Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322200772
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8322200772.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.

Moniky Tobiášovej a JUDr. Antónie Kandravej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. Çarçiuová,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., za
účasti otca R. R., nar. XX.XX.XXXX, G.T., N., S. O., právne zastúpený C.. W. N., B. T. i R., O. W. & Z.,
K., R. XXXX, o návrhu matky S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, právne zastúpená JUDr. Martinou
Gecákovou,advokátkou,Třebíčska12,Humenné,nazvýšenievýživného,oodvolaníotcaprotirozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 10P/59/2022 - 156 zo dňa 17.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Návrh otca na prerušenie konania zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. dieťa.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 10P/101/2017-20 zo dňa 07.03.2018 tak, že
zvyšuje výživné na maloletú B. R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 150,- eur
mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 11.03.2022. Dlžné výživné za
obdobie od 11.03.2022 do 17.04.2024 vo výške 1.540,- eur povoľuje otcovi zaplatiť do 30.09.2024.

II. O trovách konania aj o trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.“

3. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že výživné zo strany otca k maloletej B. bolo
naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/101/2017 zo dňa 07.03.2018,
týmto rozsudkom v časti určenia vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 15P/123/2013 zo dňa 21.06.2013 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca vo vzťahu k maloletej zo sumy 27,32 eur na sumu 90,- eur mesačne, počnúc dňom 13.10.2017.
Od poslednej úpravy výživného uplynulo dlhšie časové obdobie a došlo k zmene pomerov na strane

maloletej B.. Maloletá začala absolvovať povinnú školskú dochádzku. V decembri 2021 maloletá B.
podstúpila operáciu nosných a krčných mandlí, má zhoršenú imunitu a po operácii B. nepočuje na
ľavé ucho - 27% s čím súvisia aj zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Je nepochybné, že u
maloletej došlo k zvýšenie nákladov v súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku. Zvýšilisa jej náklady v spojení so školou, so stravou, ošatením a pod.. Matke pribudla aj ďalšia vyživovacia
povinnosť k maloletej R. D., nar. XX.XX.XXXX. Súd zabezpečil pre otca preklad všetkých dokumentov v
tomto konaní do albánskeho jazyka, poučil ho o jeho právach a povinnostiach, vyzval ho na predloženie

listín a dôkazov, na ktoré sa odvoláva, avšak otec nepreukázal súdu, že je ženatý, nedoložil sobášny
list ani rodný list maloletého dieťaťa, nedoložil žiadne potvrdenie o svojom zamestnaní a príjme. Otec
maloletej v konaní uviedol, že žije v N., kde vykonáva sezónne práce a dosahuje príjem vo výške
800,- eur mesačne. Súd pri zvýšení výživného vychádzal zo skutočnosti, že nepochybne došlo k zmene
pomerov na strane maloletej B. a matka vzhľadom na svoje príjmy, keďže bola na predĺženej rodičovskej

dovolenke a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť, nedokáže pokryť všetky náklady maloletej dcéry.
Otec je zamestnaný, dosahuje príjem, a preto je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na
výživu maloletej B.. Súd preto zvýšil výživné zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, čo
v súčasnosti považuje za primerané odôvodneným potrebám dieťaťa vo veku XX rokov a výške príjmu
otca s tým, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má aj matka.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Vo svojom
odvolanípoukázalnato,ženiejebiologickýmotcommal.B.aopätovnenavrhol,abysúdprerušilkonanie
do skončenia konania o zapretie otcovstva.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP)oprávnenýmisubjektmi-účastníkmikonania,vktorýchneprospechbolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia

§ 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR

sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,

vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

10. Otec v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne argumenty, pre ktoré považuje rozhodnutie súdu o

zvýšení výživného za nesprávne. Jadrom jeho odvolacej argumentácie je tvrdenie, že nie je biologickým
otcom mal. B.. Ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného spisu, mal. B. sa narodila počas trvania
manželstva matky s odvolateľom. Preto mu v súlade s ust. 85, ods. 1 Zákona o rodine svedčí tzv. prvá
domnienka otcovstva. Otcovstvo určené touto domnienkou vyplýva priamo zo zákona a uplatní sa aj vprípade, ak je zrejmé, že manžel matky nemohol splodiť dieťa. Tieto skutočnosti môžu byť dôvodom na
zapretie otcovstva, ale samy osebe nevylúčia uplatnenie domnienky. Hoci na súde prebieha konania o
vyslovení prípustnosti zapretia otcovstva, ktorý podal Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné,

toto konanie nie je právoplatne skončené a samotné konanie o zapretie otcovstva ešte nebolo na súde
začaté. Za otca maloletého dieťaťa je považovaný muž, ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva,
a to až do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva, ktorým súd vysloví, že muž, ktorému
svedčí domnienka otcovstva nie je otcom maloletého dieťaťa. Rovnako tak je tomu aj v prejednávanom
prípade. S tým súvisí aj trvanie vyživovacej povinnosti, ktorú má voči mal. dieťaťu.

11. Závery všeobecných súdov treba chápať v ich celkovom kontexte.do momentu
právoplatného zapretia otcovstva platí zákonná domnienka otcovstva manžela matky dieťaťa,
čo zároveň znamená aj povinnosť platiť výživné. K prelomu dochádza zapretím otcovstva,
pretože od tej chvíle už nemožno vychádzať z domnienky otcovstva manžela matky dieťaťa.
Zároveň sa stáva zrejmým so spätnými účinkami ku dňu narodenia dieťaťa (ex tunc), že manžel matky

dieťaťa v skutočnosti od začiatku plnil vyživovaciu povinnosť za iného (za biologického otca). Možno
vzhľadom na uvedené konštatovať, že pri správnom výklade právneho názoru všeobecných súdov
sťažovateľovi nič nebude brániť domáhať sa vrátenia poskytnutého výživného. ( viď Uznesenie
Ústavného súdu SR II. , sp.zn. ÚS 533/2014-11o dňa 11.9.2014).

12. V súlade s uvedeným, vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie, je
namieste zvýšenie výživného, keďže sú pre to splnené zákonné podmienky. Hoci otec neuviedol žiadne
konkrétne odvolacie dôvody, pre ktoré považuje závery súdu ohľadom výšky výživného za nesprávne,
odvolací súd pristúpil k prieskumu správnosti rozhodnutia súdu.

13. Podľa § 62 ods.1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17.Pooboznámenísasobsahompreskúmavanéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žeurčenásuma
výživného na mal. B. zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. V konaní bolo zistené, že na
strane mal. B. došlo od času poslednej súdnej úpravy k zmene pomerov v súvislosti s jej vyšším vekom,

B. má zvýšené výdavky v súvislosti s poškodením sluchu a zhoršenou imunitou. Na strane matky došlo k
zmene pomerov v súvislosti s pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti. Otec mal. B. súdu nepreukázal
výšku svojich príjmov, preto súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho potenciálneho
príjmu vo výške 800 Eur mesačne. Otec žije spolu so svojou rodinou v N., kde vykonáva sezónne práce v
oblasti stavebníctva. Má vyživovaciu povinnosť voči X ročnému dieťaťu, je ženatý, spolu s rodinou býva

v rodinnom dome. Podľa jeho vyjadrenia, finančne vypomáha rodičom v S., ktorí nemajú žiaden príjem.
Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že vyživovacia povinnosť rodiča voči mal. dieťaťu má prednosť
pred ostatnými vyživovacím povinnosťami a nie je tomu inak ani v prejednávanom prípade. Súčasne
považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, zčoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú
zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na

dosiahnutie primeraného príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.

18. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolací súd návrh odvolateľa,
ktorý žiadal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vo veci zapretia otcovstva považoval

za rozporný s najlepším záujmom mal. dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených
potrieb, preto ho rovnako, ako predchádzajúci návrh otca na prerušenie konania učinený na súde prvej
inštancie zamietol.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

20. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).