Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/122/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221204110
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2221204110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov

senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D. E., proti žalovanému: F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXX/X, I. J., zastúpenému
advokátkou: JUDr. Ildikó Uleklová, so sídlom Hlavná 21, Dunajská Streda, o zaplatenie 175.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. apríla
2024 č. k. 9C/62/2021 - 179, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
a vo výroku III. rozhodol, že trovy tlmočenia znáša štát.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 34, § 488, § 489, § 107 ods. 1, § 454, § 657
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“).

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súd 6.12.2021 domáhal zaplatenia sumy vo
výške 175.000 eur s príslušenstvom, z titulu nesplatenia finančnej výpomoci v celosti. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca na základe Zmluvy o finančnej výpomoci z 31.8.2013, požičal žalovanému bezúročne
500.000 eur so splatnosťou do 15.12.2020. K tomu pripojil aj dohodu o rozdelení príjmov z predaja
pozemkov zo dňa 7.1.2015. Žalovaný z poskytnutej finančnej výpomoci postupne v čiastkach zaplatil
sumy na účet žalobcovi zo svojho účtu dňa 8.11.2017 sumu 85.000 eur, dňa 28.11.2017 sumu 35.000

eur, dňa 5.12.2017 sumu 70.000 eur, dňa 13.12.2017 sumu 30.000 eur, dňa 19.2.2018 sumu 20.000 eur,
dňa 23.2.2018 sumu 20.000 eur, dňa 9.8.2018 sumu 35.000 eur a z účtu č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX dňa 21.11.2017 sumu 30.000 eur. Žalovaný nedoplatok 175.000 eur nesplnil. Na zaslanú urgenciu
zo dňa 31.5.2021 listom zo dňa 25.6.2021 odpovedal vyhýbavo a neuznával svoj dlh. Na opätovnú
urgenciu zo dňa 19.11.2021 na zaplatenia dlžnej čiastky neodpovedal. Žalobca si uplatnil z dlžnej sumy
aj úrok z omeškania vo výške 10 % ročne počnúc od 15.12.2020 až do zaplatenia. Žalovaný so žalobou
nesúhlasil, tvrdil, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke v sume 500.000 eur nikdy nedošlo. Zmluva, ktorú

predložil žalobca vôbec nekorešponduje s originálom znejúcom na pôžičku sumy vo výške 250.000 eur
so splatnosťou do 15.12.2017. Tvrdil, že v skutočnosti bol žalovaný požiadaný žalobcom na úschovu
tohtoobnosufinancií,kčomunavrholvýsluchsvedka,ktorýbolprikaždomrokovaníprítomný.Nesúhlasil
ani s listinou o rozdelení príjmov s podpisom len žalobcu, a ani nevie čo by mala táto listina dokazovať.4. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchmi svedka ako aj strán sporu, a zistil tento
skutkový stav. Podľa zmluvy o finančnej výpomoci z 31.8.2013 (č.l. 2) (predloženej v kópii) sa veriteľ -

žalobca zaviazal požičať dlžníkovi - žalovanému 500.000 eur bezúročne na dobu do 15.12.2020. Dlžník
svojim podpisom potvrdil prevzatie uvedenej sumy, odovzdané v hotovosti pri podpise a zaviazal sa
poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť riadne a včas. V článku III bode 2. mali zmluvné strany dohodnuté
číslo účtu, na ktorý má dlžník splatiť pôžičku. V bode 3. tohto článku sa dohodli, že peňažný záväzok
je splnený pripísaním sumy na účet veriteľ v jeho banke k 15.12.2020. Zo zmluvy o finančnej výpomoci

(č.l. 31) z 31.8.2013 (originál predložený na pojednávaní dňa 1.2.2024 /č.l. 150/) sa veriteľ - žalobca sa
zaviazal požičať dlžníkovi - žalovanému 250.000 eur bezúročne na dobu 50 mesiacov do 15.12.2017.
Dlžník svojím podpisom potvrdil prevzatie uvedenej sumy, odovzdané v hotovosti pri podpise a zaviazal
sa poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť riadne a včas. V článku III bode 2. mali zmluvné strany dohodnuté
číslo účtu, na ktorý má dlžník splatiť pôžičku. V bode 3. tohto článku sa dohodli, že peňažný záväzok
je splnený pripísaním sumy na účet veriteľ v jeho banke k 15.12.2020. Z dohody o rozdelení príjmov z

predaja pozemkov (č.l 3) zo 7.1.2015 vyplynulo, že spoločnosť Elbeva, a.s., IČO: 36 252 204 a žalovaný,
ako spolumajitelia (spoluvlastníci) tam uvedených pozemkov uzavreli predmetnú dohodu v tom smere,
že kúpna cena, aktuálna v deň predaja parcely bude rozdelená kľúčom: 25% pre spoločnosť Elbeva,
a.s a 75% pre žalovaného. So sprostredkovaním predaja pozemkov vlastníci poverili K. F. B., ktorý
vypracuje kúpnej zmluvy, návrhy vkladov do katastra, zabezpečí predaj a platby od záujemcov na kúpu

pozemkov a uskutočnené platby za predaj rozdelí podľa dohodnutého kľúča. Z rozdelenia príjmov (č.l.
4, písané rukou) bol zrejmý predaj pozemkov: plocha výstavby RD 105.743 m2, kalkulovaná predajná
cena stavebných pozemkov 40 eur/m2, príjem z predaja stav. pozemkov 4.229.720 eur, realizácia IS
28 eur/m2, náklady na real. IS M. zisku 6,5%: 2.960.804 eur, príjem z predaja st. poz. 1.268.916 eur.
Rozdelenie príjmu podľa dohody Elbeva 25%: 317.229 eur, F. 75%: 951.687 eur. Konečný príjem podľa

dohody: Elbeva +317.220 eur, predaj V.O. mesta DS cca +20.000 eur, predaj HH - ZSD cca +80.000
eur, predaj prípojok stavebníkom +130.000 eur; spolu 547.229 eur; F.: 951.687 eur - záloha poskytnutá
v r. 2013 (vo výške) 500.000 eur; spolu 451.687 eur. Spísané v januári 2015 nečitateľný podpis žalobcu.

5. Z výpisov z účtu č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v E. E., L.. D. E. na žalobcu (č.l. 5

- 8) vyplynulo, že z účtu č. E. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod názvom F. F. s popisom „vrátenie
pôžičky 31.08.2013“ boli pripísané sumy dňa 8.11.2017 vo výške 85.000 eur, z účtu č. E. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX pod názvom F. F. dňa 21.11.2017 sumu 30.000 eur, potom opäť z účtu č. E. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX pod názvom F. F. s popisom „vrátenie pôžičky 31.08.2013“ dňa 28.11.2017
vo výške 35.000 eur, dňa 05.12.2017 vo výške 70.000 eur, dňa 13.12.2017 vo výške 30.000 eur; ďalej s

popisom „finančná výpomoc 16.02.2018“ dňa 19.2.2018 vo výške 20.000 eur, dňa 23.2.2018 vo výške
20.000 eur a bez uvedenia popisu dňa 9.8.2018 vo výške 35.000 eur.

6. Z výzvy žalobcu z decembra 2019 (č.l. 159) vyplynulo, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na
predčasné splatenie časti finančnej výpomoci vo výške 250.000 eur, aspoň vo výške 150.000 eur na

preklenutie ťažkosti pri začiatku investičnej akcie. Podľa výzvy žalobcu z 1.4.2020 (č.l. 158), žalobca
požiadal žalovaného o mimoriadnu splátku, hoc splatnosť bola dohodnutá k 30.12.2020. Z výzvy žalobcu
z 31.5.2021 (č.l. 9) vyplynulo, že žalovaný bol požiadaný o zaplatenie nevyrovnanej časti finančnej
výpomoci z 31.8.2013 vo výške 175.000 eur. Na túto výzvu reagoval žalovaný 25.6.2021 (č.l. 10, detto
č.l.32)stým,ženeevidujevočižalobcovižiadnydlh.Nazákladezmluvyz31.8.2023,ktorábolaskutočne

podpísaná, vyplýva údaj, ktorý zodpovedá aj skutočnosti, že mu (žalobca) odovzdal sumu 250.000 eur,
a to aj z iného titulu, ako uvádzali v zmluve. Tiež žalovaným poskytnuté financie z roku 2018 v troch
splátkach v celkovej výške 75.000 eur boli poskytnuté žalobcovi titulom pôžičky, ktorou žalobca chcel
vypomôcť svojmu synovi. Uvedenú sumu v krátkom čase aj vrátil žalobca žalovanému v hotovosti. Z listu
žalobcu z 18.7.2021 (č.l. 160) vyplynulo, že žalovaný bol opätovne požiadaný o oznámenie termínu

a spôsobu celkového vyrovnania poskytnutej finančnej výpomoci. Z druhej výzvy žalobcu (č.l. 11) z
19.11.2021 je zrejmé, že žalovaný bol opätovne vyzvaný na plnenie dlžnej sumy 175.000 eur.

7. Z výsluchu svedka - syna žalobcu vyplynulo, že v spoločnosti Elbeva pracuje 25 rokov a 20 rokov
je podpredsedom predstavenstva a aj konateľom. Spísal skoro všetky zmluvy aj pre spoločnosť aj pre

rodinu B.. Zmluvu, čo je predmetom konania, tiež spísal on a znela na 250.000 eur, pričom žalobca aj
žalovaný podpísali túto zmluvu v sídle spoločnosti. O zmluve znejúcej na 500.000 eur nevie. Tiež spísal
dohodu medzi spoločnosťou Elbeva a žalovaným o rozdelení príjmu z predaja, podpísal ju vlastnoručne,o dodatkoch k nej nemá vedomosť. K rukou písanej listine o rozdelení príjmov sa vyjadril, že ju vidí
prvý krát.

8. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že v rokoch 2012 - 2013 nemal žiadne finančné problémy, v
tom čase mal 63 ha ornej pôdy v prenájme len v k.ú. M. N.. Zmluvu o finančnej výpomoci na 500.000
eur neuzavrel, podpisoval zmluvu na 250.000 eur, pričom tieto peniaze nepoužil na nič, nakoľko mu
ich žalobca dal do úschovy. Sumu v celkovej výške 75.000 eur v roku 2018 poskytol žalobcovi na jeho
žiadosť, pravdepodobne chcel pomôcť synovi na rozbehnutie novín „O.“. Túto sumu aj splatil v prevažnej

časti žalobca, ostatnú časť vo výške 12.000 eur zaplatil jeho syn F. B..

9.Zvýsluchužalobcubolozistené,žežalovanývroku2013nemalfinančnéproblémy,lennebolspokojný
so spôsobom platby za vykonané práce, stále si nárokoval peniaze, nechcel pochopiť, že začali riešiť
stavbu, s ničím neprispel do tej stavby, ani prácou, ani finančne. Musel založiť spoločnosť na poskytnutie
úveru. Po ukončení výstavby našiel dokumentáciu - iba zmluvu na 250.000 eur, niekto musel vymeniť

zmluvu na 500.000 eur za zmluvu na 250.000 eur. Toto zistil až po návrate z domáceho liečenia po
zlomeninelopatkyastavca,trestnéoznámenienepodával,keďženevie,kedysatostalo.Krukoupísanej
kalkulácii uviedol, že jej podkladom bola vzájomná dôvera medzi aktérmi v roku 2015. Keď bol požiadaný
na vypracovanie kalkulácie v roku 2015 nemohol ešte vedieť, aké budú ceny v roku 2018, avšak vedel
náklady, z ktorých vychádzal. Rukou spísanú kalkuláciu nepodpisovala aj druhá strana, lebo bola medzi

nimi vzájomná dôvera, neboli žiadne problémy v roku 2015. Pri zisťovaní grafologickej expertízy by bol
súčinný, avšak aktuálne nedisponuje originálom zmluvy na 250.000 eur, keďže vlani bol hospitalizovaný
s pľúcami v Nitre, a počas toho všetky ním uschovávané dokumenty boli z kancelárie niekým preložené
do garáže. Jeho súkromný kapitál pochádza zo zisku spoločnosti Elbeva, nikdy nebola stratová, peniaze
mal uložené doma, o týchto nevedeli ani jeho manželka ani jeho syn, lebo to boli jeho súkromné peniaze.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o
pôžičkenevyhnutnézistiť,čidošlokjejposkytnutiu-odovzdaniupeňazí.Skutočnosťposkytnutiapôžičky
v konaní vždy preukazuje veriteľ. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu
veci súd vyvodil záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca v konaní nepreukázal vznik zmluvy

o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným v sume 500.000 eur. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny
úkon, predmetom ktorého je prejav vôle oboch zmluvných strán uzatvoriť záväzkový vzťah, z
ktorého vzniká veriteľovi právonaplnenieoddlžníkaadlžníkovipovinnosťplniťveriteľovi.Žalobcasúdu
nedokázal jednoznačne preukázať, že plnil ním predloženú zmluvu teda, že poskytol uvedený obnos ku
dňu podpisu zmluvu, a že vznikol medzi ním a žalovaným zmluvný záväzok, ktorý by mal znaky zmluvy

o pôžičke. Zákon pri zmluve o pôžičke vyžaduje, okrem vôle veriteľa (žalobcu) prenechať dlžníkovi veci
(peniaze), súčasne aj prejav vôle (záväzok) dlžníka (žalovaného), vrátiť po uplynutí dohodnutej doby
veci (peniaze). Žalovaný tvrdenie žalobcu poprel a žalobca súdu iný relevantný dôkaz nepredložil ani
neoznačil. Pokiaľ ide o výpovede svedka ten priamo potvrdil, že práve on spisoval zmluvu o finančnej
výpomoci, avšak na 250.000 eur, o inej zmluve týkajúcej sa sumy 500.000 nevedel.

11. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v konkrétnostiach súdenej veci nebolo významné iba
preukázanie reálneho odovzdania finančných prostriedkov žalobcom žalovanému, ale aj vôľa
žalovaného tieto finančné prostriedky titulom pôžičky prijať. Z hľadiska dôkazného bremena bolo na
žalobcovi, aby tvrdil a preukázal naplnenie zákonných predpokladov vzniku zmluvy o pôžičke. Žalobca

primárne existenciu zmluvy o pôžičke vo výške 500.000 eur medzi ním a žalovaným preukazoval
predložením kópie zmluvy o finančnej výpomoci z 31.8.2013 na sumu 500.000 eur, dohodou o rozdelení
príjmov z predaja pozemkov, výpisom svojho účtu o prijatých platbách zo strany žalovaného, ako aj
rukou písaným dokumentom o rozdelení príjmov. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že zmluvu
o finančnej výpomoci, na základe ktorej mal žalobca požičať žalovanému 500.000 eur v hotovosti, v

origináli nepredložil. Naproti tomu žalovaný predložil túto zmluvu podpísanú oboma zmluvnými stranami
vorigináli,znejúcuvšaknasumu250.000eur.Žalobcavšaksvojpodpisnatejtozmluvepoprel.Zdohody
o rozdelení príjmov z predaja pozemkov je zrejmé, že sa nejedná o totožné zmluvné strany ako pri
zmluve o finančnej výpomoci, a nie je v nej ani zmienka, že by bola plnená akákoľvek pôžička zo strany
žalobcu,anižebyžalovanýprijalakúkoľvekpôžičku.Pretosúdtentodôkazvyhodnotilakonierelevantný

pre preukázanie skutkového tvrdenia žalobcu o poskytnutej pôžičke vo výške 500.000 eur. Z výpisu
účtu žalobcu o prijatých platbách zo strany žalovaného bolo len preukázané, že žalovaný plnil žalobcovi
za obdobie od 8.11.2017 do 9.8.2018 sumu celkom vo výške 375.000 eur, avšak ani touto listinou
nebolo preukázané, že by žalobca poskytol ním tvrdenú sumu 500.000 eur a že by takúto sumu aj prijalžalovaný. Obdobne ani rukou písanou listinou o rozdelení príjmov žalobca svoje tvrdenie nepreukázal
a ani výzvami na zaplatenie. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobe rozporoval pravdivosť tvrdení žalobcu
ohľadom poskytnutia sumy 500.000 eur jeho osobe titulom pôžičky. Žalovaný tvrdil, že žalobca u neho

zanechal 250.000 eur, o čom aj predložil originál zmluvy. Uvedený akt dosvedčil aj svedok. Žalovaný
tiež poukazoval na skutočnosť, že v čase, kedy malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu k uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke, disponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov a nebolo potrebné, aby si od
žalobcu finančné prostriedky požičiaval. Hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo ako aj súhrnne, existencia
uzatvorenia zmluvy o pôžičke na 500.000 eur zo dňa 31.8.2013, na základe ktorej mal žalobca v tento

deň žalovanému poskytnúť v hotovosti sumu 500.000 eur, preukázaná nebola. Podľa názoru súdu prvej
inštancie z týchto listín skutočnosť uzatvorenia zmluvy o pôžičke, t. j. prejav vôle žalovaného prijať od
žalobcu sumu 500.000 eur ako pôžičku bez ďalšieho nevyplýva. Ani listiny, s ktorými disponuje žalobca,
neumožňujú dospieť k záveru o preukázaní žalobcom uvádzaných tvrdení ohľadom uzatvorenia zmluvy
o pôžičke medzi ním a žalovaným, teda, že žalovaný prejavil vôľu prijať od žalobcu sumu 500.000 eur
ako pôžičku. Navyše z týchto listín nevyplýva ani to, že skutočne došlo k úhrade tejto sumy žalobcom.

12. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že žalovaný tvrdil, že plnil žalobcovi a nie tretej osobe -
spoločnosti Elbeva, od 19.2.2018 do 9.8.2018 vo výške 75.000 eur. V týchto dňoch mu bolo zrejmé, že
došlo na strane žalobcu na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a začala mu od tohto dňa plynúť
subjektívnapremlčacialehota,ktorávzmysle§107ods.1OZuplynuladňom9.8.2020.Žalobcauvedené

z opatrnosti namietal vo svojom podaní z 30.1.2023 a predtým 30.6.2022, teda po uplynutí subjektívnej
premlčacej lehoty.

13. Žalobca svoje skutkové tvrdenia opieral o vlastné vyjadrenia, pričom jediný predložený dôkaz
predstavuje kópia zmluvy o finančnej výpomoci na sumu 500.000 eur, hoc tvrdil, že „v šuplíku našiel“

aj originál zmluvy na 250.000 eur, ktorú však nepredložil. Ďalej výpisom z účtu preukázal, že žalovaný
plnil - zaplatil na jeho účet sumu celkom vo výške 325.000 eur. Zo žiadneho dôkazu predloženého
žalobcom nevyplynulo, že by žalobca reálne poskytol žalovanému 500.000 eur, že tento ich prijal a
že žalobca má pohľadávku voči žalovanému vo výške 175.000 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že na
to, aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým

tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru,
že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu súd v zásade
vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné
dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní
uspieť. Žalovaný prevzatie peňazí nespochybnil, avšak len vo výške 250.000 eur, absolútne odmietol,

že by prevzal 500.000 eur. Žalobca však tvrdil, že bol podvedený, že mu niekto úmyselne zamenil
zmluvy. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že došlo k odovzdávaniu hotovosti, sporná
bola však jej výška. Avšak z vykonaného dokazovania, v podobe protichodných výpovedí strán
sporu, žalobca v konaní nepreukázal skutočnú výšku reálne poskytnutých peňažných prostriedkov.
Svoju základnú procesnú povinnosť v rámci kontradiktórneho sporového konania si žalobca voči

žalovanému nesplnil. Výpovede tak žalobcu, ako aj žalovaného, dokumentujú úplne opačné
skutkové tvrdenia o výške odovzdaných peňažných prostriedkov, pričom je to práve žalobca, ktorý je
nositeľom dôkazného bremena v rámci ním uplatňovaného nároku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca síce poskytol žalovanému pôžičku, avšak 250.000 eur, ktorú
sumu žalovaný nepoprel a následne riadne a včas aj splatil. Splatenie bolo preukázané výpisom z účtu

žalobcu. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému namiesto 250.000 eur poskytol 500.000 eur, teda
dôkazné bremeno žalobca pri tvrdenom nároku na zaplatenie 175.000 eur nepreukázal, preto súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

14. Súd prvej inštancie tiež zamietol návrh na vykonanie dokazovania ustanovením znalca z odboru

grafológie za účelom zistenia pravosti listiny „Zmluva o finančnej výpomoci“ znejúcej na 500.000 eur,
ako aj návrh na vykonanie dokazovania ustanovením znalca z odboru grafológie za účelom zistenia
pravosti podpisu listiny „Zmluva o finančnej výpomoci“ znejúcej na sumu 250.000 eur, s odôvodnením,
že jednak originál zmluvy finančnej výpomoci“ znejúcej na 500.000 eur ani nebol predložený, no najmä,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že vôbec plnil žalovanému 500.000 eur a že žalovaný aj prijal

takúto sumu. Preto sa takýto návrh na vykonanie dokazovania javil ako nadbytočný, zbytočne zaťažujúci
jednak konanie a neposlednom rade aj strany konania, keďže listina sama o sebe nepreukazuje reálne
plnenie.15. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, §
262 os. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným
úspechom žalovaného. K trovám tlmočenia súd prvej inštancie uviedol, že keďže žalovaný požiadal o

vyjadrenie sa na pojednávaní vo svojej materinčine, súd zabezpečil tlmočníka, pričom trovy tlmočenia
znáša štát.

16. Proti tomuto rozsudku podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu
vyhovením žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil (posudzujúc ho podľa obsahu, keďže žalobca

výslovne odvolacie dôvody neoznačil) ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP. Namietal, že napadnutý
rozsudok je zmätočný a nedôvodný. Súd prvej inštancie výrok rozsudku odôvodnil vykonanými dôkazmi
opierajúcimi sa o nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce prehlásenia a dôkazy žalovaného. Skutkový stav
veci zisťoval len z pohľadu a tvrdení žalovaného, nebola overená pravdivosť informácií, ktoré boli
prevzaté z vyjadrenia žalovaného k žalobe. Uviedol, že v žalobe žiadal od žalovaného zaplatiť celú
sumu 500 tis. eur, čo žalovanému formou finančnej výpomoci dal 31.8.2013, a na túto akciu písali aj

zmluvu. Z tejto sumy žalovaný zaplatil po čiastkach 325 tis. Eur a zbytok 175 tis. eur nemieni zaplatiť,
dokonca sa odvoláva na falšovanú zmluvu, ktorá je na 250 tis. eur, pričom tvrdí, že 75 tis. eur, ktorá
suma je zaplatená nad rámec podľa falšovanej zmluvy, žalobcovi dal ako finančnú výpomoc, ktorú
žalobca vrátil krátko po poskytnutí, bez dokladov bez zmluvy na ruku žalovanému. Ďalej uviedol, že
žalobca a žalovaný vlastnili pozemky v katastri obce D. E., A. P. A. N. celkom cca 30 ha, na ktorom

plánovali výstavbu, resp. predaj pozemkov na individuálnu výstavbu rodinných domov. Výstavba bola
plánovaná v dvoch etapách Ul a U2, obe časti po 15 ha. Po obdržaní stavebného povolenia na časť Ul
žalovaný prehlásil, že on nemá peniaze na dotovanie stavby, ale dá k dispozícii svoje pozemky, aby s
tým investor ELBEVA v.o.s, (neskoršie a.s. a s.r.o.) mohol voľne narábať. Nechcel založiť svoj majetok u
úverujúcejbanky.Nakoľkozostranyžalovanéhonebolikdispozíciipeniazeažalobcatohočasunemohol

zo svojej spoločnosti (ELBEVA v.o.s., kde bol konateľ a vlastnili ju so svojím starším synom) čerpať také
veľké množstvo financií, obrátil sa na banku o úver a za bankou poskytnutý úver musel založiť celý
majetok svojej spoločnosti. Žalobca a žalovaný uzavreli dohodu, že zisk za predané stavebné pozemky
sa bude deliť až po zaplatení celej sumy úveru, čo sa nestalo. Žalovaný neustále žiadal zaplatenie jeho
podielu z predaja po každom predanom stavebnom pozemku. Za stálych urgencií zo strany žalovaného

potom bola jeho požiadavka vyrovnaná stavebnými pozemkami v hodnote dohodnutej za účasť na
výstavbe. Do roku približne 2012 bola dokončená časť Ul a plánovalo sa s výstavbou časti U2. Investor
ELBEVA a.s. zaplatil mestu Dunajská Streda poplatok za zapracovanie časti U2 do územného plánu
výstavby mesta Dunajská Streda a čakal na vydanie povolenia na výstavbu. V roku 2013, keď už bolo
viac - menej isté, že výstavba časti U2 bude realizovaná, žalovaný navštívil žalobcu - vtedy predseda

predstavenstva spoločnosti ELBEVA, a.s. a oznámil mu, že súhlasí s výstavbou, ale s inou formou
zábezpeky ako pri výstavbe Ul. Prehlásil, že nemieni investovať svoj vlastný majetok do výstavby a
žiadal zábezpeku na svoju časť zisku z predaja pozemkov. Žalobca nevedel zabezpečiť požadované
financie zo zdrojov spoločnosti, preto sa rozhodol, že poskytne požadované financie formou finančnej
výpomoci z vlastných zdrojov. Tak došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným a k podpisu zmluvy o

finančnej výpomoci medzi dvoma fyzickými osobami a pri podpise zmluvy boli odovzdané aj financie,
čo bolo potvrdené podpismi žalobcu a žalovaného ako dvoch fyzických osôb. V auguste roku 2015
bola na žiadosť žalovaného vypracovaná zmluva o rozdelení zisku z predaja pozemkov. Základom
vypracovania zmluvy bola rukou písaná kalkulácia žalobcu o ziskovosti celej akcie. Žalovaný mal strach,
že v prípade otázok zo strany daňových orgánov nebude vedieť obhájiť presun peňazí z účtu na účet, a

preto potreboval doklady na legalizáciu prevodu peňazí. V roku 2017 žalobca dovŕšil 70 rokov, odišiel do
dôchodku a riadenie spoločnosti prenechal mladšiemu synovi, ktorý vlastní 40 % akcií spoločnosti. Ďalej
požiadal žalovaného o postupné splatenie dlžoby z finančnej výpomoci, čo sa aj stalo, keďže žalovaný
zaplatil v splátkach 250 tis. eur do konca roka 2017. Žalovaný bez výzvy zaplatil v roku 2018 ďalších
75 tis. eur, v splátkach 2x20 tis. eur a lx35 tis. eur. Potom žalovaný prestal platiť ešte nevyrovnaný

dlh a žalobcovi neoznámil dôvody nesplatenia zvyšnej čiastky. Žalobca 2x požiadal žalovaného o
predčasné splatenie aspoň časti dlžoby zo 175 tis. eur, ale žalovaný ani neodpovedal. Dôvodom boli
nezhody medzi žalobcom a žalobcovým mladším synom, v ktorom žalovaný zaujal stanovisko na strane
žalobcovho syna, lebo už žalobcov ml. syn riadil spoločnosť a rozhodoval o financiách v spoločnosti.
Žalobcov mladší syn odmietol vrátiť žalobcovi, resp. spoločnosti požičané peniaze 246 tis. eur, ktoré

po obdržaní ako splátku dlžoby od žalovaného, požičal žalobca mladšiemu synovi, aby čiastočne splatil
dlh voči spoločnosti BPT Leasing a.s. a znížil tak úverovú zaťaženosť spoločnosti. Žalobcov mladší
syn kategoricky odmietol vrátiť požičané peniaze a argumentoval tým, že je to dar od otca pre jeho
rodinu. Žalobca podal žalobu na mladšieho syna, ale Okresný súd Dunajská Streda vo svojom rozsudkudal za pravdu ml. synovi žalobcu, že to bol dar od otca pre jeho rodinu bez darovacej zmluvy. Ďalej v
roku 2020 bez súhlasu väčšinového vlastníka pretransformoval spoločnosť z akciovej spoločnosti bez
vedomia a súhlasu väčšinového vlastníka na spoločnosť s ručením obmedzeným, čo Okresný súd v

Dunajskej Strede na podanú žalobu odsúhlasil. Žalovaný v sporných veciach podporil ml. syna žalobcu,
lebo videl, že rozhodnutia o peniazoch závisia od vôle mladšieho syna žalobcu. Jasným dôkazom je
aj výpoveď svedka, mladšieho syna žalobcu, ktorý na otázku žalovaného aké mal príjmy žalovaný z
výstavby prvej etapy Ul, odpovedal 500 - 600 tis. eur a z druhej etapy U2 mal nad milión eur. Pri tom na
realizácii sa zúčastnil len tým, že dal svoju časť pozemku investorovi k dispozícii, neprispel ani finančne,

ani organizačne. Žalovaný nechce vrátiť peniaze vo výške 175 tis eur. Sumu 75 tis. eur, ktorú zaplatil
na bežný účet žalobcu vyhlásil za finančnú výpomoc a v korešpondencii medzi žalobcom a žalovaným
označil peniaze, ktoré boli v krátkom čase vrátené žalobcom žalovanému bez dokladov bez svedkov.
Pri tom zavádzaní došiel až tak ďaleko, že sám sebe protirečí a zabúda na to, kedy o čom klamal.
Na požiadavku, aby vydokladoval poskytnutú pôžičku a vrátenie poskytnutej pôžičky z jeho strany voči
žalobcovi nijak nevie odpovedať, pri tom je to rozhodujúci moment, že zaplatil splátky úveru až do

augusta 2018, keď došlo ku konfliktu medzi žalobcom a žalobcovým mladším synom. Je to dôkazom
toho, že hradil pravidelné splátky poskytnutej finančnej výpomoci 500 tis. eur zo strany žalovaného. Na
súdnom pojednávaní súd prvej inštancie bral výpoveď žalovaného o vrátení hotovosti 75 tis. eur ako
fakt, bez dokumentujúcich dokladov o poskytnutí pôžičky a o vrátení pôžičky podpísané obojstranne
aktérmi prípadu. Žalobcovi zmizol originál zmluvy dokazujúci poskytnutie finančnej výpomoci 500 tis.

eur zo zamknutej kancelárie, ktorá je v budove, kde pracovali aj žalovaný a ml. syn žalobcu, a bol
nahradenýfalzifikátomna250tis.eur,keďbolvdomácomliečenísozlomenoulopatkouatretímstavcom
chrbtice. Chýbajúci doklad o zmluve finančnej výpomoci na 500 tis. eur, resp. výmenu zmluvy o finančnej
výpomoci na 250 tis. eur, žalobca zistil až po nástupe do práce po uzdravení po dvoch mesiacoch.
Žalobca v lete 2023 musel absolvovať liečbu v nemocnici pľúcnych a respiračných chorôb v Nitre,

počasktoréhomladšísynvyprázdniljehokanceláriuvpriestorochadministratívnejbudovyELBEVA,a.s.,
deložoval žalobcu a veci, ktoré tvorili jeho súkromný majetok, všetky písomnosti a doklady nachádzajúce
sa v priestoroch kancelárie, dal zaviesť do garáže rodinného domu žalobcu. Keď sa žalobca cítil fyzicky
schopný na prehľadávanie svojich písomností v garáži, zistil, že doklady týkajúce sa prípadu o finančnej
výpomoci na 500 tis. eur, boli odcudzené. Medzi inými aj doklad o finančnej výpomoci na 250 tis. eur,

ktorý bol žalobcovi podsunutý a bol uložený v priesvitnom obale, pripravený na znalecké dokazovanie,
že podpis žalobcu na doklade je falzifikát. Okrem iného zmizli aj všetky doklady o predošlých súdnych
sporoch ako zaplatenie 246.000 eur s príslušenstvom sp. zn. 20C/40/2019 a doklady zo súdneho
spisu o vrátenie daru a o určenie vlastníckeho práva k akciám pod sp. zn. 20C/24/2020, ktoré musel
pozbierať z počítača, resp. vyžiadať z infocentra súdu. Žalobca podal prípad nedoplatku 175 tis eur na

riešenie súdu prvej inštancie a súd reagoval vydaním platobného rozkazu, žalovaný podal odvolanie
proti vydanému platobnému rozkazu a k odvolaniu priložil falšovaný dokument zo serveru spoločnosti
ELBEVA, a.s., zmluvu a finančnej výpomoci na 250 tis. eur, ktorá je kópiou zmluvy na 500 tis. eur,
so zmenenými údajmi, ktoré dokazujú, že zmenou pôvodnej zmluvy bola prispôsobená na zmluvu
žalovanéhona250tiseur,alesfalšovanýmpodpisomžalobcu.Žalobcanasúdnepojednávaniepredložil

všetkypotrebnédoklady,alemedzičasom,kýmbolvdomácom,resp.nemocničnomliečení,odcudzilimu
originál dokladov. Sudkyňa rozhodla na základe falšovanej zmluvy a na základe výpovede žalovaného
ako svedka. V prípade 75 tis. eur rozhodla tiež len na základe výpovede žalovaného ako svedka na
základe toho, že žalobca mal v krátkom čase vrátil hotovosť 75 tis. eur. Nežiadala predložiť žiadne
doklady,ktorébydokumentovalijehotvrdeniaopožičaníavráteníhotovosti75tiseur.Dôkaznébremeno

je na strane žalobcu, ale keďže mu ukradli originál dokladov, je to z jeho strany nesplniteľné. Preto trval
na znaleckom posúdení zmluvy predloženej žalovaným, lebo pri dokázaní, že na zmluve nie je podpis
autentický s podpisom žalobcu, nemôže byť zmluva žalovaného prijatá na riešenie sporu. Platby na účet
žalobcunadrámec250tis.eur(75tis.eur)dokazujú,žežalovanýsasnažilzaplatiťcelúsumu500tis.eur
žalobcovi,alezhoršenévzťahymedzižalobcomažalobcovýmmladšímsynom,ktoréhoriešenieskončilo

na súde, boli dôvodom na nezaplatenie nedoplatku z finančnej výpomoci 500 tis. eur, a tiež dokazujú,
že zaplatením nad limit žalovanej zmluvy uznal oprávnenosť žalobcovej žaloby. Chýbajúce originály
dokladov, ktoré mu boli odcudzené, nie je v sile žalobcu zabezpečiť, preto podal trestné oznámenie v
zmysle § 196 ods. 1 Trestného poriadku na prešetrenie pravosti zmluvy žalovaného na 250 tis. eur,
najmä pravosti podpisu žalobcu. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že ohľadne svojho nároku

neuniesol dôkazné bremeno, keď nevie zabezpečiť originál svojej zmluvy na 500 tis. eur, ktorá mu bola
odcudzená a chýbajúci originálny doklad je dôvodom zamietnutia žaloby.17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že odvolanie postráda základná obsahové náležitosti, keď neobsahuje presné
vymedzenie odvolacieho dôvodu. Uviedol, že v konaní neboli prednesené zo strany žalobcu žiadne

iné relevantné dôkazy ako jeho vyjadrenia, na ktoré žalovaný reagoval, v spore vystupoval aktívne
a predkladal dôkazy a navrhol výsluchy svedkov, ktoré dôkazné prostriedky aj prostredníctvom súdu
vykonal. Žalovaný odmietol opakované naznačovanie, že jediná pravá listina preukazujúca finančnú
výpomoc mala byť akokoľvek sfalšovaná. Žalobca počas trvania sporu nepodnikol žiadne právne
relevantné kroky k tomu, aby sa mohlo zistiť, či hocijaké dohody, ktorými údajne disponoval, sú alebo nie

súsfalšované.KopätovnýmopisomspoluprácespoločnostiElbevasožalovaným,žalovanýpoukázalna
to, že žalobca pri opisovaní týchto ním prezentovaných skutkových okolností sa dostáva do rozporu so
skutkovými okolnosťami, ktoré uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaný poprel, že by niekedy
potreboval doklady na legalizáciu prevodu peňazí, všetky svoje príjmy viesť zdokladovať a preukázať.
Nezhody v rámci rodiny žalobcu žalovaný nikdy neriešil. Nie je pravdou, že by žalovaný pre prípad,
že by dostal žalobcom spomenutú finančnú výpomoc k vráteniu pristúpiť nechcel, pretože pri ním

prezentovanej konštrukcii takýmito financiami aj sám disponoval. No pri skutočnej situácii, kedy u neho
boli uložené zo strany žalobcu len financie vo výške 250.000 eur na základe zmluvy, ktorej originálom
sám disponuje, poskytnutie sumy vo výške 175.000 eur žalobcovi považuje za nespravodlivé. Žalobca
poskytnutie uvádzanej sumy vo výške 0,5 milióna eur v žiadnom smere nevedel preukázať a zbytočne
odkazuje na existenciu akejkoľvek zmluvy o finančnej výpomoci znejúcej na sumu 500.000 eur, keďže

takouto zmluvou v originálnom vyhotovení nedisponuje a ani disponovať nemôže, pretože k podpísaniu
takejto verzie nedošlo. Súd správne vykonávanie dôkazných prostriedkov odmietol, pretože nepravosť
listiny znejúcej na sumu 500.000 eur nie je možné zistiť, pretože neexistuje v originálnom vyhotovením,
pričom nepravosť listiny znejúcej na sumu 250.000 eur nepreukazuje, že existovala zmluva o finančnej
výpomoci na sumu 500.000 eur a ďalej zistenie pravosti podpisu žalobcu na zmluve na 250.000 eur

neprezumuje záver o tom, že existovala zmluva o finančnej výpomoci na sumu 500.000 eur. Podľa
názoru žalovaného súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy a potom vydal odôvodnený a spravodlivý
rozsudok.

18.Žalobcavreplikeuviedol,žeodvolaniejepodanékvôlitomu,žesúdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú uvedené najmä v bodoch č. 48 a č. 49
odôvodneniarozsudku,keďsúdzamietolnávrhnavykonaniedokazovaniaustanovenímznalcazodboru
grafológie za účelom zistenia pravosti listiny „Zmluva o finančnej výpomoci“ znejúcej na 500.000 eur, ako
aj návrh na vykonanie dokazovania ustanovením znalca z odboru grafológie za účelom zistenia pravosti
podpisu listiny „Zmluva o finančnej výpomoci“ znejúcej na sumu 250.000 eur, s odôvodnením, že jednak

originálzmluvyfinančnejvýpomocina500.000euraninebolpredložený,nonajmä,žežalobcaneuniesol
dôkazné bremeno, že vôbec plnil žalovanému 500.000 eur a že žalovaný aj prijal takúto sumu. Doplnil,
že za obdobie od októbra 2017 – termín definitívneho odchodu do dôchodku do augusta 2023 – termín
nedobrovoľného vysťahovania z objektu Elbeva, a.s. žalobcovi dvakrát vnikli do priestorov v objekte.
Prvýkrátkeďležaldomasozlomeninouľavejlopatkyastavcachrbticevapríli2022zmizoloriginálzmluvy

na 500.000 eur a druhýkrát keď bol v nemocničnom ošetrení v Nitre v júli 2023. Pri druhom nelegálnom
vniknutí mu zmizli všetky originály dokumentov. V ostatnom sa pridržal podaného odvolania.

19. Žalovaný v duplike zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia. Mal za to, že žalobca prednáša aj
v tomto štádiu konania klamstvá, keď protichodne s doteraz tvrdeným hovorí už o dvoch nelegálnych

vzniknutiach do jeho kancelárie, v dôsledku čoho sám nevie doložiť originál zmluvy znejúcej na sumu
500.000 eur, kým sám žalobca od začiatku tohto sporu vo viacerých vyjadreniach tvrdil, že takouto
sumou znejúcou na sumu 500.000 eur nedisponoval už ani pri zahájení tohto konania (žalobu podával
v roku 2021 k údajnému prvému nelegálnemu vniknutiu do jeho kancelárie malo dôjsť až v roku 2022
podľa jeho repliky). Žalobca nemôže hovoriť o žiadnej svojej kancelárii, keďže sám opisuje, že išlo o

priestorspoločnostiElbevas.r.o.,vovzťahukuktorejžalobcavrozhodnomčaseužnemalžiadneosobné
prepojenie z profesijného hľadiska. O poskytnutí celkovo 75.000 eur v menších čiastkach požiadal
žalobca z dôvodu, že žiadna zmluva o finančnej výpomoci znejúca na 500.000 eur neexistovala a keďže
už bola vrátená suma vo výške 250.000 eur (s ktorou žalobca narábal spôsobom, ktorý je predmetom
ďalšieho súdneho konania, ktoré už právoplatne prehral), nebolo inej cesty ako mu financie v tejto výške

poskytnúť ako pôžičku zo strany žalovaného. Myšlienkový sled žalobcu je v tomto smere nelogický,
keď z plnení, ktoré majú aj inú poznámku s uvedením iného rozhodného roku pri jednotlivých platbách,
ako to bolo v predchádzajúcom období pri platbách zo zmluvy o finančnej výpomoci z roku 2013 v
úhrnnej výške 250.000 eur, odvodzuje, že v sebe nesú dôkaz o tom, že malo ísť o plnenie z tohoistého právneho titulu. Nie je pravdou, že by žalovaný na korešpondenciu žalobcu spred podania žaloby
nereagoval, resp. že by žalobcovi neuviedol, že mu sumu zo zmluvy o finančnej výpomoci v celkovej
výške 250 tisíc eur už vrátil a ostatnú sumu 75.000 eur mu požičal pre jeho syna v súvislosti s aktivitami v

redakčnej oblasti s organizovaním spoločenského podujatia, o čom svedčia v konaní vykonané dôkazy.
Aj počet pojednávaných vykonaných v rámci tohto súdneho konania svedčí o tom, že žalobcovi bol
poskytnutý dostatočný priestor na to, aby svoje tvrdenia hodnovernými dôkazmi preukázal a uniesol
dôkazné bremeno, čo sa ale nestalo. Záverom žalovaný dodal, že nie je pravdou, že by žalobca do
vynesenia rozsudku trval na znaleckom dokazovaní vo vzťahu zmluve znejúcej na sumu 250.000 eur,

aj takúto možnosť ku koncu už negoval. Pohľadávku v celkovej výške 500.000 eur žalovaný nikdy ani
len konkludentne, či poskytnutím ďalšieho plnenia neuznal.

20. Žalobca v ďalšom vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na nariadení súdnoznaleckého dokazovania
žalovaným predloženej zmluvy na finančnú výpomoc na sumu 250 tis. eur, ktorá zmluva je falzifikátom.
Jeho podpis na zmluve je sfalšovaný a založením takejto zmluvy do súdneho spisu žalovaný urobil

trestnýčin.Počassúdnehopojednávaniasasúdnezaoberalosudom75tis.eur,ktoréžalovanýžalobcovi
zaplatil ako pravidelnú splátku z poskytnutej finančnej výpomoci 500 tis. eur, poskytnuté žalobcom
žalovanému spôsobom a za podmienok popísaných v podanej žalobe a v odvolaní. Je to jasný dôkaz
toho, že zaplatil v splátkach 2x20 tis. eur a lx35 tis. eur, celkom 75 tis. eur žalobcovi s vedomým svojej
dlžoby a s uznaním, že spláca splátky podľa podmienok uvedených v zmluve o finančnej výpomoci na

500 tis. eur. Žalovaný nikdy neprotestoval proti uhradeniu splátok. Nikdy neupozornil, nevyzval žalobcu
na zaplatenie, resp. vrátenie splátok, preplatku podľa jeho falšovanej zmluvy. Je to jasný dôkaz toho, že
bral splátky ako úhrady žalobcom poskytnutej finančnej výpomoci 500 tis eur. Tvrdenie žalovaného, že
suma 75 tis. eur, ktorá bola poskytnutá z jeho strany ako finančná výpomoc, bola vrátená žalobcom, je
lož, ktorú nevysvetlil, ba opak skomolil v tvrdeniach o osude vrátenia, do ktorého zamiešal aj ml. syna

žalobcu a v korešpondencii k súdnemu prípadu uviedol dve rôzne varianty.

21. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného

dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu
domáhajúceho sa zaplatenia sumy 50.000 eur s prísl. titulom vrátenia pôžičky zamietol, keď dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal, že medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vznikla platne zmluva
o pôžičke, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania reálneho odovzdania
predmetu pôžičky.

24. Žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové vady rozhodnutia, a to nevykonanie navrhnutého
dokazovania a nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Žalobca teda podal
odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku.

25. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP je pochybenie súdu, ak zamietne
návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého
vykonanie je prípustné.26.Odvolacímdôvodompodľaustanovenia§365ods.1písm.f)CSPmožnonapadnúťvýsledokčinnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu
súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné

ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

27. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie

odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

28. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 175.000 eur, a to titulom nesplatnej
časti pôžičky v celkovej výške 500.000 eur. Žalobca tvrdil, že pôžička vo výške 500.000 eur bola
žalovanému poskytnutá, k čomu ako dôkaz predložil vo fotokópii zmluvu o finančnej výpomoci
z 31.8.2013 s podpisom žalovaného, ktorá potvrdzovala prevzatie peňazí. Žalovaný tvrdil, že k

odovzdaniu a prevzatiu peňažných prostriedkov vo výške 500.000 eur na základe predmetnej zmluvy
opôžičkenedošlo,poprelpravosťtejtolistinyatvrdil,žežalobcamudalmudaldoúschovysumu250.000
eur, ktorú mu aj postupne vrátil, k čomu predložil originál zmluvy o finančnej výpomoci z 31.8.2013,
predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy vo výške 250.000 eur.

29. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením
dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného
bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta strane, na ktorej

leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré
musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej
potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený
okruh skutočností preukázať.

30. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

31. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

32. Zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená,
že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak

nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (por. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho
úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky
platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu – odovzdaniu peňazí. Skutočnosť
poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto

námietka žalobcu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke (teda jej poskytnutiu) prišlo,
keďže postačuje podpis dlžníka na zmluve o pôžičke. V spore, v ktorom sa veriteľ domáha zaplatenia
sumy pôžičky sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie
preukázaťmožnosťveriteľadisponovaťpríslušnoupeňažnousumou(por.rozhodnutiaNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010, 4 Cdo 403/2014).

33. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi
plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné
bremeno. Dôkazné bremeno na túto otázku neprechádza z veriteľa na dlžníka v závislosti od toho,aké dôkazy veriteľ predložil, a teda iba v dôsledku toho, že veriteľ predložil súdu písomnú zmluvu o
pôžičke, v ktorej je uvedené, že dlžník prevzal pôžičku; dôkazné bremeno o tom, že to tak nebolo, neťaží
dlžníka. Súd vyhodnocuje splnenie dôkazného bremena veriteľa posúdením výsledkov dokazovania o

dokazovanej otázke z vykonaných dôkazov ich zhodnotením jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti so
záverom o tom, či veriteľ dôkazné bremeno uniesol, alebo nie.

34. Súd prvej inštancie teda v prejednávanej veci z hľadiska právneho názoru na dôkazné bremeno
správne považoval za potrebné zaoberať sa pri skúmaní platnosti predmetnej zmluvy o pôžičke z

hľadiska skutkového otázkou poskytnutia pôžičky (odovzdania predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi).
Napokon v tejto otázke odvolací súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu prax (rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 325/2009, 1 Cdo 78/2010, 4 Cdo 403/2014, ako aj rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2011), od ktorej nemá odvolací súd dôvod sa odchýliť. Otázka
posudzovania dôkazného bremena je integrálnou súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia
dôkazov. Nejde teda o právne posudzovanie veci, ktorým treba spravidla rozumieť hmotnoprávne

posúdenie (subsumpciu) /rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 400/09, publikované v Zbierke pod č.
21/2010/.

35. Súd prvej správne vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že žalobca nepreukázal poskytnutie sumy
500.000 eur žalovanému, pričom nesporným v konaní bolo, že žalobca poskytol sumu 250.000 eur, ktorú

sumu žalovaný žalobcovi aj vrátil. Vykonaným dokazovaním sa ani podľa odvolacieho súdu nezistili
skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalobcu o platnom vzniku zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo
dočasné poskytnutie sumy 500.000 eur žalobcom žalovanému. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke
odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si
sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho

vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Súd hodnotí každý jednotlivý dôkaz z
hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu
jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti
s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov

súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel
formálnej logiky. Voľnosť hodnotenia dôkazu taktiež neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo
vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou
súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať

zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky hodnotenia
dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere
súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne,
jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie

neodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Preto odvolaciu námietku žalobcu o
nesprávne zistenom skutkovom stave súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

36. Žalobca v súdenej veci neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval odovzdanie
sumy 500.000 eur žalovanému. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zo žiadneho dôkazu

predloženého žalobcom nevyplynulo, že by žalobca reálne poskytol žalovanému 500.000 eur,
že tento ich prijal a že žalobca má pohľadávku voči žalovanému vo výške 175.000 eur. Skutočnosť
odovzdania sumy 500.000 eur nepreukazuje ani žalobcom predložená dohoda o rozdelení príjmov z
predaja pozemkov, pretože túto neuzatvárali totožné zmluvné strany ako zmluvu o finančnej výpomoci,
nie je v nej ani zmienka, že by bola plnená akákoľvek pôžička zo strany žalobcu, ani že by žalovaný

prijal akúkoľvek pôžičku. Rovnako túto skutočnosť nepreukazuje ani žalobcom vypracovaný dokument
o rozdelení príjmov, ktorý naopak odporuje tvrdeniam žalobcu, pretože z tohto dokumentu vyplýva, že
suma 500.000 eur mala byť žalovanému poskytnutá ako záloha a následne sa mu malo vyplatiť ešte
ďalších 451.687 eur.

37. Napokon, ani úhrady žalovaného nad rámec sumy 250.000 eur, v roku 2018 v celkovej výške 75.000
eur, nepreukazujú tvrdenia žalobcu o odovzdaní sumy 500.000 eur žalovanému a tieto platby nie je
možné považovať za uznanie dlhu žalovaným, ako sa mylne domnieva žalobca. Uznanie dlhu v režime
Občianskeho zákonníka totiž okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony pre svojuplatnosť vyžaduje písomnú formu, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky.
Na základe uvedeného možno vyvodiť, že uznanie dlhu musí obsahovať označenie účastníkov a dlhu,
príp. práva, ktoré má byť predmetom uznania, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie uznávaného

dlhu (čo do dôvodu vzniku a výšky). Z procesného hľadiska je zmyslom uznania dlhu to, že poskytuje
veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky. Zakladá sa ním právna domnienka, že
dlh v dobe jeho uznania existoval, pričom táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku. Veriteľ má v
prípade súdneho sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v dobe
uznania. K uznaniu dlhu je ale v prvom rade potrebná existencia platného záväzkového vzťahu medzi

dlžníkom a veriteľom, čo však súdenej veci žalobca nepreukázal, keďže nepreukázal odovzdanie sumy
500.000 eur žalovanému; zároveň platby žalovaného žalobcovi v celkovej výške 75.000 eur v žiadnom
smere nespĺňajú zákonom vyžadované náležitosti uznania dlhu uvedené vyššie. V prejednávanej veci
pritom niet pochybností o tom, že medzi stranami sporu sa jedná o občianskoprávny vzťah a nie
o obchodný záväzkový vzťah, pretože zmluvu o finančnej výpomoci uzatvárali strany sporu ako fyzické
osoby nepodnikatelia a ich záväzkový vzťah sa netýkal ich podnikateľskej činnosti, čo ani žiadna zo

strán netvrdila. Aplikácia Obchodného zákonníka v súdenej veci teda neprichádzala do úvahy. Len pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že podľa Obchodného zákonníka (§ 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods.
3) účinky uznania dlhu má aj čiastočná úhrada dlžnej sumy, ak z nej možno usudzovať, že dlžník takto
uznáva aj zvyšok dlhu (avšak ani v režime Obchodného zákonníka by žalovaným realizované platby
v roku 2018 v celkovej výške 75.000 eur nebolo možné považovať za uznanie záväzku, a to s ohľadom

na odlišné poznámky pri jednotlivých platbách).

38. Pokiaľ žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované
dokazovanie znaleckým skúmaním pravosti jeho podpisu na zmluve o finančnej výpomoci z 31.8.2013,
predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 250.000 eur žalobcom žalovanému, táto námietka nebola

dôvodná.

39. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalobcu, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie
je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je
predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom

konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 185 CSP. Ide o povinnosť tej zo
strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,

teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie
určitého dôkazu navrhnúť.

40. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrh žalobcu na

vykonanie dokazovania ustanovením znalca z odboru grafológie za účelom zistenia pravosti listiny
„Zmluva o finančnej výpomoci“ znejúcej na 500.000 eur, ako aj návrh na vykonanie dokazovania
ustanovením znalca z odboru grafológie za účelom zistenia pravosti podpisu listiny „Zmluva o finančnej
výpomoci“ znejúcej na sumu 250.000 eur zamietol dôvodiac, že jednak originál zmluvy finančnej
výpomoci znejúcej na 500.000 eur ani nebol predložený, no najmä, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, že vôbec plnil žalovanému 500.000 eur a že žalovaný aj prijal takúto sumu. Preto sa
takýto návrh na vykonanie dokazovania javil ako nadbytočný, zbytočne zaťažujúci jednak konanie a aj
strany sporu, keďže listina sama o sebe nepreukazuje reálne plnenie. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie (a v podrobnostiach na jeho zdôvodnenie odkazuje), že vykonanie tohto
dokazovania by bolo nadbytočným a nehospodárnym, keďže vykonanie týchto dôkazov by neprinieslo

relevantné skutkové zistenia. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, samotná listina nie je spôsobilá
preukázať reálne odovzdanie sumy pôžičky, pričom odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že zmluva o
pôžičkejereálnouzmluvou(kontraktom),kjejuzavretiuzákonvyžadujeiskutočnéodovzdaniepredmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne. Žalobcu v spore zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania skutočného

odovzdaniapredmetupôžičky(t.j.sumy500.000eur)žalobcomakoveriteľomžalovanémuakodlžníkovi,
pričom toto dôkazné bremeno s ohľadom na vykonané dôkazy, ale i žalobcom navrhnuté, avšak
nevykonané dôkazy (ktoré však neboli spôsobilé uvedenú skutočnosť preukázať) neuniesol.41. Záverom odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená,

že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia (I. ÚS 76/07). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie dostatočne splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku
bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným

pre rozhodnutie o spore. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci,
keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený
skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa
odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím
súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho nezakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne

nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).