Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123200513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3123200513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu BENCONT INVESTMENT, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432
105, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková PhD. s.r.o., so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX,
XXX XX D., zastúpenému poruban advokáti s.r.o., so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k.
22Cbi/4/2023 -75 zo dňa 6. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/4/2023 -75 zo dňa 6. marca 2024,
p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho
úkonupodľa§166hzákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“). Žalobca navrhol, aby súd určil, že je voči
žalobcovi právne neúčinný právny úkon darovacej zmluvy medzi prevodcom B. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., štátny občan SR a nadobúdateľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., štátny občan SR, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Kubra, obec Trenčín, okres Trenčín,

zapísaných v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Trenčín, odbor katastrálny na LV č. XX, a to
pozemky registra „KN-C“ parc.č.1831/1-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129m2 , parc.č. 1831/2-
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99m2, parc.č.1831/3-zastavaná plocha a nádvorie o výmere
11m2, parc.č. 2302/7-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56m2 a rodinný dom súp.č.XXX, postavený
na parc. registra „KN-C“ parc.č.1831/2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na žalovaného ako nadobúdateľa bolo prevedené vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam dva roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok od
prevodcu pána B. B., ktorý je otcom žalovaného (ďalej len „dlžník“). Žalobca mal za to, že z uvedenej
skutočnosti je možné vyvodiť záver o nie poctivom zámere a úmysle dlžníka predmetným prevodom
poškodiť žalobcu ako jeho veriteľa tým, že prevodom vylúčil predmetné nehnuteľnosti z konkurznejpodstaty, z ktorej by pohľadávka žalobcu bola uspokojená. Žalobca tvrdil, že v období prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda v roku 2022 dlžník neuhrádzal v prospech
žalobcu žiadne peňažné plnenie titulom uspokojenia pohľadávky žalobcu, ale naopak realizoval právne

úkony, ktorými došlo k reálnemu znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, prípadne iných
veriteľov, z čoho je podľa žalobcu zrejmý nepoctivý zámer a úmysel dlžníka zabrániť začleneniu
predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty. Žalobca zdôraznil, že prevod sa uskutočnil na
základe darovacej zmluvy, teda išlo o bezodplatný prevod, z čoho podľa žalobcu vyplýva úmysel dlžníka
poškodiťžalobcuakoveriteľa.Tiežpoukázalnato,žedlžníkpreviedolnehnuteľnostinasvojhorodinného

príslušníka – syna – žalovaného, ktorá okolnosť podľa žalobcu svedčí o tom, že dlžník mal úmysel
poškodiť žalobcu a vymaniť nehnuteľnosti z konkurznej podstaty.

4. Žalobca tiež tvrdil, že podľa jeho názoru žalovaný mal vedomosť o úmysle dlžníka, nakoľko sa jedná
o blízkeho príbuzného, pričom obaja bývajú na rovnakej adrese a v rovnakom dome, preto podľa žalobcu
už v dobe prevodu musel mať dlžník, ako i žalovaný vedomosť, resp. dlžník mal úmysel podať návrh

na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok.

5. Žalobca odôvodnil žalobu s odkazom na ustanovenie § 166h ods. 1 ZoKR, ktoré je zaradené vo
štvrtej časti ZoKR, a to s poukazom na skutočnosť, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz
a bol oddlžený podľa ustanovení IV. časti ZoKR. Citujúc predmetné zákonné ustanovenie uviedol, že

„oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa
Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná nevymáhateľná, alebo nevykonateľná. Veriteľ
má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej
hlavy bol inak oprávnený odporovať správca“.

6. Žalobca zároveň odkázal na odborný výklad k uvedenému ustanoveniu, v zmysle ktorého sa
konštatuje, že na rozdiel od konkurzného konania podľa druhej časti zákona, správca nie je
povinný zisťovať prípadnú odporovateľnosť dlžníkových právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením
konkurzu alebo pred určením splátkového kalendára, a preto zákon zachováva takéto právo veriteľovi.

7. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a mal za to, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ukrátenie veriteľa. Namietal tiež včasnosť podania žaloby.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v rámci argumentácie o ukrátení veriteľa nepreukázal
stav majetku úpadcu pána B. B., jeho aktíva a pasíva v čase uzavretia odporovaného právneho

úkonu, napadnutej darovacej zmluvy. Tiež mal za to, že nebolo preukázané kvalifikované zmenšenie
majetku, nebola preukázaná príčinná súvislosť zmenšenia možnosti uspokojenia pohľadávok žalobcu
v čase účinkov darovacej zmluvy. Tiež namietal, že nebolo preukázané, či úpadca pán B. B. mal
pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok,
alebo taký majetok nemal. Žalovaný mal za to, že nestačí len tvrdiť, že k prevodu nehnuteľnosti došlo

medzi blízkymi osobami, ale podľa žalovaného treba preukázať úmysel dlžníka, a to, že tento úmysel
musel byť žalovanému známy. Spochybnil tiež otázku včasnosti podania žaloby s poukazom na časť
uzavretia darovacej zmluvy. Žalovaný tiež namietal, že žalobný návrh v znení uvedenom v žalobe
je nevykonateľný, nakoľko predmetnú darovaciu zmluvu neuzatváral len úpadca pán B. B., ale bola
uzatvorená medzi pánom B. B., jeho manželkou a žalovaným, nejde teda o darovaciu zmluvu len medzi

žalobcom a žalovaným, ako bolo uvedené v petite žaloby. Poukázal na to, že ide o majetok, ktorý patril
do BSM, netýkal sa dlhov úpadcu B. B., ktoré súviseli s jeho podnikaním.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom po vykonaní dokazovania konštatoval, že
predmetom sporu bola žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to darovacej zmluvy, na základe

ktorej previedol úpadca pán B. B. spolu so svojou manželkou na žalovaného A. B. vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam, teda tzv. odporovacia žaloba.

9. Súd ďalej zistil, že na majetok úpadcu pána B. B. bol vyhlásený konkurz podľa IV. časti ZoKR,
a preto sa na otázku odporovateľnosti právneho úkonu aplikuje ustanovenie § 166h ZoKR. Podľa

tohto zákonného ustanovenia oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej
pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná,
nevymáhateľná alebo nevykonateľná.10. Súd poukázal na ustanovenie § 42 ods. 1 veta Občianskeho zákonníka, na základe ktorého súd
zisťoval dodržanie zákonom predpísaných lehôt, pričom vo vzťahu k dodržaniu zákonom stanovenej

lehoty podľa § 42a ods. 2 ZoKR konštatoval, že žalobca podal určovaciu žalobu na príslušnom súde
v zákonom stanovenej lehote troch rokov odkedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu. Žalobca
odporovanýprávnyúkonoznačilvžalobeakodarovaciuzmluvuV357/2020medziúpadcompánomB.B.
ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň žalobca z dôvodu, že nemal predmetnú zmluvu k dispozícií

navrhol, aby bola ako dôkaz vyžiadaná súdom z Okresného úradu Trenčín, odbor katastrálny.

11. Z oznámenia a listín doručených Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny súd zistil, že úpadca
pán B. B., narodený XX.XX.XXXX spolu so svojou manželkou pani E. B. ako darcovia previedli na
základe Darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa 21.01.2020 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.04.2020
na žalovaného, ako obdarovaného vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

12. Súd ďalej uviedol, že právny úkon, určenia neúčinnosti ktorého sa v tomto spore žalobca domáhal,
bol právny úkon darovacej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry súdov, u právnych úkonov, na základe ktorých
vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností začína trojročná lehota na uplatnenia práva odporovať

právnemu úkonu dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy nastali účinky vkladu práve do katastra
nehnuteľností (R ČR) 41/2001).

13. Súd zistil, že žaloba bola podaná na súde dňa 26.01.2023 a z vyjadrenia Okresného úradu Trenčín,
odbor katastrálny vyplýva, že titul pre zápis zmeny vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

v katastri nehnuteľnosti bola listina – Darovacia zmluva s vecným bremenom zo dňa 21.01.2020 a jej
Dodatku č. 1 zo dňa 15.04.2020. K zápisu zmeny vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
v katastri nehnuteľnosti tak došlo najskôr dňa 15.04.2020. Súd preto dospel k záveru, že lehota
na podanie žaloby nemohla uplynúť pred 14.04.2023. Z týchto skutočností podľa názoru súdu prvej
inštancie vyplýva, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

14. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd poukázal na ustanovenie § 166h
ZoKR, v zmysle ktorého veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze
vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca. V zmysle zákonného
ustanovenia § 166h ZoKR oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej

pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná,
nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by
v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

15. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že je veriteľom úpadcu pána B. B.,
narodeného XX.XX.XXXX v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod č.k. 38Odk/73/2022,
ktorú skutočnosť žalobca preukázal potvrdením o podanej prihláške pohľadávky do konkurzu. Táto
skutočnosť vyplýva i z toho, že žalobca bol uvedený v Zozname veriteľov úpadcu pána B. B., nar.
XX.XX.XXXX v návrhu na vyhlásenie konkurzu a oddlženie. Súd preto dospel k záveru, že žalobca má

aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore na podanie žaloby.

16. Súd tiež uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu pána
B. B., nar. XX.XX.XXXX. Spornou medzi stranami bola otázka, či právnym úkonom darovacej zmluvy
došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa úpadcu.

17. Súd konštatoval, že preukázanie skutočnosti, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov
dlžníka je jednou zo základných podmienok určenia odporovateľnosti právneho úkonu. Bez preukázania
tejto podmienky nie je možné žalobe vyhovieť. Splnenie uvedenej podmienky je povinný preukazovať
žalobca, a to už v podanej žalobe.

18. Súd poukázal na to, že v teórii konkurzného práva sa za ukracujúci právny úkon považuje taký
právny úkon, ktorý bol vykonaný úpadcom, pričom viedol k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, ktorá
spôsobila, že zostávajúci majetok úpadcu po ukracujúcom právnom úkone už nestačí na uspokojenietých pohľadávok rôznych veriteľov dlžníka, ktoré existovali v čase ukracujúceho právneho úkonu, pričom
ide o veriteľov dlžníka, ktorí svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu.

19. Podľa názoru súdu pre úspech v spore preto bolo zo strany žalobcu potrebné uviesť také konkrétne
skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že dlžník vykonal v sledovanom období právny úkon, na
základe ktorého došlo k takému zníženiu majetku, že už nebolo možné v plnej miere uspokojiť veriteľov
tých pohľadávok, ktoré existovali ku dňu účinnosti žalovaného právneho úkonu a zároveň ktoré boli
prihlásené v konkurze.

20. Súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že žalobca ako aktívne
legitimovaný subjekt je povinný v konaní o uplatnenie odporovacieho práva preukázať, že právny úkon
dlžníka k okamihu jeho účinnosti ukrátil ktorúkoľvek, teda čo aj jednu riadne prihlásenú pohľadávku
veriteľa, ktorá existovala v čase, keď právny úkon dlžníka bol uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť.
Odporovateľnosť súčasne predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu

uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka
nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo čiastočne.
Súčasne musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol úkon dlžníka uskutočnený, resp.
nadobudol účinnosť, a ktorá bola v konkurze riadne prihlásená a zistená.

21. Súd ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku,
nemožnosadomáhaťodporovateľnosti,pokiaľmajetokdlžníka,ktorýmuostal,postačujenauspokojenie
pohľadávky, nakoľko takýmto úkonom nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Stav
majetku dlžníka je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu,
nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedenému momentu možno hovoriť

o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa.

22. Súd vychádzal ďalej z rozhodovacej činnosti odvolacích súdov a uviedol, že „úpadok vo forme
predlženia alebo insolvencie ešte neznamená kvalifikované zmenšenie majetkového substrátu úpadcu
a nepreukazuje ukracujúci právny úkon. Úpadok nedáva odpoveď na základnú primárnu hmotnoprávnu

podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. či došlo k ukráteniu veriteľov“. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoKR/34/2020 z 10.03.2021).

23. Vychádzajúc z odôvodnení rozhodnutí súdov súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca musí
v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu – Darovacej zmluvy

už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok
veriteľovdlžníka.Súdpoukázalnato,ževtomtosmereabsentovaliskutkovétvrdenia,ktorébykonkrétne
špecifikovali zníženie miery uspokojenia konkrétnych veriteľov dlžníka.

24. Zároveň súd konštatoval, že v predmetnom spore nebola preukázaná jedna zo základných

podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 166h ZoKR a § 42a, § 42b ZoKR, a to ukrátenie
veriteľa. Z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie uvedenej podmienky odporovateľnosti, nebol daný
dôvod pre skúmanie ďalších zákonom stanovených podmienok, nakoľko tieto musia byť splnené
kumulatívne. Bez splnenia jednej z nich, nie je možné žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov
vyhovieť, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný mal voči žalobcovi v spore úspech.

26. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý

v odvolaní nesprávne ako žalovaného označil B. B., namiesto žalovaného A. B., čo opravil podaním zo
dňa 04.07.2024 ako opravu chyby v písaní.

27. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 363 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a aby vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.28. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na odôvodnenie rozsudku uvedené v bode 51. až 53.
a zastáva názor, že v spore preukázal, že boli splnené podmienky pre odporovanie právneho úkonu,
pričom súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo, ako i právne posúdil.

29. Žalobca poukázal na to, že už v podanej žalobe uviedol dôvod, pre ktorý podal predmetnú žalobu
o určenie neúčinnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy, čím naplnil tvrdenie súdu uvedené v bodoch
51. až 53. odôvodnenia rozsudku.

30.Žalobcanáslednedosúdnehospisudoložilajprávoplatnýplatobnýrozkazakoexekučnýtitulžalobcu
voči právnemu predchodcovi žalovaného, pričom žalobca deklaroval, že právny predchodca žalovaného
neuhradil pohľadávku priznanú predmetným exekučným titulom, dokonca, že právny predchodca
žalovaného neuhradil žalobcovi žiadnu sumu po postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa.

31. Žalobca tiež deklaroval, že ak by boli sporné nehnuteľnosti, ktoré previedol právny predchodca

žalovanéhonažalovanéhozahrnutédokonkurznejpodstaty,došlobykuspokojeniupohľadávkyžalobcu
a ďalších veriteľov právneho predchodcu žalovaného, aj keď nie v celosti, ale čiastočne určite. Na
základe uvedenej skutočnosti je zrejmý a preukázaný nielen úmysel právneho predchodcu žalovaného,
ale i súdom prvej inštancie deklarované ukrátenie veriteľov právneho predchodcu žalovaného, vrátane
žalobcu.

32. Žalobca tvrdí, že na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol doplnenie dokazovania
pripojením konkurzného spisu a dopytom na príslušný okresný úrad – odbor katastrálny za účelom
predloženia právneho úkonu – darovacej zmluvy, ktorej odporovateľnosť žalobca v predmetnom súdnom
spore namieta.

33. Žalobca podotkol, že samotný konkurz na majetok právneho predchodcu žalovaného bol zrušený
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Pripojením a oboznámením
konkurzného spisu, ktorý návrh na doplnenie dokazovania navrhol žalobca súd prvej inštancie uvedenú
skutočnosť potvrdil a záver deklaroval v bode 28. napadnutého rozhodnutia. Na základe tejto skutočnosti

je preukázané ukrátenie nielen žalobcu ako veriteľa právneho predchodcu žalovaného, ale i ostatných
veriteľov. Skutočnosť, že konkurz bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady
konkurzu znamená, že žiaden z veriteľov právneho predchodcu žalovaného nebol ani len čiastočne
uspokojený. V prípade čiastočného uspokojenia veriteľov by došlo síce k zrušeniu konkurzu, ale bolo
by vydané uznesenie o rozvrhu výťažku, teda dôvod zrušenia konkurzu by bol iný a znamenal by iný

skutkovýzáver.Súdprvejinštancienesprávnezhodnotilvýsledkyvykonanéhodokazovaniaanesprávne
vec skutkovo, ako i právne posúdil.

34. Vykonaným dokazovaním boli preukázané skutočnosti proklamované žalobcom, a to, že právny
úkon – darovacia zmluva, ktorou žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti od svojho otca – dlžníka

žalobcu predstavuje odporovateľný úkon, ktorým došlo k ukráteniu žalobcu a ostatných veriteľov
právneho predchodcu žalovaného, nakoľko ak by k uvedenému prevodu nedošlo, sporné nehnuteľnosti
by boli zaradené do konkurznej podstaty a došlo by k ich speňaženiu a následnému uspokojeniu
pohľadávok voči právnemu predchodcovi žalovaného, medzi ktorými by bol aj žalobca. Nakoľko
však došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, do konkurznej podstaty sa nedostal žiaden majetok

a veritelia právneho predchodcu žalovaného, vrátane žalobcu neboli ani len čiastočne uspokojení, ktorá
skutočnosť bola preukázaná dôvodom zrušenia konkurzu.

35. Žalobca tvrdí, že v danom prípade boli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky
odporovateľného právneho úkonu, ktorým došlo k ukráteniu veriteľov právneho predchodcu žalovaného,

vrátane žalobcu. Žalobca poukázal na to, že tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 53.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo splnené a preukázané, nakoľko k sporným prevodom došlo
k takému zníženiu majetku právneho predchodcu žalovaného, že konkurznú podstatu netvoril žiaden
majetok a konkurz bol z tohto dôvodu zrušený. Ak by k prevodu nedošlo, konkurzná podstata by bola
tvorená spornými nehnuteľnosťami a došlo by k uspokojeniu veriteľov.

36. Žalobca tiež tvrdí, že podmienky, ktoré uvádza súd prvej inštancie v bode 55. napadnutého
rozhodnutia nemožno aplikovať, nakoľko na základe vykonaného dokazovania, z pripojeného
konkurzného spisu vyplynulo, že po spornom prevode dlžníkovi – právnemu predchodcovi žalovanéhoneostal žiaden majetok, z ktorého by mohli byť uspokojení veritelia právneho predchodcu žalovaného.
Pokiaľ v bode 56. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukazuje na nejaké rozhodnutie
krajského súdu, toto sa podľa jeho názoru nedá aplikovať na prejednávaný prípad, nakoľko odpoveďou

na ukrátenie veriteľov a odporovací právny úkon je zrušenie konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryje ani náklady konkurzu.

37. Žalobca tvrdí, že preukázal skutočnosti, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v bode 57.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to, že po odporovateľnom právnom úkone, v danom spore

po uzatvorení spornej darovacej zmluvy sa znížila miera uspokojenia veriteľov právneho predchodcu
žalovaného na nulu.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že súd prvej inštancie absolútne
nesprávne vec skutkovo, ako i právne zhodnotil a dospel k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu.
Zároveň súd prvej inštancie svoje právne závery odôvodňuje s poukazom na rozhodnutia súdov, ktoré

nie sú právne záväzné, a ktoré sa ani na daný prípad nevzťahujú.

39. Žalobca tiež tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko nie je dostatočne
odôvodnené. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že rozhodnutia
súdu musia byť zdôvodnené a presvedčivé. Zároveň tvrdí, že obsah práva na spravodlivý súdny proces

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

40. Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa
24.05.2024, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby

mu priznal podľa zásady úspechu v konaní náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

41. Žalovaný uviedol, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú vôbec špecifikované. Ide iba o blanketové
podanie, v ktorom sa len opakujú tvrdenia produkované žalobcom počas prvoinštančného konania.
Podľa žalovaného argumentácia žalobcu je len vyjadrením nesúhlasu s právnymi a skutkovými

zisteniami súdu prvej inštancie, resp. s výsledkom vyhodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré vyjadrujú
odlišný skutkový záver, než dospel súd.

42. Podľa žalovaného súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného stavu
veci. Riadne a dostatočne odôvodnil, z akého dôvodu rozhodol a z akého dôvodu prihliadol na všetky

relevantné skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania. Vykonal náležité dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Zhodnotením výsledku vykonaného dokazovania v súlade s § 191
ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie aplikoval zodpovedajúce ustanovenia ZoKR i Občianskeho zákonníka,
ktoré aj správne vyložil. Dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu aj náležite v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s rozhodujúcimi

skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán. V odôvodnení rozsudku hodnotil vykonané dokazovanie osobitne ku každej skutočnosti
podstatnej pre rozhodnutie, tak že uviedol všetky dôkazné prostriedky, ktorými sporové strany navrhovali
preukázanie svojich tvrdení a vysvetlil, ako dospel k jednotlivým skutkovým záverom.

43. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 28.05.2024 prostredníctvom právneho
zástupcu, v ktorom zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v podanom odvolaní, ako i na tvrdeniach
a argumentácii v ňom proklamovaných. Žalobca nesúhlasí, že podané odvolanie je blanketové,
nakoľko dostatočným spôsobom objasnil, špecifikoval a vysvetlil, na základe akých skutočností pokladá
rozhodnutie vo veci samej za nesprávne. Žalobca zotrváva na tom, že súd prvej inštancie nesprávne

vec právne zhodnotil, nesprávne posúdil skutkový stav a nesprávne rozhodol vo veci samej.

44. Žalobca si svoju pohľadávku riadne a včas prihlásil do konkurzného konania, svoju pohľadávku mal
právoplatne súdom priznanú a uviedol, že nebol uspokojený ani sčasti. Na základe uvedeného je zrejmé,
že keďže žalobca nebol ani sčasti, teda vôbec uspokojený, bol tu zásah do jeho ústavného majetkového

práva a bolo tu jeho ukrátenie, nakoľko ak by predmet prevodu bol zaradený do konkurznej podstaty
právneho predchodcu žalovaného, došlo by aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu.
Právny predchodca žalovaného však svoj majetok previedol na žalovaného, konkurz bol v dôsledku
toho, že právnemu predchodcovi žalovaného neostal žiaden majetok zrušený pre nedostatok majetku.Na základe uvedených skutočností je preukázané, že došlo k ukráteniu veriteľov právneho predchodcu
žalovaného a sú splnené podmienky odporovateľného právneho úkonu.

45. Žalovaný zaslal svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu okresnému súdu dňa 11.06.2024, v ktorom
opätovne odmietol všetky závery žalobcu Tvrdí, že vyjadrenie neprináša žiadne nové právne a skutkové
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zdôraznil,
že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré počas konania vyplynuli
z podaní a prednesov žalobcu, ktorý v spore neuniesol dôkazné bremeno. Nestačí tvrdiť, ale je treba

vlastné tvrdenia aj preukázať. Preto zotrval na tom, aby bol napadnutý rozsudok potvrdený.

46. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, prejednal odvolanie
žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi
podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku

súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

47. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

48.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

49. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

50. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovanie alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom

prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje

a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

51. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal určenia
neúčinnosti právneho úkonu podľa § 166h ZoKR, a to darovacej zmluvy, na základe ktorej previedol
úpadca – otec žalovaného pán B. B. spolu so svojou manželkou na žalovaného vlastnícke právo

knehnuteľnostiamšpecifikovanýmvžalobe.Odvolacísúdzároveňzistil,žeprávnyúkon,ktoréhourčenia
neúčinnosti sa žalobca v konaní domáha, t.j. darovacia zmluva je zo dňa 21.01.2020 a Dodatok č. 1
uzatvorený k nej je zo dňa 15.04.2020, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 26.01.2023. Zároveň
z obsahu spisu vyplýva, že konkurz na majetok úpadcu B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XXX, XXX XX D. bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38Odk 72/2022 zo dňa

15.03.2022, s účinkami zverejnenia ku dňu 24.03.2021. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca prihlásil
svoju pohľadávku v sume 3.755,15 Eur s príslušenstvom v konkurze voči úpadcovi B. B., pričom konkurz
vedený na majetok úpadcu B. B., nar. XX.XX.XXXX bol zrušený ku dňu 11.10.2023 z dôvodu, že
konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že
žaloba bola zo strany žalobcu uplatnená včas, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby,

avšak vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno preukázať
v konaní, že právny úkon, ktorého neúčinnosti sa v konaní domáha, ukracuje niektorého z veriteľov
dlžníka v čase ukracujúceho právneho úkonu, keďže zo strany žalobcu zároveň absentovali skutkové
tvrdenia, ktoré by konkrétne špecifikovali zníženie miery uspokojenia konkrétnych veriteľov dlžníka,
apretožalobuzamietol,nakoľkodospelkzáveru,ženebolapreukázanájednazozákladnýchpodmienok

odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 166h ZoKR a § 42a, § 42b ZoKR, a to ukrátenie veriteľa.

52. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné,
nakoľko nie je dostatočne odôvodnené.53. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

54. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (sp.zn. IV. ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp.zn. I. ÚS 46/05,

sp.zn. I. ÚS 353/06, sp.zn. II. ÚS 220/08, sp.zn. III. ÚS 12/07, sp.zn. IV. ÚS 163/08).

55. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre závery

o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím záverom dospel
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žalobca v konaní nepreukázal ukrátenie veriteľa. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu

neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220
ods. 2 CSP.

56. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená

ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany,
ak si neosvojí ním navrhnutým spôsobom hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním
predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (sp.zn. II. ÚS 197/07, sp.zn. IV.
ÚS 251/03, sp.zn. II. ÚS 3/97).

57. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalobcu týkajúcu sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie za opodstatnenú.

58. Žalobca v podanom odvolaní namietol aj vecnú správnosť rozhodnutia v časti, ktorou súd prvej

inštancie žalobu žalobcu zamietol.

59. Podľa § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), oddlžením zostáva nedotknuté
právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej

uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak
pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať
právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy inak oprávnený
odporovať správca.

60. Podľa § 166h ods. 2 ZoKR, oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej
pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné
právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

61. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ sa môže

domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.62. Podľa § 42a ods. 1 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi ( § 116 a § 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

63. Podľa § 42a ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený

akuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzidlžníkomaa)osoboujemublízkou(§116a§117);b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 %
v čase, keď uskutočňuje tento právny úkon; c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená
v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom;
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb

uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

64. Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

65. Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

66. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom

ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z toho úkonu
prospech.

67. Žalobca v rámci podaného odvolania nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal
skutkovými tvrdeniami, ako aj dôkazmi skutočnosť, že uzatvorená darovacia zmluva zo strany úpadcu

je ukracujúcim právnym úkonom a tvrdí, že samotná skutočnosť, že konkurz na majetok úpadcu bol
zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu samo o sebe preukazuje že
darovaním špecifikovaných nehnuteľností došlo k ukráteniu veriteľov.

68. Odvolací súd k tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza, že za ukracujúci právny úkon sa

v konkurznom práve považuje taký právny úkon, ktorý bol vykonaný úpadcom, pričom viedol k zníženiu
hodnoty majetku úpadcu, ktorá spôsobila, že zostávajúci majetok úpadcu po ukracujúcom právnom
úkone už nestačí na uspokojenie tých pohľadávok rôznych veriteľov dlžníka, ktoré existovali v čase
ukracujúceho právneho úkonu, pričom ide o veriteľov dlžníka, ktorí svoje pohľadávky prihlásili do
konkurzu. Inak povedané dlžník, ktorý má dostatočné množstvo majetku na to, aby uhradil všetky

splatné pohľadávky svojich veriteľov v čase sporného právneho úkonu (v tomto prípade darovacej
zmluvy) a zároveň má dosť majetku na to, aby uhradil záväzky z odporovaného právneho úkonu a ostal
mu ešte aj majetok navyše, má možnosť vykonávať také právne úkony, aké uzná za vhodné, pretože má
na ne dostatok majetku. Bez ohľadu na to, či boli pre neho výhodné alebo nie. Ako subjekt súkromného
práva je oprávnený nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia.

69. Z pohľadu konkurzného zákona rizikové sú tie úkony, následkom ktorých dochádza k takému
zníženiu majetku dlžníka, že po ich účinnosti sa už uspokojenie pohľadávok veriteľov nebude môcť
zrealizovať vôbec, resp. sa bude môcť zrealizovať iba v nižšej miere. Tieto sú považované za ukracujúce
právne úkony a tieto sú aj predmetom odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka. Teda nie akýkoľvek

úkon dlžníka urobený pred začatím konkurzného konania je automaticky ukracujúcim právnym úkonom,
aj keď ním došlo v dôsledku neho k zmenšeniu majetku dlžníka, ale ukracujúcim právnym úkonom je iba
vtedy, ak zvyšný majetok dlžníka, ktorý po takomto úkone ostane dlžníkovi, nepostačuje na uspokojenie
veriteľov dlžníka vzhľadom na tie pohľadávky, ktoré existujú v čase sporného právneho úkonu (v tomto
prípade darovacej zmluvy).

70. V zmysle uvedeného tak v konaniach, kedy sa žalobca domáha neúčinnosti právneho úkonu dlžníka
vzhľadom na ukracujúci právny úkon podľa ZoKR, musí žalobca na to, aby mohol v konaní uspieť, uviesť
také skutočnosti, z ktorých vyplýva, že dlžník vykonal v sledovanom období právny úkon, na základektorého došlo k takému zníženiu majetku, že už nebolo možné v plnej miere uspokojiť veriteľov tých
pohľadávok, ktoré existovali ku dňu účinnosti tohto právneho úkonu (darovacej zmluvy) a zároveň ktoré
boli prihlásené v konkurze. Z uvedeného vyplýva, že je nevyhnutné uviesť skutkové tvrdenia o výške

majetku, ktorým disponoval dlžník v čase vykonania tvrdeného ukracujúceho právneho úkonu a zároveň
výšku splatných pohľadávok veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Porovnaním týchto
dvoch veličín je možné ustáliť, či je splnená základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu
v konkurze, a to že ukracujúcim právnym úkonom došlo k relevantnému zmenšeniu masy majetku
dlžníka.

71. Okresný súd postupoval správne, pokiaľ nevyhovel žalobe, z ktorej nevyplývali skutkové tvrdenia
súvisiace s výškou majetku dlžníka ku dňu uskutočnenia tvrdeného ukracujúceho právneho úkonu,
pretože bez uvedenia a preukázania výšky majetku dlžníka nie je možné vyhodnotiť, či právny úkon bol
alebo nebol ukracujúci. V danom prípade žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia v tomto
smere, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu – darovacej zmluvy už nestačil

na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov
dlžníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu
sú pre právne posúdenie irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery
dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako aj výška jeho záväzkov. Preto
argumentácia žalobcu, že majetok úpadcu nepostačoval na úhradu nákladov konkurzného konania nič

nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené podmienky na
vyhlásenie konkurzu.

72. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že žalobca neuviedol skutkové tvrdenia a zároveň
nezvládol v konaní dôkazné bremeno preukázať ukrátenie veriteľov.

73. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie žalobu zamietol prioritne z dôvodu, že
žalobca v konaní neurobil skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že dlžník vykonal v sledovanom
období právny úkon, na základe ktorého došlo k takému zníženiu majetku, že už nebolo možné v plnej
miereuspokojiťveriteľovtýchpohľadávok,ktoréexistovalikudňuúčinnostinapádanéhoprávnehoúkonu

a zároveň ktoré boli prihlásené v konkurze.

74. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 150 CSP, ktoré zakotvuje jednu zo
základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno
tvrdeniaspolusdôkaznýmbremenomjepredpokladompreúspechvspore.Nesplneniepovinnostitvrdiť,

t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa v meritórnom rozhodnutí
veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu. V sporovom konaní je totiž súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, keďže
sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá

tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Platí,
že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť
jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku, alebo
zánik jeho povinnosti.

75. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že žalobca nezvládol dôkazné
bremenovkonaníanepreukázalukrátenieveriteľa,tedanebolasplnenájednazpodmienok,ktorémusia
byť kumulatívne splnené na to, aby bolo možné žalobe o určení neúčinnosti právnych úkonov vyhovieť.
76. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s odkazom súdu prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici v obdobnej právnej veci, ktoré zohľadňuje stabilnú rozhodovaciu prax Krajského súdu
v Banskej Bystrici v obdobnej právnej veci, pričom odvolací súd nevidel dôvod, prečo by sa mal od svojej
ustálenej rozhodovacej praxe odchýliť.

77. Odvolací súd preto odvolacie námietky žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodné.

78. Žalobca v odvolaní napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania.79. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalobca zároveň
v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o nároku

na náhradu trov konania.

80. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne
posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

81. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie.

82. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).