Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1387899124
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkýň v 1. rade: K. L.
Z. U. O. H. Á. , U. N. X.X.XXXX, F. R. R., O. Č.. XXX/X K., zastúpená: JUDr. Helena Čerešňová,
advokátka, Svätý Jur, Horné predmestie č. 216/16, v 2. rade: C. L. Z. U. O. H. Á. , U. N. X.XX.XXXX,
F. R. R., O. Č.. XXX/X K., zastúpená: JUDr. Lucia Nováčková, advokátka, Ivanka pri Dunaji, Pluhová

č. 8, proti žalovaným v I. rade: C.. H. L. Z. U. O. H. Á., U. N.Ň. X.X.XXXX, F. R. R., O. Č.. XXX/X, v II.
rade: G.. O. L. Z. U. K. , U. N. XX.X.XXXX, F. R. L. U. A., G. T. Č.. XXXX/XX, obaja zastúpení: JUDr.
Alexandra Machanová, advokátka, Senec, Lichnerova č. 22, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej v I. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (o veci
Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 3. novembra 2020, č. k. 11 C 182/1987-566, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 3. novembra
2020, č. k. 11 C 182/1987-566,

- vo výrokoch I. až V. p o t v r d z u j e s tým, že návrh žalovaných v I., II. rade na zaplatenie sumy
67.659,- € titulom investícií, z a m i e t a ,
- vo výroku VI. m e n í tak, že žalobkyniam v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II. rade.

II. Žalobkyniam v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 % voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 3.11.2020, č.k. 11 C 182/1987-566 (v poradí druhom), I.
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom
území R., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom E., katastrálny odbor,
obec R., katastrálne územie R., ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č.
XXXX/X o výmere 320 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra
„C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 884 m2, druh pozemku zastavaná

plochaanádvorie;parcelaregistra„C“evidovanánakatastrálnejmape,parcelnéč.XXXX/XX o
výmere 478 m2, druh pozemku záhrada, zrušil; II. parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape,
parcelné č. XXXX/X o výmere 204 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, špecifikovaná v
geometrickom pláne č. X/XX, vypracovaného znalcom z odboru geodézie Ing. C. T. zo dňa 28.6.1988,
ktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie v Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava -
vidiek pod č. XX/XX, dňa 29.6.1988 a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, prikázal do podielového

spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 k celku a
žalobkyne v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku; III. parcelu registra
„C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 581 m2, druh pozemku záhrada,špecifikovaná v geometrickom pláne č. X/XX, vypracovaného znalcom z odboru geodézie Ing.
C. T. zo dňa 28.6.1988, ktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie v Bratislave, Stredisko
geodézie Bratislava - vidiek pod č. XX/XX, dňa 29.6.1988 a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,

prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4
k celku a žalobkyne v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku; IV.
parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 897 m2,
druhpozemkuzáhrada,špecifikovanávgeometrickompláneč.X/XX,vypracovanéhoznalcom z
odboru geodézie Ing. C. T. zo dňa 28.6.1988, ktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie

v Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava - vidiek pod č. XX/XX, dňa 29.6.1988,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovanej v I. rade
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku a žalovaného v II. rade o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku; V. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na finančné vyrovnanie
titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva; VI. žalovaným v I., II. uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyniam v 1., 2. rade náhradu trov konania v plnej výške. Vychádzal

zo žaloby doručenej súdu dňa 4.11.1987, ktorou sa obe žalobkyne domáhali zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastníkmi vytvorených
parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX o celkovej výmere 784,9 m2 sa stanú oni, podľa geometrického plánu
č.XXX-XXX-XXX/XXažalovanívI.,II.radesastanúvlastníkmipozemkuparcelač.XXXX/XXač.XXXX/
X. Žalobkyne v 1., 2. rade žalobu odôvodnili tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava -

vidiek č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) T 32/82, bola E. L., narodená dňa XX.X.XXXX,
odsúdená pre trestný čin opustenia republiky s tým, že jej majetok prepadol v prospech štátu. Majetok
pozostával z vlastníctva 1/6 rodinného domu, ktorý v súčasnosti užíva žalovaná v I. rade, ktorý
je označovaný ako dom č. 9, ako aj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 pozemkov v
katastrálnom území R., parcela č. XXX/XX, č. XXXX/lX a č. XXX/X. Vlastníkom ideálnej polovice týchto

pozemkov bol manžel žalobkyne (pravdepodobne v 1. rade, poznámka odvolacieho súdu), ktorý zomrel
v roku 1981. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 16 Co 187/87-143, v
dedičskom konaní prepadla v prospech štátu ešte 1/10 predmetných pozemkov. Žalobkyňa v 1. rade s
manželom postavili dom, ktorý užíva so žalobkyňou v 2. rade. V dedičskom konaní okrem tohto domu
zdedili 1/10 pozemkov, čo spolu predstavuje 336,4 m2. Celý pozemok, skladajúci sa z troch uvedených

parciel, má celkovú výmeru 1.682 m2. Navrhla, aby spolu s pozemkami, ktoré zdedili, t. j. každá 1/10
a časťami, ktoré odkúpila od štátu, sa vytvorí pozemok v celkovej výmere 784,9 m2 s tým, že budú s
dcérou podielovými vlastníkmi novovytvorených parciel č. XXXX/lX a č. XXXX/XX o výmere
784,9 m2, vytvorených podľa geometrického plánu zo dňa 28.9.1987, č.
XXX-XXX-XXX/XX.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, žalovaných v I.,
II. rade, svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav. V predmetnej veci bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19.9.1988,
č.k. 11 C 182/1987-106, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo strán sporu; do

spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade v podiele 3/4 a žalobkyne v 2. rade v podiele 1/4 bola prikázaná
parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 204 m2 a parcela č. XXXX/
XX, záhrada o výmere 581 m2; do vlastníctva oboch žalovaných bola prikázaná parcela č. XXXX/XX,
zastavaná plocha o výmere 897 m2, každému v podiele 1/2, podľa geometrického
plánu č. X/XX, vypracovaného Ing. C. T.. Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 12.12.1988, č.k. 14 Co

452/1988-125, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal možnosťou zriadenia vecného bremena a rozdelenie pozemkov bez riešenia
otázky prístupovej cesty k domu žalovaných nie je správne, žalovaní do domu prechádzajú cez pozemok
žalobcov, iný prístup nemajú a súd vykonal rozdelenie tak, že žalovaní nemajú zabezpečený prístup do
rodinného domu. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní v roku 1988 uviedla, že v roku 1980 bol navezený

štrk na hraničnú čiaru pozemku za účelom vybudovania cesty, ktorá vybudovaná nebola a vedie len
do úrovne hraničného múru domu. Potvrdila, že na parcele č. XXXX/XX sa nachádza jazero, ktoré
označila ako bačorinu. Na hodnotu porastov bol robený v dedičskom konaní po nebohom manželovi
znalecký posudok, mnohé stromy boli medzičasom vyklčované. Kúpnou zmluvou odkúpila podiel od
štátu a dala vypracovať nový geometrický plán. Parcela č. XXXX/X má prístup z ulice, nachádza sa tam

staré pletivo a obaja žalovaní majú možnosť tam vybudovať samostatný vchod. Medzi stranami sporu
nedošlo k dohode o sporných otázkach a prechod cez bránu a vchod, ktorý je v bezprostrednej
blízkosti jej rodinného domu ju veľmi vyrušuje. Žalovaná v I. rade vo výpovedi žiadala, aby súd vyporiadal
aj investície do pozemkov, pretože súčasť tvoria i porasty vysadené na parcelách, súčasťou pozemkovje aj oplotenie spolu s bránami a prístupová cesta. Ona používa ako vstupnú bránu práve vchod pre
motorové vozidlo, žiadala pri zrušení podielového spoluvlastníctva zriadenie práva prechodu práve tejto
cesty, nakoľko zriadenie novej cesty na novovytvorenej parcele by bolo značne nákladné, neekonomické

a spôsobilo by vyrúbanie veľkého množstva porastov vysadených na nehnuteľnosti. Svedkyňa - suseda
H.V.tvrdila,žeprihornomdome,vktorombývažalobkyňa,jevstupnábrána aodtejtobrányvedie
cesta,avšaknevedela,žeaždoúrovnenižšiehodomu,ktorýužívažalovaná.Potvrdila,žemávedomosť,
že žalovaná nepoužíva vchod z hlavnej brány, ale domov chodieva vchodom na hranici pozemkov, kde
však nie je vybudovaná brána a vedie tam štrkový chodník; vzťahy medzi stranami sporu sú veľmi zlé.

Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.4.1988 nariadil znalecké dokazovanie, úlohou znalca bolo
vykonať obhliadku sporných nehnuteľností, vyjadriť sa, či sú reálne deliteľné a vypracovať geometrický
plánsvyznačenímmožnostireálnejdeľby,sprihliadnutímnanajúčelnejšievyužitienehnuteľnosti.Znalec
Ing. C. T. v znaleckom posudku zo dňa 28.8.1988 uviedol, že pozemky sú reálne deliteľné. Nakoľko
celková situácia neumožňuje uvažovať s viacerými alternatívami, vypracoval rozdelenie tak,
že nová hranica je vedená pozdĺž múru pôvodného domu, rovnobežne s hranicou parcely č. XXXX/XX.

Pri vyčíslení hodnoty sporných nehnuteľností odporúčal zohľadniť pri finančnom vyrovnaní investície na
vykonanie úprav po rozdelení pozemku, najmä vybudovanie brány a prístupovej cesty k pôvodnému
domu. Znalec Ing. K. E. vypracoval znalecký posudok č. XX/XX, dňa 31.8.1998 (správne 31.8.1988,
poznámka odvolacieho súdu), v ktorého závere uviedol, že reálna deľba nehnuteľností bez zriadenia
vecného bremena je uskutočniteľná len realizáciou vyvolaných investícií, preto v posudku

vypracoval návrhy riešení. Pri variante, ktorý spočíval v tom, že by došlo k
reálnemu deleniu bez zriadenia vecného bremena, bude nutné vybudovať prístupovú cestu do garáže
domu č. 9, pričom toto riešenie by predstavovalo náklady, ktoré vyčíslil na sumu 21.714,- Kčs a zároveň
uviedol že je potrebné vyrúbať trvalé porasty, čo vyčistil na sumu 1.268,- Kčs. Žalovaná (pravdepodobne
v I. rade, poznámka odvolacieho súdu) so znaleckým posudkom Ing. C. T. nesúhlasila, za riešenie

situácie považuje zriadenie vecného bremena. Podľa nej zo znaleckého posudku vyplýva, že musí
vybudovať cestu tak, že sa úplne zasype rybník, čo predstavuje nákladné stavebné úpravy, navrhované
geometrické rozdelenie porušuje stavebné predpisy a pre ňu znamená nákladné ekonomické investície
a ekologické zásahy. Znalec Ing. K. E. pred súdom uviedol, že cesta, ktorá pokračuje od domu žalobkyne
je len pre peších, nakoľko je sčasti zasypaná štrkom, značne znehodnotená, zarastená burinou. Po

zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie bol vypočutý znalec Ing. C. T., ktorý tvrdil, že riešenie, ktoré
navrhol je jediným riešením. Žalovaná argumentovala plynovým vedením a jazierkom, cez ktoré nemôže
vybudovať prístupovú cestu, bolo však zistené, že jazierko je v podstate iba bačorina a plynové vedenie
nie je prekážkou. Žalovaná v I. rade na pojednávaní konanom dňa 18.1.1988 uviedla, že s
návrhom na vyporiadanie nesúhlasí a potvrdila, že žalobkyňa jej bráni prechádzať cez zriadený vchod,

ktorý je na parcele č. XXXX/X, je nútená prechádzať cez urobenú dieru v plote. Žalobkyňa užíva dom
bližšie pri ulici a záhradu zriadenú za ním, ona užíva dom postavený vzadu, ide o pôvodný rodičovský
dom a záhradu nachádzajúcu sa pred ním. Medzi parcelami č. XXXX/XX a č.
XXXX/XX je vybudovaná príjazdová cesta od ulice až k jej domu i pre motorové vozidlá, záhradu pred
rodinným domom užíva spoločne s bratom. Žalovaný v II. rade na uvedenom pojednávaní konštatoval,

že s návrhom nesúhlasí, spolu so sestrou užíva záhradu nachádzajúcu sa pred rodinným domom cez
víkendy a dovolenky. Medzi parcelami č. XXXX/XX a č. XXXX/XX je vybudovaná
príjazdová cesta od ulice až k rodičovskému domu, iná príjazdová cesta nie je. Potvrdil, že žalobkyňa
v minulosti bránu uzavrela, ani po zásahu príslušných orgánov ju neotvorila, preto žalovaná musela
prestrihnúť drôt, cez ktorý chodí do domu. Prvoinštančný súd zistil, že Miestny národný výbor R. dňa

16.3.1988 potvrdil, že na pozemku parcela č. XXXX/XX, kde je vstupná brána pre dom č. X a č. X.,
bol v minulosti vybudovaný vchod, ktorý je od domu č. X vzdialený cca 1 meter a končí na úrovni
zadnej časti domu. Pokračovanie od domu č. X k domu č. X je iba po vyšliapanej pôde, bez prípadných
zhutňovacích materiálov (štrk, betón, dlažba). Zo stanoviska súdneho znalca zo dňa 7.3.1989 vyplýva,
že na priestoroch, kde má byť komunikácia k rodinnému domu, je vedená prípojka zemného plynu.

Vedúci odboru územného plánovania Okresného národného výboru Bratislava uviedol v stanovisku
zo dňa 7.4.1989, že odporúča reálne rozdelenie pozemkov podľa návrhu súdneho znalca Ing. C. T. s
možnosťou vybudovania samostatných prístupov k jestvujúcim rodinným domom, v prípade riešenia
prístupu k rodinnému domu na parcele č. XXXX/XX odporučil čiastočnú alebo úplnú likvidáciu
močiara na tejto parcele. Uznesením zo dňa 2.10.1989, č.k. 11 C 182/1987-171, prvoinštančný súd

konanie prerušil do skončenia konania vedeného pod sp.zn. D 1023/85, ktoré bolo potvrdené odvolacím
súdom rozhodnutím zo dňa 28.2.1990; uznesením zo dňa 12.1.2014, č.k. 11 C 182/1987-390,
bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní. Ďalším uznesením zo dňa 16.9.2014, č.k. 11 C 182/1987-418,
bolo znova konanie prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III podsp.zn. 21 C 67/2014 (o určenie vlastníctva k predmetným pozemkom), rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.10.2014; uznesením zo dňa 10.12.2019, č.k. 11 C 182/1987, bolo rozhodnuté o
pokračovaní v konaní.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 141, § 142 ods. 1, ods.
3 Občianskeho zákonníka, dôvodiac tým, že považoval za preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 884 m2 a parcela č. XXXX/XX, záhrada o výmere 478 m2; žalobkyňa v 1. rade v podiele 11/30,
žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/10, žalovaná v I. rade v podiele 8/30 a žalovaný v II.
rade v podiele 8/30. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcela č. XXXX/X je evidovaný
na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníkmi domu súpisné č. XXX sú žalobkyňa v 1. rade v podiele 3/4 a
žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/4.; právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcela č. XXXX/
XX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníkmi domu súpisné č. XXX sú žalovaná v I. rade v

podiele 2/6, žalovaný v II. rade v podiele 2/6 a E. L. v podiele 2/6. Žalovaná v I. rade
nesúhlasila s riešením navrhovaným žalobkyňami, pretože nemá bráničku, ani cestu k garáži. Navrhla
dva spôsoby riešenia, a to pôvodný stav a zriadenie vecného bremena alebo zriadenie cesty s prístupom
k garáži, ale táto alternatíva si vyžaduje finančnú kompenzáciu vo výške 20.000,- € na vybudovanie
komunikácie. Pre odstránenie pochybností o aktuálnosti a použiteľnosti geometrického plánu č. X/XX,

vyhotovenéhoznalcomzodborugeodézieIng.C.T.zodňa28.6.1988,ktorýbolúradneoverenýSprávou
geodézie a kartografie v Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava - vidiek pod č.
XX/XX, dňa 29.6.1988, obe žalobkyne uviedli, že plán nemá stanovený žiadny časový limit dokedy sa
môže použiť na právne úkony, jedinou podmienkou pre platnosť a zapísateľnosť geometrického plánu
do katastra nehnuteľností a aj pre príslušný list vlastníctva č. XXX. je, aby sa od jeho vyhotovenia

nezmenil jestvujúci stav katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom rozdelenia, nie sú
k dnešnému dňu dotknuté žiadnou zmenou oproti stavu, keď bol vypracovaný geometrický plán Ing. T..
Žalobkyňa v 2. rade predložila nový znalecký posudok č. XXX, zo dňa 29.9.2020, vypracovaný znalcom
Ing. Y. L., znalcom z odboru stavebníctvo, v ktorom znalkyňa uviedla, že podľa riešenia Ing.
C. T. v navrhovanom geometrickom pláne sú pozemky rozdelené medzi spoluvlastníkov,

ktorí užívajú nehnuteľnosti tak, aby čo najmenej zasiahol užívanie estetického jazierka, ale zároveň
zachoval podielové spoluvlastníctvo. Toto riešenie reálneho rozdelenia pozemkov je bez finančného
vyrovnania, čiže každá strana dostane presne svoj podiel na pozemkoch, ktorý budú môcť riadne užívať.
Pri takomto rozdelení pozemkov je zachovaný prístup k obom nehnuteľnostiam od ulice O., nie je
relevantné, že jedna strana nemá vybudovanú cestu k rodinnému domu. Takéto rozdelenie umožňuje

obom stranám sporu prístup k verejnej komunikácii. Pozemky sú zároveň rozdelené kríkovým porastom,
stromami a zvyškami plotu, teda sú fakticky rozdelené a každá strana sporu užíva svoju časť. Prístupovú
cestu pozdĺž plotu cez pozemky parcela č. XXXX/X a č. XXXX/XX je možné vybudovať. Plynové
potrubie, údajne vedené popri plote, nie je dôvodom na znemožnenie vybudovania takejto prístupovej
komunikácie. Je tam dostatočný priestor i bez zásahu do okrasného jazierka alebo s

minimálnym zásahom, okrasné jazierko neplní žiadnu z úloh uvedených žalovanou v I. rade. Okrasné
jazierko je umiestnené cca 40 m od vodného toku Čierna voda a nie je izolované. Už samotný tento
fakt z hľadiska hydrologického hovorí o spojených nádobách, kde sa hladina okrasného jazierka a
hladina vody vo vodnom toku vzájomne ovplyvňujú do takej miery, že neplní funkciu odvodnenia
okolitého terénu. Na obhliadke nebolo identifikované žiadne zariadenie na odber, prípadne na dotovanie

estetického jazierka vodou. Okrasné jazierko nie je užívané ani na kúpanie, je naozaj len estetickou
záležitosťou, nemá žiadnu funkčnú hodnotu. Riešenie na rozdelenie pozemkov inak než je uvedené v
znaleckom posudku č. X/XX, Ing. C. T. je samozrejme možné, ale všetky iné riešenia oveľa viac zasahujú
do jazierka, sú aj možnosti, pri ktorých nebude rozdelenie spravodlivé a strany si musia vzájomne
finančne vysporiadať zmenšenie alebo zväčšenie svojho vlastníctva. Namietaná skutočnosť, že riešenie

odporuje vyhláške FM č. XX/XXXX Zb. pre technický a investičný rozvoj nie je dôvodné, nakoľko táto
vyhláška bola zrušená a nahradená vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 532/2002 Z.z. Rodinný dom žalovaných bude mať pri rozdelení pozemkov podľa navrhovaného
geometrického plánu Ing. T. zabezpečený prístup k domu z ulice. Prístupovú komunikáciu je možné
postaviť aj bez zasypania okrasného jazierka. Podľa Ing. T. medzi jazierkom a plotom je vzdialenosť

3,30 m, čo na jednosmernú prístupovú cestu k rodinnému domu stačí. Plynové potrubie údajne vedené
pozdĺž hranice s parcelou č. XXXX/XX nie je prekážkou, aj pokiaľ by prechádzalo pod komunikáciou.
Navrhované riešenie rozdelenia parciel neodporuje stavebným predpisom, obe stavby rodinných domov
následkom rozdelenia parciel budú mať zabezpečený prístup z verejnej ulice. Prvoinštančný súdkonštatoval, že právna úprava zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v Občianskom
zákonníku vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Keďže v prejednávanom prípade nedošlo k dohode spoluvlastníkov o

jeho zrušení a vyporiadaní, podielové spoluvlastníctvo zrušil. Rozdelenie nehnuteľností je prvým a
prednostným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v spore bol predložený znalecký
posudok, ktorého záver bol jednoznačný. Nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a znalec navrhol riešenie
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré je vyjadrené v geometrickom pláne. Uvedené riešenie
kopíruje veľkosť spoluvlastníckych podielov a ponecháva nehnuteľnosť v užívaní

tým, ktorí ju doteraz aj užívali. Osvojil si i závery znaleckého posudku podloženého žalobkyňami,
z ktorých vyplýva, že každé iné riešenie rozdelenia pozemkov, ako riešenie navrhované Ing. T. je
horšie a menej spravodlivé, t. j. buď viac zasahujú estetiku jazierka, alebo vedú k nutnosti finančného
vysporiadavania, čím sa otvára priestor pre ďalšie otázky, s ktorými by bolo potrebné sa vysporiadavať.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdne konanie je vedené od roku 1987, stotožnil sa s názorom žalobkýň,
že otváranie priestoru pre ďalšie otázky je nehospodárne, akékoľvek iné riešenie rozdelenia pozemkov

oproti riešeniu navrhovanému Ing. T. by vyžadovalo vypracovanie nového geometrického plánu, čo
je taktiež nehospodárne. V tejto súvislosti pripomenul, že predkladanie dôkazov, ktorými by žalovaní
preukazovali svoje tvrdenia, bolo ich úlohou, mali dostatočný časový priestor na predloženie iného
riešenia sporu, iný geometrický plán, iný návrh na riešenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
čo neurobili. V spore bol žalobkyňami predložený geometrický plán, ktorý umožňuje reálnu deľbu

nehnuteľností, preto podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal spôsobom, ktorý bol riadne
zdokladovaný a podložený geometrickým plánom. Návrh rozdelenia sporných pozemkov podľa Ing. T.
je riešenie, ktoré je niekoľko desaťročí stranami sporu v podstate akceptované, rešpektované, pozemky
sú v teréne podľa návrhu rozdelenia Ing. T. fakticky rozdelené a takto sú aj stranami sporu roky užívané.
Riešenie rešpektuje situáciu ako sú nehnuteľnosti reálne užívané nie niekoľko rokov, ale prakticky od

podania žalobného návrhu v roku 1987. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku zobral do úvahy
aj možnosť prístupu ku komunikáciám, čo bola okolnosť, na ktorú upozorňoval vo svojom rozhodnutí
i súd druhej inštancie. V spore nebolo sporné, že žalovaní majú prístup ku komunikácii, po rozdelení
nehnuteľnosti im tento prístup zostáva zachovaný a tento už v súčasnosti aj využívajú. Aj zo záverov
znaleckého posudku táto skutočnosť vyplýva, takže túto podmienku považoval za splnenú. Súdna

teória dáva za pravdu argumentácii žalobkýň, že prekážkou reálneho rozdelenia nie je skutočnosť,
že po rozdelení vznikajú určité obmedzenia, preto za prekážku pri vyporiadaní nepovažoval vynútené
investície spojené s vybudovaním príjazdovej cesty k garáži v dome žalovaných, pričom žalovaná
prístup autom k domu doteraz nevyužívala. V spore bolo preukázané, že žalovaní nemajú ani v čase
rozhodovania zabezpečený prístup k domu motorovým vozidlom, nakoľko k domu podľa vyjadrenia

znalca pri ohliadke vedie nespevnený chodníček pre peších. Prístup z verejnej komunikácie však
žalovaní využívajú, pozemok je prístupný z O. ulice, v uličnom plote je z pletiva urobená
diera,vstupnapozemkyniejezabezpečenýprotivniknutiucudzímiosobami(konštatovanievznaleckom
posudku). Takýto prístup žalovaní využívajú už vyše tridsať rokov a je ním nespevnený chodník k
domu. Zriadenie vecného bremena, tak ako ho navrhovala žalovaná (pravdepodobne žalovaná v I. rade,

poznámka odvolacieho súdu) zvážil a dospel k záveru, že riešenie, ktoré navrhol znalec v znaleckom
posudku, teda reálne rozdelenie vytvorením nových parciel a zriadenie prístupu na pozemok žalovaných
je reálnejšie a lepšie riešenie ako zradenie vecného bremena. Takémuto riešeniu by dal prednosť v
prípade, ak by pozemok žalovaných nemal prístup k verejnej komunikácii, čo nie je prejednávaný prípad.
Zriadenie vecného bremena v tomto prípade nebolo opodstatnené. Navyše žalovaní v spore nepredložili

žiaden dôkaz, na základe ktorého by zriadenie vecného bremena mohol vykovať. Znaleckým posudkom
znalkyneIng.Y.L.bolastanovenáaktuálnahodnotapredmetnýchnehnuteľností.Novovytvorenáparcela
č. XXXX/X bola ocenená na sumu 25.164,80 € a parcela č. XXXX/XX na sumu 37.589,92 €, ktoré
pripadli do spoluvlastníctva žalobkýň, pričom ich hodnota predstavuje spolu sumu 62.754,72 €. Hodnota
nehnuteľností, ktoré podľa rozhodnutia pripadnú do spoluvlastníctva žalovaných, predstavuje podľa

aktuálneho znaleckého posudku sumu 69.517,76 €. Rozdiel v ich hodnote, ktorú prisúdil
žalobkyniam a žalovaným predstavuje sumu 6.763,04 €. Žalobkyne od začiatku sporu nepožadovali
vyplatenie rozdielu, na tomto stanovisku zotrvali aj po zrušení a vrátení veci na nové konanie. Žalovaní
žiadali zaplatenie sumy 20.000 € ako kompenzáciu pri vyporiadaní v širšom zmysle slova, nakoľko je
potrebné vybudovať novú cestu, avšak nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukázali výšku nákladov.

V spore bol predložený iba znalecký posudok znalca Ing. K. E. č. XX/XX, zo dňa 31.8.1998, v
ktorom znalec odhadol náklady na vybudovanie prístupovej cesty do garáže domu žalovaných na
sumu 21.714,- Kčs a spolu s nákladmi na odstránenie porastov to vyčíslil na sumu 22.982,- Kčs, v
prepočte cca 763,- €. Je zrejmé, že rozdiel v hodnote prikázaných nehnuteľností vo výške 6.763,04€ je schopný kompenzovať v spore preukázané náklady na vybudovanie prístupovej cesty k domu
žalovaných, preto žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na finančné vyrovnanie titulom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 255, § 262
ods. 2 C.s.p. a obom žalovaným uložil povinnosť nahradiť obom žalobkyniam, ktoré mali vo veci úspech
náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v I. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1
písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Uviedla,
že žalobca predložil znalecký posudok zo dňa 29.9.2020, č. XXX, v ktorom sa znalkyňa v bode 2.6. na
strane 8 vyjadrila k jazierku nachádzajúcemu sa na parcele č. XXXX/XX, kde konštatuje,
že nebolo predložené stavebné povolenie na výstavbu vodnej stavby a ani kolaudačné rozhodnutie.

K týmto skutočnostiam konštatovala, že ide o prirodzené jazero, ktoré na danom mieste existovalo
už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXXX/XX právnymi predchodcami
žalovaných a slúžilo ako napájadlo. Vzhľadom na jeho prirodzený pôvod sa ich právni predchodcovia
rozhodli toto jazero zachovať a jeho existencii prispôsobili aj osadenie stavby ich rodinného domu na
pozemku. Znalkyňa správne uviedla, že: „jazero sa nachádza približne 40 m od toku Čiernej vody a

podzemná voda je v širokom okolí vodného toku priamo závislá na hladine vody v toku. Teda podzemná
voda stúpa alebo naopak klesá v závislosti od hladiny v toku Čierne Voda. Do predmetného
jazierka neexistuje ani prítok vody a neexistuje ani odber vody z predmetného jazierka. Hladina jazierka
je preto priamo závislá od hladiny vody v potoku Čierna Voda - ide o efekt spojených nádob.“ Zotrvala
na tom, že toto jazero je prirodzeným prírodným prvkom a nie je možné zasiahnuť do neho svojvoľne a

zasypať jeho časť, či ho akýmkoľvek iným spôsobom narušiť, nakoľko takýmto neprirodzeným zásahom
by mohlo dôjsť k narušeniu prirodzeného prepojenia podzemnej vody a vody v toku potoka, čo by mohlo
mať za následok zaplavenie ich rodinného domu. Ďalej v priestore, ktorý bol súdom označený ako
priestor dostatočný na vybudovanie príjazdovej komunikácie je uložené plynové potrubie, vodovodná
prípojka aj s vodovodnou šachtou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že oni majú vytvorený dostatočný priestor na
vybudovanie prístupovej cesty k rodinnému domu v ich podielovom spoluvlastníctve. Poukázala na svoje
opakované námietky, že vybudovaná brána i príjazdová komunikácia, ktoré by pripadli po rozhodnutí
obom žalobkyniam, boli budované výlučne ako príslušenstvo hlavnej stavby, ktorou je rodinný dom
súpisné č. XXX/X a stavba rodinného domu súpisné č. XXX/XA vo vlastníctve žalobkýň v

1., 2. rade vznikla prestavbou pôvodnej garáže, ktorá rovnako slúžila rodinnému domu v ich vlastníctve.
Zotrvala na tom, že by spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedalo rozdelenie pozemkov a zároveň,
aby obom žalovaným a ich právnym nástupcom bolo priznané právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorého návrh špecifikovala v odvolaní, čím by bol zabezpečený nerušený prejazd a prechod a užívanie
nehnuteľností v ich vlastníctve, bez zásahov do jazierka a potreby finančne náročných stavebných prác

v podobe budovania novej príjazdovej komunikácie a brány, ktorá nie je do dnešného dňa samostatne
vybudovaná. Prvostupňový (správne prvoinštančný, poznámka odvolacieho súdu) súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že majú dostatočne
zabezpečený vjazd a vstup k svojej stavbe cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX a nie je potrebné
zriadiť v ich prospech vecné bremeno, ktoré by im umožňovalo vstup po pôvodnej vstupnej ceste cez

pôvodnú vstupnú bránu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vyporiadal aj podielové spoluvlastníctvo k
príjazdovejkomunikáciiavstupnejbráneataksamalzaoberaťiotázkoufinančnejkompenzácie,pretože
obom žalobkyniam priznal výlučné vlastnícke právo k existujúcej príjazdovej ceste pôvodne budovanej
pre rodinný dom v ich vlastníctve i k vstupnej bráne, ktorá umožňuje vstup peši i motorovým
vozidlom k ich rodinnému domu. Finančná kompenzácia im priznaná nebola, hoci ak by akceptovali

spôsob rozdelenia podielového spoluvlastníctva, budú si musieť vybudovať, pričom je otázne, či to bude
vôbec reálne, v danom mieste úplne novú príjazdovú cestu v stiesnenom priestore, kde bude potrebné
čiastočné zasypanie alebo premostenie prírodného jazera a zároveň treba vziať do úvahy existujúce
potrubie plynu, vody a vodovodnú šachtu v danom priestore. Budovanie takejto
komunikácie si vyžiada finančné náklady, ako by museli vynaložiť obe žalobkyne, ak by si budovali

príjazdovú komunikáciu na pozemku, ktorý bol priznaný im. Potrebu vybudovania vecného bremena a
finančnej kompenzácie opiera aj o rozhodnutie krajského súdu zo dňa 12.12.1988, č.k. (správne sp.zn.,
poznámka odvolacieho súdu) 14 Co 452/1988. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nezriadil v ich prospech vecné bremeno, ktoré by imumožňovalo prechod, prejazd a uloženie sietí potrebných k riadnemu užívaniu stavby rodinného domu
v ich vlastníctve alebo im aspoň nepriznal finančnú kompenzáciu na vybudovanie finančne a technicky
náročnej príjazdovej komunikácie a novej vstupnej brány, ktoré v celom rozsahu zabrali obe žalobkyne.

V bode 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal prvoinštančný súd na zrušujúce rozhodnutie
zo dňa 12.12.1988, č.k. 14 Co 452/1988-125, v ktorom odvolací súd
uviedol, že sa súd prvej inštancie nezaoberal možnosťou zriadenia vecného bremena a rozdelenia
pozemkov bez riešenia otázky prístupovej cesty k ich domu a že vykonal rozdelenie tak, že oni nemajú
zabezpečený prístup do rodinného domu, ktorý nedostatok, vytknutý ešte v roku 1988, nebol odstránený

aninapadnutýmrozhodnutím.Odvolaciemusúdupretonavrhlanapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
zmeniť a rozhodnúť podľa návrhu uvedeného v odvolaní.

5. Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v I. rade uviedla, že na posúdenie funkcie
jazierka, možných následkov, ktoré môžu nastať po zásahu do jazierka a na možnosť vybudovať
prístupovú cestu nepochybne treba odborné znalosti. Žalovaná v I. rade počas súdneho konania

nepreukázala, že by bola kvalifikovaná na odborné posúdenie funkcie jazierka a možnosti vybudovania
prístupovej cesty. Ona a žalobkyňa v 2. rade predložili znalecký posudok spĺňajúci zákonné podmienky
relevantného dôkazu podľa ustanovenia § 206 a nasl. C.s.p. Poukázala na stranu 13 bod 2.
znaleckého posudku č. XXX, zo dňa 29.9.2020, v ktorom znalkyňa Ing. Y. L. výslovne uviedla, že
„plynové potrubie údajne vedené popri plote nie je dôvodom na znemožnenie vybudovania prístupovej

komunikácie“, stranu 13 bod 3., že „Okrasné jazierko neplní žiadnu z úloh uvedených majiteľkou
(žalovanou v I. rade - pozn.) a nemá žiadnu funkčnú hodnotu“ i stranu 8, v
ktorom bode 2.6. znalkyňa jednoznačne deklaruje, že „Jazierko neplní žiadnu ochrannú alebo inú
funkciu vodohospodárskeho významu. Jeho existencia nemá vplyv na hladinu podzemnej vody v okolí a
podzemnú vodu ako takú v okolí. Jeho funkcia je výhradne estetická.“ Nakoľko, ani jeden zo žalovaných

nepredložil žiadny relevantný dôkaz spĺňajúci podmienky § 206 a nasl. C.s.p., ktorým by podložili svoje
domnienky o funkcii jazierka a nemožnosti zásahu do neho a vybudovania prístupovej cesty
k domu so súpisným č. XXX cez pozemok parcelné č. XXXX/XX (neuniesli dôkazné bremeno), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a napadnutý
rozsudok je vecne správny. K tvrdeniam uvedeným v odvolaní o nemožnosti vybudovať prístupovú

cestu k domu so súpisným č. XXX, cez pozemok parcelné č. XXXX/XX, pre uložené plynové vedenie
poukázala na ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 22 Cdo 1715/2010. Žalovaná v I. rade má nepochybne zaistený prístup k svojmu domu
súpisné č. XXX aj bez toho, aby obmedzovala ju a druhú žalobkyňu ako podielové spoluvlastníčky
pozemku parcelné č. XXXX/X a č. XXXX/XX. Samotná žalovaná v I. rade potvrdila, že

prístupová cesta mohla viesť logicky len po garáž postavenú na parcele č. XXXX/X (aktuálne k domu
súpisné č. XXX) a nikdy nebola vybudovaná až k domu súpisné č. XXX, pretože v tejto časti
sporných pozemkov nebola vybudovaná garáž pre účely parkovania motorového vozidla; takáto garáž
bola vybudovaná na parcele č. XXXX/X. Existenciu prístupovej cesty od verejnej komunikácie až k domu
súpisné č. XXX vylúčila i svedkyňa H. V. (bod 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku),

ktorá potvrdila status quo, ktorý platí už niekoľko desaťročí. Nevidí žiadny právny dôvod na zriadenie
vecného bremena v znení navrhnutom žalovanou v I. rade. Bezodplatným zriadením vecného bremena
by došlo k porušeniu ústavného práva oboch žalobkýň garantované v čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky. Záverom dodala, že žalovaná v I. rade nepredložila ani len geometrický plán, z ktorého by
vyplýval nevyhnutný rozsah navrhovaného vecného bremena tak, aby bol zabezpečený účel sledovaný

žalovanou v I. rade. Je nepochybné, že zriadiť vecné bremeno na celej výmere parciel č. XXXX/X a č.
XXXX/XX je v každom prípade neprípustné. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie vyporiadal
aj podielové spoluvlastníctvo k prístupovej komunikácii a vstupnej bráne a tak mal
povinnosť zaoberať sa aj finančnou kompenzáciou uviedla, že žalovaný v II. rade nepodal odvolanie
proti napadnutému rozsudku, z čoho jednoznačne vyplýva, že s jeho výrokmi súhlasí. Žalovaná v I.

rade nie je žiadnym spôsobom oprávnená zasahovať do práv žalovaného v II. rade tým spôsobom,
že pre neho žiada buď zriadenie vecného bremena alebo finančné plnenie, resp. akúkoľvek zmenu
napadnutého rozsudku v jeho prospech alebo neprospech. Dala do pozornosti, že od 1.7.2016 je účinný
Civilný sporový poriadok, ktorý je ovládaný zásadou kontradiktórnosti vyjadrenou v čl. 8 C.s.p. Žalovaná
v I. rade síce požaduje finančné plnenie od nej a druhej žalobkyne, ale po dobu celého súdneho konania,

t. j. za viac ako 30 rokov nepredložila jediný dôkaz, ktorý by jej požiadavku odôvodňoval. Nie je zrejmé
ako žalovaná v I. rade dospela k výške požadovaného finančného vysporiadania pre seba v rozsahu
15.000,- € a pre žalovaného v II. rade 5.000,- € a na akom skutkovom základe, teda čo presne
by mala táto suma kompenzovať (napríklad vybudovanie betónovej cesty, cesty zo zámkovej dlažby,asfaltovú cestu, chýbajú parametre cesty - dĺžka a šírka, či má kompenzácia pokrývať len materiál alebo
aj prácu a v akom pomere a mnoho ďalších relevantných skutočností). Dodala, že k
domu vo vlastníctve žalovanej v I. rade v súčasnosti nevedie a ani nikdy neviedla prístupová cesta cez

pozemky parcela č. XXXX/X a č. XXXX/XX, takže kvalita prístupu žalovanej v I. rade do svojho domu
súpisné č. XXX je rovnaká či už cez pozemok parcelné č. XXXX/XX, ktorej je spoluvlastníčkou, alebo
parcelu č. XXXX/X a č. XXXX/XX v spoluvlastníctve oboch žalobkýň. Preto neexistuje žiadny relevantný
dôvod čo i len uvažovať nad akoukoľvek finančnou kompenzáciou z jej strany a žalobkyne v 2. rade.
Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť; žiadala

náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v I. rade uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalovanej v I. rade uvedenými v odvolaní a stotožnila sa v plnom rozsahu s vyjadreniami a
argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení žalobkyne v 1. rade k odvolaniu žalovanej v I. rade. Má za
to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,

napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci s tým, že žalovaná v I. rade
neuniesla dôkazné bremeno. V tomto prípade sa jedná o neštandardne dlhý súdny spor v trvaní 33
rokov, celé súdne konanie je podľa nej neúmerne predlžované, najmä postupom zo strany žalovanej v
I. rade, ktorá síce využíva svoje procesné právo na podanie odvolania, ale napáda súdne rozhodnutie,
ktoré nepochybne deklaruje skutkový stav a užívanie nehnuteľností tak, ako sú stranami sporu užívané

posledných cca 30 rokov. Podané odvolanie je teda dôvodné hodnotiť len ako snahu spôsobovať
prieťahy v konaní. Umelé predlžovanie zotrvania vo formálnom spoluvlastníctve, dlhotrvajúci súdny spor
a s tým súvisiaca právna neistota na strane oboch žalobkýň majú výrazný vplyv na ich zdravotný stav i
majetkové pomery. Právoplatné skončenie predmetného súdneho sporu je nanajvýš žiaduce v záujme
ochrany práv žalobkýň v 1., 2. rade garantovaných v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v celom
rozsahu potvrdiť; žiadala trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaná v I. rade vo vyjadrení k vyjadreniam oboch žalobkýň k jej odvolaniu uviedla, že zotrváva v
celom rozsahu na podanom odvolaní i dôvodoch tam uvedených. K tvrdeniam žalobkyne

v 1. rade, že vraj potvrdila, že cez pozemky parcela č. XXXX/X a č. XXXX/XX v
súčasnosti nevedie a vraj ani nikdy neviedla prístupová cesta, nakoľko rodinný dom oboch žalobkýň
vznikol prestavaním garáže konštatovala, že nevie z akého dôvodu sa uchýlila žalobkyňa v 1. rade k
takýmto tvrdeniam, nakoľko obe žalobkyne musia mať vedomosť o tom, že v rodinnom dome súpisné
č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve oboch žalovaných sa nachádza garáž a nerozumie prečo

zavádzajú súd takýmito tvrdeniami. V čase, keď sa otec žalovaných oženil so žalobkyňou v 1. rade,
boli jeho deti, ktoré sú v tomto konaní žalované, už plnoleté, v domácnosti mali viacero áut, preto mali i
viacero garáží. Uvedené tvrdenie je absolútne zmätočné a v žiadnom prípade nepotvrdzuje tvrdenia, že
by cesta, ktorej sa domáha, neexistovala. Cesta vždy existovala a v dôsledku rozhodnutia súdu, ktorým
bolaparcela,poktorejvediecestaprisúdenáobomžalobkyniam,došlokznehodnoteniurodinnéhodomu

v spoluvlastníctve oboch žalovaných. K vyjadreniu svedkyne V. sa vyjadriť nevedela, nakoľko s ňou
nebola oboznámená, je to nová skutočnosť, ktorá nebola v konaní prejednaná. Predložila rozhodnutie
Komisie výstavby a dopravy pri MNV v R. zo dňa 8.11.1988, č. XXXX/XX, ktorým bola zastavená stavba
započatá žalobkyňou v 1. rade, ktorá bez náležitého stavebného povolenia začala stavať oplotenie na
rozdelenie pozemkov podľa jej vlastného uváženia bez náležitých spoluvlastníckych dohôd, či súdnych

rozhodnutí. Jednoducho svojvoľne pristúpila k deľbe pozemkov podľa svojho uváženia, a dnes to
prezentujeakodlhodobéužívanie,čoniejepravda,jednalosaovýlučneojednostrannýsvojvoľnýzásah.
K argumentácii žalobkyne v 1. rade v jej vyjadrení, že po dobu celých 30 rokov trvania súdneho
konania vraj nepredložila jediný dôkaz, ktorý by jej požiadavku na finančnú kompenzáciu za zabratú
cestu a bránu odôvodňoval uviedla, že i súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bodoch 14. a 40.

poukázal na jej požiadavky ohľadne finančného vyrovnania, ktoré boli dôvodom vrátenia veci na ďalšie
konanie podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.12.1988, sp.zn. 14 Co 452/88. Namieta
stále tie isté vady, ktoré už namietala v odvolaní proti prvému rozhodnutiu, pričom prvoinštančný súd
ani po 32 rokoch neskúmal skutočnosti, pre ktoré bol zrušený uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 12.12.1988, rozsudok zo dňa 10.9.1988 a vydal

opäť rozhodnutie, ktorým nerešpektoval práva oboch žalovaných na prístup k rodinnému domu v ich
podielovom spoluvlastníctve a odsudzuje ich na značnú finančnú investíciu do budovania novej brány
a prístupovej cesty, ktoré existujú a boli budované ako príslušenstvo ich rodinného domu súpisné č.
XXX/X. Poukázala na znalecký posudok znalkyne Ing. Y. L., ktorá sa vyjadrila k charakteru jazera avybudovaniu rodinného domu súpisné č. XXX/XA. Dodala, že je smutné, že ani po 32 rokoch súdneho
konania nedospel súd k rozsudku, ktorý by priznával rovnocenné postavenie obom stranám sporu tak,
ako to zaručuje zákon a opätovne ako pred 32 rokmi, oberá oboch žalovaných o prístup k ich rodinnému

domu,ktorýbolvprvomradebudovanýpretentodom,nakoľkodomvovlastníctvežalobkýňsanachádza
priamo pri ceste a samostatnú príjazdovú cestu nepotrebuje. Napadnutým rozsudkom sa znižuje i
hodnota rodinného domu súpisné č. XXX/X vo vlastníctve oboch žalovaných, pretože prvoinštančný súd
svojím rozhodnutím spôsobil, že tento dom nie je možné plnohodnotne užívať, nakoľko cesta do garáže
mu je odňatá a jeho vlastníci sú odsúdení na provizórny štrkový chodník, ktorý umožňuje iba peší prístup

k domu. V prípade potreby sa k tomuto rodinnému domu nedostanú ani záchranné zložky (požiarnici,
zdravotníci), čím opäť súd prvej inštancie neprimerane zasiahol do vlastníckych, ale aj osobných práv
žalovaných a odoprel im právo na tieto záchranné zložky v prípade potreby. Napadnuté rozhodnutia tak
vníma i dnes ako nevyvážený a zvýhodňujúci žalované, keď im priznáva v podstate práva na užívanie
cesty i vstupnej brány a zaručuje im nerušený priamy vstup i pre záchranné zložky, zatiaľ čo ona a
žalovaný v II. rade si majú vystačiť s dierou v plote namiesto brány a štrkovým chodníkom pre

peších a v prípade potreby si majú poradiť sami. Zotrvala na odvolacom návrhu s tým, že ponecháva
na zváženie aj zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Žalobkyňa v 1. rade k vyjadreniu žalovanej v I. rade k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovanej v I. rade

uviedla, že žalovaná v I. rade neuvádza žiadne nové skutočnosti, svoje doterajšie tvrdenia nepodporila
žiadnymi dôkazmi, ktoré by bolo možné predložiť v odvolacom konaní. Vo svojom predchádzajúcom
vyjadrení sa podrobne zaoberala celou doterajšou argumentáciou žalovanej v I. rade a vyjadrila sa k veci
ako s oporou v zákone, tak i odbornom názore vyjadrenom v znaleckom posudku Ing. Y. L., z dôvodu
ktorého už nepovažuje za potrebné sa ďalej vyjadrovať. Zotrvala na odvolacom návrhu.

9. Žalobkyňa v 2. rade k vyjadreniu žalovanej v I. rade k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovanej v I. rade
uviedla, že nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k predmetnému vyjadreniu, pretože z jej pohľadu
sa v ňom neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, resp. tvrdenia, ktoré by boli v konaní pred príslušným
prvostupňovým (správne prvoinštančným, poznámka odvolacieho súdu) súdom podložené dôkazmi.

Zotrvala na odvolacom návrhu.

10. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu žalovanej v I. rade nevyjadril, odvolanie nepodal. Odvolací súd
poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

11. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2022, č.k. 15 Co 117/2021-647, zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 3.11.2020, č.k. 11 C 182/1987-566 (v poradí druhý) a vrátil
mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; dôvody zrušenia napadnutého rozsudku sú podrobne
uvedené v bodoch 12. až 19. odôvodnenia citovaného zrušujúceho uznesenia, na ktoré odvolací súd

odkazuje.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 8.11.2022, č.k. IV. ÚS 313/2022-63,
rozhodol o sťažnosti sťažovateliek - žalobkýň v 1., 2. rade tak, že 1. uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2022, sp.zn. 15 Co 117/2021, bolo porušené základné právo sťažovateliek

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; 2. postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 15 Co 117/2021 bolo porušené
základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; 3. uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 31.3.2022, sp.zn. 15 Co 117/2021, zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na
ďalšie konanie; 4. sťažovateľkám priznal finančné zadosťučinenie, každej v sume po 2.000,-
€, ktoré im je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 5.
uložil Krajskému súdu v Bratislave povinnosť nahradiť sťažovateľke K. trovy konania v sume 616,38 €

a zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 6. uložil Krajskému
súdu v Bratislave povinnosť nahradiť sťažovateľke Mgr. C. L., PhD., trovy konania v sume 616,38 €
a zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 7. vo zvyšnej časti
ústavnej sťažnosti nevyhovel.13. Po vrátení veci Ústavným súdom Slovenskej republiky, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
31.1.2023, č.k. 15 Co 174/2022-733, opätovne zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa

3.11.2020, č.k. 11 C 182/1987-566 (v poradí druhý) a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie;
dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia sú podrobne uvedené v bodoch 14. až 23. odôvodnenia
citovaného zrušujúceho uznesenia, na ktoré odvolací súd odkazuje.

14. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 20.11.2024, č.k. I. ÚS

211/2023-94, rozhodol o sťažnosti sťažovateliek - žalobkýň v 1., 2. rade tak, že 1.
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2023, č.k. 15 Co 174/2022-733, bolo porušené
základné právo sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd; 2. postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp.zn. 15 Co 174/2022 bolo porušené základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie
ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd; 3. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2023, č.k. 15 Co
174/2022-733,zrušilavecvrátilKrajskémusúduvBratislavenaďalšiekonanie;4.sťažovateľkámpriznal
finančné zadosťučinenie, každej v sume po 4.000,- €, ktoré im je Krajský súd v Bratislave

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 5. uložil Krajskému súdu v Bratislave
povinnosť nahradiť sťažovateľke Mgr. C. L., PhD. trovy konania v sume 663,57 € a zaplatiť ich jej právnej
zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 6. uložil Krajskému súdu v Bratislave povinnosť
nahradiť sťažovateľke K. L. trovy konania v sume 663,57 € a zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do
dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 7. vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel. Ústavný súd

Slovenskej republiky v uvedenom náleze, okrem iného konštatoval, že predmetom súdneho sporu bola
žaloba sťažovateliek o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V okolnostiach veci nie je kritérium
skutková alebo právna zložitosť veci významné vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd opakovane
zrušil rozsudok okresného súdu z procesných dôvodov bez meritórneho preskúmavania. Ústavný súd
tiež nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli také zásadné, aby ich v súvislosti s dĺžkou odvolacieho

konania bolo potrebné pripísať na ťarchu správania sťažovateliek. Z hľadiska hodnotenia postupu
krajského súdu je pre posúdenie veci podstatné, že k prvému zrušujúcemu rozhodnutiu krajského súdu
došlo ešte za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a to v roku 1988. Naproti tomu v
poradí druhé uznesenie krajského súdu a rovnako tak napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorými bol
(druhýkrát a tretíkrát) zrušený druhý rozsudok okresného súdu, boli už vydané za účinnosti Civilného

sporového poriadku, ktorý bol v čase rozhodovania o odvolaní záväzný pre postup krajského súdu.
Vzhľadom na okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku a okolnosti posudzovanej veci už
podľa názoru ústavného súdu nebolo možné opätovné zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie krajským
súdom. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol, že v právnej veci sťažovateliek (v
napadnutom konaní) rozhodol v lehote dvoch mesiacov, čo vo všeobecnosti nemožno považovať za

neprimerané. Avšak ústavný súd musí konštatovať, že napadnuté uznesenie krajského súdu ovplyvnilo
celkovú dĺžku konania, ktorá je sama osebe neprimeraná. Krajský súd nepostupoval v súlade s § 390
C.s.p. napriek jeho výslovnému zneniu, ktoré nepripúšťa vo veci inú možnosť ako povinnosť krajského
súdu, aby sám vo veci rozhodol, napadnutým uznesením rozsudok okresného súdu opätovne (tretíkrát)
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku

uvedeného postupu krajského súdu nebol dosiahnutý účel zakotvený v § 390 C.s.p., ktorým je zrýchlenie
konania rozhodnutím v merite veci, ale, naopak, priebeh konania pri rozhodovaní vo veci samej sa
opätovne spomalil.

15. Odvolací súd po vrátení veci Ústavným súdom Slovenskej republiky, preskúmal vec súc pritom

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.), túto prejednal na odvolacích pojednávaniach podľa § 385 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
(dňa 9.4.2025 a dňa 4.6.2025), na ktorých zopakoval dokazovanie (§ 195 ods. 1, § 204, § 378 ods.
1, § 384 ods. 1 C.s.p.) oboznámením žaloby zo dňa 4.11.1987 s prílohami (č.l. 1 spisu); znaleckých
posudkov č. X/XX, zo dňa 28.6.1988 s prílohami (č.l. 36 spisu) a č. XX/XX, zo dňa 31.8.1988 s prílohami

(č.l. 82 spisu); rozsudku Okresného súdu Bratislava-vidiek zo dňa 19.9.1988, č.k. 11 C 182/87-106 (v
poradí prvý); odvolania žalovanej v I. rade zo dňa 25.10.1988 (č.l. 112 spisu); vyjadrenia žalobkyne v
1. rade zo dňa 7.11.1988 k odvolaniu žalovanej v I. rade (č.l. 115 spisu); uznesenia Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 12.12.1988, č.k. 14 Co 452/88-125; zápisnice o ohliadke zo dňa 27.2.1989 (č.l. 131spisu); stanoviska k prekládke, event. vybudovaniu novej cesty zo dňa 7.3.1989 (č.l. 138 spisu); lista
ONV Bratislava-vidiek zo dňa 7.4.1989 (č.l. 140 spisu); uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa
21.2.2013,sp.zn.D6/1993,Dnot53/2009 (č.l.385spisu);fotografiízč.l.474-482;znaleckéhoposudku

č. XXX, zo dňa 29.9.2020 s prílohami (č.l. 507 spisu); rozsudku Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 3.11.2020, č.k. 11 C 182/1987-566 (v poradí druhý); odvolania žalovanej v I. rade
(č.l. 580 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 1. rade zo dňa 17.12.2020 k odvolaniu žalovanej v I. rade (č.l.
602 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 2. rade zo dňa 22.12.2020 k odvolaniu žalovanej v I. rade (č.l. 613
spisu);vyjadreniažalovanejvI.radekvyjadreniamobochžalobkýň(č.l.622spisu);uzneseniaKrajského

súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2022, č.k. 15 Co 117/2021-647 (v poradí prvé); nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 8.11.2022, č.k. IV. ÚS 313/2022-63 (č.l. 706
spisu); uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2023, č.k. 15 Co 174/2022-733 (v poradí
druhé); nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2024, č.k. I. ÚS 211/2023-94 (č.l. 826
spisu); podania žalovaných v I., II. rade zo dňa 26.3.2025 (č.l. 882 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 1.
rade k podaniu oboch žalovaných (č.l. 908 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 2. rade k podaniu žalovaných

(č.l. 915 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 1. rade zo dňa 5.5.2025 (č.l. 926 spisu), vyjadrenia žalobkyne
v 2. rade s prílohou zo dňa 7.5.2025 (č.l. 935 spisu), podania žalovaných v I., II. rade zo dňa 7.5.2025
s prílohami (č.l. 944 spisu) a zo dňa 29.5.2025 s prílohami (č.l. 954 spisu), vyjadrenia žalobkyne v 2.
rade zo dňa 3.6.2025 (č.l. 963 spisu), doplnil dokazovanie vyjadreniami žalovanej v I. rade, právnych
zástupcov sporových strán (§ 195 ods. 1, § 204 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie

žalovanej v I. rade nie je dôvodné.

16.Prirozhodovanívychádzalzvyššieuvedenýchzákonnýchustanovení. Rozhodujúcimpreposúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovanímsúdomprvejinštancieaktorétedanepochybneexistovalivčasevyhláseniajehorozsudku.

Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

17. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani

v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.
V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2
C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

18. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením prvoinštančného súdu uvedeným v bode 32. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a nakoľko
v prejednávanom prípade nedošlo k dohode spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, podielové
spoluvlastníctvo zrušil, k čomu žalovaná v I. rade v odvolaní nevzniesla žiadne námietky.

19. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne

vychádzal z geometrického plánu č. X/XX, vypracovaného znalcom z odboru geodézie Ing. C. T., zo
dňa 28.6.1988 a prikázal jednotlivé pozemky do podielového spoluvlastníctva sporových strán tak, že
prihliadol na veľkosť podielov, ich účelné využitie, ako aj na to, ako ich niekoľko rokov strany sporu
užívajú, ako to navrhla aj žalobkyňa v 1. rade v návrhu na mimosúdne riešenie (č.l. 483 spisu). Sama
žalovaná v I. rade v odvolacom návrhu navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, ako ho

vyporiadal prvoinštančný súd (body II. až IV. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia).

20. K odvolacej námietke žalovanej v I. rade, že súd prvej inštancie mal pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zriadiť v prospech oboch žalovaných vecné bremeno, odvolací súd dôvodí, že má
zhodne so súdom prvej inštancie za to, že zriadenie vecného bremena v tomto prípade nebolo

opodstatnené. Prvoinštančný súd síce v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol dôvody,
pre ktoré považoval zriadenie vecného bremena pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, ako
ho navrhovali obaja žalovaní za nedôvodné, avšak odvolací súd považoval takéto odôvodnenie za
nedostatočné. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd sám zopakoval a doplnil dokazovanie ohľadom
toho, či je v danom prípade potrebné zriadiť vecné bremeno.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva reálnym rozdelením
veci môže súd zriadiť podľa § 142 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zriadenievecného bremena prichádza do úvahy iba v prípade, že sa podielové spoluvlastníctvo zrušuje
reálnym rozdelením nehnuteľnosti, nie prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. Pri zriaďovaní práva chôdze a jazdy zodpovedajúceho vecnému bremenu (právo

cesty) k novovzniknutej nehnuteľnosti pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci podľa
§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka zaťaženého pozemku
bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zabezpečiť
prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu
na priľahlej verejnej komunikácii, právo vecného bremena cesty nemožno zriadiť. Vecné bremeno však

možno zriadiť v prípade, že zabezpečenie prístupu z vlastného pozemku bude síce technicky možné,
avšak náklady na jeho vyhotovenie budú objektívne natoľko vysoké, že ich vynaloženie nebude možné
spravodlivo požadovať. Treba tiež zvážiť, že ak by bol jeden z účastníkov nútený zriadiť cestu pri
vynaložení pomerne vysokých nákladov, bola by tým znížená hodnota jemu prikázanej nehnuteľnosti.
Ak to odôvodňujú okolnosti veci, je potrebné prihliadnuť aj na doterajší spôsob užívania nehnuteľnosti
účastníkmi.

22. Žalovaná v I. rade navrhla zriadiť vecné bremeno cez pozemky, a to novovytvorené parcely č. 4889/9
a č. 4892/15, ktoré boli prikázané do podielového spoluvlastníctva oboch žalobkýň, nakoľko by tým
mali so žalovaným v II. rade zabezpečený nerušený prejazd a prechod, užívanie nehnuteľností v ich
vlastníctve bez zásahov do jazierka a potreby finančne náročných stavebných prác v podobe budovania

novej príjazdovej komunikácie a brány, ktorá nie je do dnešného dňa samostatne vybudovaná. Odvolací
súd po zopakovaní a doplnení dokazovania mal preukázané, že takto navrhnuté zriadenie vecného
bremena v tomto prípade nie je potrebné, pretože obaja žalovaní majú zabezpečený prístup k svojej
stavbe cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX, ktorý prístup aj dlhodobo využívali a využívajú.
Zozáverovznaleckéhoposudkuč.XXX,zodňa29.9.2020,vypracovanéhoIng.Y.L.,znalkyňouzodboru

stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že podľa
riešenia Ing. C. T. v navrhovanom geometrickom pláne v znaleckom posudku č. X/XX, sú pozemky
rozdelené medzi spoluvlastníkov, ktorí užívajú nehnuteľnosti tak, aby čo najmenej zasiahol užívanie
estetického jazierka, ale zároveň zachoval podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu. Pri takomto
rozdelení pozemkov je zachovaný prístup k obom nehnuteľnostiam od ulice O.. To, že jedna strana nemá

vybudovanú cestu k rodinnému domu, nie je relevantné. Rozdeľujú sa pozemky a zabezpečený musí byť
prístup k obom rodinným domom od ulice O.; toto rozdelenie to umožňuje. Prístupovú cestu pozdĺž plotu
cez pozemky parcelné č. XXXX/X a č. XXXX/XX je možné vybudovať. Plynové potrubie údajne
vedené popri plote nie je dôvodom na znemožnenie vybudovania takejto prístupovej komunikácie, je tam
na to dostatočný priestor aj bez zásahu do okrasného jazierka alebo s minimálnym zásahom. Riešenia

na rozdelenie pozemkov inak než je uvedené v znaleckom posudku č. X/XX, Ing. C. T., je samozrejmé
možné. Všetky iné riešenia však oveľa viac zasahujú do estetického jazierka. Rodinný dom (žalovaných
v I., II. rade, poznámka odvolacieho súdu) bude mať pri rozdelení pozemkov podľa navrhovaného
geometrickéhoplánuIng.T.zabezpečenýprístupkdomuzulice,atočisimajiteľpostavíalebonepostaví
prístupovú komunikáciu ku garáži v dome je na ňom. Prístupovú komunikáciu je možné postaviť aj bez

zasypania okrasného jazierka. Podľa Ing. T. medzi jazierkom a plotom je vzdialenosť 3,30 m čo na
jednosmernú prístupovú cestu k rodinnému domu stačí. Prístup k domu z verejnej komunikácie aj pri
rozdelenípozemkovpodľanávrhugeometrickéhoplánuIng.T.jezabezpečenývzhľadomnaskutočnosť,
že 33 rokov vedie k domu iba nespevnená cestička pre peších. Navrhované riešenie rozdelenia parciel
neodporuje stavebným predpisom, pretože obe stavby rodinných domov následkom rozdelenia parciel

budú mať zabezpečený prístup k jednotlivým nehnuteľnostiam z verejnej ulice.
23. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v I. rade (ako aj žalovaný v II. rade) má zabezpečený prístup
k stavbe cez pozemok, ktorý jej bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva (i žalovanému v II.
rade), na ktorom využívala a využíva prístupovú cestu, pričom okrasné jazierko nachádzajúce sa na
tomto pozemku nebráni v tom, aby sa na ňom zriadila prístupová cesta. Obaja žalovaní tak majú

možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe bez obmedzenia oboch žalobkýň, ako vlastníčok priľahlého
pozemku.NeobstojítvrdeniežalovanejvI.radevodvolaní,žebynezriadenímňounavrhnutéhovecného
bremena vznikla potreba finančne náročných stavebných prác v podobe budovania novej príjazdovej
komunikácie a brány, pretože nepreukázala či výška stavebných prác na vybudovanie prístupovej cesty
by bola natoľko vysoká, že ich vynaloženie by nebolo možné spravodlivo požadovať (k investíciám na

vybudovanie prístupovej cesty sa odvolací súd vyjadruje nižšie). Taktiež odvolací súd prihliadol aj na
doterajší spôsob užívania nehnuteľnosti stranami sporu i to, že vzťahy medzi nimi sú dlhodobo
narušené a tak by nebolo v ich záujme zriadiť vecné bremeno tak, ako navrhla žalovaná v I. rade. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že znalec Ing. C. T. vo svojom znaleckom posudkuvypracovanomužvroku1988uviedol,žeriešenierozdeleniapozemkovsozriadenímslužobnosti-práva
prechodu od terajšej spevnenej ceste v prospech oboch žalovaných, ako to požaduje žalovaná v I. rade
vylúčil z dôvodu, že tým by sa zachoval status quo, ktorý je predmetom nedorozumení (č. l. 37

spisu). Navyše, tak ako aj správne konštatoval prvoinštančný súd v bode 38. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, žalovaní v I., II. rade nepredložili žiaden dôkaz, na základe ktorého by mal súd zriadiť
vecné bremeno. Odvolací súd dáva do pozornosti, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech
v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno

tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje
dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,

že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu
sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a
povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako

aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo
musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. V danom
spore preto odvolací súd na základe vyššie uvedeného vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v I. rade
o tom, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že majú vytvorený dostatočný priestor na vybudovanie prístupovej cesty k rodinnému domu

a že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže
nezriadil v ich prospech vecné bremeno, za nedôvodné.
24. K tvrdeniam žalovanej v I. rade v odvolaní o nepriznaní finančnej kompenzácie odvolací súd dôvodí,
že pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorým spoluvlastníctvo zaniká, je často
nevyhnutné, aby súd riešil všetky otázky, ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi

spoluvlastníkmi sporné. Vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva sa vykonáva v širšom
slova zmysle na návrh strany a v rámci tohto vyporiadania sa prihliada nielen na to, či a do akej
miery niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec, ale prípadne i na to, či pri hospodárení so
spoločnou vecou účelne vynaložil náklady nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Vysporiadanie
v širšom zmysle prichádza podľa judikatúry do úvahy len na návrh strany (§ 79 ods. 1 O.s.p., § 131

a nasl. C.s.p.), alebo na vzájomnú žalobu žalovaného (§ 97 ods. 1 a § 98 O.s.p., § 147 C.s.p.). V
danom spore žiadali žalovaní v I., II. rade pôvodne od oboch žalobkýň zaplatenie sumy 20.000,- €
titulom nákladov na vybudovanie novej cesty, avšak na preukázanie týchto nákladov nepredložili žiaden
dôkaz, ako aj konštatoval prvoinštančný súd v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia

týkajúce sa dôkazného bremena. V odvolacom konaní obaja žalovaní predložili schematické riešenie
prístupovej komunikácie pre určenie cenových nákladov na vybudovanie prístupovej cesty s oplotením
v celkovej výške 67.199,- € (č.l. 885 spisu) a žiadali aj o priznanie sumy 460,- € titulom náhrady
nákladov na vypracovanie uvedeného projektu, takže od oboch žalobkýň sa domáhali zaplatenia sumy
67.659,- €. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 366 C.s.p., podľa ktorého prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnejobrany,ktoréneboliuplatnenépredprvoinštančnýmsúdom,možnouplatniťnajneskôrvlehote
na vyjadrenie k odvolaniu. V predmetnej veci mohli obaja žalovaní uplatniť prostriedky procesného
útoku pred súdom prvej inštancie, pretože o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle
žiadali od začiatku konania (č.l. 26 spisu) a tak mali dostatok času na predloženie dôkazov ohľadompreukázania nákladov na vybudovanie prístupovej cesty a brány. Odvolací súd k uvedenému ešte
dôvodí, že aj v prípade včasného uplatnenia uvedených nákladov zo strany oboch žalovaných by im
nemohlibyťpriznané,nakoľkomožnopriznaťibavynaloženénáklady,nietie,ktorévzniknúažpozrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. O vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva,
vykonávaného súdom ako vysporiadanie v širšom zmysle na návrh strany alebo na podklade vzájomnej
žaloby strany, rozhodne súd samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci rozhodovania o náhrade
za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Je tomu preto tak, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za
spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka

z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Z tohto dôvodu preto odvolací súd doplnil
výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že návrh žalovaných v I., II. rade na zaplatenie sumy 67.659,-
€ titulom investícií zamietol, keďže prvoinštančný súd o tomto nároku žalobcu samostatným výrokom
nerozhodol.
25. K odvolacím námietkam žalovanej v I. rade o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného
súdu (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých
dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa
ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri
hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného
v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie riadne
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s
hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový
nález súdu o vyhovení žalobe. Okolnosti namietané žalovanou v I. rade v odvolaní vo vzťahu k spôsobu

vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola
zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto
súvislostiodvolacísúdpoznamenáva,žedo právanaspravodlivýprocesnepatríprávostranysporu,aby
savšeobecnýsúdstotožnilsjejprávnyminázormi,navrhovaním ahodnotenímdôkazov,ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej

požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

26. Pokiaľ žalovaná v I. rade v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním

sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie
za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

27. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. až V. potvrdil podľa § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny s tým, že ho doplnil o

výrokoch týkajúci sa investícií tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
28. Žalovaná v I. rade podala odvolanie voči napadnutému rozsudku aj do výroku VI. o náhrade trov
konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnila. Odvolací súd pripomína, že ide o
konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 C.s.p.). Aj napriek uvedenému, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo

výroku VI. tak, že žalobkyniam v 1., 2. rade priznal spoločne a nerozdielne voči spoločnej a
nerozdielnej povinnosti oboch žalovaných nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že
v danom prípade síce súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie
§ 255 C.s.p. (bez uvedenia odseku, poznámka odvolacieho súdu), ale opomenul skutočnosť, že nastrane žalobcu i žalovaného ide o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 ods. 1 C.s.p., v danom prípade ide o
podielových spoluvlastníkov) a tak bez tohto určenia nie je žalovaným v I., II. rade jasné, v
akom rozsahu je každý z nich povinný zaplatiť každej zo žalobkýň náhradu trov konania.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyniam v 1., 2. rade, ktoré mali v odvolacom konaní plný
úspech, priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči
spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II. rade (nerozlučné spoločenstvo sporových strán

vysvetlené v bode 28. odôvodnenia tohto rozhodnutia). V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).