Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122391862
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122391862.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov: JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: SG2 Inžiniering s. r. o., Rusovská cesta
56,85101Bratislava,IČO:51319179protižalovanémuZeman,s.r.o.,Velickénámestie1172/3,05801
Poprad, IČO: 36 497 088, právne zastúpený: JUDr. Ján Jenča, advokát, 1. mája 221/19, 058 01 Poprad,
IČO: 35 528 125, o zaplatenie 5.912,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre

zmeškanie Okresného súdu Poprad z 2. mája 2023, č. k. 18Cb/57/2022-68, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalovaného v napadnutom I. výroku.

II. O d m i e t a odvolanie žalovaného v napadnutom II. výroku.

III. M e n í rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Poprad z 2. mája 2023, č. k. 18Cb/57/2022–68

v napadnutom III. a IV. výroku takto:

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.850,42 eura s 9,5 % úrokom z omeškania od 28.7.2022 do
zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

IV. Pri zastavení konania súd nepriznáva stranám sporu náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v upomínacom konaní sa domáhal,
aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.912,88 eura s 9,5 % úrokom z omeškania
od 28.7.2022 do zaplatenia.

2.1.Žalobcapredpojednávanímžiadal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi5.850,42
eura s 9,5 % úrokom z omeškania od 28.7.2022 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť.2.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že na pojednávaní 2.5.2023 žalobca navrhol, aby súd rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.
s. p.).

3. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 písm. a) C. s. p.
upravujúcim obsah žaloby, ustanoveniami § 274 a 275 C. s. p. upravujúcimi rozsudok pre zmeškanie
žalovaného vydaný na pojednávaní, ustanovením § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka upravujúceho bezdôvodné obohatenie, ustanovenia § 365 ods. 1, § 369

ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky
veriteľaztohoplynúce,podľaustanovení§144a§145C.s.p.upravujúcichčiastočnéspäťvzatiežaloby.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a to v celom
rozsahu. Vo vzťahu k I. výroku odvolanie podal z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
rozsudku pre zmeškanie, ktorým bolo žalobe vyhovené. Vo vzťahu k II. výroku, ktorým bolo konanie

v prevyšujúcej časti zastavené odvolanie žiadnym spôsobom neodôvodnil, vo vzťahu k rozhodnutiu
o náhrade trov konania namietal nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov
konania dôvodiac, že súd prvej inštancie nezohľadnil zavinenie čiastočného zastavenia konania zo
strany žalobcu.

4.1. Žalovaný tvrdil, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Zdôraznil, že
pojednávania konaného 2.5.2023 sa nemohol zúčastniť konateľ žalovaného A. B., nakoľko v noci
z 1.5.2023 na 2.5.2023 konateľa žalovaného A. B. neznesiteľne rozbolel zub, v dôsledku toho mu
opuchla tvár a bol nútený vyhľadať lekárske ošetrenie, o čom predložil aj potvrdenie. Vzhľadom na svoj
nepriaznivý zdravotný stav sa preto odôvodnene nemohol z ospravedlniteľných dôvodov dostaviť na

pojednávanie. Dodal, že druhý konateľ o veci nič nevedel a bol v rozhodnom čase v zahraničí. Poukázal
aj na to, že žalovaný nemá právne vedomosti, v spore nebol zastúpený advokátom a nevedel, že taký
jeho postup žalovanému privodí bez všetkého rozhodnutie v jeho neprospech. Ospravedlniť sa mienil
dodatočne, vzhľadom na predmetný vážny zdravotný problém sa domnieval, že postačí aj dodatočné
ospravedlnenie, no nestihol sa ospravedlniť, pretože mu bol už doručený rozsudok pre zmeškanie

žalovaného.

4.2. Zdôraznil aj to, že k podanej žalobe sa vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom skutkovo
a právne sa vymedzil k uplatnenému nároku a označil dôkazy.

4.2.1. V odpore poukázal na to, že cena takéhoto pozemku užívaného na poľnohospodársku výrobu sa
neurčuje znalcom, ale s poukazom na zákon č. 504/2003 Z. z. určuje obvyklú výšku nájomného príslušný
okresný úrad stanoveným postupom ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej
pôdy.

4.2.2. V odpore namietol aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie dôvodiac, že stavba nachádzajúca
sa na pozemku, za ktoré chce žalobca nájomné je prenajatá za symbolickú cenu samostatne
hospodáriacemu roľníkovi, a to C. B. – Fermvital Poprad. Predmetný subjekt využíva tak stavbu a zrejme
aj predmetný pozemok žalobcu, či jeho časť a to výlučne za účelom poľnohospodárskej prvovýroby.
Súd prvej inštancie preto pochybil, ak pred vydaním rozsudku pre zmeškanie žalovaného neskúmal

namietanú pasívnu vecnú legitimáciu.

4.3. Zároveň tvrdil, že súd prvej inštancie nemal vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného, pretože
nebol naplnený predpoklad pre vydanie kontumačného rozsudku, a to dôvodnosť uplatneného nároku,
ktorého odôvodnenosť po hmotnoprávnej stránke musí vyplývať už z tvrdení obsiahnutých v žalobe.

4.4. Na preukázanie odôvodnenosti odvolania citoval judikatúru najvyšších súdnych autorít.

4.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie nie je dôvodné, a napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne. Poukázal na to, že boli splnené všetky podmienky na vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného.5.1. Za nedôvodné označil tvrdenie žalovaného, že druhý konateľ žalovaného o ničom nevedel.
Poukázal na to, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, za ktorú konajú dvaja konatelia samostatne.

Zdôraznil, že predchádzajúca komunikácia medzi žalobcom a žalovaným bola preukázateľne vedená aj
priamo zo strany konateľky D. C. B., a teda obaja konatelia žalovaného museli mať o prejednávanom
spore vedomosť.

5.2. Spochybnil aj tvrdenie žalovaného, že žalovaný nevedel o následkoch nedostavenia sa na

pojednávanie. Poukázal pritom na poučenie o dôsledkoch nedostavenia sa na pojednávanie uvedené
v predvolaní na pojednávanie.

5.3. Poukázal aj na to, že žalovaný neospravedlnil neúčasť konateľa žalovaného A. B. viac ako štyri
týždne po zmeškanom pojednávaní.

5.4. Vo vzťahu k rozhodnutiam najvyšších súdnych autorít žalobca konštatoval, že predmetné
rozhodnutia boli vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, teda pred účinnosťou Civilného
sporového poriadku. Dôvodil, že v zmysle § 153b Občianskeho súdneho poriadku sa na vydanie
rozsudku pre zmeškanie vzťahovali aj niektoré ďalšie podmienky, ktoré však už podľa súčasnej právnej
úpravy § 274 C. s. p. odpadli, čo žalovaný odignoroval.

5.5. K tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa merita veci žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní zopakoval
svoje tvrdenia uvedené v odpore, ku ktorým žalobca sa riadne a dostatočne podrobne vyjadril vo
vyjadrení k odporu z 18.10.2022 a predmetné tvrdenia poprel a zároveň svoje tvrdenia o dôvodnosti
žaloby preukázal dôkazmi predloženými spolu s vyjadrením.

5.6. Žalobca zotrval na tvrdení, že dôvody neúčasti žalovaného na pojednávaní konanom 2.5.2023
uvádzané v odvolaní nemožno považovať za dostatočne ospravedlniteľné a navrhol odvolaciemu súdu,
aby predmetné odvolanie žalovaného odmietol v celom rozsahu a aby predmetný rozsudok potvrdil
v celom rozsahu.

6. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní.

6.1. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o citovaní rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vydaných
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a dôvodil, že citoval aj novšiu judikatúru vydanú za

účinnosti Civilného sporového poriadku. Žalovaný zároveň opäť citoval rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít, ktorými preukazoval nedôvodnosť vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného pre nesplnenie
podmienok na jeho vydanie.

7. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

7.1. Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci a k samotnému nároku uplatnenému predmetnou žalobou
žalobca konštatoval, že žalovaný tvrdenia o nedôvodnosti nároku založil iba na svojich tvrdeniach, avšak
vôbec sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a argumentami žalobcu uvedenými v prejednávanom
spore.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C. s. p. a contrario) odvolanie žalovaného v napadnutom prvom výroku (rozsudok pre zmeškanie
žalovaného) podľa § 386 písm. c/ C. s. p. z dôvodov podľa § 356 písm. b/ C. s. p. odmietol.

8.1. Krajský súd v Košiciach zároveň odvolanie žalovaného v napadnutom II. výroku (čiastočné
zastavenie konania) podľa § 386 písm. d/ C. s. p. odmietol.

8.2.KrajskýsúdvKošiciachodvolaniežalovanéhovnapadnutomIII.aIV.výroku (rozhodnutieo

náhrade trov konania, ktoré malo povahu uznesenia) zmenil podľa § 388 C. s. p., pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie.9. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu odvolania zistil, že žalovaný považuje vo vzťahu k
I., III. a IV. výroku predmetného rozhodnutia za naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.
h/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci §

365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. , t. j. že žalovanému súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Odvolací súd udáva, že ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd
odvolanie meritórne prejednal.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v
takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskejrepubliky.Článok48ods.2 ÚstavySRzakotvujeprávokaždého,abysajehovecprerokovala
bezzbytočnýchprieťahov,vjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

12. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného (I. výrok
rozsudku) z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
udáva, že predmetné odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa § 274 C. s. p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na
návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ak: a) sa žalovaný nedostavil na
pojednávanievoveci,hocinaňbolriadneavčaspredvolanýavpredvolanínapojednávaniebolžalovaný
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný

neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

14. Odvolací súd konštatuje, že § 274 písm. a) a b) C. s. p. stanovuje podmienky, za
ktorých je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú návrh žalobcu narozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol
naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia
sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného

včas a vážnymi okolnosťami. Všetky predmetné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie musia byť pritom splnené súčasne a práve na
tom pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vydaný. Ak by súd vydal rozsudok pre zmeškanie napriek
tomu, že by nebola splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, existoval by zákonný dôvod na podanie
odvolania.

15. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie je preto povinný
skúmať, či boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

16. Odvolací súd k tvrdeniam žalovaného, že z ospravedlniteľného dôvodu sa nedostavil na
pojednávanie a napriek neospravedlneniu žalovaného nemal súd prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom

pre zmeškanie a že nebol riadne poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie
udáva, že tieto tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.

17. „Ospravedlniteľnosť“ žalovaný vzhliadal v tom, že v dôsledku zlého zdravotného stavu spôsobeného
bolesťou zuba v noci pred pojednávaním a následnou návštevou stomatologickej ambulancie za účelom

neodkladného vyšetrenia v deň pojednávania, nemohol jeden z konateľov žalovaného – A. B. - sa
dostaviť na pojednávanie. Druhý konateľ žalovaného D. C. B., ktorá svoju neúčasť na pojednávaní
rovnako neospravedlnila bola - podľa tvrdenia žalovaného - v zahraničí.

18. Podľa § 13 ods. 1 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný

zákonník), právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

19. Podľa § 183 ods. 1, 3, 4 C. s. p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na

pojednávaní nechali zastúpiť (ods. 1). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,
ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na

ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (ods. 4).

20. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovanému bolo riadne a včas doručené upovedomenie
oodročenípojednávaniazodňa16.3.2023nadeň2.5.2023,atouž5.3.2023,pričomžalovanýbolriadne
a náležite poučený o tom, že ak sa na pojednávanie riadne a včas nedostaví, a svoju neprítomnosť včas

a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie.

21. Odvolací súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka
číslo : 15307/P žalovaného, že za žalovaného konajú dvaja konatelia samostatne, a to A. B. a D. C. B..

22. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že žalovaný nedoručil súdu prvej inštancie žiadne
ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 2.5.2023, a to pred pojednávaním, a ani bezprostredne
po pojednávaní, a to ani vo vzťahu ku konateľovi A. B., ani vo vzťahu ku konateľke D. C. B., pričom
žalovaný až následne spolu s odvolaním proti rozsudku pre zmeškanie doručeným súdu prvej inštancie

19.6.2023 doručil súdu prvej inštancie potvrdenie stomatológa z 2.5.2023 o tom, že A. B. sa 2.5.2023
o 8:30 hod. dostavil do stomatologickej ambulancie za účelom stomatologického vyšetrenia.

22.1. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že druhý konateľ D. B., bola v tom čase „aj v zahraničí“
žalovaný predložil „Potvrdenie Penziónu RADKA, E. F. G. XX, F. A.“ o tom, že menovaná bola tam

ubytovaná v dňoch 29.4.2023 až 3.5.2023 bolo dokonca predložené až 24.2.2024.

22.2. Odvolací súd poukazuje na to, že neprítomnosť druhého konateľa na pojednávaní s tvrdením,
že o predmetnom spore nemal vedomosť je pre posúdenie ospravedlnenia neúčasti žalovaného napojednávaní z dôležitých dôvodov irelevantná, pretože obaja konatelia spoločnosti konajú za spoločnosť
samostatne a preto druhý konateľ žalovaného mal svoju neúčasť z dôležitých dôvodov na pojednávaní
riadne a včas ospravedlniť. Dôležitým dôvodom pritom nemôže byť údajná nevedomosť druhého

konateľa žalovaného o predmetnom spore.

22.3. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že druhý konateľ žalovaného bol v čase konania pojednávania
v zahraničí, odvolací súd dodáva, že toto tvrdenie nebolo ani preukázané.

22.4. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje aj to, že bolo v záujme žalovaného hneď ráno oznámiť druhému
konateľovi žalovaného nemožnosť A. B. dostaviť sa na predmetné pojednávanie tak, aby druhý konateľ
žalovaného sa mohol dostaviť na predmetné pojednávanie. Odvolací súd pritom poukazuje na to,
že vzdialenosť ubytovacieho zariadenia v Pavčinej Lehote od sídla súdu prvej inštancie umožňovala
druhému konateľovi žalovaného riadne a včas sa dostaviť na pojednávanie.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný – ako právnická osoba – má dvoch konateľov, ktorí
konajú samostatne, bolo teda povinnosťou žalovaného, či už prostredníctvom A. B., alebo D. C. B. a to
aj telefonicky, prípadne elektronicky oznámiť súdu neúčasť žalovaného na pojednávaní, pričom u D. C.
B. vôbec neexistoval dôvod, prečo sa na pojednávanie nemohla dostaviť a zároveň svoju neprítomnosť
riadne a včas neospravedlniť.

24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v čase prejednania sporu na pojednávaní 2.5.2023 súd prvej
inštancie mal osvedčené, že žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, bol riadne
poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
riadne a včas.

25. Odvolací súd k tvrdeniam žalovaného, že súd prvej inštancie nemal rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie, nakoľko žalovaný bol v spore aktívny, nakoľko v odpore proti platobnému rozkazu
odôvodnene a dôvodne spochybnil nárok žalobcu a to tak vo vzťahu k uplatnenému nároku, ako
aj vo vzťahu námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, a preto neboli splnené podmienky na

rozhodnutie kontumačným rozsudkom udáva, že ani tieto tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.

26. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom
spochybnilnárokžalobcučododôvoduavýškyzrovnakýchdôvodov,akosúšpecifikovanévodseku4.2.
odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd zároveň zistil, že žalovaný žiadne dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia (napriek tvrdeniu žalovaného uvedenému v odvolaní o ich predložení) spolu s odporom
nepredložil. Následne žalobca vo vyjadrení k odporu rozporoval tvrdenia žalovaného uvedené v odpore
a zároveň svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi.

27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že žalovaný po doručení odporu bez akýchkoľvek

dôkazov následne v prejednávanom spore už nedoručoval súdu prvej inštancie žiadne vyjadrenia
a na pojednávanie konané 2.5.2023 sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia ani nedostavil, čím zjavne
nepreukázal jeho záujem na vývoj a priebeh prejednávanného sporu.

28. Vo všeobecnej rovine odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že rozsudok pre zmeškanie

predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom
sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania
tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva
patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje,
aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých

by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť
prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k
porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez riadneho a najmä včasného
ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol na toto
pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku

nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za
danej situácie žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej
inštancie postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle § 274 C. s. p. vyhovel a o žalobe
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože žalovaný – napriek riadnemu poučeniu zostrany súdu prvej inštancie nerešpektoval súdom prvej inštancie uložené povinnosti a tomu zodpovedala
forma a výsledok sporu.

28.1. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
89/2021-18 zo dňa 4. februára 2021, v ktorom uvedený súd sa zaoberal podmienkami vydania rozsudku
pre zmeškanie. V zmysle bodu 35. a 36. uvedeného uznesenia: „Súd rozhodujúci rozsudkom pre
zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity
jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci

je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len
o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu
procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na
predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne
konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna procesná strana zmešká pojednávanie,
nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné...“

29. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore boli splnené všetky zákonodarcom vyžadované
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 274 C.
s. p. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a
poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súčasne

žalovaný (ani jeden z konateľov žalovaného, ktorí konajú za žalovaného samostatne) neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný okrem odporu bez akýchkoľvek dôkazov
preukazujúcich tvrdenia v odpore sa v prejednávanom spore už následne nevyjadril, a preto iba samotné
podanie odporu bez predloženia akýchkoľvek dôkazov nemožno považovať za úmysel žalovaného
aktívne sa podieľať v prejednávanom spore a teda nemožno považovať za takú procesnú aktivitu

žalovaného, na základe ktorej existovali dôvody pre možnosť neaplikovať kogentnú úpravu ustanovenia
§ 274 C. s. p.

30. Ostatná argumentácia žalovaného uvedená v jeho odvolaní sa týka skutkových okolností, pričom
nie je na mieste sa ňou zaoberať v tomto štádiu konania so zreteľom na to, že skutkové tvrdenia

žalobcu majú v prípade rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie význam len pre stručnú identifikáciu
nároku v odôvodnení rozsudku (význam tejto identifikácie je nepochybný pre posúdenie totožnosti veci).
Úspech žalobcu v konaní je totiž založený na nečinnosti protistrany bez akéhokoľvek ohľadu na vecnú
opodstatnenosť návrhu.

31.Odvolacísúdkrozhodnutiamnajvyššíchsúdnychautorítuvádzanýmzostranyžalovanéhoudáva,že
na danú vec ich nemožno použiť. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné rozhodnutia boli vydané
za splnenia iných skutkových okolností, pretože v prejednávanom spore žalovaný vlastným flagrantným
porušením svojich povinností sa nedostavil na pojednávanie, pred pojednávaním svoju neúčasť riadne
a včas a vážnymi okolnosťami (neúčasť D. B.) vôbec ani neospravedlnil.

32.Podľa§356písm.b)C.s.p.,odvolanieniejeprípustnéprotirozsudkuprezmeškanieokremprípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

33. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie je prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu

na to, čo bolo predmetom konania, či súd prvej inštancie žalobe vyhovel alebo ju zamietol, resp. jej
sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Z takto široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa
tri výnimky, výpočet je taxatívny, čo znamená, že ho nemožno rozširovať. Prvú výnimku predstavuje
rozsudok vydaný na základe uznania nároku (§ 282 a nasl. C. s. p.), druhú výnimku predstavuje
rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku (§ 286 a nasl. C. s. p.) a tretiu výnimku

tvorírozsudokprezmeškanie(§273anasl.C.s.p.).Napriektomu,ževočitýmtorozsudkomodvolanienie
je v zásade prípustné, zákon aj voči týmto trom rozsudkom odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť
odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je daná iba vtedy ak neboli splnené podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti
odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí

odvolanie odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. c/ C. s. p., pretože smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné. Naopak, ak strana dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa tento súčasne
aj dôvodom úspešnosti odvolania.34. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dôvod prípustnosti odvolania proti
rozsudku pre zmeškanie žalovaného, žalovaný nepreukázal, odvolací súd preto odmietol odvolanie
žalovaného proti I. výroku napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. c/ C. s. p. z dôvodov podľa § 356

písm. b/ C. s. p.

35. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku skôr, než
pristúpil k vecnému preskúmaniu II. výroku napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa otázkou, či vyššie
uvedené podanie žalovaného spĺňa zákonom ustanovené náležitosti odvolania v zmysle § 363 C. s. p.

a dospel k záveru, že predmetné odvolanie žalovaného je potrebné podľa § 386 písm. d) C. s. p. pre
vady odvolania odmietnuť.

36. V zmysle § 386 písm. d) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363
C. s. p., ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

37. V zmysle § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

38. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania žalovaného, že žalovaný v odvolaní proti II. výroku

napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie konanie v prevyšujúcej časti zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu ešte pred pojednávaním, do uplynutia lehoty na
podanie odvolania neuviedol, z akých dôvodov považuje ním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
za nesprávny, teda v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie
(odvolacie dôvody). Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej

inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva, a to ani vtedy ak odvolanie neobsahuje žiadny odvolací dôvod.
Absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní je potrebné posúdiť ako odstrániteľnú vadu odvolania, avšak
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. Po uplynutí odvolacej lehoty
je už takáto vada odvolania vadou neodstrániteľnou, pretože dopĺňať odvolacie dôvody je možné len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne

vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho
odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) C. s. p., keďže absencia relevantných
odvolacích dôvodov je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

38.1. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 90/2019 zo

dňa 5.11.2019, podľa ktorého ,,iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je
postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená
zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“.
Ústavný súd zároveň dodal, že relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na

doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu
a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V okolnostiach daného prípadu tak na odmietnutie odvolania
sťažovateľa z dôvodu, že toto odvolanie nemalo náležitosti podľa § 363 CSP, v dôsledku čoho nebolo
možné v odvolacom konaní pokračovať, boli splnené všetky náležitosti na danú vec sa vzťahujúceho

procesnoprávneho predpisu.“

39. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. d) C. s. p. odmietol odvolanie žalovaného v napadnutom
II. výroku, pretože nemalo náležitosti podľa § 363 C. s. p. spočívajúce v nešpecifikovaní žiadneho z
odvolacích dôvodov.

40. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalovaného v napadnutom III. a IV. výroku (rozhodnutie
o náhrade trov konania) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v predmetnej časti je čiastočne
dôvodné.

41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).42. Citované ustanovenie § 255 vyjadruje zásadu úspechu strán sporu v spore, teda strane sporu, ktorá
mala v konaní úspech prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane sporu v závislosti od miery
úspechu/neúspechu strán v spore.

43.Podľa§256C.s.p.,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

44.Citovanéustanovenie§256ods.1C.s.p.vyjadrujezásaduzodpovednostistranysporovéhokonania

za procesné zavinenie na zastavení konania. Ak by žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Také správanie žalovaného, ktorého dôsledkom je
späťvzatie žaloby musí byť pritom žalobcom nielen uvedené, ale aj preukázané. Ak žalobca dôvod
späťvzatia na strane žalovaného len tvrdí, no nepreukáže, je možné konštatovať, že procesné zavinenie
žalovaného nebolo preukázané, a súd je povinný priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému.

Zároveň musí ísť o také správanie žalovaného, ktoré spôsobilo zastavenie konania, keď sa žalovaný
zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), teda ak bola požiadavka žalobcu uvedená v petite
žaloby splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol
súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť.

45. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca pred pojednávaním zobral žalobu o zaplatenie
5.912,88 eura s príslušenstvom v časti o zaplatenie 62,46 eura s príslušenstvom späť a žiadal konanie
v tejto časti zastaviť. Poukazoval na to, že došlo k odčleneniu časti parcely vo výške výmery 9 m2
a uplatnil si nárok iba zo zmenšenej výmery predmetného pozemku. Vo zvyšku žaloby bol žalobca
úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku 5.850,42 eura s príslušenstvom.

46. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie priznal
žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok) a pri zastavení konania
nepriznal stranám náhradu trov konania (IV. výrok). Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že pri zastavení
konania nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko procesne zavinil zastavenie konania

a žalovaný si neuplatnil náhradu trov konania a vo veci samej priznal plne úspešnému žalobcovi proti
neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

47. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania (III. a IV. výrok)
nezohľadňuje zásadu úspechu v spojení so zásadou zavinenia, pretože je evidentné, že žalovaný zavinil

zastavenie konania v časti 60,46 eura, čo v percentuálnom vyčíslení vo vzťahu k predmetu celého sporu
5.912,88 eura predstavuje 1 % a úspechu žalobcu vo zvyšku predstavuje 99 %, teda miera úspechu
žalobcu v spojení so zavinením žalobcu predstavuje 98 %.

48. Odvolací súd preto podľa § 388 C. s. p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. a IV. výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi
priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, pretože žalobca bol v tomto odvolacom konaní úspešný v časti týkajúcej sa rozhodnutia
vo veci samej a žalovaný bol úspešný iba v nepatrnej časti odvolania o trovách konania. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.)

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C. s. p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419

C. s .p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C. s. p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).