Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123283532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123283532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa B. C.
XXXX/XX, D., zastúpeného splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava,
IČO: 36 863 351, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. C. XXXX/XX, D., zastúpenej
advokátkou: JUDr. Denisa Hostačná, so sídlom Dunajská 4, Bratislava, o zaplatenie 12.250 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37C/11/2023-107 zo
dňa 22. mája 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou žalobu zamietol a druhou výrokovou
vetou priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 451, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 494, § 488, §
489, § 491 ods. 1 a § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Vecne súd argumentoval tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30.4.2020 bola uzavretá
Dohoda o rezervovaní nehnuteľností medzi žalobcom ako zložiteľom a spoločnosťou VESTAREAL,
s.r.o. ako sprostredkovateľom, ohľadom zabezpečenia rezervácie nehnuteľnosti za účelom jej kúpy;
nehnuteľnosti boli špecifikované v čl. I., bod 2. dohody o rezervovaní. Rezervačný poplatok bol
dohodnutý vo výške 500 eur (čl. III, bod 1. dohody o rezervovaní) a bol zaplatený žalobcom v hotovosti
v deň podpísania dohody o rezervovaní (č. III, bod. 2. dohody o rezervovaní). Následne dňa 6.5.2020
došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. II, bod 2.1. kúpnej zmluvy

(nebytový priestor - garáž č. X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu,
spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 8253/3 a 8253/4) medzi G. H. ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcou, kúpna cena bola dohodnutá na sumu 12.250 eur, sumu kúpnej ceny vo výške 11.750
eur (z kúpnej ceny bola odpočítaná predtým zaplatená záloha 500 eur) zaplatil dňa 6.5.2020 žalobca zo
svojho bankového účtu. Vlastníčkou garáže zapísanou na LV sa stala žalovaná. Súd uviedol, že tieto
skutočnosti boli bezpochybné, a tvoria „východiskový stav“ z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku žalobcu. Žalobca prvotne v podanej žalobe tvrdil, že na kúpu garáže poskytol

žalovanej pôžičku vo výške 12.250 eur - túto skutočnosť (teda poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanej)
sa však žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, keď ako dôkaz produkoval iba a výlučne svoje tvrdenie,
ktoré žalovaná účinne poprela; pričom túto dôkaznú situáciu (fatálne neunesenie dôkazného bremena)
napokon uznal aj samotný žalobca, ktorý v priebehu konania zmenil svoju právnu argumentáciu tak,že na strane žalovanej vzniklo na jeho úkor bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy. Žalobca
však presne nešpecifikoval, o ktorú konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia by sa malo
v danom prípade jednať, či teda 1/ o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo

2/ o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, alebo 3/ o majetkový prospech
získaný plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol, alebo 4/ o majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov, alebo 5/ že za žalovanú bolo plnené čo podľa práva mala plniť sama, pričom súd uzavrel, že
hypotézy uvedené pod bodom 2/, 3/, a 4/ možno vylúčiť; žalovaná by sa teoreticky mohla bezdôvodne
obohatiť v prípade, ak by získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu (hypotéza 1/), alebo

ak by bolo za žalovanú plnené to, čo mala plniť sama (hypotéza 5/), teda ak by nastala situácia, ako to
opisoval žalobca, že on sám za žalovanú zo svojich vlastných - „jemu patriacich“, prostriedkov zaplatil
sumu 12.250 eur, za ktoré následne žalovaná získala vlastníctvo k predmetnej garáži. Tento tvrdený
skutkový stav a dej však žalovanou a vypočutou svedkyňou nebol potvrdený, dokonca podľa názoru
súdu bol vyvrátený a vylúčený.

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní bolo dostatočne a bez výraznejších pochybností preukázané
dokladom o výbere finančných prostriedkov vo výške 9.500 eur dňa 5.5.2020, t.j. deň pred uzavretím
kúpnej zmluvy a tiež svedeckou výpoveďou I. J., že žalovaná ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy
ohľadom garáže, poskytla žalobcovi v hotovosti sumu ktorá je predmetom žaloby (12.250 eur), a to
odovzdaním hotovosti vo výške 9.500 eur, ktorú bezprostredne pred tým vybrala zo svojho bankového

účtu (táto skutočnosť je potvrdená výpisom z účtu žalovanej a tiež výpoveďou žalovanej a svedkyne /
svedkyňa uviedla že „žalovaná spolu so svedkyňou išli do banky ... žalovaná jej povedala že ide vyberať
sumu na kúpu predmetnej garáže - svedkyni sa nepozdávalo že žalovaná chce odovzdať hotovosť
žalobcovi, žalovaná to dôvodila tým, že žalobca potrebuje peniaze v hotovosti na vyplatenie nejakého
auta ... a že preto sa takto dohodli ... takýto model fungoval aj v predchádzajúcom období, že teda

žalovaná poskytla žalobcovi hotovosť a tento jej vracal peniaze na účet, a to z dôvodu, že žalobca
potreboval peniaze v hotovosti na obchodovanie s autami...“/), a vo výške 2.750 eur, ktorú mala v
domácnosti (potvrdené výpoveďou žalovanej a svedkyne I. J.), keď súd týmto tvrdeniam nemal dôvod
neuveriť. K okolnosti, že žalobca namietal „nedôveryhodnosť“ vypočutej svedkyne, súd prvej inštancie
uviedol, že jej údajnú nedôveryhodnosť žalobca odvodzoval od vzťahu svedkyne a žalovanej, ale

nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz o ozajstnej nedôveryhodnosti, resp. zaujatosti svedkyne, resp.
o jej osobnom záujme na veci; naviac svedkyňa bola pred jej výsluchom súdom poučená o následkoch
nepravdivej výpovede, poučeniu porozumela, bola si vedomá prípadných trestnoprávnych následkov
nepravdivej výpovede - súd preto výpoveď svedkyne I. J. považoval za relevantnú a použiteľnú pri
svojom rozhodovaní. Naviac, žalobca neprodukoval ani nenavrhoval dôkazy (okrem svojho tvrdenia),

ktorébyvyvrátiliskutkovýstavopisovanýžalovanou(pripodporevyššieuvedenýchdôkazovasvedeckej
výpovede). Na okraj súd prvej inštancie uviedol, že o skutočnosti, že vôľa strán sporu bola taká, že
vlastníčkou garáže bola a je žalovaná, svedčí aj to, že všetkými originálnymi dokladmi ohľadom garáže
disponuje ona. S poukazom na uvedené, s ohľadom na jednotlivé dôkazy a ich vzájomné súvislosti,
uveril súd verzii žalovanej a vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobcu

neidentifikoval, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. K predloženej sms komunikácii strán sporu súd
uviedol, že tieto pre vec a rozhodnutie súdu nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, nepreukazujú nič, čo
sa týka samotného predmetu sporu, vypovedajú iba o vzťahoch medzi stranami. Čo sa týka výberov
hotovosti realizovaných v priebehu roka 2019, ktoré žalovaná pôvodne označila ako prostriedky, ktoré
mali byť ňou odovzdané v súvislosti s kúpou garáže, tieto sú pre konanie a rozhodnutie súdu irelevantné

- v priebehu konania bolo totiž zistené (žalovanou potvrdené, žalobcom nesporované), že slúžili ako
prostriedky, ktoré žalovaná poskytla žalobcovi, nakoľko tento v súvislosťou s jeho obchodmi s autami
potreboval hotovosť; tieto prostriedky následne žalobca vždy vrátil žalovanej.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP

a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi
sumu 12.250 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12.250 eur od 31.3.2023 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu. Dôvodil, že predmetné rozhodnutie ajeho odôvodnenie nebolo vydané v súlade s CSP a Ústavou SR. Súd oprel svoje závery o viacero
vyvrátiteľných domnienok, ktoré nie sú podložené a nemajú oporu v priebehu vedenia konania a vo
vykonanom dokazovaní. Súd opomenul tú skutočnosť, že nielen tvrdenia žalovaného, ale i tvrdenia

samotného súdu treba aj hmatateľne (verifikovane) podložiť a nie s nimi len polemizovať, príp. nekriticky
sa s nimi stotožniť, pričom súd do značnej miery svojimi nepresvedčivými úvahami dopĺňa svoje
viacerénepodloženédomnienky,naktorýchpostavilnapadnutérozhodnutie.Samotnávoľnáúvahasúdu
pozostáva výlučne z dvoch bodov odôvodnenia rozhodnutia, a to bodov 14 a 18, ktoré sú obsahovo
a argumentačne totožné a oba neudržateľné. Žalobca nesúhlasí so spôsobom a postupom súdu v

konaní, ani s výrokom napadnutého rozhodnutia. Závery súdu opomínajú zákonom požadovanú zásadu
objektívnej pravdy, kedy sa súd prekvapivo a priklonil na stranu žalovanej a akoby verifikoval jej
subjektívne tvrdenia za dané (preukázané), pričom konkrétne i hmatateľnejšie preukázané tvrdenia
žalobcu predčasne spochybnil a nepokladal ich za dostatočne verifikované a dôveryhodné. Pre tento
záver svedčí predovšetkým formalisticky vedené pojednávanie vo veci samej a arbitrárnosť v postupe
súdu vo vzťahu k posudzovaniu a výkladu jednotlivých dôkazov (v objektívnom rozpore s čl. 15 CSP a

ust. § 191 CSP), vždy zásadne v neprospech žalobcu v tomto konaní. Táto skutočnosť a závery súdu sa
potom javia objektívne ako nezákonný a tendenčný procesný postup vo veci, ktorým súd preukázateľne
účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom a porušil zásadu „rovnosti zbraní“ v otázke
dokazovania v civilno-sporovom súdnom konaní. Žalobca sa ohradil voči viacerým fabuláciám súdu
obsiahnutým v bode 14, resp. bode 18 rozhodnutia, kde súd uvádza nepodložené konštrukcie, prekrúca

svojím vágnym výkladom viaceré skutkové zistenia a bagatelizuje riadne listinné dôkazy založené v
spisovom materiáli, ktorých sa bezprostredne týkalo dokazovanie v tomto konaní bez toho, aby sa s
nimi náležitým, zákonom predpokladaným a požadovaným, spôsobom vysporiadal v rámci odôvodnenia
svojho meritórneho rozhodnutia. Pokiaľ súd uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že
žalovaná ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy ohľadom garáže, poskytla žalobcovi v hotovosti sumu

ktorá je predmetom žaloby, a to odovzdaním hotovosti vo výške 9.500 eur ktorú bezprostredne pred
tým vybrala zo svojho bankového účtu a vo výške 2.750 eur, ktorú mala v domácnosti, ide podľa
žalobcu o vedomé uvádzanie nepravdy zo strany súdu, keď v skutočnosti z vykonaného dokazovania
objektívne vyplynulo, že žalovaná nedisponuje žiadnym dôkazom o odovzdaní akejkoľvek hotovosti
k rukám žalobcu, keď sama túto skutočnosť výslovne potvrdila dňa 7.2.2024 na pojednávaní, keď

nevedela uviesť, kde, kedy a za akých okolností mala odovzdať hotovosť žalobcovi; rovnako tak
vypočutá svedkyňa výslovne uviedla, že nikdy nebola svedkom žiadneho odovzdania hotovosti k rukám
žalobcu zo strany žalovaného. Súd pozabudol na to, že výpis o výbere hotovosti nie je dôkazom
odovzdania tejto hotovosti k rukám iného subjektu. Súd fabuluje nielen v otázke sumy 9.500 eur, ale
bez akéhokoľvek hmatateľného dôkazu zavádza, že taktiež sumu 2.750,- eur odovzdala žalovaná v

hotovosti k rukám žalobcu, ktorú vraj mala mať v domácnosti. Tento záver súdu je v príkrom rozpore
s obsahom výpovede svedkyne, ktorá sa vo svojej výpovedi absolútne nevyjadrovala k tejto sume.
Súd pozabudol na tú zásadnú skutočnosť, že žalobca zaplatil najskôr dňa 30.4.2020 predávajúcemu
sumu 500 eur z titulu rezervačného poplatku a následne dňa 6.5.2020 sumu 11.750 eur, pričom súd v
rámci svojho nesprávneho výpočtu a nepodloženej úvahy uvádza, že žalovaná mala odovzdať žalobcovi

naraz dňa 5.5.2020 celkovo sumu 12.250 eur (t. j. celková kúpna cena garáže vrátane rezervačného
poplatku), pričom sama žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu v rozpore s tvrdením súdu uvádza,
že po povolení zápisu vkladu vlastníctva predmetnej garáže doplatila v hotovosti žalobcovi sumu 250
eur ako rozdiel medzi kúpnou cenou a ňou odovzdanými finančnými prostriedkami žalobcovi. Súd sa
tak pri svojom rozhodovaní riadil zjavne svojimi „pocitmi“ a nie ustálenou dôkaznou situáciou vo veci

(predovšetkým ustáleným sumárom reálnych listinných dôkazov na strane žalobcu). Záver súdu o tom,
že vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobcu neidentifikoval, je neudržateľný,
nakoľko súd už pri hodnotení vykonaného dokazovania dospel k zásadne nesprávnym skutkovým
zisteniam založeným na viacerých mylných a viac menej fabulačných záveroch, bez snahy o rovnovážne
hodnotenie dôkazov pre a proti vo vzťahu ku každému účastníkovi konania. Pokiaľ ide o záver súdu

o dôveryhodnosti svedkyne, súd opomenul niektoré zásadné časti vyjadrení žalobcu, že žalovaná a
svedkyňa v tomto konaní sú reálne blízkymi osobami, keď sa svedkyňa sama vyslovila, že ich vzájomný
vzťah možno definovať ako vzťah matka a dcéra, z čoho možno ustáliť i zrejmú vedomosť svedkyne
o priebehu celého konania v tejto veci, keďže bola prítomná v podstate na oboch pojednávaniach
(t. j. dňa 7.2.2024 na chodbe priamo pred pojednávacou miestnosťou a dňa 10.4.2024 priamo v

pojednávacej miestnosti). Nemožno preto vylúčiť, že svedkyňa nemá záujem na výsledku tohto konania.
Argumentácia súdu, že svedkyňa bola poučená o následkoch nepravdivej výpovede, podľa žalobcu
pôsobí úsmevne. Súd nemal riadne preukázanú skutočnosť, že originálmi dokumentov disponovala
žalovaná, keďže originály týchto dokumentov neboli v priebehu celého konania vykonané ako riadnylistinný dôkaz, či už ich predložením súdu a druhej strane v konaní, resp. ich kompletným oboznámením
a stotožnením v rámci dokazovania súdom. Záver súdu o sms komunikácii strán, možno hodnotiť
ako vrchol nečinnosti a nezáujmu súdu vo vzťahu k riadne vykonanému dokazovaniu v tomto konaní.

Predmetná sms komunikácia strán, ktorá nebola úspešne popretá ani jednou stranou konania, sa
bezprostredne týka merita veci a je zásadnou pre objektívne zhodnotenie skutkového a právneho stavu,
keďže vypovedá priamo a konkrétne nielen o pohnútke (motíve) jednania oboch účastníkov konania
vo vzťahu k meritu veci, ale i priamo o skutočnom titule a pôvode použitých finančných prostriedkov
na kúpu predmetnej garáže. Súd vystupuje akoby v postavení advokáta žalovanej, keď bagatelizuje jej

zmätočnúarozporuplnúprocesnúobranu,keďnajskôrtvrdila,žežalobcoviposkytlahotovosť12.000eur
niekedy v auguste 2019 na kúpu predmetnej garáže, neskôr už z titulu omylu uvádzala, že mu poskytla
hotovosť 9.500 eur v máji 2020, pričom ani k jednej „transakcii“ medzi účastníkmi konania neexistuje
doposiaľ v konaní žiaden relevantný a presvedčivý dôkaz. Naviac je iracionálne, aby žalovaná vyberala
fyzickytietofinančnéprostriedkyzatýmúčelom,abyichnásledneosobneodovzdávalažalobcovidojeho
rúk, ktorý by ich následne aj tak vkladal na svoj bankový účet, pričom stačilo tieto finančné prostriedky

jednoducho a transparentne previesť bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Pre nedôveryhodnosť
tvrdení žalovanej svedčí i tá skutočnosť, že z jej strany sa nejednalo v kalendárnom roku 2019 o
ojedinelý výber hotovosti vyššieho obnosu finančných prostriedkov (mimo výberu hotovosti 12.000 eur
dňa 30.8.2019 bez uvedenia účelu sa jednalo aj o výber hotovosti 1.500 eur dňa 5.9.2019, sumy 4.100
eur dňa 26.9.2019, sumy 8.000 eur dňa 6.11.2019, rovnako bez verifikovaného stotožnenia účelu týchto

bankovýchtransakcií).Tvrdeniesúdu,ževpriebehukonaniabolozistené,žetietovýberyhotovostislúžili
ako prostriedky, ktoré žalovaná poskytla žalobcovi, nakoľko tento v súvislosťou s jeho obchodmi s autami
potreboval hotovosť a tieto prostriedky následne žalobca vždy vrátil žalovanej, nemá žiaden skutkový
(dôkazný) základ, keď v konaní nebol súdom vykonaný absolútne žiaden dôkaz za účelom preukázania
tvrdenia, že by žalovaná žalobcovi poskytovala v minulosti hotovosť v súvislosťou s nejakými jeho

obchodmi, naviac nie je pochopiteľná a ničím podložená absurdná domnienka súdu v tom zmysle, že
tieto prostriedky vraj následne žalobca vždy vrátil žalovanej.

7. Žalobca zároveň namietal vyjadrenie súdu v tom zmysle, že žalobca presne nešpecifikoval konkrétnu
skutkovú podstatu vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom o opaku svedčí obsah jeho písomného

podania „Doplnenie žaloby a právnej argumentácie“ zo dňa 19.4.2024. Dôvodil, že samotné tvrdenie
súdu v tom smere, že „uveril verzii žalovanej“, pôsobí nedôveryhodne, neštandardne a v rozpore
so základnými zásadami civilného procesu. Tvrdenie súdu, že sms komunikácia medzi účastníkmi
nepreukazuje v podstate nič, čo sa týka samotného predmetu sporu, je lživé. Akékoľvek výbery hotovosti
žalovaným v roku 2019 neboli riadnym predmetom prieskumu zo strany súdu v tomto konaní, súd

sa nimi v priebehu konania vôbec nezaoberal, nemožno ich teda aktuálne v napadnutom rozhodnutí
prekvapivo hodnotiť za preukázané, či dokonca potvrdené. Tieto zjavne vyvrátiteľné domnienky súdu,
však v skutočnosti nemajú žiadnu legitímnu oporu vo vykonanom dokazovaní, nevyplývajú dokonca
ani z výpovede vypočutej svedkyne a nie je vôbec zrejmé, čo bolo a je pohnútkou súdu uvažovať
týmto smerom. Takýto postoj súdu je v príkrom rozpore s rovnovážnosťou posudzovania ako účastníkov

dotknutého konania, tak i samotného merita veci, pričom nemôže požívať príslušnú právnu ochranu
a je opodstatnené ho zákonným spôsobom náležite revidovať. Súd totiž sám uviedol na pojednávaní
dňa 7.2.2024, že za preukázanú skutočnosť má to, že za garáž zaplatil žalobca, a to prevodom zo
svojho bankového účtu na účet predávajúceho p. H., pričom predmetnú garáž nadobudol na základe
zmluvy do svojho vlastníctva žalovaný. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu vyplýva doposiaľ ničím

zásadným nespochybnená skutočnosť, že sa jednalo o úhradu z vlastných finančných prostriedkov
žalobcu. Súd rovnako uviedol na pojednávaní dňa 7.2.2024, že za nepreukázané považuje tvrdenie
žalovanej, že výbermi z účtov, ktoré mala vraj odovzdať v hotovosti žalobcovi, mala vraj zaplatiť
kúpnu cenu za predmetnú garáž. Za nesporné v kontexte uvedeného možno ustáliť i tú skutočnosť,
že žalovaná predala na prelome kalendárnych rokov 2022 a 2023 (vklad povolený dňa 16.1.2023)

účelovo predmetnú garáž bez vedomia žalobcu tretej osobe, z ktorého predaja mala zinkasovať sumu
vo výške približne 17.000 eur, ktoré finančné prostriedky si ponechala výlučne pre seba. V prípade
dobromyseľnosti žalovanej by s určitosťou nemala problém odpovedať na pojednávaní dňa 7.2.2024
na priamu otázku, z akého dôvodu a za akú sumu reálne predala predmetnú garáž tretiemu subjektu,
pričom by taktiež nemala problém do konania predložiť kópiu tejto kúpnej zmluvy, čomu sa zásadne

a nepochopiteľne bránila. Žalobca opakovane vyzýval žalovanú pred podaním žaloby na vrátenie
finančných prostriedkov, z ktorých bola kúpená predmetná garáž do výlučného vlastníctva žalovanej.
Žalovanej sa nepodarilo preukázať ňou uvádzanú skutočnosť, že by predmetná garáž bola, alebo
mala byť nadobudnutá z finančných prostriedkov patriacich žalovanej. Fabulácie žalovanej o výberehotovosti 12.000 eur dňa 30.8.2019, ktoré mali byť použité na kúpu predmetnej garáže, resp. neskôr
umelo upravovaná procesná obrana že sa pomýlila a na kúpu predmetnej garáže mali byť použité až
finančné prostriedky vybraté v hotovosti 9.500 eur dňa 5.5.2020, pôsobia účelovo. Rovnako nebola

preukázaná žiadna hotovosť v sume 2.750 eur, ktorou by disponovala žalovaná v rozhodnom čase a
ktorú by žalobcovi dňa 5.5.2020 preukázateľne odovzdala. Toto tvrdenie žalovanej naviac trpí i ďalšou
vadou, a to že predávajúcemu bola už skôr (t. j. pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 6.5.2020)
zaplatená žalobcom záloha v sume 500 eur, a teda tvrdenie žalovanej na pojednávaní dňa 7.2.2024,
že žalobcovi odovzdala dňa 5.5.2020 celkovo sumu 12.250 eur je nezmyslom a bez skutkového a

právneho základu. Žalobca tieto konšpirácie žalovanej výslovne a príkro popiera, ani dňa 30.8.2019,
ani dňa 5.5.2020 od žalovanej neprevzal žiadne finančné prostriedky a ani z výpisu z účtu žalobcu
za mesiac máj 2020 nevyplýva žiaden vklad finančných prostriedkov v uvedených výškach tvrdených
žalovanou, a to ani dňa 5.5.2020, ani dňa 6.5.2020. Žalobca totiž preukázateľne ku dňu 6.5.2020
disponoval svojimi vlastnými finančnými prostriedkami v dostatočnej výške a nebol odkázaný na žiadne
finančnéprostriedkyodžalovanej.Svedkyňanapojednávanídňa10.4.2024vosvojejvýpovedilenvecne

potvrdila vyjadrenie žalovanej na predchádzajúcom pojednávaní, a to konkrétne, že nebola osobne
prítomná pri žiadnom odovzdávaní hotovosti zo strany žalovanej k rukám žalobcu, resp. že neexistuje
o tejto fabulácii žalovanej žiaden doklad, ani iná forma relevantného potvrdenia. Svedkyňa naviac
nepotvrdila ani verziu žalovanej o existencii nejakých ďalších hotovostných prostriedkov, ktorými mala
v tom čase žalovaná disponovať vo svojej domácnosti. V ostatnej časti možno objektívne vyhodnotiť

výpoveď svedkyne ako zaujatú a tendenčnú v prospech žalovanej, s ktorou udržuje pravidelný vzťah
(označený dokonca svedkyňou ako vzťah matka a dcéra), a teda má záujem na výsledku tohto konania
právevprospechžalovanej.Niejetotiždôveryhodným,abysisvedoksodstupomtakmer4kalendárnych
rokov pamätal podrobne všetky udalosti týkajúce sa dňa 5.5.2020, rovnako tak udalosti týkajúce sa
dňa 11.5.2020, a to presne so stotožnením dátumu. Svedkyňa naviac sama potvrdila, že bola pred

týmto, i pred a po minulom pojednávaní, t. j. dňa 7.2.2024 (kedy dokonca bez predvolania súdom sedela
pred pojednávacou miestnosťou) v priamom osobnom kontakte so žalovanou v tejto veci, čo vyvoláva
závažnú a nevyvrátiteľnú domnienku o tom, že bola podrobne a konkrétne informovaná o celej kauze
a jej priebehu. Pre tento záver svedčí i priebeh výpovede svedka pred súdom, kedy bez akýchkoľvek
otázok súdu, či právnych zástupcov voľne a doslova „naučeno“ vypovedala o skutočnostiach spôsobom

a obsahom, akoby sa tieto udalosti odohrali včera. Na závere o zrejmom ovplyvnení výpovede svedkyne
zo strany žalovanej nezmení nič ani konštatovanie žalovanej, že svedkyňa bola poučená súdom o
následkoch krivej výpovede. Pokiaľ ide o predložené sms správy žalovanej z rokov 2020 a 2022, tak ich
autenticitu sama žalovaná žiadnym spôsobom ani dôkazom doposiaľ nesporovala, ani nespochybnila
a v rámci výpovede na pojednávaní dňa 7.2.2024 sa len snažila bagatelizovať a „hasiť“ svoje vlastné

vyjadrenia v rozhodnej dobe súčasnými účelovými a fabulačnými príbehmi o tom, ako to mala v tom
ktorom období skutočne myslieť a že to vlastne všetko je zrazu inak, ako to v skutočnosti napísala.
Jedná sa konkrétne o sms správy zo dňa 27.4.2020 a zo dňa 13.8.2022, ktorých obsahom sa potvrdzuje,
že predmetnú garáž v skutočnosti (fakticky) kupoval a uhradil žalobca pre žalovanú a že finančné
prostriedky, za ktoré bola táto garáž nadobudnutá, boli výlučné finančné prostriedky žalobcu (v opačnom

prípade by nebol dôvod vyjadrovať sa v tom zmysle, že žalovaná tieto peniaze žalobcovi vráti, ak by
sa čokoľvek medzi nimi stalo, k čomu sa žalovaná na pojednávaní zrazu nevedela vyjadriť). Rovnako
pozoruhodne pôsobí vyjadrenie žalovanej, ktorá sa odmietla vyjadriť na otázku, za koľko predala
predmetnú garáž tretej osobe, a teda v akej sume finančných prostriedkov sa na úkor žalobcu v
skutočnosti obohatila, kedy sám žalobca potvrdil na pojednávaní dňa 7.2.2024, že dohoda medzi

účastníkmi bola v tom smere, že v prípade predaja garáže mu žalovaná peniaze investované do kúpy
garáže vráti. Žalovanej sa tak vonkoncom nepodarilo ustáť svoju procesnú obranu v tejto elementárnej
dôkaznej otázke a ani spochybniť konkrétny a dôkazmi podložený procesný útok žalobcu v tomto konaní.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná sa svojím postupom objektívne obohatila na
úkor žalobcu, t. j. nadobudla predmet vlastníctva za cudzie (nie vlastné) finančné prostriedky a následne

dokonca tento predmet vlastníctva previedla na tretiu osobu za finančnú odplatu (kúpa žalobcom za
12.250eurapredajžalovanouza17.000eur)beztoho,abyžalobcoviriadnevzmysledohodyazákonnej
úpravy vrátila ním poskytnuté finančné prostriedky na nadobudnutie predmetu vlastníctva žalovanej.
Žalobca preto zdôraznil aplikáciu ust. 451 a nasl. OZ, pričom výslovne argumentoval pre danú vec
ust. § 454 OZ. Žalobca uviedol, že nedošlo k zmene petitu podanej žaloby, ani k zmene právneho

základu podanej žaloby. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/58/1999 vyplýva, že právna kvalifikácia
nároku je vecou súdu a nepredstavuje zmenu žaloby, pretože ohľadom doplnenej právnej argumentácie
žalobcu vo vzťahu k inštitútu bezdôvodného obohatenia, nie je potrebné vykonávať iné dokazovanie,
ako bolo doposiaľ v tomto konaní realizované a vykonané, pričom je možné a logické smerodajneformálne i materiálne súdom rozhodovať o tomto právnom nároku. Podľa uznesenia NS SR sp. zn.
8Cdo/74/2019 platí, že o zmenu žaloby podľa ustanovenia § 140 ods. 2 CSP nepôjde ani vtedy, ak
žalobca dopĺňa ďalšie skutkové tvrdenia na podloženie svojho nároku, avšak skutkový základ ostáva

vecne a legitímne nezmenený. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že finančné prostriedky
za ktoré bola nadobudnutá predmetná garáž, boli finančnými prostriedkami patriacimi žalobcovi, pričom
tento záver predložil spleťou listinných dôkazov, ktoré spolu súvisia a na seba logicky nadväzujú.
Naopak sporným zostalo tvrdenie žalovanej, že výbermi z účtov, ktoré mala podľa jeho vyjadrenia
odovzdať žalobcovi, mala vraj v konečnom dôsledku zaplatiť kúpnu cenu za túto garáž. Žalovaná

opakovane menila svoju procesnú obranu v rámci konania, keď v podanom odpore resp. v dodatočnom
stanovisku uvádzala, že finančné prostriedky, ktoré tvoria základ kúpnej ceny pochádzajú z výberu
hotovosti 12.000 eur zo dňa 30.8.2019, následne bez racionálneho vysvetlenia zmenila zásadným
spôsobom svoju procesnú obranu a na pojednávaní už tvrdila, že kúpna cena za predmetnú garáž
mala byť zaplatená z prostriedkov, ktoré vraj pre tento účel vybrala zo svojho účtu dňa 5.5.2020
spoločne s doposiaľ nestotožnenými finančnými prostriedkami, ktoré vraj mala mať k dispozícii vo

svojej domácnosti. Rovnako tak za objektívny rozpor možno považovať tvrdenie žalovanej, ktorá v
priebehu konania uvádzala, že predmetnú garáž si zabezpečovala pre seba, resp. vlastnú potrebu,
pričom v správe zo dňa 13.8.2022 adresovanej žalobcovi výslovne uviedla presný opak a to: „Ty chceš
dohodu? A ideš mi nechávať garáž? Garáž ktorú si ty potreboval?“ Dôveryhodnejšou preto v tomto
konaní pôsobí práve konzistentná argumentácia žalobcu, že táto garáž mala slúžiť na uskladnenie jeho

vecí osobnej povahy pochádzajúcich z domu na E. C. K. D., ktorý v tom čase predal, čo nesporovala
ani žalovaná. Čo sa týka výpovede svedkyne na pojednávaní dňa 10.4.2024, táto uviedla minimálne
tri zásadné rozpory vo svojej výpovedi, kde tvrdila: „Niekedy v máji 2020 sme sa opätovne stretli,
keď žalovaná mi povedala, že ide vyberať nejakú sumu na kúpu garáže, mne sa to nepozdávalo,
že chce odovzdať hotovosť žalobcovi, ona však dôvodila, že žalobca potrebuje peniaze v hotovosti

na vyplatenie nejakého auta a že preto sa takto dohodli“. Už len táto časť výpovede nesvedčí pre
tvrdenie žalovanej o výbere hotovosti na kúpu garáže, ale naopak vyvracia jej procesnú obranu vlastným
svedkom, keď výslovne svedkyňa uvádza, že predmetné peniaze v hotovosti mali slúžiť na vyplatenie
nejakého auta (o garáži nie je relevantná zmienka v tejto časti výpovede svedka). Rovnako je zrejmý
rozpor výpovede svedkyne, kedy mal odpovedať žalobca tejto svedkyni, že „on garáž zaplatil z účtu, aj

sa o nadobudnutie garáže staral, ale garáž je žalovanej“. Z sms komunikácie zo dňa 27.4.2020, ktorú
adresovala žalovaná žalobcovi totiž vyplýva presný opak, a to, že žalovaná si bola po celý čas vedomá,
že predmetná garáž bola preukázateľne nadobudnutá z finančných prostriedkov patriacich žalobcovi
a že sa jednalo o výslovne o formálny zápis na jej osobu. Posledný z rozporov výpovede svedkyne
zásadného charakteru, kde svedkyňa uvádza, že „žalobca nemá voľné finančné prostriedky na to, aby

predmetnú garáž kúpil“, kedy táto fabulácia svedkyne je objektívne vyvrátená predloženým výpisom z
bankového účtu žalobcu, z ktorého vyplýva dostatok vlastných finančných prostriedkov na kúpu garáže
v celom rozsahu. Svedkyňa nikdy nebola pri tom, kedy by žalovaná fakticky (reálne) odovzdávala nejaké
peniaze žalobcovi a skutočnosť, že žalovaná jej uviedla, že tieto peniaze majú slúžiť (konkrétne výber
sumy 9.500 eur) na kúpu predmetnej garáže, svedkyňa nevie potvrdiť, či tieto finančné prostriedky boli

takto aj reálne odovzdané a použité. Svedkyňa rovnako nevie potvrdiť, že by žalovaná disponovala
vo svojej domácnosti vo všeobecnosti nejakými reálnymi finančnými prostriedkami, nehovoriac už o
finančných prostriedkoch v domácnosti, ktoré mali podľa fabulácie súdu vraj slúžiť na kúpu garáže.
Samotná žalovaná pritom potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.2.2024, že nedisponuje
žiadnym dôkazom, ani dokladom o odovzdaní finančných prostriedkov žalobcovi ani dňa 30.8.2019, ani

5.5.2020, ani inokedy. Ani z výpisu z bankového účtu žalobcu nevyplýva žiadna skutočnosť, že by dňa
5.5. alebo 6.5.2020 mali byť vložené akékoľvek finančné prostriedky patriace žalovanej na bankový účet
žalobcu. Zásadným, avšak opomenutým dôkazom v tomto konaní, je sms komunikácia medzi žalobcom
a žalovanou zo dňa 27.4.2020 a zo dňa 13.8.2022, kde žalovaná výslovne uviedla a písomne vyjadrila
svoju vôľu: „Chcem aby si vedel, že ak tú garáž kúpiš, bude to pre mňa veľa znamenať, nebude to

garáž, alebo niečo moc drahé, bude to niečo oveľa viac, bude to znak, že ma miluješ a vieš, dúfam,
že ak by sa čokoľvek stalo, vrátim ti ju.“ V ten istý deň bola rovnako zo strany žalovanej odoslaná
ďalšia správa: „Ak by sa čokoľvek stalo, peniaze patria tebe.“ Posledná relevantná správa je zo dňa
13.8.2022: „Ty chceš dohodu, a ideš mi nechávať garáž, garáž, kt. si ty potreboval, nebuď smiešny,
nechaj si ju.“ Žalovaná totiž ani jednu z týchto sms správ dôveryhodne nenamietala, ani úspešne

nerozporovala obsah tejto komunikácie. Preto aj s ohľadom na nedobromyseľný postup žalovanej vo
vzťahukpredmetnejgaráži,ktorátútonehnuteľnosťnadobudnutúpreukázateľnezafinančnéprostriedky
žalobcu v januári 2023 predala tretej osobe a nadobudla z tohto predaja finančný zisk, pričom nevrátila
v zmysle dohody so žalobcom a v zmysle výslovného písomného prísľubu z titulu vyššie uvedenejkomunikácie ani časť kúpnej ceny žalobcovi, za ktoré finančné prostriedky bola táto nehnuteľnosť
nadobudnutá.Nadanýskutkovýstavjemožnékvalifikovaneaplikovaťinštitútbezdôvodnéhoobohatenia
v zmysle § 451 a nasl. OZ, predovšetkým ust. § 454 OZ, ktorý súd nesprávne a v príkrom rozpore

s ustáleným dôkazným stavom veci vyhodnotil ako nedostatočne preukázaný. Žalovaná mala byť
preto zaviazaná k tomu, aby žalobcovi bezodkladne vydala bezdôvodné obohatenie, ktoré získala na
úkor žalobcu, voči ktorému sa vedome obohatila (dokonca aj so ziskom), keďže za žalovanú plnil
(uhradil) kúpnu cenu žalobca, pričom ju mala v skutočnosti plniť samotná žalovaná. Súd nevyhodnotil
dôkaznú situáciu objektívnym spôsobom. Takýto postup súdu sa javí do značnej miery nepresvedčivý,

nepreskúmateľný a v rozpore s čl. 2 a nasledujúcich základných princípov CSP, kedy každý občan SR
ako účastník konania môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, tak môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, k čomu však napadnutým rozhodnutím
súdu prvej inštancie nedošlo. Naviac, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové
osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto

odklonu, k čomu však rovnako napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo. Uvedený záver
potom nepochybne zakladá odvolací dôvod - odňatie možnosti konať pred súdom a uplatňovať týmto
spôsobom svoje práva a záujmy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Predmetné
rozhodnutie a predovšetkým jeho odôvodnenie je založené na viacerých vyvrátiteľných domnienkach
a nepodložených tvrdeniach súdu, ktoré však nevychádzajú z relevantne vykonaného dokazovania,

nemožno ich aplikovať na individuálne prejednávanú vec a v prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozsudku
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných
súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje

svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane
ich povinnosti svoje rozhodnutia určito a presvedčivo odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje
účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/0, z 13. marca 2003). Nedostatočné odôvodnenie
rozsudku prvostupňového súdu treba preto aj s ohľadom na uvedené skutočnosti považovať podľa
ustálenéhonázoruústavnéhosúduzaporušeniezákladnéhoprávaúčastníkakonaniapodľačl.46ods.1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasťou uvedených práv je totiž nepochybne aj požiadavka,

aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen
so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu
rozhodnutiu. Objektívne však postup a predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedené atribúty
nespĺňa a je v rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, konkrétne s čl. 2 ods. 2
(rámcový princíp právnej istoty), čl. 3 ods. 1 (princíp ústavnosti a súladu s predpismi EÚ), čl. 9 (odňatie

možnosti konať pred súdom) a čl. 15 ods. 1 (arbitrárnosť rozhodovania súdu) CSP. Právo na spravodlivý
súdny proces je neoddeliteľne spojené s výkonom práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jedná sa o
arbitrárny a prekvapivý postup súdu v konaní (pre účastníka nepredvídateľný) v rozpore s čl. 47 ods. 2 a
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, majúci za následok nepresvedčivé rozhodnutie bez zákonného (čo do kvality i
rozsahu) odôvodnenia. Rozhodnutie súdu trpí viacerými skutkovými i právnymi vadami, bolo vydané ako

prekvapivé v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, keď súd jeho postupom odňal žalobcovi riadnu
a zákonnú možnosť konať pred súdom a v tejto súvislosti presadzovať svoje práva a záujmy legitímnym
spôsobom, na základe nesprávnej a nepodloženej úvahy dospel k nesprávnym skutkovým i právnym
záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza objektívne z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ktoré nemá oporu v spisovom materiáli a doposiaľ vykonanom dokazovaní.

8. Žalovaná samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu podala písomné
vyjadrenie v ktorom uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za správne, tak po vecnej, ako aj po
právnej stránke. Súd prvej inštancie zrozumiteľne, dostatočne a presvedčivo v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s podanou žalobou a jednotlivými dôkazmi, aké závery z

nich vyvodil a na akom základe rozhodol jednotlivými výrokmi o veci samej, pričom žalovaná sa s
odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje. Obsah a rozsah odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia považuje žalovaná za plne v súlade so zákonnými ako i ústavnými požiadavkami na
spravodlivésúdnekonanieaodvolaniepovažujepodľajehoobsahuzaprejavsubjektívnejnespokojnostižalobcu s výsledkom konania, ktorá však sama o sebe nie je právne relevantná. Napadnuté rozhodnutie
je odôvodnené presvedčivo, racionálne a dostatočným spôsobom. Žalovaná má za to, že bolo riadne
preukázané, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu žiadnej, či už písomnej alebo ústnej zmluvy

o pôžičke, ktorej predmetom mal byť údajný záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej žalovanú sumu ako
pôžičku na kúpu predmetnej garáže a záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi tieto finančné prostriedky.
Žalobca v odvolaní namieta postup súdu, kedy súd prvej inštancie priam až obviňuje z nadržiavania
žalovanej, vykonávania a hodnotenia dôkazov v prospech žalovanej, respektíve nevykonania niektorých
dôkazov, pričom žalobcovi mal znemožniť, aby vykonával jeho procesné práva, čím malo dôjsť k

porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces. Tieto tvrdenia žalobcu sú absurdné a sú iba
prejavomžalobcovejsubjektívnejnespokojnostisvýsledkomkonania.Žalobcavcelomodvolanínamieta
nepreukázanie odovzdania finančných prostriedkov žalovanou žalobcovi na kúpu predmetnej garáže.
Podľa argumentácie žalobcu vyplynulo z vykonaného dokazovania, že žalovaná nedisponuje žiadnym
dôkazom o odovzdaní akejkoľvek hotovosti k rukám žalobcu. V prípade, ak by aj žalovaná tieto
finančné prostriedky mala, prečo by ich vyberala zo svojho bankového účtu a poskytla žalobcovi v

hotovosti, a neposlala priamo na bankový účet žalobcu. Podľa názoru žalovanej však už dostatočným
spôsobom vysvetlila, z akého dôvodu poskytla žalobcovi finančné prostriedky na kúpu predmetnej
garáže v hotovosti a nie prevodom na účet. Sám žalobca trval na odovzdaní finančných prostriedkov
k jeho rukám v hotovosti, nakoľko potreboval mať finančné prostriedky na svoje podnikanie – obchod
s autami – v hotovosti. Žalovanej odovzdanie finančných prostriedkov k rukám žalobcu v hotovosti

neprekážalo, nakoľko takto to v ich domácnosti fungovalo bežne. Deň pred uzatvorením kúpnej zmluvy ,
t.j. 5.5.2020, vybrala zo svojho bankového účtu sumu 9.500 eur, pričom doma mala ďalšiu hotovosť,
žalobcovi odovzdala sumu vo výške 12.250 eur v súvislosti s tým, že na druhý deň (6.5.2020) sa
podpisovala kúpna zmluva, takto pritom boli so žalobcom dohodnutí. Túto skutočnosť potvrdila aj
svedkyňa I. J., ktorá na pojednávaní dňa 10.4.2024 vypovedala, že o záujme žalovanej kúpiť si garáž

v blízkosti jej bydliska vedela už počas roku 2019. V máji 2020 išla so žalovanou do banky, kde vybrali
hotovosť, pričom samotnej svedkyni sa nepozdávalo odovzdanie hotovosti ako kúpnej ceny žalovanou
do rúk žalobcu, avšak tá jej argumentovala tým, že žalobca potrebuje hotovosť na vyplatenie nejakého
auta, preto sa tak dohodli. O tom, že takýto model fungoval aj v prechádzajúcom období, svedkyňa
vedela. Žalobca následne spochybňuje svedkyňu I. J. ako zaujatú a nedôveryhodnú, ktorá vypovedá

tendenčne v prospech žalovanej, s ktorou udržuje pravidelný vzťah, ktorý má byť porovnateľný so
vzťahom matky a dcéry. Svedkyňa veľmi dobre pozná obe sporové strany, v minulosti pre žalobcu
pracovala ako upratovačka a žalovanú spoznala ako jeho partnerku. Samotná svedkyňa počas svojho
výsluchu na pojednávaní dňa 10.04.2024 uviedla, že má blízko k jednému aj druhému, častokrát sa
jej zdôverovali so svojimi problémami, poznala ich situácie z obidvoch strán. Po ukončení vzťahu strán

sporuostalavkontaktevýlučnesožalovanou,prežalobcuužnepracovalaatenjejkontaktnevyhľadával.
Svedkyňa sama povedala, že jej vzťah so žalovanou je viac ako kamarátsky v tom zmysle, že ju
žalovaná berie ako mamu. Žalovaná pritom svedkyňu berie za „mamu“ v tom zmysle, že nakoľko prišla
o svoju matku, svedkyňa jej pomáhala a radila jej s problémami, a to všetkých typov – vzťahy, výchova
dieťaťa, zdravotné problémy a podobne. Je preto zaujímavé, že žalobca namieta iba vzťah svedkyne

so žalovanou, pričom na svoj samotný dobrý vzťah, vrátane pracovného vzťahu, so svedkyňou zabúda.
Okreminéhožalobcaodvodzujenedôveryhodnosťsvedkynečistozovzťahužalovanejsosvedkyňou,do
dnešného dňa nebol schopný preukázať žiadnym dôkazom skutočnú nedôveryhodnosť svedkyne, resp.
o jej zaujatosti, resp. o jej osobnom záujme na veci. Samotný priateľský vzťah žalovanej a svedkyne
nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu prednesu tejto svedkyne, obzvlášť, ak táto

osoba bola poučená podľa § 196 ods. 2 CSP (Nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS
276/2014-29). Svedkyňa jednoznačne ozrejmila súdu vzťah strán sporu a informácie týkajúce sa kúpy
predmetnej garáže, kedy potvrdila, že garáž kúpil žalobca za finančné prostriedky žalovanej, ktorá mu
ich za týmto účelom mala odovzdať k jeho rukám v hotovosti. Je logické, že žalobca bude spochybňovať
a snažiť sa podkopať dôveryhodnosť svedkyne, nakoľko jej svedecká výpoveď nezodpovedá jeho

vymyslenému príbehu o akejsi ústnej zmluve o pôžičke. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že súd
nevykonal na pojednávaní všetky dôkazy, konkrétne originály listín (kúpna zmluva, dohoda o rezervácii
nehnuteľnosti a príjmový doklad na sumu 500 eur v procese rezervácie), tak žalobca na pojednávaní dňa
7.2.2024 a 10.4.2024 sám uviedol, že nemá žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Súd vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Žalobca počas konania nepožadoval znovu vykonať

dokazovanie listín ním predložených, nakoľko strany sporu s nimi boli už oboznámené, vrátane vyššie
uvedených listín, tie medzi nimi neboli sporné a ani iným spôsobom namietané, a preto iba skonštatoval,
že originálmi týchto listín disponuje žalovaná, nie žalobca, čo tiež preukazuje skutočnosť, že výlučným
vlastníkom predmetnej garáže je žalovaná. Okrem iného, žalobca vo svojej výpovedi na pojednávanídňa 7.2.2024 na otázku právneho zástupcu žalovanej uviedol, že nedisponuje originálom kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovanou a pánom H., ani príjmovým dokladom o zaplatení kúpnej ceny. Originálmi
vyššie uvedených listín disponuje práve žalovaná, ktorá ich súdu riadne predložila k nahliadnutiu a

súd potvrdil, že ide o originály (Zápisnica z pojednávania zo dňa 7.2.2024). Napriek tejto skutočnosti
však tieto listiny tvoria prílohu žalobcovho návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktoré sú elektronicky
osvedčené podpisom právneho zástupcu žalobcu (nie zaručená konverzia), takže žalobcovi je dobre
známy obsah listín, preto nebolo potrebné vykonať samostatné, resp. opätovné dokazovanie vo vzťahu
k nim, nakoľko tieto listiny sú známe obom stranám sporu a neboli ani jednou stranou namietané. Okrem

toho žalovaná na tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mala predmetnú garáž predať účelovo uvádza, že
predmetom konania je vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mali vzniknúť z údajnej ústnej zmluvy
o pôžičke, preto otázky prečo, za koľko, ako aj listiny k tomu, nie sú predmetom konania a žalovaná
nemá povinnosť ich predložiť žalobcovi ani súdu. Žalobcom prezentované sms správy už žalovaná
dostatočným spôsobom vysvetlila vo svojej výpovedi na súde dňa 7.2.2024. Žalobca uvádza, že
žalobkyňa potvrdila, že garáž v skutočnosti (fakticky) kupoval žalobca, uhradil ju žalobca pre žalovanú,

a to za finančné prostriedky žalobcu. Žalovaná nikdy nič také nepotvrdila, žalobca neustále vytrháva
spoločné sms správy z kontextu a prispôsobuje ich svojim potrebám. SMS správa zo dňa 27.4.2020 bola
formulovaná v tom zmysle, že v danom čase boli pohádaní, žalobca naďalej disponoval jej finančnými
prostriedkami, ktoré mu žalovaná odovzdala v roku 2019 na kúpu garáže, správa bola hypotetická, že ak
by ju kúpil, k čomu ale neprišlo, a preto v ten deň jej aj tieto finančné prostriedky vrátil (poskytnuté v roku

2019). Zároveň touto SMS správou možno pozorovať, že žalovaná na rozdiel od žalobcu nerozlišovala
vlastný a spoločný majetok, nakoľko aj byt, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve považovala za ich
spoločný, preto aj garáž, ktorú chcela pre seba a za vlastné finančné prostriedky kúpiť, považovala
za spoločnú. Pokiaľ ide o SMS správu zo dňa 13.8.2022, žalovaná nevie ako žalobca z jej obsahu
vydedukoval jej potvrdenie, že predmetnú garáž kúpil žalobca za vlastné finančné prostriedky. V tejto

SMS správe pritom už riešili otázku rozvodu a možné majetkové vyporiadanie, pričom žalobca žalovanej
navrhol, že jej dá predmetnú garáž, ktorú vlastní žalovaná a za ktorú riadne zaplatila kúpnu cenu,
napriek tomu, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo tvorené aj inými aktívami a pasívami.
Žalobca nikdy žalovanú nevyzýval na vrátenie akýchkoľvek finančných prostriedkov pred podaním
žaloby, ktoré jej mal požičať na základe údajnej ústnej zmluvy o pôžičke. Žalovaná už pred rozvodom

manželstva so žalobcom nekomunikovala, mala ho zablokovaného na všetkých sociálnych sieťach a
taktiežajjehotelefónnečíslo.Komunikovalivýlučneprostredníctvomsvojichprávnychzástupcovvrámci
vyporiadania BSM, preto nevie, ako ju mohol žalobca vyzvať na úhradu údajnej pôžičky, najmä pokiaľ o
tom nemá ani len dôkaz. To, že žalobca nemá právo si nárokovať žalovanú sumu je zrejmé aj z návrhu
dohody o vyporiadaní BSM, ktorú predložil žalobca žalovanej, kde predmetom mal byť ich spoločný

rozostavaný rodinný dom a úver, žiadna garáž. Zároveň v predmetnej dohode žalobca uviedol, že si
navzájom nebudú uplatňovať žiadne ďalšie, resp. iné finančné a majetkové nároky, či už súdnou alebo
mimosúdnou cestou, nakoľko sa budú považovať všetky za riadne vyrovnané. Túto skutočnosť potvrdil
aj žalobca na pojednávaní dňa 7.2.2024, kedy vypovedal, že on sám v dohode formuloval, že nemajú
medzi sebou žiadne záväzky. Ani samotný žalobca nie je o svojom nároku vôbec presvedčený, nakoľko

podanou žalobou žiada o zaplatenie pôžičky z titulu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, avšak počas konania
zmenil svoju právnu argumentáciu tak, že na strane žalovanej malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie
vo výške žalovanej sumy. Okrem iného v podaní žalobcu zo dňa 19.4.2024 s názvom „Doplnenie žaloby
a právnej argumentácie, Zhodnotenie vykonaného dokazovania“ nie je možné jednoznačne určiť, na
základe akého konkrétneho dôvodu požaduje žalobca vydať bezdôvodne obohatenie, nakoľko žalobca

v celom podaní nešpecifikoval dôvod jeho vzniku, obmedzuje sa iba na konštatovanie, že na danú vec
je potrebné aplikovať ust. § 451 a nasl. OZ, pričom tieto ustanovenia následne cituje. Žalovaná má za
to, že počas súdneho konania bolo jednoznačne preukázané, že nikdy nedošlo k uzatvoreniu ústnej ani
písomnej zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Kúpnu cenu za garáž uhradila žalovaná z vlastných
finančných prostriedkov k rukám žalobcu, ktorý jej s kúpou garáže ako jej druh pomáhal, preto nemohlo

dôjsť ani k údajnému bezdôvodnému obohateniu, ako sa domnieva žalobca. Žalovaná preto navrhovala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolaniev čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
priznať úspech, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu so zreteľom na obsah napadnutého rozhodnutia a
uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe

vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobcu proti žalovanej na zaplatenie sumy 12.250 eur s príslušenstvom, či už titulom vrátenia pôžičky,
alebo titulom vydania bezdôvodného obohatenia zamietol dôvodiac, že žalobca ohľadom uzavretia
zmluvy o pôžičke so žalovanou a poskytnutia jej pôžičky fatálne neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku
čoho aj sám zmenil svoju argumentáciu tak, že na strane žalovanej malo vzniknúť bezdôvodné

obohatenie, pričom však súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo vyvrátené jeho tvrdenie, že
z jeho vlastných prostriedkov zaplatil sumu 12.250 eur za garáž kupovanú žalovanou, naopak, súd mal
za preukázané – dokladom o výbere prostriedkov vo výške 9.500 eur deň pred podpisom kúpnej zmluvy
a výpoveďou svedkyne J., že žalovaná ešte pred podpisom kúpnej zmluvy predmetom ktorej bola garáž,
poskytla žalobcovi hotovosť vo výške 9.500 eur, pričom zvyšok kúpnej ceny 2.750 eur mala žalovaná

vo svojej domácnosti. Výpoveď svedkyne J. pritom súd považoval za dôveryhodnú, naopak žalobcom
predloženú sms – komunikáciu za pre vec nerelevantnú.

12. Žalobca v podanom odvolaní s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a vytýkal mu, že
jeho skutkové závery sú nesprávne, nepresvedčivé, arbitrárne, jeho postup tendenčný a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je aj nepresvedčivo odôvodnené. Predovšetkým
namietal, že žalovaná v spore nepreukázala odovzdanie akejkoľvek hotovosti k rukám žalobcu, keď
o tejto skutočnosti nedisponuje žiadnym dôkazom a ani vypočutá svedkyňa svedkom odovzdania
hotovosti nebola, pričom poukazoval na rozpor v obrane žalovanej, keď bolo evidentné, že žalobca
uhradil dňa 30.4.2020 rezervačný poplatok 500 eur a dňa 6.5.2020 zvyšok kúpnej ceny garáže 11.750

eur, avšak žalovaná tvrdila, že žalobcovi dňa 5.5.2020 naraz odovzdala sumu 12.250 eur, inokedy
v rozpore s týmto tvrdením uviedla, že po povolení vkladu vlastníckeho práva, doplatila žalobcovi sumu
250 eur. Trval na tom, že vypočutá svedkyňa je nevierohodná, pretože má k žalovanej blízky vzťah, teda
má záujem na výsledku konania a poukazoval na rozpory v jej výpovedi. Pokiaľ súd opieral svoje závery
tiež o okolnosť, že originálmi listín ohľadom garáže disponuje žalovaná, tak namietal, že tieto listiny

neboli vykonané ako riadny listinný dôkaz. Tiež namietal, že sms komunikácia, ktorú súd nezohľadnil, sa
bezprostredne týka merita veci a má podstatnú výpovednú hodnotu. Dôvodil, že nebola preukázaná ani
rozporuplná obrana žalovanej o hotovostných transakciách medzi stranami sporu, ako ani jej tvrdenie,
že výbery hotovosti z jej účtu mali slúžiť žalobcovi na obchody s autami. Žalobca dôvodil, že pokiaľ ide
o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v danom prípade, má ísť o ust. § 451 ods. 1 a § 454

OZ. Ďalej uvádzal, že pred podaním žaloby žalovanú vyzýval na vrátenie finančných prostriedkov, za
ktoré bola garáž kúpená, že žalovaná je nedobromyseľná, pretože na prelome rokov 2022-23 garáž
predala, z čoho mala zisk cca 17.000 eur. Zdôrazňoval, že žalovanej sa nepodarilo preukázať, že
garáž bola nadobudnutá z jej finančných prostriedkov, poukazoval na to, že žalovaná upravovala svoju
procesnú obranu o výbere hotovosti, žalobca poprel, že prevzal od žalovanej finančné prostriedky na

kúpu garáže, dôvodil, že disponoval vlastnými finančnými prostriedkami v dostatočnej výške. Mal za to,
že sms z 27.4.2020 a 13.8.2022 potvrdzujú, že garáž kupoval a uhradil žalobca pre žalovanú, pričom išlo
o výlučné prostriedky žalobcu s tým, že dohoda medzi stranami bola, že v prípade predaja garáže, mu
žalovaná peniaze investované do garáže vráti. Poukazoval na to, že garáž si žalovaná nezabezpečovala
pre seba, ale mala slúžiť na uskladnenie vecí žalobcu, čo potvrdzuje aj sms z 13.8.2022. Zotrval na

tom, že žalovaná nadobudla predmet vlastníctva za peniaze žalobcu, čím sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatila. Mal za to, že pokiaľ počas konania zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, nejde
o zmenu žaloby.13. Pokiaľ ide o odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd konštatuje, že žalobca v podanom odvolaní v konkrétnostiach neuvádza, v čom považuje právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie za nesprávne. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval v súlade

s obranou žalobcu, a to, že buď medzi stranami mala byť uzavretá zmluva o pôžičke, alebo malo ísť
o bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku žalobcu titulom zmluvy o pôžičke, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi
stranami, ktorý záver žalobca v odvolaní ani nenamieta. Tu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ je dohoda o prenechaní druhovo určených

vecí, vrátení veci rovnakého druhu, dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie vecí dlžníkovi. Pre
uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj každej inej zmluvy, je nevyhnutným predpokladom zhodná vôľa
oboch strán (konsenzus). Veriteľ, ktorý sa súdne domáha od dlžníka vrátenia požičaných peňazí, musí
v intenciách § 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) o tom, že s dlžníkom
v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ako
aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne odovzdal. Predpokladom tejto dôkaznej povinnosti je

tvrdenie skutočností stranou sporu (bremeno tvrdenia). Ak totiž strana sporu nesplní svoju povinnosť
tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla nemôže splniť ani svoju
dôkaznú povinnosť. Ak neunesie veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, musí
rozhodnutie v zásade vyznieť v jeho neprospech bez toho, aby sa súd musel zaoberať pravdivosťou
tvrdenia, ktoré je súčasťou procesnej obrany žalovaného a za týmto účelom vykonávať dokazovanie.

14. V predmetnej veci bolo nesporné a preukázané, že rezervačný poplatok a zvyšok kúpnej ceny
garáže (zo svojho účtu) uhradil žalobca. Žalovaná však popierala uzavretie zmluvy o pôžičke, tvrdila,
že žalobcovi na kúpu garáže poskytla vlastné finančné prostriedky. Žalobca v priebehu konania zmenil
svoju obranu, keď v žalobe zo dňa 30.3.2023 tvrdil, že medzi stranami bola uzavretá ústna bezúročná

zmluva o pôžičke, potom v podaní zo dňa 19.4.2024 svoju obranu zmenil tak, že sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia titulom plnenia za žalovanú, čo podľa práva mala plniť sama. V priebehu
konania tak žalobca sám upustil od preukazovania podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke, najmä
pokiaľ ide o dohodu strán o tom, že žalovaná žalobcovi v určitom čase poskytnuté peňažné prostriedky
vráti, ako aj o dočasnosti poskytnutých peňažných prostriedkov a svoje tvrdenie a dokazovanie sústredil

na to, že bezdôvodne plnil za žalovanú jej dlh – kúpnu cenu predmetnej garáže, ktorú nadobudla do
svojho vlastníctva a vyvracal tvrdenia žalovanej o tom, že kúpna cena mala byť v skutočnosti uhradená
z jej finančných prostriedkov.

15. Odvolaciemu súdu nezostáva konštatovať iné, ako to, čo správne uzavrel súd prvej inštancie

ohľadom nároku žalobcu z pôvodne tvrdenej zmluvy o pôžičke, že žalobca v spore neuniesol dôkazné
bremeno, ohľadom dohody zmluvných strán na poskytnutí pôžičky žalobcom žalovanej, najmä dohody
o vrátení peňažných prostriedkov medzi žalobcom a žalovanou a dočasnosť tohto prenechania
peňažných prostriedkov (čo v zmysle nižšie uvedených záverov ani predložená sms komunikácia
relevantne nepreukazuje, nakoľko objektívne nezachytáva všetku komunikáciu sporových strán v tom

čase, pozn.), ktorý záver o neunesení dôkazného bremena o uzavretí zmluvy o pôžičke, napokon
ani žalobcom v odvolaní namietaný nebol. Avšak žalobca trval na tom, že na strane žalovanej došlo
k bezdôvodnému obohateniu plnením za iného.

16. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatil, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Zmyslom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je teda zabezpečenie náhrady
nespravodlivo získanej majetkovej výhody. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pre
právnu kvalifikáciou žalobcom uplatneného nároku, sú rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktorými svoj

nárok odôvodňuje.

17. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, musí ponúknuť postihnutý. Na
vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia,
ani existencia protiprávneho úkonu, pretože bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej

skutočnosti uvedenej v zákone, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor niekoho iného.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade zistený
skutkový stav nemožno podradiť pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia plnením žalobcubez právneho dôvodu, ktorý záver žalobca v odvolaní rovnako nerozporoval. K plneniu bez právneho
dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe
jeho poskytnutia neexistoval právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov,

povinnosť vyplývajúca zo zákona, či inej právnej skutočnosti a pod. Ide o prípady, pri ktorých právny
dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. Plnenie sa poskytlo bez toho, aby na to existoval právny
titul, napr. zmluva. O takýto prípad v prejednávanej veci vzhľadom na skutkové tvrdenia sporových
strán, najmä žalobcu nešlo, pretože žalobca vedome, so súhlasom žalovanej uhradil zo svojho účtu
kúpnu cenu predmetnej garáže, ktorej kupujúcou bola žalovaná, na účet predávajúceho. Existovala teda

minimálne dohoda sporových strán o tom, že kúpna cena bude uhradená z účtu žalobcu. Spor medzi
sporovými stranami bol potom v tom, či žalobca túto kúpnu cenu predávajúcemu (veriteľovi žalovanej)
uhradil z vlastných finančných prostriedkov, alebo mu žalovaná na úhradu tejto kúpnej ceny poskytla
svoju hotovosť. Nárok na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je daný vtedy,
ak ten kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten komu plní, nie je oprávnený
plnenie prijať. Inak by bolo dôvodné sa zaoberať otázkou, či medzi stranami nedošlo napr. k darovaniu,

ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu neoprávneného
majetkového prospechu. Darovanie však medzi sporovými stranami tvrdené nebolo, pretože obrana
žalovanej spočívala v tom, že žalobcovi vopred poskytla vlastné finančné prostriedky na kúpu garáže
v hotovosti. Navyše v prípade plnenia bez právneho dôvodu, by si žalobca takýto nárok musel uplatniť
voči tomu, komu plnenie poskytol, t. j. voči predávajúcemu.

19. Pretože ani danosť ostatných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.
2 OZ (t.j. plnenie z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, či majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov) zo skutkových tvrdení sporových strán nevyplýva, nebol dôvod
ich v predmetnej veci rozoberať.

20. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia plnením za iného, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454
OZ), je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil miesto toto, kto bol
k tomuto plneniu povinný (t. j. miesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu,
bolo zrejmé, že sa plní za iného. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka,

avšak nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom
zanikol dlh dlžníka, tiež, že ten, kto plní, poskytuje plnenie s vedomím, že sám nemá právnu povinnosť
plniť a že k plneniu pristúpil za iného, ktorý má podľa práva plniť sám. Dlžník, za ktorého bolo plnené,
sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho jeho veriteľovi plnenie poskytol.

21. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v prípadoch, v ktorých sa plnilo za iného, čo podľa práva mal plniť
sám, nejde o plnenie bez právneho dôvodu. Pri plnení bez právneho dôvodu sa nadobúdajú obohatením
nové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného dochádza k obohateniu v tom, že sa majetok obohateného
nezmenšil. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie majetkového prospechu tomu, kto
plnilvočitomu,komusaplnilo,zatiaľčopriplnenízainéhovznikánároktomu,ktoplnilvočitomu,zakoho

sa plnilo. Nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je, že medzi
tým kto plnil za dlžníka jeho veriteľovi, a tým, komu sa plnilo (veriteľom), bolo zrejmé, že je plnené za
iného Pokiaľ by ten, kto plnil, jednal v domnení, že plní svoj vlastný záväzok, vznikol medzi ním a medzi
tým, komu bolo plnené, právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu a nárok na vrátenie tohto plnenia.

22. V predmetnej veci žalobca opieral svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 12.250
eur s prísl. voči žalovanej na tom základe, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnej
garáži, na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim G. H. za finančné prostriedky žalobcu, keď
preukázateľne z jeho účtu bola uhradená dňa 6.5.2020 predávajúcemu kúpna cena garáže 11.750 eur
a predtým uhradil dňa 30.4.2020 rezervačný poplatok v sume 500 eur.

23. Žalobca ako dôvod, prečo za žalovanú uhradil kúpnu cenu uvádzal, že v tom čase spolu žili, plánovali
spoločnú budúcnosť a zdalo sa mu vhodné, že potom čo spoločne postavia dom, aby keď žalovaná
bude predávať byt, predala ho aj spolu s garážou. Uvádzal, že so žalovanou boli dohodnutí na tom, že
v prípade predaja garáže, mu táto peniaze vráti (výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 7.2.2024).

24. Na druhej strane žalovaná takúto dohodu so žalobcom popierala a jej obrana v spore spočívala
v tom, že žalobcovi poskytla vlastné finančné prostriedky na kúpu garáže v hotovosti. Súd prvej inštancie
mal túto skutočnosť preukázanú najmä dokladom o výbere finančných prostriedkov vo výške 9.500eur žalovanou deň pred podpisom kúpnej zmluvy 5.5.2020 z jej účtu, ako aj svedeckou výpoveďou
svedkyne J.. Žalobca v odvolaní s týmto skutkovým záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, poukazoval
na nevierohodnosť svedkyne, ktorá má blízky vzťah so žalovanou, ako aj popieral prevzatie hotovosti

od žalovanej. Mal pritom za to, že vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie bolo tendenčné
a nepresvedčivé.

25. Odvolací súd však skutkové závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobcu, považuje za správne. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že deň pred podpisom kúpnej zmluvy, vybrala žalovaná zo svojho účtu
hotovosť 9.500 eur, pričom poskytla aj vysvetlenie, prečo dávala žalobcovi peniaze vopred v hotovosti,
a to, že žalobca potreboval peniaze v hotovosti na obchodovanie s autami, ktorú skutočnosť mala uviesť
ako dôvod vyberania hotovosti aj svedkyni, ktorá toto jej tvrdenie potvrdila. Hoci samotná okolnosť, že
žalobca mal obchodovať s autami a žalovaná mu občas z tohto dôvodu mala vyberať peniaze v hotovosti
zo svojho účtu v konaní dokazovaná nebola, nie je pre vec samu ani podstatná. V konaní bol preukázaný

výber podstatnej hotovosti na kúpu garáže žalovanou, potvrdenie tohto výberu, ako aj jeho dôvodu
svedkyňou J., pričom však žalobca rozumne nevysvetlil, hoci v tom čase so žalovanou spolu žili, na
čo iné by žalovaná vyberala zo svojho účtu deň pred podpisom kúpnej zmluvy hotovosť až 9.500 eur,
čo nie je vôbec zanedbateľná suma. O tom, že by žalobkyňa, v čase keď mal za ňu žalobca uhradiť
kúpnu cenu garáže, vybrala si z účtu hotovosť 9.500 eur, by zrejme žalobca žijúci s ňou v tom čase,

mal nejakú vedomosť. Žalobca netvrdil, na čo iné by žalobkyňa takúto vysokú sumu použila. Výpoveď
svedkyneJ.potompotvrdzuje,žežalobkyňavyberalatútohotovosťstým,žejumieniodovzdaťžalobcovi
na kúpu predmetnej garáže, pričom svedkyňa výslovne uviedla aj to, že sám žalobca jej uviedol, že
sa so žalovanou dohodli, že žalovaná mu poskytne peniaze, za ktoré on kúpi garáž pre žalovanú na
jej meno, pretože v tom čase nemal voľné peňažné prostriedky na to, aby garáž kúpil, keďže mal

mať nakúpených veľa áut, ktoré nevedel počas Covidu predať. Ďalším nepriamym dôkazom toho, že
žalobca v skutočnosti nemá pohľadávku voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia plnením za
žalovanú, je aj návrh Dohody o vyporiadaní BSM žalobcu a žalovanej, ktorú vypracoval sám žalobca,
v ktorej majú strany okrem vyporiadania BSM prehlásiť, že nároky strán z titulu zaniknutého BSM sú
medzi nimi týmto vysporiadané a zároveň, že strany sa voči sebe navzájom zaväzujú, že žiadne ďalšie,

resp. iné finančné, alebo majetkové nároky si voči sebe nebudú uplatňovať súdnou ani inou právnou
cestou, pretože uzatvorením tejto dohody, ich považujú všetky za riadne vyrovnané. V tejto dohode
o vyporiadaní BSM sa pritom pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní neuvádza a žalobca v nej
naopak potvrdzuje, že všetky iné nároky (okrem predmetu BSM) voči žalovanej považuje za riadne
vyrovnané.

26. Navyše sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze poskytol žalovanej s tým, že mu ich
v prípade predaja garáže vráti. Tu je však vnútorný rozpor v tvrdeniach žalobcu, pretože jednak tvrdí,
že za žalovanú plnil jej veriteľovi to čo mala plniť sama, avšak zároveň tvrdí, že medzi žalobcom
a žalovanou mala existovať dohoda o tom, že žalobcom uhradenú kúpnu cenu mu žalovaná vráti

v prípade predaja garáže, v ktorom prípade by nešlo o bezdôvodné obohatenie plnením za iného
(pretože bezdôvodné obohatenie plnením za iného vzniká v okamihu jeho prijatia veriteľom), ale išlo
by o plnenie žalobcu na základe právneho úkonu, dohody strán na dočasnom poskytnutí peňažných
prostriedkov - uhradením kúpnej ceny garáže kupovanej žalovanou, do okamihu predaja garáže,
t. j. o pôvodne uplatnený, avšak v konaní nepreukázaný nárok žalobcu na vrátenie pôžičky, pričom

uhradeniepredajnejcenygarážežalobcombytupredstavovalonepriameodovzdaniepredmetupôžičky,
poskytnutej do času predaja garáže. Teda už len samotné tvrdenie žalobcu, že mal žalovanej poskytnúť
finančnéprostriedkydovtedy,kýmžalovanágarážnepredá,vylučujejejbezdôvodnéobohatenieplnením
za iného. Ustanovenie § 454 totiž nemožno aplikovať, kde osobitný právny režim vykazuje znaky
aplikačnej prednosti. Zároveň žalobca dôkazné bremeno o existencii dohody medzi stranami o tom,

že žalovaná mu finančné prostriedky vráti po predaji garáži v konaní neuniesol, v priebehu konania
prestal tvrdiť, že ide o nárok zo zmluvy o pôžičke, kde by musel preukazovať dohodu strán na dočasnosti
poskytnutia peňažných prostriedkov a dohodu strán o tom, že ich žalovaná žalobcovi v určitom čase vráti
a začal tvrdiť, že len plnil za žalovanú jej veriteľovi, v rozpore s čím je však výpoveď samotného žalobcu
o dohode so žalovanou, že mu peniaze vráti, keď garáž predá. Vzhľadom na takto nekonzistentné

skutkové tvrdenia žalobcu, nebolo mu možné nárok priznať ani titulom zmluvy o pôžičke, ani titulom
bezdôvodného obohatenia plnením za iného. Predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ
je neexistencia dôvodu plnenia na strane toho, kto plnil za povinného. Ak však žalobca tvrdil, že mu
žalovaná mala vrátiť peniaze po predaji garáže, tak žalobca musel mať právny dôvod, pre ktorý plnil zažalovanú (mohlo ísť o pôžičku, alebo inú nepomenovanú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou
podľa § 51 OZ, pozn.). Žalobca teda napokon nepreukázal ani že plnil za žalovanú bezdôvodne, ani že
sa so žalovanou dohodol na tom, že mu peniaze vráti v prípade predaja garáže.

27. Predmetom dokazovania je skutok tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie
o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Žalobca je
v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené
právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo

žalobcu vylučujú.

28. Hoci žalobca dôkazné bremeno či už o existencii zmluvy o pôžičke, alebo o bezdôvodnom plnení
za žalovanú jej veriteľovi neuniesol, v odvolaní napáda najmä procesnú obranu žalovanej spočívajúcu
v tom, že poskytla žalobcovi na kúpu garáže vlastné prostriedky, preto nešlo ani o pôžičku, ani o plnenie
za žalovanú. Predovšetkým namietal, že žalovaná nepreukázala odovzdanie peňažných prostriedkov

žalobcovi. Ako už bolo uvedené vyššie, túto skutočnosť, nepriamo dokazujú výpoveď svedkyne J., ktorá
uviedla, že sám žalobca jej mal uviesť, že sa so žalovanou dohodli tak, že mu ona poskytne peniaze, za
ktoré on kúpi garáž pre žalovanú, ako aj dohoda o vyporiadaní BSM, ktorý návrh vypracovaný žalobcom
obsahuje ustanovenie, že strany považujú všetky vzájomné finančné nároky voči sebe za vyporiadané.
Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná poskytla žalobcovi vopred dňa 5.5.2020 sumu 12.250 eur,

žalovaný rozporoval vyjadrením žalovanej v odpore, ktorá uviedla, že až po povolení zápisu vkladu
vlastníctva predmetnej garáže doplatila žalobcovi sumu 250 eur, ktorý rozpor však nemá vplyv na to, že
celá kúpna cena mala byť žalovanou napokon uhradená. Tiež nie je významné to, akým postupom (po
akých častiach) uhradil kúpnu cenu garáže žalobca a že v odlišných časoch a častiach mu peniaze mala
poskytnúť žalovaná, pretože to nevylučuje podstatnú okolnosť, že žalovaná žalobcovi sumu kúpnej ceny

v hotovosti uhradila (hoci v odlišné dni, ako úhrady vykonal žalobca).

29. Odvolacia námietka žalobcu smerovala tiež k nesprávnemu vyhodnoteniu ne/dôveryhodnosti
svedkyne J.. Tu sa však odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že túto
nedôveryhodnosť žalobca vyvodzoval výlučne zo vzťahu svedkyne a žalovanej, avšak neoznačil žiadny

dôkaz o ozajstnej nedôveryhodnosti, resp. zaujatosti tejto svedkyne. Žalobca nespochybnil osobnosť
svedkyne ako takej, netvrdil, že by mal skúsenosť o tom, že svedkyňa vypovedá nepravdu. Svedkyňa
pritom uviedla, že mala blízko nielen k žalovanej, ale aj k žalobcovi, že sa jej v tom čase zdôverovali
s problémami, ktoré mali medzi sebou. Hoci po rozchode strán, zostala svedkyňa v kontakte len so
žalovanou a potvrdila, že má k nej blízky vzťah, len táto okolnosť jej nevieryhodnosť nepreukazuje,

pričom nie je bez významu, ako to zľahčoval žalobca v odvolaní, že svedkyňa bola pred svojou
výpoveďou poučená o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Pokiaľ žalobca poukazoval na ním
tvrdený rozpor vo výpovedi svedkyne, ktorý žalobca videl v tom, že svedkyňa potvrdila, že jej žalobkyňa
mala uviesť, že hotovosť z banky vyberá, lebo ju žalobca potreboval na vyplatenie nejakého auta,
v skutočnosti rozporom nie je, pretože to žalobkyňa aj svedkyňa vysvetlili tak, že išlo o model fungovania

medzi stranami, kedy žalobkyňa mala vyberať pre žalobcu hotovosť za týmto účelom, ktorý jej potom
peniaze vracal na účet, pričom je podstatné, že svedkyňa uviedla, že žalobca jej uviedol, že sa so
žalovanou dohodli, že mu ona poskytne peniaze, za ktoré on kúpi predmetnú garáž.

30. Spochybňovanie originálov dokladov ohľadom garáže žalobcom v odvolaní, ako dôkazu, že vôľou

strán bolo, aby vlastníčkou garáže bola žalovaná, nemá pre vec relevanciu, pretože medzi stranami
nebol spor o tom, že na základe uzavretej kúpnej zmluvy sa vlastníčkou garáže stala žalovaná. Tiež
ohľadom relevancie žalobcom predloženej sms komunikácie, sa odvolací súd stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že táto nemá dostatočnú výpovednú hodnotu, a to z pohľadu odvolacieho súdu
najmä vzhľadom na okolnosť, že to nebola jediná a výlučná komunikácia strán v tom čase. Nepochybne

si strany vymenili viac správ, ako len tie žalobcom predložené a komunikovali aj bezprostredne na dennej
báze, preto táto komunikácia nezohľadňuje všetky rozhovory strán ohľadom garáže, čiže vyjadrenia
a dohody strán mohli byť v skutočnosti aj iné, ako len tie prezentované v predložených správach.
Navyše obsah správy zo dňa 27.4.2020 by mohol svedčať aj o úmysle darovania žalobcu, keď žalobca
uvádza, že „Ak to bude este vplne, zaplatim to, ale kupujucim budes ty laska.“ Zo správy žalovanej

„Ak by sa cokolvek stalo, peniaze patria tebe“ nie je vôbec zrejmé, o aké peniaze ide. Ani vyjadrenie
žalovanejvsprávez13.8.2022,žegarážmalpotrebovaťžalobca,nepreukazujebezdôvodnéobohatenie
žalobcu, či pôžičku. Ak žalobca v odvolaní poukazuje na iracionalitu tvrdenia žalovanej o tom, že táto
vybrala finančné prostriedky zo svojho účtu, aby ich v hotovosti odovzdala žalobcovi, aby ich tentovkladal na svoj účet, pričom stačilo, aby ich žalovaná transparentne previedla na účet žalobcu, tak je
potrebné uviesť, že žalovaná dôvodila, že hotovosť vyberala z toho dôvodu, že ju potreboval žalobca
na obchodovanie s autami a navyše potom je aj tvrdenie žalobcu v tomto smere nelogické, pretože

v tom prípade mohla žalovaná kúpnu cenu garáže uhradiť predávajúcemu priamo zo svojho účtu.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na zmätočnosť vyjadrení žalovanej, ktorá pôvodne uviedla, že
peniaze (12.000 eur) poskytla žalobcovi už 8/2019, tak je potrebné poukázať na časový odstup od
kúpy predmetnej garáže, viaceré finančné transakcie medzi stranami, ako aj na už vyššie uvedenú
nekonzistentnosť v tvrdeniach samotného žalobcu, ktorý uvádzal najskôr skutkové tvrdenia ohľadom

pôžičky, potom ohľadom bezdôvodného obohatenia plnením za iného, čo sa však vzájomne vylučuje.
Pokiaľ ide o vyjadrenie súdu, že výbery hotovosti žalovanej mali slúžiť žalobcovi na obchodovanie
sautami,možnoprisvedčiťžalobcovi,žetátookolnosťnebolapredmetnomriadnehodokazovania,avšak
potvrdila ju svedkyňa J., pričom však takéto dokazovanie napokon ani nebolo podstatné pre rozhodnutie
vo veci samej. Pre rozhodnutie vo veci samej nie je ani podstatné, za akú cenu žalovaná predmetnú
garáž predala, pretože ak by žalobcovi aj išlo o prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia žalovanej,

tak pri skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia plnením za iného, spočíva výška bezdôvodného
obohatenia v hodnote, o ktorú sa majetok obohateného vzhľadom na poskytnuté plnenie nezmenšil, čiže
stále by to bola len suma uhradená veriteľovi obohateného.

31. Odvolací súd preto nezistil nedostatky v skutkových alebo právnych záveroch súdu prvej inštancie,

preto odvolacie dôvody uplatnené žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nie sú dané.

32. Žalobca ďalej v odvolaní namietal nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, predovšetkým
porušenie princípu rovnosti sporových strán a tendenčnosť hodnotenia dokazovania súdom prvej
inštancie a napokon aj nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čím malo dôjsť

k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ako aj spôsobovať inú vadu konania spôsobujúcu
nesprávne rozhodnutie vo veci – t. j. uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci však dospel k záveru, že ani tieto odvolacie dôvody nebol v danom
prípade naplnené, naopak, vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie a jeho rozhodnutie

v merite veci považuje odvolací súd za vecne správne. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku
je zrejmé, že prvoinštančný súd v odôvodnení vyčerpávajúco opísal rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy a normy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery i primerane vysvetlil. Prvoinštančný

súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkou pre vec relevantnou
argumentáciou sporových strán. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť,
ani taká aplikácia príslušných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Za tohto stavu nemožno považovať za opodstatnenú námietku

odvolateľa, že rozsudok je nepreskúmateľný. Ani v postupe súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd
také pochybenia, ktoré by predstavovali porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Rovnako pokiaľ
žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít, tak jednak odvolací súd takýto odklon nezistil, navyše žalobca v odvolaní
ani nešpecifikoval, v čom má tvrdený odklon konkrétne spočívať. Len samotná nespokojnosť žalobcu

s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho závermi, naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b) a d) CSP nezakladá.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP vo výroku vo veci

samej ako aj v závislom výroku o trovách konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutom,
ako vecne správny potvrdil.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38.Onáhradetrovtohtoodvolaciehokonania,spoužitím§262ods.1CSPvzmysle§396CSP,rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej

priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).