Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Michaela Perďochová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/15/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122202028
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122202028.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: EOS KSI
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária
RemediumLegal,s.r.o.,sosídlomPrievozská2,Bratislava,IČO:53255739,protižalovanej:A.B.,C.B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 4.502,44 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2022 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 4.502,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 4.337,47 Eur od 24.03.2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0218/2021/CE
uzavretej dňa 23.03.2021 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná je dedičom poručiteľa G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom D. – H. E. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Postupca uzatvoril s poručiteľom dňa 14.12.2011
Zmluvu o splátkovom úvere č. 5023268547, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru poručiteľovi za
podmienok dohodnutých v zmluve a povinnosť dlžníka poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie
dohodnuté podmienky v zmluve. Úver bol poskytnutý vo výške 5.500,-Eur, úroková sadza 17,90% p.a.
fixná, úrok z omeškania 8% p.a., RPMN 21,39%, priemerná RPMN 12,80%. Dlžník sa zaviazal splácať
úver v 120 splátkach vo výške 105,06 Eur mesačne, ktoré sú splatné k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka
bola splatná 20.11.2014 a konečná splatnosť úveru dohodnutá na 20.12.2021. Celková čiastka spojená
s úverom predstavovala sumu 15.598,05 Eur. Žalovaná dňa 03.05.2019 s postupcom vyplnila Žiadosť
o vysporiadanie produktov na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve a zároveň postupcu
oboznámila s tým, že titulom dedičstva na ňu prešli záväzky poručiteľa. Žalovaná neplnila splátky v
dohodnutých termínoch v zmysle Zmluvy, čím sa dostala do omeškania, na základe čoho postupca
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a to aj výzvou zo dňa 30.10.2020, ktorou zároveň upozornil
žalovanú, že ak neuhradí dlžnú sumu je postupca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
Nakoľko žalovaná dlžnú sumu neuhradila, postupca listom zo dňa 02.12.2020 oznámil žalovanej, že
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy ku dňu 01.12.2020. Výzvou zo dňa
17.12.2020 vyzval k úhrade splatnej pohľadávky, pričom vo výzve postupca zároveň upozornil žalovanú,
že ak nedôjde k dobrovoľnej úhrade dlžnej pohľadávky, postupca je oprávnený postúpiť pohľadávku
tretej osobe. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo
výške4.502,44Eur,ktorápozostávalazistinyvovýške3.266,96Eur,zriadnehoúrokuvovýške1.070,51
Eur, z úroku z omeškania vo výške 53,63 Eur, zo zmluvného úroku vo výške 87,61 Eur a z poplatkovvo výške 24,00 Eur, a to v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná odo dňa postúpenia
pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške
4.502,44 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3.266,96 Eur, z riadneho úroku vo výške 1.070,51 Eur, z
úroku z omeškania vo výške 53,63 Eur zo zmluvného úroku vo výške 87,61 Eur a z poplatkov vo výške
24,00 Eur. Žalobca poukázal, že medzi postupcom a poručiteľom vznikol obchodný záväzkový vzťah
podľa ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, na základe ktorého postupca poskytol v prospech
žalovaného finančné prostriedky v dohodnutej výške a žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v
dohodnutom čase a dodržiavať dohodnuté podmienky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť
postupcu poskytnúť úver v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanému plniť ustanovenia zmluvy. V
zmysle ust. § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. S účinnosťou od 01.07.2010 do 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania
určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 24.03.2021, t .j.
dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky.
3. Súd uznesením č. k. 4Csp/15/2022-154 zo dňa 27.09.2024 vyzval žalobcu na odstránenie vád
podania. Žalobca doručil súdu dňa 04.11.2024 podanie, v ktorom uviedol, že na možnosť uplatnenia
práva podľa § 565 OZ bola žalovaná upozornená v súlade s § 53 ods. 9 OZ výzvou zo dňa 30.10.2020.
Nakoľko napriek výzve omeškané splátky neuhradila, uplatnil postupca dňa 01.12.2020 právo podľa
§ 565 OZ a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.08.2020 so zaplatením ktorej bola žalovaná
v omeškaní 3 mesiace. Poukázal na spôsob výpočtu RPMN s výsledkom 21,39%. Drobný rozdiel jednej
stotiny percenta vo výpočte spôsobila skutočnosť, že kalkulačka použitá súdom neumožňuje zrejme
zadať výšku poslednej splátky 95,91 Eur. Pri zadaní poslednej splátky vo výške 105,06 Eur je výsledná
hodnota 21,40%.
4. Žalovaná v konaní neprodukovala žiadne vyjadrenia. Žaloba jej bola doručená do vlastných rúk dňa
21.08.2022 (č. l. 124 spisu).
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 24.04.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná svoju
neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca doručil súdu dňa
17.04.2025 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom súhlasil s rozhodnutím vo veci samej bez
jeho účasti a účasti jeho právneho zástupcu. V uvedenom podaní žalobca vyjadril presvedčenie, že
svoj nárok preukázal v celom rozsahu predloženými dôkazmi a že medzi stranami nie sú sporné žiadne
skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné žalobcom tvrdené skutočnosti považovať za nesporné
podľa § 151 CSP. Poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov SR. V prípade uznávacieho prejavu
žalovanej navrhoval vydanie rozsudku pre uznanie podľa § 282 CSP. Zároveň pripojil listinu označenú
ako Špecifikácia postúpenej pohľadávky spolu s prehľadom vykonaných splátok.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a predchodca žalovanej G. B., nar. XX.XX.XXXX ako
dlžník uzavreli dňa 14.12.2011 Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bez poistenia vo výške 5.500,-Eur. Dlžník sa zaviazal úver splácať v 120
mesačných splátkach vo výške 105,06 Eur splatných k 20. dňu v mesiaci, pri ročnej fixnej úrokovej
sadzbe 17,90 %, RPMN 21,39%, priemernej RPMN 12,80% s celkovou čiastkou 12.598,05 Eur. Prvá
splátka bola splatná dňa 20.01.2012 a termín konečnej splatnosti bol 20.12.2021. V zmysle Dodatku
k Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 18.08.2014 sa zmluvné strany dohodli, že splatnosť splátky istiny
sa mení k 27. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom v dôsledku uzatvorenia dodatku dôjde k zmene výšky
splátok úveru a nová výška sa uplatní najskôr po uplynutí 15 dní odo dňa uzatvorenia Dodatku (č.
l. 21-22,25 spisu). K zmluve žalobca predložil nepodpísané Všeobecné obchodné podmienky účinné
od 01.08.2002, Obchodné podmienky F. F., A. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a Mikropodnikateľom s účinnosťou 1.7.2007 a Produktové obchodné podmienkypre hypotekárne a splátkové úvery účinné k 31.10.2014 (č. l. 30-59 spisu), ako aj dlžníkom podpísané
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 23-24 spisu).
8. Žalovaná požiadala predchodcu žalobcu o vysporiadanie produktov na základe právoplatného
rozhodnutia o dedičstve po porušiteľovi G. B. (č. l. 26 spisu).
9. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 30D/647/2018 zo dňa 14.03.2019 v dedičskej veci po
poručiteľovi G. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX naposledy bytom D. E. XX bola určená výška
dlhov poručiteľa, ktoré tvorila okrem iných aj pohľadávka postupcu vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č.
5023268547 zo dňa 14.12.2011 ku dňu smrti poručiteľa vo výške 3.411,43 Eur s prísl. s tým, že celé
dedičstvo s čistou hodnotou 36.740,79 Eur nadobúda žalovaná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.04.2019 (č. l. 27-29 spisu).
10. Žalobca predložil prehľad splátok a úhrad, Výpis z účtu ako aj Špecifikáciu postúpenej pohľadávky,
z ktorej mal súd preukázaný stav splácania pohľadávky (č. l. 72-104, 173-175 spisu).
11. Predchodca žalobcu vyzýval viacerými výzvami a upomienkami tak predchodcu žalovanej, ako aj
samotnú žalovanú, že je v omeškaní so splácaním splátok (č. l. 60-67 spisu).
12. Listom označeným ako „Výzva“ zo dňa 30.10.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej,
že ku dňu 30.10.2020 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 2.295,93 Eur a vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade bude
banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v celom rozsahu (č. l. 69 spisu).
13. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.12.2020 oznámil žalovanej, že nastal prípad porušenia
v zmysle bodu 8.1. psím. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
– omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Z uvedeného dôvodu
banka vyhlásila ku dňu 01.12.2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy vo výške 4.280,47
Eur. Zároveň vyzval žalovanú, aby dlh vo výške 4.280,47 Eur uhradila do 15 dní. Zásielku si žalovaná
neprevzala v odbernej lehote a táto sa vrátila predchodcovi žalobcu dňa 29.12.2020 (č. l. 69 rub - 70
spisu).
14. Výzvou zo dňa 17.12.2020 predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky v celom
rozsahu. V prípade jej neuhradenia je banka oprávnený postúpiť ju tretej osobe (č. l. 71 spisu).
15. Žalovaná pohľadávka v zmysle Prílohy (č.l. 19 spisu) bola na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0218/2021/CE 23.03.2021 uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkom, postúpená na súčasného žalobcu (č. l.
8-18 spisu). Listom zo dňa 30.03.2021 bolo zo strany postupcu žalovanej oznámené, že banka postúpila
svoju pohľadávku zo zmluvy na súčasného žalobcu (č. 20 spisu).
16. Súčasný žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky Pokusom o zmier zo dňa 08.09.2021,
ktorá výzva bola odosielaná žalovanej dňa 08.09.2021 (č. l. 105-106 spisu).
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:
Podľa § 497 z. č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 písm. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej
len „ZSU“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.Podľa § 2 písm. b) ZSU, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024
(ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa§37Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne,
inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňoval nárok vzniknutý
mu zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom – právny
predchodcom žalovanej. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predchodca žalovanej zmluvuuzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jednalo o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
19. Keďže súd ustálil, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na právny
vzťah ňou založený ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to zákon č. 129/2010
Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy, ako aj Občiansky zákonník.
20. Z dôvodu, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovanej
plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, súd
prioritne skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu.
21. Z obsahu zmluvy a dodatku k zmluve vyplýva, že splátky boli splatné k 27. dňu v mesiaci. Veriteľ
vyzval žalovanú výzvou zo dňa 30.10.2020, aby uhradila dlžnú sumu do 15 dní od doručenia výzvy.
Zároveň žalovanú upozornil na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, v prípade
neuhradenia dlžnej sumy. Následne k 01.12.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky.
22. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský
úver v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v ustanovení § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je potrebné
kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, v opačnom prípade je dané zosplatnenie úveru
neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na uplatnenie práva
zosplatniť spotrebiteľský úver je potrebné splniť stanovené podmienky, a to: a) ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, b) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o
tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok),
c) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a d)
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
23. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka až po
trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k ustanoveniu § 565 druhá
veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej
splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to,
že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky.
24. Zároveň ust. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa
adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným
upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si
povinnosti dlžníka. Upozornením pred zosplatnením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť,
ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé
jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9 a jednak výslovné upozornenie
spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok
predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať
podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s
formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok“ (komentár k ustanoveniu § 53 ods.
9 Občiansky zákonník z vydavateľstva C. H. Beck od autorov Marek Števček a kolektív - Občiansky
zákonník, komentár I., 2015).
25. Súd zistil, že ani z výzvy predchodcu žalobcu, ktorou upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru a ani zo samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nevyplýva, s
ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace.
26. Účelom právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a súčasne dať
spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svojeprávo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný,
pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka. Výzvu veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj žiadosť veriteľa o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka
je tak nesporne bez najmenších pochybností potrebné považovať za právne úkony, t. j. za prejav
vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto
prejavom spájajú uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tieto právne úkony tak pre svoju
platnosť vyžadujú v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka určitosť a zrozumiteľnosť.
27. V prípade výzvy veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by tak malo byť z
tohto právneho úkonu veriteľa nepochybné, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej
individualizovanej splátky, pre ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť
veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pričom táto výzva sa musí dostať
spotrebiteľovinajneskôr15dnípredtým,akoveriteľtotoprávouplatní.Práveuvedeniekonkrétnejsplátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
iba výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z
takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v
spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
28. Výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ
nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným
zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom
rade je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka.
Predchodca žalobcu výzvou zo dňa 30.10.2020 oznámil žalovanej, že nedochádza k riadnemu
a včasnému splácaniu úveru, zároveň žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade
je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Takto koncipovaná výzva podľa názoru súdu
je neurčitá a nezrozumiteľná. Z tohto právneho úkonu napokon nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ
vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiace alebo nie, a teda, či vôbec boli splnené
podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ. Z výzvy nie je možné určiť, pre ktorú splátku chce
veriteľ úver zosplatniť. Keďže sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ktoré môže
využiť podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke za splnenia podmienok § 53 ods.
9 OZ, a preto je potrebné (nevyhnutné) konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo
predčasného zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ riadne nekonkretizoval, ktorá splátka má byť
predmetom zosplatnenia, avšak z uvedených informácií však vôbec nie je zrejmé, pre omeškanie s
ktorou splátkou mal byť úver zosplatnený. Žalobca potom dostatočným spôsobom nepreukázal využitie
svojho práva na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Navyše žalobca nepredložil súdu ani dôkazy
preukazujúce, že predmetná výzva pred zosplatnením bola žalovanej vôbec odosielaná, t. j. nepredložil
ani podací lístok, ani doručenku.
29. Rovnako podmienka určitosti právneho úkonu platí aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keďže pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požiadať o
zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej splátky, t. j. v poradí prvej splátky, ktorá
sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo
zosplatnenia, inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie,
zanikne. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o
zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania
spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti
splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením
tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo
byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ust. § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom a účelom
ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
30. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný
rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Právne úkony veriteľa
podľa ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. list označený ako „Výzva“ zo dňa
a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ (zosplatnenie úveru) ku dňu 01.12.2020,
z ktorých nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, nemožno
považovať z dôvodu ich neurčitosti za platné právne úkony (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
ktoré mohli viesť k účinkom zosplatnenia dotknutého spotrebiteľského úveru (obdobne rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 6CoCsp/2/2023 zo dňa
31.07.2023, sp. zn. 8CoCsp/58/2022 zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 7CoCsp/32/2022 zo dňa 15.06.2022,
sp. zn. 11CoCSp/20/204 zo dňa 27.11.2024).
31. Súd poznamenáva, že nie je oprávnený ex offo vykonať „audit“ stavu právneho vzťahu medzi
stranami (veriteľom a spotrebiteľom) a vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa ust. §
53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani
nepomysleli (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/23/2024 zo dňa 28.11.2024).
32. Za ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) nemožno
považovať pri posúdení predmetnej otázky zatiaľ ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí posudzoval ťažiskovo
otázku začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Iba okrajovo sa
vyjadril k otázke náležitostí vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má
obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom dospel k negatívnemu záveru, ktorý založil
len na konštatovaní, že povinnosť označiť vo vyhlásení predčasnej splatnosti (zosplatnení) konkrétnu
splátku zákon veriteľovi neukladá a že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba
vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so
zákonom, a teda vzhľadom na § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať,
že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.
Najvyšší súd sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti právneho úkonu, t. j.
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V uvedenom rozhodnutí
nijako osobitne neposudzoval otázku náležitosti zosplatneniu obligatórne predchádzajúceho právneho
úkonu veriteľa, a to výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
33. K určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka však súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, ktorý konštatoval: ,,V
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v
tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia
splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu
vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým
došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli
naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s
upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený.“
34. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnenípresnešpecifikovalkonkrétnusplátku,prektorújednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.
35. V nadväznosti na záver súdu vo vzťahu k neplatnému zospaltneniu úveru súd zároveň
poznamenáva, že následkom toho, že nedôjde k zosplatneniu pohľadávky, (či už z vôle veriteľa alebo
ako dôsledok nesplnenia zákonných /zmluvných náležitostí zosplatnenia pohľadávky) je skutočnosť, ževeriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať iba sumu jednotlivých splátok, ktoré sa stávajú splatnými
podľa zmluvy. Ak však veriteľ uplatňuje na súde ako spotrebiteľský spor dlžnú sumu titulom zosplatnenia
( ktorá je aj tak vyčíslená) a následne by (v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol splnený
zákonný predpoklad) uplatňoval túto sumu alebo jej časť titulom jednotlivých splátok, išlo by podľa
súdu o takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle § 140 ods.
2 CSP za zmenu žaloby a podľa § 294 CSP je zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch, v ktorých
je žalovaný spotrebiteľ nepripúšťa. Nakoľko žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie
z predčasne zosplatneného úveru, pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby (ktorou je aj zmena
podstatných skutkových tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294 CSP prípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ,
súd nemohol nárok posudzovať inak, napríklad ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných
splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok vyplývajúci z iných skutkových tvrdení, ktorý žalobcom ani
nebol uplatnený (obdobne Krajský súd v Žiline, sp. zn. 10CoCsp/49/2021 zo dňa 31.03.2022, sp. zn.
6CoCsp/49/2021 zo dňa 29.04.2022).
36. Nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka) preskúmavaním platobnej histórie
úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (čo naráža aj na „procesné limity“ v zmysle
§ 132 ods.2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič
iné,akolennazákladevlastnejiniciatívykonajúcehosúdu(anamiestožalobcu,ktoréhotakátopovinnosť
zaťažuje) vymedzenie takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy
a na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších pochýb, že
takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne
v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred
súdom (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/138/2024 zo dňa 26.11.2024).
37. Vo väzbe na všetky skutočnosti vyššie uvedené súd uzavrel, že zosplatnenie vykonané ku dňu
01.12.2020 je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na nesplnenie podmienok podľa
§ 565 a § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd už nepodrobil zmluvu prieskumu, či spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 cit. zákona a teda či nie je dôvod úver podľa § 11 tohto zákona posudzovať ako bezúročný a bez
poplatkov.
38. Keďže súd dospel k záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru, nebol splnený zákonný predpoklad
pre platné postúpenie pohľadávky banky, na žalobcu. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná,
a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je
napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej žalobcom vyplýva, že
predmetom zmluvy, ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, bola pohľadávka zo
zmluvy voči žalovanej, pričom pri postúpení pohľadávky sa vychádzalo zo skutočnosti, že došlo k
zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Oznámenie banky o postúpení pohľadávky
samo osebe nekonvaliduje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, preto samotné oznámenie
banky nezakladá vecnú legitimáciu žalobcu. Súd na doplnenie považuje za potrebné poukázať aj
na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov vyplýva termín konečnej splatnosti 20.12.2021
a k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy došlo k 23.03.2021, tak pri konštatovaní súdu o neplatnosti
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, došlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“. Z uvedeného dôvodu súd
konštatuje zároveň aj neplatnosť postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na spoločnosť
žalobcu. K postúpeniu pohľadávky (dňa 23.03.2021) malo dôjsť skôr ako nastala konečná splatnosť
úveru. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j.
zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom rozpore so zákonom a ako také
je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi.
39. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/234/2018 je konštatované, že: „Je absolútne
nemysliteľné a nelogické a v konečnom dôsledku aj priečiace sa Zákonu o bankách, ak by banky
postupovali „živé úvery“ na akýkoľvek iný subjekt, ktorý nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad
Národnej banky SR.“40. Pokiaľtedapostupcapostúpilpredmetnúpohľadávkuzúveru,postupovalvrozporesust.§92ods.8
zákona č. 483/2001 Z. z., z ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní v nadväznosti
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú skutočnosť je súd
povinný prihliadať ex offo.
41. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn.
4Cdo 162/2020- R 6/2022).
42. K argumentácii žalobcu v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, na ktoré bol
riadneavčaspredvolaný,súdzdôrazňuje,žesporovékonaniejekonanímkontradiktórnym,čoznamená,
že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a
k tvrdeným skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou nemôže byť.
Podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11.6.2019: „Všeobecný súd nemôže vyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca
samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam
a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a
procesné bremená).“ Splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru nebolo v preskúmavanom
prípade riadne tvrdené a potom ani riadne preukázané. Za takejto procesnej situácie potom ani pasivita
žalovaného nemôže mať za následok aplikáciu ustanovenia § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku, resp. povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek v žalobe uplatnený nárok. Skutkové
tvrdenie žalobcu o splnení podmienok v tomto súdnom konaní uplatnené nebolo, preto nemohlo dôjsť
ani k jeho popretiu, ani k jeho potvrdeniu zo strany žalovaného, preto neprichádza do úvahy ani aplikácia
ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V danom prípade totiž žalovaná nemohla
poprieť skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré sa neuskutočnilo, v konaní nebolo realizované. Žalobca ani
právny zástupca žalobcu sa nezúčastnil pojednávania, napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný, čím sa pripravil o možnosť vypočuť si predbežné právne posúdenie veci súdu (§
181 ods. 2 CSP), a teda prípadne uviesť ďalšie skutkové tvrdenia a navrhnúť ďalšie dôkazy za účelom
preukázania platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu
predchodcovi žalovanej.
43. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v celom rozsahu neúspešný v konaní, žalovaná by mala nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi. Keďže však žalovaná bola v konaní nečinná a žiadne trovy konania jej
nevznikli, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej voči žalobcovi nepriznáva
nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.