Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618202018
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4618202018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. C., E. XXXX/X, 2. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. E. XXX/XX, 3. B. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., B. XXX/XXX, 4. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. XXX/XX, 5. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. K. B. J. XX, zastúpený opatrovníkom – žalobcom v 2. rade, všetkých právne
zastúpených: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava,
IČO: 36 663 051, proti žalovaným: 1. F. E., nar. XX.XX.XXXX a 2. B. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
F., B. XXX/XXX (zastúpených pôvodne advokátom Mgr. Juraj Šimuny, so sídlom Nám. M. R. Štefánika

30/33, 955 01 Topoľčany), o zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaniach
všetkých strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/43/2018-286 zo dňa 20. októbra
2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich výrokoch I. a II. m e n í tak, že žalobu
žalobcov 1. až 5. rade z a m i e t a a v zamietajúcom výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie p
o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov celého tohto
konania a tiež dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 3. rade spolu s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade L. C. (nar. XX.XX.XXXX a zomrelou
18.12.2021, ktorej dedičmi sú žalobcovia v 2., 4., a 5. rade – viď bod. ) sa podanou žalobou domáhali,
aby súd zriadil v ich prospech ako podielových spoluvlastníčok stavby rodinného domu súp. č. XXX na
parc. č. 63/1 zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. F. právo cesty pešo, bicyklom, motocyklom, osobným
motorovým vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 61/1 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 285 m2 zapísaný na LV č. XXX v kat. úz. F. a to v rozsahu vyznačenom geometrickým
plánom súdom ustanoveného znalca s tým, že žalovaní sú povinní strpieť právo cesty pešo, bicyklom,
motocyklom, osobným motorovým vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 61/1
a to v rozsahu vyznačenom uvedeným geometrickým plánom (podaním žalobkýň zo dňa 26.10.2018 na
č. l. 57 došlo k zmene petitu pôvodne uvedeného v podanej žalobe a súd uznesením na pojednávaní dňa
22.03.2019 pripustil zmenu petitu žaloby v takom znení, ako je vyššie uvedené). Svoju žalobu odôvodnili
tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v kat. úz. F. zapísaných na LV č. XXX ako parc.

č. 63/1 a parc. č. 64 spolu so stavbou rodinného domu súp. č. XXX a to každá v podiele 1/3 a zároveň
sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX spolu so žalovanými v 1. a
2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX,pričomnaparc.č.62/1zapísanejnaLVč.XXXXsanachádzagarážžalovaných,ktorážalobkyniamznemožňuje prístup k ich rodinnému domu a žalovaní v 1. a 2. rade oplotením začali žalobkyniam
neoprávnene brániť v prechode cez parc. č. 61/2 a parc. č. 63/2. Uvedené nehnuteľnosti sú jedinou
prístupovoucestouzverejnejkomunikáciekichrodinnémudomuapretovdôsledkukonaniažalovaných

nemajú zabezpečený žiadny vhodný prístup ku verejnej komunikácii a to ani cez svoje nehnuteľnosti. Vo
svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2018 (č. l. 57) žalobkyne uviedli, že umožnenie prechodu cez pozemok
parc. č. 65 patriaci žalovaným nie je v tejto situácii žiadnym adekvátnym riešením, nakoľko tento prechod
by im nezabezpečoval prístup k verejnej komunikácii, čo je hlavným účelom zriadenia práva cesty.
Táto navrhovaná alternatíva zabezpečuje iba prístup k ďalšiemu pozemku, ktorý je vo vlastníctve obce

Jacovce a na ktorom je umiestnená škola a školský areál. Pred podaním žaloby sa domáhali od obce F.
súhlasu so zriadením práva prechodu a prejazdu zo zadnej časti cez pozemok parc. 718/1, ktorý je vo
vlastníctve obce a cez ktorý vedie prístup k verejnej komunikácii, avšak obec ich žiadosti nevyhovela.
Taktiež sa usilovali so žalovanými dohodnúť na odstránení garáže umiestnenej na parc. č. 62/1 ako
aj oplotenia medzi parc. č. 63/2 a 61/2, ktoré im bráni v prístupe na verejnú komunikáciu zo svojho
rodinného domu, avšak tieto návrhy zo strany žalovaných neboli akceptované. Žalovaní v 1. a 2. rade

vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2018 (č. l. 25) žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nadobudli na základe riadnej kúpnej
zmluvy a podľa vyjadrenia Mestského národného výboru zo dňa 26.07.1989 bola už na pozemkoch
postavená garáž, pričom v znaleckom posudku A. F. B. zo dňa 06.04.1989 sa uvádza aj garáž postavená
v r. 1977. Potvrdili, že so žalobkyňami prebiehali rokovania ohľadom práva prechodu a v rámci toho

navrhli žalobkyniam zriadiť právo prechodu cez parc. č. 65 resp. zámenu pozemkov tak, aby mali
žalobkyne pohodlný vstup na svoje nehnuteľnosti bez toho, aby museli prechádzať cez parc. č. 61/1,
ktorá je pod oknami žalovaných. V súčasnej dobe žalobkyne bez akýchkoľvek obmedzení prechádzajú
cez parc. č. 65, na ktorú sa dostanú cez obecnú voľne prístupnú parc. č. 718/1. Z uvedeného dôvodu
nie sú kumulatívne splnené obe podmienky stanovené zákonom pre prípad zriadenia vecného bremena

a to podmienka, že prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak.

2. Rozsudkom zo dňa 30.04.2019 č. k. 4C/43/2018 Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie
podanú žalobu (žalobkýň v 1. až 3. rade) zamietol a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu
trov konania v plnej výške, keď dospel k záveru, že žaloba žalobkýň na zriadenie vecného bremena nie

je dôvodná, nakoľko nie sú naplnené tri ním označené zákonné podmienky. Proti uvedenému rozsudku
podali žalobkyne odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/186/2019-228
zo dňa 13.02.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal potrebné dokazovanie a jeho rozhodnutie je naviac (s ohľadom na jeho odôvodnenie)

rozporné (odporujúce si). Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom,
že samotná skutočnosť, že žalobkyne sú (spolu) vlastníkmi nehnuteľností parcely č. 64 a parciel č.
61/2, 62/1, 63/2 teda priľahlých pozemkov vylučuje, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v
práve cesty cez parcelu č. 61/1 vo vlastníctve žalovaných ako to žalobkyne požadujú. Podľa názoru
odvolacieho súdu samotné spoluvlastníctvo žalobkýň k parceliam č. 61/2, 62/1, 63/2 nepostačuje,

nakoľko žalobkyniam prístup cez tieto pozemky k ich rodinnému domu na parc. č. 63/1 reálne z verejnej
komunikácie - ulice Májovej neumožňuje to, že žalovaní na parcele č. 62/1 majú garáž, na parc. č.
61/2 majú drevenú šopu (a podzemnú pivnicu) a rovnako parc. č. 61/2 a 63/2 nie je voľne prístupná
z dôvodu oplotenia patriaceho žalovaným. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ žalovaní aktuálne
vylučujú žalobkyne z užívania parciel v ich podielovom spoluvlastníctve stavbou garáže, drevenej šopy

(podzemnej pivnice) a oplotením, nemožno dospieť k záveru, že žalobkyne majú cez uvedené parcely
(vzniknuté v minulosti pri reálnej deľbe nehnuteľností za účelom prístupu k ich rodinnému domu),
prístup zabezpečený. V kontexte ust. § 151o ods. 3 OZ musí totiž vlastník priľahlého pozemku reálne
disponovať svojimi (spolu)vlastníckymi právami, teda iba jeho (spolu) vlastníctvo bez naplnenia jeho
účelu - obsahu (naviac na prospech protiprávne konajúcich osôb) stačiť nemôže. Rovnako odvolací súd

súhlasí s odvolateľkami v tom, že prístup k ich domovej nehnuteľnosti má byť zabezpečený (rovnako
ako tomu malo byť doposiaľ) z verejnej komunikácie a že touto parcela č. 718/1 vo vlastníctve obce
Jacovce (právne ani reálne) nie je, ako aj s tým, že prístup k svojej domovej nehnuteľnosti musia
mať žalobkyne zabezpečený na základe právneho titulu oprávňujúceho ich prístupovú cestu využívať
a teda že len aktuálna akceptácia ich prechodu cez pozemky v ich nevlastníctve zo strany vlastníkov

(v súčasnosti) nepostačuje. Pri obrane žalovaných ohľadom iného možného prístupu práve stranu
žalovaných zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom jeho faktického a právneho realizovania (prípustnosti).
Pokiaľ žalobkyne, nebyť stavby garáže, drevenej šopy, (pivnice) a oplotenia, by mali prístup k svojej
domovej nehnuteľnosti zabezpečený cez parcely v podielovom spoluvlastníctve z ulice B. ako verejnejkomunikácie, nemožno pri protiprávnom stave prameniaceho z konania žalovaných, resp. ich právnych
predchodcov od žalobkýň spravodlivo požadovať, aby mali len akýsi náhradný prístup nezabezpečujúci
im prístup k verejnej komunikácii, a to i s prihliadnutím na tvrdené skutočnosti zdravotného stavu

žalobkyne v 3. rade. Na rozdiel od odvolateliek však mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie je
viazaný ich žalobným návrhom požadujúcim zriadenie vecného bremena práve cez parcelu č. 61/1, teda
súd má povinnosť posudzovať tento ich návrh a nemohol by, v prípade vzhliadnutia žaloby nedôvodnou,
nad rámec podanej žaloby zriaďovať vecné bremeno cez iné parcely, ktoré žalobkyne neoznačili (cez
ktoré právo prechodu ako vecné bremeno zriadiť nežiadali). Súd však nemusí žalobe plne vyhovieť

čo do požadovanej formy (spôsobu) prechádzania. Na základe stanoviska súdu druhej inštancie doplnil
prvoinštančný súd vykonané dokazovanie, pričom výpoveďami sporových strán na pojednávaniach
zistil, že medzi nimi nedošlo k žiadnej dohode a žalobkyne naďalej nemajú zabezpečený prístup k
ich rodinnému domu z ulice B.. V dome býva žalobkyňa v 3./rade s manželom a prístup k domu má
len zo zadnej časti cez parc. č. 64 a 65 a musí chodiť cez obecný pozemok, ktorý bol rozkopaný,
avšak obec ho už dala do poriadku a na tomto sú betónové koľaje. Pozemok žalovaných parc. č.

61/1 je naďalej ohradený oplotením a v jeho prednej časti je brána na zámok a preto žalobkyne cez
tento pozemok nemajú prístup k verejnej komunikácii. Žalobkyne najskôr navrhovali vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z odboru geodézie na zameranie pozemku parc. č. 61/1 a zobrazenie prístupu
cez tento pozemok, avšak so súhlasom žalovaných si vypracovanie geometrického plánu zabezpečili
na svoje náklady a nebolo potrebné znalca ustanovovať súdom. Žalovaní v 1. a 2. rade trvali na

tom, že právo cesty cez ich pozemok v takom rozsahu, ako požadujú žalobkyne je nevykonateľné,
nakoľko by išlo o úzku cestu pre osobné a nákladné autá a mohlo by dôjsť k poškodeniu ich rodinného
domu a garáže. Podľa nich prístupu bráni oplotenie medzi pozemkami žalobkýň a ich pozemkami
ako aj stavby na pozemku žalobkýň - pivnica a kôlňa. Žalobkyne majú zabezpečený prístup k domu
cez parc. č. 718/1 a mohli sa domáhať zriadenia vecného bremena vo forme práva prechodu cez

tento pozemok. Ak by aj došlo k zriadeniu vecného bremena, tak je to možné len za náhradu. Pred
posledným pojednávaním navrhli žalobkyniam dve alternatívy možného vyriešenia veci a to tak, že by
bola uzatvorená zámenná zmluva, podľa ktorej by parc. č. 65 previedli do výlučného vlastníctva žalobkýň
zámenou za ich podiely na nehnuteľnosti parc. č. 62/1 alebo druhou možnosťou by bolo odkúpenie
nehnuteľností nachádzajúcich sa v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň za kúpnu cenu 15 000 eur.

Žalobkyne však s týmito navrhovanými spôsobmi riešenia skutkového stavu nesúhlasili a považovali
ich iba za účelové, keďže to nerieši problém bývania žalobkyne v 3./rade a jej manžela. Pokiaľ ide o
náhradu za zriadenie vecného bremena, tak podľa žalobkýň by táto žalovaným nemala byť priznaná,
keďže žalobkyniam bol žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami zabránený prístup k ich domu,
ktorý bol predtým zriadený cez iné pozemky a výmera pozemku, ktorej by sa malo týkať vecné bremeno

je len okolo 30 m2 a na druhej strane výmera pozemkov, cez ktoré bola predtým prístupová cesta je
spolu 134 m2 a z toho polovica pripadá na žalobkyne.

3. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a v poradím druhým rozsudkom súd prvej
inštancie v spore (žalobkýň v 1. až 3. rade) takto rozhodol:

I. Súd zriaďuje v prospech žalobkýň v 1. - 3. rade ako podielových spoluvlastníčok stavby rodinného
domu E. K. XXX postaveného na parc. registra C, parc. č. 63/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere
256 m2 zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. F. právo cesty pešo a bicyklom cez pozemok parc. registra
C parc. č. 61/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2 zapísaný na LV č. XXX v kat. úz. F. v

rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 41313381 - 120/20 vyhotoveným GEOTOP, geodetické
služby, Brezová 2500/78, Topoľčany IČO: 41 313 381 dňa 27.07.2020 a overeným Okresným úradom
Topoľčany dňa 03.09.2020 pod č. 553/2020, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní strpieť právo cesty pešo a bicyklom cez pozemok parc. registra C

parc.č. 61/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2 zapísaný na LV č. XXX v kat.úz. Jacovce v
rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 41313381 - 120/20 vyhotoveným GEOTOP, geodetické
služby, Brezová 2500/78, Topoľčany IČO: 41 313 381 dňa 27.07.2020 a overeným Okresným úradom
Topoľčany dňa 03.09.2020 pod č. 553/2020, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyne v 1. - 3. rade sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností v kat. úz. F. zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra C parc. č.
63/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2 a parc. č. 64, záhrady o výmere 123 m2 spolu so

stavbou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 63/1 a to každá v podiele 1/3. Žalovaní v 1. a 2. rade
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra C parc.
č. 61/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, parc. č. 62/2 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 6 m2 a parc. č. 65 záhrady o výmere 116 m2 spolu so stavbou rodinného domu súp. č. XXX na
parc. č. 61/1. Zároveň sú sporové strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX ako parcely registra C parc. č. 61/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, parc. č. 62/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 a parc. č. 63/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
70 m2 a to žalobkyne každá v podiele 1/6 a žalovaní v 1. a 2. rade spolu v podiele 1/2. Z dokladov
zabezpečených v priebehu súdneho konania vyplynulo, že uvedeným zápisom vlastníckych vzťahov
k sporným nehnuteľnostiam predchádzala notárska zápisnica N39/80, Nz39/80 zo dňa 18.02.1980
(registrovaná ŠN v Topoľčanoch dňa 29.02.1980 pod č. RI62/80), ktorou došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy

medzi C. M., B. J. a F. M. ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. F. zapísanej vo vložke
č. 50 ako parc. č. 80, z ktorej bola odčlenená na základe geometrického plánu časť o výmere 36 m2
do parcely č. 78/2 a časť o výmere 50 m2 do parcely č. 78/3 a zároveň tieto nehnuteľnosti boli predané
N. I. a O. J., ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných vo vložke č. 156 ako parc.
č. 78 a 79 a to každý v polovici a následne medzi týmito podielovými spoluvlastníkmi na základe

vypracovaného geometrického plánu došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva s
tým, že O. J. sa stala výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parc. č. 78/1 a parc. č. 79/2 a zároveň
spoluvlastníčkou parc. č. 78/3 v polovici a N. I. sa stal výlučným vlastníkom novovytvorenej parc. č.
78/2 a parc. č. 79/1 a taktiež spoluvlastníkom parc. č. 78/3 v podiele 1/2. Pokiaľ ide o parcelu č. 78/3,
táto bola označená ako spoločný prechod o výmere 134 m2. V rámci tej istej notárskej zápisnice došlo

zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim N. I. a kupujúcim F. P. (otcom žalobkýň), ktorou
N. I. previedol do vlastníctva kupujúceho parc. č. 78/2 - dom o výmere 248 m2, parc. č. 79/1 - záhrada
o výmere 125 m2 a polovicu parc. č. 78/3 - spoločný prechod o výmere 134 m2. Podkladom uzavretia
uvedených právnych úkonov bol nielen geometrický plán, ale aj výkaz plôch a znalecký posudok zo
dňa 21.09.1979, ktorým boli prevádzané nehnuteľnosti ocenené, avšak medzi týmito nehnuteľnosťami

sa garáž nenachádzala. Dňa 17.07.1981 bola uzavretá kúpna zmluva (registrovaná ŠN v Topoľčanoch
dňa 27.10.1981 pod č. RI367/81) medzi predávajúcou O. J. a kupujúcou Q. P., na základe ktorej sa
kupujúca stala vlastníčkou parc. č. 78/1 o výmere 290 m2 spolu s domom súp. č. XXX, parc. č. 79/2
záhrada o výmere 116 m2 a spoluvlastníčkou parc. č. 78/3 spoločný prechod o výmere 134 m2 v podiele
1/2. Podľa znaleckého posudku pripojeného v tejto kúpnej zmluve bola oceňovaná aj garáž, ktorá mala

byť postavená v r. 1971. Otec žalobkýň v 1. - 3. rade F. P. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom
konaní po ňom vedenom na ŠN v Topoľčanoch pod sp. zn. 1D/351/1988 boli prejednané nehnuteľnosti
v kat. úz. F. nadobudnuté kúpnou zmluvou RI62/80 a to parc. č. 78/2 a 79/1, pričom podľa uznesenia zo
dňa 17.02.1989 sa ich podielovými spoluvlastníčkami stali žalobkyne v 1. - 3. rade a to každá v podiele
1/3. Súčasťou rozhodnutia o dedičstve nebol aj spoluvlastnícky podiel k parcele č. 78/3 napriek tomu,

že aj táto bola uvedená v znaleckom posudku ako spoločný dvor. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.07.1989
(registrovanou ŠN v Topoľčanoch dňa 02.08.1989 pod č. RIII987/89) žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva od predávajúcej Q. P. nehnuteľnosti v kat. úz. F. zapísané na LV č.
XXX ako parc. č. 61 zastavaná plocha dom č. 138 o výmere 335 m2, parc. č. 62 zastavaná plocha o
výmere 20 m2 a parc. č. 65 záhrada o výmere 116 m2 (z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu

Topoľčany odbor katastrálny č. X178/2017 - 38 zo dňa 19.12.2017 vyplýva, že v r. 1981 prebehlo v kat.
úz. F. technicko - hospodárske mapovanie, na podklade ktorého boli v r. 1983 prečíslované parc. č.
78/1 a 79/2 na parc. č. 61, 62 a 65 a parc. č. 78/2 a 79/1 boli prečíslované na parc. č. 63 a 64). Podľa
dotazníka a čestného vyhlásenia pripojených k uvedenej kúpnej zmluve sa na pozemkoch nachádzala
aj garáž a podľa znaleckého posudku A. F. B. zo dňa 07.03.1989 bola oceňovaná aj garáž, ktorá bola

postavená v r. 1977 vo dvore. Na základe podnetu žalobkyne v 3./rade Okresný úrad Topoľčany odbor
katastrálny vydal dňa 19.12.2017 rozhodnutie pod č. X178/2017, ktorým vykonal opravu v kat. úz. F.
tak, že do LV č. XXX boli zapísané parc. č. 61/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2,
parc. č. 62/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2 a parc. č. 65 záhrada o výmere 116 m2 v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1./ a 2./ rade; do LV č. XXX boli zapísané parc. č. 63/1

zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2 a parc. č. 64 záhrada o výmere 123 m2 v podielovom
spoluvlastníctve žalobkýň v 1. - 3. rade a to každej v podiele 1/3 a do LV č. XXXX boli zapísané parc. č.
61/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, parc. č. 62/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere
14 m2 a parc. č. 63/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2 a to v podielovom spoluvlastníctvežalobkýň každej v podiele 1/6 a žalovaných v 1. a 2. rade spolu v podiele 1/2. Z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia vyplýva postupný prevod vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam od vyhotovenia
notárskej zápisnice N39/80, Nz39/80 s tým, že pri technicko - hospodárskom mapovaní v r. 1981 došlo

nesprávne k zániku spoločného dvora parc. č. 78/3 a preto Okresný úrad Topoľčany vyhotovil záznam
podrobného merania zmien č. 514 pre kat. úz. F., na základe ktorého bolo potrebné obnoviť v písomnom
a grafickom operáte KN pôvodnú parc. č. 78/3 (teraz parc. č. 61/2, 62/1 a 63/2) a zároveň opraviť
výmery a vlastníctvo ostatných dotknutých parciel, avšak na základe ďalšieho prešetrovania vo veci
X178/2017 bolo zistené, že záznam podrobného merania zmien č. 514 je vyhotovený nesprávne, keďže

v ňom nebol zohľadnený pôvodný stav pod CKN parcelou č. 62 a preto bol tento záznam opravený a
jeho kópia zaslaná právnym zástupcom sporových strán, ktorí sa k nemu nevyjadrili a preto na základe
uvedeného rozhodnutia bola vykonaná oprava a realizované zápisy v jednotlivých listoch vlastníctva tak,
ako sú citované v bode 7 tohto odôvodnenia. Podľa výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. F. je vlastníkom
parc. č. 718/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9896 m2 Obec Jacovce, ktorá vo svojej správe
zo dňa 30.11.2018 (č.l. 87) oznámila súdu, že parc. č. 718/1 je areálom R. F. a je prístupná verejnosti

bez obmedzenia, pričom nikto nie je vylúčený z jej užívania. Dňa 01.01.2018 nadobudlo účinnosť VZN
č. 11/2014 o miestnej dani za užívanie verejného priestranstva na území obce F., podľa ktorého sú
verejným priestranstvom verejnosti prístupné plochy vo vlastníctve obce Jacovce t.j. všetky miestne
komunikácie a iné spevnené a nespevnené plochy pozemkov, ku ktorým má obec F. vlastnícke právo,
prípadne iné právo hospodárenia a ktoré neboli prenajaté. Medzi takéto pozemky patrí aj predmetná

parc. č. 718/1. Pri obhliadke uskutočnenej súdom na mieste samom dňa 20.02.2019 bolo zistené, že
dom žalovaných sa nachádza pri hlavnej komunikácii cez obec F. na ul. B. a prístup z tejto komunikácie
na dvor parc. č. 61/1 je možný cez bránu, pričom na dvore sa nachádza garáž. Vzdialenosť medzi
predným rohom garáže a domom žalovaných je 3,15 m a smerom dozadu sa dvor rozširuje a končí pri
drevenom plote o výške cca 2m, ktorým sú oddelené parc. č. 61/1 vo vlastníctve žalovaných a parc. č.

63/1 v spoluvlastníctve žalobkýň. Za garážou sa nachádza drevená šopa, ktorá je sčasti postavená aj
na parcele č. 63/2 a plot je vybudovaný po bočnú stenu šopy. Pred plotom sa na parc. č. 61/1 nachádza
pivnica a pred ňou voliéra pre psa. Na dvore pri dome sú vysadené tuje, čím je zúžený priestor medzi
domom a garážou. Z hlavnej komunikácie na ul. B. vedie komunikácia po ul. Školskej smerom k obecnej
škole a po tejto sa popri škole dá po pozemku parc. č. 718/1 dostať k parc. č. 64 a 65, pričom cez parc.

č. 64 sa popri múre rodinného domu žalobkýň dá prejsť cez parc. č. 65 a časť parcely č. 63/2 a dostať
sa na dvor parc. č. 63/1.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav a citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 151n ods. 1 a 2, § 151o ods. 1 - 3), odôvodnil

nasledovne:

5.1. Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba
žalobkýň na zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Je
nesporné, že žalobkyne ako spoluvlastníčky stavby rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 63/1

napriek tomu, že sú aj spoluvlastníčkami priľahlých pozemkov parc. č. 64, 62/1, 61/2 a 63/2 nemajú
zabezpečený prístup k stavbe svojho rodinného domu z verejnej komunikácie a žalobkyňa v 3. rade,
ktorá v rodinnom dome súp. č. XXX naďalej býva aj s manželom, musí pri realizácii prístupu k domu
prechádzať nielen cez parc. č. 63/2 a parc. č. 64, ktoré sú v jej spoluvlastníctve, ale aj cez parc. č.
65 vo vlastníctve žalovaných a parc. č. 718/1 vo vlastníctve S. F. a napriek tomu nemá zabezpečený

priamy prístup k verejnej komunikácii na ul. B. a k tejto sa dostane len cez ul. Školskú, ktorá nie je
verejnou komunikáciou. Právnymi predchodcami sporových strán bol v minulosti pri delení pôvodných
nehnuteľností dohodnutý prístup k rodinnému domu súp. č. XXX tak, že tento sa mal realizovať cez
parc. č. 78/3 (v súčasnej dobe parc. č. 61/2, 62/1 a 63/2), avšak reálne tento prístup zabezpečený nie
je, keďže na parc. č. 62/1 bola v minulosti (ešte predtým ako nehnuteľnosti nadobudli žalovaní v 1.

a 2. rade) vybudovaná garáž a za ňou sa nachádza drevená šopa zjavne vybudovaná ešte právnymi
predchodcami žalovaných. V súčasnej dobe sa medzi pozemkami parc. č. 61/1 v spoluvlastníctve
žalovaných a parc. č. 63/1 v spoluvlastníctve žalobkýň nachádza drevený plot o výške cca 2 metre
vybudovanýžalovanýmiatentoznemožňujeprístupžalobkýňkverejnejkomunikáciinaul.B.cezparc.č.
61/1, i keď v minulosti tento prístup bol žalobkyniam umožnený a žalovaní ho tolerovali, pričom na druhej

strane bolo žalovaným umožnené prechádzať cez dvor žalobkýň na parc. č. 63/1 do záhrady na parc. č.
65. K zamedzeniu prechodu žalobkýň cez pozemok parc. č. 61/1 došlo žalovanými v dôsledku zhoršenia
vzájomných vzťahov so žalobkyňami a okrem vybudovania dreveného plota žalovaní na pozemku parc.
č.61/1vybudovalibetónovúpivnicudozemeaumiestnilivoliéruprepsa.Uvedenéskutočnostiumožňujúsúdu vyhovieť žalobe žalobkýň na zriadenie práva cesty cez parc. č. 61/1 vo vlastníctve žalovaných,
keďže prístup k ich domovej nehnuteľnosti nie je zabezpečený z verejnej komunikácie napriek tomu, že
sú spoluvlastníčkami priľahlých pozemkov. Podľa stanoviska odvolacieho súdu žalovaných zaťažovalo

dôkazné bremeno na ich tvrdenia ohľadne iného možného prístupu cez obecný pozemok, avšak v
tomto smere zo strany žalovaných ďalšie dôkazy produkované neboli a ich stanovisko zostalo len v
rovine tvrdenia. Jediným možným riešením preto bolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v
práve cesty cez parc. č. 61/1, čo aj bolo obsahom žaloby žalobkýň, pričom žalobkyne v rámci ďalšieho
dokazovania predložili geometrický plán, ktorým bola zameraná časť parcely č. 61/1 s tým, že cez

túto časť pozemku je možné realizovať právo prechodu a prejazdu. Žalobkyne požadovali, aby právo
cesty bolo zriadené ako právo prechodu pešo a prejazdu bicyklom, motocyklom, osobným motorovým
vozidlom a nákladným motorovým vozidlom, avšak vychádzajúc z vykonaného dokazovania a potrieb
žalobkýň, ako aj s prihliadnutím na rozsah obmedzenia vlastníckych práv žalovaných k pozemku parc.
č. 61/1 mal súd za to, že právo cesty je možné a potrebné zriadiť len v obmedzenom rozsahu ako právo
prechodupešoaprávoprejazdubicyklomapretožalobevyhovelibavtejtočastiavozvyšnejčastižalobu

ako nedôvodnú zamietol. Pri svojom rozhodovaní súd zobral do úvahy právo prechodu dohodnuté v
minulosti ešte právnymi predchodcami sporových strán, ktoré sa však podľa tejto dohody nerealizovalo,
keďže na parc. č. 62/1 bola postavená garáž a za ňou drevená šopa, ktoré prakticky dohodnuté právo
prechodu znemožňovali a v dôsledku toho bolo žalovanými tolerované právo prechodu žalobkýň cez
parc. č. 61/1, k zamedzeniu ktorého však došlo v dôsledku zhoršenia vzájomných susedských vzťahov.

Pri úvahe o rozsahu práva prechodu cez parc. č. 61/1 súd vychádzal aj z toho, že na uvedenom pozemku
žalovanými už bola vybudovaná betónová pivnica do zeme a postavená voliéra pre psa a okrem toho
ďalšími úpravami - výsadbou okresných drevín sa zúžil priestor medzi rodinným domom žalovaných a
garážou natoľko, že by nebolo reálne zriadiť právo prejazdu motocyklom a už vôbec nie osobnými a
nákladnými motorovými vozidlami. Zriadenie práva cesty v takom rozsahu, ako požadovali žalobkyne, by

neprimeraným spôsobom zasiahlo do vlastníckych práv žalovaných k pozemku parc. č. 61/1 a neúmerne
by zhoršilo kvalitu ich bývania v rodinnom dome a preto súd žalobe vyhovel iba v časti zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty a to prechodu pešo a prejazdu bicyklom. Je síce pravdou, že
zdravotný stav žalobkyne v 3./rade, ktorá ako jediná z podielových spoluvlastníčok rodinného domu súp.
č. XXX v tomto aj býva je taký, že si vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti častejšie ako je

bežné, avšak na druhej strane prístup sanitkou z verejnej komunikácie na ulici Májovej cez parc. č. 61/1
je v skutočnosti ťažko realizovateľný pre vzdialenosť rodinného domu žalovaných od garáže a drobné
stavby nachádzajúce sa na parc. č. 61/1, ako aj stav parc. č. 63/1 patriacej žalobkyniam, na ktorej sa
nachádza skalka, dreviny a chodník, čo by aj tak sanitke neumožňovalo dostať sa až k rodinnému domu
žalobkýň. Podľa názoru súdu pri zriadení vecného bremena nie je možné vlastníka priľahlého pozemku

obmedziť v realizácii jeho vlastníckych práv takým spôsobom, že by tieto boli prakticky znemožnené
(naďalej by síce bol vlastníkom, ale svoje vlastnícke právo by prakticky nemohol vykonávať, pretože
by bol obmedzený vecným bremenom do takej miery, že jeho vlastníctvo by bolo iba formálne), ale
obmedzenie môže byť len v nevyhnutnej miere, aby vlastníkovi stavby bol zabezpečený prístup k jeho
nehnuteľnosti z verejnej komunikácie. V každom prípade nie je možné zriadiť vecné bremeno tak, aby

vlastník stavby mal komfortný prístup k stavbe nielen pešo, ale aj motorovými vozidlami (osobnými
a dokonca aj nákladnými) a treba vždy vychádzať z daného skutkového stavu a z individuálneho
posúdenia každého prípadu. Právo jednej strany môže byť vyvážené povinnosťou druhej strany len
v takom rozsahu, aby to zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi vlastníkom stavby
a vlastníkom priľahlého pozemku. Pre rozsah zriaďovaného práva je rozhodujúci spôsob a rozsah

užívania stavby; cestu možno zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by obvykle užívanie stavby
bolo znemožnené alebo značne sťažené. Podstatné pritom je, aby vlastníkovi stavby bolo umožnené
predmet svojho vlastníctva užívať. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak
by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci požadovať, aby cestu trpel. Pri
zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno

najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je
vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi
zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby
zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce
právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie

komfortné - napríklad podľa okolností prípadu. Nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k
domu autom za účelom jeho garážovania, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka pozemku. V
prejednávanej veci stav nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných a usporiadanie drobných stavieb na
ich pozemkoch neumožňuje zriadenie práva prejazdu motocyklom, osobnými a nákladnými motorovýmivozidlami v prospech žalobkýň. Samotné žalobkyne ani neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by
odôvodňovali potrebu zriadenia práva cesty vo forme prejazdu motocyklom, osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami a zo zisteného skutkového stavu nebolo ani preukázané, že je potrebné zriadiť

právo cesty v takomto rozsahu pre riadne užívanie domovej nehnuteľnosti žalobkýň. Z dokazovania
vyplynula iba skutočnosť, že dom užíva žalobkyňa v 3./rade spolu s manželom a zriadenie práva cesty
bolo odôvodňované jej potrebou zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a skutočnosťou, že žalobkyne
v 1. a 2. rade ju občas navštevujú, čo však neznamená, že pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
žalobkyne v 3./rade je nutné zriadiť právo cesty v takom rozsahu, aby sanitka mala prístup prakticky

až k dverám rodinného domu žalobkýň a žalobkyňa v 3./rade v prípade parkovania sanitky na verejnej
komunikácii na ul. B. je schopná zvládnuť vzdialenosť medzi rodinným domom a sanitkou, ktorá je cca
20metrov aj na francúzskych barliach, pomocou ktorých sa pohybovala pri účasti na pojednávaniach
a na obhliadke, prípadne tento presun je možné zabezpečiť na invalidnom vozíku. Pre riadne užívanie
domovej nehnuteľnosti žalobkýň preto podľa názoru súdu postačuje zriadenie práva cesty a to prechodu
pešo a prejazdu bicyklom cez pozemok žalovaných, čím bude zabezpečené, aby žalovaní ako vlastníci

pozemku boli čo najmenej obmedzení. Už samotným zriadením práva prechodu pešo a prejazdu
bicyklom sa značne obmedzí súčasný štandard bývania žalovaných, pretože budú musieť strpieť
prechod žalobkýň pešo cez ich dvor (parc. č. 61/1) prípadne prejazd bicyklom a zároveň umožniť
žalobkyniam vstup na parc. č. 61/1 z ulice B. (čiže prístup cez bránu, ktorú zrejme v prípade svojej
neprítomnosti žalovaní zamykajú) a okrem toho odstrániť časť dreveného oplotenia medzi parc. č.

61/1 a parc. č. 63/1 a obmedziť voľný pohyb psa po pozemku. Berúc do úvahy právo žalobkýň na
zriadenie vecného bremena ako aj obmedzenia z toho vyplývajúce pre žalovaných mal súd za to, že
najspravodlivejšiemu usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami zodpovedá zriadenie vecného
bremena v prospech žalobkýň spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu bicyklom cez parc. č.
61/1 v takom rozsahu, ako je vyznačené na geometrickom pláne tvoriacom neoddeliteľnú súčasť tohto

rozsudku a preto žalobe vyhovel iba v tomto rozsahu a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Zriadeniu vecného bremena v prospech žalobkýň v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku zároveň zodpovedá povinnosť žalovaných strpieť výkon tohto práva a preto súd vo výrokovej
časti rozsudku zaviazal žalovaných na strpenie práva prechodu pešo a prejazdu bicyklom žalobkyňami
cez parcelu č. 61/1. Zriadeniu vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve

cesty cez priľahlý pozemok zodpovedá zároveň povinnosť vlastníka stavby poskytnúť vlastníkovi
priľahlého pozemku náhradu za zriadené vecné bremeno, i keď táto povinnosť nie je vyslovene uvedená
v ustanovení § 151o ods. 3 OZ, avšak rozhodovacia prax súdov je taká, že vlastníka stavby zaväzujú
na poskytnutie tejto náhrady. S prihliadnutím na článok 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 OZ len za náhradu a dotknutý vlastník má

právo na poskytnutie tejto náhrady, pričom náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku
v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na to, že stanovenie náhrady je hmotnoprávnou
podmienkou na zriadenie práva, na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku
a súd náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nutnej cesty určí a prizná aj
bez návrhu. V prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že žalobkyne nie je možné zaviazať na

zaplatenie náhrady žalovaným za zriadené vecné bremeno a to s prihliadnutím na skutočnosť, že vecné
bremeno muselo byť zriadené z dôvodov na strane žalovaných, ktorí svojim konaním vytvorili taký
protiprávny stav, že žalobkyniam úplne znemožnili prístup k ich stavbe z verejnej komunikácie na ul. B.
a to jednak vybudovaním oplotenia v zadnej časti parc. č. 61/1 ako aj vybudovaním ďalších drobných
stavieb na tomto pozemku a taktiež pohybom psa po ňom, ktorý v minulosti napadol žalobkyňu v 3./

rade. Rovnako súd zobral do úvahy skutočnosť, že konaním žalovaných a aj ich právnych predchodcov
došlo k znemožneniu realizácie vlastníckych práv žalobkýň k parc. č. 62/1, 61/2 a 63/2, cez ktoré mal
byť podľa pôvodnej dohody spoluvlastníkov zabezpečený prístup k domovej nehnuteľnosti žalobkýň,
resp. ich právnych predchodcov. Za takejto situácie by priznanie náhrady za zriadené vecné bremeno
bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe o možnej náhrade za zriadenie vecného

bremena súd prihliadol aj na to, že žalobkyne nežiadali právo cesty podľa predchádzajúcich dohôd
právnych predchodcov sporových strán cez parc. č. 62/1, 61/2 a 63/2, čím by prakticky muselo dôjsť k
odstráneniu časti garáže žalovaných ako aj šopy za ňou stojacej a teda k vynaloženiu ďalších nákladov
na strane žalovaných v súvislosti s takouto možnosťou zriadenia vecného bremena. Realizáciou práva
cesty a to prechodu pešo a prejazdu bicyklom cez parc. č. 61/1 sa prakticky sporové strany vracajú k

stavu, ktorý bol žalovanými trpený ešte pred vybudovaním oplotenia v zadnej časti parc. č. 61/1, keď
žalobkyne resp. ich právny predchodca mali možnosť dostať sa cez pozemok žalovaných až k verejnej
komunikácii. Z dôvodov vyššie uvedených preto súd nepovažoval za spravodlivé a v súlade s dobrými
mravmi zaviazať žalobkyne na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena žalovaným, pretožezriadenie práva cesty bolo nutnosťou vyplývajúcou z protiprávneho stavu nastoleného žalovanými, čo
už naznačil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení (odôvodnenie - bod 26. posledná veta).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č.

160/2015 Z. z.) tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali vo veci
iba čiastočný úspech, i keď žalobe žalobkýň na zriadenie vecného bremena bolo síce vyhovené, avšak
nie v takom rozsahu, ako požadovali (žalobkyne žiadali zriadiť právo cesty pešo, bicyklom, motocyklom,
osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, avšak súd vyhovel žalobe iba v časti zriadenia práva
cesty pešo a prejazdu bicyklom a vo zvyšnej časti ju ako nedôvodnú zamietol), čo možno považovať

za ich čiastočný neúspech v konaní a preto nebolo možné priznať náhradu trov konania výlučne iba
žalobkyniam.

6. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe sporové strany.

7. Žalovaní žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby bola žaloba zamietnutá v plnom

rozsahu, keď požadovali aj náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže proti všetkým výrokom
predmetného rozsudku podávajú odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V
súvislosti s riešením sporného prechodu žalobkyniam opakovane ponúkali niekoľko alternatív riešenia,
ku ktorým žalobkyne pristupovali s negatívnym a odmietavým stanoviskom, z ktorého dôvodu sa ich
postoj javí ako špekulatívny a nesmerujúci k zabezpečeniu ich prístupu k nehnuteľností, ale výlučne

snažiaci sa vyvolať spor. Žalobkyne dodatočne argumentujú tým, že aj v prípade zabezpečenia prístupu
prostredníctvom parcely č. 65 nešlo by o prístup zabezpečený z verejnej komunikácie, keďže by boli
ďalej limitované prechodom cez parcelu č. 718/1 vo výlučnom vlastníctve obce Jacovce, ohľadom
ktorej opakovane poukazujú na to, že na tejto parcele je zriadené vecné bremeno ostatných priľahlých
vlastníkov nehnuteľností a preto je vylúčené resp. vysoko nepravdepodobné, že by žalobkyne právo

vecného bremena k tejto parcele nezískali. Podstatná v tejto súvislosti je najmä skutočnosť, že v
prípade zriadenia vecného bremena na parcelu č. 61/1 by došlo k značne neprimeranému zásahu do
ich vlastníckeho práva, ako aj k hrubému zásahu do ich súkromia, keďže žalobkyne by sa pri prechode
presúvali v bezprostrednej blízkosti hlavných obytných miestností ich rodinného domu a naproti tomu v
prípade zabezpečenia prechodu žalobkýň prostredníctvom parciel č. 718/1 a č. 65 by došlo k zásahu

do vlastníckych práv dotknutých osôb v minimálnom rozsahu, teda týmto je daná možnosť žalobkýň
zabezpečeniaprístupuinakatýmjevylúčenámožnosťaplikácieustanovenia§151oods.3OZ.Rovnako
za nedôvodné považujú rozhodnutie súdu v súvislosti s náhradou za zriadené vecné bremeno, ohľadom
ktorého súd rozhodol tak, že sa v prospech žalobkýň zriaďuje bezodplatne s odôvodnením, že práve ich
konaním bolo zabránené v prechode žalobkýň, ktoré tvrdenie namietajú, keďže časť stavieb stojacich

na nehnuteľnosti v ich vlastníctve bola vybudovaná ešte ich právnymi predchodcami a žalobkyne svoje
nehnuteľnosti nadobudli už s vedomosťou o týchto stavbách, keď ostatné drobné stavby žalobkyne v
prechode peším spôsobom nijakým spôsobom neobmedzujú, keď voľný pohyb ich domácich zvierat je
ich oprávnením vyplývajúcim z ich vlastníckeho práva a tiež je nutné dodržať ustanovenie článku 20
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky o obmedzení vlastníckeho práva za primeranú náhradu, ktorá im

poskytnutá nebola.

8. Žalobkyne v 1. až 3. rade podali odvolanie proti zamietajúcemu výroku a výroku o náhrade trov
konania, keď požadovali plné vyhovenie ich žalobe a priznanie im plnej náhrady trov konania voči
žalovaným,keďsúduprvejinštancievyčítalito,ženazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnym

skutkovým zisteniam a tiež že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 22. vyplýva , že súd prvej inštancie na jednej strane
považuje za nemožné zriadiť právo cesty cez parcelu č. 61/1 motocyklom, osobným a nákladným
motorovýmvozidlom,nakoľkotomumábrániťzúženýpriestormedzirodinnýmdomomagarážou,pričom
na druhej strane uvádza, že takýto stav pramení práve z protiprávneho konania právnych predchodcov

žalovaných ako aj samotných žalovaných, ktorí v dôsledku zhoršenia susedských vzťahov pristúpili k
svojvoľnému zamedzeniu dovtedy tolerovaného ich prístupu cez parcelu č. 61/1. Súd prvej inštancie
prihliadol aj na vlastnícke právo žalovaných, čím tak poskytol žalovaným právnu ochranu napriek tomu,
že práve títo sa neštítili svojvoľne znemožniť im akýkoľvek prístup k ich rodinnému domu, čím ich
neoprávnene vylúčili z realizácie ich vlastníckych práv a to najmä postavením garáže na parcele č.

61/2 a 62/1, vybudovaním oplotenia a ďalších drobných stavieb, ktoré v skutočnosti v konaní sporné
ani neboli. Za takýchto okolností považujú za neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi, aby súd
pri rozhodovaní v merite veci teraz prihliadal na vlastnícke právo žalovaných a poskytoval im tak
právnu ochranu porovnaním ich výhody s ujmou žalovaných. Rozsudok tak odporuje zásade, že zbezprávia resp. z protiprávneho konania právo nevzniká, teda v posudzovanom prípade nemožno
protiprávne konanie žalovaných legalizovať a tomuto poskytovať ešte aj súdnu ochranu, keď opätovne
pripomínajú, že nebyť protiprávneho konania žalovaných by mohli nepochybne využívať na prechod a

prejazddopravnýmiprostriedkamisvojuparceluč.61/2,62/1a63/2.Nemožnotiežakceptovaťargument
žalovaných ohľadom zhoršenia kvality ich bývania v ich rodinnom dome, keďže účelom výkonu práva
cesty je zabezpečiť prejazd iba v nevyhnutnom rozsahu na čas potrebný pre prekonanie cesty cez
parcelu č. 61/1. Navyše v dôsledku protiprávneho konania žalovaných resp. ich predchodcov došlo
bezpochyby k zhoršeniu najprv kvality ich života a teda stav vyplývajúci z rozsudku sa im javí za

absolútne rozporný s dobrými mravmi. V súvislosti s prechodom poukazujú na obsah geometrického
plánu, z ktorého vyplynulo, že prejazd dopravnými prostriedkami je fyzicky možný, keďže šírka práva
cesty dosahuje najmenej 2,62 m a táto vzhľadom k šírke motorových vozidiel prejazd reálne umožňuje.
Navyše nesporne v minulosti bol prejazd zabezpečený a umožnený aj pre nákladné motorové vozidlá,
čomu svedčí pozostatok širšej veľkej brány v prednej časti parcely. Okrasné dreviny nezakladajú trvalú
prekážku pre zriadenie práva cesty prejazdom motorovými vozidlami tak, že by ich žalovaní neboli

schopní odstrániť, rovnako ako oplotenie v zadnej časti a obmedziť voľný pohyb ich psa. Majú za to, že
žalovaní sú povinní prekážky prejazdu odstrániť, nakoľko s prihliadnutím na ne by inak bolo možné právo
prechodu zriaďovať len pri voľne dostupných priestoroch a pozemkoch, čím by však inštitút vecných
bremien celkom stratil význam. V tejto časti považujú rozsudok aj za nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov odôvodnenia.

9.Žalobkynesavyjadrovaliajkpodanémuodvolaniužalovaných,vktoromdôvodyodvolaniažalovaných
spochybnili a zotrvali na záveroch napadnutého rozsudku resp. na dôvodoch svojho odvolania.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací dňa 17. februára 2022 bez nariadenia pojednávania

(a vedomosti o úmrtí pôvodnej žalobkyne v 2. rade ešte dňa 18.12.2021 ) verejne vyhlásil rozsudok č. k.
8Co/10/2021 – 357, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu (pôvodných)
žalobkýň v 1. až 3. rade zamietol a súčasne o trovách strán voči sebe navzájom rozhodol tak, že obom
žalovaným proti všetkým žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali všetci v záhlaví tohto rozsudku uvedení
žalobcovia dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadajúci zrušenie rozsudku odvolacieho
súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

12. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 4C/43/2018 – 439 zo dňa 17.februára 2023 rozhodol (pred

ukončením dedičského konania po pôvodnej žalobkyni v 2.rade) o tom, že v konaní namiesto žalobkyne
v 2.rade L. C. pokračuje s jej dedičmi F. C., B. B. a B. C. ako žalobcami v 2., 4., a 5. rade.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací o podanom dovolaní rozhodol uznesením sp. zn.
8Cdo/66/2023 zo dňa 12.11.2024 (v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. marca 2025 opravujúcim

záhlavie a body 9. a 11. odôvodnenia) tak, zhora (v bode 10.) uvedený rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo dňa 17.02.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím sa vec opätovne dostala do štádia
odvolacieho konania ohľadom v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie označeného v bode
3., keď dôvodom zrušenia rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom bolo uvedené (len) konanie
odvolacieho súdu so zomrelou stranou sporu.

14. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie F. označený žalobca v 2. rade nie je
podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súpisného čísla 138 (na parcele 63/1) a parciel registra
„C“ číslo 63/1 a 64. K zápisu žalobcov v 4. a 5. rade ako podielových spoluvlastníkov uvedených
nehnuteľností v spoluvlastníckych podieloch 2/9 a 1/9 došlo na základe dedičského rozhodnutia pod Z

– 788/2023 (doručenom dňa 13.3.2023).

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), opätovne prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom a viazaný rozsahom a dôvodmi podaných
odvolaní oboch sporových strán, ako aj súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (bez potreby

zopakovaniaalebodoplneniadokazovania)dospelopätovne(tedanieprekvapivo)kzáveru,žerozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné vo vyhovujúcich výrokoch I. a II. podľa ust. § 388 CSP (pre nesplnenie
podmienok na jeho potvrdenie alebo zrušenie) zmeniť a žalobu žalobcov ako (v celku) nedôvodne
podanú zamietnuť s tým, že súčasne rozhodol podľa ust. § 387 ods. 1 CSP aj potvrdení zamietajúcehovýroku III., keď o trovách celého konania ako aj konania dovolacieho v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že v konaní úspešným žalovaným priznal proti všetkým
žalobcomnároknanáhradutrovceléhokonaniaadovolaciehokonania,keďovýšketýchtonárokovbude

ďalej konať a rozhodovať súd prvej inštancie aj keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania žalovaným nevzhliadol, keď prihliadol na právne zastúpenie žalobcov
a na pomery všetkých (oboch) strán sporu.

16. Predmetom žaloby - sporového konania je zriadenie práva cesty pre žalobcov ako podielových

spoluvlastníkov rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 63/1 v kat. úz. F. cez parc. reg. „C“ č. 61/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2 vo vlastníctve žalovaných v rozsahu vyznačenom podľa
žalobcami predloženého geometrického plánu č. 413 13 381-120/20 požadovanom žalobcami pešo,
bicyklom, motocyklom, osobným a nákladným motorovým vozidlom bez určenia náhrady pre žalovaných
za zriadenie uvedeného práva cesty požadovaného s poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka (OZ). Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zo dňa 30.04.2019 č. k. 4C/43/2018-174 podanú

žalobu žalobcov - žalobkýň zamietol s priznaním náhrady trov konania žalovaným v plnej výške majúc
za to, že nie sú splnené všetky tri podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty, ktorých splnenie
musí byť kumulatívne, a to konkrétne, že žalobkyne sú spoluvlastníčkami priľahlých pozemkov - parc.
č. 64, 63/2, 61/2 a 62/1, ktorá samotná skutočnosť zriadenie vecného bremena súdom vylučuje, že
nie je naplnená ani druhá podmienka a to, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,

nakoľko žalovaní ako vlastníci priľahlého pozemku parc. č. 65 žalobkyniam ponúkli na odpredanie,
resp. darovanie časť tohto pozemku pre zabezpečenie ich prístupu k ich rodinnému domu, resp.
možnosť zámeny pozemkov a prístupu nebráni ani vlastníctvo (a postoj obce F.) k parc. č. 718/1, a
že zároveň nebola splnená ani tretia podmienka - neexistencia okolností, ktoré zriadenie práva cesty
vylučujú, keďže podzemná pivnica žalovaných na parc. č. 61/1 bráni prechodu akýmkoľvek motorovým

vozidlom a taktiež šírka tohto pozemku takýto prechod vylučuje a zároveň právo cesty by obmedzovalo
žalovaných v neprimeranom rozsahu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací vo svojom uznesení zo
dňa 13.02.2020, č. k. 8Co/186/2019-228 zhora uvedený prvý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (pre nesprávne právne posúdenie veci, nevykonanie potrebného
dokazovania a rozporného odôvodnenia), keď mu uložil opätovne posúdiť rozsah a trvajúcu nutnosť

prechodu žalobkýň cez označenú parcelu vo vlastníctve žalovaných s následnou potrebou špecifikácie
práva cesty s ohľadom na zápis do evidencie nehnuteľností a tiež vysporiadanie sa s otázkou náhrady
za zriadené vecné bremeno ako i trov strán (dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu sú uvedené v bode
16. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným (a v poradí)
druhým rozsudkom súd prvej inštancie podanej žalobe čiastočne vyhovel, po doplnení dokazovania,

keď dôvody svojho rozhodnutia špecifikoval v bodoch 20. až 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď
voči uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie obe strany sporu (z dôvodov uvedených v bode 7. a 8.
odôvodnenia tohto rozhodnutia), v dôsledku ktorých odvolaní predmetom konania - rozhodovania v
odvolacom konaní je celý nárok žalobkýň a všetky výroky napadnutého rozsudku.

17. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s
vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 1 a 2 OZ).

18. Podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i

pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku,
z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým
riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.
O zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty môže súd rozhodnúť len na návrh, keď
podmienkou úspešnosti takejto žaloby je splnenie hmotnoprávnych podmienok, že a/ vlastník stavby nie

je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b/ prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Súd
pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku,
v dôsledku čoho musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje
vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka domovej nehnuteľnosti, tedaje potrebné posudzovať výhodu, ktorú vlastníkovi stavby cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vlastníkovi
pozemku vznikla zriadením cesty pre vlastníka domovej nehnuteľnosti, keď tiež musí byť naplnené
to, že prístup k stavbe inak zabezpečiť nemožno. Podmienka, že prístup vlastníka stavby nemožno

zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má (môže) slúžiť ako cesta,
ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá, alebo že mu vecné bremeno zriadi
zmluvou za cenu obvyklú. Vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty má byť v rozsahu objektívne
zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, nemusí ísť vždy o užívanie komfortné, ale podľa okolností musí
zabezpečiť prístup k domu - stavbe bez nadmerného obmedzenia vlastníka pozemku, teda príjazd k

domuautomnievždyjenevyhnutnýaanisohľadomnagarážovaniepotrebný.Okremzriadeniavecného
bremena výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch (a za taxatívne vymedzených podmienok) je
nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou na zriadenie práva stanovenie náhrady za zriadenie práva
cesty s ohľadom na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, a to aj bez
návrhu žalobcu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva
cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby

tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší, keď skutočnosť využitia iného prístupu s potrebou
stavebných úprav nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam.

20. Vychádzajúc zo zhora uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ním vyslovený právny názor v
prvom rozhodnutí zo dňa 13.02.2020 je v protiklade s jasným a nepochybným znením ust. § 151o ods.

3 OZ (s hmotnoprávnou úpravou podmienok pre zriadenie práva cesty), nakoľko zákonné ustanovenie
nezmocňuje súd ani vo výnimočných prípadoch nerešpektovať uvedené hmotnoprávne predpoklady
pre zriadenie práva cesty a neprihliadať teda s ohľadom na faktický stav na spoluvlastníctvo žalobcov
k priľahlým pozemkom v podielovom spoluvlastníctve strán sporu (parc. č. 61/2, 62/1 a 63/2), s
ohľadom na čo odvolací súd odstupuje od svojich právnych záverov uvedených v predchádzajúcom

rozhodnutí, s ohľadom na ktoré (pre súd prvej inštancie právne záväzné) názory prvoinštančný súd
v spore následne po zrušení jeho prvého (v kontexte zmeneného názoru odvolacieho súdu vecne
z dôvodov v ňom uvedených správneho) rozsudku vo veci konal a rozhodoval. Pokiaľ v danom spore
nie je naplnený už prvý zákonný predpoklad pre zriadenie práva (požadovanej a v GP vyznačenej)
cesty, pre spoluvlastníctvo žalobkýň k priľahlým pozemkom, ktoré práve na účel prístupu k ich stavbe

v minulosti pri deľbe domovej nehnuteľnosti boli ponechané v podielovom spoluvlastníctve oboch
vlastníkovnovovytvorenýchdomovýchnehnuteľností,nebolomožnéžalobevyhovieť,anisprihliadnutím
na (i v čl. 5 CSP uvedenom) princíp, že zjavné zneužitie (spolu) vlastníckeho práva žalovanými k
týmto priľahlým pozemkom nepožíva právnu ochranu. Preto ústavne súladným (konformným) výkladom
uvedeného ustanovenia zákona môže byť len taký, ktorý výslovnému zneniu zákonného ustanovenia

neodporuje. Citované zákonné ustanovenie teda pre súd nepredpokladá/neumožňuje zohľadnenie
situácie, že reálny (aktuálny) užívací stav k priľahlým pozemkom žalobcom ich reálne využitie na
prístupovú cestu neumožňuje a že sa ako oprávnení spoluvlastníci výkonu svojich spolu/vlastníckych
práv nedomáhajú. V danej veci nie je naplnený ani druhý zákonný predpoklad pre zriadenia práva cesty
v nemožnosti zabezpečenia prístupu vlastníka k stavbe inak, nakoľko postoj žalovaných je prístupný k

zabezpečeniu prístupovej cesty pre žalobkyne zozadu cez ulicu T. a následne cez obecnú parc. č. 718/1
a parcelu žalovaných.

21. Odvolací súd však zotrváva na svojom právnom názore o tom, že v spore môže súd rozhodovať o
zriadení práva cesty len cez pozemok označený žalobcami, teda v tomto konaní bez návrhu žalobkýň

nemohol konať a rozhodovať o práve cesty z inej strany ako to žalobcovia navrhovali. Podľa názoru
odvolacieho súdu tiež nepripadalo do úvahy zriadenie práva cesty bezodplatne (podľa odôvodnenia
rozsudku), nakoľko odplatnosť za zriadenie práva cesty ako vecného bremena je (pre obmedzenie
vlastníckeho práva) ústavnoprávnou hmotnoprávnou podmienkou jeho zriadenia, keď rovnako ani pri
určení prechodu len pešo a bicyklom nebolo nevyhnutné upraviť právo cesty v šírke 2,5 m. Nakoniec

treba poukázať na to, že (nový)žalobca v 2.rade nemal v spore v čase rozhodovania odvolacieho súdu
danú aktívnu vecnú legitimáciu, z dôvodov uvedených zhora v bode 14.

22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).