Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211743
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723211743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. - D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Matúš Motyka, advokát,
so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, a.s., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné
zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 21Csp/51/2023-65
zo dňa 04.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
150 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok)

a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne
o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (III. výrok).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou súdu doručenou
26.10.2023 domáhal zaplatenia sumy 4.520,83 eur a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný
napriek zamietnutiu žaloby rozsudkom zo dňa 29.10.2020 v konaní vedenom Okresným súdom
Poprad pod sp.zn. 18Csp/47/2019 na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania, nevyčkal

za právoplatnosťou rozsudku (tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 5CoCsp/16/2021 zo dňa 20.01.2022) a zaslal dňa 21.09.2021 zamestnávateľovi žalobcu žiadosť
o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorej požadoval doplatenie údajného dlhu vo výške 4.520,83
eur. Žalobca preto Okresnému súdu Poprad doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
týkajúceho sa uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom
súd v konaní 17Csp/70/2021 vydal dňa 20.10.2021 navrhované neodkladné opatrenie a rozsudkom
zo dňa 30.03.2022 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Za

primeranúvýškuuplatnenéhonárokupovažovalžalobcasumu4.520,83eur,ktorúsižalovanýuplatňoval
prostredníctvom žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy.3. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, priznanú sumu
považoval za neprimeranú, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca zo sumy poskytnutého úveru
1.500 eur doposiaľ zaplatil len sumu 614,76 eur, preto je jeho tvrdenie o vymáhaní údajnej pohľadávky

nepravdivé. Žalovaný sa taktiež vyjadril, že si je vedomý skutočnosti, že výška priznaného nároku závisí
od úvahy súdu, avšak súdna prax konštantne vyžaduje, aby sa úvaha opierala o celkom konkrétne
a preskúmateľné hľadiská. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca okrem úspechu

v konaní, kde bola žaloba zamietnutá pre premlčanie, musel vynaložiť ďalšie úsilie na svoju obranu,
a to podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne aj podaním žaloby, pričom
v týchto konaniach bol úspešný. V súvislosti s priznanou výškou uplatneného nároku poukázal na
to, že pri jej určení sa zohľadňujú rôzne kritériá, ako je intenzita, časové trvanie závadného konania,
satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Za primeranú sumu v tejto veci považoval výšku 1.500 eur,
pričom pri jej priznaní zohľadnil predovšetkým výšku, ktorú sa snažil žalovaný získať z nezaplateného

premlčaného úveru a následne konanie žalovaného získať majetkový prospech na úkor spotrebiteľa,
napriek zamietavému rozhodnutiu súdu a nevyčkaniu na konečný verdikt odvolacieho súdu. Žalobca
sa musel svojich práv domáhať vo viacerých samostatných konania, napriek sústavnému odporu
žalovaného. Preukázal opakované a viacnásobné porušenie noriem spotrebiteľského práva, a to
dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, dohody o poskytovaní služieb ako

neprijateľnej zmluvnej podmienky, neuvedenie náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesprávnej RPMN, uplatneniu premlčanej pohľadávky na súde, pričom výška priznaného
finančného zadosťučinenia zodpovedá konaniu žalovaného (pozn. bod 20. odôvodnenia) .
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému
žalobcovi, keďže výška plnenia závisela od úvahy súdu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

5. Proti výrokom I. a III. tohto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodu nesprávnych skutkových
záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a jeho nepreskúmateľnosťou,
čo predstavuje porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný poukázal na to,

že skutočnosti, ktoré uvádza súd v bode 20. svojho odôvodnenia neboli v konaní preukázané, a preto
je jeho záver svojvoľný, v rozpore s vykonaným dokazovaním, lebo sa neopiera o žiadne právoplatné
súdne rozhodnutie. Žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca z poskytnutého úveru 1.500 eur
uhradil len sumu 614,76 eur, a preto tvrdí, že súdom uvedené dôvody a priznanie sumy 1.500 eur je
skutkovo nesprávne a nevychádza z vykonaného dokazovania a je nesprávne aj po právnej stránke

veci. Rozhodnutie súdu založené na úvahe súdu má byť preskúmateľné, teda musí byť zrejmé, ako súd
dospel k priznanej sume, pričom v danom prípade tieto skutočnosti absentujú. Odôvodnenie priznania
sumy 1.500 eur je absolútne nepreskúmateľné a neurčité. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že pokiaľ žalovaný namieta, že v rozsudku
Okresného súdu Poprad sp.zn. 17Csp/70/2021, resp. 18Csp/47/2019 nie je konštatované žiadne
porušenie noriem spotrebiteľského práva, tak dáva do pozornosti, z rozsudku sp.zn. 17Csp/70/2021
body 32., 33. a 34., z ktorých nepochybne vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu
o vykonávanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ zrážky aj vykonával napriek tomu, že neexistovalo

žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plnenia a žalobca tak nemal možnosť
zrážky priamo zastaviť (bod 32. odôvodnenia). Súd v tomto konaní taktiež konštatoval, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere bolo nesprávne vyčíslené RPMN, keďže pri jej výpočte nebol zahrnutý poplatok
za dohodu o poskytovaní služieb, ktorá bola súdmi opakovane vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku (bod 33. odôvodnenia).

V súvislosti s výškou priznaného nároku žalobca poukázal na to, že neexistuje exaktne stanovené
kritérium pre určenie výšky tohto nároku a z týchto dôvodov výška závisí vždy od úvahy súdu, pričom
jediným kritériom pre jej stanovenie je jeho primeranosť a zároveň musí pre dodávateľa predstavovať
účinný, primeraný a odradzujúci prostriedok nápravy. Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval skutočnosti uvedené v odvolaní.8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) subjektom k tomu oprávneným (§ 359 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu predchádzalo, v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zrušenie napadnutého
rozsudku, preto ho podľa § 388 CSP zmenil.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., či už

v pôvodnom alebo terajšom znení, je potrebné uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou
hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné
zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane
spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia,
pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa
ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi, pričom nie je právne významné, či sa spotrebiteľ v pôvodnom konaní aktívne domáhal
svojich práv v procesnom postavení žalobcu, resp., či svoje práva uplatnil v rámci obrany, v procesnom
postavení žalovaného. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto
nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že

spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda spotrebiteľ v danom prípade nemusí preukazovať
existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V základnom konaní sp.zn. 17Csp/70/2021 žalobca úspešne
domohol svojich práv, tým že žalovanému bola právoplatne uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy, najprv na základe neodkladné opatrenia neskôr na základe rozhodnutia vo veci
samej.

10. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za svojvoľný, z dôvodu, že súd prvej inštancie
konštatoval viacnásobné porušenie noriem spotrebiteľského práva, a to existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok, nesprávnu RPMN, uplatnenie premlčanej pohľadávky. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na to, že tieto skutočnosti nepochybne vyplývajú z rozhodnutí, ktoré žalobca
predložil ako prílohy žaloby, pričom súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca sa musel
svojich práv domáhať vo viacerých samostatných konaniach a za podstatné odvolací súd považuje
to, že napriek rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalovaného o zaplatenie sumy
1.296,12 eur s príslušenstvom, žalovaný nevyčkal za právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ale žiadosťou

o vykonávanie zrážok zo mzdy si u zamestnávateľa žalobcu uplatnil nárok dokonca vo výške 4.520,83
eur. Na základe tohto konania žalovaného sa žalobca bránil na súde podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v tom, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, a aj vo veci samej sa žalobca domáhal zdržania sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy, pričom oboch prípadoch súd žalobcovi právoplatne vyhovel. Súd prvej inštancie

teda správne uzavrel, že žalobca na súde úspešne uplatnil porušenie svojich práv, preto má nárok na
primerané finančné zadosťučinenie.

11. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia priznanej súdom prvej inštancie
(1.500 eur), túto považuje odvolací za neprimeranú. Odôvodnenie priznanej výšky nároku musí byť

presvedčivé, lebo táto podľa zákona č. 250/2007 Z. z. spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá ale nemôže
byť svojvoľná. Pri jej stanovení je potrebné vychádzať zo závažnosti porušenia práv a povinností, z
okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a
povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa
žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a

odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu
najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa,
ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia
musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na
porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde,
je priznanie finančného zadosťučinenia dôvodné. Žalobca musel brániť svoje spotrebiteľské práva
podanímneodkladnéhoopatreniaanásledneajžaloby,pričomužsamotnésúdnekonaniejestresujúcimfaktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobca však svoj nárok, okrem jeho
prípustnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ničím ďalším neodôvodnil. Žalobca
neuviedol, a to ani v priebehu odvolacieho konania, či konanie žalovaného viedlo aj k vzniku iných

negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami
resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním
žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť
na iných alebo psychická záťaž a pod.. Spotrebiteľské práva žalobcu boli porušené, a preto mu vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Neznamená to však, že mu patrí v takej výške, ako sám

požadoval, resp. v akej mu tento nárok priznal súd prvej inštancie.

13. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd prihliadal na všetky vyššie citované
okolností prejednávanej veci, teda aj predmet sporu v základnom konaní a dospel k názoru, že
primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je suma 150 eur, ktorá zodpovedá svojmu
účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu za prežitú nepohodu počas vedenia

základného súdneho konania a odradí dodávateľa od ďalšieho porušovania práv spotrebiteľov. Žalobca
zároveň žiadne okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného nároku dôkazmi nepreukázal. V súvislosti
s výškou primeraného finančného zadosťučinenia je dôkazná povinnosť a povinnosť tvrdenia na
strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná. Žalobca svoje dôkazné bremeno
uniesol len čiastočne, preto odvolací súd pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil skutočnosť

podania neodkladného opatrenia a žaloby a priebehu samotného súdneho konania, v ktorom bol
zastúpený advokátom, čím jeho diskomfort, resp. psychická záťaž boli znížené. Vo všeobecnosti
odvolacísúdnespochybňuje,žepodaniežalobyavedeniesúdnehosporuzaťažujekaždéhospotrebiteľa
(ide o zodpovednosť za svoje dôkazy a tvrdenia, za prípadný jeho negatívny výsledok), avšak táto
samotnáskutočnosť,podľanázoruodvolaciehosúdu,nezakladájehoprávonapriznanieneprimeraného

finančného zadosťučinenia. Preto je výška primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 eur
postačujúca na kompenzáciu tejto nekomfortnej situácie a v prevyšujúcej časti odvolací súd nárok
žalobkyne zamietol.

14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd vychádzal zo zásady úspechu vo veci, ktorú treba uplatniť aj

na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak
mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku. Žalobcu je potrebné považovať za plne úspešného,
keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška priznaného plnenia závisela výlučne
od úvahy súdu. Napriek tomu, že bola výška finančného zadosťučinenia odvolacím súdom znížená,
žalobca bol v odvolacom konaní úspešný čo sa týka základu nároku, preto mu odvolací súd priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom náhrada účelných trov konania bude vypočítaná
z prisúdenej istiny, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).