Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120204383
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1120204383.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Táne Šefčíkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: D. E. F., G., nar.
XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., zastúpená splnomocnencami: 1/ ZIMMERMANN

LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO: 56 087 888, 2/ Kraková
Brunová & Co, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ivanská cesta 32B, Bratislava, IČO: 55 793
606, a otca: B. J. – K. C., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., občan Nemecka
a Slovenskej republiky, zastúpený splnomocnenkyňou: Jurek, advokátska kancelária s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Páričkova 15, Bratislava, IČO: 47 253 983, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

I č. k. 3P/14/2020-756 z 21. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.zverilmaloletéhoA.B.doosobnejstarostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom

II. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň
v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. Počas
prázdnin a sviatkov je otec oprávnený sa s maloletým stýkať: počas letných prázdnin od 1. augusta do 7.
augusta; počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 17.00 hod. nedele predchádzajúcej
začiatku týždňa jarných prázdnin od (zrejme malo byť uvedené „do“ – pozn. odvolacieho súdu) 17.00
hod. nasledujúcej nedele; počas Veľkej noci každý párny rok od štvrtka 17.00 hod. predchádzajúcemu

Veľkonočnému piatku do 17.00 hod. Veľkonočnej nedele, každý nepárny rok od 17.00 hod. Veľkonočnej
nedele do 17.00 hod. utorka po Veľkej noci a počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.
decembra od 17.00 hod. do 25. decembra do 17.00 hod., každý nepárny rok od 26. decembra od
17.00 hod. do 28. decembra do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom
pripraviť a v určený čas v mieste bydliska maloletého odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom
mieste maloletého matke riadne a včas vrátiť. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu

maloletého sumou 700,- eur mesačne s účinnosťou od 21. marca 2022 splatnou k rukám matky vždy 15.
dňa toho-ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom IV. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 24 ods. 4, §
36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že maloletý je
dieťa matky a otca, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý býva u matky. Celkové oprávnené

náklady na maloletého predstavujú sumu približne 1.300,- eur mesačne. V priebehu konania došlo
k zhode rodičov ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a spravovania majetkumaloletého oboma rodičmi. Súd prvej inštancie upravil výkon rodičovských práv a povinností v súlade s §
36ods.1Zákonaorodine,vzmyslektoréhorodičom,ktoríspolunežijú,upravilstyksmaloletým,nakoľko
rodičia sa nedohodli Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, súd prvej inštancie považoval za vhodné

vzhľadom na vek maloletého, ako aj na skutočnosť, že otec maloletého cestuje z Nemecka, pričom
navštevuje maloletého s poukazom na jeho pracovný čas, aby sa styk s maloletým realizoval v rozsahu
uvedenom vo výroku rozhodnutia. S týmto návrhom súhlasila aj procesný opatrovník maloletého. Súd
prvej inštancie styk otca s maloletým počas sviatkov upravil širšie ako v bežné dni. Poukázal na to,
že maloletý má právo na styk s obidvoma rodičmi a je v jeho záujme, aby určitú časť v roku trávil

sotcom.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženákladynavýživu
maloletého sú približne vo výške 1.300,- eur mesačne v zmysle doložených preukázaných výdavkov
v spise, ktoré súd prvej inštancie označil za štandardné a všeobecne známe. Otec pracuje v Nemecku
v športovom klube L. M. a jeho mesačný príjem predstavuje 2.000,- eur. Podľa súdu prvej inštancie
výživné na maloletého v sume 700,- eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Pri
určovaní výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že matka s maloletým bývajú

v byte, ktorého vlastníkom je otec maloletého, ktorý zároveň uhrádza splátku hypotéky za tento byt
a tiež náklady spojené s užívaním bytu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 z.
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) tak,
že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko Civilný mimosporový poriadok s konaním o úprave
rodičovských práv a povinností a určením výživného takýto následok nespája.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“) a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Rozsudok súdu prvej
inštancie označil za stručný, arbitrárny, nepreskúmateľný a nepresvedčivý, ktorý sa žiadnym spôsobom

bližšie nevyporiadava s argumentáciou strán a poskytuje nedostatočné, nelogické a nezrozumiteľné
odpovede na nastolené otázky, čím došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/98/2017 z 31. januára 2019 povinnosť súdu rozhodnutie
náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj

so špecifickými námietkami strany sporu. Otec namietal, že rozhodnutie o úprave jeho styku s maloletým
súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na vhodnosť takejto úpravy, vek maloletého a pracovný čas
otca, ako aj súhlas procesného opatrovníka. Vo vyjadrení procesného opatrovníka však absentuje
akékoľvek odôvodnenie, ktoré by zdôvodňovalo uvedený postup, na ktorý súd prvej inštancie odkazuje.
Otec v konaní požadoval, aby jeho styk s maloletým prebiehal každý týždeň od utorka od 10.00

hod. do stredy do 17.00 hod. z dôvodu potreby rozvíjania jeho vzťahu s maloletým i s poukazom
na jeho cestovanie z Nemecka, kde pracuje ako skaut (vyhľadávač futbalových talentov). Je preto
neprípustné, aby pricestoval na Slovensko a s maloletým mohol stráviť len niekoľko hodín. O maloletého
sa vie postarať aj počas pracovného týždňa a pripraviť ho ráno do škôlky. Súd prvej inštancie bližšie
nezdôvodnil, z akého dôvodu neupravil jeho styk s maloletým počas týždňa aj s prespaním maloletého,

pričom ale umožnil dlhší styk počas sviatkov a školských prázdnin. Otec ďalej namietal odôvodnenie
určenia výšky výživného. Nie je zrejmé, od čoho súd prvej inštancie odvodzoval, že výživné v sume 700,-
eur mesačne zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam a že náklady na maloletého v sume 1.300,-
eur mesačne (bez nákladov na bývanie, ktoré uhrádza) sú štandardné. Ide o výrazne nadhodnotenú
sumu, pričom v konaní neboli preukázané žiadne vážnejšie zdravotné problémy maloletého, príp. iné

potreby, ktoré by vyžadovali takéto mesačné náklady. Určené výživné je v nepomernej výške k jeho
súčasným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, keďže v roku 2019 došlo u neho
k objektívnej zmene pomerov spočívajúcej v ukončení jeho aktívnej futbalovej kariéry vzhľadom na
dosiahnutý vek, v dôsledku ktorej už nemôže zabezpečovať maloletému tak nákladný životný štýl.
V súčasnosti pôsobí vo futbalovom klube ako skaut s mesačným čistým príjmom cca. 2000,- eur. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, avšak nie je už právom dieťaťa, aby jeho životná
úroveň bola lepšia ako životná úroveň rodiča. Výpočet nákladov preložených matkou je nadhodnotený.
Matka v konaní predkladala potvrdenia a pokladničné bločky z nákupov z čias, keď zarábal 30.000,- eur
mesačne. V čase vyhlásenia rozsudku však už niekoľko rokov pracoval len ako radový zamestnanec
futbalového klubu. V súčasnosti dobrovoľne prispieva na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne,

pričom maloletému a matke zároveň poskytuje bezplatné ubytovanie v jeho byte v I., za ktorý spláca
hypotéku s mesačnou splátkou cca. 700,- eur, ďalej poplatok správcovi budovy v sume cca. 359,- eur,
polročnézálohyzaelektrinuvsume119,-eur,daňznehnuteľnostivsume155,28eur.Taktiežjepotrebné
zohľadniť aj jeho náklady na cestovanie na Slovensko a náklady na jeho ubytovanie na Slovensku cca.v sume 480,- eur mesačne, keďže svoj byt poskytuje matke a maloletému. Uvedené financuje zo svojich
úspor, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Otec poukázal v odvolaní aj na tzv. E. N., z ktorej
vyplýva, že by mal na výživu maloletého prispievať sumou 437,- eur. Záverom odvolania otec navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do stredy 19.00 hod. Počas
prázdninasviatkovjeotecoprávnenýstýkaťsasmaloletým:počasletnýchprázdninyod1.augustado7.
augusta; počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 17.00 hod. nedele predchádzajúcej
začiatku týždňa jarných prázdnin do 17.00 hod. nasledujúcej nedele; počas Veľkej noci každý párny rok

od štvrtka od 17.00 hod. predchádzajúcemu Veľkonočnému piatku do 17.00 Veľkonočnej nedele, každý
nepárny rok od 17.00 hod. Veľkonočnej nedele do 17.00 hod utorka po Veľkej noci; počas vianočných
sviatkov každý párny rok od 23. decembra od 17.00 hod. do 25. decembra do 17.00 hod., každý nepárny
rok od 26. decembra od 17.00 hod. do 28. decembra do 17.00 hod. Matka je povinná maloletého na styk
s otcom pripraviť a v určený čas v mieste bydliska maloletého odovzdať otcovi a otec je povinný na tom
istom mieste maloletého matke riadne a včas vrátiť. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého

sumou 500,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Alternatívne otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním i matka maloletého z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku. Mala za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny, nezákonný, zmätočný
a arbitrárny. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil príjem otca, ktorý následne nezohľadnil pri
určovaní výšky výživného v súlade s nákladmi na život a životnú úroveň maloletého. Súd prvej inštancie
si nevyžiadal od zamestnávateľa otca doklady o jeho príjmoch a riadne nepreveril celkové majetkové

pomery otca. Do mesačného príjmu otca v sume 2.000,- eur je potrebné zarátať aj odmeny a ďalšie
príjmy,ktorétvoriapodstatnúčasťpríjmovotca,nakoľkopovahajehozamestnaniasafinančneodmeňuje
prioritne formou odmien, bonusov, benefitov, úľav a pod. Súd prvej inštancie pri úprave styku otca
s maloletým nezohľadnil okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na najlepší záujem maloletého (promiskuitný
spôsob života otca, závislosť otca od návykových látok a nezodpovedný prístup otca k pravidlám cestnej

premávky). Rovnako nezohľadnil to, že otec s maloletým nikdy netrávil čas osamote a že maloletý
v domácnosti otca nikdy neprespal. V konaní bolo navyše preukázané, že otec v prítomnosti maloletého
nedodržiava základné etické a spoločenské normy (napr. s maloletým stoloval na podlahe obchodného
centra, v čase pandémie nedodržiaval všeobecne záväzné hygienické nariadenia). Dĺžka styku maloleté
sotcompočasjarnýchaletnýchprázdninmôžebyťpremaloletéhotraumatizujúca,keďženiejezvyknutý

na neznáme prostredie len v prítomnosti otca. Počas letných prázdnin je navyše otec najviac pracovne
vyťažený. Je preto otázne, ako bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Súd prvej inštancie sa
nezaoberaltým,akosamaloletý,ktorýneovládanemeckýjazyk,budedorozumievaťsotcom.Nesprávne
sa tiež vyporiadal s otázkou, v akom mieste a štáte má zverenie maloletého v otcovej starostlivosti
prebiehať,keďžeotecdlhodobožijevzahraničí.Podľamatkyjevnajlepšomzáujmemaloletého,abystyk

otca s maloletým prebiehal v dvojtýždňových intervaloch v utorok a štvrtok za jej prítomnosti. Uvedený
interval stretávania navrhoval aj otec, ktorý v súčasnosti už vyše päť mesiacov styk nevykonáva, resp.
tento realizuje len prostredníctvom videohovorov. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého s tým, že existencia jeho nadštandardných príjmov
nebola preukázaná. V konaní predložil výplatné pásky, pričom tieto si následne od jeho zamestnávateľa
vyžiadal aj súd prvej inštancie spolu s potvrdením o zdaniteľných príjmoch. Tvrdenia matky o údajných
odmenách, bonusoch a pod. sú tak v rozpore s vykonaným dokazovaním. Jedinou bonusovou platbou

je bonus na konci sezóny za zostavenie tímu v 1. Bundeslige. Nevykonáva prácu futbalového agenda,
a teda nedostáva žiadne bonusy ani podiely z futbalových prestupov. Jeho príjmy a majetkové
pomery boli v konaní preukázané. Výdavky na maloletého predložené matkou sú značne nadsadené
a nereflektujú súčasnú životnú úroveň rodičov. Aby sa mohol stretnúť s maloletým cestuje približne
osem hodín z Nemecka. Vynakladá teda maximálne úsilie, aby bol v kontakte s maloletým, avšak

povaha jeho zamestnania môže spôsobiť neskorý príchod alebo zrušenie stretnutia, pričom matka nie
je ochotná vyhovieť alternatívnym návrhom na stretnutie. Otec ďalej odmietol tvrdenia matky ohľadom
jeho promiskuitného spôsobu života, závislosti na návykových látkach či nedodržiavania základných
etických a spoločenských noriem. Poukázal zároveň na to, že práve matka nie je schopná dovoliť, abys ním maloletý strávil nejaký čas osamote. O maloletého nemá problém sa postarať. Navyše v čase
spolužitia s matkou v Nemecku s ním maloletý trávil čas aj osamote. Nie je pravdou, že by mal počas
leta ako futbalový skaut viacej práce. Hrajú sa iba letné prípravné zápasy. Matky si zrejme opäť zamieňa

prácu futbalového agenda s prácou futbalového skauta. Podľa otca neobstojí ani argument matky
týkajúcu sa neznalosti nemeckého jazyka maloletým. Maloletý je vo veku, kedy sa rýchlo učí a pobyt
v cudzom prostredí mu môže napomôcť jeho zdokonaleniu sa v cudzom jazyku. Maloletý má taktiež
právo na kontakt so starými rodičmi, ktorí neovládajú slovenský jazyk. Otec je aj občanom Slovenskej
republiky, ktorý v slovenčine komunikuje, preto je schopný sa s maloletým dorozumieť. Otec nesúhlasil

ani s tvrdením matky, že by v konaní navrhoval dvojtýždňový interval stretávania sa s maloletým.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala matka na to, že otec sa o maloletého počas ich spolužitia
nestaral. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal užívanie návykovej látky (SNUS) otcom. Maloletý od
septembra 2023 nastupuje do prvého ročníka základnej školy. Nakoľko otec neovláda slovenský jazyk,
nebude dostatočne zvládať prípravu na vyučovanie. Nie je zrejmé, kde sa otec počas realizácie styku
s maloletým zdržiava. V konaní neboli prešetrené v tejto súvislosti pomery otca. Navyše procesný

opatrovník na pojednávaní neodporúčal prespávanie maloletého u otca. Maloletý je po stretnutiach
s otcom rozrušený, má zlý spánok a v noci sa pomočuje. Dožaduje sa jej prítomnosti na stretnutiach.
V súvislosti s námietkami otca týkajúcimi sa určeného výživného matka uviedla, že maloletý bol počas
spoločného života rodičov naučený na vysoký životný štandard. Otec počas svojej dlhoročnej kariéry
profesionálneho futbalistu zarobil dostatočný objem finančných prostriedkov na to, aby mohol platiť

vyššie výživné. Je vlastníkom dvoch bytov v Nemecku a jedného bytu v I.. Vlastní dve luxusné motorové
vozidlá, kupuje si drahé oblečenie, pravidelne sa stravuje v reštauráciách, navštevuje nočné bary
a diskotéky. Svojej matke mesačne prispieva sumou 5.000,- eur a svojej sestre mesačne sumou 500,-
eur, čo bolo v konaní preukázané. Bývanie, ktoré jej otec poskytuje, je dočasné, a preto je potrebné
zohľadniť príspevok na bývanie vo výživnom. Otec neplatí výdavky spojené s užívaním bytu. Doklady,

ktoré predložila v konaní, sú vzhľadom na uvedené dátumy z obdobia, kedy sa o maloletého sama
starala. Otec v odvolaní zavádza pokiaľ ide o výšku jeho mesačnej mzdy. Suma 2.000,- eur je síce
uvedená ako mzda v pracovnej zmluve, avšak otec vykonáva špecializovanú činnosť, za ktorú je úplne
bežné dostávať odmenu aj v hotovosti. Navyše pracuje aj cez víkendy, za ktoré dostáva v zmysle
nemeckých pracovnoprávnych predpisov príplatky. Pri určovaní výživného sa u povinného rodiča berú

do úvahy nielen jeho schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery. Vyživovaciu povinnosť
k maloletému by mal v celom rozsahu znášať otec, nakoľko ona zabezpečuje osobnú starostlivosť
o maloletého. Na náklady otca súvisiace s cestovaním na Slovensko vrátane ubytovania nemožno
prihliadať,keďžeotecsadoNemeckaodsťahovaldobrovoľne.OtcompredloženáE.N.predslovenskými
súdmi nepoužiteľná. Matka zotrvala na svojom odvolacom návrhu, ktorým sa domáhala zrušenia

rozsudkusúduprvejinštancieavráteniamuvecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Zároveňdoplnila,
že ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie,
navrhuje jeho zmenu tak, že súd zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne upraví styk otca s maloletým tak,
že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00

hod. do 19.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. Počas prázdnin a sviatkov je otec oprávnený
sa s maloletým stýkať: počas letných prázdnin od 1. augusta do 7. augusta, každý deň v čase od 10.00
hod. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej
začiatku týždňa jarných prázdnin do nasledujúcej nedele, každý deň v čase od 10.00 hod. do 19.00
hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka predchádzajúcemu Veľkému piatku do

Veľkonočnej nedele, každý deň v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý
nepárny rok od Veľkonočnej nedele do utorka po Veľkej noci, každý deň v čase od 10.00 hod. do 19.00
hod.,počasvianočnýchsviatkovazimnýchškolskýchprázdninkaždýpárnyrokdňa23.decembravčase
od 10.00 hod. do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý nepárny
rokod26.decembrado28.decembra,každýdeňvčaseod10.00hod.do19.00hod.Úpravastykupočas

sviatkov a prázdnin má prednosť pred úpravou formou bežného styku. Matka je povinná maloletého na
styk s otcom pripraviť a v určený čas v mieste bydliska maloletého odovzdať otcovi a otec je povinný
na tom istom mieste maloletého matke riadne a včas vrátiť. Zároveň uloží otcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletého sumou 1.300,- eur mesačne s účinnosťou od 19.02.2020 splatnou k rukám matky
vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku a žiadnemu z účastníkov

neprizná náhradu trov konania.

6. Otec vo vyjadrení z 9. mája 2023 k vyjadreniu matky uviedol, že legálnu látku „SNUS“, t.j. žuvací
tabák neužíva už niekoľko rokov. Ako občan Slovenskej republiky ovláda slovenský jazyk na primeranejúrovni. Je plne kompetentný zvládať bežné činnosť prípravy maloletého do školy. V konaní predložil
potvrdenia a aj vypovedal o tom, že prespáva v prenajatom apartmáne s vlastnou kuchyňou. Vyjadrenie
procesného opatrovníka, ktorý neodporúčal prespávanie maloletého u neho, nebolo žiadnym spôsobom

bližšie zdôvodnené. Matka nepreukázala jej tvrdenia o zlom rozpoložení maloletého po styku s ním. Na
maloletom pri stretnutiach nie sú badateľné žiadne náznaky negatívnych vplyvov. V období, kedy sa
nestretával s maloletým osobne, snažil sa čo najviac využívať videohovory. Tvrdenie matky o vysokom
životnom štandarde maloletého v čase ukončenia spolužitia rodičov je absurdné, keďže maloletý mal
vtedy približne 2,5 roka. Zníženie životného štandardu maloletého je zapríčinené zmenou pomerov

na strane otca. Sumu 30.000,- eur mesačne zarábal pred piatimi rokmi, pričom peňažné prostriedky
s matkou počas spolužitia priebežne spotrebovali. Časť z nich je viazaná na účte ako zábezpeka
v rámci hypotéky na jeho byt v O., resp. bola použitá na kúpu bytu v O. a v I.. Všetky bytu sú
zaťažené hypotékou. Rok výroby motorových vozidiel značky Mercedes je 2014 a 2017, preto ich
hodnota je nižšia ako prezentuje matka. Príspevky svojej matke a sestre platil počas aktívnej kariéry.
To, že matka s maloletým bývajú v jeho byte, ktorého nájom by mohol dosahovať sumu 2.000,- eur,

žiadnymspôsobomnedeterminujevýpočetnákladovnaoprávnenépotrebymaloletého.Jehonákladyna
ubytovanienaSlovenskubymalibyťzohľadnené,keďževjehobytebývamatkasmaloletým,čovylučuje
možnosť, aby tam prespal. Keby býval na Slovensku, prihliadalo by sa aj na jeho náklady na bývanie.
Tvrdenia matky, že by dostával od zamestnávateľa aj odmenu v hotovosti nie sú ničím podložené. Jeho
mzda bola v konaní viackrát preukázaná. Na E. N. poukazoval v rámci právnej komparastiky.

7. Vo vyjadrení zo 17. mája 2023 matka uviedla, že s otcom žila v partnerskom vzťahu dlhé roky, preto
má veľmi dobrý prehľad o jeho príjmových a majetkových pomeroch. Ak by predložil výpisy zo svojich
bankových účtov, tak ako žiadala, boli by odstránené všetky pochybnosti o jeho príjmových pomeroch
a nákladoch na život. Tým, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia odmietol tento návrh

matky na doplnenie dokazovania, porušil princíp materiálnej pravdy príznačný pre nesporové konania.
Matke ďalej uviedla, že maloletého sa bojí nechať iba s otcom, nakoľko tento na neho nedáva dostatočný
pozor. Zároveň jej prítomnosť na stretnutiach s otcom vyžaduje aj maloletý, ktorý by sa inak stretnutia
nezúčastnil. Navyše na týchto stretnutiach prekladá komunikáciu medzi otcom a maloletým.

8. V rámci vyjadrenia z 6. júla 2023 otec zdôraznil, že s matkou nežije cca 4 roky, preto jej
tvrdenia o jeho zárobkových a majetkových pomeroch sú neaktuálne a bez právneho významu. Žiadne
nezdanené príjmy od zamestnávateľa nepoberá. Všetko je zohľadnené v predložených výplatných
páskachapotvrdeníozdaniteľnýchpríjmoch.Vsúčasnostisvojumatkuanisestrufinančnenepodporuje.
Vykonanie matkou navrhnutých dôkazov je nehospodárne a prevyšuje potreby konania, nakoľko jeho

zárobkové a majetkové pomery boli zistení bez akýchkoľvek pochýb. Otec poukázal na to, že je potrebné
započítať i výdavky súvisiace s bývaním maloletého, ktoré hradí, nakoľko sa jedná o vecné plnenie
slúžiace na uspokojovanie potrieb maloletého. Nie je pravdou, že by matka pôsobila na jeho stretnutiach
so synom ako prekladateľka ich komunikácie. Matka pri stretnutiach zasahuje do ich konverzácie svojimi
komentármi.

9. Vo vyjadrení zo 7. júla 2023 matka maloletého poukázala na to, že od novembra 2022 do mája 2023
otec maloletého ani raz nenavštívil a následne zrušil päť stretnutí s maloletým. Jeho návrh na rozšírenie
styku s maloletým preto nie je založený na jeho reálnom záujme o maloletého. Otec nepreukázal, že
reálne ovláda slovenský jazyk, aby dokázal s maloletým plynule komunikovať alebo mu privolať pomoc.
Aj na pojednávaniach požadoval prítomnosť tlmočníka. Upadávanie otec do stavu, kedy nie je duchom

prítomný a je omámený užívaním látky SNUS, vyvoláva dôvodnú obavu o pobyt maloletého s otcom.
Otec v konaní navyše vypovedal o tom, že v apartmáne v I. prespával za prítomnosti tretích osôb, čo
zakladá dôvodnú obavu o výkon jeho styku s maloletým počas noci alebo dlhších časových intervalov.
Podľa matky elementárna logika vylučuje, aby otec pracoval ako skaut ovládajúci tri jazyky za mzdu
2.000,- eur mesačne, keď minimálna mzda v Nemecku je od októbra 2022 vo výške 2.016,- eur brutto.

Otec v konaní nepredložil výpisy zo všetkých svojich bankových účtov ani informácie týkajúce sa výšky
jeho fakultatívnych bonusov, odmien, diét, náhrad a ostatných fakultatívnych plnení za ním vykonávanú
prácu.

10. Procesný opatrovník maloletého sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami – rodičmi maloletého dieťaťa (§ 359 a § 362
ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného

sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§
66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zrušenie

rozsudku súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho

majetok. Zároveň upravil styk otca s maloletým počas bežného kalendárneho roka a počas letných
a jarných prázdnin, veľkonočných a vianočných sviatkov. Súčasne zaviazal otca povinnosťou prispievať
na výživu maloletého sumou 700,- eur mesačne. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na
dôvody rodičov predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností spôsobom určeným v rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

15. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§

220 ods. 2 Civilného sporového poraidku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
(zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa

totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí

uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-

I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo

svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

16. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu
prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne
neriadil. Súd prvej inštancie síce rozsiahlo opisuje obsah vykonaných dôkazov vo veci, čiastkové

skutkové zistenia, avšak nevytvára ucelený záver o celkovom skutkovom deji. Súd musí potrebné údaje,
hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového
stavu, návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Z

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú
zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie
k takémuto spôsobu rozhodnutia.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k zvereniu maloletého do starostlivosti matky,

ako aj k zastupovaniu maloletého a spravovaniu jeho majetku oboma rodičmi iba poukázal na zhodu
rodičov v tejto otázke. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie v tejto časti bližšie neodôvodnil, v dôsledku
čohonemožnorozsudokvtejtočastipovažovaťzapreskúmateľný.Zároveňsanijakonevyporiadalstým,
či takéto rozhodnutie je aj v najlepšom záujme maloletého. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine je záujem
maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

18.Rozhodnutiesúduprvejinštancieniejeriadneodôvodnenéanivovzťahukurčenejúpravestykuotca
s maloletým. Súd prvej inštancie v súvislosti s úpravou styku iba stroho poukazuje na vek maloletého,
pracovný čas otca a jeho cestovanie z Nemecka. Úpravu styku počas sviatkov a prázdnin odôvodňuje
právom dieťaťa na styk s oboma rodičmi. Z obsahu súdneho spisu, ako aj z prednesov účastníkov

konania v konaní je zrejmé, že títo majú odlišnú predstavu o rozsahu styku otca s maloletým, najmä
o tom, či má maloletý u otca aj prespávať, s čím sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec
nevyporiadal, keď nijakým spôsobom nereagoval na prezentované argumenty rodičov a ich výhrady.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon o rodine zasahuje do úpravy styku s maloletým

dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku
s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je
možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine
umožňuje, aby súd upravil styk rodiča s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého
dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným

a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku
s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je
obmedzovanýaminimalizovanýzásahominýchosôb,sktorýmimaloletédieťažije.Priurčovanírozsahu,
časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať nazretelizáujemdieťaťaadbaťnato,abysaprirozhodovaníostykurešpektovaloprávomaloletéhodieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté
dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému

objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä
o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného),
ich životných podmienok (povaha zamestnania, bytových pomerov, faktických možností venovať sa
dieťaťu), ich spôsobilosť viesť dieťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Rovnako treba zohľadniť
aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa.

V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či
takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by
nedošlokcitovejujme,ačibybolrozvojmaloletéhodieťaťanajmäzcitovej,rozumovejamravnejstránke
ohrozený.

20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedôsledne a nedostatočne odôvodnil aj pokiaľ ide o určenú

výškuvýživného.Zodôvodneniajehorozsudkuniejemožnézistiť,ako(resp.čivôbec)vykonanédôkazy
vyhodnotil. Nevyplýva tiež z neho, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s podstatnými skutkovými
tvrdeniami a právnymi argumentami rodičov. Otec v konaní spochybňoval výšku matkou vyčíslených
výdavkov na maloletého a namietal, že tieto neboli preukázané. Matka v konaní rozporovala tvrdenia
otca o jeho majetkových pomeroch a mala za to, že tieto neboli dostatočne zistené, pričom v tejto

súvislosti na pojednávaní konanom dňa 21. marca 2023 podala i návrh na doplnenie dokazovania.
Súd prvej inštancie sa však s jej návrhom na doplnenie dokazovania a jej výhradami, ani s výhradami
otca v odôvodnení rozhodnutia nijako nezaoberal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol iba výšku
mesačného príjmu otca a výšku mesačných nákladov na výživu maloletého (bez ich bližšej špecifikácie),
ktoré označil za preukázané, štandardné a všeobecne známe. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej

inštancie nemožno ustáliť, ako vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov. Súd
prvej inštancie sa okrem mzdy otca nijako nezoberal jeho majetkovými pomermi, nezaoberal sa ani
zárobkovými a majetkovými pomermi matky. Z rozhodnutia nie je možné sa vôbec dozvedieť to, aké
sú odôvodnené a preukázané výdavky toho ktorého rodiča, absentuje posúdenie ich opodstatnenosti
a ich skutočného vynakladania. Súčasne absentuje špecifikovanie odôvodnených potrieb maloletého

vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, návštevu v tom čase predškolského zariadenia, kultúrne,
športové alebo iné voľnočasové aktivity a pod. Odôvodnenie napadnutého rozsudku taktiež neobsahuje
relevantnémyšlienkovépostupyaúvahysúduprvejinštancie,ktoréhoviedlikzáveru,žesumaurčeného
výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k rozhodovaniu o výživnom je totiž povinnosťou
súdu prvej inštancie komplexne vyhodnotiť pomery rodičov dieťaťa, zistiť príjmy rodičov, ale aj výdavky
rodičov a maloletého. V zmysle vyhľadávacej zásady vzťahujúcej sa na nesporové konania je potrebné
za rovnaké rozhodné obdobie objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov,
preukázaním ich pravidelných a nepravidelných príjmov ich výsluchom, aktualizáciou príjmov obidvoch

rodičov, získaním správ od zamestnávateľov, prípadne iných subjektov. Okrem príjmov a výdavkov
majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam
vyššej hodnoty, peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež
ovplyvňované spolužitím s inými osobami.
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality

a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

23. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Navyše u nepreskúmateľného rozhodnutia
nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto
bolo nutné tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor

pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskumsprávnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

24. Keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné, pretože
neobsahuje žiadne relevantné vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, čím
zároveň znemožňuje účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý
rozsudokpodľa§389ods.1písm.b)Cvivilnéhosporovéhoporiadkuzrušiťapodľa§391ods.1Civilného

sporového poriadku vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Po jej vrátení súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, doplní dokazovanie za účelom určenia
rozsahu styku otca s maloletým, ktorý bude v najlepšom záujme maloletého, vzhľadom na uplynulý
čas súd prvej inštancie opätovne zistí zárobkové a majetkové pomery rodičov za rozhodné obdobie,
tiež výdavky účastníkov konania najmä maloletého dieťaťa za rozhodné obdobie a posúdi ich

opodstatnenosť. Vykonané dôkazy náležite vyhodnotí jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, a na
základe zisteného skutočného stavu opätovne rozhodne a to tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje,
mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd
prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol,

zrozumiteľným spôsobom objasní úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, pričom účastníkom dá
odpoveď na všetky podstatné a relevantné argumenty, vrátane argumentov predostretých v odvolacom
konaní a to tak, aby rozhodnutie zodpovedalo požiadavke presvedčivosti.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie aj trov odvolacieho konania (§396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta z.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).