Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625200365
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625200365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
C. XXXX/XX, XXX XX B., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., Terézie
Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, F. XX/XXX, XXX XX
F., zast.: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát, AK so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, o
odporovateľnosť právnemu úkonu, takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žedarovaciazmluvaoprevodevlastníckehopráva knehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. F., obec F., okres Lučenec, evidovaným na LV č. XX, vedenom Okresným
úradom Lučenec, katastrálnym odborom, ktorá bola uzavretá medzi E. E., nar.: 27.06.1979, trvale bytom
F. XX/XXX, XXX XX F., občan SR ako darcom a žalovanou D. E., nar.: 30.08.1984, trvale
bytom F. XX/XXX, XXX XX F., občan SR ako obdarovanou, zaevidovaná Okresným úradom Lučenec,
katastrálnym odborom pod zn. V-1356/2023, je voči žalobkyni n e ú č i n n á.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že právny úkon – darovacia zmluva, na základe
ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. F., obec F.,
okres Lučenec, evidovaným na LV č. XX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor je
voči nej neúčinná.

1.1. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná uzatvorila ako obdarovaná darovaciu zmluvu so svojim
manželom E. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XXX, XXX XX F. ako darcom. Predmetom
darovacej zmluvy bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva darcu na obdarovanú k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. F., obec F., okres Lučenec, evidovaným na LV č.XX, vedenom Okresným
úradom Lučenec, katastrálnym odborom, ako CKN parc.č. 670/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
316 m2, CKN parc.č. 670/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2, CKN parc.č. 671 záhrada o
výmere 528 m2, rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na CKN parc.č. 670/1 a garáž so súp.č. XXX,

postavená na CKN parc.č. 670/2. Prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam
na základe darovacej zmluvy bol uskutočnený prostredníctvom návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, ktorý bol zaevidovaný pod zn. G./2023 zo dňa 21.06.2023 - v.z.78/23.
1.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi - E. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XX/XXX, XXX XX F., priznanej na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu
Lučenec, sp. zn. 13C/21/2020 – 569 zo dňa 3.4.2023, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici, sp. zn. 16Co/67/2023 - 670 zo dňa 16.05.2024, právoplatný dňa 17.06.2024 a vykonateľný
dňa 18.07.2024. Nakoľko dlžník - E. E. nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vo výške
9.963,75 € riadne a včas v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí, podala návrh na vykonanie exekúcie.Exekučné konanie bolo začaté dňa 29.10.2024 a je vedené H. A. D., súdnym exekútorom, Exekútorský
úrad Zvolen, Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, č. k. 17EX 756/2024.
1.3. Žalobkyňa uzavrela, že hoci má voči dlžníkovi - E. E. vymáhateľnú pohľadávku spočívajúcu

v povinnosti dlžníka zaplatiť jej na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 9.963,75 € v zmysle priložených rozsudkov, dlžník - E. E. právnym úkonom – darovacou
zmluvou, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam,
uzavretou so žalovanou – svojou manželkou, preukázateľne zmenšil svoj majetok, pričom uvedeným
konaním oslabil postavenie veriteľa - žalobkyne, čím túto ukrátil, navyše previedol svoj majetok na osobu

jemu blízku, a to jeho manželku. Žalobkyňa týmto úkonom nebude môcť dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z takto prevedeného majetku, nakoľko z oznámenia exekútora zo dňa 13.11.2024 vyplynulo,
že povinný (dlžník) nedisponuje žiadnym majetkom.
1.4. Žalobkyňa tiež doplnila, že k prevodu predmetného majetku došlo v čase, kedy bolo Okresným
súdom Lučenec už rozhodnuté o povinnosti dlžníka zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva sumu 9.963,75 €, preto v nadväznosti na vyššie

uvedené skutočnosti má za to, že sú splnené zákonné predpoklady na odporovanie právnemu
úkonu – darovacej zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam a vyslovenia ich právnej neúčinnosti voči žalobkyni.

2. Žalovaná vo vyjadrení sa k žalobe zo dňa 24.02.2025 uviedla, že nespochybňuje prevod vlastníckeho

práva darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom
pod č. G./2023 zo dňa 21.06.2023, kedy jej darca E. E. daroval v pomere k celku v 1/1-ine do jej
výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností u I. J. K., katastrálneho odboru
pre okres Lučenec, obec F. a katastrálne územie F. na liste vlastníctva č. XX. Taktiež nerozporuje, že
E. E. bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13C/21/2020 zo dňa 03.04.2023 v spojitosti

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/67/2023 zo dňa 16.05.2024, právoplatným
dňa 17.06.2024 a vykonateľným dňa 18.07.2024 uložená povinnosť vyplatiť žalobkyni na úplné
vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 9.963,75 Eur v lehote do 30
dní od jeho právoplatnosti. Zakladá sa tiež na pravde aj tvrdenie žalobkyne, že pre vymoženie jej
pohľadávky je proti E. E. ako povinnému vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade JUDr.

Andrey Cimermanovej vo Zvolene pod č. 17EX 756/2024. V rámci exekučného konania sa exekúcia
realizuje zrážkami zo mzdy povinného a tieto zamestnávateľ povinného poukazuje na účet exekútorky.
2.1. Za právne irelevantné žalovaná považuje tvrdenie žalobkyne, že k prevodu majetku dlžníka E.
E. malo dôjsť v čase, kedy už bolo Okresným súdom Lučenec rozhodnuté o jeho povinnosti zaplatiť
žalobkyni na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 9.963,75

Eur a v tejto súvislosti poukazuje na to, že v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov E. bola prvým rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/21/2020 zo dňa
08.11.2021 žaloba žalobkyne o vyporiadanie BSM zamietnutá. Ani v poradí druhý rozsudok Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 13C/21/2020 zo dňa 03.04.2023 pritom ešte nebol exekučným titulom, nakoľko
išlo o rozsudok súdu prvej inštancie, proti ktorému bolo prípustné odvolanie a ktoré aj bolo podané.

Vzhľadom na charakter konania o vyporiadanie BSM a dvojinštančnosť súdneho konania, pohľadávka
žalobkyne voči E. E. vznikla až rozhodnutím odvolacieho súdu.
2.2. V kontexte prebiehajúcej exekúcie proti povinnému E. E. a jej vykonávaniu zrážkami zo mzdy sa
žalovanej javí byť vedome nepravdivým tvrdenie žalobkyne, že išlo o úmyselný prevod vlastníckeho
práva s účelom vyhnúť sa uspokojeniu jej nároku, pričom z podanej žaloby vyplýva, že z prevedeného

majetku nebude môcť dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, mieniac tým zrejme spôsob vykonania
exekúcie predajom nehnuteľnosti. Žalovaná je rozhodne toho názoru, že žalobkyňa nemá právny
záujem na ňou požadovanom určení neúčinnosti darovacej zmluvy a v tejto súvislosti poukázala na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 podľa ktorého „Ak všeobecné súdy postupujú
tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii

naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho
účastníka konania“.
2.3. V súvislosti s namietaným nedostatkom právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
a zjavnej nemožnosti postupu žalobkyne ako veriteľky E. E. podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka,
poukázala žalovaná aj na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku ( zákona č. 233/1995 Z.z.,) ktoré

vylučujú uspokojenie nároku žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní predajom nehnuteľnosti.
V prvom rade poukázala na to, že nehnuteľnosti, ktoré jej E. E. daroval darovacou zmluvou, na
základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím o vklade
Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru č. V – XXXX/XXXX zo dňa 21.06.2023, sú zaťaženézáložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., na základe záložnej zmluvy, vklad
záložného práva do katastra na základe ktorej bol povolený rozhodnutím o vklade Okresného úradu
Lučenec, katastrálneho odboru č. G./2019 zo dňa 11.09.2019. Podľa § 61q ods. 2 Exekučného

poriadku pritom exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak
záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Je pritom nesporné, že žalobkyňa nie je záložným veriteľom a bez
predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa, ktorým je Všeobecná úverová banka, a.s., žalobkyňa
nemá právny záujem na ňou požadovanom určení. Ďalej žalovaná poukázala na § 63 ods. 4 prvej vety
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt podľa odseku 3, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak
sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne
2.000,- Eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom,
pričom povinný E. E. má prihlásený trvalý pobyt na adrese F., F. XX/XXX, teda v nehnuteľnosti, ktorá
predstavovala predmet daru darovacou zmluvou. Proti povinnému E. E. je vedená len jedna exekúcia
na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Andrey Cimermanovej vo Zvolene pod č. 17EX

756/2024 a nie je tak splnená zákonná podmienka vedenia viacerých exekúcií a v rámci tejto exekúcie
sa pohľadávka žalobkyne ako oprávnenej vymáha realizovaním zrážok zo mzdy povinného, čím nie je
splnená podmienka prípadného vykonania predajom nehnuteľnosti.
2.4. Zo všetkých uvedených skutočností podľa žalovanej vyplýva, že žalobkyňa podanou žalobou
nepreukázala, v čom by sa prípadným vyhovením žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu zlepšilo

jej právne postavenie a teda absentuje u nej naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Keďže
v zmysle ustálenej judikatúry možno určovacej žalobe vyhovieť len v prípade preukázania naliehavého
právneho záujmu, pričom samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení pre úspech v spore nestačí
a žalobkyňa podanou žalobou nepreukázala ohrozenie uspokojenia svojho nároku, čím je absolútne
popretý zmysel a účel odporovacej žaloby, sú potom dané zákonné dôvody na to, aby súd žalobu

žalobkyne v celkom rozsahu zamietol. Pre prípad úspechu v spore si voči žalobkyni uplatnila plný nárok
na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 17.03.2025 nesúhlasila s obsahom vyjadrenia žalovanej, poprela tvrdenia
uvedené v predmetnom vyjadrení v celom rozsahu, považovala ich za účelové, zavádzajúce, právne

nesprávne, bez akejkoľvek zákonnej podpory, pretože podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy,akjenárokprotidlžníkovizjehoodporovateľnéhoprávnehoúkonuužvymáhateľnýaleboakužbol
uspokojený. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý

dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa žalobkyne akákoľvek argumentácia ohľadom času,

kedy bola uzatvorená nesporná darovacia zmluva, je v tomto prípade irelevantná a výklad žalovanej
predmetných ustanovení je nesprávny, nakoľko právny režim odporovateľnosti právnym úkonom je
časovoohraničenýprávev§42aods.2OZ,atovposledných3rokoch.Tujezrejmázákonnádôvodnosť
podanej žaloby, nakoľko v čase prevodu predmetných nehnuteľností bol už Rozsudku OS LC sp. zn.
13C/21/2020 – 569 zo dňa 3.4.2023 vydaný.

3.1.Taktiežjepodľažalobkyneabsolútnebezpredmetnéazavádzajúcetvrdeniežalovanej,žetunedošlo
k úmyslu ukrátiť veriteľa vzhľadom k tomu, že vo veci v tom čase nebolo rozhodnuté odvolacím súdom.
V konaní o vyporiadaní BSM vedenom na tunajšom súde došlo totiž k vydaniu rozhodnutia už dňa
8.11.2021, ktoré bolo zrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 28.9.2022 s vyslovením
záväzného odporúčania ako má Okresný súd Lučenec postupovať, čiže už v tom čase bolo manželovi

žalovanej, E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XXX, XXX XX F. zrejmé, že mu vznikne povinnosť
na výplatu v rámci vyporiadania BSM. Navyše Rozsudkom OS LC sp. zn. 13C/21/2020 – 569 zo dňa
3.4.2023bolnatútopovinnosťzaviazaný.Nazákladeuvedenéhopovažuježalobkyňatvrdeniažalovanej
ohľadom absencie úmyslu ukrátiť žalobkyňu za nepravdivé, pričom má za to, že práve z tohto titulu sa
snažil pán E. E. zmenšiť svoj majetok, aby bol jeho prípadný záväzok voči žalobkyni nevymáhateľný.

Skutočnosť, že v exekučnom konaní sú zatiaľ vykonávané zrážky zo mzdy je daná práve z toho dôvodu,
že nebol nájdený iný majetok na uspokojenie pohľadávky žalobkyne iným spôsobom, čo ale žalobkyňa
namietala a s týmto nesúhlasila. Práve takto zistila, že sa pán E. zbavil úmyselne svojho majetku.3.2. Žalobkyňa taktiež popiera tvrdenie žalovanej, že nemá naliehavý právny záujem na určení
neúčinnosti daného právneho úkony voči nej, nakoľko je zrejmé, že toto je opäť účelové tvrdenie,
a to vzhľadom na vykonané kroky manžela žalovanej, ktorý sa úmyselne zbavuje svojej povinnosti

vyplatiť vyrovnací podiel na BSM, navyše tento vznikol z dôvodu existencie úverov, na ktorých časť bol
zaviazaný predmetnými rozsudkami zaplatiť žalobkyni E. E., ktoré doteraz hradí výlučne žalobkyňa a do
dnešnej doby jej tento neuhradil ani časť už zaplatených splátok, či zvyšnej dlžnej sumy. V predmetných
konaniach bolo tiež preukázané, že na splácaní splátok úverov a kreditnej karty sa pán E. E. vôbec
nepodieľa, a tým ponecháva túto povinnosť jedine na žalobkyni, ktorá za predpokladu, že prestane

platiť pravidelné splátky, bude vyhlásená mimoriadna splatnosť celej zvyšnej sumy úverov a hrozí opäť
exekúcia, tentokrát aj voči žalobkyni. E. E. sa pritom vyhýba povinnosti aj voči banke aj voči žalobkyni.
Žalobkyňa sa pritom stará o dve maloleté deti, pričom v súčasnosti sa k nej prisťahovala aj jej plnoletá
dcéra, ktorá ešte študuje a navyše jedno z mal. detí je ťažko zdravotne postihnuté, preto nemôže
pripustiť možnosť vymáhania zvyšnej sumy úverov zo strany banky, ktoré E. E. neplatí ani voči banke,
ani nehradí polovicu žalobkyni. Z tohto dôvodu je vymoženie sumy, na ktorú zaviazal súd E. E. naliehavé

a nevyhnutné, pričom mesačné zrážky nepostačujú na úhradu dlhov, ktoré má aj pán E., a ktoré hradí
výlučne žalobkyňa aj za neho. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa za to, že je preukázaný naliehavý
právny záujem žalobkyne na tom, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.
3.3. K tvrdeniu žalovanej, že súdny exekútor nemôže vykonať exekúciu iným spôsobom ako už
vykonávanými zrážkami zo mzdy, žalobkyňa uviedla, že toto nie je pravdivé tvrdenie. Podľa Exekučného

poriadku exekútor spravidla začína miernejšími spôsobmi (napr. zrážky zo mzdy a pod.). Ak sa dlh
nevymáha dostatočne rýchlo alebo efektívne, môže prejsť na iné spôsoby vymáhania, vrátane predaja
nehnuteľnosti. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom
konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty
zabezpečeného majetku povinného, je exekútor po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej

povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok
v prevyšujúcej časti, preto zriadené prípadné záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti v prospech
banky nie je prekážkou vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, nakoľko v takomto prípade exekútor
postupuje v zmysle exekučného poriadku a uspokojuje všetkých veriteľov, navyše toto tvrdenie žalovaná
nepreukázala žiadnym zákonným ustanovením, kedy by to bolo vylúčené, a teda toto nemôže byť a

nie je na škodu oprávnenej, pričom už vôbec toto tvrdenie nemôže byť v neprospech žalobkyne, ktorá
vyhovením žalobe zlepší svoje právne postavenie pri vymáhaní predmetnej pohľadávky.

4. Žalovaná prostredníctvom svojho advokáta v duplike zo dňa 28.03.2025 uviedla, že zotrváva na
všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 24.02.2025 v celom

rozsahu a žalobu žalobkyne považuje za nedôvodnú. Naďalej je toho názoru, že prevodom vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v jej prospech nedošlo k úmyslu ukrátiť žalobkyňu ako veriteľku a taktiež trvala
na tom, že vymáhateľná pohľadávka žalobkyne vznikla až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 13c/21/2020 zo dňa 03.04.2023 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystric sp. zn. 16Co/67/2023 zo dňa 16.05.2024, právoplatným dňa 17.06.2024 a vykonateľným dňa

18.07.2024. Podľa žalovanej nie je ani pravdivé tvrdenie žalobkyne, že už v čase vydania uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16co/4/2022 zo dňa 28.09.2022 malo byť jej manželovi E. E.
zrejmé, že mu vznikne povinnosť na výplatu žalobkyne v rámci vyporiadania BSM. V čase rozhodovania
odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 16Co/4/2022 ešte nebolo jednoznačne zrejmé, ktoré záväzky súd
prikáže žalobkyni a ktoré jej manželovi E. E. ako ani to, či tieto záväzky prikáže každému v jednej polovici

alebo ich prikáže žalobkyni s tým, že na prípadné vyrovnanie podielov, ak žalobkyňa preukáže plnenie vo
väčšom rozsahu, E. E. uloží povinnosť doplatiť peňažné plnenie. Od takéhoto názoru sa však odvolací
súd podľa žalovanej odklonil v rámci odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. 16Co/67/2023 a uložil
E. E. povinnosť vyplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 9.963,75 Eur v lehote do 30 dní od jeho právoplatnosti. Tvrdenie žalobkyne ohľadom

snahy jej manžela E. E. zmenšiť svoj majetok a zapríčiniť tým nevymáhateľnosť pohľadávky žalobkyne
považuje za subjektívne a ničím nepodložené a toto rozhodne popiera a práve opak je pravdou,
pretože v rámci exekúcie vedenej proti povinnému pod č. 17EX 756/2024 sa pohľadávka žalobkyne ako
oprávnenej vymáha realizovaním zrážok zo mzdy povinného. E. E. sa vyplateniu vyporiadacieho podielu
žalobkyne nevyhýba a svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom si riadne plní.

5. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 02.06.2025 v prítomnosti právneho zástupcu
žalobkyne a právneho zástupcu žalovanej, ktorí zotrvali na doterajších písomných ako aj ústnych
prednesov a pripojených listinných dôkazoch.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán, listinnými
dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

6.1. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/21/2020 - 356 zo dňa 08. 11. 2021 súd žalobu
žalobkyne, ktorou sa domáhala vyporiadania BSM so svojím bývalým manželom E. E. súd zamietol,
keď mal za preukázané, že medzi bývalými manželmi nezostal žiaden nevyporiadaný hnuteľný ani
nehnuteľný majetok a predmetom vyporiadania by mali byť len pohľadávky a dlhy manželov. Keďže súd
zhodnotil, že pohľadávky a dlhy nepatria do BSM a nevzťahuje sa na ne ustanovenie § 149 a § 150

Občianskeho zákonníka, ale tieto sú osobitne upravené ustanovením § 853 Občianskeho zákonníka,
súd žalobu o vyporiadanie BSM manželov zamietol.
6.2. Po odvolaní sa žalobkyne, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
13C/21/20 - 356 zo dňa 08.11.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
mal za to, že odvolanie žalobkyne bolo dôvodné, keďže aj pri spoločných dlhoch tvoriacich súčasť BSM
je potrebné rozhodnutím súdu stanoviť podiel každého z manželov na spoločných dlhoch, t.j. upraviť

vnútorné pomery medzi manželmi. Z tohto dôvodu majú podľa odvolacieho súdu aj bývalí manželia
právny záujem na vyporiadaní spoločných dlhov a toto vyporiadanie má význam aj pre uplatnenie
regresu jedného z dlžníkov zo spoločného záväzku podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neexistencia aktív preto nie je prekážkou, pre ktorú by nebolo možné priznať nárok žalobkyne, ktorá
preukazuje, že plnila zo svojho na spoločný dlh. Odvolací súd tiež uviedol, že pokiaľ žalobkyňa v konaní

preukazuje, že po zániku BSM plnila výlučne zo svojich prostriedkov, má právo na náhradu podľa zásad
pre vyporiadanie BSM uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka a táto skutočnosť sa uvedie vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť určitú peňažnú sumu na vyrovnanie vyporiadacích podielov. Na základe
odporúčania krajského súdu sa okresný súd v ďalšom konaní mal vysporiadať s námietkami žalobkyne
a v novom rozhodnutí uviesť, ktoré záväzky prikazuje žalobkyni a ktoré žalovanému, či záväzky prikáže

každému v 1-ici alebo ich prikáže žalobkyni. Na prípadné vyrovnanie podielov, ak žalobkyňa preukáže
plnenie vo väčšom rozsahu, uloží žalovanému povinnosť doplatiť jej peňažné plnenie.

6.3. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 13C/21/2020 - 569 zo dňa 3. apríla 2023 ( druhým
v poradí ), súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobkyne A. E. a E. E.,

pričom vo výroku tohto rozsudku súd uložil E. E. aj povinnosť vyplatiť žalobkyňu na úplné vyrovnanie
zaniknutého BSM sumou 9.963,75 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
6.4. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 13C/21/2020 - 569 zo dňa 3. apríla 2023 ( druhý
v poradí ), bol po odvolaní sa E. E. potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 16. mája
2024 a nadobudol tak právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.

16Co/67/2023 - 670 dňa 17.06.2024 a vykonateľnosť dňa 18.07.2024.
6.5. Darovacou zmluvou zo dňa 02.06.2023 previedol E. E. ako darca na žalovanú D. E. ako
obdarovanú,dojejvýlučnéhovlastníctvav1/1-ine,nehnuteľnostievidovanéOkresnýmúradomLučenec,
katastrálnym odborom pre okres Lučenec, obec F., v katastrálnom území F., zapísané na LV č.XX ako:
CKN parc.č. 670/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 316 m2, CKN parc.č. 670/2 zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 50 m2, CKN parc.č. 671 záhradu o výmere 528 m2, stavbu - rodinný dom súp.č.
XXX, ktorý je postavený na CKN parc.č. 670/1 a garáž súp.č. 418 postavenú na CKN parc.č. 670/2.
Vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol zaevidovaný pod č. V - 1356/2023 dňa 21.06.2023
– v. z. 78/23.
6.6. Podľa výpisu z LV č. XX pre katastrálne územie F., obec F., okres Lučenec, výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností: pozemku CKN parc.č. 670/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 316 m2, pozemku
CKN parc.č. 670/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2, pozemku CKN parc.č. 671 záhrada o
výmere 528 m2 a stavieb - rodinného domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. 670/1 a garáže súp.č.
418 postavenej na parcele č. 670/2 je v súčasnosti žalovaná D. E., V časti „C ŤARCHY“ je na vyššie
špecifikovanénehnuteľnostizapísanézáložnéprávovprospechVšeobecnáúverovábankaa.s.Mlynské

Nivy, 829 90 Bratislava č. V - 2387/2019 z 11.09.2019, v. z. 78/23.
6.7. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 30.10.2024 súd zisťuje, že súdny exekútor JUDr. Andrea
Cimermanová začala dňa 29.10.2024 exekúciu v prospech oprávnenej A. B., C. XX, B., v neprospech
povinného E. E., F. XXX/XX, F., na vymoženie pohľadávky pre oprávneného, istiny: 9963,75 Eur, súdne
trovy: 949,99 Eur, vydanie poverenia: 25 Eur a trovy právneho zastúpenia v EX 284,27 Eur.

6.8. Z vyjadrenia súdnej exekútorky JUDr. Andrey Cimermanovej o stave exekúcie zo dňa 11.04.2025
súd zisťuje, že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému: E. E., v prospech oprávnenej: Andrea
Feledy,vykonávanejnazákladeexekučnéhotitulu:rozhodnutiesúduč.13C/21/2020zodňa03.04.2023,
ktoré vydal Okresný súd Lučenec a poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd BanskáBystrica dňa 29.10.2024 pod č.k. 6124395368, bola ku dňu 31.03.2025 pohľadávka oprávneného
vymožená vo výške 783,12 Eur. K vymoženiu pre oprávneného zostáva aj naďalej neuhradená suma
vo výške 10.439,89 Eur. Súdna exekútorka ďalej v správe o stave exekúcie uvádza,

že na základe exekučného príkazu zo dňa 04.12.2024, sú povinnému vykonávané zrážky zo mzdy
zamestnávateľom povinného: PaletExpress s.r.o. IČO: 36380431, Moyzesova 7883/39, Zvolen, nakoľko
výsledkom lustrácii majetkového stavu povinného nebol preukázaný žiadny hnuteľný a nehnuteľný
majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný má aktívne
účty vedené v peňažnom ústave Tatra banke a.s. Všeobecnej úverovej banke a.s., iné skutočnosti k

exekučnému konaniu nie sú exekútorke známe.

7. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

8. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

9. Podľa § 42a ods. 3, písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou
jemu blízkou ( § 116 a 117).

10. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

11. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

12. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

13. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. Konanie, ktorým chce dlžník znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľovi možnosť dosiahnuť
uspokojenie jeho pohľadávky, a to predovšetkým tým, že sa zbavuje svojho majetku, nie je v súlade so
zákonom. Takýmto právnym úkonom dlžníka môže veriteľ odporovať, t.j. môže sa domáhať žalobou na
súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník ( napr. uzavretie darovacej zmluvy s

treťou osobou ), je voči veriteľovi právne neúčinný. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa
§ 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu.
Odporovaný právny úkon zostáva aj naďalej platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov
sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že odporovateľný právny úkon aj naďalej zostáva
platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napr. prevod vlastníckeho

práva, ale len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento
právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky v tomto vzťahu nenastali
( uznesenie NS ČR, sp.zn. 20Cdo/364/2002 ).
14.1. Inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je
umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia

tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného
právneho úkonu. Rozhodnutím, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovie, určí, že voči žalujúcemu
veriteľovi, je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky
neúčinný. Je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydanéhoproti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným)
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

15. Žaloba o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka
( odporovacia žaloba ), nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, a teda žalobca v konaní
nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právo odporovať právnym
úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1, v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorého právnym dôsledkom v

prípade úspešného odporovania, je neúčinnosť takéhoto úkonu, ktorá nastáva až právoplatnosťou
rozsudku, ktorým je žalobe vyhovené. Súd teda neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho
pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný
právny úkon sa preto stáva neúčinným až v prípade, keď ho za neúčinný vyhlási súd. Vzhľadom na
vyššie uvedené zdôvodnenie, súd námietky žalovanej týkajúce sa nepreukázania naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na požadovanom určení považoval za nedôvodné, nakoľko žalobkyňa v prípade

podania odporovacej žaloby, nie je povinná preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že povinný E. E. ako darca, uzatvoril so žalovanou
ako obdarovanou (manželkou, ktorá je v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou),

darovaciu zmluvu, na základe ktorej daroval žalovanej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. F.,
obec F., okres Lučenec, evidované na LV č.XX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálnym
odborom, ako CKN parc.č. 670/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 316 m2, CKN parc.č.
670/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2, CKN parc.č. 671 záhrada o výmere 528 m2,
rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na CKN parc.č. 670/1 a garáž so súp.č. XXX, postavená na

CKN parc.č. 670/2. Rozhodnutím Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru o povolení vkladu
vlastníckehopráva,žalovanánadobudlavlastníckeprávoknehnuteľnostiamdňa21.06.2023.Uzavretím
predmetnej darovacej zmluvy teda došlo k zmenšeniu majetku, resp. zbavenia sa majetku povinného
E. E., čím povinný znemožnil žalobkyni možnosť dosiahnuť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
v prebiehajúcom exekučnom konaní.

17. Následne súd skúmal, či bola odporovacia žaloba podaná v trojročnej prekluzívnej lehote.
Predmetom konania je odporovanie právneho úkonu - Darovacej zmluvy zo dňa 02.06.2023, ktorej vklad
bol povolený dňa 21.06.2023. Vzhľadom na dátum podania žaloby, t.j. 26.01.2025 súd konštatuje, že
žalobkyňa podala žalobu na súde včas, v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty.

18. Čo sa týka vecnej legitimácie strán sporu, aktívna vecná legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho
úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený právnym úkonom za predpokladu, že má
voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.
18.1. Pojem vymáhateľná pohľadávka, ktorý používa zákon v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka je pojmom, ktorého výklad v súdnej praxi vyvolával časté problémy a nielen v tomto
súdnom konaní, ale aj v rámci súdnej praxe bola nastolená otázka, či je potrebné podmieňovať
úspešnosť odporovacej žaloby podľa ustanovenia § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka, existenciou
vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu), a či teda je možné stotožniť pohľadávku vymáhateľnú, s
pohľadávkou vykonateľnou, teda pohľadávkou už opretou o exekučný titul. Táto otázka bola spornou aj v

prebiehajúcom súdnom konaní, keďže obrana žalovanej spočívala najmä v konštatovaní nepreukázania
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú však súd vyhodnotil ako nedôvodnú a
tiež v konštatovaní, že v čase, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, neexistovala
ešte vymáhateľná ? vykonateľná pohľadávka žalobkyne, teda neexistoval ešte exekučný titul, pretože
rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13C/21/2020 - 569 zo dňa 3. apríla 2023 ( druhé v poradí ),

ktorým súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a kde bola E. E. uložená
povinnosť vyplatiť žalobkyňu, nenadobudol z dôvodu odvolania sa E. E. ešte právoplatnosť, a teda nebol
v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovanú exekučným titulom.
18.2. Uvedenou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí z
23. decembra 1999, sp.zn.3Cdo/102/99, kde zaujal názor, že text zákona ( § 42a OZ ) a v

ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný“, nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť
odporovaciu žalobu, sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným
titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní. Následne sa však niektoré senáty Najvyššieho súdu SR nestotožnili správnymnázoromvyjadrenýmvrozhodnutí z23.decembra1999,sp.zn.3Cdo/104/1999,ktoré
bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2001 pod č. 44
( R 44/2001 ) a za správny považovali názor, podľa ktorého vymáhateľnou pohľadávkou je vykonateľná

pohľadávka, t.j. pohľadávka priznaná veriteľovi vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na
základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia - exekúciu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6Cdo/253/2012 a 5Cdo/188/2010). Z dôvodu rozdielnosti právnych názorov Najvyššieho
súdu SR, bola následne vec postúpená veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu,
ktorý si vyžiadal stanoviská ministra spravodlivosti SR, generálneho prokurátora SR, Právnickej fakulty

Univerzity Komenského v Bratislave a Trnavskej univerzity v Trnave. Všetky oslovené inštitúcie sa v
otázke interpretácie slovnej väzby „vykonateľná pohľadávka“ zhodne priklonili k názoru, že to môže byť
aj pohľadávka, ktorú ešte nemožno vymáhať prostredníctvom exekúcie. V rozhodnutí Najvyššieho súdu
sp.zn. 3Cdo/102/99, ktoré položilo základ ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu jeho uverejnením
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R
44/2001) bolo teda správne vyslovené, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka, zodpovedá

taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Zhodný názor
prezentoval Najvyšší súd aj v rozhodnutiach sp.zn. 2Obdo/69/2012 zo dňa 30.10.2013, 2Cdo/180/2013
zo dňa 30.10.2014, ako aj 4Cdo/198/2010 zo dňa 01.07.2012. K názorovému rozdielu teda došlo
až uznesením Najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa 17. decembra 2013, kedy pojem
vymáhateľná pohľadávka bola týmto senátom interpretovaná ako vykonateľná pohľadávka. V tejto

súvislosti Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022 uvádza:
„...senát 6C opomína, že odporovateľnosť právnych úkonov je inštitút hmotného práva upravený v §
42a a v § 42b Občianskeho zákonníka a neúčinnosť právneho úkonu je hmotnoprávnym následkom
ukracujúceho charakteru tohto konania. Len zo skutočnosti, že k uspokojeniu pohľadávky veriteľa dôjde
až v exekučnom konaní, nemožno vyvodzovať záver, že vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka

vykonateľná. Nemožno opomenúť, že v prípade úspešnosti veriteľa v konaní o odporovacej žalobe,
môže dôjsť k dobrovoľnému plneniu dlžníka ( a teda dôsledkom nemusí byť výkon rozhodnutia
- exekúcia ). Niet sporu o tom, že účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa. Interpretácia
vymáhateľnej pohľadávky podľa judikatúry uvedenej v R 44/2001 nepochybne poskytuje veriteľovi
širšiu ochranu, a to vo vzťahu ku všetkým dospelým pohľadávkam, než interpretácia senátu 6C.“. Na

základe uvedeného, Veľký senát Najvyššieho súdu SR uzavrel, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle
ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v
základnom súdnom konaní.
18.3. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na českú judikatúru, napr. Najvyšší súd Českej republiky v
rozhodnutiach Rč 27/2000, Rč 64/2002, Rč 12/2003 zdôraznil, že k tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne

legitimovaný postačuje, aby jeho pohľadávka bola vymáhateľnou aspoň v dobe rozhodnutia o podanej
odporovacej žalobe, a teda rovnako zákonný pojem vymáhateľná pohľadávka sa nespája s pojmom
vykonateľná pohľadávka. Z hľadiska vecnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby
postačuje, aby pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu o podanej
odporovacej žalobe.

18.4. Napokon súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 475/2018-10 zo dňa
15.08.2018, podľa ktorého: „...právny úkon dlžníka je za podmienok uvedených v
ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovateľný nielen vtedy, keď pohľadávka veriteľa
bola vymáhateľná už v dobe, kedy bol úkon urobený, ale aj v prípade, že bol urobený skôr, než sa
veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Odporovacej žalobe možno vyhovieť vtedy, ak

pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v dobe rozhodovania súdu. Napokon nie je vylúčené
odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorý tento uzavrel práve s vedomím ukrátiť pohľadávku veriteľa,
ktorá síce v čase urobenia tohto úkonu neexistovala, ale s ohľadom na všetky okolnosti veci v čase
vykonania úkonu jej vznik dlžník očakával. Cieľom odporovacej žaloby je teda predovšetkým chrániť
veriteľa pred takýmito úkonmi dlžníka, ktorými sa tento zbavuje svojho majetku s úmyslom neuspokojiť

pohľadávku veriteľa.“

19. Existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobca súdu preukázal predložením právoplatného a
vykonateľného rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn.13C/21/2020 - 569 zo dňa 03.04.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici,

sp.zn. 16C/67/2023 dňa 17.06.2024 a vykonateľnosť dňa 18.07.2024. Zároveň bolo súdu preukázané,
že vymáhateľná pohľadávka žalobkyne ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej ešte uspokojená v
celom rozsahu nebola, a to zo správy o stave exekúcie od JUDr. Andrey Cimermanovej.19.1. Vzhľadom na vyššie uvedené právne názory najvyšších súdnych autorít súd uzatvára, že aj v
tomto prípade námietka žalovanej o tom, že v čase prevodu nehnuteľností ešte nebola pohľadávka
žalobkyne vykonateľnou, nie je právne relevantná, naopak sa súd stotožňuje s tvrdením žalobkyne o

tom, že už aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.09.2022, ktorým došlo k zrušeniu
prvého rozsudku Okresného súdu Lučenec, ktorý žalobu o vyporiadanie BSM zamietol, vyslovil záväzné
odporúčanie, ako má Okresný súd Lučenec ďalej v konaní postupovať, pričom v bode 19.1. rozsudku
výslovne uviedol: „v novom rozhodnutí okresný súd uvedie, ktoré záväzky prikazuje žalobkyni a ktoré
žalovanému, či záväzky prikáže každému v jednej polovici alebo ich prikáže žalobkyni. Na prípadné

vyrovnanie podielov, ak žalobkyňa preukáže plnenia vo väčšom rozsahu, uloží žalovanému povinnosť
doplatiť jej peňažné plnenie“, teda už po tomto rozhodnutí odvolacieho súdu mohol dlžník s ohľadom na
všetky okolnosti veci jej vznik očakávať a napokon bol druhým rozhodnutím Okresného súdu Lučenec na
plnenie aj zaviazaný, pričom k odporovateľnému úkonu - prevodu nehnuteľností došlo až po vyhlásení
tohto rozsudku prvostupňovým súdom.
19.2. Súd zároveň v tejto súvislosti dopĺňa, že už aj pred rozhodnutím okresného súdu o vyporiadaní

BSM, existovala žalovateľná pohľadávka žalobkyne voči E. E., a to titulom regresného nároku
spoludlžníka voči dlžníkovi, keďže splátky zo spoločných úverov uhrádzala po rozvode manželstva
výlučne žalobkyňa ( táto skutočnosť nebola spornou), čo napokon Okresný súd Lučenec vo svojom
druhom rozhodnutí sp.zn. 13C/21/2020 - 569 zo dňa 03.04.2023 aj zohľadnil, keď prisúdil povinnosť
splácať spoločné úvery na MasterCard aj Flexihypotéke, teda všetky pasíva zo zaniknutého BSM

žalobkyni a E. E. uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel.
19.3. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase uskutočnenia odpovateľného úkonu už existovala
vymáhateľná pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi, ktorý zmenšil svoj majetok týmto odporovateľným
právnym úkonom do takej miery, že to ohrozilo uspokojenie žalobkyninho nároku, teda došlo ku
kvalifikovanému zmenšeniu majetku povinného.

20. Úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie priamy úmysel, vedomie dlžníka, že svojim právnym úkonom
ukracuje veriteľovu pohľadávku a jeho vôľa tak urobiť - vôľa vyhnúť sa svojej povinnosti veriteľovu
pohľadávku splniť. Preukázanie úmyslu dlžníka je jednou z najdôležitejších
aj najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho úkonu. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je

podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi, v takomto prípade sa
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali
opak, t.j. , že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli spoznať ani pri náležitej starostlivosti.
20.1. V prejednávanej veci ide o prípad, keď namietaným právnym úkonom - darovacou zmluvou,
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu

blízkou - jeho manželkou. Uvedené zakladalo dôkaznú povinnosť žalovanej, ako blízkej osoby dlžníkovi,
uniesť dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ani
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Jej procesnou povinnosťou bolo preto nielen tvrdiť, ale aj
relevantným spôsobom preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla vedieť o úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľa, čo však žalovaná v konaní ani len netvrdila a už vôbec nepreukázala.

20.2. Keďže žalovaná titulom darovacej zmluvy nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v rozsudku
špecifikované nehnuteľnosti, je v konaní pasívne vecne legitimovaná, pretože dlžník žalobkyne E. E.
urobil predmetný odporovateľný právny úkon a tým sa zbavil majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne a to tým, že na žalovanú - svoju manželku, svoj jediný hodnotný
majetok previedol, a teda žalovaná mala z uvedeného právneho úkonu prospech.

21. Súd právne uzatvára, že predmetným odporovateľným úkonom, ktorý je platný, došlo v posledných
3 rokoch pred podaním žaloby k takému zmenšeniu majetku na strane dlžníka E. E., ktoré súčasne
malo za následok, že žalobkyňa nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka,
čo mal súd potvrdené zo správy o stave prebiehajúcej exekúcie od H. A. D., ktorá pristúpila k výkonu

exekúcie spôsobom zrážok zo mzdy povinného, keďže žiaden iný hodnotnejší majetok dlžník nemá.
Darovaním predmetnej nehnuteľnosti teda došlo zo strany E. E. k ukráteniu žalobkyne ako veriteľky,
pričom k tomuto prevodu došlo úmyselne práve v čase, kedy bolo rozhodnutie tunajšieho súdu zo
dňa 8.11.2021 zrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 28.9.2022 s vyslovením záväzného
odporúčania, ako má Okresný súd Lučenec postupovať, čiže už v tom čase bolo E. E. zrejmé, že

mu vznikne povinnosť na výplatu v rámci vyporiadania BSM a navyše Rozsudkom OS LC sp. zn.
13C/21/2020 – 569 zo dňa 3.4.2023 bol na túto povinnosť aj zaviazaný. E. E. v čase uskutočnenia
prevodu vlastníckeho práva vedel, resp. mohol vedieť že bude zaviazaný k povinnosti vyplatiť určitú
sumu z predmetných úverov, nakoľko tieto platila výlučne žalobkyňa, navyše, už pred týmto rozhodnutímsúdu, ktorým došlo k vyporiadanie BSM, mala žalobkyňa právo žiadať refundáciu uhradených splátok
z úverov v občianskoprávnom konaní, teda mala žalovateľnú pohľadávku voči E. E..
21.1. Vymáhaná suma v exekúcii v zmysle exekučného príkazu je 13.787,01 EUR a táto suma je

momentálne splácaná zrážkami zo mzdy vo výške niečo cez 100,-eur, čo je pri sume 13.787,01,-
Eur neprimerané (takýto výkon exekúcie by trval minimálne 10 rokov, pričom garancia stáleho príjmu
povinného nie je zaručená, čím by bola exekúcia zmarená) a práve týmto právnym úkonom výrazne
ohrozil povinný aspoň čiastočné uspokojenie žalobkyninho nároku. Zároveň súd dopĺňa, že aj napriek
skutočnosti, že k predmetným nehnuteľnostiam je zriadené záložné právo v prospech VÚB banka, a.s.,

je možné rozhodnúť v zmysle petitu žaloby, nakoľko táto skutočnosť nebráni vysloveniu neúčinnosti
právneho úkonu za predpokladu, že sú splnené všetky zákonom vyžadované podmienky, preto bude
až vecou súdneho exekútora postupovať v zmysle exekučného poriadku tak, aby bola pohľadávka
žalobkyne čo najskôr vymožená, avšak vyhovením žalobe, žalobkyňa určite zlepší svoje právne
postavenie pri vymáhaní predmetnej pohľadávky.

22. Záverom súd dodáva, že súhrnom všetkých uvádzaných skutočností mal súd za to, že v
prejednávanej veci boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky pre úspešnú odporovateľnosť
právneho úkonu a následne pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu tak, ako sa toho žalobkyňa v
podanej žalobe voči žalovanej domáhala, preto súd v plnom rozsahu žalobe vyhovel.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásad tzv. zásady úspechu a žalobkyni ako
procesne úspešnej strane v konaní priznal plnú náhradu trov konania o výške, ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd

v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.