Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 17, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4P/300/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622206214
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7622206214.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci mal. dieťaťa: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka A. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, F., právne zastúpená JUDr.
Tomášom Tauberom, advokátom, Stará cesta 6, Spišská Nová ves a otec G. C., nar. XX.XX.XXXX, G.
H. XX, I., J. E. K., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Heringeš & Veverka s.r.o., Einsteinova
11, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300 Eur na sumu 340
Eur mesačne, počnúc dňom 28.11.2022, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy

do 25. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 28.11.2022 do 31.05.2024 na mal.
A. B. v celkovej výške 684 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky jednorazovo, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

IV. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/43/2019-306 zo
dňa 23.09.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 3P/43/2019-319 zo dňa 05.10.2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/22/2021–374 zo dňa 09.08.2021 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/43/2019-428 zo dňa 10.11.2021 vo výroku o
výživnom zo strany otca na mal. A. B..

V. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách prekladu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným súdu dňa 28.11.2022 domáhala, aby súd zvýšil
výživné zo strany otca na maloletého syna A. B. zo sumy 300,- Eur na sumu 800,- Eur mesačne, a to
s účinnosťou od 08.09.2022.

2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že od posledného určovania výšky výživného uplynulo vyše roka a za

túto dobu sa podstatne zmenili pomery. Maloletý začal navštevovať základnú školu, čím sa podstatne
zvýšili jeho náklady, zvýšila sa náklady na mimoškolskú aktivitu. Príjmom matky je výživné 300 Eur
a zmeškané výživné 540 Eur, ktoré bude otec posielať len do novembra 2022. Otec maloletého poberá
v Nemecku prídavky na dieťa, ktoré matke neposkytuje. Matka tieto tiež nepoberá. U otca sa zmenilaaj situácia v tom, že už nepracuje ako kurz arbeit ako to bolo v dôsledku pandémie, ale pracuje na plný
pracovný úväzok a jeho mesačný príjem sa pohybuje okolo 5000 Eur.

3. K podanému návrhu pripojila aj listinné dôkazy, a to prehľad výdavkov maloletého, čestné prehlásenie
a nájomnú zmluvu.

4. Otec sa k podanému návrhu písomne v súdom určenej lehote nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca cestou dožiadaného súdu, oboznámením sa so
stanoviskom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmové a výdavkové pomery
rodičov, rovnako sa oboznámil s obsahom spisu sp.zn. 3P/43/2019, a na základe toho zistil tento
skutkový stav veci:

6. Matka na pojednávaní dňa 12.12.2023 zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu, pričom ďalej

uviedla, že už od marca 2022 býva so synom v 2izbovom nájomnom byte. Nemá žiadneho priateľa ani
manžela. Dovtedy bývala u svojej matky v Toryskách. Odsťahovala sa z dôvodu, že v Levoči je pre
dieťa viac možností. Svojej matke na domácnosť prispievala. Medzi jej mesačné výdavky patria 20 Eur
telefónypaušál,15,90Eurinternet,stravu100Euraoblečeniepodľapotrebyasi50Eur.Nesplácažiaden
úver ani nemá žiadne dlhy. Nevlastní žiaden majetok, ani nehnuteľnosť ani auto. Vyučená je v oblasti

účtovníctva, ekonomiky. Od 1. novembra 2023 začala pracovať na plný pracovný úväzok v Komunálnej
poisťovni, príjem v hrubom dosahuje 632 Eur, súčasne má aj variabilnú zložku mzdy. Pracovný pomer
je uzavretý na dobú určitú do 30.04.2024. V súvislosti s nástupom do práce sa jej zvýšili aj výdavky na
ošatenie asi 100 Eur. Dovtedy nikde nepracovala, nakoľko si nemohla nájsť prácu. Nebola však vedená
v evidencií uchádzačov o zamestnanie, lebo študuje dennú formu štúdia v obore sociálna práca. Je vo

4. ročníku. Denné štúdium si zvolila z dôvodu, že inak by musela hradiť poplatok 600 Eur za semester.
Poberala však sociálne štipendium 250 Eur. Uplatnenie má v zamestnaní na úrade práce ako sociálny
pracovník. Napriek tomu, že má vzdelanie v ekonomickej oblasti a tiež ovláda cudzí jazyk, o ktorých
pracovníkov je veľký záujem v zahraničných firmách, nikdy sa o takúto prácu vo väčších mestách ako
je napríklad Poprad alebo Spišská Nová Ves neuchádzala, nakoľko nevie ako by do práce dochádzala,

keďže nemá auto. Po ukončení strednej školy pracovala do roku 2014 v Nemecku pre slovenskú firmu,
kde v sklade vykladala tovar, neskôr pracovala v pizzerií, potom otehotnela. Keď mal syn 1 a 1 roka tak
sa so synom odsťahovala na Slovensko. Po ukončení rodičovskej dovolenky poberala opatrovateľský
príspevok asi vo výške 250 Eur, starala sa o svoju babku. Po prijatí na vysokú školu už nemohla poberať
opatrovateľský príspevok, ale začala poberať sociálne štipendium. Syn navštevuje 2. ročník Základnej

školy v Levoči. Medzi jeho výdavky patria poplatky za krúžok florbalu 30 Eur a poplatok za družinu 30
Eur. Na začiatku školského roky zakúpila školské potreby, napr. zošity, obaly, farbičky, plastelíny, perá
a pod. vo výške 60 Eur a úbor na telesnú výchovu 20 Eur. Za stravu v škôlke neuhrádza nič, do apríla
2023 uhrádzala asi 50 Eur mesačne. Syn má rád encyklopédie, zakupuje mu knihy aj o vesmíre. Synovi
nesporí, avšak asi 2 týždne dozadu uzavrela synovi životné poistenie, s mesačnou platbou asi 23,33

Eur. Je zdravý, nemá žiadnu diétu. Otec jej platí výživné 300 Eur, dlh na výživnom nemá. Určený dlh na
výživnom splácal pravidelne, tento uhradil. Vyššiu sumu otec nezasiela, avšak na narodeniny a Vianoce
zašle synovi menší darček. Otec so synom nie je v kontakte, otec na správy matky neodpovedá, napriek
tomu že aktívne mu posiela fotky syna. Z požadovaného výživného by syn mohol navštevovať viac
krúžkov, syn by chcel chodiť na hádzanú, ale nemôže, nepozná výšku mesačného poplatku, možno asi

20 Eur, tiež by chcel chodiť na futbal, mesačný poplatok je asi 20-30 Eur. Vrámci školy tiež chodia na
rôzne výlety, naposledy to bol výlet do Košíc, kde hradila poplatok 20 Eur. Za školských rok chodia na
výlety asi 4-5krát. Syn aktívne prejavuje záujem o nemčinu, sama ho učí.

7. Na pojednávaní dňa 17.06.2024 ďalej uviedla, že syn ma nové výdavky, jednak na školu, jednak

na voľnočasové aktivity. Doplnila že na pomôcky do školy, spravidla na výtvarnú výchovu, kde treba
opakovane dokupovať nové veci, prípadne nové knihy do školy ak nejakú syn stratí minie mesačne aj
35 Eur. Na lieky a výživové doplnky minie mesačne aj 30,- Eur – vitamín C, vitamín D, a lieky keď je
syn chorý. Syn však nemá žiadne zdravotné problémy. Na rôzne rekreácie, víkendové pobyty, výlety čo
je sporadicky, minie aj 40,- Eur mesačne. Mesačne tiež uhrádza poplatky za netflix 11,99 Eur a Disney

plus 9,99 Eur, platí oba detské kanály, lebo syn to pozerá. Tiež hradí raz ročne vodné a stočné 80,- Eur.
Má tiež novozistené zdravotné problémy, trpí migrénami, ako aj problémami s chrbticou. Musí však ešte
absolvovať lekárske vyšetrenia. Pociťuje obmedzenia pracovné, v bežných aktivitách, mala problémy
aj keď pracovala za PC. S otcom komunikuje. Dodala, že otec hradí len výživné, v minulosti, keď hožiadala o zakúpenie bicykla tak otec odpovedal že jej bicykel poštou nepošle. Je v 4 ročníku štúdia,
štátnicu mala minulý rok, všetky známky boli „A“, už mám ukončený semester. Učí sa doma. V práci
dosahovala príjem okolo 630,- Eur, vždy to bolo okolo 600,- Eur a to už aj s daňovým bonusom. V práci

sa jej darilo. Ani raz však nemala príjem nad 700,- Eur. Prémie z poistiek, ktoré uzavrela záviseli od toho
aké poistenie bolo uzavreté.

8. Matka taktiež predložila oznámenie o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.04.2024 a potvrdenie
o priznaní nároku na nemocenskú dávku.

9.Dňa12.03.2024PrvostupňovýsúdBeckumvypočulotcaočomsúdudoručildňa28.03.2024zápisnicu
z jeho výsluchu. Otec do tohto protokolu predovšetkým uviedol, že od doby, čo bolo v roku 2020
stanoveného jeho výživné v sume 300 Eur sa jeho príjem takmer nezvýšil. Uviedol, že podľa výpovede
matkytátopotrebujemesačnenavýživusynapribližne200-250Eur.Keďžeplatívýživné300Euramatka
ešte poberá prídavky na dieťa 250 Eur, má matka k dispozícií pre dieťa sumu 550 Eur, nepovažuje

preto za potrebné zvyšovať výživné na sumu 800 Eur mesačne. Súhlasí s miernou úpravu zvýšenia
výživného, nie však o 250 %. Okrem tohto kúpna sila na Slovensku je menšia ako v Nemecku, a podľa
tzv. Düsseldorfskej tabuľky pre určenie výživného by sa malo na základe zohľadnenia kúpnej sily na
Slovensku odpočítať 25 % výživného. Býva spolu so svojou manželkou vo vlastnom rodinnom dome,
ktorý financoval prostredníctvom dvoch úverov, ktoré bude splácať ešte asi 30 rokov. Jeho manželka

pracuje ako referentka s príjmom okolo 2000 Eur. Majú uzavretú manželskú zmluvu a svoje finančné
pomery majú navzájom oddelené. Nemajú žiaden spoločný účet, jeho manželka ani neprispieva na
splácanie domu alebo iné náklady domu. Medzi jeho výdavky patria náklady na stravu 250 Eur, hygienu
24 Eur, voľnočasové aktivity (domáce zvieratá) 80 Eur, úver na dom 700 Eur, úver na právny spor
200 Eur, poistenia 226 Eur, náklady na prevádzku auta 185 Eur, elektrina, voda, plyn 280 Eur, údržba

domu 300 Eur, vedľajšie náklady platené mestu (daň z nehnuteľností, odvoz odpadu a pod.) 95 Eur,
kúrenie 25 Eur, výživné 300 Eur, mobilný telefón a internet 50 Eur, poplatok za rozhlas 18 Eur a lekár
50 Eur. Výživné uhrádza prevodným príkazom, dlh na výživnom nemá. Pri mimoriadnych príležitostiach
prispieva synovi aj nad rámec výživného, ako je Veľká noc, narodeniny alebo Vianoce, kedy posiela
darčeky, užitočné veci, ako veci do školy, alebo na rozvoj. Inokedy občasne pošle veci do školy, finančne

však nad rámec neprispieva. Nie sú mu známe žiadne mimoriadne náklady na dieťa, preto sa na nich
ani doposiaľ nepodieľal. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že so synom nemá žiaden
vzťah. Keď mal syn jeden rok, vrátil sa so svojou matkou späť na Slovensko. Roky nemal so synom
žiaden kontakt, až teraz vo februári 2024 sa rozprávali prostredníctvom aplikácie Facetime. So synom
však nerozpráva spoločným jazykom. Rozhovor tlmočila matka. Nebol to však žiaden obsažný rozhovor,

ktorý obsahoval len bežné frázy. Dodal tiež, že keď sa uskutočnilo na Slovensku pojednávanie v tejto
veci, matka v rozpore s dohovorom sudcu po skončení pojednávania posadila dieťa do auta a hneď
odišla preč. Jeho právny zástupca ho odhovoril od toho, aby sa ešte v ten večer so synom stretol. Chce
sa však teraz pokúsiť o to, aby si so synom vytvoril vzťah. Podľa vyjadrenia matky sa syn s ním stretnúť
chce, je to však komplikované s ohľadom na dovolenku v práci, je to tiež vzdialenosť vyše 1000 km. Syna

videl osobne naposledy po jeho prvých narodeninách. Od februára 2024 so synom ešte telefonoval cez
videohovor asi tri alebo štyri krát. Odpovede šepkal mame do ucha, ktorá prekladala. Pýtal sa na školu,
záujmy, kamarátov, čo rad číta, zaujíma sa o florbal, prvú pomoc. Na pojednávaní na sude v októbri
2023 matka poviedla, že má záujem aby sa obnovil kontakt, avšak následne sa ju snažil telefonický
zastihnúť, čo sa mu však nepodarilo. Po nejakom čase sa mu to konečne podarilo, porozprávali sa,

dohodli si prvý termín, kedy jej mal zavolať. Písali si následne cez Facebook, odsúhlasili ďalšie termíny.
Nepozná zdravotný stav syna. Pracuje v spoločnosti Gebrüder Tigges v Oelde-Sünninghausene, je to
zlievareň, vyrábajú odlievané predmety, ako panvice a podobné predmety. Vyučený je elektrotechnik
pre strojárstvo a v tomto povolaní aj pracuje. V posledných rokoch mal viacero pracovných úrazov. V
roku 2018 mu na prst spadol oceľový nosník a prst zostal nehybný. V roku 2019 pri práci spadol do

pivničnej jamy. V dôsledku toho mal krv v bruchu a museli ho dvakrát operovať. V roku 2022 utrpel
natiahnutie väziva a natrhnutie kĺbového puzdra s krvným výronom na pravom chodidle. Koncom roku
2023 ho zakliesnilo do stroja a utrpel pomliaždeniny v oblasti rebier, nebolo však potrebné žiadne dlhšie
lekárske ošetrenie. Má problémy s medzistavcovými platničkami, to sa však zistilo iba prednedávnom,
ide o vyskočené platničky. Záverom uviedol, že už roky sa snaží udržiavať stabilný vzťah so synom

a jeho matkou. V dôsledku veľkej vzdialenosti a rečovej bariéry je to, žiaľ, veľmi zložité. To, aby syn
dostával od neho primerané výživné, je pre neho veľmi dôležité. Jeho matka však požaduje sumy, ktoré,
žiaľ, nie sú možné. Za veľkú škodu považuje, že jeho matka ho ťahá pred súd na Slovensku a túto
záležitosť najprv s ním osobne neprerokovala. Bolo veľmi ťažké nájsť nemecky hovoriaceho právnehozástupcu na Slovensku, ktorý by ho zastupoval v právnych záležitostiach. Kvôli vysokým nákladom na
advokátske služby a súdne trovy si už vzal dva úvery v celkovej výške 24.000 Eur, a to popri jeho
úveroch na financovanie domu. Právny zástupca ako aj on sa niekoľkokrát snažili dosiahnuť s matkou

syna mimosúdnu dohodu. Žiaľ, nikdy nebola ochotná na ňu pristúpiť. Dúfa, že dokážu túto záležitosť
čo najskôr vyriešiť tak, aby syn mohol profitovať z harmonického vzťahu svojich rodičov.

10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 220/2023 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje

počnúc od 1.7.2023 suma alebo úhrn súm 122,77 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2023 predstavuje čiastku 36,80 Eur
na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

16.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

25. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

26. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

28. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania
k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany

povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového
poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo
zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo
zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu
nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani

prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by
len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané
nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča,
pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu
neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne

zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V
zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre zmenu výživného.

29. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany rodičov vo všeobecnosti uvádza,

že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa,
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie

vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej

povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa
pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná
rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebojednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možnosti a
majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho
z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti.

30. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa prihliadal na všetky

okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom, vykonal porovnanie
okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania
na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
subjektívnymi okolnosťami na strane povinného a oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom
životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 zákona o rodine už
vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky

výživného.

31. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že od poslednej úpravy výživného došlo
k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a matky. Maloletý A. B. mal v čase poslednej úpravy
výživného 4 roky, navštevoval Materskú školu v Toryskách. Aktuálne maloletý navštevuje 2. ročník

Základnej školy na Námestí Štefana Kluberta v Levoči. Na základe uvedeného súd konštatuje, že od
poslednej úpravy medzičasom už prešlo obdobie 3 rokov a zmenou stupňa vzdelávania a celkovým
vývinom maloletého dieťaťa nesporne vzrástli odôvodnené potreby v každom smere. Z ustálenej súdnej
praxe vyplýva, že rastom a vývojom maloletého dieťaťa v dôsledku plynutia času sa jeho odôvodnené
potrebyzvyšujúspravidlakaždétriroky.MaloletýA.B.navštevujeprvýstupeňzákladnejškoly.Stakýmto

postupom vo vzdelávacom systéme sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na potreby maloletého
dieťaťa. Nesporne aj v súvislosti s nástupom do školy na začiatku školského roka. Matka má okrem
iného nové náklady aj v súvislosti s návštevami krúžkom, zvyšujú sa náklady na denné oblečenie, stravu
a pod.. Vo vzťahu k matke nastala zmena pomerov v tom, že sa odsťahovala od svojej matky do mesta
Levoča do nájomného bytu, za ktorý je povinná platiť nájomné vo výške 300 Eur. Aj naďalej je žiačkou

dennej formy štúdia na vysokej škole, aktuálne vo 4. ročníku, tento ukončila s výborným prospechom. Jej
príjem pozostával zo sociálneho štipendia, za šk. rok 2022/2023 v sume 250 Eur, za šk. rok 2023/2024
v sume 300 Eur. Medzičasom bola zamestnaná na dobu určitú od 01.11.2023 do 30.04.2024. Pred
ukončením pracovného pomeru sa stála práceneschopná, bol jej priznaný nárok na nemocenskú dávku
11,66 Eur denne. Práceneschopná je z dôvodu pretrvávajúcich migrén, ktoré však u nej trvajú už asi

4 roky. V súčasnej dobe by sa chcela zamestnať, najprv však chce absolvovať lekárske vyšetrenie na
neurológií. Od apríla 2024 jej bol priznaný nárok na prídavky na dieťa aj z Nemecka, vo výške 190 Eur
mesačne, tieto však podľa jej vyjadrenia začala poberať už od januára 2024, súčasne sú jej doplácané
slovenským orgánom 60 Eur mesačne, spolu tak vo výške 250 Eur. Otec aj naďalej pracuje v zlievarni
Gebrüder Tigges v Oelde-Sünninghausene, jeho príjem bol zvyšovaný len valorizačne, v roku 2022

dosiahol príjem v čistom po odpočte daní a odvodov 30850,29 Eur, čo je v priemere mesačne 2570,86
Eur, v roku 2023 dosiahol príjem po odpočte daní a odvodov v čistom 33531,96 Eur, čo je v priemere
mesačne 2794,33 Eur. Vzhľadom na uvedené, súd preto konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané,žepodanýnávrhjedôvodnýzdôvoduzmenypomerovajepotrebnémuvyhovieť,nenastala
však taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v matkou požadovanom rozsahu.

32. Pri určení výšky výživného súd ustálil rozsah výživného zo strany otca na maloletého s prihliadnutím
najmänaodôvodnenépotrebymaloletéhoprislúchajúcejehoveku,pretožeodposlednejúpravyvyrástol,
rozšíril sa okruh jej záujmov a záľub, s ktorými sú spojené zvýšené náklady. Je v období rýchleho
rasu, kedy je potrebné zakupovať oblečenie častejšie, podľa výpovede matky nakupuje ošatenie

v hodnote aj 100 Eur mesačne. Tiež treba vziať v úvahu, že na výchove a výžive dieťaťa sa majú
podieľať obidvaja rodičia, teda nemôže byť matkou zo strany otca žiadne uhrádzať všetky výdavky
matky na maloleté dieťa ako aj svoje osobné výdavky. Výživné nemôže slúžiť matke ako náhrada
jej príjmu. Vyživovaciu povinnosť majú totiž obaja rodičia, nielen otec a vzťahuje sa na dieťa. Matka
pokiaľ učinila rozhodnutie študovať na vysokej škole dennou formou štúdia, a to s argumentom, že

inak by pri distančnej forme štúdia musela uhradiť poplatok 600 Eur za semester, na druhej strane
však matke denná forma štúdia znemožňuje sa riadne zamestnať na plnohodnotný plný pracovný
úväzok a dosahovať príjem z pracovného pomeru. Rovnako tak rozhodnutie matky pri jej deklarovanom
napätom finančnom rozpočte odsťahovať sa od matky do podnájmu s mesačným nájomným 300 Eur.Takéto rozhodnutia matky však nemôžu byť na úkor otca, aby jej tento výživným v požadovanej výške
800 Eur nahrádzal jej príjem, popri sociálnom štipendiu počas školského roka, naposledy 300 Eur
ako aj v súčasnej dobe už poberá prídavky na dieťa v celkovej výške 250 Eur. Súčasnú pracovnú

neschopnosť matky súd aj s poukazom na jej výpoveď hodnotí len ako krátkodobé, a to aj s poukazom
na zabezpečenie pravidelného príjmu, čo aj sama priznala. Nejedná sa o zdravotné problémy, ktoré
by ju vylučovali z pracovného procesu, zvlášť, ak je schopná študovať, čo len podporuje aj vyjadrenie
matky, že posledný semester ukončila s výbornými známkami. Chce si aj v krátkom horizonte, ktorý
nevedela špecifikovať, začať opätovne hľadať prácu. Matka sa musí správať rovnako tak ako aj otec,

aby sa snažila zadovážiť si príjem, predovšetkým z pracovného pomeru, za podpory (nie zneužívania)
štátnej sociálnej politiky, v čom je matka nesporne vo výhode v tom, že jej poberané štátne sociálne
dávky na dieťa sú štyrikrát vyššie, ako je to v Slovenskej republike, nie sa spoliehať na to, aby otec platil
jej všetky náklady a to skryto formou neprimerane vysokého výživného.

33. Na druhej strane však súd musí prihliadať, ktorý z rodičov v akej miere zabezpečuje starostlivosť o

maloleté dieťa. Pokiaľ teda ide o nákladové položky na maloleté dieťa, je potrebné uviesť, že mesačné
vyčíslenie nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb,
tak aby bola táto jednoznačne určiteľná. Tieto matka prezentovala za poplatky návštevu florbalového
krúžku 30 Eur, za florbalovú hokejku a bránku matka uhradila 51,80 Eur/4,32 Eur mesačne. Náklady
na dieťa v súvislosti s nástupom do prvého ročníka boli za školskú tašku 90 Eur, za kufrík na výtvarnú

výchovu 30 Eur, za perá, obaly a zošity 30 Eur, za úbor na telesnú výchovu 35 Eur a za prezuvky 15 Eur,
spolu v sume 200 Eur / 16,67 Eur mesačne. Za hygienické potreby pre dieťa matka uhrádza cca 30 Eur
štvrťročne/10 Eur mesačne. Dieťa má uzatvorené životné poistenie vo výške 23 Eur mesačne. Náklady
na zabezpečenie stravy pre dieťa sú vo výške cca 85 Eur mesačne. Oblečenie v priemere vo výške
100 Eur mesačne. Náklady na zabezpečenie vitamínov pre dieťa sú vo výške cca 30 Eur mesačne.

Suma odôvodnených mesačných potrieb maloletého tak predstavuje sumu 298,99 Eur. Pri posudzovaní
otázky, čo však súd zahranie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej
úrovne rodičov a dieťaťa. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na to, že rodič, ktorý je platobným
miestom pre výživné musí zabezpečiť že v čase, keď nastane aktuálna potreba, takýto náklad uplatniť,
bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu tohto nákladu, naakumulovaných, či už z vlastných

príjmov, ale predovšetkým z mesačných prostriedkov druhého rodiča, tzn., že aj prípadný zvýšený
jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia nemôže byť argumentom na neúmerné výživné pretože
táto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie s pravidla jedného roka. Na druhej strane
súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátavania na
dlhšie časové obdobie. Tu je nutné tiež uviesť, že otec si riadne a včas plnil vyživovaciu povinnosť

300,- Eur, rovnako tak splácal riadne a včas dlh na výživnom 540 Eur do novembra 2022. Okrem
vyživovacej povinnosti k svojmu synovi, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. S maloletým sa otec
nestretáva. Hlavným argumentom je veľká vzdialenosť a jazyková bariéra, ktoré musí súd akceptovať,
na druhej strane otec si musí uvedomiť potrebu budovať si so synom vzťah a tento aj prehlbovať. Otec
aj predložil súdu pracovnú zmluvu o výkone práce od 01.02.2018 pre zamestnávateľa, Gebrüder Tigges

v Oelde-Sünninghausene kde pracuje doposiaľ. Podľa predloženého potvrdenia o príjme za rok 2023 bol
otcov priemerný čistý mesačný príjem cca 2.794,33 Eur. Osobné výdavky otec prezentoval v celkovej
sume 2484 Eur. Vykonaným dokazovaním zhrnujúc uvedené, pri zmene pomerov z dôvodu uplynutia
času a nástupu do vzdelávacieho systému bolo preukázané, že uvedená výška výživného 340,- Eur
plne a dostatočne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, na ktorých sa má aj pri vyživovacej

povinnosti matky podieľať on, a ktoré výživné je primerané pre zdravé dieťa s bežnými potrebami ako
aj možnostiam a schopnostiam otca ako povinného z vyživovacej povinnosti. Súd súčasne pri určovaní
výšky výživného prihliadal na príspevok matke formou prídavku na dieťa, ktoré matka aktuálne poberá
mesačne v sume 250 Eur.

34. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti, nad sumu 340,- Eur zamietol, nakoľko požadovaná suma
vyživovacej povinnosti bola na jednej strane neprimeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa
a nezlučiteľná s príjmami a výdavkami otca. Vzhľadom na určenú vyživovaciu povinnosť otca v sume
340,- Eur mesačne, súd konštatuje, že takáto výška výživného je primeraná aj životnej úrovni otca,
na ktorej má právo sa maloletý podieľať. Súčasne súd zamietol návrh matky na určenie výživného

pred dňom 28.11.2022 (deň doručenia návrhu na súd) spätne až ku dňu 08.09.2022. Súd na takýto
postup nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa a matka ani žiaden súdu neprezentovala, ktorý by
mal nepriaznivé dôsledky či už na matku alebo maloletého. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených osôb vyžadujezodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez
zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.

35. Súd priznal uvedené zvýšené výživné počnúc odo dňa 28.11.2022, t.j. odo dňa, ako to žiadala matka
v podanom návrhu, ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko zvýšené výdavky maloletého
mala matka už v čase začatia konania a otec sa na týchto výdavkoch zvýšenou mierou nepodieľal.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého syna A. B. v súvislosti so
zvýšením výživného na sumu 340,- Eur, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok

na výživnom za obdobie od 28.11.2022 do 31.05.2024 vo výške 684 Eur, ktorý súd určil otcovi splatiť
podľa § 232 ods. 3 CSP v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento nedoplatok súd vyčíslil za
obdobie od 28.11.2022 do 31.05.2024 ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 340,- Eur
a doposiaľ judikovaného, už zročného výživného 300,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie
predstavuje sumu výživného 40,- Eur za mesiac december roku 2022, rok 2023 a mesiace január až máj
roku 2024 a pomernej časti za mesiac november 2022, zodpovedajúcej 3 dňom uvedeného mesiaca

(t.j. za obdobie od 28.11.2022 do 30.11.2022, čo predstavovalo čiastku 1,33 Eur/deň x 3 dní, spolu 4
Eur za mesiac november).

36. Platobné miesto platenia výživného zo strany otca u maloletého ostalo nezmenené, a to k rukám
matky, rovnako tak deň zročnosti výživného k 25. dňu v mesiaci.

37. Týmto rozhodnutím sa zmenila predchádzajúca súdna úprava výšky výživného, ktorým sú rozsudky
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/43/2019-306 zo dňa 23.09.2020 v spojení s opravným
uznesením č.k. 3P/43/2019-319 zo dňa 05.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 8CoP/22/2021–374 zo dňa 09.08.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves

č.k. 3P/43/2019-428 zo dňa 10.11.2021 a to vo výrokoch o výživnom zo strany otca na maloletého A. B..

38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

39. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok,
trovy právneho zastúpenia a pod.).

43. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v

jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

44. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

45. V danom prípade je otec občan Nemeckej spolkovej republiky, jazykom ktorému rozume je nemecký
jazyk. Slovenskému jazyku nerozumie, z uvedeného dôvodu bolo potrebné v konaní všetky listiny
uvedené v slovenskom jazyku prekladať do jazyka nemeckého a naopak, čím vznikli v konaní trovy
prekladu, ktoré všetky výdavky hradil súd spolu vo výške 1455,66 Eur a trovy tlmočenia vo výške 64,23

Eur za účasť tlmočníka na pojednávaní. Nakoľko však v zmysle § 155 ods. 1 CSP má každý právo pred
súdom konať v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, pričom v zmysle § 155 ods. 2 CSP,
trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát,
súd Slovenskej republike nepriznal trovy prekladu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.