Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201581
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625201581.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore navrhovateľa: Limas s.r.o.,
so sídlom Obchodná ul. 1667, Krupina, IČO: 48 294 454, právne zastúpený: Advokátska kancelária
UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, proti odporkyni: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/39/2025-68 zo dňa 19.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil protistrane vypratať nehnuteľnosť - byt č. X nachádzajúci
sa na prízemí obytného domu so súpisným číslom XXX, vchod č. X, postaveného na pozemku parcely
registra „C” KN s parc. č. 309/2, nachádzajúci sa v k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX, a to do 15
dní od doručenia rozhodnutia, zamietol, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z výpisu LV č.
XXXX, k. ú C. mal súd osvedčené, že navrhovateľ je vlastníkom obytného domu súpisné číslo XXX
postavenéhonapozemkuč.309/2,vrátanevšetkýchbytov(čísloE.ažXvovchodeč.X),vrátanepodielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku, keď vlastnícke právo
nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok,
katastrálny odbor zo dňa 08. 02. 2024 pod V 3451/2023. Ďalej mal osvedčené, že medzi účastníkmi
konaniaprebehlae-mailováapísomnákomunikácia,ktorousanavrhovateľpokúsilozmierlivévyriešenie
veci, a teda o uzavretie kúpnej zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Výzvou zo dňa 24.
06. 2024 a následne 03. 01. 2025 vyzval protistranu na vypratanie bytu z dôvodu, že tento užíva bez

nájomnej zmluvy a bez jeho súhlasu. Z uznesenia OO PZ v Ružomberku ČVS: ORP-352/RK-RK-2024
zo dňa 04. 12. 2024 mal súd osvedčené, že poverený príslušník PZ podľa § 197 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku trestné oznámenie navrhovateľa týkajúce sa podozrenia z prečinu neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého skutku sa mali dopustiť užívatelia bytu a bytového domu so súpisným číslom XXX na adrese
D. XXX/X C. odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, ani na postup podľa § 197

ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a podľa postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal súd osvedčené, že protistrana potvrdila, že užíva trojizbový byt
na prízemí označený číslom X od roku 1975, ktorý bytový dom sa po čase dostal do dlhov. S novým
majiteľom spoločnosťou Sello, s.r.o. nemala uzavretú nájomnú zmluvu, s navrhovateľom doposiaľ nie
je vyriešená otázka nájmu, resp. ceny za predaj nehnuteľností. Zo Zmluvy o krátkodobom nájme bytu
uzavretej podľa zákona č. 98/2014 Z. z. zo dňa 22. 04. 2025 mal súd osvedčené, že navrhovateľ v

právnompostaveníprenajímateľasospoločnosťouMIKAStavby,s.r.o.akonájomcomuzatvorilizmluvu,
ktorou navrhovateľ byty č. X až X v bytovom dome súpisné číslo XXX, k. ú. C. prenechal nájomcovido užívania na dobu určitú, ktorá nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie od 01. 06. 2025 do
31. 12. 2025 za dojednané nájomné mesačne 2.805,60 eur a preddavok na plnenia poskytované s
užívaním bytu mesačne vo výške 694,40 eur. Poukázal na ust. § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, 2 CSP,

§ 328 ods. 1 CSP a uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP.
Úspech navrhovateľa, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie
danostihmotnoprávnehonároku(práva)medzistranamiohľadne,ktoréhomajúbyťupravenéichpomery
(tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy.

Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje,
abykonečnérozhodnutiemohlomaťvôbecreálnyvýznam,atoajpreventívnymiúčinkamineodkladného
opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, ak k nej došlo
k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre
nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k
neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré

predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy, že osoba, proti
ktorej návrh smeruje, má v byte, ktorého vypratania sa navrhovateľ domáha neodkladným opatrením
svoje obydlie, v predmetnom byte býva už od roku 1975, teda 50 rokov, pričom nedotknuteľnosť
obydlia a právo na súkromie je ústavou chránené právo každého jednotlivca. Navrhovateľ neosvedčil,
že doposiaľ podal žalobu o vypratanie bytu, žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a návrh na

neodkladné opatrenie argumentoval tým, že neodkladným opatrením môže byť zabezpečená trvalá
a definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej. Súd nespochybňuje vlastnícke
právo navrhovateľa, ani jeho právo domáhať sa od protistrany vypratania bytu, ale na tento účel má
slúžiť žaloba o vypratanie bytu a nie neodkladné opatrenie. V spore o vypratanie nehnuteľnosti sa budú
môcť strany sporu vyjadriť, uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

Súd v danom prípade nemal osvedčenú akútnu potrebu úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Súd
nemal osvedčený prvok naliehavosti v tom zmysle, že bez požadovanej úpravy právnych pomerov
v zrýchlenom konaní by došlo k vážnemu zásahu do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa.
Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že mu konaním povinnej
vzniká značná škoda, súdu neosvedčil, že si voči protistrane podal žalobu o vydanie bezdôvodného

obohatenia. Navrhovateľ ďalej osvedčoval potrebu naliehavej úpravy pomerov strán sporu uzavretím
zmluvy o krátkodobom nájme bytu. Súd je toho názoru, že pokiaľ protistrane nebola právoplatne uložená
povinnosť predmetný byt vypratať, navrhovateľ sa nemal zaväzovať na splnenie (zmluvnej) povinnosti s
iným subjektom (treťou osobou) byt mu prenechať do nájmu a odôvodňovať tým nevyhnutnosť potreby
bezodkladnej úpravy pomerov s protistranou. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Cob/61/2019, uvedené
rozhodnutie sa týkalo vypratania nebytového priestoru právnickou osobou, teda išlo o obchodnoprávny
vzťah. Ide teda o odlišný skutkový a právny stav ako v predmetnej veci a preto nie je aplikovateľné
na daný prípad. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodol
o nároku na náhradu trov konania tak, že navrhovateľovi ako neúspešnej strane sporu náhradu trov

konania nepriznal. Pretože bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, uznesenie sa
ostatným stranám sporu nedoručuje.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ. Uviedol,
že neodkladné opatrenie podľa súčasne platnej právnej úpravy nie je len prostriedkom dočasného
a provizórneho charakteru na zabezpečenie preventívnych účinkov. Podľa súčasnej právnej úpravy

je možné neodkladným opatrením rozhodnúť tak, akoby sa rozhodovalo výrokom vo veci samej.
Neodkladným opatrením možno teda dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a súd
môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s takým výrokom akoby rozhodoval
vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na komentár k § 324 CSP, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Obdo/47/2020 zo dňa 29.9.2020. Inak povedané, návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia sa domáhali vydania rozhodnutia, ktoré bude mať povahu rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvej inštancie neuviedol na akom základe dospel k (nesprávnemu) právnemu záveru ohľadom
dočasnosti a nemožnosti rozhodnutia neodkladným opatrením tak ako vo veci samej. Súd tak v
tejto veci bez odôvodnenia platnými právnymi predpismi alebo existujúcou judikatúrou dospel k
nesprávnemu rozhodnutiu a právnemu názoru, a teda konal na základe ľubovôle, čo sa zakazuje.

Napadnuté uznesenie je tak neurčité, nezrozumiteľné a arbitrárne. Zároveň sa súd návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia riadne a vecne nezaoberal, ak prijal nesprávny právny názor, že neodkalené
opatrenie nie je možné vydať ak sa súčasne nevedie konanie vo veci samej, resp. ak neodkladné
opatrenie má byť len dočasného a provizórneho charakteru. Keďže súd bol od počiatku presvedčený,že nemôže vydať neodkladné opatrenie, ktoré by konzumovalo vec samu, nemohol sa tak objektívne
zaoberať dôvodmi, pre ktoré sa domáhali jeho nariadenia. Vydaním takéhoto rozhodnutia súd zasiahol
doprávanaspravodlivýsúdnyproces,keďžesúdporušilzákazľubovôle,zákazprekvapivýchrozhodnutí

a porušil právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ak by súdu osvedčili podanie žaloby na vypratanie
bytuvočižalovanej,preukázalibylento,žesaviedlokonanievovecisamejovyprataniebytu.Akbynaša
spoločnosťajpodalatakútožalobuavkonanívovecisamejbypodalinávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia na vypratanie bytu, súd by tak rozhodoval o dvoch rovnakých návrhoch súčasne (vypratanie
bytunazákladežalobyavyprataniebytuneodkladnýmopatrením).Uvedenébytakspôsobilozastavenie

konania, ktoré začalo neskôr, a teda konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by sa
zastavilo podľa § 159 CSP a súd by tak rozhodoval len o žalobe na vypratanie bytu. Osvedčenie
skutočnosti o podaní žaloby na vypratanie bytu by tak nemalo za následok úspech vo vzťahu k
nariadeniu neodkladného opatrenia na vypratanie bytu. Ak by aj súd nezastavil konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodoval by o nariadení neodkladného opatrenia, tak konanie
vedené na základe žaloby o vypratanie bytu by sa okamihom nariadenia neodkladného opatrenia stalo

bezpredmetné. Naša spoločnosť by tak dosiahla rozhodnutie, ktorého sa domáhala a ďalej by nemala
dôvod pokračovať v konaní začatom na základe žaloby na splnenie rovnakej povinnosti. Ak by aj v
takomto konaní pokračovala, tak v konaní by nebola úspešná, keďže by o vyprataní bytu už bolo
rozhodnuté neodkladným opatrením. Osvedčenie skutočnosti o podaní žaloby na vypratanie bytu nemá
pre nariadenie neodkladného opatrenia na vypratanie bytu logické, vecné a ani právne opodstatnenie.

Ak súd vykonal dokazovanie (osvedčil dôkazy) a nenariadil neodkladné opatrenie pre neosvedčenie
podaniažalobyvočižalovanejdospelsúdknesprávnymskutkovýmzisteniam,čospôsobilonesprávnosť
jeho rozhodnutia. Zároveň súd v konaní spôsobil aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, keďže pre úspešnosť návrhu súd požadoval osvedčenie skutočnosti, ktorá
nemala vecné a ani právne opodstatnenie. Žiadne ustanovenie právneho predpisu neukladá vlastníkovi

bytu, ktorý sa domáha vypratania bytu neoprávneným užívateľom, aby sa od tohto užívateľa najskôr
domohol bezdôvodného obohatenia, ktoré získal užívaním bytu. Ak by aj súdu osvedčili podanie takejto
žaloby, preukázali by sme len toľko, že sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná
získala neoprávneným užívaním bytu. Uvedené by však nemalo žiadny vplyv na to, že sa voči žalovanej
domáhajú vypratania bytu, ktorý užíva neoprávnene. Cieľom spoločnosti je získať byt do užívania a

dispozície, čím tak predídu tomu, aby sa ďalej na úkor spoločnosti žalovaná obohacovala bezdôvodným
užívaním bytu. Tento cieľ je možné čo najskôr dosiahnuť nariadeným neodkladného opatrenia na
vypratanie bytu voči žalovanej, čím zároveň dosiahnu aj to, že sa žalovaná prestane na úkor spoločnosti
ďalej bezdôvodne obohacovať. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázali, že žalovaná
neoprávnene užíva byt v ich vlastníctve, čím zasahuje do vlastníckych práv spoločnosti. Súd namiesto

poskytnutia ochrany v prospech spoločnosti sa uznesením rozhodol chrániť žalovanou vytvorené
bezprávie a umožnil jej ďalšie protiprávne užívanie bytu na úkor spoločnosti. Naďalej tak trvá akútna
potreba upraviť vzťahy medzi spoločnosťou a žalovanou. Tým je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP. Neoprávnené užívanie bytu bez platenia akejkoľvek náhrady za jeho užívanie žalovaná
sama potvrdila vo výpovedi zo dňa 4.11.2024 o čom predložili dôkaz (viď uznesenie o odmietnutí

trestného oznámenia). Takéto dlhodobé vedomé protiprávne konanie nemôže požívať právnu ochranu
a preto je rozhodnutie súdu nesprávne, nezákonné a voči spoločnosti nespravodlivé. Spoločnosť si
uvedomuje nedotknuteľnosť obydlia, teda priestorov, ktoré osoba využíva na bývanie, a preto žalovanej
nikdy nevstúpila do bytu a nezačala ho svojpomocne vypratávať. Na uvedené poukázali aj v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže takéto vypratanie by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.

Napriek tomu, že spoločnosť nevstúpila žalovanej do bytu, ktorý užíva a tento nezačala svojpomocne
vypratávať a uvedené vypratanie sa rozhodla riešiť súdnou a zákonom predpokladanou cestou, nebolo
jej takéto vypratanie umožnené. V podrobnostiach poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, najmä
Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Banskej Bystrici, uviedol, že postoj prvoinštančného súdu
k poukazovanému rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/61/2019 je nesprávny.

Žiadaluznesenieprvoinštančnéhosúduzmeniť,návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovieť,
priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu
ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP
potvrdil.4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zo skutočností, tak ako boli
osvedčené žalobcom v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil pokiaľ návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.
5. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia je
procesný inštitút, ktorý slúži na bezodkladnú úpravu pomerov v tých prípadoch, ktorých je nepochybne
osvedčené, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán ohrozené, čo znamená,
že musí byť osvedčená existencia hrozby vzniku škody prípadne zväčšovania jej rozsahu.

6. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia trvalého charakteru
v záujme dosiahnuť vypratanie žalovanej z bytu č. X nachádzajúceho sa v obytnom dome so súp.č.
XXX, vchod X, v k.ú. C., zapísaný na LV č. XXXX, tvrdiac, že protistrana byt užíva bez právneho dôvodu,
napriek tomu, že na vysťahovanie z bytu mala takmer 2 mesiace, k tomuto nepristúpila.
7. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňoval
predovšetkým tú skutočnosť, že žalovaná v byte býva už od roku 1975, teda 50 rokov a aj keď

nespochybnil vlastnícke právo navrhovateľa – žalobcu, ani jeho právo domáhať sa od protistrany
vypratania bytu, zdôraznil, že na tento účel slúži žaloba o vypratanie bytu, nie neodkladné opatrenie.
8. S týmto názorom prvoinštančného súdu sa odvolací súd stotožnil. I odvolací súd vychádza
z presvedčenia, že nemožno žalobu o vypratanie bytu nahrádzať návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia a uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nahradiť rozsudok vo veci samej. Takýto

postup by bol totiž v príkrom rozpore s Čl. 2 ods. 1, 2 základných princípov CSP, ktorý kladie do popredia
princíp právnej istoty, podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo a ochrana jeho práv a právom chránených záujmov bude účinná.
9. Ďalej podľa Čl. 9 základných princípov strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi
a dôkazmi, protistrany môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

10. Podľa Čl. 2 na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
Naproti tomu podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 331 ods.1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí i prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak im bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
12. S ohľadom na predmet navrhovaného predbežného opatrenia odvolací súd dáva do pozornosti, že
vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýkajú základných práv a slobôd,

pričom ochranu týchto práv zabezpečuje základný zákon štátu, a to Ústava SR v Čl. 20 a v Čl. 21. Právo
na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
a to Čl. 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný a v zmysle Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má
prednosť pred zákonom. ,,Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie
obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálnu príležitosť nechať

posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa Čl. 8 Dohovoru
bez ohľadu na to, že podľa vnútro-štátneho práva jej právo zdržovať sa v príbytku skončilo.“ (z rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008, sť.č.
19009/04 bod 50).
13. V kontexte uvedeného sa odvolací súd plne stotožnil so záverom vysloveným zo strany

prvoinštančného súdu o tom, že procesný inštitút neodkladného opatrenia nie je vhodným nástrojom
slúžiacim na vypratanie žalovanej z bytu, ktorý užíva takmer 50 rokov bez toho, aby jej bola daná
akákoľvek možnosť sa k takémuto návrhu vyjadriť, predložiť vlastné skutkové tvrdenia, prípadne dať
akúkoľvek možnosť s navrhovateľom osvedčované tvrdené skutočnosti účinne poprieť. I napriek tomu,
že aktuálna úprava civilného sporového poriadku pripúšťa nariadenia neodkladných opatrení trvalého

charakteru neznamená to, že by sa prostredníctvom neodkladných opatrení mali v budúcnosti riešiť
spory medzi stranami, a to najmä v tak zásadných otázkach ako je otázka ochrany obydlia dotknutej
osoby, a to už i z hľadiska dopadu takéhoto rozhodnutia na právne postavenie protistrany, ktorá by
sa takto ocitla zo dňa na deň bez strechy nad hlavou a bez akéhokoľvek nároku na primeranú bytovú
náhradu. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň pripomína, že nedotknuteľnosť obydlia ako ústavné

právo, úzko súvisí a nadväzuje i na ochranu súkromného a rodinného života.
14. V danom prípade existuje dostatok zákonných možností, ako dosiahnuť prípadné vypratanie
žalovanej z bytu, pokiaľ skutočne, ako tvrdí navrhovateľ, byt užíva bez právneho dôvodu a taktiež
existujedostatokzákonnýchmožnostínaeliminovanieprípadnéhovznikuškody,pričomjezaujímavé,žei napriek tomu, že takéto právo podlieha premlčaniu, navrhovateľ doposiaľ k zabezpečeniu jeho ochrany
súdom nepristúpil.
15. Pokiaľ navrhovateľ naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vyvodzoval z argumentácie

o tom, že byt prenechal do nájmu inej osoby, jeho vypratanie žalovanou odôvodňoval potrebou splnenia
svojho záväzku, ani podľa názoru odvolacieho súdu nejde o tak relevantnú a zásadnú skutočnosť pre
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ nielen že nevyužil možnosť podania žaloby vo
vecisamej,alepristúpilktakémutozáväzkuinapriektomu,ženemalistotu,žejehonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia bude vyhovené. Sám tak subjektívne svojím vlastným konaní prispel k hrozbe

vzniku škody bez toho, aby prioritne využil zákonné možnosti na ochranu tvrdeného práva vo vzťahu
k žalovanej.
16. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by
jej v súvislosti s odvolaním podania zo strany navrhovateľa účelne vynaložené výdavky vznikli, odvolací
súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)