Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 52PPok/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203851
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124203851.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: Mediaprint – Kapa Pressegrosso, a.s.,
so sídlom Stará Vajnorská 1248/9, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 792
281, zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:
50 074 369, za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, zastúpenej: Mgr. Michal Pecko, advokát so sídlom Miletičova

5A, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, za účasti členov štatutárneho orgánu partnera verejného
sektora: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX B. – E. F. C., 2/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX/X, XXX XX B. – E. F. K. E., 3/ C. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX B. – E. F.
K. E., 4/ A. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B. – E. F. G. B., 5/ O. C. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. Q. XXXX/XXX, XXX XX B. – E. F. K. E., všetci zastúpení: Advokátska kancelária MCL, s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, v konaní o uložení pokuty podľa § 13 zákona

č. 315/2016 Z. z., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. V r a c i a partnerovi verejného sektora Mediaprint – Kapa Pressegrosso, a.s., so sídlom Stará
Vajnorská 1248/9, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 792 281, zaplatenú pokutu vo

výške 30 000 Eur, zloženú na účet Okresného súdu Žilina dňa 16.09.2019 pod variabilným symbolom:
XXXXXXXXXX.

III. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila partnerovi
verejného sektora zaplatenú pokutu vo výške 30 000 Eur, zloženú na účet Okresného súdu Žilina dňa
16.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho

súdu.

IV. V r a c i a členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. X, XXX XX B. – E. F. C., zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur, zloženú na účet Okresného súdu
Žilina dňa 17.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

V. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila členovi
štatutárneho orgánu partnera verejného sektora A. B. C. zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur,
zloženú na účet Okresného súdu Žilina dňa 17.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a
to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

VI. V r a c i a členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom

J. XXX/X, XXX XX B. – E. F. K. E., zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur, zloženú na účet Okresného
súdu Žilina dňa 19.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

VII. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila členovi
štatutárneho orgánu partnera verejného sektora G. H. I. zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur,
zloženú na účet Okresného súdu Žilina dňa 19.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a

to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.VIII. V r a c i a členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora C. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XX, XXX XX B. – E. F. K. E., zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur, zloženú na účet Okresného

súdu Žilina dňa 18.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

IX. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila členovi
štatutárneho orgánu partnera verejného sektora C. L. B. zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur,
zloženú na účet Okresného súdu Žilina dňa 18.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a

to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

X. V r a c i a členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora A. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. X, XXX XX B. – E. F. G. B., zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur, zloženú na účet Okresného súdu
Žilina dňa 16.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

XI. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila členovi
štatutárneho orgánu partnera verejného sektora A. A. N. zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur,
zloženú na účet Okresného súdu Žilina dňa 16.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a
to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

XII. V r a c i a členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora O. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. Q. XXXX/XXX, XXX XX B. – E. F. K. E., zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur, zloženú na účet
Okresného súdu Žilina dňa 16.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

XIII. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila členovi

štatutárneho orgánu partnera verejného sektora O. C. J. zaplatenú pokutu vo výške 10 000 Eur,
zloženú na účet Okresného súdu Žilina dňa 16.09.2019 pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a
to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

XIV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.08.2018 bol súdu doručený podnet Transparency International Slovensko, so sídlom
Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, IČO: 31 817 823 (ďalej len „TIS“) na preverenie, či v súvislosti s
overením konečného užívateľa výhod obchodnej spoločnosti C.E.N. s.r.o., ako aj ďalších 13 obchodných
spoločností, medzi ktorými bol aj partner verejného sektora, nedošlo k porušeniu zákazu podľa § 19

písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, v znení účinnom do 31.08.2019,
tým, že E. O. B. ako konateľ oprávnenej osoby, rovnako ako P. G. A. D., G. ako konečný užívateľ
výhod, mali rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku spoločnosti GGFS s.r.o., ktorej
spoločníkmi sú spoločnosti BIZZ, s. r. o. a G Group Ltd., v ktorých sú spoločníkmi E. O. B. a P. G. A. D.,
G., na základe čoho ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení oprávnenej osoby a partnera

verejného sektora, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby.

2. Dňa 12.09.2018 bolo súdu doručené podanie R. S., v ktorom tento rovnako vyjadril pochybnosť o
nestrannosti oprávnenej osoby v súvislosti so zápisom partnera verejného sektora do registra partnerov
verejného sektora, nakoľko vzťah E. O. B., P. G. A. D., G. R. G. G. D., E. ako investorov do spoločnosti

GGFS s.r.o. presahuje profesionálny rámec výkonu advokácie, v dôsledku čoho vznikajú pochybnosti
o nestrannosti oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora. Taktiež vstup E. O. B. do vlastníckej
štruktúry spoločnosti GGFS s.r.o. prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s.r.o. v roku 2014 závisel výhradne
od súhlasného hlasovania P. G. A. D., G., keďže bol ovládajúcou osobou spoločnosti GGFS s.r.o.
Zároveň v prípade niektorých spoločností, medzi nimi aj partnera verejného sektora, je P. G. A. D., G..

aj členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu. Uvedené podanie bolo posúdené podľa jeho obsahu
ako podnet na začatie konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov
verejného sektora (ďalej len „Zákon o RPVS“) a bolo pripojené k podnetu TIS.

3. Uznesením č. k. 43PPok/2/2018 - 35 zo dňa 26.09.2018 začal súd konanie o uložení pokuty podľa

§ 13 Zákona o RPVS.4. Vykonaním listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov konania súd zistil nasledovný skutkový stav,
ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiacemu k prvému zápisu partnera

verejného sektora do registra partnerov verejného sektora, t. j. ku dňu 06.07.2017, pričom zápis do
registra partnerov verejného sektora bol vykonaný dňa 21.07.2017.

5. Partner verejného sektora je akciovou spoločnosťou, ktorej členmi predstavenstva boli ku dňu
06.07.2017 osoby označené v záhlaví tohto uznesenia. Členmi dozornej rady boli A. M. I., P. G. A. D.,

G. a A. A. F.. Za konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora bol označený P. G. A. D., G..
6. Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, mala
troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská
časť Ružinov (do 05.04.2018 bolo sídlo na adrese Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava), IČO: 36
858 463, s vkladom XXX Eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom X.XXX Eur a fyzickú osobu P. G. A. D.,
G. (21.07.2017 nastali účinky prevodu obchodného podielu spoločníka P. G. A. D., G. na spoločnosť

G GROUP LTD.) s vkladom X.XXX Eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s. r. o. bol v januári 2019
prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli P. G. A. D. R. G.
G. D., E..

7. Obchodná spoločnosť BIZZ, s. r. o. mala jediného spoločníka, ktorý vykonával aj funkciu konateľa, a

to E. O. B.. Obchodný podiel spoločníka E. O. B. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka
CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal E. K..
8. Oprávnená osoba mala ku dňu 06.07.2017 dvoch spoločníkov, a to E. O. B. a O. G. T., oboch s
vkladom X.XXX Eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol E. O. B..

9. Z účtovnej závierky partnera verejného sektora vyhotovenej za rok 2018, konkrétne z poznámok k
tejto účtovnej závierke, zverejnenej vo verejnej časti registra účtovných závierok, bolo zistené, že sa v
nej uvádza, že úbytok v stĺpci Pôžičky a ostatný DFM s dobou splatnosti najviac jeden rok predstavuje
vzájomný zápočet poskytnutej pôžičky so záväzkami voči spoločnosti GGFS s.r.o. (strana 13 poznámok
k účtovnej závierke). Ďalej z poznámok k tejto účtovnej závierke vyplýva, že partner verejného sektora

poskytol spoločnosti GGFS s.r.o. dlhodobý úver, pričom nesplatená časť bola vo výške XX.XXX Eur
(strana 14 poznámok k účtovnej závierke). V predchádzajúcom účtovnom období bola nesplatená výška
tohto dlhodobého úveru vo výške XXX.XXX Eur (strana 15 poznámok k účtovnej závierke).
10. Vykonaním lustrácie obchodného registra bolo zistené, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o.
je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., so sídlom Sasinkova 5,

811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ
NAKLADATEĽSTVO a. s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je
predseda predstavenstva, ktorým je od 10.10.2014 G. G. D., E. Obchodná spoločnosť má troch členov
dozornej rady, a to P. G. A. D., G., A. M. I. a O. R. U. E.. Od 10.10.2014 do 02.10.2018 bol členom
dozornej rady E. O. B.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a. s., založenej v zbierke listín, voľba

a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov).
Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm. g) stanov). Podľa
zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. zo dňa 10.10.2014 dozorná
rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva
ustanovila G. G. D., E. a určila ho za predsedu predstavenstva.

11. Súd uznesením č. k. 43PPok/2/2018 – 391 zo dňa 30.08.2019 rozhodol o uložení pokuty podľa §
13 Zákona o RPVS partnerovi verejného sektora vo výške 30 000 Eur, členom predstavenstva partnera
verejného sektora každému vo výške 10 000 Eur a oprávnenej osobe vo výške 20 000 Eur.
12. Súd založil svoje rozhodnutie na závere, ktorý zovšeobecňujúco vyjadril nasledovne: vzťah medzi
členom dozornej rady partnera verejného sektora (ďalej aj len „PVS“) a konateľom oprávnenej osoby,

založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom
iných právnických osôb nimi ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti
oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa Zákona o RPVS vo vzťahu k PVS a oprávnená osoba
je tak podľa § 19 písm. c) Zákona o RPVS vylúčená z vykonávania týchto úkonov vo vzťahu k PVS.
13. Súd poukázal aj na účasť P. G. A. D., G., E. O. B., ako aj A. M. I., ktorý bol taktiež členom dozornej

rady PVS, v dozornom orgáne spoločnosti EBR SERVICES a. s., kde boli v posudzovanom čase členmi
dozornej rady a jediným akcionárom spoločnosti EBR SERVICES a. s. bola spoločnosť GGFS s.r.o.
14. Za ďalšiu skutočnosť, ktorá podľa súdu vzbudzovala pochybnosť o nestrannosti oprávnenej
osoby, považoval to, že spoločnosť GGFS s.r.o., bola v zmysle čl. VII spoločenskej zmluvy uzavretouspoločnosťou, čiže prevod obchodného podielu a vstup nového spoločníka bol viazaný na súhlas
valného zhromaždenia spoločnosti. Z toho vyvodil, že vstup E. O. B. do danej spoločnosti sa mohol
uskutočniť len po výslovnom prejave vôle P. G. A. D., G.. Súd poukázal aj na to, že podľa účtovnej

závierky PVS za rok 2018 mal PVS voči spoločnosti GGFS s.r.o. pohľadávky a záväzky.
15. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/66/2021 - 1398 zo dňa 10.08.2021 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Žilina č. k. 43PPok/2/2018 – 391 zo dňa 30.08.2019.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. 3Obdo/30/2022 – 1532 zo dňa
31.01.2024 zrušil vec a vrátil ju súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Závery dovolacieho súdu

17. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pojem nestrannosť nie je v Zákone o RPVS
vymedzený. Vo všeobecnosti sa pod týmto pojmom rozumie neutralita, nezaujatosť, objektívnosť, ale aj
nezávislosť, spravodlivosť, či nedostatok predsudku.

18. V prejednávanej veci vzišla otázka, či je vhodné a proporcionálne použiť kritériá nestrannosti sudcov
v objektívnom zmysle podľa teórie zdania, na oprávnené osoby, ktoré vykonávajú svoju činnosť na
základe súkromnoprávneho vzťahu a nie z pozície orgánu verejnej moci. Podľa právnej úpravy de lege
lata, kedy oprávnená osoba vykonáva činnosť podľa Zákona o RPVS, nie za účelom napomáhania
výkonu spravodlivosti v justícii ako justičný orgán (predovšetkým súd, prípadne v širšom okruhu tiež

súdom poverený notár ako súdny komisár, súdny exekútor), s cieľom vyššej verifikácie, ale mimo výkonu
advokácie, mali by byť závery k nestrannosti sudcov podľa teórie zdania, ak nie celkom vylúčené, tak
primerane modifikované s prihliadnutím na jednoznačne nižší štandard prejavov nestrannosti kladený
na tento okruh osôb.
19. Pokiaľ ide o vymedzenie dôvodov vylučujúcich oprávnenú osobu (§ 19 Zákona o RPVS), najvyšší

súd uviedol, že Zákon o RPVS stanovuje dôvody vylúčenia, teda situácie, kedy oprávnené osoby nesmú
vykonávať úkony podľa tohto zákona, predovšetkým vydávať verifikačné dokumenty, s odstupňovaním
v konkrétnosti textácie danej regulácie. Prvé dve právne normy [§ 19 písm. a) a b) Zákona o RPVS]
sú bez väčších ťažkostí interpretovateľné pojmami vymedzenými priamo Zákonom o RPVS. Najvyšší
súd uviedol, že najmä s prihliadnutím na dôvod súkromnoprávneho prvku v rámci úpravy v Zákone

o RPVS predstavovaného písomnou dohodou medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného
sektora, je dôvodné vychádzať pri interpretácii tých pojmov používaných v Zákone o RPVS, ktoré tento
zákon samotný nedefinuje, aj z noriem (hmotného) práva súkromného, ktoré takéto pojmy buď priamo
vymedzujú, alebo je s ich pomocou možné dospieť k ich racionálnej interpretácii. Z tohto hľadiska
k slovnému spojeniu personálne prepojenie najvyšší súd uviedol, že toto vymedzuje predovšetkým

ustanovenie § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), čo naznačovala aj dôvodová správa k Zákonu o RPVS. Pokiaľ ide o personálne a majetkové
prepojenie, najvyšší súd uvádza, že pre účely odporového práva v § 42a OZ je aplikovaný koncept/
test personálneho a majetkového prepojenia medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, pričom
v kontexte s interpretáciou § 19 písm. c) Zákona o RPVS je relevantný § 42a ods. 4 OZ, ustanovujúci

právne postavenie dlžníka ako právnickej osoby. Uvedená právna úprava je účinná od 1. augusta
2000, a teda v rámci odbornej starostlivosti oprávnenej osoby dlhodobo a ustálene rozpoznateľná ako
možná interpretačná pomôcka pri vymedzení ustanovenia § 19 ods. c) Zákona o RPVS, a to s ohľadom
na zaužívané slovné spojenia personálne a majetkové prepojenia, ktoré sa nachádzajú v relevantnej
literatúre (pozri tzv. Veľký komentár k Občianskemu zákonníku - Števček/Sedlačko komentár k § 42a,

In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., Občiansky
zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck: 2019, s. 345 a nasl.). Pri aplikácii tohto
testu personálneho a majetkového prepojenia pre účely Zákona o RPVS je z hľadiska času určujúci čas
vydania verifikačného dokumentu oprávnenou osobou.
20. Najvyšší súd čiastočne sumarizoval a uviedol, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa vychádzajú

z premisy, že Zákon o RPVS implicitne reprobuje akýkoľvek personálny alebo majetkový vzťah medzi
oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora ako nežiaduci z dôvodu spochybnenia nestrannosti
oprávnenej osoby (okrem výkonu profesie - tu profesie advokáta). Vzhľadom na verejnoprávnu povahu
týchto ustanovení Zákona o RPVS by však takéto zákazy mali byť ustanovené zákonom explicitne. To
však neznamená, že ak tomu tak aktuálne nie je, že de lege lata zákonom použité pojmy nie je možné

súdom (správne) interpretovať.

21. Hoci aj podľa názoru najvyššieho súdu zákaz stanovený pre oprávnenú osobu podľa § 19 písm.
c) Zákona o RPVS je možné sankcionovať podľa § 13 Zákona o RPVS bez väzby na predchádzajúcekonanie podľa § 12 Zákona o RPVS, a teda aj bez zistenia najmä nepravdivých alebo neúplných údajov
o konečnom užívateľovi výhod, keďže pre iný záver niet opory v právnej úprave Zákona o RPVS, tak
práve takto oddelený a zvýraznený len preventívno-sankčný účel pôsobenia týchto noriem je dôvodom

pre ich nie príliš široký, extenzívny výklad, z ktorého pri rozhodnutí vychádzali oba súdy nižšieho
stupňa. Odôvodnenie takého extenzívneho výkladu § 19 písm. c) Zákona o RPVS, z akého vychádzalo
napadnuté uznesenie, len všeobecným poukazom na účel dotknutej právnej úpravy tu nepostačuje,
pokiaľ v konečnom dôsledku sankcie ukladané účastníkom konania, v súvislosti s porušením zákazu
podľa § 19 písm. c) Zákona o RPVS, predstavujú pomerne značný zásah do majetkovej, resp.

podnikateľskej sféry pokutovaných subjektov, hoci zákonom stanovený. Každej sankcionovanej osobe,
ktorej v súvislosti s prípadným porušením zákazu vyplývajúceho z § 19 písm. c) Zákona o RPVS súd
uloží pokutu, musí byť zrejmé skutkové, ako aj právne vymedzenie dôvodu a výšky uloženej pokuty a
toto musí byť tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom riadne a presvedčivo odôvodnené.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu však vyplýva, že sa rovnako ako súd prvej inštancie
zameral pri interpretácii dotknutých noriem na pojem (okolnosť) akéhokoľvek vzťahu oprávnenej osoby

k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov. Podľa najvyššieho súdu však aj s ohľadom
na vyššie naznačený potrebný reštriktívny interpretačný prístup k takýmto všeobecným, pomerne
elastickým pojmom vo verejnoprávnom predpise, bolo potrebné klásť dôraz aj na korektívum kvality
takého prípadne zisteného vzťahu z hľadiska toho, či by takýto (v tomto prípade pomerne vzdialený a
len nepriamy) vzťah vyplývajúci z prípadného personálneho alebo majetkového prepojenia oprávnenej

osoby s PVS objektívne a reálne mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní
úkonov podľa Zákona o RPVS.

22. Z uvedeného podľa najvyššieho súdu vyplýva, že bude potrebné zo strany súdov nižšieho stupňa
vysvetliť záver týkajúci sa interpretácie § 19 písm. c) Zákona o RPVS, podľa ktorého je nestrannosť

oprávnenej osoby spochybnená aj v prípade nepriameho majetkového prepojenia dotknutých osôb a
prípadne tento prehodnotiť.

23. Vzhľadom na osobitný charakter konania o uložení pokuty podľa § 13 Zákona o RPVS sa najvyšší
súd zameral na uplatniteľnosť analógie a engelovských kritérií v konaniach, ktoré sa rovnako vyznačujú

špecifickou povahou (napr. konanie o uložení poriadkovej pokuty v oblasti daňového práva, v oblasti
finančnej a rozpočtovej disciplíny, ukladanie pokút za manipuláciu s trhom, pokuty súvisiace s porušením
opatrení na ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu, pokuty
za spáchanie administratívneho deliktu, sankcie uložené v disciplinárnom konaní). Aj v uvedených
typoch konaní došlo k využitiu analógie, avšak s určitými špecifikami. V tejto súvislosti najvyšší súd

primerane poukázal na rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu z 24. novembra 2020 sp. zn.
1Vs/6/2020 a na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 9. júna 2015 sp. zn. 3Sžhpu/1/2013 (publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2016 pod č. R
45/2016), v ktorých bola riešená najmä problematika použitia analógie a trestnoprávnych zásad v
správnom trestaní. Napriek skutočnosti, že rozhodnutia vydané v konaní podľa Zákona o RPVS sú

výsledkom súdneho civilného mimosporového konania, a nie administratívneho konania, je možné
konštatovať, že konanie o uložení pokuty podľa Zákona o RPVS je účelom a povahou veľmi blízke
konaniam o pokutách v správnom trestaní. Najvyšší súd zvýraznil, že v prípade registra partnerov
verejného sektora ide o informačný systém verejnej správy. Na tomto základe považoval najvyšší súd
za relevantné aj citované rozhodnutia.

24. Z vyššie uvedených právnych úvah je podľa najvyššieho súdu zrejmé, že aj v konaní o uložení
pokuty podľa § 13 Zákona o RPVS je prípustná analógia, jednak z dôvodu zachovania právnej kontinuity
a jednak za účelom zachovania záruk práva na spravodlivý súdny proces. Použitie analógie je však
podmienené viacerými faktormi. Vo všeobecnosti prípustnosť inštitútu analógie je daná vtedy, keď sú

splnenépodmienkypredotváranieprávasúdomvdôsledkuzákonnejmedzery,pričompoužitímanalógie
neutrpí ujmu na svojich právach žiaden z dotknutých subjektov a zároveň jej použitím neutrpí príslušný
chránený záujem. Ak dôjde ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, súd nemôže postupovať
striktne formalisticky a riadiť sa výlučne doslovným znením zákona, ktorého aplikácia môže mať
protiústavnédôsledky.Vtakomtoprípadejesúdkdotváraniuprávanielenžeoprávnený,alevychádzajúc

z princípu rovnosti, je dokonca povinný tak urobiť (III. ÚS 388/2018). Podľa názoru najvyššieho súdu,
samotný Zákon o RPVS dáva priestor na využitie analógie, keďže odkazuje na subsidiárne použitie
Civilného mimosporového poriadku, ktorý v čl. 3 výslovne požaduje, aby v určitých prípadoch súdy, s
prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, za účelom rozumného usporiadania procesnýchvzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, analógiu aplikovali.

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému najvyšší súd skonštatoval, že v danom prípade a za daných okolností
sú splnené podmienky na využitie analógie, nakoľko jednotlivé ustanovenia Zákona o RPVS, najmä
sankčné, je nutné interpretovať v súlade s princípmi a zásadami trestného práva zakotvenými v Ústave
a v Európskom dohovore o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“). Nedodržaním takéhoto postupu by
mohlo dôjsť k porušeniu princípov právneho štátu a rovnako tak aj k porušeniu základného práva na

spravodlivý proces.

26. Najvyšší súd ďalej uviedol, že dovolateľka v časti nesprávneho právneho posúdenia veci
odôvodneného poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku argumentovala
odkazom na uznesenie ústavného súdu z 2. apríla 2020 sp. zn. I. ÚS 147/2020, v ktorom je explicitne
uvedené, že rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 Zákona o RPVS (...) má charakter trestania za

predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 EDĽP, najmä
pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t. j. vo vzťahu k výške hroziacich
pokút. Z týchto dôvodov bolo podľa najvyššieho súdu nevyhnutné, aby oba súdy nižšieho stupňa pri
rozhodovaní o uložení pokuty podľa § 13 Zákona o RPVS posúdili, či ide o prípad, pri ktorom dochádza
k aplikácii a naplneniu engelovských kritérií. Pri takom procese sa posudzujú tri kritériá. Prvým kritériom

je právna kvalifikácia porušenia vo vnútroštátnom práve, druhým je samotná povaha porušenia a tretím
povaha a stupeň prísnosti sankcie. Nie je nutné kumulatívne splnenie uvedených kritérií, pričom na
vyslovenie záveru, či sa určitá sankcia bude považovať za sankciu s trestným charakterom, postačí
splnenie, čo i len jedného z daných kritérií.

27. Z vyššie uvedeného, osobitne z uznesenia ústavného súdu z 2. apríla 2020 sp. zn. I. ÚS 147/2020
(odsek 27. odôvodnenia), podľa najvyššieho súdu vyplýva súčasne aj odpoveď na dovolaciu právnu
otázku, že z hľadiska engelovských kritérií, aplikovateľných na daný prípad, je to práve kritérium povahy
ukladanej sankcie, ktoré odôvodňuje nevyhnutnosť považovať konanie o uložení pokuty podľa § 13
Zákona o RPVS za konanie s trestnoprávnym charakterom, v dôsledku čoho je pri rozhodovaní potrebné

a vhodné primerane aplikovať princípy trestného práva, základné zásady trestného konania, zásady
trestného práva hmotného, t. j. vrátane zásad ukladania trestov, predpisy trestného práva a súčasne
garantovať trestného práva týkajúce sa základné práva a slobody zakotvené v Ústave, resp. ľudské
práva a slobody zakotvené v EDĽP.

28. Najvyšší súd k vyššie uvedenému záveru považoval za potrebné dodať, že pokiaľ ide o delikty
právnických a fyzických osôb, Zákon o RPVS upravuje len ich skutkové podstaty, určité procesné prvky,
avšak v tomto ohľade (ako už bolo vyššie vysvetlené) prostredníctvom § 16 ods. 5 len odkazuje na
použitie Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len“ CMP“) a ďalej prostredníctvom § 2 ods. 1 CMP
na použitie Civilného sporového poriadku. Tieto procesnoprávne kódexy mimosporového a sporového

konania však neobsahujú také pravidlá, ktoré by bolo možné považovať za dostatočnú procesnú úpravu
pre ukladanie sankcií podľa Zákona o RPVS. Vzhľadom na už uvedený záver o možnosti použitia
analógie, je možné vychádzať z právnej úpravy trestania a následného preskúmavania rozhodnutí
orgánov verejnej správy vo veciach trestania, ktorá vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít. Potom, vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá EDĽP, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č.

(91) 1 členským štátom o správnych sankciách z 13. februára 1991 (ďalej len „odporúčanie o správnych
sankciách“), rozhodnutí najvyšších súdnych autorít (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
(ESĽP) z 27. júna 1968 vo veci Neumeister proti Rakúsku, sťažnosť č. 1936/63 a rozsudok najvyššieho
súdu z 30. januára 2014 sp. zn. 5Sžf/1/2013), trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty
právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu

ako trestný postih za trestné činy. ESĽP konštantne judikuje, že akékoľvek verejnoprávne ustanovenia
sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich označenia, ale podľa ich obsahu a účelu. Záruky a
práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, je preto potrebné poskytnúť nielen
obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno-právna
zodpovednosť. Hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré zákon ukladá trest súd a správnymi deliktmi,

za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené
prirodzeno-právnymi princípmi (Azud, J. In: Šafranko, I. Azud, J., Macek, J. Zákon o registri partnerov
verejnéhosektora.Komentár.1.vydanie.Bratislava:C.H.Beck,2021,s.218).Odporúčanieosprávnych
sankciách je dôležitým interpretačným nástrojom pri trestaní, teda pri ukladaní sankcií podľa zákona(por. Azud, J. In: Šafranko, I. Azud, J., Macek, J. Zákon o registri partnerov verejného sektora. Komentár.
1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 224). Zákon o RPVS nespĺňa požiadavky odporúčania o
správnych sankciách najmä čo sa týka nedostatočnej procesnej úpravy ukladania sankcií a princípu

preskúmateľnosti. V trestaní, teda pri ukladaní sankcií za delikty podľa zákona, je aj napriek tomu
potrebné a vhodné použiť základné princípy trestania podľa úpravy trestného práva.

29. Najvyšší súd uviedol, že bude potrebné zo strany súdov nižšieho stupňa pristúpiť k primeranej
aplikácii princípov trestného práva, základných zásad trestného konania, zásad trestného práva

hmotného, t. j. vrátane zásad ukladania trestov, predpisov trestného práva a súčasne garantovať
trestného práva týkajúce sa základné práva a slobody zakotvené v Ústave, resp. ľudské práva a
slobody zakotvené v EDĽP. Myšlienkový postup sudcu pri danej aplikácii práva bude potrebné v záujme
zachovania práva na spravodlivý proces zhmotniť v odôvodnení nového rozhodnutia.

Vyjadrenia účastníkov konania k dovolaciemu rozhodnutiu

30. Súd vyzval partnera verejného sektora, členov jeho štatutárneho orgánu, ako aj oprávnenú osobu,
aby sa k rozhodnutiu najvyššieho súdu v tejto veci vyjadrili.

31. Dňa 22.04.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie partnera verejného sektora a členov jeho
štatutárneho orgánu, v ktorom uviedli, že v súlade s princípom primeranosti je potrebné ukladanie

pokút vnímať ako krajný prostriedok, ktorého využitie je prípustné až po tom, čo miernejšie opatrenia
umožňujúce dosiahnutie sledovaného cieľa zlyhali. Uznesenie najvyššieho súdu považujú za vecne
správne, dostatočne odôvodnené, vychádzajúce zo správne vyhodnoteného skutkového stavu, ktorého
výrok je založený na riadnom právnom posúdení. S poukazom na závery v ňom uvedené žiadajú, aby
súd konanie o uloženie pokuty v predmetnej veci zastavil.

Aplikované právne normy
32. Podľa § 455 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd
sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

33. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o RPVS v znení účinnom do 31.08.2019, ak sa v návrhu na zápis uvedú
nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa §
4 ods. 3 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich
sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci

orgán uloží
a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného
sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur
do 1 000 000 eur,
b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného

sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur.

34. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o RPVS v znení účinnom od 01.09.2019, ak sa v návrhu na zápis uvedú
nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa §
4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich

sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci
orgán uloží
a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného
sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur
do 1 000 000 eur,

b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného
sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur;
členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne
a nerozdielne.

35. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o RPVS, registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného
sektora, ak právoplatne uložil pokutu za nesplnenie povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných
údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu
podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená.36. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o RPVS, registrujúci orgán uloží konečnému užívateľovi výhod pokutu do
10 000 eur, ak si nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 8.

37. Podľa § 13 ods. 4 Zákona o RPVS, registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 do
100 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 19.

38. Podľa § 13 ods. 5 Zákona o RPVS, za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená

osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná
zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa
odseku 1 je aj oprávnená osoba.

39. Podľa § 13 ods. 6 Zákona o RPVS, pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu,
závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.

40. Podľa § 13 ods. 7 Zákona o RPVS, proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie
len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou
podľa odseku 1 písm. b).

41. Podľa § 19 Zákona o RPVS, oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak
a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera
verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby,
b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba,
c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol

spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného
sektora.

Posúdenie veci súdom prvej inštancie po zohľadnení záverov dovolacieho súdu

42. Pre posúdenie veci sú podstatné nielen závery dovolacieho súdu v tejto veci, ale aj závery
vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2024 publikované pod č. R 11/2024, ktorého právna
veta znie: „Za vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, ktorý v zmysle § 19 písm. c)
Zákona o RPVS predstavuje pre oprávnenú osobu prekážku vykonávania úkonov podľa Zákona o

RPVS, je možné považovať aj vzťah oprávnenej osoby a fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná ako
ovládajúca alebo kontrolujúca partnera verejného sektora alebo v prospech ktorej partner verejného
sektoravykonávasvojučinnosť,atozapredpokladu,žejehokvalitaaintenzitaspochybňujenestrannosť
oprávnenej osoby.“. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa tiež uvádza záver, že „len samotná nepriama
účasť spoločníka a konateľa oprávnenej osoby s konečným užívateľom výhod v tretej obchodnej

spoločnosti nemusí sama o sebe zakladať taký vzťah, ktorý v zmysle § 19 písm. c) Zákona o RPVS
spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby.“

43. Možno konštatovať, že v opozite s pôvodným vyhodnotením veci súdom prvej inštancie, ktorý
považoval spoločnú nepriamu účasť spoločníka a konateľa oprávnenej osoby s konečným užívateľom

výhod v tretej obchodnej spoločnosti za dôvod pre vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov
verifikácie, najvyšší súd vyhodnotil túto otázku odlišne (pričom súd prvej inštancie je v zmysle § 455
CSP takýmto názorom dovolacieho súdu viazaný). Ak teda v posudzovanej veci z vykonaných dôkazov
súd zistil spoločnú účasť konateľa a spoločníka oprávnenej osoby s konečným užívateľom výhod v
tretej obchodnej spoločnosti, toto zistenie samo osebe bez zistenia ďalších prejavov hlbšej intenzity

vzťahu oprávnenej osoby a konečného užívateľa výhod nevedie k záveru o vylúčení oprávnenej osoby
z vykonávania úkonov podľa Zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora. Z obsahu spisu
nie sú zistiteľné ďalšie dôkazy hĺbky a intenzity vzťahu oprávnenej osoby a konečného užívateľa výhod
(okrem už spomínanej spoločnej nepriamej účasti v tretej osobe a súvisiacich okolností uvedených
vbodoch13a14tohtouznesenia).Súdsícemôževykonaťajdôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli(§16ods.

6 Zákona o RPVS), sám však nemá vyšetrovacie nástroje, ktorými by mohol podrobnejšie preverovať
a vyhľadávať ďalšie dôkazy preukazujúce hĺbku a intenzitu vzťahu spoločníka a konateľa oprávnenej
osoby s konečným užívateľom výhod. Aplikujúc v súlade so záverom dovolacieho súdu aj trestnoprávne
princípy trestania, konkrétne zásadu „in dubio pro reo“, súd prvej inštancie uzatvára spornú skutkovúotázkuohľadneintenzityahĺbkyvzťahuspoločníkaakonateľaoprávnenejosobyskonečnýmužívateľom
výhod v prospech účastníkov konania, tak, že nebola preukázaná taká intenzita a hĺbka tohto vzťahu,
ktorá by spochybňovala nestrannosť oprávnenej osoby.

44. V súlade so závermi dovolacieho súdu vykonal súd prvej inštancie aj test majetkového
a personálneho prepojenia, t.j. či medzi partnerom verejného sektora a spoločnosťou GGFS s.r.o.
existuje priame prepojenie podľa § 42a ods. 4 písm. OZ a takto OZ definované prepojenie nenašiel.

45. S ohľadom na uvedené úvahy súd konanie zastavil.

46. Zrušením dotknutých rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu stratilo svoj podklad
aj zaplatenie pokút zo strany účastníkov konania (resp. odpadol právny dôvod ich zaplatenia). Súd
na základe týchto skutočností preveril či, prípadne v akom rozsahu, boli uložené pokuty zaplatené
a následne rozhodol o ich vrátení.

47. Partner verejného sektora uhradil dňa 16.09.2019 pokutu vo výške 30 000 Eur na číslo účtu vo forme
IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

48. Člen štatutárneho orgánu partnera verejného sektora A. B. C. uhradil dňa 17.09.2019 pokutu vo

výške 10 000 Eur na číslo účtu vo forme IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným
symbolom: XXXXXXXXXX.

49. Člen štatutárneho orgánu partnera verejného sektora G. H. I. uhradila dňa 19.09.2019 pokutu vo
výške 10 000 Eur na číslo účtu vo forme IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným

symbolom: XXXXXXXXXX.

50. Člen štatutárneho orgánu partnera verejného sektora RNDr. Ľubomír Bača uhradil dňa 18.09.2019
pokutu vo výške 10 000 Eur na číslo účtu vo forme IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod
variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

51. Člen štatutárneho orgánu partnera verejného sektora A. A. N. uhradil dňa 16.09.2019 pokutu vo
výške 10 000 Eur na číslo účtu vo forme IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným
symbolom: XXXXXXXXXX.

52. Člen štatutárneho orgánu partnera verejného sektora: O. C. J. uhradil dňa 16.09.2019 pokutu vo
výške 10 000 Eur na číslo účtu vo forme IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným
symbolom: XXXXXXXXXX.

53. Oprávnená osoba pokutu vo výške 20 000 Eur, pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX

neuhradila. Pokuta bola tunajším súdom odstúpená dňa 23.11.2021 na vymáhanie Krajskému súdu
v Bratislave, justičnej pokladnici. Súd vyzval dňa 28.06.2024 Krajský súd Bratislava, justičnú pokladnicu,
aby poskytla súdu informáciu, či oprávnená osoba uhradila pokutu uloženú jej v konaní vedenom pod
sp. zn. 43PPok/2/2018. Súd taktiež (márne) vyzval dňa 28.06.2024 oprávnenú osobu, aby poskytla súdu
informáciu, či uhradila pokutu uloženú jej v konaní vedenom pod sp. zn. 43PPok/2/2018 .

54.Dňa08.07.2024KrajskýsúdvBratislave,justičnápokladnica,súduoznámil,žepohľadávka–pokuta,
uložená v konaní vedenom pod sp. zn. 43PPok/2/2018, pod VS: XXXXXXXXXX, nebola oprávnenou
osobou uhradená.

55. Po právoplatnosti uznesenia budú zaplatené pokuty vrátené, a to z rozpočtových prostriedkov súdu,
spôsobom a osobám uvedeným vo výroku II. až XIII. rozhodnutia.

56. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

57. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

V Žiline, dňa 19.11.2024

Mgr. Antónia Ďuranová
sudkyňa