Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200536
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8Csp/7/2024

Okresný súd Bardejov, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX C. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského
č. 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 proti žalovanej Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

8Csp/7/2024

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni z titulu primeraného finančného zadosťučinenia
sumu 1.235,05 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8Csp/7/2024

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 2.470,11 Eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.08.2017 uzavrela so spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej aj ako „pôvodný veriteľ“), Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 8580503396 (ďalej aj ako „zmluva“).Pôvodný veriteľ sa ako spoločnosť
zlúčil so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava –

Ružinov (ďalej aj ako: VÚB, a.s.).VÚB, a.s. žalobou podanou Okresnému súdu Svidník dňa 24.11.2021
požadovala, aby ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 4.940,22 Eur s príslušenstvom, čím iniciovala súdne
konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 1Csp/104/2021. V priebehu Pôvodného konania došlo k zmene
Žalobcu, kedy VÚB, a.s. na strane žalobcu nahradila žalovaná. K uvedenej zmene došlo na základeoznámenia VÚB, a.s. a jej pripojenia Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017.
Pôvodné konanie vyústilo v rozhodnutie Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Csp/104/2021-114 zo dňa
07.11.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2023 (ďalej aj ako „pôvodné rozhodnutie“).

Pôvodným rozhodnutím Okresný súd Svidník rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zároveň
zaviazal na úhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení Pôvodného rozhodnutia konajúci súd
konštatoval, že zo strany VÚB, a.s. nedošlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a
teda, že predmetná pohľadávka nie je postúpiteľná. Na základe toho vyslovil svoj záver o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie spoločnosti žalovaného, v pôvodom konaní žalobcu. Ako spotrebiteľka si

uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj „PFZ“) za porušenie jej spotrebiteľských práv,
ktoré bola nútená brániť v základnom konaní podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila
porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa a PFZ požaduje vo výške 2.470,11 Eur, čo predstavuje približne polovicu sumy, o ktorú sa
žalovaná na jej úrok snažila bezdôvodné obohatiť. K pasívnej vecnej legitimácii veriteľa, ak v pôvodnom

konaní bola jeho žaloba zamietnutá z dôvodu, že nebol na podaní žaloby vecne legitimovaný pre
neplatné postúpenie pohľadávky, poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 z 30.3.2023
ako aj sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.8.2022.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.4.2024 uviedol, že žalobkyňa v žalobe bližšie

nešpecifikovala a taktiež nekonkretizovala ani len jedno právo priznané jej ako spotrebiteľovi, ktoré malo
byť porušené a pre ktoré by jej mal prináležať nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Na
uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia voči nemu nie je splnená ani jedna
zákonná podmienka. Žalobkyňa v žalobe odkazuje na rozhodnutie OS Bardejov, sp. zn. 1Csp/104/2021–
114 zo dňa 7.11.2022, ktorým súd žalobu zamietol pre neplatnosť postúpenia žalovanej pohľadávky

a tým nedostatok aktívnej legitimácie na jeho strane. Žalobkyňa v tomto spore nemá aktívnu legitimáciu
na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko predpokladom priznania
finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta
zákona č. 250/2007 Z.z. treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho

nároku z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na
náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016). Obrana žalobkyne v spore vedenom Okresným súdom Svidník pod
sp. zn. 1Csp/104/2021 nepredstavuje úspešné uplatnenie porušenie práva spotrebiteľom v zmysle § 3

ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. pre účely priznania primeraného finančného zadosťučinenia.
V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobkyňou
nie je splnená, keďže žalobkyňa doposiaľ neuplatnila žiaden konkrétny nárok z porušenia práv alebo
povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napríklad nárok na náhradu škody, prípadne nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň nie je splnená ani druhá podmienka na uplatnenie

nároku titulom PFZ voči nemu podľa ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z.,
v zmysle ktorej má spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho práv na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Pokiaľ jemu nebola platne postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie
bolo predmetom sporu vedeného Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 1Csp/104/2021, tak on nikdy

nebol jej veriteľom a postúpenie pohľadávky bolo deklarované súdom za neplatné od počiatku, je tak
vylúčené, aby bol subjektom zodpovedným za porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky. Z dôvodu, že
odpočiatkunebolveriteľomúverovejpohľadávky,týmjevylúčenájehopasívnalegitimáciavtomtospore.
Nesúhlasí s názorom žalobkyne, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má plniť sankčnú
funkciu a to z dôvodu občiansko-právneho charakteru tohto súkromnoprávneho inštitútu a tak isto je

nesprávny názor o reparačnej funkcii daného inštitútu, pretože inštitút primeraného zadosťučinenia
nemá slúžiť ako prostriedok náhrady škody a nemôže slúžiť na neprimerané obohacovanie sa
spotrebiteľa. Jeho neúspech v konaní pod sp. zn. 1Csp/104/2021 nemôže predstavovať peňažnú ujmu
na strane spotrebiteľa ako protistrany. Suma, ktorej priznania sa žalobkyňa domáha v tomto spore
nespĺňa podmienku primeranosti, obzvlášť v prípade, keď samotná žalobkyňa čerpaný úver v sume

5.000,- Eur do dnešného dňa neuhradila a keď plnila len čiastočne v sume 1.233,32 Eur. Inštitút PFZ sa
chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy. Spotrebiteľovi ho je možné priznať, len
ak porušenie jeho práva alebo povinnosti mu reálne spôsobilo nejakú ujmu, pričom dôkazné bremeno jena spotrebiteľovi, aby preukázal, že jeho konaním utrpel ujmu takého rozsahu, ktoré je potrebné zhojiť
poskytnutím finančného zadosťučinenia. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 3.6.2024 uviedla, že s argumentáciou žalovaného nesúhlasí. Je
toho názoru, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni voči žalovanému sú
splnené všetky zákonné predpoklady. Poukázala na skutočnosti, pre ktoré bolo výsledkom pôvodného
rozhodnutia zamietnutie žaloby žalovaného (vtedy žalobcu). Týmito dôvodmi bol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalovaného (vtedy žalobcu), ktorý nedostatok vznikol pre nepostúpiteľnosť

pôvodnej pohľadávky, pre nedodržanie predpokladov uvedených v ust. § 525 ods. 1, 565 a 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ak by žalobkyňa v pôvodnom
konaní úspešne neuplatnila svoje práva, nerozhodol by súd v pôvodnom konaní tak ako rozhodol.
Pod úspešným uplatnením práva nemožno rozumieť iba stav, kedy spotrebiteľ podá žalobu a je s
ňou následne pred konajúcim súdom úspešný. Úspešným uplatnením práva je i úspešné uplatnenie
námietok zo strany spotrebiteľa v súdnom konaní, ktoré inicioval pôvodný veriteľ alebo právny nástupca

veriteľa. Pouzkál na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2022, rozhodnutie KS
PO sp. zn. 12CoCsp/24/2023 zo dňa 15.6.2023, rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa
30.3.2023 ako aj v súvislosti s výškou PFZ na rozhodnutie KS ZA sp. zn. 11CoCsp/2/2023 zo dňa
30.1.2023.

5. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalovaného Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01

Kežmarok, ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 23.8.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 8580503396, na základe ktorej poskytol žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,-
Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach v sume 79,86 Eur.

8. Zo spisu OS Svidník sp. zn. 1Csp/104/2021 súd zistil, že právny predchodca žalovaného podal žalobu

proti žalobkyni v postavení žalovanej a žiadal, aby táto bola zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške
4.940,22 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 3.5.2019 do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný
rozkaz sp. zn. 1Csp/104/2021-38 dňa 2.3.2022. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalobkyňa
odpor,vktoromnamietala,žepredmetnázmluvaneobsahujenáležitostipodľazákonaospotrebiteľských
úveroch, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a preto je úver bezúročný a bez

poplatkovataktiež,ževprípadevyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruposkytnutéhonazákladezmluvy
nepostupoval žalobca v súlade s Občianskym zákonníkom a preto je potrebné posúdiť tento úkon ako
neplatný. Preto súd uznesením sp. zn. 1Csp/104/2021- 47 zo dňa 7.4.2022 zrušil platobný rozkaz č.k.
1Csp/104/2021 – 38 zo dňa 2.3.2022. V priebehu konania uznesením sp. zn. 1Csp/104/2021 – 82 zo
dňa 20.7.2022 bolo pripustené, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka na strane žalobcu VÚB

a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpila do konania spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 (terajší žalovaný). Rozsudkom
OS Svidník, sp. zn. 1Csp/104/2021 -114 zo dňa 7.11.2022 bola žaloba zamietnutá. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.12.2022. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalovaný v postavení žalobcu
nepreukázal účinné postúpenie pohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu a preto bola žaloba

zamietnutá.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde

proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny
stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len
jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov, poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa, uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať
spotrebiteľovi práva podľa § 3.

11. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že

v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nielen podľa
zákona č. 250/2007 Z.z ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch a prípadne iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie
žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet
dodávateľa.

12. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

13. V danom spore mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Svidník sp. zn. 1Csp/104/2021 v dôsledku procesnej obrany žalobkyne došlo k zamietnutiu žaloby.
Z obsahu spisu je zrejmé, že po vstupe žalovaného v tomto konaní namiesto žalobcu Všeobecnej
úverovej banky, žalobkyňa vzniesla námietku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom na základe tejto

námietky súd žalobu zamietol. Rozsudkom prvoinštančného súdu vydaným v základnom konaní bol
práve žalovaný identifikovaný ako subjekt, ktorý porušil spotrebiteľské práva a povinnosti ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti
spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu
odkúpil v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách spolu so všetkými právami a povinnosťami

a domáhal sa zaplatenia pohľadávky skrz súdne konanie. Aj z rozsudkov NS SR sp.zn. 7Cdo/26/2017
z 28.3.2018 a sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018, ktoré sa týkali problematiky aktívnej vecnej legitimácie
postupníka vyplýva, že ak si žalovaná v predchádzajúcom spore neúspešne uplatnila spotrebiteľskú
pohľadávku proti žalobcovi (spotrebiteľovi), pričom dôvod jej neúspechu spočíval v nepreukázaní
aktívnej vecnej legitimácie (iba) v dôsledku nedodržania zákonných podmienok uvedených v § 92 ods. 8

Zákona o bankách, potom nesie prípadnú zodpovednosť voči spotrebiteľovi v súvislosti s požadovaným
finančným zadosťučinením v zmysle § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. pôvodný veriteľ (banka)
alebo ten, na koho bola spotrebiteľská pohľadávka postúpená.

14. Nie je tak pochýb, že žalobkyňa bola v pôvodnom konaní úspešná voči nároku žalovaného. Nie je

dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní
porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni
tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom
možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.

15. V vyššie uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Svidník sp. zn. 1Csp/104/2021 si žalobkyňa bez akejkoľvek pochybnosti úspešne uplatnila porušenie
svojich spotrebiteľských práv tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

16. Spotrebiteľ, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa

priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/34/2018 z 26. 06. 2018, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/142/2018 z 15.11.2018). Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na
základe ktorého by žalobcovi
ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

17. Neobstojí v danom prípade argumentácia žalovaného o nutnosti preukázať, že žalobcovi ako
spotrebiteľovi v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnýmipredpismi vznikla určitá ujma. Jediným predpokladom, ktorý zákon vyžaduje totiž je, že súd judikuje
v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva, pretože účelom finančného zadosťučinenia
je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskej zmluve, nie zaťažiť

spotrebiteľa dôkazným bremenom preukazovať skutočnú existenciu ujmy pre priznanie finančného
zadosťučinenia, pričom preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy je tu spravidla nereálne (porov.
Rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017).

18. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé

privodiť jej ujmu v sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života.

19. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak
sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne
podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak

stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok
KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196).
20. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať

ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bol skôr konštatované
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená

nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností hrozil.
Bezdôvodné uplatnenie peňažného nároku nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie odporujúce dobrým mravom.
21. Primerané finančné zadosťučnenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované či limitované,

nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritéria, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je
jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
veci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritéria, ktoré by spotrebiteľ mal
tvrdiť a dokazovať, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení výšky požadovaného
zadosťučinenia žalobkyňou. Žalobkyňa v žalobe logicky a dostatočne odôvodnila výšku požadovaného

zadosťučinenia, keď uviedla, že odvodzuje ju od sumy, o ktorú sa na jej úkor chcel žalovaný bezdôvodne
obohatiť. Pri posúdení dôvodnosti takej výšky je potom treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie
má niekoľko funkcií. Možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri
určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevatné okolnosti a to napr. či nejde v prípade postupu
a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa,

ekonomickýdopadnečestnéhokonaniadodávateľanaspotrebiteľa,akoajskutočnosť,čiužnapr.nebolo
poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe.
22. Čo sa týka sankčnej a odradzujúcej funkcie PFZ, súd zohľadnil nielen už vyššie popísanú intenzitu
zásahu a porušenia zo strany žalovaného ako dodávateľa, ale aj skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý či
ojedinelý prípad, kedy si žalovaný uplatňoval od spotrebiteľa nedôvodné nároky. Preto súd pri posúdení

PFZ a určovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby
prostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi, dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov. Ak
žalovaný napriek tomu, že v množstve súdnych konaní boli žaloby zamietnuté pre neprítomnosť jeho
aktívnej legitimácie, opätovne skúšal voči spotrebiteľom uplatnenie zaplatenia finančných prostriedkov,
je plne na mieste sankcionovať a odradiť ho od ďalšej takej recidívy prostredníctvom priznania PFZ

žalobkyni ako spotrebiteľke vo výške, ktorá nebude len symbolická.
23. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie PFZ, tak niet pochýb o tom, že požadovanie
nedôvodných finančných nárokov zo strany žalovaného od spotrebiteľa logicky znamená obmedzenie
komfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud. Žalobkyňa sa tu musela aktívne brániť nedôvodnému nároku,
keďžežalovanýjustálepovažovalzadlžníka,hocinebolisplnenépodmienkyprepostúpeniepohľadávky

zo strany pôvodného veriteľa. Žalobkyňa musela vyhľadať advokáta, ktorý ju zastupoval v pôvodnom
konaní .24.Nemôžebyťpochýbotom,žesúdnekonaniepredstavujeprebežnéhospotrebiteľastresovúsituáciu,
naviac, ak si nemôže byť istý želateľným výsledkom. Žalobca na ochranu svojich práv a svojou aktivitou
dosiahol v konaní úspech proti profesionálovi, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušovaného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na
primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi.

26. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou
úvahou. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania,
satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval finančné plnenie,
na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť podanou žalobou. Súd
preto považoval primeranú výšku finančného zadosťučinenia s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného

do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal, vystavil ho
stresovým situáciám a hrozbu sociálno- ekonomickej tiesne. Súd preto považoval za primeranú výšku
finančného zadosťučinenia sumu 1.235,05 Eur, čo predstavuje 1 sumy, o kotrú by sa žalovaný
neoprávnene obohatil v prípade, že by žalobkyňa v pôvodnom konaní úspešne neuplatnila svoje práva.
Preto v prevyšujúcom rozsahu bola žaloba zamietnutá.

27. Žalobkyňa v základe nároku bola plne úspešná, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy
súdu,pretosúdpriznalžalobkyninároknanáhradutrovkonaniaprotižalovanej100%zprisúdenejsumy.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako
samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka súd v súlade s § 2 ods. 2 a § 14 ods. 4 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu
vzhľadom na zákonné oslobodenie žalobkyne od tejto povinnosti.

Poučenie:

8Csp/7/2024

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi
vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 5. septembra 2024

JUDr. Mária Tvrdíková
sudca