Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202112
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724202112.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého
dieťaťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, dieťa povinnej: C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, E. D.,
zastúpená splnomocnencom: Acta legal s.r.o., so sídlom Drobného 27, Bratislava, a otca: F. B.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom G. X. XXXX XX/XX, C., zastúpený splnomocnencom: KUČERKOVÁ
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Fučíkova 548/31, Senec, o odvolaní povinnej proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 52Em/3/2024-147 zo dňa 06.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava III
č.k. 38P/159/2016-207 zo dňa 19.09.2019 (výrok I.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“).

3. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že oprávnený sa návrhom domáhal výkonu rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/159/2016-207 zo dňa 19.09.2019, vykonateľného dňa
30.09.2019, ktorým súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá zverená
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v štvordňových intervaloch tak, že striedavá osobná

starostlivosť sa začne realizovať osobnou starostlivosťou otca v piatok po skončení vyučovania a
maloletá bude odovzdávaná v pravidelných štvordňových intervaloch, pričom ak deň odovzdania
pripadne na sobotu, nedeľu, resp. sviatok, bude odovzdávaná o 18:30 hod. a počas školského dňa po
skončení vyučovania a školských aktivít. Miestom odovzdania bude miesto bydliska odovzdávajúceho
rodiča, resp. školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje. Zároveň sa otec zaviazal k povinnosti
prispievať počas trvania striedavej osobnej starostlivosti na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (povinnej), počnúc dňom 01.10.2019. Predmetným
rozhodnutím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/101/2013-237 zo dňa
16.09.2014 v časti zverenia, styku a výživného. Oprávnený svoj návrh odôvodnil tým, že striedavá
osobná starostlivosť sa realizovala bez väčších problémov do marca 2024. Rozpory medzi rodičmi
vznikali najmä ohľadom plnenia si školských povinností, keď on trval na plnení si školských povinností
maloletou, dodržiavaní režimu spánku, ako aj obmedzeného času na mobile. Stávalo sa, že maloletá

musela u oprávneného doháňať zanedbané školské úlohy, ktoré si u povinnej neurobila. Keď maloletá
nastúpila na druhý stupeň základnej školy rodičia sa dohodli, že by bolo vhodnejšie, keby sa štvordňovýinterval zmenil na týždňový tak, aby dochádzalo k odovzdávaniu maloletej v nedeľu, kedy by si
preberajúci rodič prevzal maloletú aj so všetkými školskými potrebami, čím by došlo k odbremeneniu
maloletej v tom, že by nemusela nosiť v deň striedania do školy všetky školské potreby. Rovnako

si dohodli aj striedanie maloletej počas prázdnin. Nakoľko sa pomery povinnej po uzavretí nového
manželstva zmenili, netrvala na určení výživného s tým, že by poberala prídavky na dieťa počas celého
roka a daňový bonus každoročne od januára do júna a otec by poberal daňový bonus každoročne
od júla do decembra. Oprávnený sa s maloletou videl naposledy dňa 05.03.2024 a povinná mu bráni
v styku s maloletou, ako aj v telefonickom kontakte s ňou, keď jej najskôr zablokovala oprávneného,

ako aj jeho širšiu rodinu a neskôr zmenila telefónne číslo, ktoré mu odmieta oznámiť. Dňa 09.03.2024
povinná napísala oprávnenému správu, aby po maloletú nechodil, pretože ku nemu nechce ísť. Napriek
tomu oprávnený v stanovenom čase po maloletú prišiel, bola privolaná policajná hliadka, ktorej sa
však rovnako nepodarilo zariadiť, aby sa s maloletou mohol aspoň porozprávať. V priebehu mesiaca
apríl 2024 bolo oprávnenému doručené predvolanie na výsluch pre prečin zanedbania povinnej výživy
ČVS: ORP-164/SC-SC-2024, kde sa oprávnený na výsluchu dňa 18.04.2024 dozvedel, že povinná k

trestnému oznámeniu doložila rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/101/2013-237 zo dňa
16.09.2014, ktorý však bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/159/2016 -
207 zo dňa 19.09.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 30.09.2019. Oprávnený navštívil aj referát
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately kde uviedol, že sa snaží kontaktovať maloletú, avšak
mu v tom bráni povinná aj škola. Maloletá má blokované jeho číslo aj číslo jeho rodinných príslušníkov.

Povinná sa vyjadrila tak, maloletá sa odmieta stretávať s otcom po tom, čo jej bol oznámený rozšírený
interval striedavej starostlivosti. Maloletá jej mala uviesť, že jej striedavá starostlivosť nevyhovuje.
Ona otcovi v styku nijak nebráni. Maloletá má k dispozícii mobilný telefón, prostredníctvom ktorého ju
môže otec kontaktovať. Matka na základe odmietania styku zo strany maloletej navštevuje s maloletou
školského psychológa. Trestné oznámenie podala z dôvodu, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť

voči maloletej. Nevidí dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia, keďže najprv je potrebné zistiť
dôvod odmietania styku zo strany maloletej. Výsluchom matky zistil, že škole predložila neaktuálne
rozhodnutie súdu o zverení maloletej do starostlivosti matky. Rodičov vyzval na dobrovoľnom podrobení
sa psychologickému poradenstvu za účelom obnovenia vzťahu maloletej s otcom. Matku vyzval na
dobrovoľné plnenie rozsudku a poučil ju o následkoch nepodrobenia sa rozsudku.

4. Dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia výkonu rozhodnutia, nakoľko v konaní bolo preukázané,
že oprávnený sa s maloletou nestretáva v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia. S maloletou
sa naposledy videl dňa 05.03.2024, nedarí sa mu s ňou kontaktovať ani telefonicky. O kontakt s
maloletou sa snažil aj v školskom zariadení, ale škola s ním nekomunikuje. Pokiaľ ide o absolvovanie

poradenstva odporúčaného súdom, opatrovník kontaktoval CDR dňa 14.01.2025. Prvé stretnutie na
poradenstve prebehlo dňa 04.02.2025. Povinná tvrdila, že maloletá nie je s oprávneným v kontakte,
pretože s ním nechce byť. Nakoľko povinná dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný rozsudok
Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/159/2016-207 zo dňa 19.09.2019, súd prvej inštancie výkon
uvedeného rozhodnutia nariadil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas povinná odvolanie v celom rozsahu
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, písm. e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, písm. f) súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) nesprávne vec
právne posúdil. Navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Považovala za zarážajúce, že súd prvej inštancie návrh
na výsluch maloletej odmietol bez uvedenia relevantného dôvodu a s týmto návrhom na vykonanie
dokazovania sa nevysporiadal v odôvodnení uznesenia. Súd prvej inštancie mal skúmať dôvody, na

základe ktorých sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/159/2016 zo dňa 19.09.2019
nerealizuje a aký je postoj maloletej k výkonu rozsudku alternatívne k úprave práv a povinností. Maloletá
je vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor a vie vyjadriť skutočnosti, ktoré ju vedú k tomu, aby sa s
oprávneným nestretávala alebo s ním obmedzila styk. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré bolo navrhnuté na pojednávaní spočívajúce

v návrhu na vykonanie dokazovania prostredníctvom znaleckého dokazovania psychológom z odvetvia
klinickej psychológie detí. Tento návrh na vykonanie dokazovania bol navrhnutý z dôvodu, že maloletá
ešte pred podaním návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia ho začala odmietať bez uvedenia
relevantného dôvodu. Povinná školskému zariadeniu, ktoré maloletá navštevuje doručila rozsudokOkresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/159/2016 zo dňa 19.09.2019, ktorým bol upravený styk
oprávneného s maloletou. Oprávnený sa od posledného pojednávania žiadnym spôsobom nesnažil
ju kontaktovať za účelom realizácie styku s maloletou. Podľa svojich možností a schopností snažila

maloletúmotivovaťkstýkaniusasoprávneným,avšakbezúspešne.Kuvedenémudodala,žeoprávnený
sa po prvom pojednávaní žiadnym spôsobom nesnažil komunikovať s maloletou a v časoch určených
v rozsudku sa s maloletou dobrovoľne nestretával a teda nevyužil svoje právo byť s maloletou.
Taktiež kolízny opatrovník vykonal jeden krátky rozhovor s maloletou po začatí konania, kedy ju v
priebehu konania následne žiadnym spôsobom nekontaktoval, aj napriek snahe o skontaktovanie

a vyjadrenie názoru maloletej. Je zrejmé, že sa snažila vyriešiť celú situáciu zmierlivou cestou,
formou psychologického poradenstva a realizáciou výchovného opatrenia. Vzťah medzi maloletou a
oprávneným považuje za narušený, avšak samotné nariadenie autoritatívneho výkonu rozhodnutia je
najkrajnejšia možnosť. Jej snaha o realizáciu styku maloletej s oprávneným je pretavená, že aj po
samotnom pojednávaní vyhľadala odbornú psychologickú pomoc za účelom prípravy maloletej na styk
s oprávneným. Bola názoru, že súd prvej inštancie vydal uznesenie predčasne pred vykonaním riadneho

dokazovania a dopytovania sa oprávneného akým spôsobom medzi jednotlivými pojednávaniami mal
záujem realizovať styk alebo kedy si bol vyzdvihnúť maloletú podľa rozsudku. V tejto časti uviedla, že
súd prvej inštancie mal pred nariadením výkonu rozhodnutia postupovať takým spôsobom, aby bolo čo
v najmenšej miere zaťažované maloleté dieťa a mal skúmať aj dôvody, pre ktoré maloleté dieťa odmieta
styk s oprávneným. Bezodkladne po pojednávaní na základe uznesenia súdu prvej inštancie referovala

výsledky pojednávania maloletej, ktorá reagovala odmietavo, plačlivo. Poukázala na priebeh stretnutia
zo dňa 08.02.2025. Predložila SMS správy otca maloletej zo dňa 08.02.2025, videozáznam z realizácie
styku maloletej s otcom zo dňa 08.02.2025, videozáznam po pokuse realizácií styku zo dňa 08.02.2025,
správa z klinicko-psychologickej intervencie zo dňa 06.02.2025, vyjadrenie povinnej pre kolízneho
opatrovníka zo dňa 23.11.2024, potvrdenie o podaní vyjadrenia povinnej pre kolízneho opatrovníka,

potvrdenie o doručení vyjadrenia povinnej pre kolízneho opatrovníka, emailová komunikácia právneho
zástupcu povinnej s kolíznym opatrovníkom zo dňa 09.01.2025.

6. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený. Uviedol, že na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok
č.k. 52Em/3/2024 dňa 29.10.2024 z výsluchu povinnej súd zistil a bolo dokázané, že povinná vedome

a úmyselne predkladala škole a ďalším inštitúciám rozsudok, ktorým bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti povinnej napriek tomu, že tento bol už právoplatne a vykonateľne zmenený rozsudkom o
striedavej starostlivosti oboch rodičov. Týmto bolo dokázané, že bolo v záujme povinnej, aby sa výkon
rozsudku nerealizoval. Povinná nevie vysvetliť dôvod odmietania jeho osoby maloletou, mal však za
to, že tým dôvodom je práve povinná. Nesúhlasil, že by sa nepokúsil maloletú kontaktovať. Povinná

nepreukázala žiadnym spôsobom, že by maloletú motivovala na styk, tak ako tvrdila. Nesúhlasil s tým,
že by sa neskúmal záujem maloletého dieťaťa, nakoľko tento záujem nevyplýva z toho čo chce povinná.
Po vzhliadnutí správy z klinicko-psychologickej intervencie zo dňa 06.02.2025, je zrejmé, že sa jedná
o účelovo vyrobený dôkaz vyhotovený k odvolaniu sa voči uzneseniu, ktorý má za účel zdiskreditovať
jeho osobu. Poukázal na účelové chovanie povinnej, ktorým bráni styku s maloletou. Odmietol nárok

povinnej na náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie povinnej nie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP) a súvisiaci výrok o trovách konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d)
CSP).

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým nariadil výkon rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/159/2016-207
zo dňa 19.09.2019.

9. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.10. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

11. Podľa § 377 ods. 2 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 377 ods. 3 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili

zánik uloženej povinnosti.

13. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.
1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním
uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a

citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby

s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do

svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

18. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

19. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je
upravené v štvrtej časti CMP. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je
druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na peňažné alebo
nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Najväčšou odlišnosťou je práve predmet personálnej exekúcie,ktorým je úprava nepeňažných práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré je súčasne
účastníkom tohto konania.

20. Pokiaľ ide o uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu
je možné odôvodniť len dôvodmi, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 377 ods. 3 CMP teda tým,
že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
spôsobili zánik uloženej povinnosti. Pri materiálnej vykonateľnosti pôjde o neurčitosť výroku, označenia
účastníkov, lehoty na plnenie, príp. iných, pre výkon rozhodnutia podstatných údajov. Pri formálnej

vykonateľnosti pôjde o to, že rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, napr. pre nesprávne
doručenie, pre nesprávne právne posúdenie vykonateľnosti súdom a pod. Okolnosťou, ktorá nastala po
vzniku exekučného titulu môže byť napr. to, že došlo k splneniu povinnosti alebo že oprávnená alebo
povinná osoba zomrela, dôvodom môže byť aj zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktorý je exekučným
titulom. Vymedzenie len týchto špecifických odvolacích dôvodov vyjadruje podľa právnej teórie rešpekt
a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Odvolacie dôvody

sa budú týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia.
Nepôjde o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej súdom v základnom konaní. (pozri Smyčková,
R., Števček M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 1131 a 1156).

21.Odvolacísúdsapretovrámciprieskumunapadnutéhorozhodnutiazameralvýlučnelennaexistenciu
uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania, a teda či sú tu skutočnosti, ktoré spôsobujú, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

22. V predmetnej veci bolo nesporné, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava
III č.k. 38P/159/2016-207 zo dňa 19.09.2019, vykonateľný dňa 30.09.2019, ktorým súd prvej inštancie
schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v štvordňových intervaloch tak, že striedavá osobná starostlivosť sa začne realizovať
osobnou starostlivosťou oprávneného v piatok po skončení vyučovania a maloletá bude odovzdávaná

v pravidelných štvordňových intervaloch, pričom ak deň odovzdania pripadne na sobotu, nedeľu resp.
sviatok, bude odovzdávaná o 18:30 hod. a počas školského dňa po skončení vyučovania a školských
aktivít. Miestom odovzdania bude miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča, resp. školské zariadenie,
ktoré maloletá navštevuje. Zároveň sa otec zaviazal k plneniu povinnosti prispievať počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám povinnej, počnúc dňom 01.10.2019. Predmetným rozhodnutím sa zmenil
rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.37P/101/2013-237zodňa16.09.2014včastizverenia,styku
a výživného.

23. Podstatnou odvolacou námietkou zo strany povinnej bola skutočnosť, že súd prvej inštancie

nepostupoval správne, keď nezohľadnil skutočnosť, že maloletá otca odmieta. Nezisťoval jej názor a
nevysporiadal sa s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania psychológom z odvetvia klinickej
psychológie detí.

24. Uvedená námietka povinnej voči nariadeniu výkonu rozsudku, a to aj napriek preukázanému

odmietaniu oprávneného zo strany maloletej, neobstojí.

25. Z obsahu odvolacích námietok povinnej podľa odvolacieho súdu nemožno vyvodiť znaky odvolacích
dôvodov, a teda, či sú tu skutočnosti, ktoré spôsobujú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. K odvolacím

námietkam povinnej odvolací súd dáva do pozornosti, že práva účastníkov (teda aj povinnej z
exekučného titulu), záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každého prejednávaného prípadu
zákonodarca zohľadnil v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá ukladala súdu povinnosť pred
nariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný
nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2023). V tejto

súvislostiniejemožnéopomenúť,žeprijatímvyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRzodňa16.10.2023,
č. 413/2023 Z.z., došlo s účinnosťou od 01.11.2023 k zmene § 3 vyhl. č. 207/2016 Z.z. v smere, že súd
po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP alebo po začatí konania, ktoré
sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutiazisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 413/2023 Z.z.). Uvedené znamená,
že zákonodarca upustil od právnej úpravy ohľadne skúmania tzv. ospravedlniteľných dôvodov, práve
pri ktorých bol súd povinný zohľadňovať najmä správanie sa povinného pri plnení povinnosti, správanie

sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého
dieťaťa. Keďže obe citované vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky majú charakter
procesného predpisu (boli vydané na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 392 CMP), pričom
vyhláška č. 413/2023 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia, odvolací súd v súvislosti s riešením
otázky absencie intertemporálnych ustanovení právneho predpisu poukazuje na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, č.k. PL. ÚS 107/2011 zo dňa 22.10.2014, podľa ktorého, pokiaľ ide o oblasť
procesného práva platí, že nová právna úprava sa uplatní na všetky prebiehajúce konania, ibaže zákon
neustanovuje inak. Zdôrazňuje, že pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia
zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach,
ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak
zákon z nej ustanoví výnimky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo

12/2012 z 26.06.2013). Za výnimky vyplývajúce z citovaných rozhodnutí možno považovať ochranu
nadobudnutých práv, ktorá by mala vyplývať z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného
dôvodu by zisťovanie názoru maloletej, či nariadenie znaleckého dokazovania bolo nehospodárne
(článok 12 CMP), keďže súd, pri nariadení neodkladného opatrenia neskúma dôvody, pre ktoré sa
povinný nepodrobuje rozhodnutiu.

26. Rovnako tak námietka povinnej, že oprávnený sa žiadnym spôsobom nesnažil komunikovať s
maloletou a v časoch určených v rozsudku sa s maloletou dobrovoľne nestretával, a teda nevyužil svoje
právo byť s maloletou nie je dôvodná.

27. Pokiaľ bolo nesporne zistené, že povinná opakovane neodovzdala maloletú do starostlivosti otca
v dobe určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/159/2016-207 zo dňa 19.09.2019,
povinná sa takémuto rozhodnutiu nepodrobila (teda ho neplnila). Matka odôvodnila neplnenie rozsudku
odmietaním otca zo strany maloletej, čím potvrdila, že rozsudku sa pre odmietanie maloletej
nepodrobovala. Zopakujúc, odmietanie otca zo strany maloletej, ktoré je podľa matky dôvodom pre

neplnenie rozhodnutia, nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu. Pri podaní návrhu podľa § 376 ods. 1
alebo po začatí konania bez návrhu podľa § 376 ods. 2 CMP súd nebude vykonávať zisťovanie dôvodov,
či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, ale bude
ihneď postupovať podľa § 377 ods. 1 CMP a v uvedenej veci uznesením výkon rozhodnutia nariadi
(využijúc ustanovenia § 378 až § 383 CMP) alebo návrh zamietne z dôvodov uvedených v § 376 ods. 1

CMP. Z § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. vyplýva možnosť súdu preveriť dôvody nesplnenia uloženej
povinnosti až fakultatívne. Tieto skutočnosti môžu byť neskôr podkladom pre rozhodnutie súdu, ako aj
pre prípadné rozhodnutie o neodkladnom opatrení podľa § 3 ods. 2 vyhlášky. Za týmto účelom príslušný
orgánsociálnoprávnejochranydetíasociálnejkuratelyvypracujesúdusprávu,ktorejnáležitostiupravuje
§ 5 písm. a) až d) vyhlášky č. 207/2016 Z. z.

28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky povinnej, nemajú pre
rozhodovanie odvolacieho súdu (v čase jeho rozhodovania o odvolaní povinnej) žiaden podstatný
skutkový a ani právny význam.

29. Preto odvolací súd dospel k záveru, že povinná v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti
nasvedčujúce niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle § 377 ods. 3 CMP a takéto skutočnosti ani
nevyplynuli z obsahu spisu, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správne.

30. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania napadnutého uznesenia, tento považoval odvolací súd za
nesprávny, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté podľa § 391
CMP v uznesení, ktorým sa konanie o výkon rozhodnutia zastavuje, preto odvolací súd výrok o trovách
konania napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude
končiť (§ 52 - 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

32. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).