Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823200965
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3823200965.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX a otec: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja rodičia zastúpení: JUDr. Ing.

Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát, so sídlom Bočná 26, Nové Zámky, o návrhu navrhovateľa na
vydanie neodkladného opatrenia: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, navrhovateľky: H. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom trvale F. XX, o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/14/2023-188 zo dňa 2. augusta 2024,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/14/2023-188 zo dňa 2. augusta 2024 p o t v r

d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)rozhodoltak,že„I.Súdzrušuje
uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.01.2022 č. k. 13P/48/2021-22 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčín zo dňa 28.04.2022 č. k. 27CoP/25/2022-94 v časti, v ktorej bol maloletý A.
B., nar. XX.XX.XXXX zverený do dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti E. F. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I., J. K. XX/XX, t. č. bytom F. K. XX.
II.NeodkladnýmopatrenímurčujenadvýchovoumaloletéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXvýchovnéopatrenie
- dohľad, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce a školy, a
to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že na Okresnom súde Prievidza sa viedlo

konanie o zverenie maloletej L. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľa pod sp.zn. 13P/48/2021. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa
07.01.2022č.k.13P/48/2021-22neodkladnýmopatrenímuložilmatkepovinnosťodovzdaťmaloletúL.F.,
nar. XX.XX.XXXX dočasne do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa E. F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytomI.,J.XX/XX,t.č.bytomF.XXazároveňuložilmatkeaotcovipovinnosťodovzdaťmaloletéhoA.B.,
nar. XX.XX.XXXX dočasne do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa E. F. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I., J. XX/XX, t. č. bytom F. XX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci zverenia
maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že uznesením zo dňa 22.12.2021 č. k.
ČVS: ORP - 623/1-VYS-PD-2021 bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), j)
Trestnéhozákona,účinnéhood01.01.2016,páchanéhoformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestného
zákona, „lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že matka maloletých detí spolu s jej druhom od

presne nezisteného obdobia pravdepodobne od apríla 2016 až doposiaľ, najprv v I. v byte na ulici J. XX
a neskôr v rodinnom dome v C. č. XXX spôsobovali fyzické a psychické utrpenie svojim deťom a deťom,ktoré sú v ich starostlivosti. Maloleté deti sa doma necítili bezpečne a z toho dôvodu bolo potrebné
zastabilizovaťichpomery.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúduznesenieOkresnéhosúduPrievidza
zo dňa 07.01.2022 č. k. 13P/48/2021-22 uznesením zo dňa 28.04.2022 č. k. 27CoP/25/2022-94 potvrdil.

Predmetné uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 12.05.2022.“

3. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 08.03.2023 č.k. 13P/48/2021-335, (uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.03.2023), vylúčil konanie o zverenie maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do
náhradnej starostlivosti na samostatné konanie. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 13P/14/2023.

4. Okresný súd s poukazom na § 363 CMP, § 37 ods. 2 písm. b), ods. 7 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine, § 360 ods. 1 CMP a s poukazom na vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti jeho rozhodnutia. Dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 363 CMP je, že
sa zmenia pomery alebo odpadnú (pominú) dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Táto formulácia postihuje predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok,

že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. K zmene pomerov musí súd prihliadnuť a vyvodiť
potrebný záver. Súd preto môže neodkladné opatrenie zrušiť aj bez návrhu. Neodkladné opatrenie
možno však zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody dané nie sú. Nie je totiž
vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej, súd zistí, že predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané.

5. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 07.01.2022 č. k. 13P/48/2021-22 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.04.2022 č. k. 27CoP/25/2022-94 neodkladným opatrením uložil
matke povinnosť odovzdať maloletú L. F., nar. XX.XX.XXXX dočasne do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľa E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. XX/XX, t. č. bytom F. XX a zároveň uložil

matke a otcovi povinnosť odovzdať maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX dočasne do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľa E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. XX/XX, t. č. bytom F. XX, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti
z dôvodu, že uznesením zo dňa 22.12.2021 č. k. ČVS: ORP - 623/1-VYS-PD-2021 bolo začaté
trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b),

ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona, účinného
od 01.01.2016, páchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, lebo zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že matka maloletých detí spolu s jej druhom od presne nezisteného
obdobia pravdepodobne od apríla 2016 až doposiaľ, najprv v I. v byte na ulici J. XX a neskôr
v rodinnom dome v C. č. XXX spôsobovali fyzické a psychické utrpenie svojim deťom a deťom,

ktoré sú v ich starostlivosti. Maloleté deti sa doma necítili bezpečne a z toho dôvodu bolo potrebné
stabilizovaťichpomery.Ajkeďzačatétrestnéstíhanieeštenepreukazuje,žeskutokuvedenývoznámení
sa stal, bolo potrebné okamžite a promptne reagovať na danú situáciu, obzvlášť pokiaľ sa jedná o
maloleté deti a z vyjadrení, ktoré boli súdu v tom čase známe, bolo potrebné poskytnúť maloletým
deťom dostatočnú ochranu. V priebehu konania, po vykonaní riadneho dokazovania vo veci samej,

okresný súd dospel k záveru, že dočasné zverenie maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti
starého otca /navrhovateľa/ už nie je potrebné. Vychádzal pri tom najmä zo záverov znaleckých
posudkov, a to znaleckého posudku č. 48/2022 vypracovaného znalcom z odboru: Psychológia, z
odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých a Poradenská psychológia PhDr.
Andrejom Benkovičom, znaleckého posudku č. 2/2024 znalkyňou Doc. Mgr. Art. Jaroslava Gajdošíková

Zeleiová PhD., zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 20.04.2023. Podľa
znaleckého posudku č. 48/2022 u maloletého neboli spozorované možné traumatizujúce situácie. Nie
sú prítomné odchýlky emočného, sociálneho a osobnostného vývinu. Maloletý má vytvorený vzťah
k obidvom rodičom. Má ich rád, aj keď výchovný štýl zo strany otca hodnotí ako nadmerne prísny
s použitím fyzických trestov. V súčasnosti vníma zosilnenú pozitívnu pozornosť rodičov voči svojej

osobe, ktorí sa mu snažia kompenzovať čas, kedy boli od seba odlúčení. Kolízny opatrovník šetrením v
domácnosti rodičov maloletých deti nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, o maloletého
je postarané, je mu poskytovaná riadna výchova a starostlivosť. Čo sa týkalo vzdelávania maloletého,
aj tu mal okresný súd dostatočne preukázané, že rodičia zvládajú vzdelávanie u maloletého, rodičia
so školským zariadením spolupracujú a maloletý dosahuje dobré výsledky. Zo znaleckého posudku

č. 2/2024 vyplýva, že obaja rodičia maloletého A. dokážu byť milujúcimi a obetavými rodičmi, ak
zohľadnia potreby maloletého pred svojimi. Obaja rodičia vzhľadom na svoju intelektuálnu, mentálnu,
emočno-afektívnu a vzťahovú kapacitu majú dostatočné predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy
a starostlivosti maloletého, ako to robili doposiaľ. Tieto predpoklady však nie vždy vedia správne uplatniťv aktuálnom kontexte a rozlíšiť funkčný dopad na integrálny vývin dieťaťa. Disponujú rezervami, ktoré
nemajú rozvinuté. Zároveň zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú výlučné a jedinečné
privilégium i povinnosť spojenú so zodpovednosťou za starostlivosť a výchovu o maloletého syna.

Toto privilégium nie je prenosné na iného, iných. Maloletý má neodňateľné právo na oboch rodičov a
šťastné detstvo. Povinnosť rodičov a úctu k sebe navzájom a okoliu nenahradí žiadna inštitucionálna
intervencia. Rodičovské vzťahy k dieťaťu nie sú nárokovateľné, sú antropologicky dané, ale ich kvalita je
morálnym imperatívom pre každého rodiča, ktorí sa rozhodol ním stať. Vzhľadom na uvedené uznesenie
Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.01.2022 č.k. 13P/48/2021-22 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 28.04.2022 č.k. 27CoP/25/2022-94 v časti, ktorou bol maloletý A. B., nar.
XX.XX.XXXX dočasne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti E. F. G., už nie je dôvodné, a preto
okresný súd v tejto časti neodkladné opatrenie zrušil.

6. V odôvodnení okresný súd uviedol, že v súčasnosti stále prebieha na okresnom súde konanie
o zverenie maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti a vzhľadom k tomu, že starostlivosť o

maloletéhoA.vykonávajújehorodičia,ktorýchvýchovaastarostlivosťomaloletédetibolaspochybnená,
je v jeho záujme, aby súd určil nad výchovou maloletého dohľad, ktorý umožní súdu z dlhodobejšieho
hľadiska sledovanie poskytovanej starostlivosti a výchovy zo strany rodičov smerom k maloletému tak,
aby mal maloletý zabezpečený zdravý telesný a duševný vývin, preto okresný súd aj bez návrhu podľa
§ 360 ods. 1 CMP neodkladným opatrením nariadil výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. b)

Zákona o rodine tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Okresný súd dodal, že spolu s
rozhodnutím o zrušení neodkladného opatrenia vytýčil termín pojednávania vo veci samej, na ktorom po
riadnom doplnení účelného dokazovania, výsluchu znalkyne plánuje rozhodnúť vo veci samej vzhľadom
na najlepší záujem maloletého A. a jeho zdravý fyzický a psychický vývin.

7. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie starý otec – navrhovateľ, ktorý v odvolaní
poukázalnato,žeprenedostatokrozhodnutiasúduoúpravestykurodičovsmaloletýmA.B.odovzdalA.
B. dňa 13.05.2022 na víkend matke B. F. s tým, že ho 15.05.2022 donesie späť, aby mohol ísť v pondelok
do predškoly. Od toho času je protiprávne zadržiavaný u rodičov v rozpore s uznesením zo dňa
07.01.2022 Okresného súdu v Prievidzi, ktoré súd zrušuje po 15 mesiacoch nezákonného zadržiavania

maloletého, a to bez akejkoľvek snahy o nápravu nezákonnosti a sankcie voči rodičom. Dôvodom
neodkladného opatrenia odňatia detí z rodiny D. B. a B. F., teraz B., bolo podozrenie z týrania detí D. B.,
ktoré sa prešetruje a krajská prokuratúra dala pokyn na obvinenie D. B.. Okresný súd tiež nariadil výkon
rozhodnutia v konaní č.k. 4Em/1/2022-41 a nariadil výkon uznesenia okresného súdu v časti týkajúcej
sa maloletého A. B., ktoré uznesenie stále platí. Trestné stíhanie D. B. vo veci týrania blízkej a zverenej

osoby bolo na podnet generálnej prokuratúry obnovené. Na nezákonné konanie rodičov bolo vydané
uznesenie, ktoré vlastne legalizuje čin zadržiavania maloletého A. B. a ruší predbežné opatrenie v časti
týkajúcej sa maloletého A. B. aj napriek tomu, že okresný súd má asi vedomosť o pokračovaní trestného
stíhania rodičov. Výchovné opatrenie, ktoré okresný súd stanovil, rodičia nedodržiavajú, nezúčastňujú
sa týchto opatrení. A. B. zneužívajú na ovplyvňovanie svedkov (rodičov D. B.), majú si dobre rozmyslieť,

či budú vypovedať na súde, ak áno, potom A., ich vnuka im nepustia na prázdniny ani inokedy. Tieto
vyhrážky už aj zrealizovali a A. nepustili v najbližšom dohodnutom termíne. Tejto dvojici nie je žiadne
zlo cudzie, ktoré im pasuje v ich profesionálnych klamstvách. Odvolateľ poukázal na podanú sťažnosť
na prieťahy súdneho konania na vydanie maloletého A. B. a na výkon rozhodnutia bolo odvolateľovi
odpovedané, že sťažnosť nie je dôvodná, a to napriek tomu, že sa postupuje pomaly. A. je v domácnosti

s človekom, ktorý podľa výpovedí súrodencov používa výchovné metódy ako kopanie, udieranie, pľutie,
vulgárne slová, pálenie, ponižovanie a výsmech. Odvolateľ je presvedčený, že sa nezmenili pomery
a neodpadli dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia. Bolo vypracovaných viac psychologických
posudkov v tomto konaní a v konaní sp. zn. 8P/52/2021 o zverení M. N. a E. N., ktoré im boli tiež
neodkladným opatrením odobraté. Odvolateľovi sa zdá, že nikto komplexne neposudzuje tieto posudky,

ktoré naznačujú, čo sa asi dialo v rodine. A. B. sa naozaj nenachádza v bezpečnom prostredí, je
manipulovaný a vystrašený tak, ako to vyhovuje obom rodičom, aby zakryli činy, ktoré sa diali v rodine.
Čo iné im ostáva. Obaja rodičia nič nedodržujú. Jediné, na čo reagujú, je represia. Pri nedodržiavaní
uznesenia počas 15 mesiacov nedostali od súdu ani pokutu za nedodržiavanie výchovného opatrenia,
ktoré im súd nariadil. Odvolacím návrhom žiadal, aby bolo uznesenie v napadnutých výrokoch I. a II.

zrušené a konštatované, že dohľad určený nad A. B. je nedostatočný a neúčinný. Vychádzal z toho,
v akom zlom psychickom stave deti A. B. a L. F. prevzal do dočasnej starostlivosti dňa 10.01.2022, ako
i v tom, ako boli aj M. a E. N., ktoré sú toho času u svojho otca H. N.. Navrhovateľ uviedol, že sa domáha
konzekvencií voči rodičom, ktoré mal udeliť súd za nedodržiavanie a nerešpektovanie rozhodnutí súdu.8. K doručenému odvolaniu sa vyjadrili rodičia maloletého prostredníctvom právneho zástupcu (č. l.
220 spisu), ktorý poukázal na to, že v konaní so sp. zn. 4Em/1/2022 nebolo vydané vo veci žiadne

rozhodnutie, niet rozhodnutia, ktoré by malo stále platiť, niet preto čo dodržiavať a čoho sa zúčastňovať.
Vo vzťahu k trestnému stíhaniu D. B. poukázal na to, že nebolo na podnet generálnej prokuratúry
konanie obnovené, ale práve naopak, generálny prokurátor Slovenskej republiky uznesením č.k. IV/1
Pz 69/24/1000-8 zo dňa 09.07.2024 rozhodol tak, že právoplatným uznesením prokurátorky Krajskej
prokuratúry Trenčín sp. zn. 4KPt 642/21/3300-67 zo dňa 25.01.2024, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm.

c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú sťažnosť obvineného D. B. podanú proti uzneseniu
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, odboru kriminálnej polície sp. zn.
ORP-564/1-VYS-PD-2023 zo dňa 29.09.2023, ktorým v časti podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
vzniesol obvinenie D. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona bol
porušený zákon v neprospech obvineného D. B., lebo o sťažnosti obvineného D. B. rozhodovala funkčne

nepríslušná prokurátorka. Generálny prokurátor zároveň prikázal Krajskej prokuratúre v Trenčíne, aby
o veci znovu konala a rozhodla. Z dôvodu, že o sťažnosti rozhodla funkčne nepríslušná prokurátorka,
sa generálny prokurátor Slovenskej republiky vecnými dôvodmi žiadosti obvineného o zrušenie
predmetného uznesenia nezaoberal. Jedným z podstatných vecných dôvodov žiadosti obvineného
D. B. o zrušenie vyššie označeného uznesenia prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín bolo, že

vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru uznesením ČVS: ORP-623/1-VYS-PD-2021
zo dňa 14.07.2022 postúpil vec Okresnému úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy,
pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol
byť priestupkom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2022. Generálny prokurátor
Slovenskej republiky ako jediný oprávnený toto uznesenie nezrušil, je platné aj v súčasnosti. O tom,

že trestné stíhanie proti D. B. právoplatne skončilo, svedčí aj uznesenie Okresného súdu Prievidza
č.k. 6Tp/23/2024-17 zo dňa 24.04.2024. Na tom, že trestné stíhanie v trestnej veci D. B. právoplatne
skončilo, nič nemení skutočnosť, že prokurátor druhý aj tretíkrát vydal pokyn na začatie trestného
stíhania naposledy už aj na vznesenie. Ten posledný pokus prokurátora je predmetom opakovanej
žiadosti p. B. o zrušenie uznesenia prokurátora generálnym prokurátorom Slovenskej republiky podľa

§ 363 Trestného poriadku. Vo svojom vyjadrení rodičia ďalej uvádzajú, že navrhovateľ nekonkretizuje,
koho má pod rodičmi na mysli. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 5P/32/2022-98 zo dňa 28.11.2022
uložil povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu odbornému psychologickému poradenstvu okrem
matky B. F., teraz B. a jej troch dievčat L., E. O. M. E. H. N., otcovi posledných dvoch. D. B., otcovi
najmladšieho A. B. nie. Ak navrhovateľ E. F. G. mal pod druhým rodičom na mysli D. B., potom

rodič v množnom čísle použil vo svojom odvolaní nesprávne. Okresný súd uložil povinnosť podrobiť
sa výchovnému opatreniu po dobu jedného roka, ktorá lehota skončila 06.08.2023. Pokiaľ odvolateľ
označil výchovné metódy „človeka“, je zrejmé, koho tým myslel. Súd vinu obvineného D. B. nevyslovil
ani právoplatným, ani neprávoplatným rozsudkom, a preto D. B. je čo do výchovných metód nevinný
a bezúhonný. Vina pána D. B. nebola vyslovená ani v priestupkovom konaní, je teda bezúhonný aj čo

do spáchania priestupku. Tiež nebol postihnutý ani právoplatným rozhodnutím vydaným v občianskom
súdnom konaní. Odvolateľ nepreukázal, že ich pán D. B. v minulosti používal aj na maloletého A., o
koho v tomto konaní výlučne ide a ani, že ich používa v súčasnosti, pričom poukázal na skutočnosť,
ktorá vyšla na pojednávaní konanom dňa 19.09.2024 najavo, po doručení odvolania navrhovateľa, po
vypočutí znalkyne doc. Mgr. art. Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD., ktorej výpoveď je zachytená

iba na zvukovom zázname a ktorá vypovedala, že u D. B. nezistila prejavy agresivity, na deťoch nezistila
stopypotýraní,kopaníabití.ZpsychologickéhohľadiskabyokresnýsúdmalmaloletéhoA.jednoznačne
ponechať v starostlivosti biologických rodičov.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal

oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote
(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až 67 CMP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario,
za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

10. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutých výrokov uznesenia okresného súdu
a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský
súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresnéhosúdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v

odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými
sastotožňuje,pretožeodôvodneniaarozhodnutiaprvostupňovéhosúduaodvolaciehosúdutvoriajeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods.
2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení
okresného súdu.

11. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „CMP“), odvolací súd nie je viazaný
rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

12. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti, ale
i vzhľadom na odvolacie dôvody navrhovateľa predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej

inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil
odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia a námietky vznesené navrhovateľom v podanom odvolaní
bolo posúdiť, či v prejednávanej veci bolo dôvodné zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie
výchovného opatrenia.

16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Strata účinkov neodkladného opatrenia sa okrem uplynutia, či dosiahnutia konkrétneho časového
okamihu, na ktoré bolo viazané, môže spájať tiež s objektívnou právnou skutočnosťou, ktorou je

rozhodnutie súdu o zrušení neodkladného opatrenia. Po konštituovaní právnych účinkov neodkladného
opatrenia umožňuje zákon jeho zrušenie na základe univerzálneho kritéria, ktorým je, vychádzajúc
z citovaného ustanovenia, zmena pomerov, alebo odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené.
Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie §
325ods.1CSP,prípadnenaust.§361CMP,alebonaodpadnutieniektoréhozosobitnýchpredpokladov,

ktoré definuje zákon pri špecifických neodkladných opatreniach podľa § 365 alebo 368 CMP. Odpadnutie
dôvodov môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektami sa zmenila, alebo nastala nová
hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obava
z ohrozenia exekúcie. Možnosť súdu rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 363 CMP
nevylučuje, aby aj samotný účastník urobil procesný úkon smerujúci k jeho zrušeniu. Právne účinky

neodkladného opatrenia tak zanikajú právoplatnosťou uznesenia o jeho zrušení.

18. V súvislosti s odvolaním navrhovateľa sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisového materiálu
akoispripojenýmispismi.Dôvodminariadenéhoneodkladnéhoopatreniasp.zn.13P/48/2021-22zodňa
7. januára 2022 najmä podľa ods. 23. odôvodnenia bola potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého

A., z dôvodu že navrhovateľ dokáže maloletému zabezpečiť bezpečný domov a uznesením zo dňa
22.12.2021 č. k. ČVS: ORP - 623/1-VYS-PD-2021 bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), j) Trestného zákona, účinného od 01.01.2016, páchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že matka maloletých detí

spolu s jej druhom od presne nezisteného obdobia, pravdepodobne od apríla 2016, najprv v I. v byte
na ulici J. XX a neskôr v rodinnom dome v C. č. XXX spôsobovali fyzické a psychické utrpenie svojim
deťom a deťom, ktoré sú v ich starostlivosti, maloleté deti sa doma necítili bezpečne a z toho dôvodu
bolo potrebné stabilizovať ich pomery. Rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 13P/48/2021-22 zo dňa 7.januára 2022 bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27CoP/25/2022-94 z dňa
28. apríla 2022, pričom krajský súd konštatoval v ods. 19. a 20. odôvodnenia svojho rozhodnutia, že .....
„Poskytnutie okamžitej a promptnej ochrany v prípade, ak sa preukáže nebezpečenstvo potenciálne

hroziacej ujmy, obzvlášť v konaniach s maloletými deťmi, je nevyhnutné starostlivo a maximálne
obozretne pristupovať ku všetkým okolnostiam, ktoré sú súdu známe a ktoré poukazujú na potrebu
poskytnúť ochranu maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie pri jeho nariadení vychádzal z dostatočne
hodnoverných a relevantných zistení kompetentného orgánu o ochranu maloletých, ktoré vyvolávali
vo svojom súhrne potrebu poskytnúť maloletému dieťaťu ochranu aj preventívne a dočasne. 20. Za

takejto akútnej situácie nemal súd prvej inštancie inú možnosť, ako návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v záujme maloletých detí vyhovieť, ich situáciu a tiež pomery rodičov vo vzťahu k tejto situácii
neodkladným opatrením stabilizovať až do skončenia prebiehajúceho konania vo veci samej.“ Odvolací
súd v prejednávanej veci, s odstupom času, s prihliadnutím na obsah spisového materiálu, ale najmä
na výsledky vykonaného dokazovania konštatuje, že zo znaleckého posudku č. 2/2024 vyplýva, že
obaja rodičia maloletého A. dokážu byť milujúcimi a obetavými rodičmi, ak zohľadnia potreby maloletého

pred svojimi, obaja rodičia vzhľadom na svoju intelektuálnu, mentálnu, emočno-afektívnu a vzťahovú
kapacitu majú dostatočné predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti maloletého, ako
to robili doposiaľ. Tieto predpoklady však nie vždy vedia správne uplatniť v aktuálnom kontexte a rozlíšiť
funkčný dopad na integrálny vývin dieťaťa. Disponujú rezervami, ktoré nemajú rozvinuté. Zároveň zo
znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú výlučné a jedinečné privilégium i povinnosť spojenú

so zodpovednosťou za starostlivosť a výchovu o maloletého syna. Toto privilégium nie je prenosné na
iného, iných. Maloletý má neodňateľné právo na oboch rodičov a šťastné detstvo. Povinnosť rodičov
a úctu k sebe navzájom a okoliu nenahradí žiadna inštitucionálna intervencia. Rodičovské vzťahy k
dieťaťu nie sú nárokovateľné, sú antropologicky dané, ale ich kvalita je morálnym imperatívom pre
každéhorodiča,ktorísarozhodolnímstať.Zozáverovznaleckýchposudkov,atoznaleckéhoposudkuč.

48/2022 vypracovaného znalcom z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých a Poradenská psychológia PhDr. Andrejom Benkovičom, znaleckého posudku č.
2/2024 znalkyňou P. H. O., L. Q. A. I., zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa
20.04.2023 je možné prijať záver, že u maloletého neboli spozorované možné traumatizujúce situácie
a neboli prítomné odchýlky emočného, sociálneho a osobnostného vývinu. Maloletý má vytvorený

vzťah k obidvom rodičom. Má ich rád, aj keď výchovný štýl zo strany otca hodnotí ako nadmerne
prísny s použitím fyzických trestov. V súčasnosti vníma zosilnenú pozitívnu pozornosť rodičov voči
svojej osobe, ktorí sa mu snažia kompenzovať čas, kedy boli od seba odlúčení. Kolízny opatrovník
šetrením v domácnosti rodičov maloletých deti nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého,
o maloletého bolo postarané, a podľa kolízneho opatrovníka mu bola poskytovaná riadna výchova

a starostlivosť. Čo sa týkalo vzdelávania maloletého, podľa kolízneho opatrovníka rodičia zvládajú
vzdelávanie u maloletého, rodičia so školským zariadením spolupracujú a maloletý dosahuje dobré
výsledky. Ak okresný súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, zohľadniac obsah spisu,
uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.01.2022 č.k. 13P/48/2021-22 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.04.2022 č.k. 27CoP/25/2022-94 v časti, ktorou bol maloletý A. B.,

nar. XX.XX.XXXX dočasne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti E. F. G., zrušil a konštatoval, že
nebolo už k momentu jeho rozhodnutia dôvodné nariadené neodkladné opatrenie, tak jeho postup bol
vecne správny v zmysle naplnenia dôvodov § 363 CMP a odvolací súd sa s nim stotožnil cez úpravu v
§ 387 ods. 1, 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na dostatočné závery okresného súdu v tejto rovine.

19. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj ochrana duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu vinu, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.21. Navrhovateľ v odvolaní namietal rozhodnutie okresného súdu, ktorý rozhodol o určení dohľadu
nad výchovou maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce a školy, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

22. článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

24. Odvolací súd konštatuje, že sústava výchovných opatrení v zmysle § 37 Zákona o rodine je

vybudovaná systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Hmotno-právnou podmienkou
uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné
opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť.

25. V súvislosti s rozhodnutím okresného súdu, ktorým bol nariadený dohľad neodkladným opatrením,

odvolací súd neopomenul i skutočnosti vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
27CoP/25/2022-94 zo dňa 28.04.2022, a to v časti týkajúcej sa nariadenia výchovného opatrenia-
dohľadu najmä ods. 42., v zmysle ktorého „I keď dieťa sa javí aktuálne byť spokojné, čo podľa jeho
vlastného vyjadrenia vníma ako dôsledok zvýšenej pozornosti rodičov po ich odlúčení (v dôsledku
dočasného pobytu u starého otca), aktuálne nemožno bezpečne zodpovedať otázku, či je to dôsledok

majúci pôvod v skutočnom prístupe rodičov k dieťaťu, alebo dôsledok účelovosti na ich strane pod
vplyvom vedeného trestného stíhania a možných obáv z jeho dôsledkov“. K momentu rozhodovania
odvolacieho súdu v prejednávanej veci sú už zrejmé závery znaleckého dokazovania znalkyne doc.
Mgr. Art. Gajdošíková Zeleiová v ZP č. 02/2024, podľa ktorých u otca nezistila žiadne agresívne črty
a znalkyňa pri svojom výsluchu dňa 19.09.2024 potvrdila, že realizovala komplexné vyšetrenie otca

prostriedkami, ktoré ako odborník uznala za vhodné a ak by u otca boli také črty prítomné, boli by
sa prejavili, no nič také nezistila. V procesnej situácii, keď okresný súd vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti, zohľadniac obsah spisu, uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.01.2022
č.k. 13P/48/2021-22 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.04.2022 č.k.
27CoP/25/2022-94 v časti, ktorou bol maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX dočasne zverený do náhradnej

osobnej starostlivosti E. F. G., zrušil a konštatoval, že nebolo už k momentu jeho rozhodnutia dôvodné
nariadené neodkladné opatrenie, bolo i podľa odvolacieho súdu na mieste pochopiteľne v najlepšom
záujme maloletého, ktorý je definovaný vyššie, aby bolo nariadené výchovné opatrenie-dohľad, do
právoplatného skončenia veci samej, z dôvodu zabezpečenia kontrolného mechanizmu vzhľadom
na vzniknutú situáciu v rodine a samozrejme i z prevenčných dôvodov, ktorý má byť zabezpečený

širokospektrálne za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce a školy, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť
súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov, čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre
ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je
povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní-

osvedčovaní v takýchto konaniach.

26. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o mal. B. bol súd povinný skúmať, či je dočasná úprava
pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd zároveň konštatuje, že vo
veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť interpretáciu účelu neodkladného opatrenia

v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda
neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a
význam ním chráneného záujmu.

27. Krajský súd na tomto mieste opäť zdôrazňuje, že toto dočasné rozhodnutie vo forme výchovného
opatrenia-dohľadu žiadnym spôsobom neprejudikuje meritórne rozhodnutie, ale je „len“ reakciou na
súčasný stav, ktorý si vyžadoval priamo ingerenciu štátu/súdu do starostlivosti o maloletého. Bolo/je nevyhnutné zadefinovať aspoň základný právny rámec režimu starostlivosti vo forme dohľadu nad
chránením najlepšieho záujmu maloletého.

28. Na základe uvedeného nebol ani jeden z odvolacích dôvodov odvolateľa zhodnotený ako relevantný,
a preto vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia
okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd, preto napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

29. Keďže v uvedenej veci bude naďalej prebiehať konanie vo veci samej o náhrade trov tohto konania
bude rozhodnuté až v konaní, ktorým sa konanie skončí.

30. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.