Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/175/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204150
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa ako osoby oprávnenej na
výživné: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D., zast. splnomocnencom: A. A. C., trvale
bytom D. XX, proti matke ako osobe povinnej platiť výživné: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.
XX, D., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27. júna 2024 č.k. 28Pc/38/2023-81, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. ako aj závislom výroku IV.
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil A. C. povinnosť prispievať na výživu A. B. C. sumou
vo výške 150 eur mesačne od 25.10.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci k jeho rukám (výrok I.), zročné
výživné za obdobie od 25.10.2023 do 30.06.2024 vo výške 800 eur súd povolil splácať v mesačných
splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2024 pod následkom straty
výhody splátok (výrok II.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 4, § 65 ods. 3, § 75 ods.
1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh navrhovateľa posúdil ako
čiastočne dôvodný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ ako plnoleté dieťa sa domáhal
voči svojej matke určenia výživného v sume 350 eur mesačne počnúc mesiacom september 2023 na
tom skutkovom základe, že ešte ako maloletý bol rozsudkom OS BA I dňa 13.12.2012 zverený do
starostlivosti otca a vyživovacia povinnosť matky k nemu bola naposledy upravená na 250 eur mesačne

rozsudkom OS BA I P/3/2016-98 zo dňa 03.10.2016. Matka absolútne neprejavovala záujem tráviť s
ním čas, výživné neplatila včas alebo v plnej výške, čo viedlo až k podaniu trestného oznámenia dňa
23.06.2022. Nakoľko od septembra 2023 sa stal navrhovateľ študentom denného štúdia na FiFUK v
Bratislave, informoval o tom matku doporučeným listom s priloženým potvrdením o návšteve školy a
s návrhom Dohody o vyplácaní výživného vo výške 250 eur mesačne, matka mu však oznámila, že
mu bude posielať 50 eur mesačne, čo však navrhovateľ považuje za nepostačujúce s ohľadom na jeho
náklady a s prihliadnutím na jej pomery. Matka s návrhom nesúhlasila a navrhla výživné 50 eur mesačne.

Poukázala na to, že navrhovateľ úspešne skončil strednú priemyselnú školu elektrotechnickú ale otec
ho presvedčil, aby išiel na vysokú školu, fakultu manažmentu, kde ho zo školy vylúčili pre neprospech,
následne odmietol prácu, ktorú mu matka cestou svojho partnera vybavila, a tento rok začal študovať na
Filozofickej fakulte študijný odbor archeológia, pričom syn sa vyjadril, že on sa v tomto odbore nemienizamestnať. Podľa názoru matky nejde o účelnú prípravu na budúce povolanie, syn študuje už na
druhej vysokej škole, ktorá na prechádzajúcu školu nenadväzuje, podľa nej by nemalo ísť o samoúčelné
štúdium, ktorým by si vyživovaná osoba len predlžovala mladosť.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/41/2012-250
zo dňa 14.06.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 11CoP/443/2013-283 dňa 02.05.2014
bola zmenená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k vtedy maloletému A. B. tak, že bol
zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť na neho výživné v sume 150

eur mesačne, zároveň bol upravený styk maloletého s matkou. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že matka svoje skutočné príjmy nepreukázala, nakoľko v konaní len tvrdila, že je dlhodobo
nezamestnanáaprácusivzhľadomnavekadosiahnutévzdelanienevienájsť,nijakovšaknezdôvodnila,
z akých príjmov kryje svoje potreby, zároveň bolo tiež zistené, že matka je v produktívnom veku, iné
vyživovacie povinnosti nemá, má ukončené stredoškolské vzdelanie umeleckého typu, žije v B. A. D.,
preto súd neuznal jej argument, že si nevie nájsť prácu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k.

3P/3/2016-98 zo dňa 03.10.2016 bolo výživné zvýšené na sumu 250 eur mesačne, i v tomto prípade
súd konštatoval preukázanú skutočnosť, že matka dlhodobo nie je zamestnaná, napriek tomu že je
v produktívnom veku, má ukončené stredoškolské vzdelanie umeleckého smeru, žije v B. A., kde je
bezpochybne najviac pracovných príležitostí v celoslovenskom meradle, na základe čoho súd prijal
záver, že jej schopnosti a možnosti jej dovoľujú podieľať sa na výžive maloletého v uvedenej miere o to

viac,žeosobnústarostlivosťomaloletéhozabezpečujeotecamatkamátakdostatokčasovéhopriestoru
na svoje uplatnenie. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 5Pc/12/2023-15 zo dňa 05.04.2023
bola jej vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi zrušená z dôvodu, že prestal byť študentom vysokej
školy. Súd prvej inštancie má preukázané, že navrhovateľ je jediným dieťaťom svojich rodičov, aktuálne
je študentom 1. ročníka Filozofickej fakulty, Univerzity Komenského, študijného programu archeológia,

býva spoločne s otcom a babkou. Svoje náklady vyčíslil na 589,90 eur mesačne, z toho strava 200 eur,
hygiena 10 eur, oblečenie 20 eur, internet 15 eur, škola 10, eur, výdavky na bývanie 110 eur, vlastné
výdavky 200 eur. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pričom súdu potvrdila, že aktuálne
prispieva synovi sumou 50 eur mesačne, keďže viac si nemôže dovoliť. Uviedla, že sa snaží nájsť si
zamestnanie, ale bez úspechu. Požiadala o dôchodok, mal by jej byť priznaný od 27.08.2024, bude

mať však minimálny dôchodok a obáva sa toho, že tak ako v minulosti nebude mať ako zaplatiť výživné
a bude na ňu podané trestné oznámenie. Býva u partnera, ktorý ju financuje, vlastní podiel 1/32 na
rodinnom dome, v ktorom býva syn s otcom. Otec navrhovateľa (zároveň jeho splnomocnený zástupca
v konaní) uviedol, že aktuálne nepracuje zo zdravotných dôvodov, od minulého októbra je evidovaný
na úrade práce, predtým bol živnostník s príjmom od 400 eur do 1.500 eur. Výdavky syna financuje

z úspor, poberá prídavky na syna vo výške 60 eur mesačne a finančne mu pomáha aj jeho matka.
Prispievajú polovicou na náklady spojené s rodinným domom, čo predstavuje sumu 225 eur mesačne,
inak má navrhovateľ náklady na stravu, na drogériu, športové aktivity, bicyklovanie, koníčky (počítače,
renovácia auta). Navrhovateľ si s matkou pravidelne telefonuje a občas sa aj stretnú, matka mu mesačne
platí 50 eur.

4.Súdprvejinštanciesinajskôrvyriešilotázku,čijenavrhovateľschopnýsámsaživiťačijejehoštúdium
na vysokej škole účelné. Konštatoval, že rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a z
toho tiež vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore,
pre ktorý má schopnosti a nadanie, a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Toto štúdium by totiž malo

slúžiť na prehlbovanie predchádzajúceho vzdelania, na ktoré spravidla nadväzuje, resp. malo byť viesť k
lepším budúcim vyhliadkam na získavanie prostriedkov pre svoje životné potreby prácou. Môže nastať aj
prípad,keďďalšieštúdiumnapredchádzajúceštúdiumpriamonadväzovaťnebude,avšakzkonkrétnych
okolností bude zrejmé, že aj tak je potrebné preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa. Je
pravdou, že študijný odbor, ktorý si navrhovateľ zvolil nenadväzuje na jeho stredoškolské štúdium,

treba ale vziať do úvahy, že výber stredoškolského štúdia nebol s ohľadom na schopnosti a záujmy
oprávneného správny a takýto prípadný omyl mladého človeka vo veku 14-15 rokov pri výbere strednej
školy je akceptovateľný. Ukončenie vysokoškolského štúdia bezpochyby zlepší pozíciu navrhovateľa
na trhu práce bez ohľadu na to, či bude vo vyštudovanom odbore pracovať alebo nie, keď mnohé
pracovné ponuky či už v štátnej alebo súkromnej sfére vyžadujú vysokoškolské vzdelanie ako také,

bez konkrétneho zamerania. V danom prípade teda aktuálne štúdium navrhovateľa súd nepovažoval za
samoúčelné, ale ako riadnu prípravu na budúce povolanie v záujme zlepšenia budúcich možností na
získavanie prostriedkov na svoje životné potreby. V konaní nebola preukázaná neprimerane opakovaná
zmena študijných odborov zapríčinená ľahkovážnym prístupom navrhovateľa k štúdiu, ani také jehosprávanie vo vzťahu k matke, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako rozporné so zásadami slušnosti
a morálky. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb oprávneného ako aj
z možností povinného rodiča, teda matky. Väčšinu výdavkov, zahrnutých v navrhovateľom vyčíslenej

sume mesačných výdavkov 589,90 eur, súd považoval za odôvodnenú a ich výšku za primeranú,
odôvodnený je výdavok na bývanie, na stravu a na oblečenie, pokiaľ ide o vlastné výdavky navrhovateľa
(napr. za stravu mimo domácnosti, záľuby a pod.) súd považoval za neprimerane vysoké, za
primeranú považoval sumu 100 eur mesačne. Po zohľadnení prídavku na dieťa vo výške 60 eur tak jeho
výdavky na výživu predstavujú cca 430 eur mesačne. Nakoľko sú obidvaja rodičia povinní prispievať

na výživu svojho dieťaťa, súd určil matke povinnosť platiť výživné vo výške 150 eur mesačne, čo
predstavuje cca 1/3 výdavkov oprávneného, pričom zohľadnil vek povinnej, jej nástup do dôchodku a
čiastočné znevýhodnenie na trhu práce, z týchto dôvodov určil výživné na pomyselnej dolnej hranici.
K argumentácii matky ohľadom jej nemožnosti zamestnať sa súd poukázal na to, že je dlhodobo
nezamestnaná a rovnakú argumentáciu používa už roky. Pokiaľ by sa zamestnala čo i len za minimálnu
mzdu, dosiahla by mesačný príjem cca 615 eur, pričom v D. sú možnosti neporovnateľne lepšie ako

v iných regiónoch Slovenska. Z takto dosiahnutej mzdy predstavuje určené výživné 25 % a povinná by
ho bola bezpochyby schopná uhrádzať. Na druhej strane nemožno od nej žiadať, aby dosahovala taký
príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky navrhovateľa z výživného, keďže dieťa má právo sa podieľať na
životnej úrovni svojich rodičov, a teda je tiež nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky
detí, preto návrh vo zvyšku zamietol. Výživné určil od podania návrhu, čím vznikol matke dlh na zročnom

výživnom za obdobie od 25.10.2023 do 30.06.2024, ktorý po započítaní plnenia povinnej predstavuje
800 eur, a tento jej súd povolil uhradiť v splátkach. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52
Civilného mimosporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie. Opísala podrobne okolnosti, za akých došlo

k vylúčeniu jej syna z predchádzajúcej vysokej školy v roku 2022 a to pre nesplnenie požiadaviek pre
postup do ďalšieho ročníka. Poukázala na to, že jej syn neabsolvoval opakovane zapísaný predmet
v 2. ročníku 2022, ktorý si preniesol z 1. ročníka. V marci 2022 sa odvolateľka dostala do finančnej
tiesne a so synom sa dohodla, že nakoľko výživné v sume 250 eur mesačne nezvláda platiť, môže
mu platiť mesačne 100 eur s tým, že dlh doplatí neskôr. Syn jej povedal, že je to v poriadku a že má

dosť peňazí z brigády, avšak napriek tomu bola predvolaná na základe trestného oznámenia vo veci
podozrenia z prečinu zanedbania povinnej výživy v auguste 2022. Okrem iného od nej polícia žiadala
vydokladovať od syna potvrdenie o návšteve školy, o čo syna nasledujúci deň požiadala a až vtedy
sa jej syn priznal, že zo školy bol vylúčený. Syn sa jej teda nemienil priznať a aj doklad o vylúčení
zo školy jej priniesol účelovo až po opakovanej urgencii dňa 02.09.2022, hoci bývajú v susedstve a to

napriek tomu, že matka tento doklad potrebovala doložiť na políciu ako aj na súd k jej návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti, ktorý plánovala podať. Ďalej poukázala na to, že hoci syn obdržal rozhodnutie
zo školy o vylúčení zo štúdia dňa 14.07.2022, trestné oznámenie na ňu podal dňa 28.07.2022, pričom
uvedenú skutočnosť na polícii úmyselne zamlčal a v trestnom oznámení požaduje doplatiť rozdiel od
marca 2022 do augusta 2022, čo spolu predstavuje sumu 900 eur. Odvolateľka túto sumu uhradila dňa

02.09.2022, aj keď vzhľadom na vylúčenie navrhovateľa zo školy za mesiace júl a august už výživné
nemala platiť, čím vznikol preplatok 500 eur (2 x 250 eur). Na pojednávaní vo veci zrušenia vyživovacej
povinnosti odvolateľka žiadala vrátenie tohto preplatku, čo však sudkyňa neriešila a povedala jej, aby
sa so synom dohodla. Odvolateľka sa dohodla so synom, že mu sumu 500 eur odpočíta z výživného,
keď pôjde na ďalšiu vysokú školu, s čím syn súhlasil. Takisto sa s ním v roku 2022 dohodla o možnosti

platenia výživného v sume 100 eur mesačne a výsledkom dohody bolo podanie trestného oznámenia.
Na základe uvedených skutočností odvolateľka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a aby jej preplatok vo výške 500 eur za mesiac júl a august 2022 odpočítal zo sumy zročného
výživného, ktoré jej okresný súd uložil doplatiť v sume 800 eur. Zároveň navrhla zníženie výživného na
sumu 50 eur mesačne, nakoľko v auguste 2024 ide do dôchodku a podľa predbežných výpočtov je suma

jej dôchodku vo výške 241,60 eur.

6. K podanému odvolaniu podal navrhovateľ vyjadrenie cestou svojho splnomocneného zástupcu,
v ktorom uviedol, že odvolateľka opäť klame a prekrúca skutočnosti. Na pojednávaniach pred súdom
navrhovateľ jasne preukázal všetky tvrdenia a nároky, ktoré akceptovala protistrana, rovnako ako

sudkyňa a to na základe doložených podkladov a výsluchu účastníkov. Odvolateľka taktiež uznala,
že nemá žiadny nárok na vrátenie nejakého preplatku, nakoľko žiadny nevznikol. Čo sa týka „dohôd“
o zmene výšky výživného, takisto k žiadnym nedošlo, nakoľko matka vždy len telefonicky oznámila
synovi, že nemá peniaze a bude platiť menej a to aj napriek tomu, že ju jeho splnomocnený zástupcaupozornil, že súdom stanovené výživné môže zmeniť len súd. Napriek tomu naďalej robila obštrukcie
a neplatila výživné v stanovenom termíne a výške. Poukázal ďalej na to, že pôvodný návrh smeroval
na určenie podstatne vyššieho výživného, avšak na pojednávaní bol ochotný dohodnúť sa na sume

250 eur, sudkyňa však stanovila výživné vo výške 150 eur a zročné výživné. Takáto výška výživného
sa zdá navrhovateľovi nedostatočná, ale rozhodol sa ju akceptovať pod podmienkou, že sa protistrana
neodvolá, aby ukončil súdne procesy. Nakoľko sa však matka odvolala, odvoláva sa navrhovateľ
voči výživnému vo výške 150 eur mesačne a požaduje výživné v pôvodne navrhovanej sume 350
eur mesačne. V ďalšom splnomocnený zástupca navrhovateľa poukázal na negatívny vzťah matky

navrhovateľa k obstarávaniu príjmov, ktorý pretrvával počas ich vyše 30 ročného manželstva, táto od
roku 2000, kedy sa narodil ich druhý syn, po skončení materskej nemala záujem zamestnať sa, hoci
príležitostí mala. Ich syn bol po rozvode zverený do jej starostlivosti, avšak v roku 2012 ho vyhodila
z domu a poslala k otcovi, kedy mal syn 12 rokov. Napriek tomu, že súd jej určil výživné a podmienky
stretávania, nejavila záujem stýkať sa so synom a tráviť s ním čas a jediné výdavky na syna teda mala
vo forme platenia výživného, toto však neplatila riadne a včas, odvolávajúc sa na neexistujúce dohody

so synom. Od svojich 12 rokov býva navrhovateľ u otca kde má domov, stravu a dennú starostlivosť, a
jediné kontakty ktoré udržiava matka so synom pozostávajú z večerných telefonátov, prechádzok, alebo
sa obracia na neho keď potrebuje odviezť do obchodu alebo niečo presťahovať. Matka pritom žije so
svojím partnerom vo veľkom rodinnom dome v lukratívnej štvrti.

7. Odvolateľka v odvolacej replike zotrvávala na podanom odvolaní a doplnila, že dňa 16.10.2024
obdržala zo Sociálnej poisťovne rozhodnutie o výške priznaného dôchodku v sume 344,50 eur.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, súc viazaný rozsahom podaného odvolania, keďže ide
o konanie, ktoré možno začať len na návrh (§ 65 CMP), nie však dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a dospel
k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie v jeho výrokoch I. a II., ktorými určil vyživovaciu povinnosť matky na plnoletého syna vo výške
150 eur mesačne a uložil jej aj povinnosť zaplatiť v splátkach zročné výživné za obdobie od 25.10.2023
do 30.06.2024 vo výške 50 eur, predmetom prieskumu je i závislý výrok IV. o trovách konania. Pokiaľ

ide o výrok III., ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, tento nebol odvolaním dotknutý
a nadobudol právoplatnosť.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre

posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa však žiada dodať nasledovné:

12. Vychádzajúc z obsahu odvolania, podľa názoru odvolateľky súd nedostatočne, resp. nesprávne zistil
skutkový stav, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a vyvodil nesprávne závery ohľadom možností

a schopností matky, zároveň neprihliadol dostatočne na nemorálny postup navrhovateľa pri uplatňovaní
si nároku na výživné voči nej. Výška bežného výživného je podľa nej neprimerane vysoká a pokiaľ ide
o zročné výživné, súd by mal započítať plnenia výživného, ktoré v minulosti navrhovateľ od matky prijal
neoprávnene a jej dlh o túto sumu znížiť. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ale nezistilvpostupeprvoinštančnéhosúdužiadnepochybenie,ktorébyviedloknesprávnemurozhodnutiuvmerite
veci.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerane majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

18. Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona a obsahu spisu dospel k rovnakému
záveru ako prvoinštančný súd a síce, že je tu namieste určenie výživného, keďže navrhovateľ hoci

je plnoletý, je stále nezaopatreným dieťaťom pripravujúcim sa denným štúdiom na budúce povolanie
a teda vyživovacia povinnosť rodičov k nemu stále trvá, pričom matka si túto vyživovaciu povinnosť
dobrovoľne neplní. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom, že suma výživného vo výške 150 eur
mesačne je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľa ako aj schopnostiam a možnostiam matky
ako povinného rodiča. Ako správne uviedol prvoinštančný súd, bolo preukázané, že matka navrhovateľa

je dlhé roky nezamestnaná a túto argumentáciu používa v konaniach o výživnom už roky. Odvolací
súd zdôrazňuje, že matka pritom nepreukázala, že by jej zdravotný stav alebo iné vážne okolnosti
objektívneho charakteru bránili zamestnať sa, prípadne iným spôsobom ( napr. podnikaním) obstarávať
prostriedky na živobytie a na plnenie si vyživovacej povinnosti voči synovi. Nepreukázala ani to, že by si
prácu skutočne hľadala, ak by totiž jej záujem bol reálny, určite by si prácu našla. Pokiaľ by matka bola

ochotná pracovať, nepochybne by dokázala dosahovať aspoň minimálnu mzdu, veľmi pravdepodobne
však je schopná dosahovať príjmy podstatne vyššie vzhľadom na jej vzdelanie a zvlášť s ohľadom
na región, v ktorom žije. Každý rodič pritom je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť k svojim deťom,
pokiaľ táto trvá a musí si preto zariadiť svoje záležitosti tak, aby si svoju vyživovaciu povinnosť aj
mohol plniť, teda mal by riadne využívať svoje schopnosti a možnosti, inak súd pri určovaní výživného

postupuje v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádza z potencionálnych príjmov povinného
rodiča ako to správne urobil prvoinštančný súd. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby
povinnej platiť výživné súd neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v
čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré
povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania

a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Záver súdu prvej inštancie bol preto
správny a odvolací súd nevidí žiaden dôvod tento záver korigovať ani po priznaní starobného dôchodku
odvolateľke. Pokiaľ sa totiž táto odvoláva na nízku sumu vyrubeného dôchodku (344,50 eur) i tu platí
rovnaký princíp potencionality ako je uvedené vyššie, keďže je zrejmé, že výška dôchodku je opäť
výsledkom dlhoročného ľahkovážneho prístupu odvolateľky k práci a nevyužívania jej zárobkových

možností v uplynulých rokoch, čo nemôže ísť na ujmu jej nezaopatreného dieťaťa (odhliadnuc od toho,
že jej nič nebráni pracovať aspoň na polovičný úväzok a tak svoj aktuálny príjem zvýšiť).

19. Treba teda konštatovať, že zistenia, ku ktorým dospel prvoinštančný súd ohľadom možností
a schopností matky postačujú na prijatie záveru o výške primeraného výživného pre navrhovateľa v

sume 150 eur, ktorá suma zároveň zodpovedá jeho odôvodneným potrebám. Zároveň odvolací súd
nezistil žiaden relevantný dôvod na to, aby výživné navrhovateľovi nepriznal v zmysle § 75 ods. 2 Zákona
orodine.Právooprávnenéhonavýživnéodpovinného,musíbyťvsúladesdobrýmimravmi,toznamená,
že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na straneoprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a
dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Vyžaduje sa také

správanie,ktorésvojouintenzitouazávažnýmidôsledkamijemožnéobjektívneposúdiťakoporušovanie
dobrých mravov, pričom súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom
individuálnom prípade.

20. V danom prípade ale súd nezistil dôvod na nepriznanie výživného. Podanie trestného oznámenia

zo strany oprávneného ako dieťaťa odkázaného výživou na svojich rodičov, je iba následkom toho,
že samotná matka ako povinný rodič porušovala vážnym spôsobom povinnosti uložené jej súdom.
Za uvedených okolností, keď sama matka si neplní základnú povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu,
nemožno považovať za nemorálne pokiaľ si dieťa svoje práva uplatňuje zákonnými prostriedkami či už
formou exekúcie alebo podaním trestného oznámenia pre neplatenie výživného. Ťažko možno vytýkať
navrhovateľovi ako nemorálny postup opísaný odvolateľkou (v súvislosti s tým, že odďaľoval oznámiť

jej ukončenie predchádzajúceho štúdia, alebo že si nechal vymôcť výživné aj za obdobie, kedy už
neštudoval), keďže ani správanie samotnej matky voči nemu nemožno z hľadiska dobrých mravov
označiťakonezávadné(minimálnesohľadomnajejdlhodobýpostojkpovinnostiamvyplývajúcimjejako
rodičovi, ktorý má živiť svoje dieťa). Berúc do úvahy okolnosti prípadu, posúdiac nízku intenzitu matkou
vytýkaného nepoctivého správania syna, a zohľadniac tiež recipročné nepoctivé správanie matky voči

nemu, ani odvolací súd nepovažoval správanie navrhovateľa voči povinnej ako rozporné s dobrými
mravmi opodstatňujúce aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

21. Vyššie uvedené súvisí aj s argumentáciou odvolateľky smerujúcou voči výroku o zročnom výživnom,
keď matka je názoru, že súd mal pri výpočte nedoplatku na výživnom zohľadniť jej realizovaný preplatok

na výživnom v celkovej sume 500 eur a o túto sumu mal byť nedoplatok ponížený. Ani v tejto otázke
jej však odvolací súd nemohol dať za pravdu. Dôvodom je skutočnosť, že predmetom tohto konania je
určenie výživného za obdobie od 25.10.2023 a preto konajúci súd musel aj pri vyčíslení vzniknutého
nedoplatku vychádzať z plnení poskytnutých povinnou iba v období od 25.10.2023 do 30.06.2024,
teda od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku. Pri výpočte nedoplatku preto súd nemohol vziať

do úvahy plnenia povinnej poskytované titulom výživného v minulých obdobiach, konkrétne sumy
výživného, ktoré povinná zaplatila v lete 2022. Matka ako rodič bola povinná plniť povinnosti uvedené
v (predchádzajúcom) súdnom rozhodnutí až do času, kým nedošlo k ich zrušeniu alebo zmene a v
prípade preplatenia výživného, keďže ide už o plnoleté dieťa, je možné domáhať sa jeho vrátenia. Nie
je vylúčené, aby k takému započítaniu došlo dohodou účastníkov konania, ale pokiaľ k dohode nedôjde,

nič jej nebráni domáhať sa vrátenia preplatku súdnou cestou.

22. Nakoľko odvolateľka okrem vyššie opísanej výhrady (vyhodnotenej ako neopodstatnenej) správnosť
výpočtu nedoplatku nespochybňovala a odvolací súd nezistil pri jeho výpočte žiadne nezrovnalosti,
považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu i v tejto časti za správne.

23. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom
sa bežného i zročného výživného podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil
vrátane správneho výroku o trovách konania. Súčasne bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s §
396 CSP o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z.