníka
práce, prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok. Žalobca tiež namietal nesprávnosť
záveru rady a žalovaného, že v čase vyhlásenia súťaže pôsobilo na trhu dostatočné množstvo subjektov,
ktoré boli spôsobilé plniť takýto predmet zákazky, zmätočné stanovenie kritérií na vyhodnotenie ponúk

a porušenie princípu transparentnosti kontrolovaným.

50. Vychádzajúc z § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je verejné obstarávanie založené na
princípe rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, transparentnosti,
hospodárnosti a efektívnosti. Princíp nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania spočíva v tom, že

verejný obstarávateľ postupuje voči všetkých uchádzačom rovnako, nemôže žiadneho z uchádzačov
priamo alebo nepriamo zvýhodňovať. Princíp transparentnosti predstavuje požiadavku, aby proces
verejného obstarávania bol prehľadný a prebiehal predvídateľným spôsobom.

51. V prvom rade sa správny súd vysporiadal s otázkou, či sa kontrolovaný opisom predmetu

zákazky dopustil diskriminácie vo vzťahu k žalobcovi, ktorá v konečnom dôsledku viedla k obmedzeniu
hospodárskej súťaže.

XX. Jednou z najdôležitejších častí súťažných podkladov je opis predmetu zákazky, v ktorom verejný
obstarávateľ musí popísať predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne, na základe technických

požiadaviek podľa prílohy č. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Technické požiadavky musia byť určené
tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená
hospodárska súťaž (§ 42 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní). Verejný obstarávateľ je
povinný vypracovať opis predmetu zákazky na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, ktoré
môžu zahŕňať environmentálne charakteristiky. Technické požiadavky sa musia určiť tak, aby boli zrejmé

všetky podmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky (§ 42 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom
obstarávaní).

53. Podľa bodu 2 kapitoly B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov bol predmet
zákazky kontrolovaným opísaný nasledovne: „Predmetom zákazky sú klasické stravovacie poukážky,

tlačené, v papierovej podobe (forme) ako ceniny, ktoré majú svoj štandardný kolobeh od
poskytovateľa – eminenta cez zamestnávateľa, zamestnanca, poskytovateľa stravovacích služieb
naspäť k poskytovateľovi – eminentovi. Stravovacie poukážky ako ceniny musia byť dostatočne
chránené proti zneužitiu a falšovaniu ochrannými prvkami, na stravovacích poukážkach musí byť
zreteľne vyznačené logo dodávateľa, nominálna hodnota stravovacej poukážky, kalendárny rok, doba

platnosti, poučenie pre spotrebiteľa a musia byť opatrené príslušným kódom.“ Z oznámenia o vyhlásení
verejného obstarávania (Oddiel II: PREDMET, bod II.2.10), ako aj zo súťažných podkladov (bod 5
kapitoly A.1 „Pokyny pre uchádzačov“) vyplýva, že kontrolovaný predkladanie variantných riešení vo
vzťahu k požadovanému predmetu zákazky neumožnil.

54. Čo sa týka otázky spôsobu opisu predmetu zákazky, správny súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Brne č. j. 31 Af 3/2015-29 zo dňa 19.12.2016, z ktorého vyplýva, že každý zadávateľ pri
zadávaní zákazky reaguje na svoje potreby a k tým smeruje snahu o uzavretie zmluvy prostredníctvom
verejnej zákazky. Súd nevidel pochybenie v tom, pokiaľ zadávateľ reaguje vypísaním zákazky na svoju
vzniknutú potrebu riešenia určitej situácie. Z povahy veci totiž samotná potreba zadávateľa v sebe

implikuje obmedzenie pre jej riešenie, nakoľko pre určité záujmy zadávateľov existuje iba limitné
množstvo riešiteľov. Rovnako Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 9Afs 87/2008
zo dňa 19.12.2016 konštatoval, že predmet verejnej zákazky vychádza z potrieb zadávateľa a môžemať najrôznorodejší charakter daný jeho vecným obsahom, potrebami zadávateľa, jeho finančnými
možnosťami, a pod. Zodpovednosť za stanovenie kvalifikačných kritérií je preto plne na zadávateľovi.

55. Opis predmetu zákazky je teda v kompetencii verejného obstarávateľa v závislosti od jeho potrieb
a pri súčasnom dodržaní princípov verejného obstarávania (§ 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní).

56. Zákonník práce v § 152 ods. 1 a 2 (v znení účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania)
ukladal zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov stravovanie zodpovedajúce

zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, ak zamestnanec odpracoval
viac ako štyri hodiny. Túto povinnosť zamestnávateľ splnil najmä poskytovaním jedného teplého
hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom
stravovacomzariadení,vstravovacomzariadeníinéhozamestnávateľa,aleboakzabezpečilstravovanie
pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie
sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby,

ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. V predmetnej právnej veci kontrolovaný ako
zamestnávateľzabezpečovalstravovaniepresudcovazamestnancovprostredníctvomprávnickejosoby
alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, a za tým účelom vyhlásil
verejné obstarávanie na predmet zákazky „Zabezpečenie stravných lístkov“ v papierovej podobe (forme)
bez možnosti variantného riešenia.

57. Skutočnosti, ktoré kontrolovaný uviedol (preferencia sudcov a zamestnancov, znenie kolektívnej
zmluvy, zavedený systém prideľovania, evidencie a spracovania stravovacích lístkov na účely
spracovania miezd a účtovníctva kontrolovaného, zohľadnenie systému príspevkov z nákladov
kontrolovaného a príspevku zo sociálneho fondu), podľa správneho súdu odôvodňujú potrebu

kontrolovaného ako verejného obstarávateľa, resp. tieto je možné považovať za dôvody relevantné pre
vymedzenie predmetu zákazky spôsobom uvedeným v súťažných podkladoch.

58. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie (v prípade, ak ho nezabezpečuje sám vo
vlastnom stravovacom zaradení) je viazaná na názor jeho zamestnancov na formu „platidla“ za

stravovanie. Inak povedané, ak sa zamestnanci vyjadria, že majú záujem o papierové stravovacie
poukážky, lebo ich prijímajú stravovacie zariadenia, ktoré navštevujú, nemá logický význam, aby
zamestnávateľ obstarával elektronické stravovacie poukážky, keď ich zamestnanci nebudú využívať,
čím by sa podstatne sťažilo resp. mohlo by sa až znemožniť splnenie povinnosti kontrolovaného ako
zamestnávateľa podľa § 152 Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu má stanovisko kontrolovaného, že

pri opise predmetu zákazky vychádzal z potrieb sudcov a zamestnancov, racionálny základ.

59. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že kontrolovaný ako verejný obstarávateľ je
v zmysle § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní povinný dodržiavať aj princíp hospodárnosti a
efektívnosti. Nemožno sa preto zamerať iba na samotný účel predmetu zákazky, ktorým je zabezpečenie

stravovania zamestnancov, ale je potrebné prihliadať aj na ďalšie aspekty predmetu zákazky, ktorými
sú spôsob zavedenia predmetu zákazky v rámci interných systémov a procesov kontrolovaného,
uplatniteľnosť a využiteľnosť zvolenej formy predmetu zákazky. Účelom verejného obstarávania je
zabezpečiť hospodársku súťaž o predmet verejného obstarávania, teda voľnú súťaž dodávateľov
o zákazku, a tým dosiahnuť efektívne nakladanie s prostriedkami z verejných rozpočtov. Je preto

povinnosťou verejného obstarávateľa postupovať pri zadávaní zákazky nanajvýš hospodárne. Ak teda
kontrolovaný dôvodil, že nemal záujem o elektronické stravovacie poukážky vzhľadom na už existujúci,
zaužívaný a vyhovujúci systém zabezpečenia stravovania zamestnancov a sudcov prostredníctvom
papierových stravovacích lístkov, s odvolaním sa na preferenciu sudcov a zamestnancov, dohodu
v kolektívnej zmluve, ako aj na ekonomickú úvahu vo vzťahu k jeho potrebám ohľadom prideľovania,

evidencie a spracovania stravovacích lístkov na účely spracovania miezd a účtovníctva, systému
príspevkov z nákladov kontrolovaného a príspevku zo sociálneho fondu a nákladnosti zákazky,
potom možno považovať požiadavku kontrolovaného na stravovacie poukážky v papierovej podobe
za zmysluplnú a nevybočujúcu zo základnej ekonomickej logiky, ktorá nie je v rozpore so zákonom
o verejnom obstarávaní a ani Zákonníkom práce.

60. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že obstarávanie predmetu zákazky
– papierových stravovacích poukážok vyplývalo z odôvodnených potrieb kontrolovaného a stanovenie
takéhoto predmetu zákazky nemožno považovať voči žalobcovi za diskriminačné. Je rozhodnutímžalobcu, aký predmet činnosti bude v rámci podnikania vykonávať a aké produkty alebo služby bude
na trhu ponúkať.

61. Správny súd dodáva, že zabezpečenie stravovania prostredníctvom elektronických stravovacích
poukážok možno považovať za variantné riešenie. Kontrolovaný ako verejný obstarávateľ však
predkladanie variantných riešení vo vzťahu k požadovanému predmetu zákazky neumožnil. Správny
súd uvádza, že inštitút variantných riešení je fakultatívny, a teda verejný obstarávateľ nie je povinný
tento inštitút aplikovať (§ 47 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní). Samotný žalobca súhlasil s tým,

že papierová a elektronická poukážka nie sú totožné a sú s nimi spojené viaceré odlišnosti.

62. Žalobca v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky č. 31/2017/ODK.2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2017, ktorým bol úspešnému uchádzačovi
DOXX – Stravné lístky, spol. s r.o. a ďalším spoločnostiam uložený zákaz účasti vo verejnom
obstarávaní podľa § 38h ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže na dobu troch rokov od

právoplatnosti konečného rozhodnutia. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/2017 zo
dňa21.11.2018bolažalobaprotiuvedenémurozhodnutiuzamietnutá.Vtejtosúvislostižalobcanamietal,
že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že na trhu v čase vyhlásenia súťaže pôsobilo dostatočné
množstvo subjektov, ktoré boli spôsobilé plniť predmet zákazky.

63. Správny súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 bola podaná kasačná sťažnosť, ktorá má v zmysle § 446 ods.
2 písm. c) SSP odkladný účinok. Posúdením otázky existencie konečného rozhodnutia vo veci zákazu
účasti vo verejnom obstarávaní v takomto prípade sa zaoberal Správny súd v Bratislave v rozsudku
č. k. BA-6S/18/2020-97 zo dňa 22.01.2025. Správny súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku,

s ktorým sa stotožňuje:
„54. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z
ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto
prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na
racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o
ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným

gramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS274/2007 z 11.10.2007
a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 01.07.2008).
55. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného
textu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy,

ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu
alebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na
roveň gramatickému výkladu, napríklad logický, systematický, historický a teleologický výklad, ktoré sú
spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a
zmyslu aplikovanej právnej normy (napr. nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011).

56.Ztextu§32ods.1písm.f)ZákonoVOvspojenís§32ods.6písm.c)ZákonaoVOvyplýva,žezákaz
účasti má byť viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba voči rozhodnutiu
PMU, ktorým bol uložený zákaz účasti, alebo ktorým súd konanie o preskúmanie rozhodnutia PMU
zastavil. Na základe administratívneho spisu možno konštatovať, že v posudzovanom prípade existuje aj
Rozhodnutie PMU a zároveň existuje aj právoplatný Rozsudok KS BA, ktorým bola správna žaloba voči

Rozhodnutiu PMU zamietnutá. Rozsudok KS BA tak spĺňa legálnu definíciu „konečného rozhodnutia“
podľa § 32 ods. 6 písm. c) Zákona o VO, čo by podľa gramatického výkladu malo byť dôvodom na
nesplnenie podmienok osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) Zákona o VO. Ako však vyplýva
aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu, text zákona je prvotným zdrojom poznania právnej normy,
no nie je dostatočným. K textu (a jeho gramatickému výkladu) musí pristúpiť zohľadnenie účelu právnej

normy, logického vzťahu jednotlivých časti právnej normy, systematickej súvislosti s ostatnými právnymi
normami i historického vývoja danej normy. Len tak je možné identifikovať právnu normu, ktorá bude
následne aplikovaná na zistený skutkový stav.57. Podľa správneho súdu je potrebné právny text § 32 ods. 1 písm. f) Zákona o VO vykladať v logickej
a systematickej súvislosti s ďalšou relevantnou právnou normou (textom zákona), na ktorú poukazuje aj
žalovaný. Konkrétne je potrebné posúdiť podmienku osobného postavenia (spočívajúcu v neexistencii

konečného rozhodnutia, ktorým by bol uchádzačovi uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní) v
logickej súvislosti s pozastavením účinkov Rozsudku KS BA vyplývajúcom z SSP. Žalovaný odkazuje
na § 446 ods. 2 písm. c) v spojení s § 447 ods. 2 SSP, podľa ktorých nastúpením odkladného
účinku kasačnej sťažnosti proti Rozsudku KS BA zo zákona (t. j. podaním kasačnej sťažnosti) sa do
právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky Rozsudku KS BA

a takéto rozhodnutie súdu nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo
opatrení iných orgánov verejnej moci. Týmto iným orgánom verejnej moci je aj žalovaný ako ústredný
orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 140 os. 1 Zákona o VO) rozhodujúci v prvom stupni
(a prostredníctvom Rady žalovaného aj v druhom stupni) o Námietkach žalobcu voči vyhodnoteniu
ponúk vo Verejnom obstarávaní. Aby mohol žalovaný zohľadniť závery právoplatného Rozsudku KS BA
v rámci vyhodnocovania Námietok a posudzovania splnenia podmienky osobného postavenia, musel

by ignorovať následky odkladného účinku kasačnej sťažnosti tak, ako sú vymedzené v § 447 ods. 2
SSP. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k SSP predstavuje odkladný účinok správnej žaloby, resp.
kasačnej sťažnosti, širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Priznaním odkladného účinku alebo jeho nastúpením zo zákona sa totiž pozastavujú všetky účinky
napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani

podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení; odkladným účinkom „sa negujú
všetky účinky a následky preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia“.
58. Obdobne aj odborná literatúra uvádza nasledovné: „Pod pozastavením účinkov rozhodnutia
krajského súdu je potrebné rozumieť stav, keď rozhodnutie navonok existuje, ale nevyvoláva s ním
spojené právne účinky. Odkladný účinok teda na jednej strane nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť

rozhodnutia krajského súdu, ktoré sa v jeho dôsledku nezrušuje a ním skončená vec sa naďalej
považuje za rozhodnutú či ukončenú v zmysle nastúpenia prekážky res iudicata [napr. § 98 ods. 1
písm. a) SSP]. Uvedené teda bráni pokračovaniu v tom istom správnom súdnom konaní, v ktorom bolo
vydané napadnuté rozhodnutie krajského súdu, resp. začatiu nového takéhoto konania pri nezmenenom
skutkovom a právnom stave. Na strane druhej skutočnosť, že dochádza k pozastaveniu účinkov

rozhodnutia krajského súdu, znamená, že na jeho základe nemožno voči jeho adresátovi viesť výkon
rozhodnutia (napr. exekúciu na podklade peňažnej alebo sankčnej moderácie), a súčasne ani osoba
oprávnená z tohto rozhodnutia krajského súdu nemôže na jeho podklade realizovať svoje právo (napr.
úspešný žalobca pri žalobe podľa § 313 ods. 1 SSP). Ak je s účinkami rozhodnutia krajského súdu
spojená nejaká lehota počítaná na dni, mesiace či roky (napr. sankcia zákazu činnosti pri sankčnej

moderácii), nastúpením odkladného účinku dochádza k prerušeniu plynutia tejto lehoty a táto spočíva až
do jeho zániku (§ 446 ods. 2, § 186 ods. 2, § 189). Pokiaľ zákon znemožňuje, aby rozhodnutie krajského
súdu s nastúpeným odkladným účinkom bolo podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení orgánov verejnej moci, je potrebné tento právny následok vykladať extenzívne. Táto
potreba je daná nakoniec aj tým, že zákon § 447 ods. 2 nehovorí len o následnom rozhodovaní orgánov

verejnej správy, ale vzťahuje tento následok širšie na orgány verejnej moci. Týmito môže byť exekútor,
orgány činné v trestnom konaní, ale i napr. iný súd. Ak je odkladný účinok kasačnej sťažnosti spojený aj
s pozastavením účinkov rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej správy, potom jeho
nastúpenímmusídôjsťajkprerušeniuadministratívnehokonaniazdôvoduzačatiakonaniaopredbežnej
otázke, resp. prerušenia iného zásahu.“ (Správny súdny poriadok. Komentár. 2018, s. 1654 - 1655).

59. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalobca nesprávne redukuje výklad obsahu pojmu „konečné
rozhodnutie“ len na rozdiel medzi významom a obsahom pojmu „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“.
„Odkladný účinok“ je totiž širší pojem, ako „odklad vykonateľnosti“. Odkladný účinok pozastavuje/neguje
všetky účinky Rozsudku KS BA; neodkladá sa „len“ vykonateľnosť, resp. možnosť výkonu rozhodnutia.
Z textu právnej normy upravenej v § 447 ods. 2 SSP teda vyplýva, že Rozsudok KS BA nie je po podaní

kasačnej sťažnosti spôsobilý navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a existuje
právna prekážka na použitie tohto rozsudku inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné
rozhodovanie. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a odkladného účinku, ktorý v tomto prípade
nastáva priamo zo Správneho súdneho poriadku je, že Rozsudok KS BA, a ani Rozhodnutie PMU,
nevyvolávajú právne účinky, ktoré Zákon o VO spája s uložením zákazu účasti vo verejnom obstarávaní

potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia kasačného súdu o
kasačnej sťažnosti. Tento právny záver, vyplývajúci z právnej normy § 447 ods. 2 SSP, nemôže vylúčiť
ani text Zákona o VO, ktorý definuje „konečné rozhodnutie“ ako právoplatné rozhodnutie súdu.60. Vyššie uvedený záver podporuje aj historický výklad § 32 ods. 6 Zákona o VO predložený
žalovaným (body 12 a 13 tohto rozsudku), ktorý jasne poukazuje na dôvody zavedenia pojmu „konečné
rozhodnutie“. Jednoduchý poukaz žalobcu na časovú následnosť niekoľkých mesiacov roku 2015 od

prijatia/platnosti SSP do prijatia/platnosti Zákona o VO (bod 20 tohto rozsudku) podľa názoru správneho
súdu neobstojí v porovnaní s historickým exkurzom žalovaného. V prípade žalobcovej argumentácie
časovou následnosťou totiž nejde o historický výklad textu právnej normy z pohľadu jej vývoja/zmien
oproti pôvodnej/predchádzajúcej právnej úprave.
61. Práve s ohľadom na zohľadnenie komplexnej úpravy obsiahnutej v SSP, ktorej súčasťou je

aj záujem zákonodarcu priznať zo zákona automaticky odkladný účinok kasačnej sťažnosti voči
rozhodnutiam v oblasti správneho trestania (akým je aj Rozhodnutie PMU preskúmavané v súdnom
konaní predchádzajúcom Rozsudku KS BA, ako aj samotnému predmetnému kasačnému konaniu),
nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že výklad žalovaného ide proti účelu zmeny prieskumu správnych
rozhodnutí z apelačného na kasačný systém. Cieľom tejto zmeny síce je zefektívniť súdny prieskum v
rámci správneho súdnictva, no tento cieľ nemôže nijako negovať cieľ zákonodarcu odstrániť negatívne

dôsledky účinkov rozhodnutia v oblasti správneho trestania v čase, kedy o preskúmaní súvisiaceho
súdneho rozhodnutia rozhoduje ešte kasačný súd.“

64. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o nesprávnosti
záveru žalovaného, že na trhu v čase vyhlásenia súťaže pôsobilo dostatočné množstvo subjektov, ktoré

boli spôsobilé plniť predmet zákazky.

65. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Asf
20/2008 zo dňa 05.06.2008, tento nemožno aplikovať, keďže v prejednávanej veci nešlo o priamu alebo
nepriamu diskrimináciu, pretože sa nepreukázalo nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivými záujemcami

a uchádzačmi a zároveň sa nepreukázalo poškodenie hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia
medzi hospodárskymi subjektmi.

66. Rovnako námietku žalobcu o zmätočnom stanovení kritérií na vyhodnotenie ponúk a porušení
princípu transparentnosti kontrolovaným vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Kontrolovaný v

súťažných podkladoch jasne určil ako kritérium na vyhodnotenie ponúk najnižšiu cenu (§ 44 ods. 3
písm. c) zákona o verejnom obstarávaní) a súčasne určil, akým spôsobom sa cena vypočíta s tým,
že úspešnou bude ponuka uchádzača, ktorý poskytne verejnému obstarávateľovi najnižšiu (celkovú)
cenu za dodanie predmetu zákazky za štyri roky bez dane z pridanej hodnoty. V kapitole A.3 „Kritériá
na vyhodnotenie ponúk a pravidlá uplatnenia“ súťažných podkladov kontrolovaný okrem iného uviedol,

že cenou za dodanie predmetu zákazky je provízia (poplatok za sprostredkované stravovacie služby),
pričom percentuálna výška provízie sa so zmenou nominálnej hodnoty stravovacej poukážky počas
platnosti zmluvy nemení. V bode 9 kapitoly B.4 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov zároveň
uviedol,že:„Verejnýobstarávateľsivyhradzujeprávozmeniťnominálnuhodnotustravovacíchpoukážok
počas platnosti zmluvy v závislosti napr. od zmien a doplnení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných

náhradách v znení neskorších predpisov, od kolektívnej zmluvy a potrieb verejného obstarávateľa,
bez zmeny ceny – celkovej výšky provízie za dodávanie predmetu zákazky (predmetu zmluvy).“
Zámerom kontrolovaného teda bolo súťažiť o najnižšiu celkovú cenu (províziu) vyjadrenú v eurách bez
DPH, pričom kontrolovaný požadoval, aby sa so zmenou nominálnej hodnoty stravovacej poukážky
výška provízie vyjadrenej v eurách nemenila. Preto prípadná zmena nominálnej hodnoty stravovacích

lístkov počas platnosti zmluvy uzavretej s úspešným uchádzačom nebude mať vplyv na celkovú výšku
provízieponúknutúúspešnýmuchádzačom.Zuvedenéhodôvoduinformácie,ktorékontrolovanýuviedol
v súťažných podkladoch, neumožňovali predloženie špekulatívnych ponúk tak, ako to namietal žalobca.
Preto nemožno kontrolovaným stanovené požiadavky na predmet zákazky a kritériá na vyhodnotenie
ponúk považovať za zmätočné a v rozpore s princípom transparentnosti.

67. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že žalovaný a rada založili
svoje rozhodnutia na riadne zistenom skutkovom stave, vec po právnej stránke správne posúdili a svoje
rozhodnutia aj dostatočne odôvodnili. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

68. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy,
ktorému v konaní ani žiadne trovy nevznikli.69.Otrováchďalšiehoúčastníkarozhodolsprávnysúdtak,žemunáhradutrovkonaniapodľa§169SSP
nepriznal, keď ďalšiemu účastníkovi nebola správnym súdom v konaní uložená žiadna povinnosť. Za

uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý ďalšiemu účastníkovi v súlade s
§ 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami s možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa
k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto vyjadrenie správny súd vyžadoval. Uvedené
platí aj v prípade výzvy správneho súdu podľa § 106 ods. 2 SSP na vyjadrenie sa k replike žalobcu.
Správny súd nezistil a ďalší účastník netvrdili ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých

by bolo možné priznať mu právo na náhradu trov konania.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.