Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 20, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/845/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304729
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120304729.10

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Kangal s.r.o., Urbárska 46, 044 14 Čaňa,
IČO: 51 125 951, proti povinnej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F.
G., o vymoženie 912 832,76 EUR, vedenej súdnym exekútorom, Mgr. Róbertom Segľom, so sídlom
Baštová 44, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 212EX 888/24, o sťažnosti súdneho exekútora a o sťažnosti
oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom,

sp. zn. 30Ek/845/2020 zo dňa 08.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/845/2020 zo dňa
08.01.2025 tak, že vylučuje súdneho exekútora, Mgr. Róberta Segľu, so sídlom Baštová 44, 080 01
Prešov, z vykonávania exekúcie vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 30Ek/845/2020.

II. Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .

III. Súdny exekútor, Mgr. Róbert Segľa, nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 08.01.2025 rozhodnutie, ktorým súdneho exekútora, Mgr. Róberta
Segľu nevylúčil z vykonávania exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 33 ods.
1, ods. 2 písm. j/, ods. 6, ods. 8, ods. 12 a ods. 13 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2/ O možných dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora rozhodoval vyšší súdny úradníka na základe
oznámenia súdneho exekútora, v ktorom uvádzal, že povinnú osobne pozná z konferencií, školení
a iných spoločenských podujatí. Rovnako osobne pozná a má dlhoročný dobrý a priateľský vzťah s jej

otcom, H. I.. Preto mal za to, že sú dané dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti.

3/ Vyšší súdny úradník poukázal, že nezávislosť, nestrannosť súdneho exekútora sú jedným zo
základných predpokladov vykonávania exekučnej činnosti. Súdny exekútor je, pokiaľ ide o vykonávanie
exekučnej činnosti orgánom verejnej moci a podieľa sa na realizácii súdnej ochrany (realizuje
nútený výkon súdnych rozhodnutí), preto musí vo vzťahu k nemu existovať garancia nezávislosti a

nestrannosti. Nestrannosť je daná nedostatkom vnútorného psychického vzťahu ku konkrétnej veci a
tiež neexistenciou okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že súdny exekútor takýto
vzťah k veci nemá. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej
požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom
ustanovených predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky
zaujatosti uplatnenej účastníkom konania alebo na základe oznámenia samotného súdneho exekútora o

skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený. Dôvodom vylúčenia môže byť čokoľvek, z čoho možno
vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti exekútora. Táto pochybnosť môže vyplývať z pomeru exekútora kveci, účastníkom alebo ich právnym zástupcom. Exekútor je povinný, len čo sa dozvie o okolnostiach,
ktoré zakladajú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. o okolnostiach, pre ktoré by mohol byť
vylúčený, oznámiť ich súdu. Exekútor sám neposudzuje, či sú tu skutočne objektívne dané dôvody,

ktoré zakladajú jeho vylúčenie, existenciu týchto skutočností musí posúdiť a o vylúčení súdneho
exekútora musí rozhodnúť exekučný súd. O pomere k veci možno hovoriť, ak je súdny exekútor osobne
zainteresovaný na výsledku konania, keď má o výsledok konania osobný záujem alebo vopred také
poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť
pri rozhodovaní. O pomere k účastníkom možno hovoriť v prípade existencie príbuzenského vzťahu

k jednému z účastníkov konania alebo nadštandardných priateľských vzťahov s jedným z účastníkov
konania. Za pomer súdneho exekútora k účastníkovi alebo k veci možno považovať skutočnosť, keď
má súdny exekútor osobný vzťah k účastníkovi alebo jeho právnemu zástupcovi, napríklad príbuzenský,
priateľský, či iný vzťah, alebo ak by súdny exekútor sám mohol mať osobný záujem na vybavení veci.
Predpokladom vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie je taký vzťah k veci, účastníkom
alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe súdneho exekútora

o nezaujatosť v exekučnom konaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému
vykonávaniu exekúcie. Dôvody pre vylúčenie exekútora však nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí
byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

4/ Súdnym exekútorom uvedený dôvod v návrhu na vylúčenie nevyhodnotil vyšší súdny úradník ako taký

dôvod, pre ktorý by mal byť exekútor vylúčený a pre ktorý nebude môcť vykonávať exekučnú činnosť
nezávisle a nestranne. Preto rozhodol, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie.

5/ Proti rozhodnutiu podal sťažnosť súdny exekútor a oprávnený. Súdny exekútor v nej uviedol, že
rozhodnutie je v rozpore s Ústavou a ostatnými zákonmi SR a nerešpektuje § 33 ods. 1 Exekučného

poriadku. Mal za to, že pokiaľ ako poverený exekútor vyhodnotil, že pre svoj osobný postoj k veci a
účastníkom konania má pochybnosti, že by mohol byť v budúcnosti pri konaní zaujatý, nie je možné,
aby tieto pochybnosti súd ignoroval. Jedná sa o osobné pochybnosti založené na okolnostiach, ktoré
nevie ovplyvniť a ktoré súd logicky nemá možnosť objektívne posúdiť. Preto je potrebné, aby ich súd
akceptoval a konštatoval jeho vylúčenie. Povinnú B. C., B. I., osobne pozná z konferencií, školení a iných

spoločenských podujatí. Taktiež osobne pozná a má dlhoročný dobrý a priateľský vzťah s najbližším
príbuzným, otcom povinnej H. I.. Obom, povinnej a jej otcovi, vďačí za to, že mu ešte ako exekútorskému
koncipientovi osobne pomáhali s učením na exekútorské skúšky a osobne ho pripravovali na výkon
povolania súdneho exekútora odovzdávaním skúseností z praxe. Bol presvedčený, že bez ich pomoci
pri príprave a učení na exekútorské skúšky by predmetnú skúšku úspešne nezložil a možno sa nikdy

exekútorom nastal. Povinnej a jej otcovi je teda subjektívne maximálne vďačný za to, že môže už
veľa rokov vykonávať prácu exekútora, ktorá ho profesne napĺňa a v neposlednom rade živí. Teda
sa rozhodne sa jedná o taký dôvod, pre ktorý by mal byť exekútor vylúčený a pre ktorý nebude
môcť vykonávať exekučnú činnosť v predmetnej exekučnej veci nezávisle a nestranne. Na základe
horeuvedeného žiadal súd, aby ho vylúčil z vykonávania exekúcie J./XX, sp. zn. súdu 30Ek/845/2020.

6/ Oprávnený odôvodnil sťažnosť tým, že skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom zakladajú dôvodné
pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora. Súdny exekútor osobne pozná povinnú a má s ňou
dlhoročný priateľský vzťah, rovnako aj s jej otcom. Tieto vzťahy by mohli ovplyvniť nestrannosť a
objektivitu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na predchádzajúce

uznesenia v tej istej veci, kde boli iní exekútori vylúčení aj na základe menej závažných dôvodov
(uznesenia zo dňa 04.09.2024 a 17.04.2024). V predmetnej veci sa vystriedalo už 6 exekútorov a
doposiaľ nebola vymožená žiadna časť pohľadávky. To podľa neho svedčí o neefektívnosti a prieťahoch
v exekučnom konaní, ktoré sú spôsobené aj tým, že súd nevenuje dostatočnú pozornosť otázke
nezaujatosti súdnych exekútorov. Má preto vážne podozrenie o zasahovaní do nezávislosti súdov a o

korupcii na Okresnom súde Banská Bystrica. Oprávnený v predmetnej veci podal niekoľko sťažností a
námietok, v ktorých poukázal na jasné porušenia zákona zo strany súdu. Súd však na tieto námietky
nereagoval a jeho rozhodnutia v ňom vyvolávajú dojem, že súd si z neho robí posmech. V dôsledku
prieťahov v konaní a nečinnosti súdu je oprávnený ekonomicky zlikvidovaný a pribudli mu aj zdravotné
komplikácie. Navrhol preto, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd vylúči súdneho
exekútora Mgr. Róberta Segľu z vykonávania exekúcie a poverí vykonaním exekúcie iného súdneho
exekútora. Zároveň žiadal, aby krajský súd prešetril podozrenia zo zasahovania do nezávislosti súdov
a korupcie na Okresnom súde Banská Bystrica.7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11/Podľa§33ods.1Exekučnéhoporiadkuexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúcie,aksozreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.

13/ Sudca na úvod poznamenáva, že aj keď oprávnený žiadal, aby o sťažnosti rozhodoval Krajský
súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, s účinnosťou od 01.04.2017 platia v exekučných konaniach

vedených na Okresnom súde Banská Bystrica, ako jedinom kauzálne príslušnom súde pre územie celej
Slovenskej republiky, viaceré osobitosti. V zmysle § 202 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku,
v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca
v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie,
a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie,

ktorým sa rozhoduje o vylúčení súdneho exekútora podľa § 33 Exekučného poriadku, nepatrí medzi
rozhodnutia, o ktorých rozhoduje sudca a voči ktorému by bolo prípustné odvolanie, také rozhodnutie
vydáva vyšší súdny úradník. V poučení napadnutého uznesenia vyšší súdny úradník zároveň uviedol,
že voči rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, o ktorej v zmysle citovaného ustanovenia § 202 ods. 1
Exekučného poriadku (v platnom znení) rozhoduje sudca. Preto o sťažnosti v súlade s § 202 ods. 1

Exekučného poriadku rozhodoval sudca Okresného súdu Banská Bystrica, nie Krajský súd v Banskej
Bystrici.

14/Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť,

že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či
nerešpektovanie jeho práv. Súd sa tak v rámci rozhodovania sťažnosti zaoberal len skutočnosťami
podstatnými pre posúdenie dôvodov na vylúčenie súdneho exekútora.

15/ Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdny exekútor je jedným zo subjektov, ktorý sa podieľa na

realizácii súdnej ochrany (nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 21/2000) a aj k nemu musí existovať
garancia nezávislosti a nestrannosti. Východiská, ku ktorým vo vzťahu k nezávislosti a nestrannosti
súdov a sudcov dospeli či už Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudské práva
tak možno aplikovať aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Pri posudzovaní aspektu nestrannosti sa
uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že súdny exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa

ako taký objektívne javiť v očiach strán, pričom nestranný je len taký exekútor, ktorý je podľa svojho
svedomia a vedomia nezávislý od prejednávanej veci a strán (ich zástupcov) v tom zmysle, že je voči nim
neutrálny, nemá voči nim predsudky, sympatie ani antipatie, teda že strany sú v jeho očiach úplne rovné
a že k veci, ktorú rieši, nezískal vzťah ešte pred tým, ako mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie,a je teda dostatočný predpoklad na to, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Tieto
aspekty nestrannosti rozlíšil ESĽP aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).
Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.

Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej
zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko
sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o
nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,
ale podľa objektívnych symptómov. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených
pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria
sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne
skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku).
Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko
osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Nc 10/2015).

16/ Súdny exekútor poukazoval na to, že má k povinnej a jej otcovi priateľský vzťah, a zároveň im je
vďačný za to, že mu obaja pomáhali v jeho kariérnom raste. Z uvedeného sa tak objektívne javí, že medzi
súdnym exekútorom a povinnou, je nadštandarný vzťah, ktorý prerástol cez rýdzo profesionálny rámec.

17/ Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdneho exekútora (z
objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti vychádzal sťažnostný
súdzvyššiecitovanejjudikatúryESĽP,ktorávyžaduje,abysaobavaznedostatkunestrannostizakladala
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Tým, že sa sám súdny exekútor

subjektívne cítil byť zaujatý, rovnako to pociťoval oprávnený, a z dôvodov, že súdny exekútor k povinnej
zachováva priateľský vzťah a je jej vďačný za to, že mu pomáhala pri budovaní jeho kariéry, sa zároveň
jeho zaujatosť javí ako objektívna, ktorá mu bráni vo veci konať nestranne tak ako to stanovuje §
3 Exekučného poriadku. Preto musel byť podľa § 33 ods. 1 pre pomer k účastníkovi – povinnej,
z vykonávania exekúcie vylúčený. Vzhľadom na uvedené sudca podľa § 250 ods. 2 CSP rozhodnutie

vyššiehosúdnehoúradníkazmeniltak,ževylúčilsúdnehoexekútora,Mgr.RóbertaSegľu,zvykonávania
exekúcie vedenej tunajším súdom pod sp. zn. XXXX XXX/XXXX (sp. zn. súdneho exekútora XXXXX
XXX/XX).

18/ Sťažnosť podanú súdnym exekútorom vyhodnotil sudca ako podanú neoprávnenou osobou.

Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie
pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. K subjektom exekučného konania možno zaradiť
exekučný súd, súdneho exekútora, platiteľa mzdy povinného a pod., ktorých však nemožno stotožňovať
s účastníkmi exekučného konania. Za účastníkov exekučného konania Exekučný poriadok považuje
okrem povinného a oprávneného aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie priznáva pre určitý úsek

konania. Účastníci konania majú procesné práva a povinnosti, vrátane možnosti podávať opravné
prostriedky voči rozhodnutiam súdu a súdneho exekútora. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi
priznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách (§
35ods.1Exekučnéhoporiadku).Privýkoneexekučnejčinnostimásúdnyexekútorpostavenieverejného
činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Z uvedeného potom vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol

štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie –
na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technicky či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp.
súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo

vzťahu, ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký
štandard ochrany základných práv v konaní pred súdmi. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o vylúčení
súdneho exekútora nie je súdny exekútor účastníkom exekučného konania, a teda nositeľom žiadnych
základných práv, ale je sám súčasťou súdnej moci, v dôsledku čoho nemôže podať opravný prostriedok
voči rozhodnutiu o vylúčení exekútora (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2013

z 16.01.2013).19/ Súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou osobou, preto
sudca sťažnosť súdneho exekútora podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol. V konečnom výsledku však k jeho
vylúčeniu došlo, a to na základe dôvodne podanej sťažnosti oprávneného.

20/ Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

21/ Podľa § 198 ods. 1 Exekučného poriadku ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčenia exekútora,

odmena ani náhrada výdavkov pôvodnému exekútorovi nepatrí.

22/ Keďže došlo k vylúčeniu súdneho exekútora, Mgr. Róberta Segľu, z vykonávania exekúcie, o jeho
trovách rozhodol súd podľa § 198 ods. 1 Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).