Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018209340
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:0018209340.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky A.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XXX/XX, Q., právne zastúpenej JUDr. Veronikou Čižmárovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie osloboditeľov 1, 071 18 Michalovce proti
odporcovi D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, XXXXX Q., Q., v konaní o zvýšenie výživného, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 15P/213/2018 - 341 zo dňa 19. júla
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom došlým na súd prvej inštancie dňa 23.10.2018 domáhala
zvýšenia výživného voči odporcovi zo sumy 150 eur na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom
01.10.2018, poukazujúc na to, že od posledného rozsudku sa zmenili pomery na strane odporcu, ako
aj na jej strane.

V priebehu konania navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 400 eur mesačne odo dňa podania
návrhu

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce rozsudkom pod sp.zn. 15P/213/2018 - 341 zo dňa 19.07.2022 ako súd prvej

inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.3.2018, číslo konania 2P 280/2017-56 tak,
že odporcovi z v y š u j e výživné na navrhovateľku zo sumy 150 Eur na sumu 331 Eur mesačne
od 23.10.2018, ktorú sumu je odporca povinný prispievať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa,
toho ktorého mesiaca vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 23.10.2018 do 31.7.2022 v sume 7 828,54 Eur súd p o v o ľ u j e
odporcovi splácať v 782,85 eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, pod
následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca
od právoplatnosti rozsudku.III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o
rodine. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že s prihliadnutím na rozsudok Okresného
súdu Michalovce zo dňa 15.03.2018 pod č. k. 2P/280/2017-56 súd schválil rodičovskú dohodu
tak, že znížil odporcovi výživné na v tom čase maloletú navrhovateľku zo sumy 300 eur na sumu
150 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 04.04.2018. Súd argumentoval tým, že v čase tejto úpravy výživného bol odporca

nezamestnaný a nemal žiadny príjem, pričom matka navrhovateľky pracovala s priemerným čistým
mesačným zárobkom vo výške 900 eur. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti.
Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že naposledy bolo určované výživné 15.03.2018, kedy súd
znížil výživné z 300 eur na 150 eur mesačne na jej výživu, pričom od tej doby sa zmenili výdavky na
oboch stranách. Uviedla, že odporca pri poslednom rozhodovaní tvrdil, že žije v X. s priateľkou a niektoré

mesiace vôbec neplatil na ňu výživné, teda vyhýbal sa plateniu výživného. Mesačné výdavky na stravu
činia 180 eur, na obuv činia 100 eur, hygienické potreby 60 eur, návštevy lekára 5 eur. Matka jej uhrádza
životnú poistku vo výške 16,60 eur a zdravotnícke služby vo výške 5 eur a poplatok za mobilný telefón
vo výške 15 eur mesačne, pričom na výlety zo školy poskytuje 15 eur a viac mesačne. Argumentovala
tým, že v rámci školy navštívila X., čo činilo 350 eur, matka jej poskytla 100 eur a poplatok za ZRPŠ

činí 30 eur ročne, pričom školské pomôcky uhrádza vo výške 100 ročne, mesačné náklady na pomôcky
činia okolo 100 eur. Poplatky na stužkovú 43 eur mesačne. V čase, keď študovala na gymnáziu sa
stravovala v školskej jedálni, stravné činilo cca 20 eur mesačne. Ďalšie výdavky navštevovala angličtinu
- 60 eur mesačne, náklady spojené s bývaním približne 68 eur. Priemerné výdavky teda činia 587,84
eur. Vzhľadom k tomu, že matka zaplatila diaľničnú známku na auto, na ktoré používa ona, poplatok za

internát musela platiť aj v čase covidovej krízy aj keď na internáte bývala približne 2 týždne. Stravné na
internáte neuhrádzala v rokoch 2020, 2021 až do septembra 2021. V júni 2022 ukončila 2. ročník G.
fakulty a uviedla, že počas prázdnin brigádnicky pracuje v predajni Q. K. a na hodinu má čistý príjem 4
eurá. Jej pracovný čas je päť dní v týždni od 07.00 hod. do 15.30 hod. Okrem iného uviedla, že býva s
matkouabratomvspoločnejdomácnostiv3-izbovombyte,zaktorýmatkauhrádza209,29eur.Mesačne

jej matka poskytuje vreckové 20 až 30 eur a odporca na jej výživu prispieva 150 eur mesačne.

5. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného pretože má vysoké životné
náklady, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá nepracuje, nemá žiadny príjem, je prihlásená
na úrade práce od marca 2021 a prisťahovala sa k nemu do Š.. Bývajú v rodinnom dome, ktorý zakúpil

odporca v roku 2017 za sumu 46 000 Š. korún. Mesačne platí poplatok za elektrinu 400 mesačne, cestná
daň 564 eur ročne, poistka na auto 23 eur mesačne. Tieto náklady boli za rok 2021. Poistka na dom činí
593 eur ročne a 53 eur mesačne. Má dve mačky, za ktoré uhrádza poistku, ako aj sociálnu poistku a na
potraviny vynakladá približne 600 eur mesačne, ako aj na lieky 100 eur mesačne. Okrem toho je toho
času na maródke pre poškodené plece, čaká na operáciu, dostáva 80 % základného príjmu a okrem

toho platí ešte hypotéku na dom, čo činí 160 eur a pôžičku vo výške 120 000 Š. korún, čo je asi 12 000
eur, ktoré musel zobrať na akontáciu. Spláca mesačne 176 eur, pričom poplatok za internet a ostatné
poplatky okolo 75 eur. Ďalej za telefón, daň z nehnuteľnosti, čo činí približne 39 eur mesačne. Krmivo
na mačky 30 eur mesačne, 150 eur na výživné, výdavky na dom, kosenie, údržbu atď., približne 100
eur. Palivo do práce do auta 260 eur mesačne. Jeho minimálne náklady za rok 2021 činili 2 028 eur,

za rok 2022 - 2 257 eur.
Uviedol, že v roku 2018 pracoval v X., hľadal si prácu, neskôr začal pracovať vo Š.. Pracoval ako vodič
autobusu, jeho mesačný príjem činil 1 500 eur, v máji 2018 dostal prácu a nastúpil do firmy K. N. K.
C., ako automechanik so zárobkom 1 820 eur mesačne. Od roku 2019 až doteraz pracuje u iného
zamestnávateľa so zárobkom 2 072 eur mesačne. V roku 2021 činil zárobok 2 261 eur a za rok 2022

dosahoval zárobok vo výške 2 261 eur. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, na výživu navrhovateľky
uhrádza 150 eur mesačne. Priateľka sa k nemu prisťahovala v októbri 2020. Majetok na Slovensku
nemá, iba jeden účet so Š..6. Súd mal v konaní nepochybne preukázané, že došlo k výraznejšiemu nárastu výdavkov u
navrhovateľky a zároveň došlo aj k nárastu príjmu na strane otca. V konaní súd prihliadal na majetkové
pomery tak povinného otca, ako aj na výdavky oprávnenej, ktorá medzičasom dospela. Následne

súd zhodnotil možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča a zhodnotil aj odôvodnené potreby
navrhovateľky, pričom mal za to, že došlo k zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky, ako aj na
strane otca v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zároveň súd prihliadal v zmysle § 78 ods. 3 Zákona
o rodine aj na vývoj životných nákladov. Vzal do úvahy nielen vyživovaciu povinnosť otca, ale aj zmenu
výdavkov na strane navrhovateľky.

III. Odvolanie otca povinného z platenia výživného a vyjadrenie k odvolaniu účastníkmi konania

7. Písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.09.2022 podal odvolanie otec

navrhovateľky, pričom argumentoval tým, že namieta absolútnu zmätočnosť a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd považuje za preukázané nevyhnutné výdavky navrhovateľky
spolu vo výške 331 eur mesačne, a to od 23.10.2018, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného
zo strany navrhovateľky. Odporca poukázal na to, že nešpecifikoval súd presne a určito teda
podrobné výdavky navrhovateľky za obdobie rokov 2018, 2019, 2020, 2021 až do mesiaca júl

2022, len matematicky spočítal navrhovateľkou deklarované výdavky bez relevantných dôkazov a ich
preukázania. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného nebola podľa odporcu navrhovateľka
študentkou X. R. G. G. a na štúdium nastúpila až v akademickom roku 2020 - 2021, čo možno dedukovať
z potvrdenia z univerzity z 12.11.2021. Na základe uvedeného má odporca za to, že priznané zvýšenie
výživného za obdobie október 2018 minimálne do septembra 2020 je toto sporné a za obdobie október

2018 až minimálne do septembra 2020 boli jej výdavky v sume 210 eur mesačne preukázané.
Zároveň poukázal, že súd si nevyžiadal potvrdenie z G. G. R. V. X., iba argumentoval písomným
vyjadrením navrhovateľky z 11.11.2021, z ktorého vyplýva, že od roku 2020 je študentkou X. R. V.
X., lenže od ktorého mesiaca roka 2020 je navrhovateľka študentkou, to nie je preukázané. Zároveň
argumentoval odporca tým, že v spoločnosti B. N. K. C. T. T. pracuje od mája 2019, pričom jeho čistý

príjem za rok 2019 bol 1 820 eur, čistý príjem za rok 2020 - 2072 eur a za rok 2021 a 2022 činil čistý
zárobok 2 261 eur. Odporca poskytol súdu listinné dôkazy o jeho príjme, o výdavkoch vo Š.É. jazyku
s poznámkami na predmetných kópiách, čiastočne prekladom do slovenčiny, pričom súd nevykonal
tieto dôkazy zákonným spôsobom tým, že ich úradne nepreložil do jazyka slovenského a teda možno
povedať opätovne nevykonal potrebné dokazovanie v zmysle zákona. Odporca vo svojej výpovedi na

pojednávaní dňa 19.07.2022 podrobne uviedol svoje pomery, ako aj mesačné vynakladané výdavky. Je
jednoznačne nepochopiteľné, že súd neprihliadol v bode 63. odôvodnenia rozsudku na výdavky odporcu
a poukazuje v rozhodnutí iba na výdavky navrhovateľky, a to aj na drogériu mesačne od 23.10.2018
vo výške 70 eur, čo považuje odporca za nepreukázané výdavky. Zároveň poukázal na to, že za 12
mesiacov je údajný výdavok navrhovateľky na drogériu 840 eur ročne, teda odporca sa pýta, aké sú

dôkazy na uvedenú sumu. Ďalej trvá na tom, že bolo preukázané správaním sa navrhovateľky voči
odporcovi aj na pojednávaní, že uplatnený nárok navrhovateľky na zvýšenie výživného bol a je v rozpore
s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
Odporca ďalej uviedol, že v zápisnici o pojednávaní z uvedeného dňa sa chcel dohodnúť s matkou
navrhovateľkyeštevroku2018,nodcéra,tedanavrhovateľkaodmietlastretnutiesodporcomakootcom.

Zároveň odznelo na pojednávaní, že odporca bol v nemocnici má problémy so zdravotným stavom so
srdcom a vôbec s ním navrhovateľka nekomunikuje. Preto odporca považuje samotný návrh na zvýšenie
výživného, ako aj celý priebeh konania s pochybnosťami o nezaujatosti konajúceho súdu, keď odporca
má vedomosti, že matka navrhovateľky je v štátnozamestnaneckom pomere a pracuje v F., keď pôvodne
matka navrhovateľky vo svojom písomnom podaní, teda v návrhu na zvýšenie zo 14.10.2018 uviedla,

že jej služby 6, 8 a 12 hodinové sú aj prípadne nočné, avšak neuviedla, aké je jej zamestnanie a kto je
jej zamestnávateľom. Pokiaľ odporca spočítal bežné výživné 331 eur mesačne spolu s výškou splátok
dlžného výživného 782,85 eur mesačne, tak činí táto suma 1 113,85 eur mesačne, pričom odporca
poukázal na to, že jeho súčasný čistý príjem je 2 261 eur a opätovne poukázal na svoje mesačné
výdavky.

Ďalej odporca v odvolaní, že vzhľadom na enormné zvýšenie energií, ako aj vykurovacieho obdobia,
zimného obdobia a vyššie uvádzané mesačné výdavky a náklady odporcu, čo predstavujú viac ako 2
000 eur, určené výživné, ako aj platba zaostalého výživného vychádzajú náklady odporcu cez 3 100 eur,
pričom jeho súčasný príjem opätovne poukázal, že je iba 2 261 eur. Napadnuté rozhodnutie považujeodporca za likvidačné voči jeho osobe a nezákonné aj s ohľadom na vykonané a nevykonané dôkazy,
pričom s odôvodnením listinných dôkazov, ktoré predložil sa nebude môcť relevantne oboznámiť ani
odvolací súd, a teda napadnuté rozhodnutie považuje odporca za nezákonné, a to s ohľadom na jeho

vek, zdravotné problémy, ako aj na správanie sa navrhovateľky voči odporcovi, ktoré je preukázateľne v
rozporesdobrýmimravmi.NazákladeuvedenéhospoukazomnapríslušnéustanoveniaCSP,konkrétne
§ 355 a § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) má za to, že konajúci súd pochybil, a preto navrhuje
odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie a následné
rozhodnutie. Zároveň poukazuje na závažné procesné chyby, ako sú vytýkané nedostatky dokazovania

v podanom odvolaní, keďže výživa navrhovateľky nie je ohrozená a odporca jej pravidelne prispieva na
výživné 150 eur mesačne. Navrhuje, aby bola zároveň odložená vykonateľnosť samotného rozsudku.

8. K podanému odvolaniu povinného z platenia výživného - odporcu sa vyjadrila písomným podaním
z 03.10.2022 prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľka, pričom uviedla, že s tvrdeniami
odporcu v odvolaní nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, účelové. Prvoinštančný súd odôvodnil svoje

rozhodnutie a považuje právny názor súdu za vecne správny. Súd prvej inštancie správne a úplne
zistil skutočný stav veci, pričom považuje odvolanie odporcu za nedôvodné. Argumentovala aj tým, že
prvoinštančný súd sa dostatočne venoval všetkým jej výdavkom, ako aj preukázaniu výdavkov zo strany
odporcu s poukazom na to, že v roku 2017 žiadal odporca znížiť výživné na ňu zo sumy 300 eur, čo
mu bolo vyhovené. Od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov a to na strane

odporcu, ako aj na jej strane. Ak spochybňuje odporca jej výdavky, nakoľko ich má za nepreukázané
a nadbytočné, avšak je zarážajúce ako odporca vyčíta prvoinštančnému súdu, že tento nepovažoval
za nevyhnutné výdavky aj platby na dve mačky odporcu spolu vo výške 53 eur mesačne akceptovať
a považovať za adekvátne preukázané výdavky, a to na jej drogériu. Pokiaľ odporca poukazom na
samotný podaný návrh na zvýšenie výživného, ako aj celý priebeh konania pochybuje o zaujatosti súdu,

navrhovateľka argumentuje tým, že nevie kde touto otázkou odporca smeroval, navyše jej matka v
návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 14.10.2018 jasne uvádza, že je v služobnom pomere, keďže je
X.Í. X. - X. T. P. I. P. F. V. Q.. Navrhovateľka uvádza, že z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva,
že je toho času dospelá, avšak študuje na vysokej škole dennou formou a pripravuje sa sústavne na
budúce povolanie. Teda je odkázaná na výživné zo strany rodičov tak otca ako aj matky.

Ďalej poukázala na to, že odporca jej návrh zvýšenie výživného považuje za rozpor s dobrými mravmi,
nakoľko neprejavuje žiadny záujem o neho, nekomunikuje s ním ani sa s ním nestýka. Toto tvrdenie
odporcu považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa svojej vyživovacej povinnosti voči nej. Je jej ľúto,
aké vzťahy má s otcom, avšak má zato, že tieto boli naštrbené v dôsledku konania práve otca. To,
že nekomunikuje s ním a že dlhodobo nejaví záujem o neho, odporca na jednej strane vytýka, že

neprejavuje o neho záujem, na druhej strane ako rodič neurobil nič preto, aby sa ich vzťah navzájom
mohol rozvíjať. Poukazuje na enormné zvýšenie cien elektrickej energie vo Š. a ďalej, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné, že v súčasnej dobe nepracuje, dostáva 80 % platu. Navrhovateľka
argumentuje, že súd vychádzal zo stavu, ktorý je aktuálny v čase rozhodovania, a preto sú tieto hypotézy
odporcu pre rozhodnutie súdu, podľa nej, nepodstatné. Má za to, že súd prvej inštancie rozhodol na

základe dostatočne zisteného skutkového stavu a podľa právnych ustanovení Zákona o rodine a v
súlade s CSP vyhodnotil dôkazy tak na jednej strane, ako aj na druhej strane. S ohľadom na všetky
tieto okolnosti navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 15P/213/2008
z 19.07.2022 ako vecne správny potvrdiť. Zároveň argumentuje tým, že návrh odporcu na odklad
vykonateľnosti považuje za nedôvodný, a preto ho navrhuje zamietnuť.

9. K vyjadreniu navrhovateľky k podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu odporca podaním zo dňa 04.11.2022, v ktorom argumentoval v podstate tými istými
dôvodmi, ako uvádzal pôvodne v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie a trvá na tom, že súd
nemal preukázané a presne a určite sa podrobne nevysporiadal s výdavkami navrhovateľky za roky

2018 až 7/2022. Zároveň poukazuje na to, že nedoložila spolu so svojím vyjadrením z 03.10.2022
na odstránenie pochybností žiadne relevantné dôkazy. Opätovne odporca uvádza, že v čase podanie
návrhu na zvýšenie výživného nebola navrhovateľka študentkou X. R. V. X., G. G. a na základe
uvedenéhojetupodľanehorozporspriznanýmzvýšenímvýživnéhozaobdobieoktóber2018minimálne
do septembra 2020, a to v jednotlivých položkách v bode 67. odôvodnenia rozsudku. K týmto sporným

okolnostiam sa však ani navrhovateľka nevyjadrila v podaní z 03.10.2022 a súd prvej inštancie sa mal
dostatočne venovať všetkým jej výdavkom za jednotlivé obdobie od podania návrhu až do rozhodnutia
vo veci. Zároveň sa navrhovateľka nevyjadrila ani ku skutočnosti, že súd nedôvodne a bez vykonaniapotrebného dokazovania zvýšil odporcovi, a to zmätočne, výživné odo dňa podania návrhu, teda od
23.10.2018, aj keď na toto zvýšenie nemal dôkazy.
Ďalej poukázal na to, že poskytol dôkazy o svojom príjme, ako aj o výdavkoch, ktoré neakceptoval

súd prvej inštancie. Argumentoval tým, že je zarážajúce, že vyjadrenie navrhovateľky bez predloženia
listinných dôkazov z jej strany, čo sa týka preukázania výdavkov na drogériu mesačne 70 eur, čo
považujezanepreukázané,neadekvátne,abynavrhovateľkanadrogériuminula840eurročne.Odporca
poukázal aj na to, že namietané náklady matky navrhovateľky bode 65., kde sú uvádzané pravidelné
výdavky za rok 2018 až január 2022, navrhovateľka takisto podľa odporcu nepreukázala predložením

potrebných listinných dôkazov. Výživné podľa odporcu nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, na ktoré poukázal odporca v odvolaní a tiež poukázal na to, že listinnými dôkazmi bolo
preukázané, že jeho mesačné náklady predstavujú viac ako 2 000 eur, ak odpočíta súd zvýšené výživné
ako vychádzajú náklady odporcu cez 3 100 eur, čím už argumentoval pôvodne v odvolaní. Taktiež
odporca poukazuje na to, že navrhovateľka od podania návrhu na zvýšenie výživného uvádza bydlisko
U. XXX/XX, Q., čo je podľa informácií odporcu adresa, kde bývajú starí rodičia navrhovateľky, teda

otec a matka navrhovateľkinej matky, pričom má bývať spolu s matkou a jej bratom v 3-izbovom byte
v Q.. Zároveň poukazuje odporca vo vyjadrení na to, že navrhovateľka sa nevyjadrovala k odvolacím
dôvodom odporcu, a preto trvá na tom, aby rozsudok prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň argumentuje tým, že nie je výživa navrhovateľky ohrozená, a
preto navrhuje odloženie vykonateľnosti rozsudku.

10. K vyjadreniu odporcu zo dňa 04.11.2022 reagovala písomným podaním zo dňa 14.12.2022
navrhovateľka, ktorá uviedla, že vzhľadom na uvedené podáva k písomnému vyjadreniu odporcu
svoje stanovisko, a to, že naďalej zotrváva na svojom skoršom vyjadrení k odvolaniu odporcu na
skutočnostiach v ňom uvedených. Podľa jej názoru, skoršie písomné vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom

vyjadrila aj to, že je toho názoru, že súd prvej inštancie rozsudkom pod sp. zn. 15P/213/2018 rozhodol
správne a s ohľadom na vykonané dokazovanie vecne aj správne posúdil vec a rozsudok aj následne
riadneodôvodnil.Pretonavrhlarozsudokakovecnesprávnyazákonnýpotvrdiťazároveňnávrhodporcu
na odklad vykonateľnosti zamietnuť.

11. Na vyjadrenie navrhovateľky duplicitne sa vyjadril povinný podaním z 03.02.2023, pričom zotrval na
dôvodoch uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil, že v decembri 2022 mal vážny úraz.

12. Navrhovateľka podaním z 08.02.2023 reagovala na vyjadrenie povinného s tým, že nevie posúdiť
závažnosť úrazu a poukázala na dĺžku konania.

13. Krajský súd v Prešove vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 15CoP/16/2023-403 zo dňa 12.09.2023
tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku III.
Na základe podaného dovolania otca ako povinného z platenia výživného s poukazom na § 420 písm.
b), c), f) a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP rozhodol Najvyšší súd SR uznesením 2CdoR/2/2024 zo dňa

26.09.2024 a rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12.09.2023 sp. zn. 15CoP/16/2023 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

14. V odôvodnení uznesenia vyslovil právny záver, že pokiaľ ide o námietky podľa § 420 písm. b) a c)
CSP, resp. § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP tieto dovolateľ bližšie nešpecifikoval, preto dovolací súd v

tejto časti považoval dovolanie za neprípustné.
Najvyšší súd SR dospel k právnemu záveru, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
námietkou nepreloženia listín do slovenského jazyka a potreby ich vykonania a vyhodnotenia na účely
zistenia skutočného stavu. Opomenul tiež, že odporca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
08.02.2023 prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že v decembri 2022 utrpel vážny úraz pravej

dolnej končatiny s roztrhnutím šliach od sedacej časti až po členok a vzhľadom na závažnosť poranenia
je predpoklad dlhodobej liečby a nižších príjmov, teda (podľa obsahu) namietal zmenu svojich pomerov
v priebehu odvolacieho konania. K podaniu pripojil ďalšie doklady vo Š. jazyku (č.l. 377 - 382 spisu), z
ktorých bez prekladu je zrejmé len uvedenie diagnózy F. XX.X, A. X.T. F.-XX I. „. J. Q. F. Š.“.

15. Uvedený postup považoval dovolací súd za nesprávny v takej miere, že ním došlo k porušeniu práva
dovolateľa na spravodlivý proces, a preto dovolaciu námietku podľa § 420 písm. f) CSP považoval za
dôvodnú a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.16. Krajský súd v Prešove, potom čo bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR účastníkom
konania, po predložení spisu dňa 29.11.2024, v zmysle vysloveného právneho názoru pokračoval v
odvolacom konaní.

Uznesením 15CoP/102/2024-468 zo dňa 28.02.2025 pribral do konania prekladateľku X.. L. Q. a uložil
jej za úlohu preložil listinné dôkazy na č.l. 253 - 254, 268, 377 - 382, 425 - 428 súdneho spisu.
Preklad č. XXX/XX bol odvolaciemu súdu doručený dňa 09.05.2025.

17. Odvolací súd nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia na deň 29.05.2025 s poukazom na to, že ide

o reštančnú vec.
Na základe obsahu preložených listinných dôkazov odvolací súd vo veci opätovne rozhodol, pričom
vychádzal z rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v pôvodnom konaní pod sp.
zn. 15P/213/2018.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

18. Krajský súd v Prešove ako odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke

súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potom ako
bola vec odvolaciemu súdu vrátená na ďalšie konanie v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, č. k.
2CdoR/2/2024 zo dňa 26.09.2024.

19. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia
bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádza v
odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného
a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by

sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty:

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných

skutkových okolností, na zmenu rozsahu výživného.

22. Odvolateľ a dovolateľ nesúhlasil so stanovenou výškou výživného a s časovým obdobím spätne od
podania návrhu, napadnuté rozhodnutie podľa neho vychádza z nedostatočne zisteného skutočného
stavu veci a právne závery súdu o stanovení výšky výživného nemajú základ vo vykonanom dokazovaní,

poukazujúc pritom na svoj zdravotný stav, splátky dlhov a iné výdavky na svoje osobné potreby.
V nadväznosti na uplatnené odvolacie a dovolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom
zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným
potrebám navrhovateľky. Súd správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá,
možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc aj na osobnú

starostlivosť matky, pričom odvolací súd vyhodnotil všetky listinné dôkazy predložené otcom - povinným
z platenia výživného v odvolacom konaní.23. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

24. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane plnoletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, zmena čo sa týka štúdia

a zvýšené náklady vzhľadom na zvýšenie veku, ako aj dochádzania do miesta štúdia, trvalá zmena
zdravotného stavu a podobne.

25. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške
výživného v časti týkajúcej sa výživného na navrhovateľku v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine a §
121, § 154 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov na strane navrhovateľky, ako na strane povinného

otca. O výške výživného rozhodol správne súd v zmysle ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine.

26. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti

predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal
z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli

predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť plniť výživné vo výške určenej súdom, a to aj
napriek zdravotným obmedzeniam, ku ktorým došlo v dôsledku úrazu dňa 24.12.2022.

27. Rozhodnutie o výživnom rieši predovšetkým otázku výživy detí na dlhšie obdobie, pričom rodič
si musí byť vedomý toho, že je jednou z jeho najdôležitejších povinností zabezpečiť si príjem nielen

pre seba, ale aj pre svoje deti. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom
podieľať sa na výžive dieťaťa. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné
zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, pričom rozsah takto stanoveného
výživného, ktoré je otec zaviazaný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností
prejednávanej veci. Na strane navrhovateľky je potrebné uviesť, že bola vo veku v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie, kedy jej náklady reálne vzrástli s poukazom na nielen nástup na X. R., G. G., ale aj s
dôrazom na obdobie rokov 2019 - 2020, kedy bola navrhovateľka v maturitnom ročníku na strednej škole
a jej výdavky sa v súvislosti s prípravou na maturity, ako aj na prijímacie skúšky na vysokú školu zvýšili.
V súvislosti s uvedeným štúdiom, ako aj so zmenou pôsobiska s poukazom na uvedené štúdium na
vysokej škole v X., súd prvej inštancie uvedené skutočnosti jednoznačne posúdil a vyhodnotil správne.

Pritom percentuálne rozpätie výživného 18 až 20 % z čistého príjmu povinného rodiča teda zodpovedá
reálnym nákladom, ktoré je nevyhnutné na dcéru navrhovateľa vynaložiť. Čistý plat navrhovateľa v roku
202 dosahoval 2 072 eur, v roku 2021 to bolo 2 261 eur a v roku 2022 takisto 2 261 eur. V nasledujúcom
období poberal vzhľadom na úraz 80 % čistého príjmu.

28. Súd prvej inštancie ustálil náklady na navrhovateľku v sume 331 eur mesačne, od 23.10.2018, ktorú
sumu je povinný otec na základe uvedeného rozsudku prispievať k rukám navrhovateľky vždy do 15.
dňa toho-ktorého mesiaca. Dlžné výživné pritom súd správne určil od doby 23.10.2018 do 31.7.2022 a
povolil odporcovi splácať uvedené zaostalé výživné v mesačných splátkach 782,85 eur splatné spolu
vždy s bežným výživným. K uvedenému jednoznačne dospel súd prvej inštancie na základe posúdenia

príjmov a výdavkov povinného otca, pričom bezpochyby mal na mysli tú skutočnosť, že otec z príjmu,
ktorý mesačne má k dispozícii, platí nevyhnutné výdavky na chod domácnosti, kde okrem neho žije s ním
aj jeho priateľka, ktorá v súčasnej dobe, ako poukazoval povinný otec, nemá žiadny príjem. Uvedená
skutočnosť však nie je v rozpore s tým, že súd určí vyššie výživné na jeho dcéru iba z toho dôvodu, že
povinný otec žije s priateľkou, ktorá nemá v súčasnej dobe žiadny príjem. Uvedená skutočnosť nemôže

byť na vadu priznaného výživného v prospech jeho dcéry.

29. Ďalej pri skúmaní odvodnených potrieb oprávnenej osoby nevzal do úvahy všetky výdavky, na
ktoré poukázala navrhovateľka, avšak pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktnepreukázané, najmä čo sa týka skutočností všeobecne známych a nie je možné pri kvantifikácii
peňažného vyjadrenia bazírovať na striktnom vyčíslení jednotlivých vynakladaných výdavkov. Tak tomu
bolo aj pri výdavkoch na hygienu, ktoré navrhovateľka vyčíslila výškou 70 eur mesačne, čo podľa

odvolacieho súdu nie je výdavkom, ktorý by bol nadštandardný, pokiaľ navrhovateľ vynaložil na svoje
mačky 53 eur mesačne.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť ako mierou sa má povinný otec podieľať na
uspokojovaní takto vyčíslených potrieb dieťaťa. Rozdelenie tejto sumy na polovicu pre každého rodiča

by neprichádzalo do úvahy ani pri rovnosti príjmov oboch rodičov. Absencia nemateriálneho plnenia
v podobe osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná
plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere, pričom matka
navrhovateľky žije s ňou domácnosti a o jej potreby sa táto aj v súčasnej dobe stará. Obligatórnym
zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je teda osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o
rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (pozri uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011). Pri výrazne prevažujúcej miere
osobnej starostlivosti matky o navrhovateľku, aj keď plnoletú, nastolená situácia medzi rodičmi sa už
teraz prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku prihliadania
na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť rodiča o
dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku v neprospech

otca možno racionálne odôvodniť ustanoveniami § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd
zdôrazňuje, že rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov, pričom príjem otca ak je vyšší ako príjem matky, je potrebné túto skutočnosť
bezpochyby zohľadniť aj pri samotnom určení výživného na plnoleté dieťa. Aj vzhľadom na vyššie
uvedené by skúmanie schopnosti matky iným spôsobom prispievať na výživu jej plnoletej dcéry bolo

nedôvodné.

31. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyhodnotil písomné dôkazy predložené otcom ako
povinným z platenia výživného a dospel k jednoznačnému záveru, že tieto v žiadnom prípade
nespochybnili tak závery súdu prvej inštancie, ako ani závery odvolacieho súdu vyslovené v rozsudku

zo dňa 12.09.2023.
V prvom rade musí odvolací súd poukázať na listinné dôkazy predložené otcom v odvolacom konaní:

- na č.l. 253 súdneho spisu - ide o daňové priznanie otca za rok 2018 k 31.05.2019 potvrdzujúce príjem
272 400 Š.L. korún a konečnú daň 60 463 Š. korún, ktorý doklad mal k dispozícii súd prvej inštancie na

základe vyjadrenia otca už v priebehu konania,
- na č.l. 254 súdneho spisu - ide o daňové priznanie otca za rok 2019 k 05.06.2020 potvrdzujúci príjem
302 400 Š. korún a komerčnú daň 73 923 Š. korún, aj uvedený doklad bol otcom v konaní súdu prvej
inštancie predložený nie v Š., ale v slovenskom jazyku,
- na č.l. 264 súdneho spisu - kúpna zmluva zo dňa 29.04.2016 na sumu 46 000 Š. korún, ktorej obsah

bol známy tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolaciemu súdu z vyjadrení otca,
- na č.l. 265 súdneho spisu - kúpa auta G. K. v sume 5 500 Š. korún, aj uvedený obsah zmluvy bol známy
v konaní súdu prvej inštancie aj v odvolacom konaní na základe ústnej informácie otca,
- doklad na č.l. 266 súdneho spisu - daňové priznanie za rok 2021 k 01.04.2022 potvrdzujúci príjem
346 700 Š. korún a konečnú daň 87 215 Š. korún, aj uvedený príjem bol otcom deklarovaný v konaní

pred súdom prvej inštancie pri výpovede a aj v odvolacom konaní. Sám odporca uvedené skutočnosti
deklaroval na pojednávaní predloženými písomnými dôkazmi a dňa 19.07.2022 osobne na pojednávaní,
- doklad na č.l. 267 súdneho spisu - oznámenie o sprostredkovaní práce zo dňa 16.03.2021; uchádzač F.
H. o profesiu krajčírky, aj uvedené oznámenie bolo deklarované otcom - povinným z platenia výživného
v konaní súdu prvej inštancie, aj v odvolacom konaní,

- doklad na č.l. 377 - 382 súdneho spisu - potvrdenie poisťovne o znížení pracovnej schopnosti z
05.01.2023
ošetrený pacient 29.12.2022 Diagnóza F. Z. Q. Q. XX. XX- 2022
povolanie - F. Z. T. - Ť. G. X.
Popis nálezu:

Z. Q. Q. XX/XX. Prípadná operácia. Potrebuje nezaťažovať nohu. Bolesť, znížená sila a pohyblivosť
obmedzenej aktivity.
Nemôže zaťažovať pravú nohu. Potreba rehabilitácie
Lekárska starostlivosť:Prípadná operácia, liečenie + rehabilitácia. Rozhodnutie o operácií o týždeň pri kontrole
Znížená pracovná schopnosť 100 % od 29.12.2022 - 30.04.2023
Ortopedická ambulancia A. F. B. (lekár)

- doklad na č.l. 425 - 428 - potvrdenie poisťovne o zníženej pracovnej schopnosti z 18.07.2023 od
17.07.2023 - 31.10.2023.
Očakáva sa, že pacient sa úplne vráti do terajšieho zamestnania do 180 dní.
Konzervatívna liečba neprináša očakávané výsledky. Pravdepodobne bude potrebná operácia.

32. Z uvedeného prekladu písomných dokladov zo Š. jazyka do slovenského jazyka vyplýva, že takmer
všetkyinformácie,ktorésúobsahomtýchtodôkazovboliznámesúduprvejinštancie,akoajodvolaciemu
súdu.
Nové skutočnosti vyplývajú len z potvrdení poisťovne z 05.01.2023 a 18.07.2023, ktoré dôkazy boli
predložené v odvolacom konaní na č.l. 377 - 428. Z uvedených potvrdení vyplýva, že otec - povinný z
platenia výživného utrpel úraz 24.12.2022, ktorý si vyžiadal liečenie, rehabilitáciu v dobe od 29.12.2022

do 31.10.2023, s tým, že otec - povinný z platenia výživného poberal v tomto čase ako sám uviedol 80
% z čistého platu. Predpoklad návratu do práce bol šesť mesiacov od 18.07.2023, t. j. do 18.01.2024.
Ako vyplýva z vyjadrení povinného z platenia výživného počas tejto doby nebol bez príjmu, ale poberal
nemocenské dávky minimálne vo výške 80 % z čistého platu, čo vyplýva nielen z jeho vyjadrenia, ale
aj z potvrdenia poisťovne.

33. K námietkam otca, že nové určenie výživného od 23.10.2018 nie je namieste, pretože v tejto dobe
dcéra ešte nenavštevovala G. G. X. R., odvolací súd vyhodnotil uvedené tvrdenie tak, že výdavky už od
tohto obdobia, teda od podania samotného návrhu od 23.10.2018 na plnoletú navrhovateľku sa zvýšili,
a to v takej miere, že má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení zo 150

eur na 331 eur práve s odôvodnením výdavkov navrhovateľky za uvedené obdobie. V tomto období sa
navrhovateľka pripravovala na ukončenie štúdia na strednej škole, ako aj na prijímacie skúšky na vysokú
školu. Je pravdou, že v tomto čase nebola ešte študentkou vysokej školy, ale v tejto dobe od 23.10.2018
došlo k zvýšeniu nákladov navrhovateľky spojené so zmenou podmienok štúdia. Od septembra 2020
nastúpila do I. ročníka G. G. X. R., čo vyplýva z potvrdenia školy z dňa 12.11.2021. V období dvoch rokov

je aj odvolací súd toho názoru, že miera inflácie dosiahla v roku 2020 3,2 % a v roku 2021 12,8 % oproti
predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov (2022 - 2023) miera inflácie predstavuje 16
% a pritom pri potravinách, či pohonných hmotách je nárast cien omnoho vyšší. Tento objektívny nárast
cien odôvodňuje zvýšenie výživného v primeranej výške, zohľadňujúc dané objektívne zvýšenie cien
tovarov a služieb nielen na strane navrhovateľky, ale aj na strane povinného otca. Z tohto dôvodu preto

odvolací súd potvrdil, že súd prvej inštancie správne návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol,
pretože vyhodnotil určenie výživného vo výške 331 eur za dostatočné.

34.Votázkesplatnostidlžnéhovýživnéhoodvolacísúdpodotýka,žepodľa§232ods.3,4CSP,lehotana
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu

lehotu, tak ako to bolo v danom prípade a súd určil mesačné splátky odporcovi vo výške 782,85 eur
splatné spolu v bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná
15.dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce
sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám,
nezávisle na návrhy účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na
pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu
a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenej. Dlžné výživné plní satisfakčnú

funkciu, ktorou by malo byť dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným
príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni.
Súd pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP k možnosti povoliť splácať dlh ako
k výnimočnému riešeniu. Ak teda súd povolil splácať dlžné výživné otcovi v mesačných splátkach
splatných spolu s bežným výživným k 15 dňu toho-ktorého nasledujúceho mesiaca, privodil pre neho

priaznivý stav, keďže od vyhlásenia a vykonateľnosti rozsudku do právoplatnosti rozsudku je
pomerne dlhšie obdobie umožňujúce povinnému otcovi dlžné zaplatiť a vytvoriť si tak dostatočný
časový priestor. Nemožno toto rozhodnutie súdu interpretovať v neprospech otca, pričom odvolacísúd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa nedopustil excesu, ktorý by bolo nutné korigovať z úrovne
odvolacieho súdu.

35. Súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, príjmy, ako aj výdavky navrhovateľky, odporcu
ako osoby povinnej platiť výživné a správne posúdil časové trvanie dôvodnosti vyživovacej povinnosti
osoby povinnej platiť výživné (otca navrhovateľky) voči navrhovateľke. Posúdením produkovaných
odvolacích námietok otcom vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací
súd nevyhodnotil ako opodstatnené k tomu, aby odlišne rozhodol ako súd prvej inštancie.

36. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.
1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,

možností a majetkových pomerov povinného, teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to
či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

37. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolateľ v podstate vytýkal
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu

a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania, ako aj odvolacieho konania, mal
povinný z vyživovacej povinnosti vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v
prospech jeho tvrdení. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, dospeli k
iným záverom ako povinný, nie je možné interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
Aj samotné predloženie dôkazov vo Š. jazyku v odvolacom konaní chápe odvolací súd ako nedôvodné

a nehospodárne predlžovanie súdneho konania zo strany otca.

38. Povinný z vyživovacej povinnosti v podanom odvolaní, ako aj dovolaní, poukazoval na to, že určenie
výživného je v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka svojho otca nekontaktuje, napriek
snahám zo strany povinného a k otcovi má určitú animozitu, ktorú nemá snahu odstraňovať. Povinný

nemá s ohľadom na materiálne a formálne predpoklady na svoju dcéru možnosť výchovne pôsobiť. K
uvedenému postoju dcéry sa odvolací súd vyjadril vyššie.

39. Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení tak príjmov ako aj výdavkov povinného otca z listinných
dôkazov, ktoré boli súdu predložené a uvedené jasne a zreteľne aj na základe odporcovej výpovede

z 19.07.2022 a dospel k záveru, že stanovené výživné, ktoré je potrebné zo strany povinného otca
uhrádzaťmesačne,jestanovenésprávneavsúladesoZákonomorodine,akoajpríslušnýchustanovení
CMP. Rozhodoval ohľadom skutočného stavu ku dňu rozhodnutia na základe preukázaných okolností
veci.
Čo sa týka navrhovateľky, má odvolací súd za to, že v celom rozsahu sa súd prvej inštancie vysporiadal

nielen s vymenovaním a číselným zosumarizovaním jej výdavkov, ale v prvom rade s poukazom na jej
vek, odôvodnené potreby, ako aj samotnú zmenu jej života s poukazom na to, že ako študentky X. R.,
G. G. žije v krajskom meste X., kde sú úplne iné podmienky pre život, ako aj jej potreby, ako je tomu
v meste Q.. Z potvrdenia G. G. X. R. zo dňa 14.05.2025 vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom
roku 2024 / 2025 študentkou 2. ročníka dennej formy 2. stupňa štúdia. Predpokladaný termín ukončenia

štúdia je jún 2025. V rámci odvolacieho konania odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľka
štúdium na vysokej škole neprerušila.
Čo sa týka rozporu, na ktorý poukázal povinný otec ako odporca v odvolaní voči rozsudku, ako aj v
ďalšom vyjadrení, musí odvolací súd zdôrazniť, že v prvom rade je na rodičovi, aby svoje správanie
voči svojmu dieťaťu nastavil, aby on ukázal, akým spôsobom sa má rodič správať voči svojmu dieťaťu

a následne ako sa má správať jeho dieťa voči nemu.
Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že nie je primerané posudzovať negatívne výdavky na hygienu vo
výške 70 eur mesačne, ak samotný povinný udáva výdavky na dve mačky 53 eur mesačne. Ide o
radikálny nepomer v starostlivosti o dieťa a na druhej strane o zvieratá.40. Dôvodom pre určenie výživného odo dňa podania návrhu je nielen moment nástupu na vysokú školu,
ale predovšetkým maturitný ročník, počas ktorého sa zvýšili výdavky u navrhovateľky s čím sa hlavne

spájajú zvýšené náklady na jej výživu. Odvolací súd nepovažuje tento návrh matky za špekulatívny s
cieľom zvýšiť sumu dlžného výživného alebo ktorý by bol inak v rozpore s dobrými mravmi.

41. Za daného stavu odvolací súd preto potvrdil rozsudok ako vecne správny v jeho napadnutých
výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods.

1 CMP. Odvolací návrh odvolateľa na zrušenie samotného rozhodnutia, ako aj podaný návrh na odklad
vykonateľnosti nepovažoval za dôvodný, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a
zákonný potvrdil.

42. O trovách odvolacieho, ako aj dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia §
396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre
ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ustanovenia
§ 55 CMP.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).