Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200760
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200760.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. X, F., v konaní právne zastúpená: JUDr. Mária Trylčová, advokátska kancelária so

sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. E. J.
A. XXXX/XX, F., v konaní právne zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova
14, Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 39P/33/2025–47 zo dňa 11.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd rozšíril styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny
kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 09:00 hod. s tým, že otec si maloletého

prevezme a odovzdá v zariadení starostlivosti o dieťa do troch rokov a každý nepárny kalendárny
týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme
a odovzdá v mieste bydliska matky a matke súd uloží povinnosť maloletého na stretnutie s otcom
riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že Mestský súd
Bratislava II uznesením zo dňa 04.10.2024, č. k. 39P/142/2024-58 do právoplatného skončenia konania
vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletému, vedenej na Mestskom súde

Bratislava II pod sp. zn.: 39P/21/2024, nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený
stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.
a každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že
otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a matke uložil povinnosť maloletého
na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Styk sa realizuje podľa
predmetného rozhodnutia, maloletý sa na stretnutia s otcom vždy teší, zvykol si na ne a pri každom

stretnutí sa dožaduje zostať s otcom dlhšie. Uviedol, že má záujem sa o maloletého starať, je schopný
zabezpečovať synovi denný režim, častejšie prenocovanie, pozná jeho stravovacie návyky a zdravotný
stav. Opakovane sa snažil o mimosúdnu dohodu s matkou ohľadne rozšírenia styku, avšak neúspešne.
Mal za to, že matka vyvoláva rozpory, znevažuje rodičovské kompetencie otca namiesto toho, aby
prispela k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, vyčíta otcovi všetko, čo sa jej v danom momente
nepáči, vykresľuje otca ako neschopného postarať sa o maloletého a neuvedomuje si, že vytvorenie

vzťahu s oboma rodičmi je v najlepšom záujme maloletého. Matka bráni otcovi v styku s maloletým,
napriek tomu, že maloletý sa styku dožaduje a po skončení nechce od otca odísť, čím porušuje právomaloletého ako aj otca na rodinný život. Upriamil pozornosť súdu na to, že matka má opakované
depresívne epizódy, ktoré negatívne ovplyvňujú jej prístup k starostlivosti o maloletého. Poukázal na
známky zanedbávania základnej starostlivosti o maloletého ako aj zdravotnej starostlivosti zo strany

matky. Dodal, že matka obmedzuje jeho účasť na rozhodovaní o tejto dôležitej operácii maloletého
(chirurgický zákrok nosnej mandle), čím znemožňuje jeho aktívnu účasť na zdravotnej starostlivosti. Zo
záznamov o opodstatnených návštevách lekára, ktoré s maloletým absolvoval, jednoznačne vyplýva, že
si zodpovedne plní svoje rodičovské povinnosti a zabezpečuje dieťaťu potrebnú zdravotnú starostlivosť.
Matka tieto kroky znevažuje a opisuje ich ako neopodstatnené či nadbytočné, čím spochybňuje jeho

starostlivosť a schopnosť primerane reagovať na zdravotné potreby maloletého. Záverom uviedol, že od
predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým upravil styk otca s maloletým, t. j. od októbra
2024,došlokpodstatnejzmenepomerov,asícemaloletýužmaldvaroky,máschopnosťvnímaťomnoho
viac vecí, začína sa pýtať na veci okolo seba. Maloletý má u otca zabezpečené plnohodnotné, priaznivé
a ničím nerušené prostredie, otec sa vie o maloletého postarať, pozná jeho denný režim, stravovacie
návyky, vie kedy chodí spávať rovnako ako aj vie takéto prenocovanie zabezpečiť. Počas realizácie

styku maloletému zabezpečuje pestrý program a učí ho novým veciam. Má za to, že sú dané zákonné
podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1 a 2, § 360, § 367
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a ust.
§ 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Na súde prvej inštancie konanie je v súčasnosti vedené konanie pod. sp. zn. 39P/21/2024 vo veci
rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode,
ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

5. V rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval, že právoplatným a vykonateľným uznesením Mestského

súdu Bratislava II zo dňa 04.10.2024 č. k. 39P/142/2024-58 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave zo dňa 03.12.2024 sp. zn. 14CoP/202/2024 bolo rozhodnuté tak, že otec je oprávnený sa
stretávať s maloletým do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletému, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 39P/21/2024, každý
kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň

v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého
bude bydlisko matky, pričom matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi
ho v určenom čase odovzdať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2024, pričom otec sa len krátko po právoplatnosti ďalším
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha úpravy styku s maloletým s prespávaním.

Súd prvej inštancie konštatoval, že od predchádzajúceho rozhodnutia uplynul krátky čas, pričom
odvolací súd upravil styk otca s maloletým bez prespatia s poukazom na skutočnosť, že maloletý je v
nízkom veku, má svoj režim, podľa tvrdení matky je naďalej kojený, kedy nepovažoval za vhodné, aby
maloletý každý nepárny týždeň počas víkendu prespával u otca. Prvoinštančný súd mal za to, že otec
v návrhu neuviedol nové skutočnosti zakladajúce neodkladnú potrebu nariadenia otcom navrhovaného

neodkladného opatrenia a návrh otca v celom rozsahu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. K návrhu otca sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.03.2025 vyjadrila matka, ktorá
uviedla, že otec v návrhu uvádza nepravdivé informácie o tom, že sa maloletý na otca vždy teší a víta ho
s úsmevom na tvári, pričom preberanie maloletého prebieha presne opačne, maloletý prítomnosť otca
odmieta a pred plánovaným stykom je plačlivý a rozrušený. Uviedla, že otec manipuluje syna proti matke
a učí ho, že jeho matkou je súčasná priateľka otca a učí ho nazývať ju „mama bia“, čim v maloletom

spôsobuje rozruch. Namietala tvrdenia otca o jeho údajnej snahe dohodnúť sa s matkou na rozšírení
styku, ktorá mu má podľa jeho slov v styku brániť. Namietala aj nepravdivé tvrdenie otca „Úprava, ktorú
dosiahla matka neodkladným opatrením je z pohľadu otca extrémne obmedzujúca až deštruktívna ku
vzťahu otec – syn.“ k čomu sa vyjadrila, že aktuálne nastavená úprava styku vyplynula z návrhu otca,kedy matka v odvolaní chcela iba prispôsobiť časy potrebám maloletého, avšak časové okno v trvaní
3 hodiny na styk maloletého s otcom ostalo nezmenené a matka s ním súhlasila. K stretávaniu otca
s maloletým každý druhý víkend uviedla, že v odvolaní (ktorému odvolací súd vyhovel) sa opäť snažila

nájsť kompromis tak, aby bol realizovaný styk bol v súlade s režimom a najlepším záujmom maloletého,
pričom poukázala na skutočnosť, že maloletý je na matku citovo naviazaný a stále kojený. Poprela
absurdné tvrdenie otca, že bráni maloletému v prespávaní u otca, keďže jej nie je známe, ako môže
uvedenému brániť, ak sa riadi právoplatným a vykonateľným uznesením Krajského súdu v Trnave zo
dňa 03.12.2024, sp. zn.: 14CoP/202/2024.

Matka súhlasila s tvrdením otca, že na výchove maloletého sa majú podieľať obaja rodičia, avšak
základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že trávenie času dieťaťa s rodičom má
byť primerane zohľadnené jeho vekom, vývinovými možnosťami a potrebami, zdravotným stavom,
citovými väzbami a skutočnosťami, v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali
starostlivosť o maloleté dieťa. Má podozrenie, že otec svojim správaním pôsobí na osobnosť maloletého
alebo na jeho výchovu negatívne, vnáša do výchovy maloletého nestabilitu, marí správne výchovné

pôsobenie matky, vytvára tlak na psychiku dieťaťa.
K tvrdeniu otca, ktorým upriamoval pozornosť súdu na to, že má mať opakované depresívne epizódy,
ktoré negatívne ovplyvňujú jej prístup k starostlivosti maloletého uviedla, že je plne spôsobilá osobnej
starostlivosti a poukázala na obsah potvrdení psychiatrickej ambulancie, ktoré súdu v konaní predložila.
Taktiež namietala tvrdenie otca o zanedbávaní základnej starostlivosti o maloletého a zdravotnej

starostlivosti maloletého, pričom poukázala na skutočnosť, že otec s maloletým absolvoval vyšetrenia
bez jej vedomia v ambulancii Pastel Care a v privátnej klinike Medante, i keď maloletý od narodenia
navštevuje pediatričku D. B. v ambulancii Motýlik. Podotkla, že počas vyšetrení uvádzal nepravdivé
informácie o maloletom. Taktiež poukázala na priebeh vyšetrenia maloletého dňa 28.01.2025 za
prítomnosti matky, otca a jeho priateľky, ktorý zdokumentovala nahrávkami, ktoré tvoria prílohu jej

vyjadrenia.
Zdôraznila, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností už zmieneným právoplatným
a vykonateľným súdnym rozhodnutím uplynuli necelé 4 mesiace, čo je extrémne krátka doba, a to aj
zhľadiskazmienvživotemaloletého.Včasepôvodnejúpravymalmaloletý23mesiacov,aktuálnemá26
mesiacov. Navštevuje stále rovnakú predškolskú starostlivosť. Mala za to, že úprava styku je dostatočná

a neexistujú dôvody na to, aby bol styk rozšírený. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby súd
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec prostredníctvom svojho
právneho zástupcu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a na ust. § 62 ods. 1 CMP

a s návrhom na jeho zmenu tak, aby odvolací súd návrhu otca v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní
poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces spočívajúce
v práve na riadne odôvodnenie rozhodnutia, kedy odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje sa
stručné a strohé, bez uvedenie objektívnych dôvodov, pre ktoré návrh otca zamietol. Konštatovanie
súdu,žeodposlednéhorozhodnutiauplynulolen“krátkeobdobie“,považovalzanesúladnésozásadami

právnej istoty ani s ustálenou judikatúrou, nevyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktorý by
presne určoval, aký časový interval je potrebný na preukázanie zmeny pomerov. Dodal, že vzťahy medzi
rodičmi a dieťaťom sa vyvíjajú nepretržite a sú podmienené rôznymi faktormi ako najmä vývin dieťaťa,
zmena jeho potrieb, stabilita prostredia, ako aj schopnosť oboch rodičov adekvátne sa podieľať na jeho
výchove, ktoré sa môžu zmeniť v rámci relatívne krátkeho obdobia, preto by mal súd pri rozhodovaní na

individuálneokolnostiprihliadaťaneposudzovaťzmenupomerovibamechanickynazákladeuplynutého
času. Mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie nevychádza zo správneho a úplného zistenia
skutočného stavu veci, nakoľko v žiadnom smere nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. Uviedol,
že s právnym názorom prvoinštančného súdu nesúhlasí, pretože je v rozpore s najlepším záujmom
maloletého, je nedostatočne odôvodnené a súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami otca,

ako aj predloženými dôkazmi, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolateľ ďalej uviedol, že žiada rovnomerné podieľanie sa výchove maloletého, čo je v súlade s
právom dieťaťa na udržiavanie pravidelného a vyváženého kontaktu s oboma rodičmi a má za to, že
argumentácia súdu prvej inštancie založená na kojení a zavedenom režime maloletého musí reflektovať
aktuálne okolnosti, pretože tieto faktory sú dynamické a ich relevancia sa môže v krátkom čase zmeniť.

Považoval za nevyhnutné, aby súd neodkladne vyhodnotil, či existujú nové skutočnosti, ktoré môžu mať
zásadný vplyv na najlepší záujem dieťaťa, a neposudzoval situáciu staticky bez prihliadnutia na aktuálny
vývoj.Zdôraznil,žeskutočnosť,žemaloletýnavštevujedetskéjasleabezproblémovtamzotrvávapočas
celého dňa, vyvracia argument o jeho výlučnej závislosti na matke z dôvodu dojčenia, pričom zároveňneexistuje logické ani objektívne zdôvodnenie, prečo by nemohlo tráviť rovnako dlhý, prípadne aj dlhší
čas v starostlivosti otca. Prezentoval svoju obavu, že matka mu neumožňuje naplno realizovať jeho
rodičovské práva a povinnosti k maloletému, nakoľko mu bezdôvodne a systematicky bráni v rozšírenom

styku s maloletým.
Poukázal ďalej na to, že v súvislosti s posúdením potreby bezodkladnej úpravy pomerov, posúdením
nezhody rodičov ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, vzhliadol nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie. Konštatoval, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v prípadoch, ak
je aspoň z časti osvedčené a preukázané, keď v danom prípade môžu bez ingerencie súdu nastať

závažnéanepriaznivénásledky.Malzato,žesúdprvejinštanciesariadnenevysporiadalspredloženými
dôkazmi a relevantnými tvrdeniami otca uvedenými v návrhu, na základe čoho dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci a z toho dôvodu považuje uznesenie prvoinštančného súdu za nespravodlivé
a nepreskúmateľné. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že jeho návrh je nedôvodný,
nakoľko rozhodnutie v konaní vo veci samej je v nedohľadne, maloletý žije u matky, ktorá nepodporuje
vzťah otca s maloletým, dlhodobo vyvoláva rozpory, znevažuje rodičovské kompetencie otca, vyčíta

otcovi všetko, čo sa jej v danom momente nepáči, vykresľuje otca ako neschopného postarať sa o syna
a z jej správania sa javí, že si neuvedomuje, že v najlepšom záujme maloletého je mať možnosť vytvoriť
si vzťah s oboma rodičmi. Tento stav považuje za neúnosný, vyžadujúci si neodkladnú úpravu do
času rozhodnutia vo veci samej, pričom má za to, že naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery
je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie nemusí byť

únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých procesných postupov v konaní
vo veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko odvrátiť. Zdôraznil, že je povinnosťou súdu
rozhodovať v najlepšom záujme maloletého a chrániť ho, pričom v danom prípade tomu tak nie je a
jediný koho súd prvej inštancie chráni a v koho prospech koná, je matka. Matka nemá záujem o uzavretie
akejkoľvek dohody, ktorá by umožňovala otcovi plnohodnotne sa podieľať na výchove a starostlivosti

o maloletého alebo kompromisu v otázke rozšírenia styku. Ak je dohoda medzi rodičmi nemožná, je
úlohou súdu rozhodnúť vo veci autoritatívne, pričom jeho rozhodnutie musí byť založené na dôkazoch
a objektívnom posúdení potrieb maloletého. Nemožno od rodiča vyžadovať uzavretie dohody, ak druhý
rodič dohodu systematicky odmieta a nie je ochotný pristúpiť na akýkoľvek kompromis. V prípade
pretrvávajúcej nemožnosti dohody je povinnosťou súdu rozhodnúť tak, aby bolo zabezpečené právo

dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho potrebám a záujmom. Dal súdu
do pozornosti, že v súčasnosti neexistujú žiadne dôvody pre ktoré by súd nemal rozhodnúť o rozšírení
styku otca s maloletým, resp. by nemal pristúpiť k extenzívnejšej úprave styku ako doposiaľ, preto by
súd mal opätovne prehodnotiť výsostný záujem maloletého, mal by zvážiť čo je pre neho v súčasnosti
najvhodnejšie a najvyhovujúcejšie.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá uviedla, že v
plnom rozsahu odkazuje na svoje vyjadrenie k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 13.03.2025. Ďalej uviedla, že s odvolacími námietkami otca nesúhlasí a má za to, že súd prvej
inštancie návrh otca zamietol na základe viacerých dôvodov, nie len z jedného dôvodu (krátky časový

odstup od posledného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností), ako prezentuje
otec v odvolaní. Od posledného rozhodnutia súdu uplynulo viac ako päť mesiacov, pričom v takto
krátkom časovom období nemožno spravidla očakávať zásadné zmeny pomerov u dieťaťa v útlom veku.
Zdôraznila, že odvolací súd, ktorý zmenil prvostupňové rozhodnutie, vo svojom rozhodnutí jasne uviedol,
že prespávanie nie je aktuálne vhodné vzhľadom na vek dieťaťa, jeho režim a fakt, že je naďalej dojčené.

Mala za to, že súd prvej inštancie sa oprávnene stotožnil s právnym i skutkovým záverom Krajského
súdu v Trnave zo dňa 03.12.2024, sp. zn. 14CoP/202/2024, ktorým je aktuálne upravený styk otca
s maloletým a keby závery odvolacieho súdu nebral do úvahy, spochybňoval by právnu istotu.
Dodala, že otec v návrhu nepreukázal žiadnu podstatnú zmenu pomerov, ktorá by nastala po rozhodnutí
odvolacieho súdu, a teda od 03.12.2025. Poukázala na judikatúru aj názor odbornej verejnosti, ktorí

konštatujú, že podstatná zmena pomerov musí byť významná, trvalá a objektívne preukázateľná, pričom
v danom prípade nebolo otcom predložené nič, čo by svedčilo o takom zásahu do pomerov, ktorý
by vyžadoval bezodkladné rozšírenie styku. K tvrdeniu otca, že žiadny právny predpis neustanovuje
konkrétny minimálny čas potrebný na podanie nového návrhu dodala, že zákon síce nestanovuje presne
počet mesiacov ako podmienku, no vyžaduje, aby návrh na zmenu právoplatného rozhodnutia (vrátane

neodkladného opatrenia) bol odôvodnený preukázanou zmenou pomerov, ktorá je taká závažná, že
vyžaduje okamžitý zásah. V predmetnej veci žiadna takáto zmena preukázaná nebola. Nie je možné,
aby každých niekoľko mesiacov prichádzal jeden rodič s návrhom na zmenu úpravy styku len preto, že
nie je spokojný s aktuálnym rozsahom, najmä ak rozsah aktuálneho styku vyplýva z najlepšieho záujmumaloletého, jeho denného režimu, nízkeho veku a skutočnosti, že je dojčený. Základným predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je existencia naliehavej potreby upraviť pomery dieťaťa tak, aby
nedošlo k jeho ujme. Otec však vo svojom návrhu nepreukazuje nijakú konkrétnu hrozbu ujmy na

strane dieťaťa. Otec aktuálnu úpravu subjektívne vníma ako nevyhovujúcu, čo nezakladá dôvod na
bezodkladný zásah súdu.
Za okolností, kedy z dôkazov vyplýva, že maloletý je naďalej dojčený, má stabilný denný režim,
pred kontaktom s otcom býva rozrušený a plačlivý, otec manipulatívne zasahuje do jeho vnímania
rodičov a matka rešpektuje súdne rozhodnutia a nijako nebráni výkonu styku, by zásah súdu formou

neodkladného opatrenia bol neprimeraný, nedostatočne odôvodnený a potenciálne kontraproduktívny
vo vzťahu k maloletému. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje nové skutkové
okolnosti odôvodňujúce podstatnú zmenu pomerov a nezakladá bezodkladnú potrebu zmeniť aktuálnu
úpravu styku, odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

10. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie

je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1,2 CSP).

12.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciejenariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorým
sa otec domáhal rozšírenia styku otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým
každý párny kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 09:00 hod. s tým, že otec si

maloletého prevezme a odovzdá v zariadení starostlivosti o dieťa do troch rokov a každý nepárny
kalendárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého
prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a matke súd uloží povinnosť maloletého na stretnutie s
otcom riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otcu,
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci zamietol.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

Vzmyslečl.3Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o procesný
inštitút, ktorého základnou funkciou je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen

faktických) pomerov účastníkov. Nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
formou nariadenia neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť
aspoň osvedčený, aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom
pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy
pomerov, v dôsledku ktorej môže súd rozhodnúť len na podklade osvedčenia tvrdených skutočností,

bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zo zákonnej úpravy neodkladného
opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by
musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je
vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv

jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

16. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z článku 24 ods.
2 a 3 Charty základných práv Európskej únie. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia
dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa,
bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre

súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom
dieťaťa a jeho rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať
prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa.18. V konaní týkajúcom sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takýto zásah súdu do práv

a povinností účastníkov konania splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto
vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď
je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného
prostredia, prípadne, ak ide o ochranu iných dôležitých záujmov. V záujme zamedzenia zneužitia tohto
procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu

bezodkladnej úpravy pomerov.

19. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že rodičia maloletého spolu dlhodobo nežijú
v spoločnej domácnosti, faktickú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka a v súčasnosti je na
súde prvej inštancie vedené konanie sp. zn. 39P/21/2024 o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Styk otca s maloletým bol naposledy

upravený právoplatným a vykonateľným uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 04.10.2024
č. k. 39P/142/2024-58 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.12.2024 sp. zn.
14CoP/202/2024, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v
utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu
od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko matky,

pričom matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase
odovzdať.

20. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie, nielen v zmysle obsahu a dôvodov
uvedených v odvolaní otca, a nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, dostatočne sa zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na jeho nariadenie,

na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým
zisteniam, vec i správne právne posúdil a v napadnutom uznesení aj dostatočne vyložil, z akých dôvodov
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP obmedziť len na skonštatovanie správnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať odvolateľovi za pravdu. Súd prvej inštancie
sa dostatočným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal a vysporiadal s podstatným
obsahom uplatnených námietok odvolateľa, ktoré vzniesol už počas konania pred súdom prvej inštancie

a so spôsobom nazerania súdu prvej inštancie na problematiku danej veci sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa žiada dodať nasledovné.

21. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod

skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

22. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletých detí na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletých detí podľa § 2 ods. 1 a 2, § 360, § 367 ods. 1 CMP a § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP a dospel k záveru, že návrh
otca nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov otcom
navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací

súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

23. K námietke otca týkajúcej sa nedostatkov odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania,ktorého súčasťou je i právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je
jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj
z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný) stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,

teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel,
boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj
spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne T. c/a Švajčiarsko z
29. apríla 1993, Séria A, č. 254- B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

24. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie týkajúce sa otcom v odvolaní namietaných skutočností je dostatočne a správne
skutkovo aj právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladených na odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebehkonania,stanoviskáúčastníkov
konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré v
prejednávanej veci aplikoval a z ktorých vyvodil svoj právny záver. Prijatý právny záver o zamietnutí
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na
podstatné (zásadné) otázky predostreté v konaní, a zároveň sa dostatočne vysporiadal so všetkými

rozhodujúci skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že záver v ňom obsiahnutý nie je správny. Súd prvej
inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel jeho návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie tak nie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

25. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné

opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Vychádzajúc z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z obsahu
spisu, sa odvolací súd bez výhrad zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade
neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých by

bolo nutné v záujme maloletého okamžite zmeniť už existujúcu úpravu styku otca s maloletým
stanovenú právoplatným a vykonateľným uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 04.10.2024
č. k. 39P/142/2024-58 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.12.2024 sp. zn.
14CoP/202/2024, nariadením ďalšieho neodkladného opatrenia. Námietku otca o tom, že súd prvejinštancie neprihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa, keď nenariadil neodkladné opatrenie
v zmysle jeho návrhu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd zdôrazňuje, že najlepší
záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodiča. Žiada sa dodať, že

žiadnym spôsobom nebol preukázaný, či osvedčený dôvod, pre ktorý by bolo nutné meniť aktuálne
nariadenú úpravu styku otca s maloletým, na čom nič nemení ani želanie otca, že by chcel s maloletým
dieťaťom tráviť viac času a matka nie je naklonená žiadnej dohode ani kompromisu. Odvolací súd
mal teda za to, že otec predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by malo dôjsť
k zmene predchádzajúceho rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, ktorým bol upravený styk

otca s maloletým a rovnako ani akútnu potrebu zásahu súdu do existujúcej formy úpravy styku otca
s maloletým, neosvedčil.

26. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti
oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo
na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť.

V prejednávanej veci rodičia nevytvárajú harmonické a trvalé rodinné prostredie, ich vzájomné vzťahy
sú napäté a komunikácia je problematická. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha rozšírenia jeho styku s maloletými už upraveného nariadeným neodkladným opatrením
dôvodiac, že od posledného rozhodnutia o úprave styku uplynuli už tri mesiace, čo predstavuje
podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, vzhľadom

na skutočnosť, že maloletý už mal dva roky, má schopnosť vnímať omnoho viac vecí, začína sa pýtať
na veci okolo seba, má u otca zabezpečené plnohodnotné, priaznivé a ničím nerušené prostredie,
otec sa vie o maloletého postarať, pozná jeho denný režim, stravovacie návyky, vie kedy chodí spávať
rovnako ako aj vie takéto prenocovanie zabezpečiť, počas realizácie styku maloletému zabezpečuje
pestrý program a učí ho novým veciam. Matka s rozšírením aktuálneho styku otca s maloletým nesúhlasí

poukazujúc na skutočnosť, že od nariadenia neodkladného opatrenia uplynula extrémne krátka doba,
a to aj z hľadiska zmien v živote maloletého. Existujúcu úpravu styku otca s maloletým považuje za
dostatočnú a má za to, že dôvody na rozšírenie styku neexistujú.

27. Odvolací súd zdôraznil, že hlavným účelom styku je, aby zo stal zachovaný vzťah maloletého

dieťaťaarodiča,ktorémunebolomaloletédieťazverenédoosobnejstarostlivostiresp.ktorýnevykonáva
faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným
právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri
nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí, a pre krátkosť času ani nemôže, vykonávať dokazovanie
v rovnakej forme a rozsahu ako pri meritórnom rozhodovaní, pričom účelom neodkladného opatrenia je

len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých
sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka
domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci
samej mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa,
pri ktorých by samotné vedenie meritórneho konania (v prejednávanej veci o úpravu rodičovských

práv a povinností k maloletému na čas po rozvode) mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná
príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným
rozhodnutím súdu. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom uznesenia Mestského súdu Bratislava II
zo dňa 04.10.2024 č. k. 39P/142/2024-58 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa
03.12.2024sp.zn.14CoP/202/2024,ktorýmbolonariadenéexistujúceneodkladnéopatrenieupravujúce

realizáciu styku otca s maloletým a má za to, že kontakt otca s maloletým je zachovaný a zároveň
dostatočný, zohľadňujúc jeho útly vek, stabilný denný režim, ako aj skutočnosť, že maloletý je matkou
naďalej dojčený. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny
stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov konania, keď vzhľadom na vyššie
uvedené zistenia možno konštatovať, že situácia medzi rodičmi a maloletým je do vydania meritórneho

rozhodnutia zastabilizovaná nariadením vyššie zmieneného neodkladného opatrenia o úprave styku
otca s maloletým. Udržiavanie pravidelného kontaktu maloletého s druhým rodičom, ktorý nevykonáva
osobnú starostlivosť, v tomto prípade s otcom, je v záujme maloletého, i jeho psychického a fyzického
vývoja. Realizácia stretávania maloletého s otcom v pravidelných intervaloch eliminujúca riziko ich
citového odcudzenia do času meritórneho rozhodnutia v prebiehajúcom konaní vo veci samej je však už

zabezpečená predchádzajúcim neodkladným opatrením, ktoré je vhodným dočasným prostriedkom vo
vzťahu k ochrane maloletého, pričom z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že je i v zmysle
vyššie zmieneného neodkladného opatrenia riadne uskutočňovaná. Odvolací súd tak zhodne so súdom
prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby bolo potrebnéopätovne bezodkladne upraviť pomery účastníkov ohľadne styku otca s maloletým a rozšíriť styk
o prespávanie maloletého u otca. V tomto smere dodal, že otcom prezentovanú podstatnú zmenu
pomerov odôvodňujúcu zmenu aktuálnej úpravy styku nevzhliadol, kedy nemal za osvedčené, že

v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po uplynutí ani nie troch mesiacov
od nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o nariadení neodkladného
opatrenia, ako ani v čase prebiehajúceho odvolacieho konania, by bolo možné konštatovať akúkoľvek,
hoc i minimálnu, zmenu pomerov účastníkov konania, zdôrazňujúc skutočnosť, že maloletý je stále
dojčené batoľa v útlom veku, ktorého citová naviazanosť na matku je jeho veku a potrebám prirodzená,

ako i skutočnosť, že otec svoju schopnosť postarať sa o maloletého a zabezpečiť mu prostredie vhodné
pre realizáciu styku, prezentoval už v predchádzajúcom konaní, preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé,
v čom by teda podstatná zmena pomerov účastníkov konania mala spočívať. Odvolací súd síce
súhlasí s argumentom otca, že dĺžka časového intervalu potrebného na preukázanie zmeny pomerov zo
žiadneho konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva, avšak uvedené nič nemení
naskutočnosti,žeikeďzmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostímožnonavrhovaťvzásade

kedykoľvek,resp.bezakéhokoľvekčasovéhoobmedzenia,keďkpodstatnejzmenepomerovúčastníkov
konania dôjde, nemôže sa však jednať o akúkoľvek zmenu pomerov, prípadne z kvalitatívneho hľadiska
zmenu pomerov zanedbateľnej intenzity, ale naopak, musí ísť o zmenu kvalifikovanú, podstatnú,
závažnú a trvalú oproti okolnostiam, za ktorých súd rozhodoval v predchádzajúcom konaní, vyžadujúcu
si opätovný autoritatívny zásah súdu do stability rodinného a výchovného prostredia maloletého, čo

však v danom prípade preukázané resp. osvedčené nebolo. Nesúhlas a nespokojnosť otca s aktuálnym
rozsahom úpravy styku s maloletým, ako i jeho túžba po intenzívnejšej forme realizácie styku
s prespávaním maloletého u otca, nie je dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu formou neodkladného
opatrenia. Na tomto mieste sa žiada dodať, že okolnosti odôvodňujúce zmenu, resp. rozšírenie
aktuálneho styku otca s maloletým je potrebné zákonným spôsobom preukazovať v konaní vo veci

samej, ktoré aktuálne prebieha na súde prvej inštancie. Predmetom konania o nariadenie neodkladného
opatrenia však bolo posúdenie dôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, teda či
aktuálne pomery účastníkov konania nasvedčujú tomu, že je potrebné a nevyhnutné vzniknutú situáciu
riešiť bezodkladne, formou nariadenia „nového“ neodkladného opatrenia. Zmyslom právnej úpravy
neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana práv detí

v prípade konkrétneho ohrozenia. V danom prípade, kedy maloletému evidentne nehrozí žiadna ujma
na zdraví, zdravom fyzickom či psychickom vývine, tak postráda návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia charakter naliehavosti a nevyhnutnosti, pretože doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú
naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov vo forme nariadenia neodkladného
opatrenia.

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako to žiadal
otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní, keď má za to, že tu nie je, a v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola, hrozba ujmy na právach maloletého, ktorú by bolo
dôvodné odstrániť formou nariadenia neodkladného opatrenia. Žiada sa zdôrazniť, že pri nariadení

neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať komplexné a podrobné
dokazovanie ako je tomu pri rozhodovaní súdu v merite veci (vzhľadom i na zákonom limitovanú
lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), a preto súd rozhoduje iba na
základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť rozšírenia úpravy styku otca
s maloletým, tak ako to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní otec žiadal.

29. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie pod sp. zn. 39P/21/2024 o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, v ktorom súd
vykoná riadne, náležité a dôsledné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o. i. o tom, komu
bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a v akom rozsahu a za akých podmienok bude

druhý rodič oprávnený stýkať sa s ním. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rodičia sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas po
rozvode môžu dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu. I keď si je odvolací súd vedomý
skutočnosti, že rodičia doposiaľ dohode či kompromisu týkajúceho sa ich spoločného maloletého dieťaťa
nepristúpili, v súvislosti s ich napätými vzťahmi považuje za potrebné apelovať na nich oboch, aby

uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie
ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako
rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť
zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzisvojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa. Je v záujme
maloletého, aby mal vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali
brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu.

30. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009). Na ďalšiu odvolaciu
argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže otec ani v odvolacom konaní neosvedčil
žiadne skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré neboli spôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2
CSP ako vecne správne potvrdil.

32. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o
trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom na súde prvej inštancie. Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení

konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak
by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v
prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením
rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods.

1 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).