Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Michaela Perďochová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124355778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124355778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Náhradné

vozidlo, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 258,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 258,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 258,97 Eur od 12.04.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 29.07.2024 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 258,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej
sumy od 12.04.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.12.2023 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B. (ďalej

len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 1687/2023 zo dňa 21.12.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 21.12.2023 do 26.01.2024 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, až do doručenia oznámenia o totálnej škode žalovaným, po ktorú nemohol
poškodený s vozidlom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený

k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.
Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 932024
splatnú dňa 10.02.2024 na sumu 1.418,85 Eur s DPH za 37 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla.
Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu
nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku
voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného

vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle
bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka
vo výške 1418,85 Eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzvalžalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka
mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 27.03.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške
1.159,88 Eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie

krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných
súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že
došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len
osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve

žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj
k vzniku škody (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn.
9Co/300/2018). K uplatnenému nároku žalobca doplnil, že od poškodeného nemožno spravodlivo

očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný
štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej
dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu

náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz
finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 11.04.2024
podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 27.03.2024 podľa

oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného
súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR
nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 12.08.2024 vydaním
platobného rozkazu sp. zn. 18Up/1379/2024 (č. l. 14 spisu).

4.Žalovanýpodalprotiplatobnémurozkazuvzákonnejlehoteodpor,vktorompoukázal,želistomzodňa

27.3.2024 v Oznámení o poistnom plnení oznámil žalobcovi, že dňa 27.3.2024 ukončil šetrenie poistnej
udalosti a priznal poškodenému primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla zodpovedajúcu 30
dňom, pričom nepriznal dobu zapožičania náhradného vozidla za obdobie od 8.1.2024 do 16.1.2024
v dôvodu nečinnosti autoservisu na zdokumentovaní rozsahu poškodenia vozidla. V prejednávanom
prípade bola prvotná obhliadka na poškodenom motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu

vykonaná dňa 8.1.2024. Po tomto dátume autoservis nevykonával na poškodenom motorovom vozidle
žiadnu činnosť až do dňa 18.1.2024, kedy požiadal žalovaného o vykonanie doobhliadky. Žalovaný
akceptoval ešte 2 dni na odstrojenie poškodeného motorového vozidla autoservisom, preto stanovil
nečinnosťautoservisunaobdobieod8,1.2024do16.1.2024.Malzato,žeautoservissvojounečinnosťou
neprimerane predĺžil nájom náhradného vozidla o 7 dní, ktoré žalovaný neakceptoval ako dôvodné

a účelne vynaložené náklady poškodeného na nájom náhradného vozidla. S poukazom na § 415, §
420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1 písm. h/ zákona o PZP a na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28 . 6 . 2016, sp . zn : 3MCdo 3/2015. K momentu vzniku práva na
náhradu za nájom náhradného motorového vozidla sa vyjadril aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku
z 28. 2. 2017, sp. zn. 25 Cdo 3019/2015, Ústavný súd SR zo 14 . 1 . 2021 , sp. zn. I.ÚS 2932/20.

Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2043/17 zo dňa 14.2.2018, ktorý
sa zaoberal otázkou nemravnosti účelového navyšovania nákladov na odstraňovanie škôd v systéme
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania na tomto systéme zo strany
tretích osôb. Žalovaný mal za to, že nezodpovedá za nájom náhradného vozidla za obdobie od 8.1.2024
do 16.1.2024, ktorý zavinil autoservis svojou nečinnosťou, v dôsledku ktorej navýšil náklady za nájom

náhradnéhovozidla. Zároveňžalovanýpovažovalnárokžalobcunaúrokyzomeškaniavočižalovanému
za nedôvodný, pričom tento nárok je potrebné posúdiť podľa zákona o PZP, nakoľko uvedený právny
predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Poukázal na §
11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP s tým, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil nárok nanáhradu škody dňa 1.2.2024. Žalovaný dňa 27.3.2024 poskytol žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm.
b) zákona o PZP vysvetlenie, z akého dôvodu znížil poistné plnenie, t. j. pred uplynutím 3-mesačnei
zákonnej lehoty. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 27.3.2024 a vyplatil poistné plnenie vo výške 1.159,88

Eur dňa 27.3.2024. Žalovaný dodržal aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa
nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v zmysle
§ 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, preto sa nemohol dostať do omeškania. Úrok z omeškania má charakter
sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas (§ 559 OZ v spojení s § 517 ods. 2 OZ) a je vlastne
zmenou v obsahu záväzku. Keďže žalovaný si svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona

o PZP splnil, nie je povinný poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 7 zákona o PZP a
contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, t.j. 15 dní odo dňa doručenia právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 6 zákona o PZP po spojke „alebo"). V opačnom prípade by
sa žalobcovi priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorý doposiaľ nevznikol.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu tento označil za nedôvodný. Vo vzťahu k námietkam žalovaného
uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje
motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pri posudzovaní nutnosti
a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej

doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné
od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v

užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec
neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania
vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného
a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo
vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne

konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený umiestnil svoje vozidlo v autoservise GALIMEX s.r.o.,
ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného
vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že škodová udalosť bude vybavená rýchlo
a riadne. Žalobca poukázal na vyjadrenie p. B. C., servisného poradcu z autoservisu GALIMEX s.r.o.,
ktorý škodovú udalosť vybavoval, podľa ktorého hoci prvotná obhliadka bola vykonaná dňa 08.01.2024

(aj keď bola zo strany autoservisu žiadaná ešte v roku 2023), predmetné náklady ešte neboli konečné
a z dôvodu čerpania dovoleniek boli zamestnanci potrební k zisteniu konečných nákladov na opravu a
overeniepracovnýchpostupovkdanémupoškodeniukdispozíciiažoddňa15.01.2024.Bezodkladnena
to dňa 18.01.2024 zamestnanec autoservisu vytvoril kalkuláciu, ktorú zaslal do poisťovne ako konečné
náklady na opravu. Následnú doobhliadku poisťovňa vykonala až dňa 24.01.2024. Servisný poradca

mal za to, že riešenie škodovej udalosti prebehlo zo strany autoservisu v najkratšom možnom čase. V
tejto súvislosti žalovaný upozornil na to, že vozidlo bolo do autoservisu pristavené ako nepojazdné a
škoda bola vyhodnotená ako totálna. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s postupom autoservisu, predmetné
by nemalo byť odzrkadlené na úkor poškodeného pri plnení za náhradné vozidlo. Všeobecne platí, že
každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby

došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Za nutne
a účelne vynaložené náklady je možné považovať všetky náklady, ktoré boli vynaložené v obvyklej
výške za účelom takej reparácie vzniknutých škôd, ktorá vedie k tzv. navráteniu do pôvodného stavu
(restitutio in integrum). Vo sfére majetkových škôd sa za navrátenie do pôvodného stavu považuje buď
faktické navrátenie do pôvodného stavu (napríklad oprava vozidla) alebo (tam, kde faktické navrátenie

do pôvodného stavu nie je možné) vyplatenie peňažného ekvivalentu nákladov vzniknutých škôd.
Náklady na prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné považovať za nutne a účelne vynaložené až
do samotnej doby vyplatenia poistného plnenia, keďže až do poskytnutia poistného plnenia naďalej
obmedzený vo výkone jeho vlastníckeho práva bez vlastného zavinenia, pričom nemá k dispozícii ani
svoje opravené vozidlo a ani poskytnuté poistné plnenie zaň. Napriek tomu však poškodený v tomto

prípade ukončil nájom náhradného vozidla už dňa 26.01.2024, kedy mu bolo zo strany poisťovne
oznámené, že oprava poškodeného vozidla bola vyhodnotená ako neekonomická, hoci v tom čase
ešte nemal k dispozícii ani svoje opravené vozidlo a ani poskytnuté plnenie zaň. Poukázal tiež na
závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo 16.februára 2023, ktoré sú aplikovateľné aj na predmetnú vec, a z ktorých vyplýva, že: „poškodený, ktorému
vznikla na motorovom vozidle totálna škoda by nemal byť v horšom postavení ako poškodený, ktorému
vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť

nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Podľa ústavného súdu
totižto poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové
vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové
vozidlo. Ďalej ústavný súd konštatoval, že za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie
je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie

o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ V danej veci je preto relevantné,
že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 21.12.2023 do 26.01.2024, t. j. 37 dní, nachádzalo

v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období
bolprepoškodenéhonevyhnutnýmdôsledkomškodovejudalosti,ktorúnezapríčinilanemoholpredvídať
vzniknákladovspojenýchstoutoškodovouudalosťou,naktorýchpokrytieboloprávnenýanútenýpoužiť
až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na
nájom za dobu do Oznámenia o totálnej škode vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby

poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený
z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď sa vozidlo nachádzalo v autoservise. Poškodený si v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal
účelnosťpožičanianáhradnéhomotorovéhozaobdobie,zaktorésažalobcadomáhanárokunanáhradu

škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta
žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal
opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia
jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.

K tzv. nekalým obchodným praktikám uviedol, že odmieta, že by akýmkoľvek spôsobom parazitoval
na povinnom zmluvnom poistení. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka
komplexné služby, podniká v súlade so zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť
stav,ktorýimbolvnútenýdopravnounehodou.Kuplatnenémuúrokuzomeškaniapoukázalnajudikatúru
označenú v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu.

6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 12.09.2024 vec Okresnému súdu Žilina ako súdu
príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie
v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní.

7. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 26.11.2024 konštatoval, že vyjadrenie servisného technika
nič nemení na tom, že nepriznanie nájmu náhradného vozidla za dni od 8.1.2024 do 16.1.2024 bolo
dôvodnéatozdôvodunečinnostiautoservisunazdokumentovanírozsahupoškodeniavozidla.Servisný
technik potvrdil, že autoservis bol v uvedenom čase nečinný. Čerpanie dovoleniek zamestnancov

nemožno považovať za relevantný dôvod odôvodňujúci prieťahy na strane autoservisu, v dôsledku
ktorých došlo k navýšeniu výšky škody na strane poškodeného. V prípade nároku na náhradu škody
za opravu titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu vystupujú 3 záväzkové
vzťahy, ktorými sú záväzkový vzťah medzi žalovaným ako poisťovňou a škodcom ako poisteným na
základe zmluvy o poistení, záväzkový vzťah medzi žalovaným a zmluvným autoservisom na základe

zmluvy o spolupráci a záväzkový vzťah medzi poškodeným a autoservisom na základe zmluvy o oprave.
Žalobca sa však snaží stotožniť zmluvný vzťah medzi žalovaným a autoservisom so zmluvným vzťahom
medzi poškodeným a autoservisom, ktorý je nezávislým vzťahom od ostatných uvedených vzťahov.
Zároveň nie je možné stotožňovať zodpovednostný vzťah medzi škodcom (poisteným) a poškodeným
so zodpovednostným vzťahom, ktorý môže vzniknúť medzi poškodeným a autoservisom, ktorý môže

spôsobiť poškodenému škodu napr. neodbornou opravou alebo (ako v tomto prípade) neúmerne
dlhým zdokumentovaním rozsahu poškodenia motorového vozidla. Žalovaný nezodpovedá za činnosť
autoservisu, ktorý si slobodne vybral poškodený na opravy motorového vozidla, voči poškodenému. Vo
vzťahu medzi poškodeným a autoservisom vystupuje žalovaný ako tretí subjekt, ktorý plní namiestopoškodeného. Aj oznámenie o poistnom plnení je adresované poškodenému a nie autoservisu. Inak
do vzťahu medzi poškodeným a autoservisom nevstupuje a preto nie je ani zodpovedný za konanie
autoservisu voči jeho klientovi (poškodenému). Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že poškodený

splnomocnil autoservis na komunikáciu s poisťovňou. Žalovaný má za to, že úkony splnomocnenca
priamo zaväzujú zastúpenú osobu. Autoservis, ako zástupca poškodeného, svojou nečinnosťou zväčšil
rozsah škody, ktorá vznikla jeho splnomocniteľovi. Uvedené konanie splnomocnenca poškodeného
možno považovať za konanie splnomocniteľa (poškodeného). Zodpovednosť za porušenie povinností
autoservisu ako zástupcu poškodeného by však poškodený mal vyvodiť priamo voči svojmu zástupcovi,

a nie voči žalovanému, resp. jeho klientovi (škodcovi), z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.01.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti
právnej zástupkyne žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 22.01.2025 z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasil s rozhodnutím

v jeho neprítomnosti, o odročenie pojednávania nežiadal.

9.Právnazástupkyňažalobcunapojednávanízotrvalanadoterajšejargumentáciivspore.Malazato,že
náklady, ktoré boli vynaložené zo strany poškodeného na prenájom náhradného vozidla, sú v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou zavinenou práve klientom žalovaného. Žalobca si v tomto konaní

uplatnil nárok na náhradu nákladov, a to za obdobie od odovzdania motorového vozidla poškodeného
do autoservisu až do momentu doručenia oznámenia o totálnej škode, kedy poškodený nadobudol
objektívnu vedomosť o tom, že sa jedná o ekonomicky neúčelnú opravu. Uvedený nárok poškodeného,
ktorý si titulom postúpenia pohľadávky v tomto konaní uplatňuje žalobca, je v súlade s ustálenou
judikatúrou, ako aj vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Poškodený svoje vozidlo odovzdal do autorizovaného
servisu, ktorý je súčasne aj zmluvným partnerom žalovaného, pričom si splnil všetky povinnosti
a postupoval podľa pokynov a inštrukcií servisu. Celkom opodstatnene sa preto spoliehal na to, že
autoservis bude postupovať riadne a účelne, pričom sa nemohol celý proces nejakým spôsobom
urýchliť, alebo ovplyvniť. Žalovaný svoje tvrdenia o údajnej nečinnosti autoservisu nijakým spôsobom

nepreukázal v tomto konaní. Doba zotrvania poškodeného vozidla priamo súvisí so škodovou udalosťou
zavinenou poistencom žalovaného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadala žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil

nasledovný skutkový stav:

11. Zmluvou o nájme č. 1687/2023 zo dňa 21.12.2023 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako
nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla D. E., MT, EČV: A. XXX F. od 21.12.2023 do
26.01.2024 so zmluvným nájomným 37,-Eur s DPH/deň. Jednorazový poplatok za pristavenie a

odobratie vozidla bol dohodnutý vo výške 50,-Eur (č. l. 7 spisu). Podľa Protokolu o prenájme náhradného
vozidla č. 1687/2023, si náhradné vozidlo prevzal poškodený dňa 21.12.2023, pričom vozidlo odovzdal
žalobcovi dňa 26.01.2024 (č. l. 7 rub spisu).

12.Žalobcavystavilpoškodenémudňa26.01.2024faktúruč.00932024splatnúdňa10.02.2024nasumu

1.418,85 Eur s DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 1687/2023, za obdobie
od 21.12.2023 – 26.01.2024. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla 50,- Eur (č. l. 8 rub spisu).

13. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky

zo dňa 26.01.2024 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.418,85 Eur s
DPH z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 1.418,85 Eur s DPH z titulu faktúry č.
00932024. Podľa čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada
nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali, pričom žalobca si bude pohľadávku
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (č. l. 9 – 9 rub spisu). Poškodený oznámil žalovanému

postúpenie pohľadávky listom zo dňa 26.01.2024 (č. l. 10 spisu). Následne si žalobca u žalovaného
listom zo dňa 26.01.2024 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 10rub -11 spisu).14. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 26.01.2024 vyhlásil, že mal od žalobcu zapožičané
náhradné motorové vozidlo D. E., MT od 21.12.2023 do 26.01.2024, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po
poistnej udalosti č. 9572182648 zo dňa 21.12.2023 v autoservise, do doručenia oznámenia o totálnej

škode poisťovňou. Zároveň prehlásil, že nemal v uvedenom období k dispozícii žiadne iné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý (č. l. 8 spisu).

15. Podľa vyjadrenia servisného poradcu autoservisu GALIMEX s.r.o. B. C. zo dňa 06.09.2024 je servis
zmluvným partnerom so žalovaným, ale môžu obhliadať iba do 10.000,-Eur. Táto škoda bola nad limit

apretoprvotnáobhliadkatechnikomSlovexpertbolažiadanáeštevroku2023,načodostaliodpoveď,že
už nestíhajú a prídu až začiatkom roka 2024, pričom prvotná obhliadka bola vykonaná dňa 08.01.2024,
ale neboli to konečné náklady na opravu. Zamestnanci potrební k zisteniu končených nákladov na
opravu a overenie postupov k danému poškodeniu boli v zamestnaní po sviatkoch až od 15.1.2024.
Dňa 18.01.2024 ich zamestnanec vytvoril kalkuláciu, ktorú poslal do poisťovne ako konečné náklady,
aj keď by to nemal, lebo je to pre nich nad limit. Na túto kalkuláciu reagovala poisťovňa /slovexperta

až 24.01.2024 ich doobhliadkou. Zo strany autoservisu sa snažili urýchliť riešenie poistnej udalosti v čo
najkratšom čase. (č. l. 27 spisu).

16. Žalovaný predložil záznam z vykonania obhliadky z 08.01.2024, z ktorého vyplýva, že objednávka
na obhliadku bola zdaná už dňa 21.12.2023 o 11:33 hod.. V zázname je uvedené, že poistná udalosť

mohla byť spôsobená vozidlom škodcu s pripojením fotografií. Zo záznamu z doobhliadky vykonanej
dňa 24.01.2024 vyplýva, že objednaná bola 18.01.2024 o 11:21 hod. a obhliadajúci technik konštatoval,
že ide o totálnu škodu, predpokladaná neekonomická oprava (č. l. 20 rub – 21 spisu).

17. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.03.2024 žalovaný náklady na prenájom náhradného

vozidla priznal za 30 dni zapožičania a poistné plnenie priznal žalobcovi vo výške 1.158,88 Eur,
ktorú sumu žalobcovi uhradil dňa 27.03.2024 (č. l. 12 rub spisu). Žalovaný konštatoval nepriznanie
nákladov na zapožičanie náhradného vozidla od 08.01.2024 do 16.01.2024 pre nečinnosť autoservisu
na zdokumentovaní rozsahu poškodenia vozidla (č. l. 11rub - 12 spisu).

18. Poškodený splnomocnil dňa 21.12.2023 autoservis GALIMEX s.r.o. na komunikáciu s poisťovňou
(č. l. 34 spisu).

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov

pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a
d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 Občianskeho

zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 26.01.2024 došlo k dopravnej nehode v Žiline,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová
udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Poškodený
si od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas zotrvania jeho vlastného vozidla poškodeného
poistencom žalovaného v autoservise. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 21.12.2023 poškodený užíval

vozidlo D. E., MT, EČV: A. XXX F. v rozsahu 37 dní nájmu, a to v období od 21.12.2023 do 26.01.2024,
pričom nájom skončil dňa 26.01.2024.

21.AktívnavecnálegitimáciažalobcubolapreukázanáZmluvouopostúpenípohľadávkyzpoškodeného
na žalobcu zo dňa 26.01.2024. Rovnako pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto je na strane

žalovaného daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP,
podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.22. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou by
mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti
s uvedenou škodou.

23. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením

požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991).

24. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023: „Účelom náhradného

motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj
primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok“.

25. Súd sa zaoberal v konaní spornou otázkou nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla za celé
obdobie nájmu náhradného vozidla od 21.12.2023 do 26.01.2024 a osobitne aj v období od 08.01.2024
do 16.01.2024. V tejto súvislosti konštatuje, že podstatné je, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej
klientomžalovanéhonemoholprávnypredchodcažalobcu–poškodenýpoužívaťsvojemotorovévozidlo
a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. Náhradu nákladov vynaložených právnym

predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo
je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou. Súd poukazuje na to, že
nemožno vyžadovať od poškodeného, aby po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v
autoservise, zmenil svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo
prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné

vozidlo. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo,
nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie poistenca
žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania.

26. Žalovaný nepovažoval za účelnú celkovú dobu nájmu - užívania náhradného vozidla. Žalobcovi
po prešetrení poistnej udalosti priznal nárok v rozsahu 30 dní, namiesto uplatnených 37 dní. Žalovaný
argumentoval tým, že vozidlo bolo prijaté do opravy dňa 21.12.2023, prvotnú obhliadku vykonal
08.01.2024 a od 08.01.2024 do 16.01.2024 bol autoservis nečinný a nevykonal žiadne úkony týkajúce
sa zdokumentovania rozsahu poškodenia vozidla. Až dňa 18.01.2024 požiadal o doobhliadku a tá

bola vykonaná až 24.1.2024. Nedôvodný preto považoval nájom od 8.1.2024 do 16.1.2024, pričom
rešpektoval 2 dni na odstrojenie vozidla.

27. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku
poistnej udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie že bol nútený si

prenajať náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Vo veci nebolo sporné, že k nehode došlo dňa
21.12.2024. Súd poukazuje, že poškodený riadne a včas oznámil škodovú udalosť, v deň nehody vozidlo
dal odviezť do autoservisu, ktorý je zmluvným servisom žalovaného. Po celú dobu zotrvania vozidla v
servise mal dôvodne a nutne zapožičané náhradné vozidlo. Súd poukazuje na vyjadrenie pracovníka

autoservisu, podľa ktorého obhliadku môžu robiť iba do škody vo výške 10.000,-Eur a táto bola nad limit,
preto požiadali ešte v roku 2023 Slovexpertu o obhliadku a táto bola vykonaná až 8.1.2024. Následne
pre dovolenky zamestnancov do 15.1.2024 bola vykonaná kalkulácia k zisteniu konečných nákladov a
tá 18.1.2024 odoslaná poisťovni a k doobhliadke došlo dňa 24.1.2024.

28. Podľa názoru súdu nemožno poškodenému na ťarchu pričítať skutočnosť, že došlo k nehode
počas obdobia vianočných sviatkov a čerpania dovoleniek, nakoľko bez ohľadu na uvedené sa jeho
vozidlo po celú dobu nachádzalo v servise a on počas celej tejto doby využíval náhradné vozidlo.
Poškodený nemal možnosť ovplyvniť trvanie prác a dobu zotrvania vozidla v autoservise, ktorýbol zmluvným partnerom žalovaného. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že počas vykonania
opravy v autoservise poškodený nemohol žiadnym spôsobom s opravovaným vozidlom disponovať,
nemal ani možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku jeho zotrvania v autoservise. Poškodený

požiadal o vykonanie opravy autoservis spolupracujúci so žalovaným. Súd nezistil, že by žalovaný
akýmkoľvek spôsobom upozornil poškodeného na skutočnosť, že v uvedenom servise trvá vykonanie
opráv neprimerane dlhý čas a to ani po tom, ako vykonal prvotnú ohliadku či vyjadril sa k rozsahu opravy.
Žalovaný v tejto súvislosti ani len netvrdil, že by poškodený mohol disponovať vedomosťami, aby posúdil
adekvátnosť celkovej dĺžky opravy čo do jej primeranosti a ani že voľbou inej autoopravovne mohol

skrátiť dobu opravy, teda že by mal či mohol mať vedomosť o tom, že v iných autoopravovniach by
opravu pri rovnakej či nižšej cene opravy, pri rovnakej či vyššej kvalite opravy, vykonali opravu za kratší
čas. Rovnako žalovaný ani len netvrdil, že poškodený mohol skrátiť čas prvej ohliadky či posúdenia
výšky opravy z hľadiska rentability voči hodnote vozidla, či sa jedná o totálnu škodu z hľadiska poistného
plnenia alebo či poisťovňa bude hradiť opravu. Žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by napr. poškodený
ohlásil poistnú udalosť až pomerne dlhý čas potom, ako bolo vozidlo prijaté do servisu, že by neposkytol

súčinnosť pri vykonaní ohliadky či bránil jej vykonaniu alebo inak nespolupracoval. Poškodený nemohol
ovplyvniť kedy bude poisťovňou či ňou poverenou osobou vykonaná ohliadka, prípadne ako rýchlo
posúdi poisťovňa účelnosť opravy z hľadiska totálnej škody, Žalovaný má uzavretú zmluvu o spolupráci
s predmetným servisom, preto v prípade nespokojnosti môže riešiť otázku efektívnejšieho vybavovania
opráv priamo so servisom. Súd preto dospel k záveru, že vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi

dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že
náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad
účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodnou. Prestoje
v autoservise nemôžu predstavovať dôvod pre pretrhnutie príčinnej súvislosti, nakoľko poškodené
motorové vozidlo nie je prevádzkyschopné, a to práve z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej

poistencom žalovaného. Nebyť práve poškodenia vozidla zo strany poistenca žalovaného, ku ktorému
došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol
svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto
doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že prenájom
náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu že nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo.

Na uvedené závery nemá vplyv argumentácia žalovaného tým, že poškodený splnomocnil autoservis
na komunikáciu s poisťovňou, nakoľko obsah uvedeného splnomocnenia je potrebné vykladať v súlade
s jeho jazykovým vyjadrením, teda splnomocnil autoservis výlučne na komunikáciu s poisťovňou, ale
nevyplýva z neho možnosť zasahovať od opravy vozidla, ovplyvňovať priebeh prác a činností súvisiacich
s opravou vozidla resp. smerujúcich ku konštatovaniu o totálnej škode a neekonomickej oprave. Naopak

sa žiada pripomenúť, že autoservis GALIMEX s.r.o. je zmluvným servisom žalovaného a preto, ako
už súd uviedol vyššie, nemôže byť poškodenému na škodu, že si zvolil k oprave vozidla práve daný
zmluvný autoservis.

29. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia

je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti
užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený
mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na
poškodenom vozidle. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil
dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej

udalosti, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne
ideonákladyvynaloženénutne,keďžepoškodenýsiprenajalvozidlovdôsledkupoškodeniajehovozidla
a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného.

30. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného,

ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla,
a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.,
ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie
poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda,

ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradnéhomotorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla
nemôže toto vozidlo užívať.

31. Napokon súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že poškodený potom, čo mu dňa 26.1.2024 bola
oznámená totálna škoda poisťovňou, ukončil nájom náhradného vozidla, hoci svoje nemal k dispozícii.
Poškodený mal vedomosť o záveroch šetrenia poisťovne, t. j. o tom, že škodu na jeho motorovom
vozidle považuje za totálnu, až dňa 26.1.2024, a teda bez ohľadu na vykonanú obhliadku 8.1.2024
a doobhliadku dňa 24.01.2024 až jednostranný právny úkon - oznámenie o ukončení vyšetrovania

škodovej udalosti je úkonom, ktorým poistiteľ oznamuje skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (§ 11 zákona č. 381/2001 Z. z., primerane § 797 ods. 3 OZ), od ktorého
momentunastávaajsplatnosťpoistnéhoplnenia.Doručenieúkonu-oznámeniaoukončenívyšetrovania
škodovej udalosti, s vysvetlením o totálnej škode, do dispozície poškodeného, je momentom, od ktorého
má poškodený objektívnu vedomosť, že sa jedná o ekonomicky neúčelnú opravu, ktorú vedomosť
nadobudol až doručením Oznámenia poisťovne. O totálnej škode vozidla sa poškodený dozvedel dňa

26.1.2024, pričom vyhotovenie a samotné doručenie Oznámenia o totálnej škode od poisťovne dňa
26.1.2024 nebolo sporné medzi stranami.

32. Súd poukazuje na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo 16. februára 2023, ktoré sú plne použiteľné aj na predmetnú

vec, a z ktorých vyplýva, že poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda by nemal
byť v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký
výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o
spôsobe likvidácie. Podľa ústavného súdu totižto poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže
naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej

je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Ďalej ústavný súd konštatoval, že za oznámenie o
ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu
poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti
postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla
môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia)

škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť
využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného
vozidla.

33. Súd z uvádzaných dôvodov žalobcom uplatnený nárok považoval v celom rozsahu za dôvodný

a preto mu súd tento nárok v celom uplatnenom rozsahu priznal ako subjektu aktívne vecne
legitimovanému z titulu práva na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č.
381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného
dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

34. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje na to, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj
záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej
zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu
(aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje
výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z
omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp.

jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom
sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona
č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie
škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa
zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na

poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej
povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného)
plnenia dostane do omeškania. Poisťovňa ukončila poistné šetrenie dňa 27.03.2024, od nasledujúceho
dňa, t. j. od 28.03.2024 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle§ 11 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula 11.04.2024. Súd teda posúdil, že žalovaný sa
dostal do omeškania od 12.04.2024, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z
omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade

s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1.
dňuomeškania(4,5%),t.j.úrokyzomeškaniavovýške9,5%p.a..Žalovanýneopodstatneneneposkytol
poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie.
Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 258,97 Eur (t. j. o žalovanú istinu), a to

bez relevantných dôvodov a bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než
nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd v tomto smere
poukazuje aj na rozsudky Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §

255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.