Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by Mgr. Tamara Ondrušková
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-68P/43/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523201080
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1523201080.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou v právnej veci manžela -
navrhovateľa: L.. T. B., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Č. XX, Q., právne zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát
s.r.o., IČO: 55 134 114, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, proti manželke: L..J.. R. B., D.. P., M..
XX.XX.XXXX, A. Q. Č. XX, Q., právne zastúpená: JUDr. Henrieta Danišová, advokátka so sídlom J.
Alexyho 7, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom: A. B., M.. XX.XX.XXXX J. P. B., M.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov: L.. T. B., M.. XX.XX.XXXX a L..J.. R. B., D.. P., M.. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. - B. F., vo zväzku XX, ročník
XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
II.
Maloletý A., M.. XX.XX.XXXX a maloletá P.D., M.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z
v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude
realizovať nasledovne.
Matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti:
- Každý nepárny kalendárny týždeň v čase od pondelka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka
párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod., s výnimkou letných, jesenných, vianočných, jarných a
veľkonočných prázdnin,
- Počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 15.07. od 17:00 hod. do 01.08. do 8:00
hod. a v čase od 16.08. od 17.00 hod do 01.09. do 8:00 hod.
- Počas letných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od 01.07. od 8:00 hod. do 15.07. do
17:00 hod. a v čase od 01.08. od 8.00 hod do 16.08. do 17:00 hod.
- počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania
pred začiatkom školských prázdnin od 18:00 hod. do dňa bezprostredne predchádzajúceho prvému dňu
školského vyučovania po jesenných školských prázdninách do 18:00 hod.,
- počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok vždy od 22.12. od 17:00 hod. do 30.12.
do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 17:00 hod. do 07.01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 17:00 hod.
- počas jarných prázdnin každý párny kalendárneho rok vždy od piatka pred jarnými prázdninami od
17:00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 17:00,
- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od štvrtka pred veľkonočnými sviatkami
od 17:00 hod. do utorka nasledujúcom po Veľkonočnom pondelku do 17:00 hod.
Otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti:- Každý párny kalendárny týždeň v čase od pondelka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka
nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod., s výnimkou letných, jesenných, vianočných, jarných a
veľkonočných prázdnin,
- Počas letných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od 15.07. od 17:00 hod. do 01.08. do
8:00 hod. a v čase od 16.08. od 17.00 hod do 01.09. do 8:00 hod.
- Počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 01.07. od 8:00 hod. do 15.07. do 17:00
hod. a v čase od 01.08. od 8.00 hod do 16.08. do 17:00 hod.
- počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania pred
začiatkom školských prázdnin od 18:00 hod. do dňa bezprostredne predchádzajúceho prvému dňu
školského vyučovania po jesenných prázdninách do 18:00 hod.,
- počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok vždy od 22.12. od 17:00 hod. do 30.12. do
17:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 17:00 hod. do 07.01. nasledujúceho kalendárneho
roka do 17:00 hod.
- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárneho rok vždy od piatka pred jarnými prázdninami od
17:00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 17:00,
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od štvrtka pred veľkonočnými sviatkami od
17:00 hod. do utorka nasledujúcom po Veľkonočnom pondelku do 17:00 hod.
Miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bude školské zariadenie, ktoré maloleté deti aktuálne
navštevujú. V čase, keď sa maloleté deti v školskom zariadení nebudú nachádzať, bude miestom
prevzatiaaodovzdaniamaloletýchdetíbydliskotohorodiča,ktorémustarostlivosťomaloletédetizačína.
III. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 120,- eur mesačne a na výživu
mal. P. výživným vo výške 100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k
rukám matky.
V. Súd konanie v časti týkajúcej sa poberania rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloleté deti
počas striedavej osobnej starostlivosti z a s t a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Manžel (ďalej aj ako „otec“) sa návrhom doručeným súdu dňa 20.03.2023 domáhal rozvodu
manželstva a žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva. V návrhu na rozvod manželstva uviedol, že s manželkou uzatvorili manželstvo dňa
24.04.2015 v Bratislave, u oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve
maloleté deti - maloletý A., M.. XX.XX.XXXX a maloletá P., M.. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku
harmonické, manželia bývali spolu s maloletými deťmi v byte manželky na Č.V. E. F. Q.. Postupom
času sa však stupňovalo napätie medzi manželmi, ktoré vyústilo k hádkam a nezhodám, čo malo za
následok citové ochladnutie medzi manželmi. Manželka si našla novú známosť, na základe čoho svoj
voľný čas nasmerovala k iným záujmom, postupne začala prejavovať negatívne správanie nielen voči
manželovi, ale aj voči maloletým deťom, v spoločnej domácnosti vytvárala konflikty, čo malo negatívny
vplyv na maloleté deti. V dôsledku uvedeného manžel spolu s maloletými deťmi dňa 27.12.2022 opustil
spoločnúdomácnosť.Manželkatrávilaveľačasuvpohostinstváchanočnýchkluboch,ponávratedomov
vykazovala znaky nadmernej opitosti, od leta 2020 mala manželka tri mimomanželské známosti. Medzi
manželkou a maloletými deťmi začal postupne vznikať negatívny vzťah. Manžel sa v tomto období o
maloleté deti riadne staral a stará sa dodnes. Manžel sa viackrát pokúsil o obnovenie harmonického
spolužitia manželov, avšak bezúspešne. manžel má za to, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne
narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V súvislosti s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom manžel uviedol, že
maloletý A. aktuálne navštevuje prvý ročník Základnej školy na Č. X F. Q., je zdravý a nemá zvýšené
náklady na zdravotnú starostlivosť. Maloletá P. navštevuje Materskú školu na ŠE. XX F. Q., je zdravá
a nemá zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Mesačné výdavky na maloletého A. otec vyčíslil
na sumu 1105,- eur a na maloletú P. na sumu 1060,- eur. Otec je v súčasnosti samostatne zárobkovočinnou osobou, venuje sa podnikaniu S.L. na F. E. F. J., pričom hrubý príjem otca je v priemere cca
4500,- eur mesačne. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastní motorové vozidlo značky D. D. V., rok
výroby 2013. Matka je v súčasnosti zamestnaná v B. na U. Č.J. s priemerným mesačným príjmom cca
900,- eur v čistom. Matka vlastní byt na Č. E. F. Q.. Matka poberá rodinné prídavky na obe maloleté deti.
Daňový bonus na mal. A. si uplatňuje matka a na maloletú P.D. otec. Matka v súčasnosti starostlivosť
o maloleté deti zanedbáva, cieľom otca je vytvoriť maloletým deťom bezpečné, stabilné a výchovné
prostredie. Otec rešpektuje matku ako významnú osobu v živote maloletých detí, avšak má za to, že
nie je v záujme maloletých detí zveriť ich do starostlivosti matky. Po odchode otca s maloletými deťmi
zo spoločnej domácnosti boli maloleté deti s matkou zriedkavo, v dôsledku čoho si vytvorili k matke
negatívny postoj. Vzhľadom na uvedené, otec v návrhu na začatie konania navrhol, aby boli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti otca, styk s matkou nebol upravený a matka bola zaviazaná k
vyživovacej povinnosti vo výške 170,- eur na mal. A. a 130,- eur na mal. P.. Otec navrhol, aby súd
rozhodol aj o poberaní rodinných prídavkov na maloleté deti a daňového bonusu. Otec následne, na
prvom pojednávaní navrhol, odlišne od písomného návrhu, aby boli maloleté deti zverené do striedavej
osobne starostlivosti oboch rodičov, s režimom striedania 5 dní u matky a 9 dní u otca, bez určenia
vyživovacej povinnosti, pričom na uvedenom návrhu zotrval.
2. Manželka (ďalej aj ako „matka“) sa k návrhu manžela vyjadrila podaním doručeným súdu dňa
11.05.2023. Vo vyjadrení uviedla, že absolútne popiera vyjadrenia manžela ohľadom vzťahu manželky
k maloletým deťom. Manželka nikdy nebola a ani nie je alkoholička, nikdy nebrala a ani neberie drogy
či iné návykové látky. Manželka riadne pracuje a žije slušný život. Maloleté deti nikdy nezanedbávala
ani nezanedbáva, maloleté deti ľúbi a deti ľúbia ju. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje
manželka to, že manžel ju nikdy nepovažoval za rovnocenného partnera, ponižoval ju, vyvyšoval sa
nad ňu. Po narodení maloletého A. ostala matka na materskej dovolenke, na ktorej bola sedem rokov,
všetko venovala deťom a rodine, denne varila, upratovala, venovala sa deťom. Manžel sa venoval svojej
umeleckej kariére, bol úspešný, manželke neprejavoval žiadne city, nikdy ju neoslovil menom. Vzťah
medzi manželmi postupne chladol. Manželka sa cítila nemilovaná, osamelá. Po materskej dovolenke
manželka nastúpila do práce, kde sa zaľúbila. Manžel ju začal prenasledovať, sledoval ju cez sociálne
siete, cez svojich známych, kontroloval jej telefón, chválil sa tým, že jej ho odpočúva. Mimomanželský
vzťahmanželkytrvaltrimesiace.Vofebruári2023samanželsmaloletýmideťmiodsťahovalzospoločnej
domácnosti a manželke oznámil, že deti si budú striedať, bez toho aby sa s manželkou dohodli.
Matka nesúhlasí, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca. Matka maloleté deti
nikdy nezanedbávala, vždy boli najedené, čisté, spokojné, mali všetko, čo potrebovali. V čase podania
vyjadrenia si maloleté deti striedali v intervale troch dní. Matka má za to, že by mali spolu s otcom
absolvovať psychologické poradenstvo, s čím však otec nesúhlasí. Matka vyčíslila mesačné náklady
na maloletého A. vo výške 284,- eur a na maloletú P. vo výške 284,- eur. Matka je od 13.09.2023
zamestnaná v spoločnosti U. U. I. P..D..G.., matka vlastní byt na Č. E. F. Q., ktorý nadobudla ešte pred
uzatvorením manželstva. V podaní zo dňa 26.05.2023 matka uviedla, že aktuálne s otcom praktizujú
striedavú osobnú starostlivosť s týždňovým intervalom striedania maloletých detí. Matka navrhla, aby
boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s rovnomerným, týždňovým
intervalom striedania maloletých detí, osobitnou úpravou počas letných, jesenných, vianočných, jarných
a veľkonočných školských prázdnin, matka ďalej navrhla, aby výživné určené nebolo a by súd rozhodol
aj o tom, ktorý z rodičov bude poberať rodinné prídavky na mal. deti a daňový bonus.
3. Matka aj otec predkladali v priebehu súdneho konania viacero písomných vyjadrení, spravidla pred
blížiacim sa termínom pojednávania. Rodičia v písomných vyjadreniach väčšinou popisovali situácie,
ktoré nastali resp. sa vyjadrovali k priebehu pojednávania. Otec opakovane uvádzal, že matka vystavuje
deti psychickému a emočnému tlaku, preberá s nimi priebeh pojednávaní i podania otca na súd,
ovplyvňuje a manipuluje ich. Otec ďalej uvádzal, že striedavá osobná starostlivosť sa od mája 2023
realizuje len z dôvodu, že otec podal v apríli 2023 návrh na rozvod manželstva. Nestotožňuje sa s
tým, že deti si na režim striedavej starostlivosti zvykli, deti ho často konfrontujú s tým, že by uňho
zotrvali dlhšie. Pred podaním návrhu na rozvod matka nebývala doma, navštevovala pohostinstvá a
bary. Otec má za to, že ak je matka schopná poskytnúť maloletým deťom riadnu starostlivosť v režime
striedavej starostlivosti 7/7, mala by byť schopná hradiť ich finančné výdavky. Otec má za to, že matka
nie je spôsobilá dlhodobo poskytovať maloletým deťom starostlivosť a harmonické výchovné prostredie
pre ich zdravý, pokojný a všestranný vývin. Matka pred maloletými deťmi na otca nadáva a používa
hanlivé slová. Otec sa s deťmi nikdy nerozpráva o priebehu pojednávaní. Otec hovorí o matke pred
deťmi len v dobrom, otec je rád, že deti majú matku radi, trávia s ňou čas. K svojim príjmom otecopakovane uviedol, že jeho mesačný príjem je 4500,- eur brutto, avšak jedná sa o príjem nestály. Otec
sa svojimi vyjadreniami nesnaží pomstiť matke, otec len popisuje reálne udalosti, ktoré sa odohrali počas
ich spolužitia. Otec sa obáva, že matka po skončení súdneho konania stratí motiváciu zabezpečovať
starostlivosť o maloleté deti v takom rozsahu, v akom ju poskytuje aktuálne. Otec opakovane poukazuje
na búrlivý životný štýl matky v období pred podaním návrhu na rozvod, najmä v druhej polovici roku
2022. Tvrdil, že matka sa o deti nestarala, navštevovala bary, pohostinstvá, užívala alkohol a drogy.
Otec nepovažuje striedavú osobnú starostlivosť v režime 7/7 za vhodnú pre emočnú nestabilitu matky.
Matka opakovane uvádzala, že vyjadrenia otca sú plné lživých tvrdení, ktoré sa nikdy nestali. Popiera,
že by nejakým spôsobom maloleté deti ovplyvňovala. Matka nemá pocit, že by k nej maloleté deti
odmietali ísť. Striedavá osobná starostlivosť sa riadne realizuje, maloleté deti si rodičia odovzdávajú
vždy v nedeľu, maloleté deti si preberajú a odovzdávajú vždy v bydlisku matky. Maloleté deti počas
pobytu u matky matke neustále preukazujú náklonnosť. Matka popiera, že by ju maloleté deti odmietali,
že by ich akokoľvek zanedbávala. Matka opakovane uvádzala, že s maloletými deťmi bola 7 rokov
na materskej dovolenke, starala sa o deti aj o domácnosť. Otec sa venoval najmä svojej E. kariére.
Otec odmietol psychologické poradenstvo navrhované matkou, ignoruje, že deti majú oboch rodičov a
rodičia spolu musia komunikovať. Matka opakovane popierala, že by nadmerne popíjala alkohol, resp.
užívala drogy. Matka maloleté deti počas pobytu u nej ani na chvíľu neopúšťa. Matka poukazuje na
rozpor ohľadom príjmu otca, a to keď otec na jednej strane tvrdí, že jeho príjem je 4500,- eur brutto, na
druhej strane z predložených daňových priznaní vyplýva, že otec taký príjem v roku 2023 nedosahoval.
Výsluch svedkyne L.. B. P. nepreukázal, že by matka požívala alkohol, drogy resp. že by zanedbávala
starostlivosť o maloleté deti. Matka má za to, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli zverené
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v režime 7/7.
4. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými do spisu, správou ÚPSVaR, správou Základnej školy Č. X, Q., Materskej školy Š. XX, Q.,
výsluchom svedkyne, výsluchom maloletých detí, ako aj výsluchom účastníkov konania na pojednávaní.
Súd zistil nasledovný skutkový stav:
- účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX F. Q., u oboch manželov je to manželstvo
prvé. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn A. a dňa XX.XX.XXXX dcéra P.. Manželia v
súčasnostinežijúvspoločnejdomácnosti,nehospodáriaspolu,nežijúspoluintímne(uvedenévyplývazo
zhodných tvrdení na pojednávaní). Obaja manželia odmietajú obnoviť manželské spolužitie, manželstvo
považujú len za formálny zväzok, neplniaci žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a obaja manželia
s rozvodom manželstva súhlasia;
- manželka je od 24.09.2023 zamestnaná v spoločnosti U. U. I., P..D..G.. s čistou mesačnou mzdou vo
výške 312,50 eur, vrátane daňového bonusu, ktorý si uplatňuje na mal. A. (pracovná zmluva č. l. 505,
potvrdenie o mzde č. l. 506). Z predložených potvrdení (č. l. 681 - 684), ako aj z lustrácie vykonanej
cez Sociálnu poisťovňu vyplýva, že priemerný mesačný príjem matky za mesiace december 2023 až
po súčasnosť je cca 400,- eur netto.
- manžel je samostatne zárobkovo činnou osobou, venuje sa podnikaniu F. G. F. E. F. J., zároveň je
manžel spoločníkom a konateľom spoločnosti T. B. P..D..G... Manžel na preukázanie svojich príjmov
predložil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby T. B. P..D..G.. za rok 2023, daňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023. Manžel zároveň uviedol, že ako fyzická osoba
peňažný denník nevedie, nakoľko si uplatňuje paušálne výdavky. Manžel vyčíslil mesačné výdavky na
podnikateľskú činnosť na sumu 2178,77 eur. Z daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za
rok 2023 vyplýva, že manžel mal v roku 2023 príjem zo živnosti vo výške 22019,- eur. Manžel účtoval
výdavky vo výške 18744,36 eur, jedná sa však o paušálne výdavky, ktoré nemusia zodpovedať jeho
skutočným výdavkom vynaloženým na podnikateľskú činnosť. Z účtovnej závierky spoločnosti T. B.
P..D..G.. za rok 2023 (č. l. 722) vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti za rok 2023 predstavoval
sumu 1805,- eur. Manžel opakovane, či už v písomných podaniach, alebo aj na pojednávaniach uvádzal,
že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 4500,- eur brutto.
- manželka je výlučnou vlastníčkou bytu na Č.É. E. F. Q., nehnuteľnosť nie je zaťažená hypotekárnym
úverom (list vlastníctva č. l. 60). Manželka nevlastní žiadne motorové vozidlo. Manžel nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, je vlastníkom motorového vozidla značky D. D. V., rok výroby 2013. Manželia aktuálne
nesplácajú žiadne pôžičky, úvery, ani exekúcie.
- maloletý A. bol v školskom roku 2023/2024 žiakom prvého ročníka Základnej školy na Č. X F. Q..
Má vrodenú vadu ucha, v dôsledku čoho horšie počuje a v dôsledku čoho navštevuje logopéda (K.
R.), inak je jeho zdravotný stav dobrý. Jeho mesačné výdavky, okrem bežných výdavkov na stravu,ošatenie, obuv, hygienu a zdravotnú starostlivosť, pozostávajú ešte z výdavkov na školskú družinu
vo výške 40,- eur mesačne (č. l. 568 - 570), školskú jedáleň 10,- eur mesačne a ZRPŠ 45,- eur
polročne. Maloletý A. navštevuje futbalový krúžok, za ktorý sa neuhrádza žiaden poplatok. Maloletá
P. navštevovala v školskom roku 2023/2024 Materskú školu na Š.E. XX F. Q., jej zdravotný stav je
dobrý. Jej mesačné výdavky, okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv, hygienu a zdravotnú
starostlivosť,pozostávajúeštezvýdavkovnaškolskújedáleňvovýške35,-eurmesačne(výškapoplatku
za stravu sa odvíja od počtu vydaných obedov) a krúžok anglického jazyka vo výške 65,- eur polročne (č.
l. 574). Maloleté deti navštevujú Súkromné centrum poradenstva a prevencie (č. l. 733), kde sa uhrádza
mesačný poplatok 120,- eur na obe deti.
- matka aktuálne býva v byte na Č. E. F. Q., kde mesačné náklady pozostávajú zo zálohovej platby vo
výške 298,- eur (č. l. 477) a platieb za energie vo výške 50,- eur mesačne (č. l. 470). Otec aktuálne býva
v prenajatom byte na Q. E. F. Q., kde uhrádza nájomné vo výške 1250,- eur mesačne (č. l. 418 - 442).
- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. l. 493 vyplýva, že obaja rodičia majú
vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie potrieb maloletých detí a pre ich priaznivý fyzický, psychický
a sociálny vývin. na režim striedavej osobnej starostlivosti si pomaly zvykajú.
- zo správy zo Základnej školy, Č.V. X, Q. vyplýva, že mal. A. chodí do školy vždy čistý, upravený , vždy
má desiatu, stravuje sa v školskej jedálni, zúčastňuje sa školských akcií. Do kolektívu sa začlenil, v triede
má kamarátov, je veselý, priateľský, komunikatívny, nevyskytujú sa uňho žiaden výchovné problémy. S
rodičmi je bezproblémová komunikácia, pravidelne sa zúčastňujú triednych aktív. Starostlivosť rodičov
je hodnotená ako veľmi dobrá, obaja sú vždy nápomocní a súčinní v súvislosti s výchovno-vzdelávacími
výsledkami žiaka. Mal. A. si pravidelne plní povinnosti plynúce zo vzdelávacieho procesu,
- zo správy z Materskej školy, Š. XX, Q. vyplýva, že mal. P. má veľmi dobrú dochádzku, nebýva často
chorá, do škôlky chodí upravená, vhodne oblečená a čistá, má primerane zvládnuté hygienické a
spoločenskénávyky.Počasvýchovno-vzdelávacíchaktivítmásnahuzapájaťsadoponúkanýchčinností,
je spoločenská, hravá, jej pozornosť a sústredenosť pri výchovnovzdelávacích činnostiach je na nižšej
úrovni, z toho dôvodu bude mať v školskom roku 2024/2025 odklad školskej dochádzky. Rodičia sa
zúčastňujú stretnutí, triednych a školských aktivít. Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná
striedavo zo strany oboch zákonných zástupcov. Komunikácia s rodičmi je náročnejšia zo strany otca,
niekedy sa javí, ako by nerozumel požiadavkám, čo sa mu predkladajú.
5. Pred súdom otec resp. jeho právny zástupca uviedli, že otec vie zabezpečiť diametrálne odlišnú
starostlivosť ako matka, k striedaniu rodičov došlo až po informatívnom výsluchu na súde, dovtedy vo
väčšej miere zabezpečoval starostlivosť o deti otec. Otec uviedol, že po odsťahovaní spolu s deťmi zo
spoločnej domácnosti nechával veciam voľný priebeh, keď matka povedala, že chce mať deti zaviezol
jej ich. Keď sa mal. A. pýtal, koľko by chcel byť s mamou, povedal že dva alebo tri dni. Otec na
pojednávaniach opakovane uvádzal, že striedavá osobná starostlivosť prebieha, poukazoval však na to,
že matka nedodržiava presné časy preberania a odovzdávania maloletých detí. Otec nespochybňuje,
že matka miluje deti rovnako ako on, spochybňuje však jej výkon starostlivosti o maloleté deti, ako
aj správanie matky k maloletým deťom. Otec má podozrenie, že sa na deti počas súdneho konania
používajú psychiatrické postupy, napríklad aj hypnóza. Otec uviedol, že s deťmi trávi čas plnohodnotne,
chodí s nimi na ihriská, na plaváreň. Matka zanedbáva školské povinnosti detí, syn nemal urobené
domáce úlohy. Poukázal na to, že deti sú vystavené veľkému tlaku, psychický stav mal A. sa zhoršuje.
Otec uviedol, že v priebehu konania ustúpil od zverenia detí do jeho výhradnej starostlivosti, a to na
základetoho,žematkavobdobíposlednéhorokavyvinulaúsilie,problémyvšakpretrvávajú.Vovzťahuk
výživnému resp. k majetkovým pomerom otec opakovane uvádzal, že jeho mesačný príjem je v priemere
4500,- eur brutto, jedná sa však o príjem nestály.
6. Pred súdom matka resp. jej právna zástupkyňa uviedli, že striedavá osobná starostlivosť prebieha od
marca 2023, nie až od informatívneho výsluchu na súde. V januári 2023 sa otec svojvoľne odsťahoval od
matky, aj spolu s deťmi, matka ho chodila prosiť, aby jej dovolil byť s deťmi. Otec určoval, aký čas bude
matka s deťmi. Matka nesúhlasila s vyjadreniami otca o tom, že na maloleté deti vyvíjala nátlak, že sa
o ne nestarala. Matka sa o deti riadne stará, deti jej prejavujú lásku, o otcovi sa pred deťmi nevyjadruje
negatívne. Matka trávi s deťmi čas plnohodnotne, vyzdvihuje ich zo školy a zo škôlky, varia spolu,
hrajú sa. Maloleté deti si na režim striedavej starostlivosti zvykli, sú šťastné a spokojné. Pri preberaní
a odovzdávaní sú deti vždy trochu smutné za tým rodičom, od ktorého odchádzajú, no po chvíli ich to
prejde. právna zástupkyňa poukázala aj na vykonané šetrenie v domácnosti rodičov, ako aj na výsluch
maloletých detí, z ktorých nevyplýval ani náznak nespokojnosti maloletých detí resp. že by deti pociťovali
zášť k niektorému z rodičov. keby boli čo i len zmienka v tvrdeniach otca o tom, že matka deti zanedbáva,zastrašuje, nebodaj fyzicky a psychicky týra pravdivá, prejavilo by sa to na správaní maloletých detí, a to
už pred kolíznym opatrovníkom. Matka nesúhlasí s tým, že by deti na výsluch pred súdom pripravovala
resp. že by ich v tej súvislosti zastrašovala. Na otázky právneho zástupcu otca matka odpovedala,
že nepožíva alkoholické nápoje ani iné omamné látky, pred deťmi nepoužíva vulgarizmy, o otcovi sa
väčšinou s deťmi nerozprávajú vôbec, deti sa naňho nepýtajú. Pred deťmi sa nevyhrážala spáchaním
samovraždy, nevyskytli sa u nej fyzické násilie ani vyhrážky fyzického násilia. Pokiaľ ide o vyživovaciu
povinnosť, matka si výživné spočiatku neuplatňovala, v priebehu konania poukázala na vysoký nepomer
medzi príjmom matky a príjmom otca, uviedla, že bude požadovať aspoň symbolické výživné, otázku
výživného napokon nechala na úvahu súdu. Matka poukazovala na to, že skutočný príjem otca nebol
preukázaný. Na pojednávaní dňa 05.06.2024 sa však napokon rodičia zhodli na tom, že vzhľadom na
charakter podnikania otca, a to F. E. oblasti, jeho pravidelný mesačný príjem možno len s ťažkosťami
ustáliť, rodičia sa zhodli na tom, že príjem otca predstavuje v priemere 4500,- eur brutto.
7. Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
8. Na pojednávaní dňa 22.11.2023 sa súd v úvode pokúsil o zmier manželov, v súlade s § 96 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP), no bezúspešne. ani jeden u
manželov nemal záujem obnoviť manželské spolužitie, obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili.
Manžel uviedol, že príčiny rozvratu manželstva nastali najmä v súvislosti s psychickým stavom detí,
taktiež poukázal na neveru zo strany manželky. Manželka uviedla, že manželia nemali dlhodobo žiaden
partnerskýživot,manželsasmanželkouodmietalrozprávať,prejavovaťjejnáklonnosť,nikdyjuneoslovil
menom, bol k nej chladný, intímny život manželov bol mimoriadne sporadický. City manželky voči
manželovi postupne ochladli. Manželia aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu,
nežijú spolu intímne.
9. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím
na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, dospel súd k
záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod
manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo
neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia žijú oddelene od decembra 2022, spoločne
nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov
konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav
je dlhodobý. Manželia majú odlišné základné povahové črty, postoje. Ako hlavnú príčinu rozvratu
manželstva súd ustálil citové odcudzenie manželov plynúce najmä z rozdielnych pováh. Manželstvo je
dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a
tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie
spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie a v tomto prípade to bolo
bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je
ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.10. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
11. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.
12. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
13. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a. úroveň starostlivosti o dieťa,
b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.
24. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné
postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Úloha oboch rodičov
je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a nie je tomu inak ani v posudzovanom prípade. Záujmom
dieťaťajenepochybneto,abybolovstarostlivostitohozrodičov,ktorýuznávaúlohuadôležitosťdruhého
rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova
o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré
umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti.
25. Ústavnoprávny základ pri rozhodovaní súdu o úprave osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa
vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov (čl.
7) a rodičia majú právo na to, aby od nich dieťa nebolo proti svojej vôli zásadne oddelené, ibaže by
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní
určili,žetakétoopatreniejevzáujmedieťaťa.Listinazákladnýchprávaslobôdposkytujeochranurodine,
rodičovstvu a právam oboch rodičov (čl. 32). Zmyslom rozhodnutia o úprave osobnej starostlivosti o
maloleté dieťa je dospieť k usporiadaniu vzťahov medzi rodičmi a deťmi v súlade so záujmom maloletého
dieťaťa tak, aby bola zabezpečená jeho psychická a fyzická pohoda, emočný a intelektový vývin, aby
dieťa nebolo vystavené stresu.
26. V súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 zákona o rodine boli v konaní vypočuté
maloleté deti a bol zisťovaný ich názor a predstava v otázke úpravy zverenia a styku s druhým rodičom.
Pohovor s maloletými deťmi prebehol primerane veku maloletých (A. X D., P. X,X D.) Maloleté deti boli
počas pohovoru veľmi spontánne, hravé, veselé, pôsobili spokojne a šťastne. Obe maloleté deti uviedli,
že maminka aj tato sú dobrí a majú ich radi. Maloletý A. na záver uviedol, že rodičia sú sami, vymysleli
si nový dom. mama a tato sa nahnevali, tak nie sú spolu, každý si kúpil jeden dom a striedajú sa u nich
jeden týždeň.
27. Cieľom ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa
vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine ale aj v súdnom
konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy ale ako aktívny účastník výchovného procesu.
Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Právo dieťaťa byť
v súdnom konaní vypočuté korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa
podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťapri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť
svoj názor samostatne vyjadriť. Musí mať však úplne za preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa.
28. „Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje
prostredníctvomjehozástupcualebopríslušnéhoorgánusociálnoprávnejochranydetí,alebovýsluchom
maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého
dieťaťa“ (R 34/2014).
29. Obaja rodičia zhodne navrhovali zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti, hoci otec pôvodne
navrhoval zveriť maloleté deti do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, v priebehu konania otec navrhol
zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v režime striedania 9 dní u
otca a 5 dní u matky, vrátane špeciálnej úpravy počas školských prázdnin a sviatkov. Matka počas
celého konania navrhovala zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
s rovnomerným režimom striedania, 7 dní u matky a 7 dní u otca, so špeciálnou úpravou počas
školských prázdnin a sviatkov. Sporným v predmetnej veci, a teda aj predmetom dokazovania bol najmä
režim striedavej osobnej starostlivosť, ktorý budú rodičia praktizovať. Otec nerovnomernú striedavú
starostlivosť z preferenciou otca ako rodiča, ktorý bude mať maloleté deti v osobnej starostlivosti viac
dní ako matka, odôvodňoval najmä neschopnosťou matky postarať sa o maloleté deti, taktiež tvrdením
o tom, že maloleté deti sa dožadujú bývania s otcom, čo sa podľa tvrdení otca prejavuje najmä tým,
že keď sa starostlivosť otca blíži ku koncu, deti sú nervóznejšie, odmietajú návrat k matke. Otec sa
vo svojich početných písomných vyjadreniach opakovane vracia do obdobia pred podaním návrhu na
rozvod manželstva, do obdobia, keď manželia ešte žili v spoločnej domácnosti, pričom popisoval, ako sa
matka o deti nestarala, navštevovala v nočných hodinách pohostinstvá a bary, nevhodne sa k maloletým
deťom správala, kričala na ne, vulgárne pred nimi nadávala. Otec na preukázanie svojich tvrdení navrhol
vypočuť matku manželky, L.. B. P., taktiež matku manžela J. B., taktiež predložil súdu zvukové nahrávky.
30. Predmetom svedeckej výpovede sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami, t. j.
svedok má byť vypočutý o veciach, ktoré sám priamo videl, zažil, nie o veciach, o ktorých sa dozvedel
sprostredkovane, od inej osoby. Otec navrhol vypočuť ako svedka svoju matku, pani J. B.. Pani J.
B. sa s matkou maloletých detí v období od podania návrhu na rozvod manželstva nestretáva, nie je
priamym svedkom správania sa matky k maloletým deťom. Uvedené uviedol otec na pojednávaní dňa
05.06.2024. Informácie, ktorými matka manžela disponuje, má sprostredkovane, od maloletých detí
(rovnako tvrdenie otca na pojednávaní dňa 05.06.2024). Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že
dôkazvýsluchommatkymanžela,paniJ.B.nevykonal,keďžepaniJ.B.vsúčasnomobdobíneprichádza
do kontaktu s matkou, nie je očitým svedkom jej konania resp. toho či si dostatočne plní svoje rodičovské
práva a povinnosti. Súd teda nepristúpil k vykonaniu dôkazu - výsluchu svedkyne J. B.D., nakoľko ho
nepovažoval za spôsobilý relevantne ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, pani J. B. sa v súčasnej dobe
s matkou maloletých detí nestretáva, nie je teda svedkom toho, akým spôsobom si matka plní svoje
rodičovské práva a povinnosti.
31. Otec navrhol ako dôkaz aj výsluch matky manželky, L.. B. P.. L.. B. P. matku pravidelne a často
navštevuje, t. j. je v jej možnostiach relevantne sa vyjadriť k tomu, ako matka zabezpečuje starostlivosť
o maloleté deti. Svedkyňa L.. B. P. počas výsluchu uviedla, že R. B. je jej dcéra a T. B. je jej zať.
S dcérou mala vždy veľmi dobrý vzťah. Podľa jej názoru manželstvo medzi manželmi nebolo nikdy
dobré. Uviedla, že s pánom B. (s manželom) sa ťažko komunikuje, k manželom chodievala cez víkend
na návštevy. V súvislosti s odchodom manžela zo spoločnej domácnosti v decembru 2022 sa vyjadriť
nevedela, nevedela uviesť, čo sa stalo. Ohľadom starostlivosti matky o maloleté deti uviedla, že jej dcéra
bola vždy dobrá matka, starala sa o deti aj o domácnosť. Na otázky právneho zástupcu otca uviedla,
že matka nepožívala v minulosti alkohol, taktiež neužívala drogy. Dcéru sledovala cez GPS zariadenie,
mala o ňu strach, nevedela, čo sa v ich domácnosti deje, otec jej často telefonoval v noci. V čase,
keď chodila matka von s kamarátmi (v období leta 2022) bolo o deti vždy postarané, boli s otcom. Toto
obdobie trvalo asi dva mesiace. Svedkyňa nikdy nebola svedkom hádok medzi manželmi, ani fyzických
útokov. Na otázku, či bola súčinná pri príprave detí na výsluch pred súdom formou hypnózy alebo iným
spôsobom, odpovedala že nie. Na otázky právnej zástupkyne matky svedkyňa uviedla, že matka má
so svojimi deťmi pekný vzťah, deti ju majú radi. Nemá pocit, že by rozchod rodičov negatívne ovplyvnil
maloleté deti. Právny zástupca otca počas výsluchu konfrontoval svedkyňu s sms-komunikáciou medzi
ňou a matkou, z obdobia október - november 2022. Právny zástupca otca, aj napriek opakovanej výzvesúdu, predmetnú komunikáciu doposiaľ súdu nepredložil, taktiež neobjasnil, akým spôsobom prepis
tejto komunikácie získal, súd preto neprihliadal na otázky, pri ktorých právny zástupca otca konfrontoval
svedkyňu s uvedenou komunikáciou, nakoľko otec v konečnom dôsledku tento prepis komunikácie ako
dôkaz súdu nikdy nepredložil. Právna zástupkyňa matky poukázala na nezákonný spôsob získania
prepisu komunikácie medzi matkou a svedkyňou.
32. Otec predložil súdu ako dôkaz zvukové nahrávky, z obdobia od 22.12.2022 - 02.04.2023 (ďalej len
„zvukové nahrávky“), ktoré zachytávajú matku a maloleté deti. Predmetné nahrávky boli vyhotovené
bez vedomosti a súhlasu matky, matka vo svojich písomných vyjadreniach opakovane označila zvukové
nahrávky za nezákonný dôkaz, nakoľko boli vyhotovené bez jej súhlasu, taktiež uvádzala, že nemožno
s určitosťou vedieť, či sa jedná o originálne záznamy, bez úpravy otca, taktiež poukazuje na nesúlad
s § 12 Občianskeho zákonníka. Otec trval na tom, aby súd predmetné nahrávky zohľadnil, poukázal
na čl. 3 ods. 1 CSP a čl. 16 ods. 2 CSP a v nich zakotvené prelomenie zásady neprípustnosti
nezákonného dôkazu, po vykonaní tzv. testu proporcionality. Predmetné nahrávky majú preukazovať
správanie sa matky k maloletým deťom. Aby mohol súd podrobiť zvukové nahrávky testu proporcionality,
musel sa oboznámiť s ich obsahom. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, akým spôsobom otec
predmetné nahrávky vyhotovil. Nahrávky pochádzajú u obdobia, kedy už manželia nežili v spoločnej
domácnosti, zároveň z obdobia tesne pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Matka opakovane
uvádzala, že nahrávky vznikli bez jej vedomia či súhlasu. Otec odmietol odpovedať na akékoľvek
otázky súdu ohľadom vyhotovenia zvukových nahrávok. Otec napokon na pojednávaní uviedol, že
cieľom vyhotovenia týchto nahrávok bolo preukázať, že maloleté deti sú zanedbávané a týrané. V
kontexte uvedeného, pri zohľadnení časového obdobia kedy boli nahrávky vyhotovené (po odsťahovaní
sa otca zo spoločnej domácnosti, bezprostredne pred podaním návrhu na rozvod manželstva) ako
aj otcom prezentovaného úmyslu preukázať nahrávkami zanedbávanie a týranie maloletých detí,
je podľa názoru súdu dostatočne odôvodnený záver, že otec tieto nahrávky vyhotovoval účelovo,
s cieľom zdiskreditovať matku maloletých detí v súdnom konaní. Je pravdou, že na nahrávkach
používa vulgarizmy, avšak jednoznačne možno zhodnotiť, že predmetné nahrávky nepreukazujú
zanedbávanie či týranie maloletých detí matkou. Okrem toho súd poukazuje aj na časové obdobie,
kedy boli nahrávky vyhotovené, t. j. ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva, v období
od decembra 2022 do začiatku apríla 2023, pričom v zmysle § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vo vzťahu k predmetným zvukovým záznamom súd napokon
konštatuje aj to, že tieto nahrávky nepovažuje za zákonný dôkaz, nakoľko matka otcovi súhlas na
vyhotovenie audiozáznamu nedala. V čl. 11 ods. 2 CMP je normovaná výnimka, kedy možno použiť aj
nezákonne získaný dôkaz. Ide o prípad, kedy dochádza k stretu dvoch rovnocenných práv. Súd teda v
mimoriadnom prípade môže vykonať aj dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany
ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo, než porušené právo toho, na
čí úkor sa právo vykonáva, teda na základe testu proporcionality. Z povahy testu proporcionality však
vyplýva, že použiteľnosť nezákonného dôkazu bude podmienená dôkaznou núdzou, keďže v prípade
existencie iných (zákonných) dôkazov nie je vykonanie dôkazu potrebné a prednosť bude mať ochrana
osobnostných práv. Predpoklad dôkaznej núdze však v posudzovanej veci naplnený nebol, nakoľko
otcom predložené audiozáznamy nie sú jediným možným a existujúcim dôkazným prostriedkom, ktorým
jemožnévkonanípreukázaťrodičovskú(ne)spôsobilosťmatky.Otázkarodičovskýchkompetenciímatky
bola totiž v rámci tohto konania dôsledne skúmaná, na tento účel súd vypočul maloleté deti, kolízny
opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti matky, rovnako boli dopytované základná škola,
ktorú navštevuje mal. A. a materská škola, ktorú navštevuje mal. P., v neposlednom rade súd poukazuje
na zhodné skutkové tvrdenia oboch rodičov o tom, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje už
minimálne od mája 2023, taktiež skutkové tvrdenia otca o tom, že nespochybňuje to, že matka má deti
rada, rovnako to, že matka sa o deti stará. Po zohľadnení všetkých uvedených faktov súd pri rozhodnutí
vo veci samej na predmetné nahrávky neprihliadol, nakoľko ich nepovažoval za spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie vo veci samej. Súd taktiež uvádza, že objektivita akýchkoľvek zvukových či obrazových
nahrávokčifotografiíjevovšeobecnostisporná,nakoľkosúdnevie,čosituáciízachytenejnanahrávkeči
fotografii predchádzalo, v dôsledku čoho predmetná situácia vznikla. Inými slovami - predmetné zvukové
záznamy nemajú spoľahlivú výpovednú hodnotu z toho dôvodu, že nie je zrejmý kontext/okolnosti, za
ktorých k udalostiam došlo, príp. aké podnety na osobu pôsobili tesne predtým, ako sa zaplo nahrávanie,
resp. ak presne nevieme ani to, aké podnety pôsobia počas vyhotovovania nahrávky. Na základe týchto
nahrávok teda nie je možné vzájomne objektívne porovnať rodičovské kompetencie otca a matky.33. Súd na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na prejavený názor maloletých detí, ako
aj s prihliadnutím na faktický stav v rodine, a to ten, že rodičia sa pri maloletých deťoch aktuálne
striedajú v týždňových intervaloch, dospel súd k záveru, že v súlade s najlepším záujmom maloletých
detí je zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to jednak s poukazom
na to, striedavá osobná starostlivosť de facto prebieha už niekoľko mesiacov, minimálne od mája 2023
(čo vyplýva zo zhodných tvrdení oboch rodičov), taktiež vzhľadom na vykonaný pohovor s maloletými
deťmi, počas ktorého súd nebadal na maloletých deťoch nič, čo by bránilo zachovaniu striedavej
osobnej starostlivosti s rovnomerným režimom striedania. Otázka zverenia detí do striedavej osobnej
starostlivosti v konečnom dôsledku medzi rodičmi ani sporná nebola, striedavú osobnú starostlivosť
napokon navrhovali obaja rodičia, rodičia však v konaní prezentovali odlišné predstavy o dĺžke osobnej
starostlivosti každého rodiča. Kým matka navrhla rovnakú dĺžku starostlivosti a to sedem dní, otec s
jej návrhom nesúhlasil a tvrdiac že matka starostlivosť o maloleté deti nezvláda, žiadal upraviť dĺžku
osobnej starostlivosti v pomere deväť dní osobnej starostlivosti otca k piatim dňom osobnej starostlivosti
matky. Súd na základe vykonaného dokazovania však nenašiel relevantný dôvod pre prioritizáciu otca,
za úpravy ktorej by sa podľa názoru súdu nenaplnili znaky a účel striedavej osobnej starostlivosti. Otec v
konaní opakovane poukazoval na nevhodné správanie sa matky voči maloletým deťom, avšak uvedené
malo prebiehať ešte v čase pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Aj v posledných písomných
vyjadreniach otec uviedol jednak, že nepopiera citový vzťah detí k matke, ale taktiež uviedol, že matka
sa o deti aktuálne stará. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov a uvádzaných úvah súd dospel k záveru,
že v záujme maloletých detí je čo sa dĺžky osobnej starostlivosti každého rodiča týka upraviť túto tak, aby
umožňovala maloletým tráviť rovnocenný čas s oboma rodičmi, s tým, že súd upravil rozsah starostlivosti
o maloleté deti počas bežného roka a počas sviatkov a prázdnin, rovnomerne. Z dokazovania vyplynulo,
že obaja rodičia majú predpoklady na výchovu maloletých detí, a zverenie maloletých detí je v ich
záujme, keďže rešpektuje právo maloletých detí na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd
má preukázané, že potreby maloletých detí budú riadne zaistené v starostlivosti oboch rodičov. Súd
okrem iného bral zreteľ aj na pohovor s maloletými deťmi, počas ktorého bolo maloleté deti v dobrej
psychickej pohode, správali sa zodpovedajúco svojmu veku, boli uvoľnené, šťastné. Súd taktiež nebadal
na maloletých deťoch žiadnu manipuláciu, či už zo strany matky alebo otca. Tvrdenia otca o tom,
že maloleté deti mali byť pred výsluchom zhypnotizované, považuje súd za absolútne irelevantné a
nepreukázané. V priebehu súdneho konania a na základe vykonaného dokazovania súd ani na jednom
z rodičov nezistil nič, čo by preukazovalo že sa o maloleté deti aktuálne nedokáže postarať. Obaja
rodičia svoje deti milujú, starajú sa o ne najlepšie ako vedia a riadne si plnia svoje rodičovské práva
a povinnosti. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak
to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem
iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je
dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona
narodením dieťaťa a preto obaja rodičia majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ
na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje. V konaniach týkajúcich
sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so
subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia. Posúdenie najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa je však otázkou právnou nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať
z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa. Vzťah dieťaťa a rodiča je
prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti s
oboma rodičmi. Súd v priebehu konania nezistil žiadny relevantný dôvod pre preferovanie otca ako
rodiča, ktorý by mal vykonávať starostlivosť maloleté deti o dva dni dlhšie ako matka, pri striedavej
osobnej starostlivosti. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka v domácnostiach rodičov, ako aj zo správ zo
základnejškolyazmaterskejškoly,ktorémaloletédetinavštevujú,jednoznačnevyplýva,žeobajarodičia
si plnia svoje rodičovské práva a povinnosti zodpovedne a riadne, maloleté deti chodia na vyučovanie, či
už prichádzajú od matky alebo od otca, riadne pripravené, obe deti sa zapájajú do vyučovacieho presu,
nadväzujú priateľstvá, sú veselé, komunikatívne, spoločenské, starostlivosť rodičov bola zhodnotená
ako veľmi dobrá. Pri dôkladnom posúdení výkonu starostlivosti o obe deti zo strany oboch rodičov a
zhodnotení ich rodičovských zručností dospel súd k záveru, že obaja rodičia sú schopní vykonávať
dennú osobnú starostlivosť o maloleté deti a prístup k výkonu starostlivosti nemožno na strane jedného
z rodičov označiť za výrazne lepšiu, než by tomu bolo na strane druhého rodiča. Obe deti majú radi
oboch rodičov, cítia sa dobre v oboch domácnostiach, v oboch domácnostiach majú vytvorené vhodné
podmienky pre zdravý a všestranný vývin. Súd má za to, že v predmetnej veci sú splnené podmienky
pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s rovnomerným režimom
striedania sa, a teda sedem dní u matky a sedem dní u otca. Súd v neposlednom rade poukazuje nafakt, že sporným v predmetnej veci boli de facto dva dni v starostlivosti o maloleté deti. Súd má za to,
že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali to, aby
boli mal. deti v starostlivosti otca o dva dni dlhšie ako v starostlivosti matky. Súd má za to, že ak by
matka skutočne nebola schopná plniť si dostatočne svoje rodičovské práva a povinnosti, skutočne by
nezvládala starostlivosť maloleté deti tak, ako sa otec snažil navodiť pred súdom, nebola by schopná
postarať sa o maloleté deti ani počas tých piatich dní osobnej starostlivosti, ktoré navrhuje otec. Na
otázku súdu, v čom považuje otec za tak zásadné dva dni pri úprave dĺžky osobnej starostlivosti každého
z rodičov, nedal otec žiadnu konštruktívnu odpoveď. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že počas letných
prázdnin aj otec navrhol úpravu, podľa ktorej sú deti v starostlivosti matky 14 dní, a to aj napriek
ním tvrdeným nedostatkom vo výkone rodičovských práv a povinností. Otec na pojednávaniach, aj v
písomnýchvyjadreniachopakovanespochybňovalmatku,pokiaľideojejschopnostiamožnostipostarať
sa o maloleté deti. Z prejavu otca mal súd za to, že jeho nastavenie vo vzťahu k matke je negatívne,
v tom zmysle, že má pochybnosti o jej rodičovských schopnostiach. Súd je toho názoru, že v prípade,
ak by súd preferoval otca pri režime striedavej osobnej starostlivosti ako rodiča, ktorý bude mať mal.
deti v starostlivosti viac dní ako matka, negatívne nastavenie otca voči matke by malo v konečnom
dôsledku negatívny vplyv na vývin maloletých detí. Tvrdenia otca o tom, že matka požíva alkohol a drogy,
v priebehu konania preukázané neboli. Rovnomerná striedavá starostlivosť prebieha minimálne od mája
2023, čo vyplýva zo zhodných tvrdení oboch rodičov. Právny zástupca otca opakovane poukazoval na
detailný rozpis starostlivosti o deti od momentu, ako sa otec spolu s deťmi odsťahoval so spoločnej
domácnosti, z ktorého možno vyvodiť, v akom rozsahu vykonávala starostlivosť o deti matka a v akom
rozsahuotec.Právnyzástupcaotcavšaktentorozpissúdudoposiaľnepredložil.Samotnýotecvosvojich
písomných vyjadreniach uvádza, že matka sa o maloleté deti stará, otec však vyjadruje obavu nad
tým, že skončením súdneho konania matka stratí motiváciu poskytovať maloletým deťom starostlivosť
v takom rozsahu, ako je tomu aktuálne. Jedná sa však o ničím nepreukázané obavy otca, pričom
súd opakovane zdôrazňuje, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže
rozhodnúť na základe predpokladov resp. domnienok otca o tom, čo sa stane resp. ako sa bude matka
správať po skončení pojednávania. Otec bezprostredne pred posledným pojednávaním predložil súdu
prepis vyjadrení maloletých detí za obdobie od 01.02.2023 do 26.05.2024. Súd poukazuje na to, že
objektivita a vierohodnosť tohto prepisu sporná, jedná sa o otcom spísané prepisy vyjadrení maloletých
detí resp. popísanie konkrétnych situácií. Právna zástupkyňa matky namietala, že uvedené poznámky
otca nemožno verifikovať, nedá sa zistiť, či maloleté deti skutočne povedali to, že je v prepise uvedené.
Súd sa s uvedeným tvrdením stotožňuje a predmetný dôkaz nepovažuje za spôsobilý spochybniť matku
pokiaľ ide o zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Napokon samotný otec na pojednávaní
uviedol, že tento prepis predložil s tým účelom, aby sa predišlo manipulácií s deťmi, chcel poukázať
na to, že deti všetko povedia. Vykonané dokazovanie tak viedlo súd k záveru o vhodnosti striedavej
osobnej starostlivosti, ktorá sa bude realizovať tak, že maloleté deti budú v starostlivosti matky každý
nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8:00 hod. a v
starostlivosti otca každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka
do 8:00 hod. Miestom preberania a odovzdávania maloletých detí bude miesto školského zariadenia,
ktoré maloleté deti navštevujú. Uvedená úprava bude eliminovať stretnutia rodičov na minimum, čím
sa bude predchádzať konfliktom v nevyhnutnej miere. Pokiaľ ide o úpravu starostlivosti o deti počas
školských prázdnin a sviatkov, tu sa rodičia dokázali zhodnúť, pre súd upravil výkon striedavej osobnej
starostlivosti počas letných, jesenných, vianočných, jarných a veľkonočných prázdnin v zhode s návrhmi
rodičov, so zachovaním rovnomerného režimu striedania.
34. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej
miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je
schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb
maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej
povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujúpri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z
ustanovenia§75Zákonaorodine,odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza
z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera
jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní
ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.).
35. Pri skúmaní majetkových pomerov súd zistil, že matka je zamestnaná v spoločnosti U. U. I., P..D..G..,
jejmesačnýpríjemzomzdyjevýške400,-eurnetto,vrátanedaňovéhobonusu,ktorýsiuplatňujenamal.
A., okrem toho poberá na maloleté prídavky vo výške 120,- eur mesačne. Otec je samostatne zárobkovo
činnou osobou, venuje sa podnikaniu v odbore F. E. F. J., zároveň je manžel spoločníkom a konateľom
spoločnosti T. B. P..D..G.. Otec opakovanej v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní uvádzal,
že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 4500,- eur brutto, na uvedenom sa napokon rodičia zhodli
aj na pojednávaní dňa 05.06.2024, súd teda pokiaľ ide o príjem otca, vychádzal zo zhodných tvrdení
účastníkov konania, a teda z príjmu otca vo výške 4500,- eur brutto. Matka je výlučnou vlastníčkou bytu
na Č. E. F. Q., matka nespláca žiadne pôžičky ani hypotekárny úver. matka nevlastní motorové vozidlo.
Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, je vlastníkom motorového vozidla D. D. V., rok výroby 2013, manžel
nespláca žiadne pôžičky ani hypotekárny úver. Matka ani otec okrem mal. A. a mal. P. inú vyživovaciu
povinnosť nemajú.
36. Mesačné výdavky na mal. A. pozostávajú okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv,
hygienu a zdravotnú starostlivosť, pozostávajú ešte z výdavkov na školskú družinu vo výške 40,- eur
mesačne, školskú jedáleň 10,- eur mesačne a ZRPŠ 45,- eur polročne. Mesačné výdavky na mal. P.D.,
okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv, hygienu a zdravotnú starostlivosť, pozostávajú
ešte z výdavkov na školskú jedáleň vo výške 35,- eur mesačne (výška poplatku za stravu sa odvíja
od počtu vydaných obedov) a krúžok anglického jazyka vo výške 65,- eur polročne. Obe maloleté deti
navštevujú Súkromné centrum poradenstva a prevencie, kde otec uhrádza poplatok 120,- eur mesačne.
Pokiaľ ide o výdavok na bývanie maloletých detí, tento zabezpečuje každý z rodičov sám pri výkone
striedavej starostlivosti. Rovnako súd postupoval aj pokiaľ ide o výdavky na voľnočasové aktivity, ktoré
sú v réžii každého z rodičov, v čase keď zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Otec vyčíslil
mesačný výdavok na stravu pre maloletého A. na sumu 334,- eur (vrátane stravy v škole) a na maloletú
P. rovnako vo výške 334,- eur (vrátane stravy v materskej škole). Matka vyčíslila mesačný výdavok na
stravu pre maloletého A. na sumu 100,- eur, rovnako aj na maloletú P.D. na sumu 100,- eur mesačne.
Súd považoval za opodstatnený mesačný výdavok na stravu pre mal. A. vo výške 200,- eur (bez stravy
v školskom zariadení), rovnako na mal. P. vo výške 200,- eur (bez stravy v materskej škole). Uvedená
suma podľa názoru súdu zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa vo veku X rokov a X rokov. Výdavky
na stravu maloletých detí vyčíslené otcom súd považoval za nadhodnotené, neobstojí ani argument
otca o tom, že maloletým deti kupuje kvalitné drahé potraviny, čo chcel otec preukazovať predloženými
pokladničnými dokladmi (č. l. 88 - 377), z predložených pokladničných blokov však nevyplýva, že by otec
pravidelne kupoval pre maloleté deti kvalitné potraviny. Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, s výnimkou
návštevy Súkromného centra poradenstva a prevencie a logopedickej starostlivosti o maloletého A.,
rodičia neuvádzali žiadne nadštandardné úhrady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, maloleté deti
trápia bežné respiračné ochorenia, súd posúdil ako objektívny mesačný výdavok súvisiaci so zdravotnou
starostlivosťouvovýške25,-eurnakaždézmaloletýchdetí,zahŕňajúcivitamíny,lieky,návštevubežných
ambulancií. Pokiaľ ide o ošatenie a obuv, súd považuje za objektívny opodstatnený mesačný výdavok
na maloleté deti vo veku X resp. X rokov výdavok vo výške 50,- eur mesačne na každá dieťa. Uvedená
suma podľa názoru súdu zohľadňuje aj fakt, že maloleté deti sú vo veku, kedy rýchlo rastú a je potrebné
častejšie meniť oblečenie či obuv. Z predložených dokladov vyplýva, že rodičia sa obaja podieľajú na
úhrade nákladov súvisiacich so školou resp. škôlkou a krúžkami maloletých detí (č. l. 850 - 858 svedčia
o úhradách zo strany matky, č. l. 568 - 574 svedčia o úhradách zo strany otca) otec navyše uhrádza
poplatok v Súkromnom centre poradenstva a prevencie. Aj napriek skutočnosti, že mesačné výdavky na
maloleté deti nie sú vysoké, ako aj napriek tomu, že otec navyše hradí poplatky v súvislosti s návštevou
Súkromného centra poradenstva a prevencie, vzhľadom na vysoký nepomer medzi príjmom matky apríjmom otca považoval súd za potrebné a taktiež za súladné s najlepším záujmom maloletých detí určiť
otcovi vyživovaciu povinnosť, aj s ohľadom na právo dieťaťa zdieľať rovnakú životnú úroveň ako rodič.
37. Životná úroveň sa vymedzuje ako určitý stupeň uspokojovania životných, t. j. hmotných i duchovných
potrieb subjektu, v úzkom vzťahu k ďalším faktorom. Je to v svojej podstate nie právna, ale
socioekonomická veličina. Má ale celý rad kvalitatívnych indikátorov. Zahŕňa v sebe predovšetkým
úroveň výživy, obliekania, bývania, vzdelávania a kultúry, zdravotnej, prípadne sociálnej starostlivosti,
atď. Životná úroveň rodičov súvisí úzko aj s ich celkovými majetkovými pomermi. Pre jej zistenie
je preto potrebné zohľadniť nielen faktickú príjmovú (zárobkovú) stránku, ale treba brať zreteľ aj na
celkovú hodnotu a rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku rodičov a rovnako aj spôsob života,
ktorý v posudzovanom čase vedú, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (nie
len jedného rodiča) (porov. Švestka, J. a kol.: Občanský zákoník. Komentář. Svazek II. Wolters Kluwer,
2014, s. 752). Rovnaká životná úroveň neznamená, že deti musia mať k dispozícii rovnaké množstvo
finančných prostriedkov ako rodičia. Zhodu v životnej úrovni medzi rodičmi a deťmi je preto potrebné
hľadať predovšetkým v samotnom spôsobe života, vo využívaní kultúrnych, športových a spoločenských
možností. Rovnaká životná úroveň musí dieťaťu umožňovať žiť takým štýlom života, ktorý by ich v
porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval z jej celku alebo ktorý by nevytváral neodôvodnené
rozdiely medzi rodičmi a deťmi.
38. V kontexte uvedeného z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obaja rodičia nemajú
rovnakú životnú úroveň, ktorá je natoľko odlišná, že vyžaduje dorovnanie výživným, ku ktorému
bude zaviazaný otec napriek rovnocennej striedavej starostlivosti. Neurčenie výživného počas trvania
striedavej starostlivosti je len jednou z možností, ktorá prichádza do úvahy práve v prípade, že trvanie
starostlivosti je rovnocenné, ale životná úroveň rodičov je v zásade rovnaká. O taký prípad nejde v danej
veci. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, t. j. aj na životnej úrovni
rodiča, ak sa práve nachádza v starostlivosti druhého rodiča. V takom prípade je potrebné túto úroveň
dorovnať výživným aj počas trvania striedavej starostlivosti. Životná úroveň otca je daná predovšetkým
jehopríjmom,ktorýjeniekoľkonásobnevyššíakopríjemmatky.Otecsícenevlastnížiadnunehnuteľnosť,
mesačne však uhrádza nájomné vo výške 1250,- eur, za byt v U., v ktorom býva. Jedná sa o byt
o rozlohe 111,60 m2 bez terasy, čo nesporne predstavuje nadštandardné bývanie. Okrem toho otec
uhrádzamesačne600,-eurzaprenájomJ.,vktorompracuje.Nadruhejstranepríjemmatkyzaposledné
mesiace predstavuje v priemere sumu 400,- eur netto. Matka, na rozdiel od otca vlastní nehnuteľnosť -
byt v Q.. Ani jeden z rodičov nespláca žiadne pôžičky ani hypotekárne úvery. Aj napriek tomu, že matka
je vlastníčkou nehnuteľnosti, možno nesporne konštatovať, že jej životná úroveň je nižšia ako životná
úroveň otca, a to najmä s ohľadom na výšku príjmu, ktorý každý z nich mesačne dosahuje. Otec pred
súdom uvádzal, že jeho príjem, vzhľadom na charakter podnikania, ktorému sa venuje, nie je stály, na
druhej strane však treba brať v úvahu fakt, že otec každý mesiac uhrádza nájomné za byt vo výške
1250,- eur, z čoho možno usúdiť, že príjem otca musí byť každý mesiac minimálne v takej výške, aby
bol spôsobilý okrem štandardných výdavkov na stravu, ošatenie či lekársku starostlivosť (nevyhnutné
opodstatnené výdavky) bol spôsobilý hradiť aj náklady na bývanie. Už len pri zohľadnení tohto faktu
je nesporné, že rozdiel v príjme matky a otca je taký, že odôvodňuje určenie vyživovacej povinnosti aj
pri zverení maloletých detí do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti. Tvrdenie otca o tom, že ak
je matka schopná poskytnúť deťom riadnu starostlivosť v režime striedavej starostlivosti 7/7, mala by
byť schopná hradiť ich finančné výdavky, nemá oporu v zákone. Zverenie dieťaťa do starostlivosti (či
už výlučnej alebo striedavej) jedného z rodičov nie je podmienené schopnosťou rodiča hradiť finančné
výdavky maloletých detí.
39. Pokiaľ ide o samotnú výšku vyživovacej povinnosti, súd vychádzal najmä z ustálených nevyhnutných
a opodstatnených mesačných výdavkov na maloleté deti. U mal. A. súd ustálil výšku odôvodnených
mesačných výdavkov na sumu 392,50 eur a u mal. P. na sumu 380,- eur, bez započítania výdavkov na
bývanie, nakoľko tento výdavok zabezpečuje každý z rodičov sám pri výkone striedavej starostlivosti.
Súd považoval za primerané a súladné s najlepším záujmom maloletých detí pristúpiť určiť výživné vo
výške 100,- eur na mal. P. a 120,- eur na mal. A.. Zmyslom právnej úpravy výživného je zabezpečiť
dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa
starali. Vzhľadom na to, že z dokazovania vyplynulo, že tieto podmienky objektívne nebudú rovnaké, ak
budú maloleté deti striedavo v osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné tieto podmienky „dorovnať“
výživným počas trvania striedavej starostlivosti, ktoré umožní maloletým požívať a mať takú životnú
úroveň, ktorú bude mať počas výkonu tejto starostlivosti zo strany otca. Súd pri určení konkrétnej výškyvyživovacej povinnosti zohľadnil aj fakt, že matka poberá na obe deti rodinné prídavky, čo mesačne
predstavuje sumu 120,- eur, jedná sa o dávku, ktorá je určené na zabezpečovanie potrieb maloletých
detí.
40. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva
rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok
dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Súd nezistil žiaden taká dôvod, ktorý by niektorému z rodičov toto
právo odopieral.
41. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 9 CSP, ak spor, alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.
Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.
Podľa § 2 ods. 5 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak súd rozhodne o zverení
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do spoločnej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa
písomnejdohodyrodičov.Aknedôjdekpísomnejdohodepodľaprvejvety,prizverenímaloletéhodieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo
každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená
striedavá osobná starostlivosť.
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, prídavok a príplatok k prídavku sa podľa
odseku 5 písm. a) začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej
starostlivosti; to neplatí, ak si za tie isté kalendárne mesiace uplatní nárok na prídavok a príplatok k
prídavku len rodič, ktorý má určený menší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, právne účinky novej písomnej
dohodypodľaodseku5prvejvetynastávajúprvýmdňomšiestehokalendárnehomesiacanasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa prídavok a príplatok k prídavku začal vyplácať na základe
predchádzajúcej písomnej dohody, ak z novej písomnej dohody nevyplýva neskorší dátum jej účinnosti.
Podľa § 19c ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak oprávnenej osobe, ktorej bolo
maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti, vznikol nárok na prídavok
a príplatok k prídavku, podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 a nárok na prídavok
a príplatok k prídavku trvá k 31. decembru 2022, na výplatu prídavku a príplatku k prídavku sa do 31.
januára 2023 vzťahuje § 2 ods. 5 a 6 v znení účinnom do 31. decembra 2022.
Podľa § 19c ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak oprávnené osoby, ktorým bolomaloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti, a ktoré spĺňajú podmienky
nároku na prídavok a príplatok k prídavku do 31. decembra 2022, nedoručia platiteľovi do 31. januára
2023 písomnú dohodu o zmene oprávnenej osoby na výplatu prídavku a príplatku k prídavku, alebo
písomný prejav vôle oprávnenej osoby, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku nevyplácal, aby sa
prídavok a príplatok k prídavku vyplácal spôsobom podľa § 2 ods. 5 písm. a) v znení účinnom od 1.
januára 2023, platiteľ vypláca prídavok a príplatok k prídavku oprávnenej osobe, ktorej patrí prídavok
a príplatok k prídavku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022; oprávnenie rodičov
podľa § 2 ods. 5 prvej vety v znení účinnom od 1. januára 2023, tým nie je dotknuté.
Podľa § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom do 31.12.2022, ak súd zverí maloleté dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo, ak súd schváli dohodu rodičov o zverení
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca
oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa
rodičia maloletého dieťaťa písomne nedohodnú na zmene oprávnenej osoby. Ak sa rodičia, ktorým bolo
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom poberaní prídavku a
príplatku k prídavku, môže si nárok na prídavok a príplatok k prídavku uplatniť každý z rodičov najmenej
na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v aktuálnom znení, ak dieťa (deti) uvedené
v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich.
Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho
obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak
podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov, a ak sa nedohodnú inak, daňový
bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
42. Aj keď základným predpokladom pre vznik nároku na poberanie rodinných prídavkov a daňového
bonusu je starostlivosť o nezaopatrené dieťa, tak v prípade daňového bonusu, ako aj v prípade prídavku
na dieťa ide o verejnoprávny nárok rodiča, resp. oprávnenej osoby, ktorý sa netýka výkonu rodičovských
práv a povinností. Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že za
veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností možno považovať iba záležitosti, ktoré sa
dotýkajú záujmov maloletého dieťaťa. Otázka uplatňovania daňového bonusu, resp. poberania prídavku
na dieťa sa však týka výlučne záujmov rodičov maloletého dieťaťa, ako oprávnených osôb v zmysle
vyššie citovaných ustanovení verejnoprávnych predpisov. Je potrebné uviesť, že Zákon o prídavku
na dieťa, ako aj Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby sa rodičia na poberaní prídavku na dieťa a
uplatňovaní daňového bonusu dohodli, a v prípade, ak k dohode medzi oprávnenými osobami nedôjde,
zákon upravuje, akým spôsobom budú tieto nároky vyplácané. V prípade neexistencie dohody sa teda
postupuje podľa kogentných ustanovení Zákona o dani z príjmov, resp. Zákona o prídavku na dieťa,
a teda rozhodovanie súdu ohľadom tejto záležitosti neprichádza do úvahy a stáva sa, vzhľadom na
existenciu kogentnej právnej úpravy, nadbytočným.
43. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej
povinnosti, kedykoľvek počas konania. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh
spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť.
Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor, alebo vec je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k jeho zastaveniu.
44. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vo vzťahu k uplatneniu daňového
bonusu a nároku na výplatu prídavkov na maloleté deti, vec nepatrí do právomoci súdu. Z uvedeného
dôvodu odvolací konanie v tejto časti zastavil podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastavil.
45. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporuuvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo
145/2011).
46. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.