Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209070
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123209070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: V.. M. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, XXX XX S., zastúpený Advokátska kancelária SEMANČÍN &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 576 942, proti žalovanému:
Vihorlatské múzeum v Humennom, so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, IČO: 37 781 391,
zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 29Cpr/4/2023-373 zo dňa 27.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem zamietavého výroku.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:
I. U r č u j e , že skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovaným zo dňa 27.07.2023 j e n e p l a t n é a
pracovný pomer žalobcu u žalovaného, založený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX t r v á .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 24 347 EUR v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu o nároku na náhradu mzdy z a m i e t a .

IV. Vo vzťahu k výroku I. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

V. Vo vzťahu k výroku II. a III. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 84 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa XX.X.XXXX a náhrady mzdy.
Žalobca v žalobe uviedol, že neexistuje dôvod, pre ktorý mu žalovaný okamžite skončil pracovný
pomer. Ďalej žalobca v žalobe namietal doručovanie listiny obsahujúcej okamžité skončenie pracovného
pomeru, keď tvrdil, že k takémuto úkonu zo strany zamestnávateľa nedošlo.Žalobca v žalobe uviedol, že pracovný pomer so žalovaným uzatvoril X.XX.XXXX na pozíciu
samostatný historik. Dňa XX.X.XXXX sa žalovaný pokúsil žalobcovi doručiť nejakú listinu, o ktorej
tvrdil, že je okamžitým skončením pracovného pomeru. Predmetné stretnutie bolo zvolané za účelom

riešenia možnosti výkonu pracovnej činnosti zo strany manželky žalobcu, pričom žalobcu si manželka
dala privolať, pretože sa obávala nekorektného správania žalovaného. K samotného odovzdávaniu
predmetnej listiny nedošlo, uvedené bolo len v štádiu rozhovoru o akejsi vymyslenej potýčke medzi
žalobcom a Q. K., kolegom žalobcu a zamestnancom žalovaného.
Keďže manželke žalobcu v dôsledku napätej situácie prišlo zle a uviedla, že takéto nekultúrne správanie

žalovaného nemôže znášať, vstala a odišla do svojej kancelárie. Cestou odpadla, pričom žalobca išiel
svojej manželke na pomoc. Následne bola zavolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorá odviezla manželku
žalobcudonemocniceaJ..W.M.odviezoldonemocnicezamanželkouajžalobcu.Ajžalobca,vzhľadom
na situáciu, mal zdravotné problémy a bol uznaný za práceneschopného.
Žalovaný predmetné konanie vyhodnotil ako odmietnutie prevzatia listiny okamžitého skončenia
pracovného pomeru napriek tomu, že žiadna listina žalobcovi doručovaná nebola. Žalobca sa až

následne dňa X.X.XXXX dožadoval preposlania doručenia uvedenej listiny, aby vedel, čo je jej obsahom.
Keďže žalobcovi sa skončila dňa X.X.XXXX práceneschopnosť, s prihliadnutím na uvedené oznámenie,
že okamžité skončenie pracovného pomeru neakceptuje, a trval na ďalšom zamestnávaní, sa následne
do práce riadne dňa X.X.XXXX dostavil a nebolo mu umožnené pracovať.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný podaním zo dňa XX.X.XXXX označené ako okamžité skončenie
pracovného pomeru skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z
dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny tým, že dňa XX.X.XXXX po tom, čo zamestnanec M. Q.
K. zaklopal na dvere jeho kancelárie s dotazom, či platí zajtrajší výjazd, tomuto odpovedal slovami: Ty už
so mnou nikde nepôjdeš, vypadni ztade, lebo ťa zabijem, začal na tohto zamestnanca kričať, rozbehol

sa k nemu s krikom, že čo si to dovoľuje voči jeho manželke a za súčasného požívania vulgárnych
výrazov na jeho adresu ho fyzicky napadol údermi rukami. Následne žalobca na otázku zamestnanca
Q. K., či zošalel, odpovedal slovami: Hej, zošalel som. K fyzickému útoku žalobcu sa zamestnanec Q.
K. bránil rukami. Po skončení fyzického útoku žalobca pokračoval vo vulgárnych nadávkach a vyhrážal
sa zamestnancovi Q. K. a následne sa rozmachol a tresol do dverí. Žalobca tým porušil pracovný

poriadok v čl. 7 bod 2 písm. a), v zmysle ktorého sú zamestnanci povinní dodržať pracovnú disciplínu
a bod 2 písm. f), v zmysle ktorého zamestnanci sú povinní zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo
narušiť vážnosť postavenia zamestnanca alebo zamestnávateľa. Zamestnávateľ uzavrel, že v danom
prípade je okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom ako výnimočné disciplinárne opatrenie
dôvodné. Pri rozhodovaní o kvalifikácii intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancov prihliadol

aj na to, že správaním žalobcu sú narušené vzťahy na pracovisku, viacerí zamestnanci majú z neho
strach a obavy a odmietajú ďalšiu spoluprácu s ním. Zamestnávateľ akcentuje, že je neprípustné,
aby sa pracovné problémy alebo osobné nezhody riešili takýmto impulzívnym a zavrhnutiahodným
spôsobom na pracovisku a uzavrel, že prácu u zamestnávateľa nemôžu zamestnanci vykonávať v
napätom ovzduší a obávať sa kolegu, ktorý problémy rieši neadekvátnym spôsobom, fyzickým útokom

naspolupracovníka,zktoréhodôvodunemožnospravodlivopožadovaťodzamestnávateľa,abyžalobcu
naďalej zamestnával.
Z písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalobca mal dňa
XX.X.XXXX o XX:XX hod. odmietnuť prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo potvrdili
svedkovia, osoby prítomné pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to V.. V. C., V..

Z. P., ako poverená riaditeľka zamestnávateľa a J.. W. M. ako personalista.
Listom zo dňa XX.X.XXXX Q. K. oznámil žalovanému fyzický útok zamestnanca na pracovisku, ktorý v
oznámení bližšie opísal. Svedkyňa V.. V. C. a T.. D. P. dňa XX.X.XXXX odovzdali žalovanému písomnú
informáciu o incidente na pracovisku, ktorej obsahom bolo, že dňa XX.X.XXXX, pár minút po XX.XX
hod. boli na pracovisku M. V. v S. v kancelárii č. XX, v tom čase počuli krik za dverami kancelárie. Zostali

sedieť na svojich miestach, počuli jasný hlasný krik, vulgárne nadávky žalobcu na adresu pána K. a
buchot dverí. Počuli, ako pán K. vyzval žalobcu, aby sa upokojil, hneď na to počuli, ako žalobca uviedol,
že sa neupokojí a následne na p. K. vykríkol: Vypadni do pi... a následne počuli hlasný buchot dverí.
Celý incident trval 5 minút.
Uvedený incident bol prejednaný dňa XX.X.XXXX za prítomnosti riaditeľky múzea, J.. W. M.,

personalistu, V.. V. C. ako zástupkyni odborov ZO B., J.. V. X. ako vedúcej ekonomického úseku a Q. K.
ako ohlasovateľa incidentu, o čom bol zrealizovaný písomný zápis.
Dňa XX.X.XXXX o X.XX hod. predseda Základnej odborovej organizácie B. V.. H. prevzal žiadosť o
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom, ktorého súčasťoubol aj rovnopis okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tento deň o X.XX hod. v zasadačke M. sa
žiadosť prerokovala medzi štatutárom žalovaného a predsedom ZO B. v S. V.. Q. H..
Ďalej prvoinštančný súd vyhodnotil pracovné pôsobenie žalobcu na pracovisku s tým, že poukázal, že

dlhodobopôsobilakoštatutárnyzástupcažalovaného,pričompodľažalobcuvčase,keďužnevykonával
štatutára, zamestnávateľ sa voči jeho osobe, najmä z pozície poverenej riaditeľky, správal šikanózne.
Prvoinštančný súd zistil, že pred rokovaním o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom
sa uskutočnilo pracovné rokovanie medzi zamestnávateľom a manželkou žalobcu, bolo to približne od
XX:XX alebo od XX:XX hod. s tým, že na vyžiadanie manželky sa zúčastnil aj žalobca na tomto rokovaní.

Prvoinštančný súd podrobne opísal výpoveď žalobcu, ktorú vykonal pred prvoinštančným súdom ako
dôkaz a ďalej vypočul svedkyňu V.. Z. P., poverenú riaditeľku žalovaného, Q. K., W.. V. P., J.. W. M., V..
Q. H., T.. D. P., V.. V. C., J.. V. X., V.. Q. H., F. L., R. M., V. K., oboznámil sa s listinami, ktoré predložil
žalobca, a to odpoveď žalovaného na jeho žiadosť o informácie zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa dožadoval
predloženia záznamu z pracovných pohovorov zo dňa XX.X.XXXX, na ktorú žalovaný reagoval, aby
špecifikoval, o aký zápis sa jedná, či zápis zo stretnutia s manželkou alebo v súvislosti s okamžitým

skončením pracovného pomeru. Ďalej prvoinštančný súd vyhodnotil zápisnicu zo zapečatenia priestorov
depozitu a kancelárie žalobcu, ktorá bola spísaná o XX:XX hod., list Inšpektorátu práce W., z ktorého
vyplýva, že pohovor s manželkou žalobcu bol vedený 45 minút, na základe čoho prvoinštančný súd vec
posúdil jednak podľa § 68 ods. 1 - 3 Zákonníka práce, ďalej podľa § 70, § 74, § 79 ods. 1 - 5 Zákonníka
práce, podľa § 81 Zákonníka práce a podľa § 118 ods. 1 - 4, § 129 ods. 1 - 3, § 132, § 134 ods. 1, 2 a

4 Zákonníka práce. Aplikoval aj ust. § 1 ods. 1 a 4, § 8 ods. 1 - 3 zákona č. 552/2003 Z.z., a ďalej § 4
ods. 1 - 8, § 29 ods. 1 - 4 zákona č. 553/2003 Z.z.
Prvoinštančný súd vyhodnotil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe
pracovnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX v pozícii samostatný historik. Do XX.X.XXXX bol žalobca
štatutárnym zástupcom žalovaného, kedy bol odvolacím dekrétom zriaďovateľa z funkcie riaditeľa

odvolaný. Dňa XX.X.XXXX žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom pre hrubé porušenie
pracovnej disciplíny, pretože mal dňa XX.X.XXXX fyzicky a slovne napadnúť pred dverami kancelárie
kolegu Q. K.. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal jednoznačne, že žalobca
fyzicky zaútočil na svedka Q. K.. Fyzicky útok potvrdil len Q. K. ako účastník incidentu, avšak ostatní
zamestnanci prítomní na pracovisku svedkami uvedeného fyzického útoku neboli. Svedkovia Q. K., V.

C. a D. P. mali spoločnú kanceláriu, ktorá sa nachádzala bezprostredne oproti kancelárii žalobcu a tvrdili,
že o fyzickom útoku ich bezprostredne informoval p. K., fyzický útok však nevideli. Bez pochybností
nebolo preukázané, že k fyzickému útoku došlo. Prvoinštančný súd vyhodnotil však, že žalobca verbálne
zaútočilnakoleguK.spoužitímvýhražnýchslovavulgarizmom,čobolopočuťajdovedľajšejkancelárie,
a krik a hádku, ktorú počuli všetci pracovníci múzea, prvoinštančný súd považoval za preukázanú.

Svedeckú výpoveď W.. V. P. prvoinštančný súd nepovažoval za vierohodnú, pretože v čase incidentu
videl, že žalobca sa rozpráva s iným mužom vo dverách, avšak žiaden slovný incident nepočul napriek
tomu, že ostatní zamestnanci múzea, ktorí vo veci vypovedali, tento krik potvrdili. Teda prvoinštančný
súd uzatvoril, že žalobca verbálne zaútočil na Q. K. s použitím vulgárnych výrazov a vyhrážok, ktoré je
možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v rozpore s povinnosťami zamestnanca

podľa § 81 Zákonníka práce v spojení s § 8 zákona č. 552/2003 Z.z. a čl. 7 bod 2 písm. a) a f) pracovného
poriadku. V konkrétnom prípade ide nielen o nevhodný, ale hlavne neprípustný spôsob komunikácie
žalobcu v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorý vážnym spôsobom narušuje dôveru zamestnancov a
vyvoláva dôvodné obavy z možnosti opakovaného nevhodného správania žalobcu a naplnenia jeho
vyhrážok, čo nesporne vyplynulo z výpovedi svedkýň C., P. a X.. Preto boli splnené hmotnoprávne

podmienky žalovaného pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny.
Okolnosti tvrdeného mobingu alebo bosingu v čase pôsobenia žalobcu ako štatutárneho zástupcu
preukázané neboli. Neprípustné považoval prvoinštančný súd aj tvrdenia žalovaného v súvislosti s
hodnotením osoby žalobcu po skončení pracovného pomeru s tým, že žalovaný správanie žalobcu

považoval za šikanózne konanie, pokiaľ sa dožadoval sprístupnenia niektorých informácií.
Prvoinštančný súd považoval aj prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom
zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce za správne. Predseda základnej odborovej
organizácie prevzal žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s uvedením
dôvodov zamýšľaného okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ako aj s listinou

okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa XX.X.XXXX o X:XX hod. Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce boli medzi poverenou riaditeľkou žalovaného a
predsedom odborovej organizácie prerokované o X.XX hod., čo vyplýva, zo zápisu z prerokovaniaokamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedená hmotnoprávna podmienka podľa § 74 Zákonníka
práce bola splnená.
Prvoinštančný súd sa ďalej zameral na spôsob osobného doručenia okamžitého skončenia pracovného

pomeru zo strany žalovaného žalobcovi a k odmietnutiu prijatia uvedenej písomnosti v čase
deklarovanom poverenou riaditeľkou V. Z. P., personalistom, J.. W. M. a zástupkyňou odborovej
organizácie V.. V. C. na písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa
XX.X.XXXX o XX:XX hod. Tu prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 38 ods. 1 - 5 Zákonníka práce. Z
výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajú určité pochybnosti zo splnenia tejto formálnej podmienky

okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď sú pochybnosti, či vôbec došlo k doručovaniu
okamžitého skončenia pracovného pomeru a následne k odmietnutiu prevzatia zo strany žalobcu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že potvrdenia poverenej riaditeľky, V.. C. a J.. M. sú pochybné.
Bez pochybností je okolnosť, že XX.X.XXXX okolo XX. hod. sa za žalovaného zúčastnila pracovného
pohovoru poverená riaditeľka Z. P., personalista W. M. a zástupca odborovej organizácie V. C. a
zamestnankyňaQ.H..Predmetomrokovaniabolazmenapracovnejzmluvy.Q.H.sinatomtopracovnom

pohovore vyžiadala účasť svojho manžela, poverená riaditeľka požiadala o prítomnosť W.. B.. Toto
rokovanie sa skončilo po tom, čo Q. H. požiadala o prítomnosť svojho právnika.
Pracovné stretnutie s V.. H. nie je možné podľa vykonaného dokazovania jednoznačne časovo ohraničiť,
pretože J.. W. M. uviedol, že začalo o X:XX, resp. X:XX hod. a bolo ukončené o XX:XX hod. V.. P. a
V.. C. uviedli začiatok tohto pracovného rokovania o XX:XX hod., kedy podľa V.. P. malo byť rokovanie

ukončené o 15 - 20 min. a podľa V.. C. trvalo 30 min.
Všetci prítomní svedkovia potvrdili, že vedeli, že následne bude vykonaný aj pracovný pohovor so
žalobcom. Na tomto pracovnom pohovore sa mala zúčastniť aj V.. Q. H. v čase čítania listiny okamžitého
skončenia pracovného pomeru poverenou riaditeľkou. Svedkovia potvrdili, že táto listina mala byť
prečítaná celá s tým, že žalobca skákal do reči poverenej riaditeľke, správal sa voči nej ironicky a

arogantne. Následne mala poverená riaditeľka odovzdať listinu okamžitého skončenia pracovného
pomeru do rúk žalobcu túto mal prevziať a vrátiť späť na stôl. V písomnom vyhotovení okamžitého
skončenia pracovného pomeru všetci svedkovia potvrdili odmietnutie prevzatia tejto listiny o XX.XX hod.
W. B., ktorá sa zúčastnila pohovoru s V.. H., nevedela a nebola informovaná, že sa uskutoční pracovný
pohovor aj so žalobcom. Svedkyňa vo svojej výpovedi neuviedla jednoznačne, či riaditeľka prečítala

okamžitéskončeniepracovnéhopomerucelé,alebolenjejčasťataktiežnebolajednoznačnávsúvislosti
s doručovaním tejto listiny, kedy na začiatku vlastnej svedeckej výpovede uviedla, že listina bola
žalobcovi doručená následne však na otázku zástupcu žalovaného sa k veci vyjadriť už nevedela.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že vzhľadom na rozpornosť počiatku pracovného pohovoru s Q.
H. tento pohovor nemohol začať skôr, ako o XX:XX hod., pretože o X.XX hod. poverená riaditeľka

žalovaného a zástupca odborovej organizácie prerokovávali okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu.
Ak pohovor s Q. H. podľa tvrdenia svedkov mal trvať približne 30 minút (pozn. odvolacieho súdu - od 15
min. do 30 min.) a potom poverená riaditeľka mala pristúpiť k čítaniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru o XX:XX hod. nemohlo dôjsť k odmietnutiu prevzatia tejto listiny, pretože je nepravdepodobné,

aby vzhľadom na rozsah okamžitého skončenia pracovného pomeru a správanie žalobcu sa tieto úkony
stihli za 10 minút (v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru čas odmietnutia XX:XX - pozn.
odvolacieho súdu).
Ďalej je potrebné uviesť, že V.. P. ako poverená riaditeľka v svojej svedeckej výpovedi uviedla, že V.. H.
opustila priestory kancelárie, v ktorej sa uskutočňoval pracovný pohovor s jej manželom, počas čítania

okamžitého skončenia pracovného pomeru. Prítomný J.. M. nevedel uviesť, kedy V.. H. opustila túto
kanceláriu a V.. C. uviedla, že p. H. tam bola počas celého čítania okamžitého skončenia pracovného
pomeru, aj počas doručovania.
V časovej súvislosti a v súvislosti s uvedenými záznamami vykonanými so žalovaným prvoinštančný
súd poukázal aj na listinu Inšpektorátu práce W. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý prešetroval pracovný pohovor

V.. H., kde stretnutie s V.. H. bolo časovo uvedené na cca 45 minút, teda ak pracovné stretnutie
dňa XX.X.XXXX začalo s V.. H. o XX:XX hod. a trvalo 45 minút, potom podľa poverenej riaditeľky
nebola prítomná pri akte doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi a potom
je spochybnená pravdivosť tvrdenia žalovaného, že k doručovaniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru došlo o XX:XX hod.

Prvoinštančný súd na dôvažok poukázal aj na listinu, ktorú sám predložil žalovaný, a to konkrétne na
zápisnicu so zapečatených priestorov depozitov a kancelárie žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého
vyplýva že k odovzdaniu a odmietnutiu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu
malo dôjsť už o XX:XX hod.Dôvodnú pochybnosť o splnení podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru
vyvoláva aj samotný postup žalovaného v súvislosti s návrhom na doplnenie dokazovania predložením
záznamu z pracovného pohovoru, ktorý sa uskutočnil dňa XX.X.XXXX, kedy uviedol, že takýmto

záznamom nedisponuje, čo je v rozpore s výpoveďou svedka J.. W. M., ktorý potvrdil, že on osobne
vyhotovoval záznam z pohovoru s p. H., ako aj so žalobcom a tento vlastnoručne podpísal. B. V.. C.
potvrdila existenciu takéhoto zápisu z pohovoru s V.. H., ktorý podpisovala. Zápis z pohovoru s V.. H.
vyhotovovaný nebol.
Skutočnosť, že takýto zápis vyhotovovaný bol, nepriamo preukazuje aj odpoveď žalovaného na žiadosť

žalobcu o informácie zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vybavovala poverená riaditeľka Z. P., ktorá od žalobcu
žiadala, aby presne špecifikoval, či má na mysli zápis zo stretnutia s V.. H., alebo v súvislosti s jeho
okamžitým skončením pracovného pomeru.
Na základe uvedených pochybnosti prvoinštančný súd nemal za preukázané splnenie formálnej
podmienky, a to doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi podľa § 38 Zákonníka
práce, a preto podľa § 70 Zákonníka práce toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje

prvoinštančný súd za neplatné, a preto žalobe vyhovel.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od augusta
XXXX do októbra XXXX podľa špecifikácie, ktorú súdu predložil. Prvoinštančný súd uvedený nárok
posúdil podľa § 79 Zákonníka práce, podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. a podľa § 134
ods. 2 Zákonníka práce. Podľa predloženého oznámenia o plate s účinnosťou od XX.X.XXXX bol

funkčný plat žalobcu vo výške 1.745 eur. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vznikol preto
žalobcovi nárok na náhradu mzdy za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Mzda podľa čl. 16 ods.
3 Pracovného poriadku sa vyplácala mesačne dozadu v pracovnom čase, a to 10. deň v mesiaci. Podľa
prvoinštančného súdu nárok žalobcu nie je dôvodný za obdobie práceneschopnosti, teda od XX.X.XXXX
do X.X.XXXX, pričom žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy za mesiace XX/XX až XX/XX, a to 13 x

1.745 eur a za mesiac september XXXX od X.X. do XX.X.XXXX vo výške 1.662 eur. Za kalendárny
mesiac september XXXX žalobcovi patril nárok na náhradu mzdy vo výške funkčného platu za 168
pracovných hodín, z toho 16 hodín za náhradu mzdy za dni pracovného pokoja, 1. a XX.X.XXXX. Pokiaľ
žalovaný bol dňa X.X.XXXX ešte práceneschopný, potom mu nárok na náhradu mzdy za uvedený
deň nepatrí. V zmysle vyššie uvedeného má nárok na náhradu mzdy za mesiac september XXXX. vo

výške 1.662 eur, teda v sume zodpovedajúcej funkčnému platu žalobcu za 160 pracovných hodín. Na
základe vyššie uvedených skutočností tak žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy vo výške 24.347 eur.
V prevyšujúcej časti súd žalobu o nároku na náhradu mzdy ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s použitím ust. § 262 ods. 1,
2, 3 CSP. Vo vzťahu k prvému výroku súd priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania voči

žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k druhému a tretiemu výroku prvoinštančný súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %, ktorá miera predstavuje úspech žalobcu pri
uplatňovaní nároku na náhradu mzdy.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v

odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia. Prvoinštančný súd zistil správne skutkový stav, keď
uzatvoril, že boli splnené hmotnoprávne podmienky žalovaného pre okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, avšak nesprávne skutkovo
zistil okolnosti, keď prvoinštančný súd nemal preukázané splnenie formálnej podmienky doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi podľa § 38 Zákonníka práce. Žalovaný preto ako

odvolací dôvod uviedol dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Závery prvoinštančného súdu o doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a časovej
súvislosti zistené prvoinštančným súdom považuje za nesprávne, keď prvoinštančný súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na to, že žalobca sa
nachádzal v daný deň XX.X.XXXX na pracovisku, pristúpil žalovaný ako zamestnávateľ k doručovaniu

písomnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na pracovisku. Uvedené je v súlade s § 38
Zákonníka práce a tento úkon vykonala poverená riaditeľka žalovaného, p. Z. P., za prítomnosti svedkov
V. C., W. M. a J. B.. Z výpovede týchto svedkov pred prvoinštančným súdom vyplýva, že žalovaný
riadne doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi priamo na pracovisku dňa XX.X.XXXX.
Žalobca túto listinu chytil a vrátil ju späť poverenej riaditeľke p. P. s tvrdením, že prevzatie nepodpíše.

Žalovaný tento akt považoval za odmietnutie prevzatia písomnosti s účinkami doručenia. Prvoinštančný
súd vytrhol z kontextu detaily výpovede jednotlivých svedkov - zamestnancov žalovaného ohľadom
presných časov začatia a ukončenia pohovoru s V.. Q. H. a následne prečítania okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobcom a doručovania tejto listiny žalobcovi.Žalovaný má za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že všetci svedkovia zúčastnení
na doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zhodne vypovedali, že V.. P. žalobcovi listinu
okamžitého skončenia pracovného pomeru prečítala, tento jej skákal do reči, následne mu listinu

odovzdala, tento ju prevzal a následne ju odsunul na stôl, čo žalovaný vyhodnotil ako odmietnutie
prevzatia písomnosti podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce. V.. P., V.. C., J.. M. a W.. B. sa zúčastnili
doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Všetci svedkovia vypovedali, že k doručovaniu
listiny zo strany riaditeľky došlo, po dočítaní okamžitého skončenia pracovného pomeru poverenou
riaditeľkou listina bola predložená žalobcovi, ktorý ju následne vrátil s tým, že ju nepodpíše.

Podľa žalovaného sú právne bezvýznamné časové súvislosti odovzdania a odmietnutia okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ktoré nie sú podstatné vzhľadom na to, že k odovzdaniu a odmietnutiu
prevzatia listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcom došlo.
Bez právneho významu je aj okolnosť, že poverená riaditeľka V.. P. čítala žalobcovi celý obsah
okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože čítanie textu nie je povinné. O úkone doručovania
okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ nemusí spisovať úradný záznam, a ani

pred doručením takejto listiny vykonať so zamestnancom personálny pohovor. Nemusí ani osobitným
spôsobom si zamestnanca predvolať na akt doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Aj keď J.. M. ako jediný svedok vypovedal, že záznam z personálneho pohovoru so žalobcom dňa
XX.X.XXXX vyhotovený bol, svedkyňa P., ako aj V.. C. jednoznačne potvrdili, že žiaden záznam sa
nevyhotovoval. Svedok J.. M. pôsobil zmätene, pretože ako jediný uviedol, že pohovor s V.. H. sa

uskutočnil o XX:XX hod., resp. XX:XX hod., ostatní traja svedkovia potvrdili začiatok pohovoru o XX:XX
hod. Preto aj tvrdenie o zápise z personálneho pohovoru so žalobcom svedka J.. M. nie je jednoznačný,
keď opak tvrdia ďalšie dve svedkyne.
Vo vzťahu k žiadosti žalobcu na predloženie zápisu z personálneho pohovoru so žalobcom žalovaný v
odvolaní uviedol, že takýto záznam bol vykonávaný len s V.. H., nie však so žalobcom. Pokiaľ by žalobca

bol žiadal záznam z personálneho pohovoru s jeho osobou, táto informácia by mu bola poskytnutá.
Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil aj uvedenú okolnosť.
Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď prvoinštančný súd nemal preukázané
splnenie formálnej podmienky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi podľa
§ 38 Zákonníka práce, a preto toto okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné.

Žalovaný má za to, že zo skutkových zistení, ktoré popísal v odvolaní, došlo k doručeniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobcovi, ktorý toto prevzatie odmietol. Teda zamestnávateľ platne
doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, čím splnil aj formálnu podmienku platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobcom a okamžité skončenie pracovného pomeru je platné.
Preto žalovaný považuje prvoinštančný rozsudok za nesprávny, a to vo výroku o určení neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru a na to nadväzujúceho výroku o povinnosti žalovaného
nahradiť žalobcovi mzdu vo výške 24.347 eur a vo výrokoch o trovách konania. Žiadal žalobu zamietnuť
v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca. Žalobca vo vyjadrení žiadal, aby rozsudok

prvoinštnačného súdu bol potvrdený a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobca vo vyjadrení namietal, že skutku, ktorý je uvedený ako dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru sa nedopustil a tento skutok nebol jednoznačne a bezpochyby preukázaný, pričom
namietal aj riadne prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou.
Pokiaľ sa týka doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobca sa stotožnil s názorom

prvoinštančného súdu, že neboli splnené podmienky doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru, pretože listina mu nebola riadne doručená. Neexistuje žiadna zápisnica, ktorá by potvrdzovala,
že žalobca vzal listinu do ruky a odmietol ju. Svedecké výpovede o doručovaní sú chaotické, žalovaný
si vykladá tieto výpovede vo svoj prospech. Svedkovia vo svojich výpovediach si častokrát odporovali
a rozchádzali sa vo vyjadreniach. Existuje viacero verzií o priebehu stretnutia. Ak sa žalovaný aktívne

nesnažil doručiť listinu žalobcovi, nemôže ju považovať za doručenú a takýto úkon nie je možné
považovať za platný.
Žalobca poukázal na rozpory uvedené prvoinštančným súdom, kedy podľa okamžitého skončenia
pracovného pomeru je uvedený moment odmietnutia doručenia o XX.XX hod.. V zápisnici o zapečatení
priestorov, depozitov a kancelárie vyplýva, že žalobcovi bolo údajné odovzdanie okamžitého skončenia

pracovného pomeru o XX.XX hod., a v odpovedi na podnet manželky žalobcu od Inšpektorátu práce W.,
vyplýva, že stretnutie s manželkou trvalo 45 minút, teda trvalo do XX.XX hod., pričom vtom čase sa o
okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom nehovorilo. Žalovaný kladie príliš veľký dôraz na
to, aby odôvodnil nesprávny postup v prípade doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru,keď ospravedlňuje svedkov hektickým a vypätým pohovorom so žalobcom, pričom z dokazovania
vyplýva, že mali mať zamestnanci strach.
Žalovaný v odvolaní však nezohľadnil tú okolnosť, že údaje, na základe ktorých prvoinštančný súd

uviedol dôvody neplatnosti doručovania okamžité skončenia pracovného pomeru sa opierajú o listinné
dôkazy, nie o výpovede svedkov. Žalobca ďalej poukázal na to, že pracovné stretnutie s p. H. sa začalo
o XX.XX hod., a skončilo sa pred XX.XX hod., pretože vtedy bola privolaná záchranná služba k pani
H., ktorej sa zhoršil zdravotný stav. Podľa p. C. a p. M., a p. P., p. H. mala byť celý čas prítomná pri
prerokúvanízáležitostížalobcu,inokedytítosvedkoviatvrdili,žep.H.prítomnánebola,zároveňtambola

45 minút podľa ich tvrdenia. Ak rokovanie s p. H. trvalo minimálne 45 minút a začalo sa po XX.XX hod.,
mal žalovaný čas na oznamovanie útoku, vysvetľovanie útoku, čítanie a odovzdávanie a podpisovanie
dokumentu svedkami menej ako 10 minút, počas ktorých odišiel p. M. hneď za p. H., potom žalobca
a následne p. B.. Preto okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako je to zaznamenané na tejto
listine, že žalobca túto listinou neprevzal o XX.XX hod., je sporné. Dôkazné bremeno na preukázanie
doručenia tejto listiny je na strane žalovaného, čo však žalovaný jednoznačne nepreukázal.

Je taktiež sporné, že zápis z pohovoru so žalobcom sa nevykonával, pretože p. C. a p. M. potvrdili, že
takýto zápis z pohovoru so žalobcom bol vykonaný. Preto okamžité skončenie pracovného pomeru je
neplatné a žalobcovi patrí náhrada mzdy a náhrada za trovy konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu na svojej argumentácií vo vzťahu k dôvodu závažného

porušenia pracovnej disciplíny a k otázke prerokovania odborovou organizáciou uviedol, že okolnosti
závažného porušenia pracovného pomeru prvoinštančným súdom boli jednoznačne preukázané a
zistené, a bol daný a preukázaný hmotnoprávny dôvod na okamžité skončenia pracovného pomeru
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
prerokované s odborovou organizáciou, keď táto okolnosť bola prvoinštančným súdom náležitým

spôsobom zistená, a prvoinštančný súd považoval túto podmienku za preukázanú. Žalovaný vo
vyjadrení uviedol, že na svojich pochybeniach o záveroch prvoinštančného súdu uvedených v odvolaní
trvá,, pričom trvá na tom už aj s poukazom na výsluch Z. P., V. C., W. M. a J. B., že žalobca listinu o
okamžitom skončení pracovného pomeru prevzal, vzal do ruky a vrátil ju naspäť na stôl s tým, že ju
neprevezme. Trval na tom, že zápis z odovzdávania okamžitého skončenia pracovného pomeru ako aj

zápis z pracovnej porady so žalobcom neexistuje. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k podaniu žalovaného zotrval na svojich argumentoch, v stručnosti
poukázal na jednotlivé body svojej argumentácie, a zotrval na tom, že rozsudok prvoinštančného súdu

je správny a žiadal ho potvrdiť.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu vo vyhovujúcich výrokoch a v súvisiacich výrokoch o trovách konania v zmysle
zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP

a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy. Odvolací súd sa s
rozhodnutím prvoinštančného súdu stotožňuje a práve pre absenciu preukázania riadneho doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje tento rozsudok za správny.

8. Je potrebné uviesť, že nebolo pred prvoinštančným súdom jednoznačne preukázané doručenie
listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcovi. Dôkaznú povinnosť má zamestnávateľ,
teda žalovaný, ktorý je povinný splnenie všetkých obligatórnych náležitostí jednoznačne a bezpochyby
preukázať. V prípade pochybností nastáva situácia, že takéto doručovanie nie je možné považovať za
jednoznačne preukázané. Tým sa žalovaný dostáva do dôkaznej núdze, dôkazné bremeno, ktoré ho

zaťažuje neuniesol, a preto nemôže byť v spore úspešnou stranou sporu.

9. Žalovaný v odvolaní explicitne tvrdí existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

10. Ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP predstavuje odvolací dôvod, kedy súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto nesprávne skutkové zistenia
prvoinštančného rozsudku sa majú dotýkať okolnosti, že skutkové závery prvoinštančný súd vytvoril lenna základe svedeckých výpovedí, z ktorých prvoinštančný súd použil len tie časti svedeckých výpovedí,
ktoré odôvodňujú riadne nedoručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi.
Riadne zistený skutkový stav je podstatou pre následné správne právne posúdenie veci. Skutkový stav

tak, ako ho zistil prvoinštančný súd, je pre odvolací súd záväzný (§ 383 CSP).
Skutkový základ rozhodnutia sa vytvára postupom podľa § 215 CSP, kedy súd vychádza zo súhrnu
skutkových zistení, ku ktorým dospel v priebehu konania. Ku skutkovým zisteniam súd dospieva
posúdení a vyhodnotením skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým dokazovaním.

11. Predmetom zisťovania nie je celá objektívna realita, ktorá bola alebo je prítomná v čase, kedy došlo k
doručovaniu písomnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobcovi. Súd nezisťuje skutočný
stav veci, ale skutkový stav veci, kedy sám prejavuje princíp koncentrácie a princíp formálnej pravdy.
Skutkové poznatky súd získava dokazovaním, čo sa stalo aj v prejednávanej veci. Súd vykonal všetky
dôkazy, ktoré boli navrhované stranami sporu, dokonca jeho postup vychádza pri zisťovaní skutkových

okolností aj zo zvýšenej procesnej aktivity súdu v súlade s § 319 CSP, kedy žiadal žalovaného ako
zamestnávateľa o predloženie listín, a to konkrétne zo zápisnice z pracovného pohovoru so žalobcom
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej existencia sa javila ako jednoznačná vzhľadom na vykonané dokazovanie
prejednávanej veci. Všetky dôkazy, ktoré boli vykonané v prvoinštančným súdom v priebehu konania,
prvoinštančný súd vyhodnotil pre riadne ustálenie skutkového stavu, pričom nevychádzal len z časti

odvolateľom označených svedeckých výpovedí, ktoré odvolateľ považoval za dôležité, ale aj z odpovedí
svedkov na otázky strán sporu v priebehu konania z listín a okolností, ktoré v súvislosti s preukazovaním
rozhodných okolností vyšli najavo.
Prvoinštančný súd všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov prvoinštančný súd veľmi podrobne uviedol v

písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia, keď hodnotil každý dôkaz vykonaný v tejto veci z hľadiska
jeho dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti. Následne všetky dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a
dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré vo svojom závere zodpovedajú pravidlám formálnej logiky.
Závery prvoinštančného súdu v súvislosti s doručovaním okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcovi vychádzajú nielen zo svedeckých výpovedí, ktoré podľa prvoinštančného súdu sú vzhľadom

na ostatné dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané, nie jednoznačné. Z listín, ktoré mal
prvoinštančný súd a ktoré listiny jednoznačne potvrdzujú rozpornosť doručovania okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcovi a tvrdenia svedkov neboli vyvrátené , dokonca aj predložené listiny
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybení neuvádzajú, kedy bolo okamžité skončenie pracovného
pomeružalobcovipoverenouriaditeľkoužalovanéhodoručovanéatýmsaspochybňujevôbecexistencia

predpokladu formálneho charakteru pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru, a to doručenie
tejto písomnosti žalovanému a reálne odmietnutie doručenia tejto písomnosti žalobcom.

12. Je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno na preukázanie doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru a odmietnutie prijať túto listinu žalobcom zaťažuje zamestnávateľa, teda

žalovaného. Žalovaný preukazuje uvedenú skutkovú okolnosť súdu. Pokiaľ žalovaný túto skutkovú
okolnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek ďalších pochybností nepreukáže, čo sa stalo v prejednávanej
veci, potom nie je možné považovať okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobcom
za platné. Zamestnávateľ, teda žalovaný, sa v priebehu konania nepripravil na to, že skutkovú
okolnosť doručovanie písomností zamestnancovi a prevzatie alebo odmietnutie prijať túto písomnosť

zamestnancom preukazuje zamestnávateľ. Pokiaľ táto okolnosť preukázaná nie je, zamestnávateľ je v
dôkaznej núdzi a potom, pokiaľ by aj všetky podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli
splnené,takakotouviedolvprejednávanejveciajprvoinštančnýsúd,spornosťčoilenjednejpodmienky
formálneho charakteru, avšak zásadného významu, znamená neúspech zamestnávateľa v spore.
Prvoinštančný súd skutkové okolnosti zistené v prejednávanej veci a dôležité pre rozhodnutie o

uplatnenom nároku mal zistené do tej miery, ako dôkazné bremeno uniesol žalovaný ako zamestnávateľ
a vychádzal nielen zo svedeckých výpovedí, ktoré časti svedeckých výpovedí v odvolaní považoval
za dôležité žalovaný, ale aj z ďalších vyjadrení týchto svedkov prítomných pri doručovaní okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobcovi, ale aj z listín, ktoré boli v súvislosti s okamžitým skončením
pracovného pomeru žalobcu vyhotovované alebo sa dotýkajú časového postupu pri pracovnom

pohovore zamestnávateľa a žalobcu a predtým pracovného pohovoru zamestnávateľa a manželky
žalobcu.13. Žalovaný v odvolaní namietal aj odvolací dôvod, na základe ktorého tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesprávne
právne posúdenie veci môže nastať v prípade, ak na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú

právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo obsah správnej právnej normy nesprávne
interpretoval, prípadne správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
Žalovaný v odvolaní tvrdil, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 Zákonníka práce
v súvislosti s doručovaním okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi.
Odvolací súd uvedený odvolací argument preskúmal a dospel k záveru, že práve naopak aplikácia

ustanovenia § 38 ods. 1 až 5 Zákonníka práce bola prvoinštančným súdom náležite aplikovaná, pretože
citované zákonné ustanovenie (bod 120 rozsudku prvoinštančného súdu) jednoznačne určuje akým
spôsobom sa doručujú písomnosti, ktoré sa dotýkajú priamo pracovnoprávnych vzťahov. Doručovanie
písomností je priamou podmienkou skúmania podmienok uvedených v § 70 Zákonníka práce, kde sa
určujú podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zákon doručenie písomného okamžitého
skončenia pracovného pomeru nariaďuje doručiť druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu,

v danom prípade žalobcovi, pod sankciou neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Pracovný pomer sa totiž končí dňom, v ktorom je druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu
doručený zrušovací prejav. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru dochádza k okamžitému
skončeniu pracovnoprávnych vzťahov a doručovanie musí byť vykonané v súlade s § 38 Zákonníka
práce. Pokiaľ v prejednávanej veci právne prvoinštančný súd vyhodnotil na základe skutkových

okolností, ktoré zistil, že doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom
zamestnancovi nebolo jednoznačne preukázané, potom nie je možné prijať iný záver ako pre nedostatok
dôkazov zo strany zamestnávateľa určiť, že skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným v
prejednávanej veci je neplatné.

14. Odvolacie argumenty vo vzťahu k mzdovým nárokom žalobcu a k náhrade mzdy neboli uvedené
žiadne, preto keďže odvolací súd je viazaný odvolacími námietkami, tento výrok odvolací súd meritórne
z úradnej povinnosti nepreskúmaval.

15. Správne rozhodol prvoinštančný súd aj o trovách konania, pretože jeho rozhodnutie záviselo od

úspechu strany sporu vo vzťahu ku každému samostatne uplatniteľnému nároku.

16. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Rozhodol o nároku na náhradu trov konania v prospech žalobcu,
ktorý bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu.
O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).