Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/174/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622201628
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1622201628.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky – manželky: A. B.,

C. D., nar. XX.XX.XXXX, občianka Slovenskej republiky, trvale bytom A. E. XX, A., Slovenská republika
a manžela: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
trvale bytom A. E. XX, A., Slovenská republika, t.č. bytom H. H. I. J. J. K., o rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B.: H. L., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar.
XX.XX.XXXX, obe občianky Slovenskej republiky, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX

vo J. K. - D., zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitná matrika,
vo zväzku B., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.

Maloleté deti H. L. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá M. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode
manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. L. výživným vo výške 230 Eur mesačne a na výživu
maloletej M. A. výživným vo výške 200 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva bez úpravy.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Štát nemá voči účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.08.2022 domáhala rozvodu
manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, aby
súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok bude matka a otca zaviazal platením výživného vo výške 400 Eur mesačne na každé z
detí k rukám matky. Styk žiadala ponechať na dohodu rodičov, teda neupravený. Na pojednávaní dňa

08.04.2025 matka zmenila svoj návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, čo sa týka
zastupovania a správy majetku a navrhla, aby boli v tomto smere oprávnení obaja rodičia a čo sa týka
výživného uviedla, že by súhlasila s výškou výživného 200-250 Eur na jedno dieťa.2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli s manželom vo Veľkej Británii, u oboch išlo
o prvé manželstvo. Jej manžel je občanom Veľkej Británie. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na
Slovensku v A., kde doposiaľ býva navrhovateľka s deťmi. Majú spolu dve dcéry, iné vyživovacie

povinnosti nemajú. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, dva roky po svadbe sa začali prejavovať
medzi manželmi nezhody prameniace z rozdielnosti pováh a názorov. Vzťahy medzi manželmi sa
postupne menili a citovo vzájomne ochladli. Prestali viesť normálny manželský život. Dochádzalo ku
konfliktom aj s fyzickými atakmi voči navrhovateľke, pričom svedkami boli aj maloleté deti. Po pokusoch
o obnovenie manželského života obaja usúdili, že ich názory na spoločný život, hospodárenie a výchovu

detí sú veľmi odlišné a nie je nádej, že sa v týchto veciach vzájomne pochopia. Manžel sa odsťahoval
zo spoločnej domácnosti vo februári 2022 a našiel si prácu vo Veľkej Británii. Manželstvo je nefunkčné
a ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. V podaní zo dňa 02.08.2023
matkaoznámilasúdu,žejejmanželžijezosociálnychdávokvsociálnombyteabolamudiagnostikovaná
bipolárna porucha, je na liekoch.

3. Súd sa vzhľadom na štátnu príslušnosť a obvyklý pobyt manžela navrhovateľky a otca maloletých
detí v prvom rade zaoberal svojou právomocou vo veci konať a nadväzne rozhodným právom, ktoré je
nevyhnutné aplikovať.

4. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone

rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí, toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo
anulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských
práv a povinností.

5. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského
štátu,
a) na ktorého území:

i) majú manželia obvyklý pobyt;
ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;
iii) má odporca obvyklý pobyt;
iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;
v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,

alebo
vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

6. Keďže tu nie je žiadna bilaterálna ani medzinárodná zmluva ktorá by upravovala rozhodné právo
vo veci rozvodu manželstva súd vychádzal pri určení rozhodného práva vo veci rozvodu z ustanovení
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 22 ods. 1 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom
sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú

manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom
slovenským.

7. Podľa čl. 5 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti
rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19. októbra 1996 (ďalej aj len

„Haagsky dohovor z roku 1996“), právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku
majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

8. Podľa čl. 15 ods. 1 Haagskeho dohovoru z roku 1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení kapitoly
II použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

9. Podľa čl. 17 Haagskeho dohovoru z roku 1996, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje
právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich
výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.10. Podľa čl. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj len „Nariadenie

rady (ES) č. 4/2009“), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných
vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

11. Podľa čl. 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej
povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta

obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc
konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ
sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu,
ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak
vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá
výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

12. Podľa čl. 15 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti
sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu
povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej aj len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto
protokolu.

13. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak,
vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

14. Súd podotýka, že aplikovateľnosť nariadení EÚ nie je v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ iba na

„vnútroúnijné“ prípady a možno hovoriť o ich univerzálnej aplikovateľnosti (univerzálna aplikovateľnosť
nariadení EÚ vyplýva napr. z rozhodnutia SD EÚ vo veci C-281/02 Andrew Owusu v N.B. Jackson).
Medzinárodný prvok, ktorý je potrebný na aplikáciu naradenia, nemusí byť výlučne intrakomunitárny, ale
môžesatýkaťinečlenskéhoštátu.Súdzároveňkonštatuje,žepoužitiupredmetnýchnariadenívovzťahu
k rozvodu manželstva a vyživovacej povinnosti nebráni žiadna bilaterálna ani medzinárodná zmluva,

podľa ktorej by mal súd svoju právomoc prednostne posúdiť. (bližšie k určeniu právomoci a rozhodnému
právu vo veci vyživovacej povinnosti aj vo vzťahu k nečlenským štátom EÚ pozri HAŤAPKA, M.:
Cezhraničné výživné v Európskej únii po novom – dopad na slovenskú justičnú prax; Justičná revue,
63, 2011, č. 5, s. 653 – 681.)

15. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/246/2021
zo dňa 27.04.2022 podľa ktorého, nariadenia sú právne akty vymedzené v článku 288 Zmluvy o
fungovaníEurópskejúnie(ďalejlen„ZFEÚ“).Majúvšeobecnúplatnosť,súzáväznévosvojejcelistvostia
uplatniteľné vo všetkých krajinách Európskej únie. Podľa článku 288 ZFEÚ je nariadenie bezprostredne
a priamo uplatniteľné pre všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom záväznosť a aplikovateľnosť

nariadenia nevylučuje skutočnosť, že odporca/oprávnený sa nachádzajú mimo územia Slovenskej
republiky, alebo dokonca v nečlenskom štáte EÚ. ... Čo sa týka výživného na maloleté dieťa, súd
Slovenskej republiky skúma svoju právomoc výlučne podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.
decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach
vyživovacej povinnosti. V nariadení 4/2009 nie je žiadna zostatková právomoc, teda kritériá právomoci

súdu členského štátu na konanie o vyživovacej povinnosti sú konečné a na základe uvedeného je ust.
§ 38a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom obsolétne.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria určovania právomoci a rozhodného práva súd dospel k záveru,
že má právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a to vo vzťahu k rozvodu manželstva (s poukazom na cit.

ustanovenia nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111), keď navrhovateľka má obvyklý pobyt na území SR,
kde mali spoločne s manželom naposledy obvyklý pobyt, ako aj vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských
práv a povinností (s poukazom na cit. ust. Haagskeho dohovoru z roku 1996), vrátane vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom (s poukazom na cit. ust. nariadenia rady (ES) č. 4/2009), keďže obvyklý
pobyt maloletých detí je rovnako na území Slovenskej republiky, pričom je potrebné aplikovať príslušné

ustanovenia slovenského právneho poriadku.

17. Manžel navrhovateľky, ktorý sa zdržiava na území Veľkej Británie mailom zo dňa 30.06.2023 oznámil
súdu svoju adresu v Anglicku, kde sa zdržiaval a žiadal doručovať písomnosti. Návrh spolu s výzvou navyjadrenie bol manželovi navrhovateľky riadne doručený dňa 11.09.2023 dožiadaným orgánom v súlade
s Dohovorom o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných
veciach zo dňa 15. novembra 1965.

17.1 V mailovom podaní zo dňa 12.12.2023 sa manžel navrhovateľky vyjadril, že nebude súčasť
slovenských súdov a práva, konania sa nezúčastní. Jeho manželka ho okradla o bohatstvo a od júna
2022 ho odtrhla od jeho detí. Nebude sa ďalej angažovať ani mailom a listy vráti alebo hodí do koša.
Žiadnykontaktsdeťmiznamená,ženemádeti.Žiadal,abyhosúdprestalkontaktovať.Následnemailom
zo dňa 24.04.2024 oznámil súdu, že už nikdy nevkročí do tejto krajiny, veľmi a vážne to poškodilo jeho

duševné zdravie, keď v takomto prostredí žil takmer 14 rokov. Oženil sa podľa práva Anglicka a D.
a nezúčastní sa žiadneho pojednávania. Takmer dva roky nebol v kontakte s deťmi, ako ho žena od detí
odrezala. Nemá už rodinu ani nič iné, pretože mu všetko ukradla, manželka odmieta predať dom, do
ktorého bola vložená všetka jeho práca a kapitál, takže táto záležitosť je pre neho uzavretá. Žiadal, aby
mu súd prestal posielať takého oznámenia (predvolania na pojednávanie), už nebýva na ním uvedenej
adrese v Anglicku a nebude poskytovať svoju novú adresu. Takže každá zásielka bude odmietnutá alebo

vrátená, pretože už nie je na tejto adrese. Uviedol, že toto je jeho posledná odpoveď.
17.2 Následné doručovanie predvolania na pojednávanie manželovi navrhovateľky na ním oznámenú
adresuneboloúspešnéapríslušnýdoručovacíorgánsúdudňa04.11.2024oznámil,žedoručenienebolo
možné, keďže adresát je na predmetnej adrese neznámy. Keďže manžel navrhovateľky má doposiaľ
evidovanú adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov SR, súd s poukazom na ust. § 106 ods. 1

písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“) doručoval ďalšie písomnosti manželovi
navrhovateľky na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

18. Manžel navrhovateľky sa na nariadené pojednávanie nedostavil. Súd musí v zmysle ust. § 31
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „C.m.p.“) v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď

je účastník nečinný. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti manžela
navrhovateľky, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu že mal predvolanie na
pojednávanie riadne a včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť
písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za
doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

19.Súdsaoboznámilsnávrhomnavrhovateľky(matky),vyjadreniamiúčastníkovavykonaldokazovanie
výsluchommatkyalistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,ktorýmisú:sobášnylist,rodnélistymaloletých
detí, potvrdenia o návšteve školy, lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdenia o príjme a výplatné pásky
matky, výpis zo živnostenského registra otca, lustrácia v obchodnom registri, záznam z pohovoru

s mal. deťmi, správa zo šetrenia pomerov v domácnosti matky, daňové priznanie otca, informácie
z internetových stránok o minimálnej mzde v Anglicku, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

20. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 05.03.2025 úrad dňa 03.03.2025
vykonal v domácnosti matky ohlásené sociálne šetrenie. Jedná sa o 5-izbový rodinný dom, ktorý je

v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletých detí. Rodina v tomto dome žije od roku 2013,
pričom v súčasnosti v domácnosti žije len matka spolu s deťmi. Prízemie domu pozostáva zo vstupnej
chodby, obývacej izby s kuchyňou, pracovne, ktorú maloletá H. L. využíva ako svoju dielňu (študuje
keramický dizajn), komory a toalety. Prvé poschodie domu pozostáva z detských izieb maloletých detí,
spálne a kúpeľne. V domácnosti bolo teplo a hygiena bola na veľmi dobrej úrovni. Maloleté deti majú

v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre svoj fyzický, psychický a citový vývin. Náklady
na domácnosť predstavujú splátku hypotekárneho úveru vo výške 780,- Eur mesačne, splátku úveru
Wüstenrot vo výške 250,- Eur mesačne, poistenie úveru aj osôb vo výške 26,- Eur mesačne, poplatok
za dodávku elektrickej energie vo výške 70,- Eur mesačne, poplatok za dodávku plynu vo výške 70,- Eur
mesačne, poplatok za dodávku vody vrátane vodného-stočného vo výške 45,- Eur mesačne, poplatok

za internet, TV a mobilné telefóny matky a maloletých detí vo výške 130,- Eur mesačne, poplatok za
odvoz odpadu vo výške 48,- Eur ročne/1 osoba, daň z nehnuteľností vo výške 36,- Eur ročne a poistenie
domácnosticca130,-Eurročne.MatkapracujevspoločnostiE.G.,s.r.o.napozíciivedúcaspriemerným
čistým príjmom vo výške cca 2.500,- Eur mesačne. Matka v rámci vykonávaného sociálneho šetrenia
v jej domácnosti uviedla, že s otcom maloletých detí nie sú v súčasnosti v žiadnom kontakte a otec

sa o maloleté deti nijakým spôsobom nezaujíma. Podľa slov matky, odkedy otec odišiel zo spoločnej
domácnosti, odišiel priamo do Veľkej Británie, kde odvtedy žije, maloleté deti nebol ani raz navštíviť,
ani maloleté deti neboli vo Veľkej Británii za ním. Matka ďalej uviedla, že od odchodu zo spoločnej
domácnosti jej otec nezaslal žiadne výživné, ani nijakým spôsobom matke na výdavky detí neprispel.Otec sa podľa vyjadrenia matky zo začiatku, cca polroka po svojom odchode, u matky na maloleté
deti informoval, potom už sa matky na ne nepýtal. Matka uviedla, že otcovi v styku s maloletými deťmi
nebráni, ale deti sa s ním stýkať nechcú. Matka má podľa svojich slov vedomosť o tom, že otec v

súčasnosti nepracuje a poberá sociálne dávky. Maloletá H. L. navštevuje 2. ročník N. O. F. v K.. S jej
štúdiom je spojený poplatok vo výške 20,- Eur mesačne a ostatné potreby k štúdiu si maloletá musí
zabezpečiť na vlastné náklady. Maloletá H. L. v škole na obedy nechodí a do školy cestuje každý deň,
s čím je spojený výdavok na električenku vo výške 130,- Eur ročne. Maloletá nosí dioptrické okuliare a
má problémy s kolenami, nakoľko sa venovala hádzanej, v súčasnosti navštevuje volejbalový krúžok,

ktorý má v škole a je zadarmo. Maloletá M. A. navštevuje 5. ročník Základnej školy v A.. S návštevou
školského zariadenia je spojený poplatok vo výške 5,- Eur za obedy, tiež sa raz ročne uhrádza príspevok
vo výške 100,- Eur a poplatok za učebnice, ktorý tento školský rok predstavoval sumu 138,- Eur. Maloletá
M. A. v súčasnosti nenavštevuje žiaden záujmový krúžok. Maloletá je zdravá.

21. Počas sociálneho šetrenia kolízny opatrovník maloletých detí vykonal dňa 03.03.2025 pohovor

s maloletými deťmi, pričom maloletá M. uviedla, že si neželá, aby sa otec oboznámil s obsahom
pohovoru.Vprípade,akmaloletédieťažiada,abyčoilenjednémuzrodičovnebolsprístupnenýzáznam/
obsah pohovoru, súd uvedené rešpektuje a zvukový záznam či prepis pohovoru rodičom nesprístupní,
a to s ohľadom na právo maloletého dieťaťa na súkromie vyplývajúce z č.l. 16 Dohovoru o právach
dieťaťa, potrebu ochrany pred konfliktom lojality a najlepší záujem maloletého dieťaťa (č.l. 3 Dohovoru)

s poukazom na čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Civilného mimosporového poriadku v spojení čl. 5 Zákona o rodine
(porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11CoP/241/2019 z 12.11.2019). Maloletá H.
počas pohovoru uviedla, že otec od nich odišiel asi na konci jej 8. ročníka. Finančne to podľa maloletej
matka zvládala. Maloletá brigáduje. Maloletej teraz všetko vyhovuje a fungujú ako rodina v pohode.
S otcom nekomunikuje, otec má bipolárnu poruchu a nemá s maloletou dobrý vzťah. Vzťahy s otcom

neboli ideálne ani pre jeho odchodom, lebo maloletá súcitila s matkou. Maloletú mal otec obviniť, že
to kvôli nej sú rodičia spolu a že sa brali kvôli maloletej. Podľa maloletej ju otec nemal veľmi v láske,
keď odchádzal. Po jeho odchode s ním raz telefonovala, ale bolo jej to nepríjemné, lebo bol na ňu
agresívny a osočoval ju. Spôsobilo je to akurát stres. Potom už s ním nechcela telefonovať. Maloletá
si otca v telefóne zablokovala, lebo on jej povedal, že jej bude písať hnusné veci. Podľa maloletej otec

s ňou nikdy nechcel v dobrom komunikovať a nepodporoval ju. V prvom polroku po jeho odchode im
otec poslal nejakú krabicu so sladkosťami, ale inak nič. Otec ju do Anglicka nevolal, keby už niekoho
volal, tak mladšiu sestru, ktorá bola malá, keď odchádzal. Maloletá sa vyjadrila, že chce byť zverená do
starostlivosti matky, pre pocit bezpečia vzhľadom na to, aký otec je. Maloletá sa vyjadrila, že s rodinou
otca nie sú v kontakte a ani ju nepoznali. Podľa maloletej otec svoju rodinu odpísal.

22. Matka (navrhovateľka) pri výsluchu na pojednávaní dňa 08.04.2025 uviedla, že jej manžel nebol rád
na Slovensku. Mal problém s alkoholom, popíjal každý deň. Zhoršilo sa to, keď začal pracovať z domu.
Mal aj depresie. Začal spávať na gauči. Odcudzili sa. Odišiel do Veľkej Británie. Mal ťažké detstvo. Istý
čas žil v detskom domove. Pochádzal zo zlých rodinných pomerov, čo si so sebou niesol. Dokázal byť

na navrhovateľku aj fyzicky agresívny, a to aj pred deťmi. Je rada, že odišiel. Aktuálne s manželom
nie sú vyše roka v žiadnom kontakte. Keď budú deti veľké a budú samé chcieť, nebude im brániť, aby
navštívili otca. Manžel má podľa jej informácií neukončené stredné vzdelanie. Odmietol prispievať na
výživu detí. Nevedela sa presne vyjadriť k príjmom manžela, keď spolu žili. Nemala prístup do jeho účtu.
Navrhovateľka zarába cca 2500 Eur mesačne v čistom. Deti nemajú platené záujmové krúžky. Staršia

dcéra nosí okuliare, inak sú deti zdravé. Staršia dcéra začala chodiť na obedy v škole s poplatkom 30
Eur mesačne. Na deti má bežné náklady, čo sa týka bývania, stravy, ošatenia, hygieny.

23. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že ak súd manželstvo rozvedie, navrhuje zverenie
maloletých detí do starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj fakticky zabezpečuje. Čo sa týka

zastupovania a správy majetku, nie je podľa neho dôvod obmedzovať rodičovské práva otca, preto
navrhol, aby obaja rodičia zastupovali a spravovali majetok detí. Výživné na deti považoval za primerané
okolo 200-250 Eur mesačne na dieťa. Aj vzhľadom na vek detí nie je podľa neho namieste styk
upravovať.

24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona
o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

26. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

27.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

28. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

29. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

30. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

31. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

32. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej
v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a
na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny
a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného

prostredia,vktorommanželiaaostatníčlenovianimizaloženejrodinysivšestrannevzájomnepomáhajú,
funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú
obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa
svojich schopností a možností.

33. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak
atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania.
Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho
manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku

pominulo,jepravdepodobnáprítomnosťkvalifikovanéhorozvratumanželstvasnemožnosťouobnovenia
manželského spolužitia.

34. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia
uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX vo Veľkej Británii a sú rodičmi dvoch maloletých detí. Manželia

spolu nežijú niekoľko rokov, manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli na Slovensku,
do Veľkej Británie, kde doposiaľ podľa všetkého žije. S navrhovateľkou sa vyše roka nekontaktujú.
Manželia netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú
si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť
a maloleté dieťa a ich manželský zväzok je dlhodobo už len formálnym zväzkom, v ktorom sa

nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine. Súd prihliadal na príčiny,
ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd
ustálil odcudzenie manželov v každej rovine manželského zväzku spôsobené rozdielnosťou pováh a
názorovými nezhodami vedúcimi k vyhroteným konfliktom.

35. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je
dlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľky ako aj jej manžela, ktorý
sa nemieni vrátiť na územie Slovenska, k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené
dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvonemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má v prípade
rozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletých detí. V uvedenom prípade rodičia už dlhodobo

nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, a preto rozvod
manželstvapotvrdílenfaktickýstavodlúčeniamanželov.Ajkeďúplnárodinavytváravždynajlepšízáklad
pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletého dieťaťa, nemožno tento účel dosiahnuť za tohto dlhodobo
pretrvávajúceho stavu, keď obaja rodičia spoločne nedokážu vytvárať pre maloleté deti zdravé rodinné
prostredie. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona

o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

36. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

37. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

39. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom
v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

40. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

41. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

42. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

43.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

44. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

45. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.46. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

47. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

48. Súd s ohľadom na záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia vyhovel návrhu matky

a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloleté deti dlhodobo sama
zabezpečuje, pričom otec sa na starostlivosti od jeho odchodu do zahraničia nijako nepodieľa.

49. Súd ďalej rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Aj keď súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, oprávnenie rodičov zastupovať maloleté deti a
spravovať ich majetok zo zákona náleží aj naďalej rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu

rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona
o rodine.

50. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou
oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré

sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z
rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu
povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.)
a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu
výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

51. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch
rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní
svoju vyživovaciu povinnosť. Teda každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

52. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou
povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.

53. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto
vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými)
potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce

povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok
apodobne.Ibazákladnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovaciapovinnosťrodičovlenvtomprípade,
ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu

viac.

54. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a
majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého
z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia,

pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými
príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti
povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinnýskúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na
celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

55. Vzhľadom na to, že súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platením
výživného. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí,
výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, zistené majetkové pomery a životnú úroveň rodičov
a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s ohľadom na vek maloletých
detí a ich aktuálne odôvodnené potreby, má súd za to, že výška výživného 200 Eur mesačne na maloletú

M.a230EurmesačnenamaloletúH.jeprimeranýmvýživným.Priurčenívýškyvýživnéhosúdvychádzal
z nákladovnamaloletédetiuvádzanýchmatkouabežnýchpotriebdetívovekumaloletýchdetí.Maloletá
M. navštevuje 5. ročník základnej školy v mieste bydliska, maloletá H. je v 2. ročníku strednej odbornej
školy v K.. Matka udávala, že má s deťmi bežné náklady. V prípade maloletej H. súd ustáli výšku
priemerných mesačných nákladov na sumu cca 500 Eur mesačne, ktorá pozostáva z nasledovného: cca
70 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie /vychádzajúc z nákladov na bývanie cca 210 Eur mesačne

(voda, plyn elektrina, odpad, poistenie a daň), ako vyplýva zo správy zo sociálneho šetrenia (bod.
20. odôvodnenia), ktoré súd akceptoval ako bežné s tým, že úvery sa nezarátavajú do nákladov na
bývanie/; 50 Eur náklady na školu vrátane cestovného; 180 Eur strava; 50 Eur oblečenie a obuv; 20
Eur hygiena; 40 Eur zdravotná starostlivosť (vyššia suma ako u M. z dôvodu dioptrických okuliarov);
poplatok za TV, internet a mobil cca 43 Eur (alikvotná časť podľa udania matky spolu ide na 3 osoby

o sumu 130 Eur mesačne); 50 Eur na ostatné náklady, keďže je nepochybné, že so starostlivosťou o
dieťa sú spojené aj mnohé ďalšie náklady (darčeky, výlety a i.). V prípade maloletej M. súd ustálil výšku
priemerných mesačných nákladov na sumu cca 460 Eur mesačne, ktorá pozostáva z nasledovného: cca
70 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie; 43 Eur alikvotná časť za TV, internet a mobil; 30 Eur náklady
na školu; 180 Eur strava´; 50 Eur oblečenie a obuv; 20 Eur hygiena; 20 Eur zdravotná starostlivosť

(primeraná suma pri zdravom dieťati a bežných ochoreniach); 50 Eur na ostatné náklady (darčeky, výlety
a i.).

56. Matka je podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zamestnaná od 01.05.2024 u zamestnávateľa E. G.,
s.r.o., kde podľa svojho udania ako aj doložených výplatných pások dosahuje príjem v priemere vo

výškecca2.500Eurmesačnevčistom.Upredchádzajúcehozamestnávateľavobdobí07/2021-06/2022
dosahovala príjem na úrovni v priemere 1192,87 Eur mesačne v čistom a v období 06/2022-5/2023
v priemere 1340,64 Eur mesačne v čistom, a to všetko vrátane daňového bonusu na obe deti. Iné
vyživovacie povinnosti matka nemá.

57. O maloleté deti sa po ukončení spolužitia rodičov stará výhradne matka. Otec maloletých detí si
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní, celú starostlivosť o maloleté deti, a to aj po finančnej
stránke zabezpečuje matka. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva a matke so starostlivosťou nijako
nepomáha. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je jeho
prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si

svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu
jeho schopnostiam a možnostiam.

58. Podľa výpisu otca zo živnostenského registra, otec ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých
predmetoch podnikania ku dňu 25.11.2021, pričom naposledy mal ako predmet podnikania:

administratívne služby a činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov.
V obchodnom registri bol otec bez záznamu. Podľa daňového priznania otca za rok 2021 (posledné
otcom podané daňové priznanie na území SR) otec dosiahol v roku 2021 príjmy vo výške 11.169,89
Eur pri výdavkoch 7.374,09 Eur z toho zaplatené poistné 672,16 Eur, t.j. základ dane 3.795,80 Eur,
pričom mu vznikla daňová povinnosť vo výške 454,62 Eur. Keďže aktuálne príjmy otca dosahované

v zahraničí sa súdu nepodarilo vykonaným dokazovaním zistiť (otec sa počas konania začal zdržiavať
na nezistenom mieste v zahraničí a na výzvu súdu svoje príjmy nezdokladoval), súd pri stanovení
výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného
princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)

mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd
prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne
bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Princíppotencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím
tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem),
ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca

2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).

59.Skutočnosť,žeotecsazdržiavanasúduneznámommiesteaprostriedkynaživobytiesizabezpečuje
nezisteným spôsobom, prípadne ak je aj nezamestnaný, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu
maloletých detí a otec nemôže prenášať vyživovaciu povinnosť výlučne na matku maloletých detí.

S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného
z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd
zohľadnilvekotca(mužvproduktívnomveku),zdravotnýstav(otecmápodľamatkypsychicképroblémy,
súd však nemal jeho aktuálny zdravotný stav za preukázaný ani že by ho jeho zdravotný stav hoci len
čiastočne obmedzoval vo vykonávaní pracovnej činnosti), vzdelanie (podľa udania matky neukončené
stredoškolské), jeho pracovné skúsenosti (na území SR vykonával podnikateľskú činnosť) a situáciu na

trhu práce v lokalite, kde otec žije. Posledný súdu známy pobyt otca bol na území Veľkej Británie. Podľa
údajovdostupnýchnainterneteminimálnamzdavAnglickujeod01.04.2025vovýške12,21Lnahodinu.
(https://minimalnamzda.sk/anglicko.php; https://gov.uk/national-minimum-wage-rates), pracovný čas je
štandardne 40 hodín týždenne (https://boundlesshq.com/guides/united-kingdom/hours-of-work/). Podľa
výpočtu čistej mzdy (https://www.thesalarycalculator.co.uk/salary.php) táto v prípade minimálnej mzdy

je mesačne vo výške 1817,11 L, čo pri prepočte predstavuje sumu 2123,09 Eur (pri kurze 1GBP=1,168
EUR ku dňu 07.04.2025). S ohľadom na uvedené súd vychádzal z príjmu ktorý by otec mal minimálne
na území Veľkej Británie, kde podľa všetkého žije, dosahovať.

60. Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné tak, ako ho určil a je

toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť, keďže nezistil
skutočnosti, ktoré by otcovi bránili zamestnať sa a dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy
(podľa udania matky otec nemá ukončené ani stredoškolské vzdelanie). Súdom určená výška výživného
je stanovená z príjmu otca nižším percentom ako vyplýva z metodiky pre výpočet výživného (dostupná
na internete https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf.). Súd podotýka, že

predmetná metodika má len odporúčací charakter, nie je pre súd záväzná. Podľa metodiky z čistého
príjmu otca pri spolu 2 vyživovacích povinnostiach a veku dieťaťa 10-14 rokov (2. stupeň ZŠ) je
odporúčané výživné na úrovni 16% z čistého príjmu povinného rodiča a pri veku dieťaťa 15-18 rokov
(stredná škola) na úrovni 18%. Pri oboch deťoch súd dospel k záveru, že nie je namieste aplikovať
predmetnú metodiku s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu. Príjem na úrovni cca 2120 Eur

mesačne v čistom je síce v pomeroch Slovenskej republiky príjmom vyšším ako priemer a s ohľadom na
vzdelanie otca by išlo o príjem nadštandardný. Vo Veľkej Británii však ide o minimálnu mzdu, pričom je
všeobecne známe, že náklady na život vo Veľkej Británii sú rádovo vyššie ako u nás. Za adekvátne aj
s ohľadom na príjem matky 2500 Eur mesačne v čistom súd preto považoval určiť výživné vo výške cca
20 % z príjmu otca, z ktorého súd vychádzal, spolu na obe deti, s tým že na staršiu H. aj s ohľadom na

jej vek a vyššie náklady určil výživné vo výške 230 Eur mesačne a na mladšiu Zaru 200 Eur mesačne.
Stanovenávýškavýživnéhospolusrodinnýmiprídavkami(60Eurnakaždézdetí),ktorénamaloletédeti
matka poberá a plnením si jej vyživovacej povinnosti, zabezpečia, aby odôvodnené potreby maloletých
detí boli primerane uspokojené. Matka tak bude mať takouto sumou výživného spolu s prídavkami na
deti pokrytú o niečo viac ako polovicu nákladov na deti, tak ako ich súd ustálil v bode 55. odôvodnenia,

čo je adekvátne.

61. Styk otca s maloletými deťmi v súlade s návrhom matky súd ponechal bez úpravy, keďže otec žije
v zahraničí, na Slovensko sa podľa všetkého vrátiť nemieni a o stretávanie s maloletými deťmi záujem
nejaví. Kolízny opatrovník voči uvedenému návrhu matky nenamietal. V prípade, ak by sa situácia

zmenila a otec začal javiť záujem o kontakt s maloletým a rodičia by sa na styku dohodnúť nevedeli,
ktorýkoľvek z rodičov sa môže domáhať podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletými deťmi.

62. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.63. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každý má právo konať pred súdom v materinskom
jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti
uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

64. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom
jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

65. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy

konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

66. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku má súd vždy
povinnosť rozhodovať o trovách štátu. Vzhľadom na to, že otec neovláda slovenský jazyk, trovy spojené
s tým, že otcovi boli prekladané listiny do materinského jazyka, znáša štát (§ 155 ods. 2 C.s.p.). Keďže
v uvedenom prípade súd nemôže preniesť ťarchu trov štátu na účastníkov konania, rozhodol súd tak,

že štát nemá voči účastníkom nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje

predošlé priezvisko.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona-zákonč.233/95Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej

činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62
a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku
s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).